Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13CoCsp-55-2020.pdf
PDF · 133.73 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoCsp/55/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: Z. M., G.. XX.XX.XXXX, K. XXX XX O. XXX, o zaplatenie 1.715,42 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 19.06.2019, č. k. 12Csp/6/2019-86 takto jednohlasne
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku II.
II. Zrušuje rozsudok vo výroku I. v časti o povolení žalovanému zaplatiť žalobcovi dlh v mesačných splátkach po 100,- eur, vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit:
„I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.498,29 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.498,29 eur od 21.12.2018 do zaplatenia, a to v pravidelných mesačných splátkach po 100,- euro mesačne vždy k 25. dňu v mesiaci počnúc prvým mesiacom po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku až do zaplatenia s tým, že v prípade omeškania jednej splátky žalovaný stráca výhodu splátok.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu o zaplatenie sumy 292,58 eur z a m i e t a.
III. Súd p r i z n á v a žalobcovi vo vzťahu k žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 67,2 % s tým, že o výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.“
2. Spor právne posúdil podľa ust. § 261 ods. 6 písm. d), § 497, § 502 ods. 1, § 503 ods. 2, § 504, § 506 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1-3, § 53 ods. 1, 5, § 54 ods. 1 , 2, § 517 ods. 1, 2, § 788 ods. 1, 2, § 791 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „ZoSÚ) a § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.
3. Vo svojom odôvodnení okrem iného uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny vo výške 1.715,42 eur, nezaplateného úroku vo výške 72,10 eur, nezaplateného úroku z omeškania vo výške 1,19 eur, úroku 11,90 % ročne z nezaplatenej istiny 1.715,42 eur od 21.12.2018, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 1.715,42 eur a
nezaplatených úrokov vo výške 72,10 eur od 21.12.2018 do zaplatenia a náhrady trov konania. Podanie žaloby odôvodil tým, že dňa 16.09.2017 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXXXX - Pôžička a na jej základe žalovanému poskytol peňažné prostriedky vo výške 2.000,- eur. Neoddeliteľnou zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky. Keďže žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti, žalobca pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru dňa 20.12.2018 podľa § 565 Občianskeho zákonníka v súlade s Úverovou zmluvou a Obchodnými podmienkami pre úvery občanom. Ku dňu predčasného zosplatnenia výška pohľadávky žalobcu predstavovala sumu 1850,89 eur. Žalovaný žalobou uplatnený nárok nerozporoval, požiadal o splatenie dlhu v splátkach.
4. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená zmluva o úvere, ktorá je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 2.000,- eur. Predmetný úver sa žalovaný zaviazal splatiť v 60 splátkach vo výške 44,52 eur mesačne. Zo strany žalobcu došlo k zosplatneniu celého dlhu ku dňu 20.12.2018. V prospech žalobcu žalovaný uhradil celkovo sumu 501,71 eur. Nakoľko zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) ZoSÚ musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ. Podľa citovaného zákona obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je okrem iného aj údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN), výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k), l) ZoSÚ). V súlade s ustanovením § 11 ods. 1 ZoSÚ absencia vyššie uvedených údajov nespôsobuje neplatnosť uzavretej zmluvy, avšak poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V zmluve absentuje podstatná náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ v súvislosti s tam uvedenou RPMN, a to uvedenie