Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_28T-31-2016.pdf
PDF · 148.51 KB
Case nature
Area
Subarea
28T/31/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina pred samosudkyňou JUDr. Erikou Bebčákovou, v trestnej veci obžalovaného W. F. Z., nar. XX.XX.XXXX v E., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 2. mája 2017, takto
rozhodol:
T.: W. Z., nar. XX.XX.XXXX v E., trvale bytom E., Q. XXXX/XX,
j e v i n n ý , ž e
dňa 10.09.2015 v čase asi o 14:20 hod. v E. v blízkosti zastávky MHD na ul. W. M. pri detských preliezkach pristúpil k W. O. a fyzicky ho napadol tak, že mu dal facku na tvár a pri tom mu hovoril, že na neho nadával a potom, keď sa ho W. O. opýtal, že ako sa volá, že ho nikdy nevidel, tak mu W. Z. dal druhú facku na tvár a rukou mu z krku strhol zlatú retiazku a následne odišiel na neznáme miesto, čím svojim konaním spôsobil N. O. škodu podľa jej vyjadrenia vo výške 300,-Eur,
t e d a
proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci,
č í m s p á c h a l
zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák.
Za to sa
o d s u d z u j e
Podľa § 188 ods. 1 Tr. zák., § 117 ods. 1 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák. s poukazom na § 38 ods. 4 Tr. zák., § 37 písm. h/ Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 20 (dvadsať) mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a podľa § 119 ods. 1 Tr. zák. mu určuje skúšobnú dobu v trvaní 30 (tridsať) mesiacov s probačným dohľadom nad jeho správaním.
Podľa § 51 ods. 4 písm. g/ Tr. zákona súd ukladá obžalovanému povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušuje výrok o treste
- v rozsudku Okresného súdu Žilina sp. zn. 28T/59/2016 zo dňa 2.6.2016, právoplatný dňa 2.6.2016, ktorým bol obvinenému W.R. Z. uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov s podmienečným odkladom a určením skúšobnej doby v trvaní 20 mesiacov,
- v rozsudku Okresného súdu Žilina sp. zn. 36T/2/2016 zo dňa 21.01.2016, právoplatný dňa 21.01.2016 ktorým bol obvinenému W. Z. uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace s podmienečným odkladom a určením skúšobnej doby v trvaní 18 mesiacov. Zároveň sa zrušujú aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodeného W. O., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E., V. K. č. X, s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
odôvodnenie:
Okresná prokuratúra Žilina podala dňa 11.03.2016 pod č. 3Pv 721/15/5511-9 obžalobu na obvineného W. Z. pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného W. Z., výsluchom svedka poškodeného, výsluchom svedkov N. O., G. Z., M. E., Y. O., O. W., L. J. a W.. V. N., prečítaním listinných dôkazov a znaleckého posudku, pričom zistil skutkový stav tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný F. Z. bol na hlavnom pojednávaní poučený podľa § 257 ods. 1, ods. 2 Tr. por. a vyhlásil, že je nevinný zo skutku uvedeného v obžalobe. Na hlavnom pojednávaní zhodne s prípravným konaním uviedol, že v čase spáchania skutku bol doma s mamou, sestrou a bratrancom Y. Z.. Dňa 10.09.2015 bol na praxi, končili o 13.20 hod. a odtiaľ mu išiel autobus č. 7 zo zastávky K. v E. v čase 13.46 hod. Vystúpil na zastávke J. a odtiaľ išiel rovno domov kam prišiel v čase 14.00 hod až 14.05 hod. Doma sa osprchoval, najedol, pobalil si veci, potom mu zazvonil kamarát L. J. z O., či idú von. On mu povedal, že ide na futbalový zápas, aby ho išiel odprevadiť na zastávku L.. Vtedy bola doma aj jeho mama, sestra a dvaja bratranci. Z domu išiel v čase o 14.30 hod. a autobus mu išiel zo zastávky z L. okolo 14.36 až 14.46 hod. Keď s L. J. prišiel na zastávku na L., tak tam sa rozišli, on nastúpil do autobusu, ktorý išiel do G. a L. J. išiel domov. Autobusom z L. išiel do G., kde vystúpil na zastávke T. a odtiaľ išiel 50 m peši na futbalové ihrisko FK G.. V G. mali zraz o 15.00 hod. na futbalovom ihrisku. Z G. odchádzali o 15.30 hod. alebo 15.45 hod. autami do Z., potom mali normálny zápas, ktorý trval od 16.00 do 17.45 hod. Cez polčas zápasu tam prišli policajti, s ním sa nerozprávali. Rozprávali sa iba s trénerom, pýtali sa na neho. Keď dohrali zápas, tak ho tréner vyložil na L. ulici v E. a išiel domov. V ten deň mal na sebe oblečené modré kraťasy Marc O´polo, modré tričko Red bull a čiernu mikinu Ferrari, obuté mal zelené botasky zn. Adidas. Z praxe mal oblečené montérky a blúzu. Prax vtedy mávali na Z. H.. Na detských preliezkach dňa 10.09.2015 okolo 14.20 hod. nebol a ani nedal W. O. facku a nezobral mu ani retiazku. Na zastávke W. M. bol v inkriminovaný deň až večer o 20.00 hod. W. O. nepozná, videl ho až na facebooku kde má fotku, keď mu prišlo uznesenie. Rovnako tak osoby M. E., O. W., Y. O., M. K. a M. L.. Jeho fotografiu urobila polícia asi tri dni potom ako sa toto stalo, vtedy mal údajne so sesternicou ukradnúť nejaké telefóny na W. O. a vtedy ho policajti zobrali z domu a fotografovali ho. Ďalej uviedol, že na druhý deň prišli k nim dvaja z kriminálky, jeden rozprával s bratrancom a druhý s ním a jeho mamou. Povedal mu, aby sa priznal, pýtal sa kde je retiazka, hovoril, že mu prijebe a dostane ho do basy. Voči tomuto sa ohradila aj jeho mama, ktorej na to povedal, nech drží hubu. Bratranca naložili do auta a hovorili, aby to na neho povedal. K výpovedi L. J. uviedol, že on sám mu povedal, že podpísal papier pod tlakom a stresom a nevedel o čo sa jedná. Bratranec Y. Z. mu povedal, že ho policajt naložil dozadu do auta, hovoril niečo o prezývkach O. a Z. a či vie niečo o retiazke. On povedal, že nevie nič o žiadnej retiazke. Policajt mu povedal, že on tam bol s ním, nech to na neho povie. Bratranec stále hovoril, že on o ničom nevie. Potom prišiel ten druhý policajt a hovoril, že nech to na neho povie, že on sa už priznal. Bratranec stále tvrdil, že o žiadnej retiazke nevie. S bratrancom sa v ten deň stretol večer keď prišiel zo zápasu a bol doma aj keď išiel na zápas. V čase predtým ako išiel na zápas bol doma bratranec, jeho teta, mama a sestra. Partia ho pozná pod prezývkou O. a jeho bratranca pod prezývkou Z..
