Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_3Tos-46-2021.pdf
PDF · 76.48 KB
Case nature
Area
Subarea
3Tos/46/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov JUDr. Kataríny Stanislavskej a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci odsúdeného W. I., nar. XX.XX.XXXX, v konaní o žiadosti odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 02.02.2021 č. k. 28PP/52/2020-77, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 20.04.2021 v Trnave takto
rozhodol:
Podľa § 193 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného W. I., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.
odôvodnenie:
Okresný súd Trnava uznesením zo dňa 02.02.2021 č. k. 28PP/52/2020-77 podľa § 66 ods. 1 písm. b), ods. 2 Trestného zákona návrh odsúdeného W. I., nar. XX.XX.XXXX v Y., t. č. v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 28T/31/2016 zo dňa 02.05.2017 v spojitosti s uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 1To/89/2017 zo dňa 12.09.2017, uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 28T/31/2016 zo dňa 21.03.2019 a uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 1Tos/47/2019 zo dňa 07.05.2019 zamietol. V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd svoje zamietavé stanovisko odôvodnil konštatovaním, že u odsúdeného neboli splnené všetky podmienky podmienečného prepustenia v zmysle citovaného ustanovenia § 66 ods. 1 Trestného zákona. Okresný súd ustálil, že u odsúdeného bola splnená formálna podmienka na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, teda že vykonal potrebnú časť z výmery uloženého trestu. V prípade prvej materiálnej podmienky - okresný súd konštatoval jej splnenie, keďže zo záverov plynúcich z hodnotenia odsúdeného Ústavom na výkon trestu odňatia slobody neboli konštatované žiadne negatívne skutočnosti a poznatky o jeho osobe, ktoré by mali za následok nesplnenie tejto materiálnej podmienky. Pokiaľ ide o druhú materiálnu podmienku okresný súd konštatoval, že táto nebola splnená, pretože v prípade odsúdeného je riziko recidívy príliš veľké. Poukázal na skutočnosť, že odsúdený bol doposiaľ štyrikrát súdne trestaný a to vo všetkých prípadoch za násilnú kriminalitu. Aj v súčasnosti je odsúdený vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 28T/31/2016 zo dňa 02.05.2017 za zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený podmienečný súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 20 mesiacov. Odsúdenému bol nariadený výkon tohto trestu, pretože počas plynutia skúšobnej doby sa znova dopustil ďalšieho protiprávneho násilného správania, keď bol rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 36T/62/2016 zo dňa 26.10.2017 uznaný vinným zo spáchania zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. e) Trestného zákona a prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona. Okresný súd ďalej uviedol, že odsúdený už ako mladistvý začal páchať násilnú trestnú činnosť a namiesto toho, aby sa zo svojho absolútne nevhodného správania poučil, spáchal ešte závažnejšiu násilnú trestnú činnosť - zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona aj zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona. Na základe správania odsúdeného na slobode mal okresný súd za to, že k právne aprobovanému správaniu
je odsúdený motivovaný a vedený len v prostredí ústavu počas výkonu trestu odňatia slobody, keďže odsúdeného nedokázalo nič motivovať k tomu, aby dokázal žiť riadnym životom na slobode, dodržiavať všeobecné pravidlá spoločenského správania a neporušovať zákony. Proti uzneseniu okresného súdu ihneď po jeho vyhlásení podal sťažnosť odsúdený (č. l. 76 spisu), ktorú písomne odôvodnil prostredníctvom obhajcu Mgr. Romana Balca (č. l. 82-83 spisu). Prokurátor sa vzdal práva podať sťažnosť. V písomne podanej sťažnosti prostredníctvom obhajcu odsúdený uviedol, že napadnuté rozhodnutie okresného súdu je v rozpore so zákonom a okresný súd sa nevysporiadal so všetkými skutočnosťami potrebnými pre rozhodnutie. Uvádza ďalej, že odsúdený trestné činy spáchal v krátkom časovom slede rokov 2015-2016 a do nástupu výkonu trestu dňa 15.08.018, t.j. takmer dva roky viedol riadny život a nedopustil sa žiadnej trestnej činnosti. Poukazuje na skutočnosť, že predošlé odsúdenia spáchal odsúdený vo veku 16-17 rokov a bude mať 22 rokov a od spáchania skutkov uplynulo 5 rokov a svoju minulosť úprimne ľutuje a dospel. Ďalej uviedol, že podľa hodnotenia riaditeľa ústavu odsúdený splnil podmienky na podmienečné prepustenie a jeho podmienečné prepustenie odporúča. Vzhľadom na vyššie uvedené záverom navrhol, aby sťažnostný súd napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vrátil okresnému súdu na nové rozhodnutie, alternatívne aby sám rozhodol tak, že odsúdeného podmienečne prepustí z výkonu trestu odňatia slobody. Krajský súd v Trnave ako nadriadený orgán na podklade včas a riadne podanej sťažnosti, podľa § 192 ods. 1 písmeno a), b) Trestného poriadku preskúmal správnosť výrokovej časti napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná. Z pripojeného spisu okresného súdu sťažnostný súd zistil, že:
- odsúdený aktuálne vykonáva trest odňatia slobody vo výmere 20 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ktorý mu bol uložený za zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 28T/31/2016 zo dňa 02.05.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1T/89/2017 zo dňa 12.09.2017
- predpokladaný koniec výkonu trestu pripadá na deň 15.12.2021
- lehota podľa § 66 ods. 1 písm. b) Trestného zákona uplynula dňa 04.11.2020. Krajský súd v rámci prieskumnej povinnosti vyplývajúcej mu z citovaného ustanovenia preskúmal postup okresného súdu pri rozhodovaní o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie a dospel k záveru, že tento postupoval správne a v súlade so zákonom, keď zistil všetky rozhodné skutočnosti pre svoje rozhodnutie, tieto vyhodnotil individuálne i vo vzájomných súvislostiach podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku a dospel k správnemu záveru, že sťažnosti odsúdeného nie je možné vyhovieť. V napadnutom uznesení okresný súd v súlade s ustanovením § 176 ods. 2 Trestného poriadku rozviedol všetky základné právne skutočnosti, na základe ktorých mal za to, že žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nebolo možné vyhovieť. Krajský súd sa s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje. Na to, aby mohol byť odsúdený podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody je v zmysle § 66 ods. 1 Trestného zákona nevyhnutné, aby okrem formálnej podmienky, spočívajúcej vo vykonaní zákonom určenej dĺžky trestu, súčasne splnil aj dve materiálne podmienky, ktoré spočívajú v tom, že svojim správaním vo výkone trestu preukázal polepšenie a zároveň možno od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.