všetkých predpokladov použitých na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. V danom prípade zmluva o úvere obsahuje len uvedenie výšky RPMN 15,35 %, avšak predpoklady použité na výpočet RPMN priamo v zmluve uvedené nie sú, rovnako ako v zmluve nie je uvedený vzorec na výpočet RPMN. Jedná sa o obligatórnu náležitosť zmluvy, ktorého absencia má za následok, že úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Súd dospel k záveru, že zmluva neobsahovala náležitosti podľa ust. § 9 ods. 2 písm. l) ZoSÚ, teda neobsahuje rozčlenenie splátok úveru na istinu, úroky a iné poplatky. Uvedený nedostatok nemožno odstrániť ani odkazom na možnosť spotrebiteľa vyžiadať si amortizačnú tabuľku, z ktorej členenie ním uhradenej splátky na istinu, úroky a ostatné poplatky je zrejmé. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je potrebné podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ považovať za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný je tak na istine úveru povinný zaplatiť sumu 1498,29 eur, teda rozdiel medzi sumou, ktorá mu bola zo strany žalobcu reálne poskytnutá a sumou, ktorú žalovaný na úver žalobcovi zaplatil. Súd v tejto časti uplatnený nárok považoval za dôvodný a žalovaného zaviazal na zaplatenie tejto sumy. V prevyšujúcej časti o zaplatenie 292,58 eur, súd žalobu zamietol. Rovnako zamietol žalobu v časti, ktorou sa domáhal zaplatenia zmluvných úrokov vo výške 72,10 eur, úrokov z omeškania vo výške 1,19 eur a poistného 2,18 eur, nakoľko predmetný úver považoval za bezúročný a bez poplatkov. Súd pre úplnosť uviedol, že ani poistenie tak, ako bolo v predmetnej úverovej zmluve dojednané, nezodpovedá ustanoveniam § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka o poistných zmluvách. Žalobca nijako súdu nepreukázal, či skutočne došlo k dojednaniu poistenia, nepredložil súdu žiaden iný doklad preukazujúci vznik poistenia. Uvedenie údajov o prijatí súboru poistenia tak, ako bolo uvedené v zmluve o úvere, bolo už súčasťou vopred pripravenej zmluvy žalobcom a za takého stavu možno potom s najväčšou pravdepodobnosťou predpokladať, že žalovaná sa pre poistenie nerozhodla po uzavretí úverovej zmluvy a prípadnom zvážení istého rizika, resp. vzniku poistnej udalosti, ale že prijatie už vopred naformulovaného poistenia bolo jednou z podmienok uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy.
5. Vzhľadom na nepriaznivú finančnú situáciu žalovaného, súd povolil žalovanému splátky dlžnej sumy v mesačných splátkach vo výške 100 eur pod stratou výhody splátok pri vynechaní čo i len jednej splátky, ktoré je povinný hradiť vždy do 25. dňa príslušného kalendárneho mesiaca žalobcovi. Tým, že žalovaný neuhradil dlžnú sumu riadne a včas, dostal sa do omeškania s plnením peňažného dlhu a žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania. Žalovaný sa do omeškania dostal dňom 21.12.2018, teda dňom nasledujúcim po zosplatnení úveru. Výška úrokovej sadzby ECB k uvedenému dňu bola 0 %, výška zákonného úroku z omeškania bola teda 5 % ročne. Žalobca si uplatnil nárok na úrok z omeškania, preto súd žalovaného zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.498,29 eur od 21.12.2018 do zaplatenia celej dlžnej sumy.
6. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP. Súd rozhodnutie o trovách konania odôvodnil tým, že v danom prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy 1.790,89 eur (1.715,42 + 72,10 + 1,19 + 2,18) s príslušenstvom. Súd žalobe v časti o zaplatenie sumy 1.498,29 eur s príslušenstvom vyhovel a v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol. Úspech žalobcu v konaní tak predstavuje 83,60 % a úspech žalovaného predstavuje 16,40 %. Vzhľadom na pomer úspechu v konaní preto súd v zmysle uvedených zákonných ustanovení priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 67,20 %.