Svedok poškodený W. O., na hlavnom pojednávaní uviedol, že najskôr išiel sám zo škody do G., potom zavolal trom spolužiakom - Y. O., O. W., M. E., že pôjdu spolu. Ešte len išli zo školy, tak im išiel naproti. Potom všetci štyria išli do G. na O.. Vyučovanie piatej hodiny končilo o 12.30 hod. a šiesta hodina okolo 13.30 hod., na obedy nechodí. Z G. išli na zastávku W. M., autobus im išiel až za nejakých 15-20 min., tak si išli sadnúť na preliezky, je to kúsok za zastávkou medzi panelákmi. Jeden zo spolužiakov si všimol, že idú za nimi nejakí traja chalani. Pri preliezkach prišli títo traja chalani pred neho, postavili sa a ten v strede prišiel k nemu, dal mu jednu facku, povedal, že na neho nadával, alebo niečo v tom zmysle. Pýtal sa ho ako sa volá, kto to je, potom mu dal druhú facku, potom mu strhol retiazku a odchádzali preč. Ako odchádzali, tak na neho kričal ako sa volá a keď boli na rohu paneláku, začal utekať za nimi, ale oni tiež začali utekať a stratili sa medzi panelákmi. Tých dvoch chalanov, čo boli s tým, čo mu dal facky nevie popísať a ten, čo mu dal facky a zobral retiazku, tak mal krátke čierne vlasy, červené tričko, svetlomodrú mikinu a rifle modré dlhé. Osoba, ktorá mu dal facky a zobral mu retiazku je obžalovaný F. Z.. Tí dvaja zvyšní chalani nič nehovorili, ani sa nezapájali, len tam stáli. Keď sa postavil pred neho, tak sa trochu bál. Jeho kamaráti počas incidentu stáli niekde buď vedľa tých troch chalanov, alebo za nimi, presne to nevie. Pozerali sa na neho, nezasahovali do toho. Obžalovaného potom ešte videl, keď išiel so spolužiakom W. U. cez K. I. smerom na W. a F. Z. sedel na lavičke s nejakým chalanom. Nehovoril s ním, ani on jemu nič nehovoril. Retiazka, ktorá mu bola odcudzená bola zlatá, taká tenšia, mala guličkové očká. Po skutku zavolal otcovi, on povedal, že je v J., tak zavolal mame, ktorá pre neho prišla. Políciu zavolala mama.
Svedkyňa N. O., matka poškodeného, k priebehu samotného skutku uviedla, že pri tom osobne nebola, porozprával jej o tom syn W.. Ak si dobre spomína, tak v ten deň mohlo byť okolo 14.30 hod, kedy jej volal na mobil syn, že ho prepadli a že m ukradli retiazku, bol v šoku. Povedal jej, že je na zastávke MHD W. M. v E.. Tak sadla do auta a išla na tú zastávku, kde ju čakal, ale keďže sa tam nedalo parkovať, naložila ho do auta a prešla na opačnú stranu na ul. J. a tam zastala autom a zavolala políciu. Nevie, koľko ubehlo času od toho ako sa stal skutok do príchodu polície. Ona prišla na miesto možno do 10-15 min, nevie to presne. Na políciu volali ihneď, po tom ako prišla na miesto, títo prišli relatívne rýchlo, nedívala sa na hodinky a zobrali ich na policajnú stanicu OO PZ O. kde čakali pokiaľ prídu vyšetrovatelia z OO PZ E. z mesta. Potom išli obzrieť miesto kde sa to stalo, boli tam s nimi ona a jej syn, ktorý im to miesto ukazoval. W. jej aj pred policajtmi povedal, že išiel aj so spolužiakmi zo školy a už po ceste si všimol, že traja chalani išli za nimi. Ukázal jej, že sa to stalo za zastávkou MHD W. M. asi 20 metrov pri bytovkách a povedal jej, že tí traja chalani pribehli k nemu, obžalovaný mu strelil jedno zaucho. W. sa ho opýtal, že čo sa deje, načo mu obžalovaný mal povedať, že ho ohováral a strhol mu retiazku z krku. W. mu mal povedať, že ho nikdy nevidel a že ako sa volá, nato sa mali oni otočiť a mali utekať preč. W. išiel potom za nimi, ale tam pri I. S. sa už rozbehli a zutekali preč. Potom jej W. zavolal a takto jej to popísal, že sa to stalo. Tá retiazka, ktorú mal W. na krku, bola taká hrubšia retiazka zlatá, bez prívesku, to dostal ako dar po jej dedovi, keď sa narodil a ona si ju cení na sumu 300,- eur. Mohla mať dĺžku 50 cm a hrúbku 0,5 cm. W. bol z toho celého vystresovaný, nečakal to, lebo tu dedovu retiazku si vážil. Podľa nej si to W. nevymyslel, bol vystrašený a bol úplne mimo, lebo na tej retiazke mu mimoriadne záležalo. Jemu ani to zaucho až tak nevadilo, jeho mrzelo, že na neho vôbec niekto siahol a zobral mu tú retiazku. Pre istotu ho začali voziť aj do školy a zo školy, a raz keď syn prišiel domov z mesta, kde bol s kamarátmi vonku, tak jej hovoril, že videl pri W. v E. toho chalan, čo ho napadol. Potom jej už nespomínal, že by ho videl. Toho chalana bližšie nepoznal, nevedel vôbec, kto to je. Bývajú na Z., syn cestuje zo školy MHD domov. Myslí si, že syn mal vyučovanie do 13.30 hod. a na zastávku išiel priamo zo školy. Zo školy išiel so M. a s O. a ak sa dobre pamätá, W. išiel do malého G. na O., potom sa vrátil pred školu, počkal spolužiakov a išli spolu na zastávku. Keď prišla pre syna, pri synovi neboli prítomní spolužiaci, pretože M. je z W., išiel na autobus a ten druhý odišiel. Už si presne nepamätá, či tam bol s jej synom nejaký spolužiak v čase keď ho nakladala do auta. Mohol tam byť M., ten druhý určite nie. Vie, že synovi ukazovali fotografie na polícii po výsluchu, hovoril, že si je 100 % istý páchateľom, tú tvár nezabudne. Tých ďalších dvoch chalanov, ktorí mali byť s obžalovaným, si nevšímal. Po nahliadnutí na fotografiu na č.l. 126 svedkyňa uviedla, že sa jedná o jej syna a na krku má tú retiazku.