Okresný súd správne zistil, že odsúdený splnil formálnu podmienku ako aj prvú materiálnu podmienku na podmienečné prepustenie a zároveň správne a v súlade so zákonom posúdil nesplnenie druhej materiálnej podmienky.
Sťažnostný súd si závery okresného súdu prezentované v napadnutom uznesení osvojil a v celom rozsahu na ne odkazuje bez potreby opakovania týchto dôvodov vo svojom sťažnostnom uznesení. V tejto súvislosti sťažnostný súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a v prípade, ak sa sťažnostný súd stotožní s úvahami súdu nižšieho stupňa a tieto považuje za zákonné a správne nie je potrebné, aby tieto opakoval vo svojom rozhodnutí, ale stačí, aby na tieto len stručne poukázal. (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Tdo/2/2018 z 23. januára 2018)
Z hodnotenia odsúdeného riaditeľom ÚVTOS vyplynulo, že správanie a vystupovanie odsúdeného počas výkonu trestu odňatia slobody v predchádzajúcich ústavoch bolo na požadovanej úrovni, nariadenia príslušníkov rešpektoval, v kolektíve odsúdených konfliktné situácie nevyvolával. Disciplinárne odmenený ani potrestaný nebol. Správanie a vystupovanie v tunajšom ústave (ÚVTOS HnP) je
na požadovanej úrovni, príkazy a nariadenia príslušníkov rešpektuje, v osobných veciach udržiava primeraný poriadok. Konfliktné situácie nevyvoláva. Disciplinárne bol jedenkrát odmenený, potrestaný nebol. Resocializačná prognóza je podľa hodnotenia rizika sociálneho zlyhania menej priaznivá (recidíva, spáchaný zločin). Odsúdený preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a riaditeľ ústavu ho odporúča podmienečne prepustiť. Krajský súd rovnako poukazuje na odpis Registra trestov odsúdeného, z ktorého vyplynulo, že odsúdený bol doposiaľ štyrikrát súdne trestaný, z toho dvakrát ako mladistvý, za rôznorodú trestnú činnosť, z toho dvakrát za výtržníctvo v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví, jedenkrát zločin lúpeže. V súčasnosti je odsúdený vo výkone trestu odňatia slobody za zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona. Okresný súd rovnako správne a v súlade so zákonom skonštatoval nesplnenie druhej materiálnej podmienky, pretože vzhľadom na trestnú minulosť odsúdeného, ktorý sa v relatívne krátkej dobe opakovane dopúšťal závažnej trestnej činnosti a samotný charakter a závažnosť spáchanej trestnej činnosti, možno konštatovať, že takéto okolnosti odôvodňujú obavu, že by v prípade podmienečného prepustenia odsúdený nebol dostatočne pripravený viesť riadny život a nedopúšťal sa ďalšej trestnej činnosti. Je preto správny postup okresného súdu, ktorý komplexne posudzoval osobnosť odsúdeného, charakter trestnej činnosti aj resocializačnú prognózu odsúdeného. Preto na základe vyššie uvedeného je sťažnostný súd rovnakého názoru ako okresný súd, že trestná minulosť odsúdeného vyvoláva zreteľnú obavu z recidívy jeho protiprávneho správania sa v prípade jeho podmienečného prepustenia. V prípade odsúdeného teda prevažuje legitímna potreba ochrany spoločnosti pred ním ako páchateľom trestnej činnosti. K sťažnostným námietkam sťažnostný súd iba záverom konštatuje, že na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody neexistuje právny nárok, podmienečné prepustenie je na mieste len v tom prípade, ak vzhľadom ku všetkým okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode riadny život a že tu nie je pre spoločnosť riziko recidívy, pričom takou okolnosťou je aj predchádzajúci spôsob života odsúdeného. Zároveň sťažnostný súd poukazuje aj na resocializačnú prognózu odsúdeného, ktorá je menej priaznivá. Krajský súd v súvislosti so sťažnostnou námietkou, že podľa hodnotenia riaditeľa ústavu odsúdený splnil podmienky na podmienečné prepustenie a jeho podmienečné prepustenie odporúča, považuje za nevyhnutné uviesť, že súd, ktorý rozhoduje o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nie je v žiadnom prípade viazaný uvádzaným záverom a odporúčaním riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody v podávaných hodnoteniach, pričom len súd je kompetentný posudzovať splnenie zákonných podmienok pre podmienečné prepustenie odsúdenej osoby z výkonu trestu odňatia slobody. Krajský súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu napadnutého uznesenia, ktoré by odôvodňovali zrušenie resp. zmenu napadnutého uznesenia, preto sťažnosť odsúdeného zamietol ako nedôvodnú podľa § 193 ods. 1 písmeno c/ Trestného poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.