Svedkyňa G. Z., matka obžalovaného, uviedla, že syn navštevuje M., G.. č. X, E., odbor operátor výroby. Učí sa veľmi dobre, správanie v škole má tiež veľmi dobré, nemal nikdy zníženú známku zo správania a ani nemal v minulosti neospravedlnené hodiny. Syn býva s nimi v spoločnej domácnosti v trojizbovom byte. Otec F. nebýva s nimi, nebola s nim zobratá, ale F. má k otcovi V. E. veľmi dobrý vzťah, aj sa pravidelne navštevujú. K nej sa správa syn dobre, nemala s ním nikdy problémy. Doma jej pomáha keď potrebuje, nikdy nebol po ňom neporiadok, veľa sa spolu rozprávajú. Neverí tomu, že by mal sklony k lúpeži, ani tomu, že je odkázaný na nejakú retiazku, má dosť peňazí od otca. Ešte skôr jej F. pomôže
finančne, keď mu otec dáva peniaze, je šetrný. Je skôr citlivý, slušný, normálny XX ročný chalan, nie je agresívny. V minulosti nebol nikdy riešený na polícii za priestupok alebo trestný čin. Je riešený teraz na polícii za bitku. Má veľa kamarátov, najmä L. J.. Nevie o nejakých partiách. Je kamarátsky. Alkohol, návykové látky nepoužíva ani nepoužíval ani nefajčí, aspoň o tom nevie. Nikdy s ním nemala vážnejšie problémy. O samotnom skutku sa dozvedela až na druhý deň, teda o deň neskôr, ako sa to malo stať, toho dňa 10.09.2015. Bola doma, na presný čas si už nespomína, syn F. bol doma a odišiel z domu okolo 14.25 hod. na futbalový zápas, kde mal ísť hrať, odišiel na autobus do G. a následne išiel hrať futbal do Z.. Predtým ešte asi 5 minút prišiel k nim domov pre neho L. J. z O. a išli spolu vonku, pričom F. si už zobral aj veci na futbal a už sa domov nevrátil, lebo o 15.00 hod. musel byť v G.. Ten L. J. ho asi išiel odprevadiť, nevie, ona s nimi potom už nebola. Policajti okolo 15.00 hod. prišli za ňou domov, že nech zavolá syna, ona im vysvetlila, že doma nie je, že išiel hrať futbal. Potom F. prišiel večer z futbalu a už bol doma. Na druhý deň znova prišla kriminálka k nej domov a oni jej až na druhý deň vlastne povedali o čo sa jedná, začali sa pred synom vulgárne vyjadrovať na adresu jej syna a začali sa mu vyhrážať, aby im dal retiazku, lebo že ho zajebú a že to z neho vytlčú. Potom keď ich upozornila na to, ako sa správajú k jej synovi, a že nevie ani čo sa stalo, tak až potom jej povedali, že údajne mal ulúpiť niekomu retiazku na zastávke na W. M. v E. na O.. Potom až dňa 28.09.2015 jej policajti domov doručili uznesenie o trestnom stíhaní syna. Syn F. nevedel o žiadnej retiazke, a povedal jej, že to nespravil, že bol doma, že ani tých chalanov nepozná podľa priezviska. Vôbec nevie o koho sa jedná. Syn mal v ten deň oblečenú čiernu mikinu zn. Ferrari, tmavomodré kraťasy, modré tričko zn. Redbull a zelené tenisky. Tiež nemal vlasy na ježka a nie je ani tmavej pleti. Nikdy nenosil bledé rifle. Nosí len tepláky čierne alebo maskáče. Určite to teda syn nemohol urobiť, nakoľko bol doma. A potom išiel na futbal a to by určite ani za taký čas nemohol stihnúť. Z domu odchádzal o pol tretej a nemohol to stihnúť. Potom keď išiel na ten futbal, tiež to nemohol spraviť, lebo mu išiel autobus do G. zo zastávky L.. Takže to by mal úplne opačný smer. Celé jej to absolútne nijak nesedí. Je to jednoznačne krivé obvinenie. Y. Z. išiel v tom čase s jeho mamou do mesta. Jeho mama je jej sestra.
Svedok M. E., kamarát poškodeného, na hlavnom pojednávaní zhodne s prípravným konaním uviedol, že s W. O., Y. O. a O. W. išli zo školy na zastávku, kde zistili, že autobus ide až za nejakú dlhšiu dobu, bolo to po škole po obede, tak išli na ďalšiu zastávku, na T.. Pri ceste na ďalšiu zástavku sa to stalo. Spomína si, že keď išli smerom na tú zastávku MHD W. M. už vtedy si všimol tam na lavičke pri zástavke sedieť troch chalanov. Neskôr títo traja chalani išli za nimi. Ako stáli, tí traja chalani išli za nimi, predbehli ich, potom sa k nim vrátili a jeden z tých chalanov, bol to obžalovaný, W. O. povedal, že mu nadával. W. mu povedal, že o ničom nevie. Títo traja chalani potom obkolesili poškodeného a obžalovaný sa znova pýtal, že prečo mu nadával, W. znova povedal, že on o ničom nevie a obžalovaný potom strelil W. dve facky a zobral mu retiazku z krku, videl to, nakoľko stál pred W. asi metrov a videl ako tento chalan mu jednou rukou siahol na krk a strhol retiazku z krku. W. potom išiel za nimi, ale za rohom začali utekať. Potom počkali na autobus a išli preč. W. O. volal matke. Tí zvyšní dvaja, ktorí tam boli s obžalovaným nijako do incidentu nezasahovali. Nepamätá sa, či všetci traja sledovali tento incident. Báli sa zasiahnuť, pretože nevedeli, čo sa stalo. W. bol po tom čo sa mu to stalo nahnevaný, bol aj taký ustráchaný. Chalan, ktorý mu dal facky a zobral retiazku bol od neho vyšší, mohol mať okolo 180 cm, bol chudej postavy, mal krátke čierne vlasy, mal modré tričko, mohol mať tak XX rokov, iné zvláštnosti si na ňom nevšimol. Počas incidentu bol W. nejaký kúsok pred ním, pred ním bol obžalovaný, kamaráti obžalovaného boli vedľa obžalovaného. O., W. stáli vedľa neho. W. stál čelom k nemu a páchateľ chrbtom. Obžalovanému videl do tváre, lebo sa otočil.
Svedok Y. O., kamarát poškodeného, na hlavnom pojednávaní uviedol, že on išiel s O. W. a M. E. zo školy, cestou stretli W. O., bolo to po škole. Keď mali šesť hodín, tak končili okolo 13.30 hod., nepamätá si však koľko hodín mali v ten deň. Išli spolu pešo do mesta, kúsok za zastávkou W. M. tam prišli nejakí traja chalani, jeden z nich dal poškodenému facku. Nepamätá si, či mu niečo hovoril. W. ho neprovokoval. Toho chalana, ktorý mal dať W. facku, by nespoznal. Obžalovaného nikdy nevidel. Vzdialil sa spolu s O. W., bol otočený chrbtom a otočil sa po facke, kde bol M. nevie. Boli vo vzdialenosti asi 3 m od W. O.. Incident trval chvíľu, minútu. Keď odchádzali, od W. sa dozvedel, že mu zobrali retiazku, ktorú nosieval. Myslí si, že to bola zlatá retiazka, nevie ako vyzerala. Tú retiazku mu vídaval v škole na krku, ale v deň keď malo dôjsť k incidentu, si nevšimol či ju má. W. asi volal rodičom. On s O. išli do mesta, myslí, že aj M. išiel s nimi. Už boli na odchode, keď prišla W. mama. Súd poukazuje na rozpor medzi výpoveďou svedka na hlavnom pojednávaní a v prípravnom konaní, kedy svedok uviedol, že videl ako W. niekto dáva facku. Nevidel však ako mu niekto strhol retiazku. Páchateľ a ďalší dvaja po incidente odchádzali od paneláku išli rovno od zastávky. Ďalej nevie kam išli.
Pri tom incidente boli ešte dvaja v tom čase siedmaci zo školy - M. L. a M. K.. Nevie či videli, čo sa udialo. Oni boli vo vchode toho paneláku, bolo to možno 10 m, nepamätá si to. Nerozprávali sa s nimi o tom čo sa stalo. On už tam nebol, keď prišla na miesto polícia.
Svedok O. W., kamarát poškodeného, v prípravnom konaní a na hlavom pojednávaní uviedol, že išli zo školy, čas nevie, išli smerom ku zastávke s W. O., Y. O. a M. E.. K incidentu došlo asi 15 m za zastávkou smerom k panelákom. V čase incidentu on, M., Y. a ešte nejakí traja chalani zo školy, nejakí mladší, nepamätá si ich, stáli naľavo od nich. M. K. pozná zo školy, nevie, či tam bol. Prišli za nami traja chalani, jeden z nich začal niečo hovoriť poškodenému, nevie už ktorý. Bolo to pár metrov od zastávky. Oni išli s Y. O. a M. E. potom ako ho zastavili nabok. Potom videl, že mu dal niekto facku, jednu. Nevie popísať osobu, ktorá dala W. O. facku. Nevidel ako W. niekto strhol retiazku. Potom tí chalani išli preč a oni išli na zastávku. W. volal otcovi a mame a potom odišiel. W. o tom, že mu niekto zobral retiazku hovoril najskôr na zastávke, kde zastali a potom sa o tom hovorilo v škole. Ten chalan, čo ho mal napadnúť, W. najskôr hovoril niečo v tom zmysle, že čo na neho hovoril. Po incidente sa s W. O. nerozprávali. Tí dvaja ktorí prišli s útočníkom do konfliktu nezasahovali. Nepamätá si čo mal oblečené útočník, ktorý napadol W. O.. Páchateľ spolu s osobami išiel smerom popri panelákoch preč od zastávky. Najskôr kráčali a potom sa mu zdá, že utekali. W. mával retiazku v škole, v ten deň si to nevšimol.
Svedok L. J., kamarát obžalovaného, na hlavnom pojednávaní uviedol, že v ten deň išiel za obžalovaným, nepamätá si čas, jeho mamina mu otvorila a povedala mu, že sa F. sprchuje a ide na zápas, že môže na neho počkať, počkal ho pri dverách bytu. Išli dole, zapálili si cigu a išiel ho odprevadiť na zastávku na L.. Nepamätá si, kedy išiel autobus. Išiel za ním okolo obeda, čas si nepamätá. Presne si nepamätá, čo mal obžalovaný oblečené, keď mu otvoril dvere, niečo s modrou farbou, asi kraťasy na tréning. Obžalovaného volajú O.. Obžalovaný mu nehovoril nič o krádeži zlatej retiazky. Svedok k okolnostiam spísania záznamu (č.l. 45) uviedol, že k nemu domov prišli dvaja policajti z kriminálky a naložili ho do auta. Jeden ziapal z jednej strany, druhý z druhej a povedal mu, že ak to nepodpíše, bude zle na jeho rodinu aj na neho. Mal podpísať nejaký papier. Hovorili ešte v aute, že idú po F. Z., chcú ho dostať do basy. Svedok v prípravnom konaní na otázku vyšetrovateľa uviedol, že na presný dátum si už nespomína, ale mohlo to byť 8.9. alebo 9.9. alebo 10.9.2015, vtedy mal zlomenú nohu v sadre a vtedy okolo 14.10 hod. až 14.20 hod. prišiel za F. Z. domov na nevie akej ulici v E.. Na hlavnom pojednávaní si už podľa vlastného vyjadrenia podrobnosti nepamätal.
Svedok W.. V. N., bývalý učiteľ poškodeného, na hlavnom pojednávaní uviedol, že po incidente druhý deň ráno, ešte predtým ako sa začalo vyučovanie, pred 8.00 hod. ráno, prišiel do zborovne W. O. s otcom, ktorý opísal incident, ktorý sa stal na autobusovej zastávke na O.. Časové súvislosti si už nepamätá. Poškodený mu povedal, že išiel so svojimi spolužiakmi zo školy s tým, že išli na zastávku, stáli tam v nejakej kôpke, rozprávali sa a mala k nemu prísť nejaká dotyčná osoba, ktorú on nepoznal, ani jeho kamaráti M. E. a O. W.. Dotyčná osoba, ktorá k nemu prišla mala povedať, že čo si to o mne hovoril, streliť mu facku a strhnúť mu z krku retiazku, tak mu to W. opísal pred svojim otcom. S tým, že sa ho svedok spýtal, či dotyčného nepozná. Spýtal sa ho s kým tam bol, potvrdil, že tam s ním boli tí jeho kamaráti a že v okolí zastávky sa vozil ešte jeden žiak ich školy M. K., ktorý mal incident podľa poškodeného vidieť. Tak si zavolal M. K. a spýtal sa ho, či videl čo sa stalo na zastávke a či vie povedať, kto to spravil, či pozná dotyčných. Povedal, že chalanov pozná z videnia, ale nevedel ako sa volajú normálnymi menami, že pozná iba prezývky. Keď sa spýtal na prezývku, povedal O. a Z.. Tým to skončilo. On vedel, kto je za prezývkami O. a Z.. Podľa prezývok mal byť O. - obžalovaný a Z., nepozná ho po mene, pozná ho z videnia.
Podľa § 269 Tr. por. boli na hlavnom pojednávaní prečítané a oboznámené ako listinné dôkazy:
Fotografia (č.l. 26), na ktorej sa nachádza svedok poškodený W. O. a fotoalbumy (č.l. 35-40) vyhotovené v prípravnom konaní.
Správa o rodinných pomeroch W. F. Z. vypracovanou Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina zo dňa 05.10.2015 (č.l. 47).
Z vypracovaného pracovného posudku M. v E. zo dňa 26.11.2015 súd zistil, že obžalovaný je žiakom ich školy v 2-ročnom učebnom odbore 3686 F stavebná výroba, od XX.XX.XXXX. Žiak dosahuje na
ich škole dobré vyučovacie výsledky. Dňa 29.09.2015 mu bolo udelené pokarhanie od riaditeľa školy za hrubé porušenie školského poriadku Druhá časť, odsek f) bod 1, fyzické napadnutie spolužiaka na odbornom výcviku. Alkohol, ani toxikomániu u neho nepozorovali.
Zástupkyňa ÚPSVaR Žilina na hlavnom pojednávaní uviedla, že robili šetrenie v rodine za účelom nariadenia výchovného opatrenia W. dňa 27.10.2016 s tým, že na základe rozhovoru s W. a jeho matkou ich tím usúdil, že v jeho prípade momentálne nie je potrebné výchovné opatrenie z dôvodu, že je sankcionovaný, že má určenú podmienku v rámci trestného konania. Taktiež matka uviedla, že nemá s W. žiadne výchovné problémy v domácnosti. Vyžiadali si správu aj zo strednej školy, ktorú navštevuje, kde im písomne bolo uvedené zo strany školy, že W. prospel s vyznamenaním v šk. roku XXXX/XXXX. Je však pravda, že mu bolo udelené pokarhanie dňa 29.9.2015 riaditeľom školy za hrubé porušenie školského poriadku, a to fyzické napadnutie spolužiaka na odbornom výcviku. Matka uviedla, že ona žiadne výchovné problémy s ním nemá.
Rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 36T/2/2016-187 zo dňa 21.01.2016 bol W. Z. uznaný vinným z v bode 1/ z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., a v bode 2/ prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 21.01.2016.
Rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 28T/59/2016-161 zo dňa 02.06.2016 bol W. Z. uznaný vinným z v bode 1/ a 2/ pokračovacieho prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a v bode 2/ prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., a bol mu uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu v trvaní 20 (dvadsať) mesiacov. Zároveň súd podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil výrok o treste uložený W. Z. rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 36T/2/2016 zo dňa 21.01.2016, právoplatným dňa 21.01.2016 ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 02.06.2016.
Podľa § 272 ods. 3 Tr. por. súd odmietol vykonať dôkaz navrhovaný obhajobou, výsluch osoby M. K. ako svedka vzhľadom na to, že potrebné informácie vyplynuli z výpovede svedka W.. N. aj s prihliadnutím na to, že môže ísť osobu maloletú v čase spáchania skutku, pričom maloleté osoby, resp. osoby mladšie ako 18 rokov, súd vypočúva len v odôvodnených prípadoch. Okolnosti, ktoré by sa mali objasniť výsluchom obhajobou navrhovaného svedka je možné zistiť z už skôr vykonaných dôkazov. Súd podotýka, že dokazovania sa vykonáva v rozsahu nevyhnutnom pre spravodlivé rozhodnutie a vykonávanie dodatočne navrhovaných dôkazov(výsluch maloletej osoby) podlieha dôslednému zváženiu všetkých okolností prípadu.
Podľa § 278 ods. 1 Tr. por. súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu.
Podľa § 278 ods. 2 Tr por. ak nejde o prípad podania obžaloby po konaní o návrhu na dohodu o vine a treste podľa § 232 ods. 4 alebo 5 Tr. por. môže súd pri svojom rozhodnutí prihliadať len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané.
Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. súd hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.
Na základe výsledkov vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní, vyhodnotením dôkazov tak jednotlivo, ako aj v ich súhrne, bez ohľadu na to, či ich obstarali orgány činné v trestnom konaní alebo súd, súd bez akýchkoľvek vážnejších pochybností dospel k záveru, že obžalovaný W. Z. sa skutku dopustil tak, ako sa mu to obžalobou kládlo za vinu. Obžalovaný svojim konaním naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. Protiprávnosť konania obžalovaného spočíva v tom, že porušil právne vzťahy chránené trestným zákonom spočívajúce v ochrane osobnej slobody a majetku, ktorého sa chcel zmocniť. Konanie obžalovaného / objektívna stránka / spočívala
v použití násilia obžalovaným na prekonanie kladeného alebo očakávaného odporu poškodeným. Obžalovaným použité násilie bolo prostriedkom na získanie cudzej veci / patriacej poškodenému W. O. /, pričom však hodnota cudzej veci tu nie je rozhodujúca. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súčasne súd dospel k záveru, že obžalovaný konal v priamom úmysle podľa § 15 písm. a/ Tr. zákona, o čom svedčí tak spôsob spáchania skutku, ako aj jeho okolnosti.
Obžalovaný W. Z. v priebehu celého trestného konania spáchanie skutku, popieral. Na svoju obhajobu uvádzal, že v čase spáchania skutku bol doma s mamou, sestrou a bratrancom Y. Z.. Dňa 10.09.2015 bol na praxi, končili o 13.20 hod a odtiaľ mu išiel autobus č. X zo zastávky K. v E. v čase 13.46 hod. Vystúpil na zastávke J. a odtiaľ išiel rovno domov, pričom domov prišiel v čase 14.00 hod až 14.05 hod. Z domu išiel s kamarátom L. J. v čase o 14.30 hod. a autobus mu išiel zo zastávky z L. okolo 14.36 až 14.46 hod. Keď s L. J. prišiel na tú zastávku na L., tak tam sa rozišli, on nastúpil do autobusu, ktorý išiel do G. a L. J. išiel domov. Autobusom z L. išiel do G., kde vystúpil na zastávke T. a peši na futbalové ihrisko FK G., kde mali zraz o 15.00 hod. Z G. odchádzali o 15.30 hod. alebo 15.45 hod. autami do Z., potom mali normálny zápas. Zápas trval od 16.00 do 17.45 hod. Keď dohrali zápas, tak ho tréner vyložil na L. v E. a išiel domov. Na detských preliezkach dňa 10.09.2015 okolo 14.20 hod. nebol a ani nedal W. O. facku a nezobral mu ani retiazku. W. O. nepozná, videl ho až keď mu prišlo uznesenie a na facebooku, kde má fotku. Rovnako tak osoby M. E., O. W. a Y. O. a ani M. K. a M. L..
S poukazom na výsledky vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní, však súd takúto obhajobu obžalovaného vyhodnotil ako nehodnovernú a nepravdivú, učinenú účelovo, v snahe vyhnúť sa trestnoprávnej zodpovednosti za spáchanú trestnú činnosť.
Obžalovaný W. Z. je zo spáchania trestnej činnosti usvedčovaný predovšetkým výpoveďou svedka poškodeného W. O., ktorý ku skutku tak na hlavnom pojednávaní, ako aj v prípravnom konaní v podstatných bodoch vypovedal zhodne. Poškodený jednoznačne v priebehu celého trestného konania zotrval na tom, že ho obžalovaný fyzicky napadol a zobral zlatú retiazku. Súd pritom nezistil žiaden dôvod, ktorý by nasvedčoval pre nevierohodnosť alebo nepravdivosť tvrdení poškodeného. Poškodeným tvrdené skutočnosti majú oporu aj v ďalšom vykonanom dokazovaní. Súd zároveň nevidel žiaden dôvod na strane poškodeného, pre ktorý by obžalovaného bezdôvodne z trestného činu obvinil. Ako zhodne vyplynulo z výpovedí obžalovaného a poškodeného, obžalovaný a poškodený sa nepoznali, išlo o náhodné stretnutie, pri ktorom došlo k spáchaniu žalovaného skutku. Výpoveď poškodeného podporuje aj výpoveď svedkyne N. O., ktorá popísala, ako jej syn W. v ten deň okolo 14.30 hod. volal, že ho prepadli a že mu ukradli retiazku. Povedal jej, že je na zastávke MHD W. M. v E., kam išla za ním. Na políciu volali ihneď, po tom ako prišla na miesto. W. jej aj pred policajtmi povedal, že išiel aj so spolužiakmi zo školy a už po ceste si všimol, že traja chalani išli za nimi. Ukázal jej, že sa to stalo za zastávkou MHD W. M. asi 20 metrov pri bytovkách a povedal jej, že tí traja chalani pribehli k nemu, obžalovaný mu strelil jedno zaucho. Obžalovaný mu mal povedať, že ho poškodený ohováral a strhol mu retiazku z krku. Následne mal obžalovaný spolu s ďalšími osobami utiecť preč. Súd poukazuje na to, že u svedkyne nebol zistený žiaden motív, aby si na obžalovaného nepravdivo vymyslela toto obvinenie. Sama svedkyňa uviedla, že obžalovaného ona ani poškodený, nepozná.
Obžalovaného zo spáchaného skutku usvedčuje aj výpoveď svedka M. E., ktorý bol pri tom a videl, ako obžalovaný zobral poškodenému zlatú retiazku. Vo svojej výpovedi uviedol, že s W. O., Y. O. a O. W. išli zo školy na zastávku, kde zistili, že autobus ide až za nejakú dlhšiu dobu, bolo to po škole po obede. Keď išli smerom na zastávku MHD W. M. už vtedy si všimol na lavičke pri zástavke sedieť troch chalanov, ktorí išli za nimi. Títo ich potom predbehli, vrátili sa k ním a jeden z tých chalanov, bol to obžalovaný W. O. povedal, že mu nadával. Poškodený mu povedal, že o ničom nevie. Títo traja chalani potom obkolesili poškodeného a obžalovaný sa znova pýtal, že prečo mu nadával, pričom mu poškodený znova povedal, že on o ničom nevie. Obžalovaný potom strelil poškodenému dve facky a zobral mu retiazku z krku, svedok to videl, nakoľko stál pred poškodeným a videl ako mu obžalovaný jednou rukou siahol na krk a strhol retiazku z krku. V priebehu prípravného konania bola svedkovi predložená k nahliadnutiu fotodokumentácia, ktorá obsahovala okrem iných aj fotku obžalovaného. Svedok na nich s určitosťou označil obžalovaného.
Svedkovia Y. O. a O. W., síce nevedeli opísať osobu, ktorá dala poškodenému facku. Zhodne však opísali okolnosti, za ktorých k incidentu došlo, ako aj to, že im poškodený po incidente povedal, že mu jedna z osôb zobrala zlatú retiazku. Jedná sa o výpovede, ktoré nepriamo usvedčujú obžalovaného,
nakoľko súd tieto výpovede vyhodnotil ako sčasti účelové, kedy sa svedkovia snažili vyhnúť tomu, aby museli priamo označiť za páchateľa obžalovaného. Uvedené súd považuje za logické, nakoľko sa jedná o maloleté osoby, ktoré môžu pociťovať v danej situácii strach z obžalovaného.
Svedok W.. V. N. potvrdil tvrdenia poškodeného. Uviedol, že o skutku sa dozvedel na druhý deň ráno, ešte predtým ako sa začalo vyučovanie, kedy do zborovne prišiel poškodený s otcom. Poškodený mu povedal, že s ním boli jeho kamaráti a že v okolí zastávky sa vozil ešte jeden žiak ich školy M. K., ktorý mal incident vidieť. Preto si M. K. zavolal a ten mu povedal, že chalanov pozná z videnia, ale nevedel ako sa volajú normálnymi menami, že pozná iba ich prezývky, O. a Z.. Svedok tieto prezývky poznal a vedel, že za prezývkou Veto vystupoval práve obžalovaný W. Z..
Súd výpoveď svedkyne G. Z. s poukazom na ostatné vykonané dôkazy, vyhodnotil ako výpoveď vedenú snahou neprivodiť synovi ďalšie odsúdenie. Jedná sa o matku obžalovaného, teda táto svedkyňa má motív vypovedať v prospech obžalovaného a takto mu napomôcť vyhnúť sa trestnoprávnej zodpovednosti za spáchanú trestnú činnosť. Svedkyňa uviedla, že obžalovaný má v škole veľmi dobré správanie, nemal nikdy znížené známku zo správania a neospravedlnené hodiny. Je skôr citlivý, slušný a nie je agresívny. Tomuto tvrdeniu však odporuje posudok M. v E., ktorú obžalovaný navštevuje a v ktorom je uvedené, že dňa 29.09.2015 bolo obžalovanému udelené pokarhanie od riaditeľa školy za hrubé porušenie školského poriadku Druhá časť, odsek f) bod 1, fyzické napadnutie spolužiaka na odbornom výcviku. Ako aj to, že obžalovaný bol políciou viackrát priestupkovo riešený a má 2 záznamy v registri trestov, oba za trestné činy výtržníctva a ublíženia na zdraví, okrem iného je proti nemu vedené aj ďalšie trestné konanie pred Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 36T/62/2016.
Svedkovia G. Z. a L. J. poukazovali na nevhodné chovanie polície a na to, že voči ním z ich strany bol vyvinutý nátlak. Svedok L. J. dňa 04.11.2015 podal pred príslušníkmi policajného zboru vysvetlenie k žalovanému skutku, o čom bola spísaná zápisnica, na ktorej obsah však nebolo možné v konaní prihliadnuť pretože nešlo o výsluch, ktorý by bol vykonaný kontradiktórne. K spôsobu zabezpečenia záznamu svedok neskôr pri výsluchu v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní uviedol, že mal byť verbálne donucovaný k podpisu nejakého papiera. Hovorili ešte v aute, že idú po F. Z., chcú ho dostať do basy. Súd výpoveď svedka ako aj uvádzané tvrdenia vyhodnotil ako účelové v snahe pomôcť obžalovanému, nakoľko na nevhodné správanie polície poukazoval aj obžalovaný v snahe preukázať, že skutok tak ako sa mu obžalobou kladie za vinu spáchať nemohol a všetko je to výmysel poškodeného.
Súd nepokladal za potrebné v konaní vypočuť ďalších svedkov, nakoľko má za to, že by vykonaním takéhoto dôkazu neboli zistené nové skutočnosti, ktoré by mohli ovplyvniť rozhodovanie vo veci. Dôkazy, vykonané na hlavnom pojednávaní, boli pre súd postačujúce pre spoľahlivé rozhodnutie o vine obžalovaného.
Vyhodnotením vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní mal teda súd bez akýchkoľvek vážnejších pochybností preukázané, že obžalovaný sa dopustil protiprávneho konania tak, ako je toto popísané vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Pri posudzovaní subjektívnej stránky trestného činu, ktorou je zavinenie, súd vychádzal z dokazovania, ktoré vedie k záveru, že obžalovaný konal v priamom úmysle, teda vedel, že svojim konaním porušuje záujem chránený týmto zákonom a tento záujem aj svojim konaním chcel porušiť, o čom svedčí spôsob spáchania skutku ako aj jeho okolnosti. Súd konštatoval, že obžalovaný je trestne zodpovedným subjektom, a to tak z hľadiska veku ako aj príčetnosti, tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní, neboli zistené skutočnosti, ktoré by preukazovali, že obžalovaný pre duševnú poruchu v čase spáchania skutku nemohol rozpoznať jeho protiprávnosť alebo ovládať svoje konanie. Obžalovaného súd hodnotil ako mladistvého vzhľadom na to, že v čase spáchania trestného činu neprekročil osemnásty rok svojho veku.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd postupoval podľa § 38 Tr. zák. Rovnako prihliadal na účel trestu ustanoveného v § 34 ods. 1 Tr. zák.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. účelom testu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 3 Tr. zák. trest má postihovať páchateľa iba tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu a výmery trestu obžalovanému súd podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. prihliadal najmä na spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa jeho pomery a možnosti jeho nápravy.
Podľa § 117 ods. 1 Tr. zák. trestné sadzby odňatia slobody ustanovené v tomto zákone sa u mladistvých znižujú na polovicu. Horná hranica zníženej trestnej sadzby nesmie prevyšovať 7 rokov a dolná hranica zníženej trestnej sadzby 2 roky.
Podľa § 41 ods. 2 Tr. zák., ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu; súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody. Horná hranica zvýšenej trestnej sadzby nesmie prevyšovať dvadsaťpäť rokov a pri mladistvých trestnú sadzbu uvedenú v § 117 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='300/2005 Z.z.%2523117'&ucin-k-dni='30.12.9999'> alebo <aspi:// module='ASPI'&link='300/2005 Z.z.%2523117'&ucin-k-dni='30.12.9999'>. Popri treste odňatia slobody možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak by jeho uloženie bolo odôvodnené niektorým zo súdených trestných činov.
Podľa § 42 ods. 1 Tr. zák., ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr ako bol súdom I. stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste uloženom páchateľovi skorším rozsudkom, ako i všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súhrnný trest nesmie byť miernejší, ako trest uložený skorším rozsudkom. V rámci súhrnného trestu súd uloží trest straty čestných titulov a vyznamenaní, trest straty vojenskej a inej hodnosti, trest prepadnutia majetku, peňažný trest, trest prepadnutia veci alebo trest zákazu činnosti, ak bol taký uložený už skorším rozsudkom a ak tomu nebráni ustanovenie § 34 ods. 7. Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia, ustanovenie o súhrnnom treste sa nepoužije, ak skoršie odsúdenie je takej povahy, že sa na páchateľa hľadí ako keby nebol odsúdený.
Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že súd je povinný uložiť páchateľovi súhrnný trest za všetky trestné činy, ktoré boli spáchané skôr ako bol súdom I. stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný trestný čin tohto páchateľa.
Pri určovaní druhu a výmery trestu obžalovanému súd podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. prihliadal najmä na spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Obžalovaný W. Z. má dva záznamy v Registri trestov, a to odsúdenie Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 36T/2/2016 rozsudkom zo dňa 21.01.2016, ktorým bol obžalovaný v bode 1/ uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., a v bode 2/ prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a ) Tr. zák. spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov a odsúdenie Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 28T/59/2016 rozsudkom zo dňa 02.06.2016, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným z v bode 1/ a 2/ pokračovacieho prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a v bode 2/ prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., a bol mu uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu v trvaní 20 (dvadsať) mesiacov. Zároveň súd podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil výrok o treste uložený W. Z. rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 36T/2/2016 zo dňa 21.01.2016,
právoplatným dňa 21.01.2016 ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 02.06.2016. Obžalovaný má v registri priestupkov vedené tri záznamy, jednalo sa o priestupky proti majetku a občianskemu spolunažívaniu.
Podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. pri určovaní druhu a výmery trestu, musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Súd u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť, priťažujúca okolnosť u obžalovaného bola zistená podľa § 37 písm. h/ Tr. zákona teda, že spáchal viac trestných činov. Podľa § 38 ods. 4 Tr. zák., ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Za trestný čin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. je možné uložiť trest odňatia slobody na 3 roky až 8 rokov. S prihliadnutím na ustanovenie § 117 ods. 1 Tr. zák., v zmysle ktorého sa znižujú trestné sadzby u obžalovaných mladistvých na polovicu a s prihliadnutím na ustanovenie § 41 ods. 2, § 42 ods. 1 Tr. zák., súd obžalovanému uložil súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 20 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 30 mesiacov s probačným dohľadom nad jeho správaním. Tento trest u obžalovaného mladistvého považoval za dostačujúci tak z hľadiska individuálnej ako aj generálnej prevencie. Na posilnenie účelu podmienečného trestu s probačným dohľadom súd uložil obžalovanému povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.
Zákonná zástupkyňa poškodeného N. O. si v prípravnom konaní síce uplatnila náhradu škody voči obžalovanému, avšak túto vyčíslila len odhadom. V danom prípade by teda bolo ďalej potrebné ďalšie zisťovanie hodnoty zlatej retiazky, čo by presiahlo potreby trestného konania, preto súd postupom podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodeného Michala Vrábla s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Žilina do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok ( § 306 ods. 2 Tr. por.).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.