7. Proti tomuto rozsudku v časti, ktorou bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá, v časti splatnosti pohľadávky a v časti trov konania podal v zákonom stanovenej lehote žalobca odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobca uviedol, že všetky predpoklady použité na výpočet RPMN v zmluve uvedené sú. Zákon nepožadoval a ani v súčasnosti nepožaduje uvádzať v zmluve konkrétny matematický výpočet RPMN a nepožadoval ani predpoklady pre výpočet RPMN špeciálne v zmluve označovať ako predpoklady pre výpočet RPMN. Zákon stanovuje, že sa majú tieto predpoklady v zmluve uviesť, čo žalobca splnil. Výška, počet a termíny splátok sú uvedené v samotnej zmluve v bode 1.2. V ďalšom uviedol, že počet a termíny splátok istiny aj úrokov sú rovnaké a sú určené termínom splatnosti anuitnej splátky. Uvedené platí aj pre údaj o výške splátky. K názoru, súdu, podľa ktorého má žalobca nárok na zaplatenie zmluvného úroku iba do zosplatnenia, uviedol, že nárok na zaplatenie úroku trvá až po ich vrátenie, teda aj po zosplatnení. Poukázal, že množstvo zákonných ustanovení, z ktorých priamo vyplýva tento záver, a to ust. § 497 a 503 ods. 3 Obchodného zákonníka, § 13 ods. 3 ZoSÚ, § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a rozhodnutia odvolacích súdov, ktorými bol priznaný nárok na úroky aj po zosplatnení. Navyše nárok na zmluvný úrok po zosplatnení si zmluvné strany dohodli v obchodných podmienkach - čl. 1 a čl. 2.5. Žalobca k záveru súdu, podľa ktorého dojednané poistenie nebolo preukázané uviedol, že žalovaný si mohol vybrať súbor poistenia, informáciu o výške poistného obsahuje sadzobník poplatkov a poistné podmienky obsahujú Všeobecné poistné podmienky pre poistenie schopnosti splácať úver (PBS). Pokiaľ súd považoval návrh za neúplný, tak v zmysle § 129 CSP mal žalobcu vyzvať na jeho doplnenie. Súd žalobcu nevyzval na doplnenie žaloby, napriek tomu rozhodol, preto považuje postup súdu za procesne vadný, keďže žalobcovi bola odňatá možnosť uplatňovať si procesné práva za účelom ochrany svojich práv. Súd nedostatočne ziostil skutkový stav týkajúci sa možnosti žalovaného uhradiť dlžnú pohľadávku, nedostatočne preskúmal pomery žalovaného a vychádzal iba z tvrdení žalovaného, ktorý nepredložil žiaden dôkaz. Oprávnenie súdu priznať plnenie v splátkach je výnimočné oprávnenie a považuje sa za osobitnú výhodu dlžníka, ktorá nesmie neprimerane zasahovať do právoplatne priznaných práv veriteľa. Splnenie dlhu v splátkach vo výške 100 eur mesačne bude trvať neprimerane dlho, len istina bude takto splácať takmer rok, pričom poškodený bude nie len žalobca, ale aj žalovaný, ktorému bude narastať príslušenstvo istiny. Namietal aj výrok rozhodnutia, ktorým súd priznal nárok na náhradu trov konania žalobcovi voči žalovanému v rozsahu 67,20 %, keď pri posudzovaní úspechu prihliadal na úspech v konaní v časti istiny, ale aj v časti príslušenstva. Žalobca má za to, že takýto postup súdu je nesprávny. Ak sú úroky len príslušenstvom pohľadávky, pri posudzovaní miery úspechu sa na ne neprihliada, pričom poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu č. k. 6Obo/243/2007 zo dňa 27.11.2008 a viaceré rozhodnutia odvolacích súdov. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a vyhovel žalobe v plnom rozsahu, zaviazal žalovaného zaplatiť dlh v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal náhradu trov konania a odvolacieho konania.
8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), v zmysle zásad ust. § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konania mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasledujúce CSP bez nariadenia pojednávania (§ 380 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné.
9. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym zistením skutkového stavu a nesprávnym právnym zistením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
11. V podanom odvolaní žalobca namietal, že mu súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces tým, že ho postupom podľa ust. § 129 ods. 1 CSP nevyzval na doplnenie žaloby vo vzťahu k preukázaniu dojednania poistenia.
12. Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký, pričom medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu. O naplnenie uvedeného odvolacieho dôvodu však pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu znemožnil realizáciu práv strany sporu, dosiahol určitú intenzitu, ktorá odôvodňuje záver o tom, že potom sa celé konanie nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu musí byť však hodnotené v kontexte celého konania, t.j. vplyv na ďalšie pochybenia, možnosť zvrátenia nesprávneho postupu, následky, atď.
13. Podľa § 129 ods. 1 CSP, ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.
14. V prípade, ak podanie strany zákonom ustanovené náležitosti neobsahuje, ide o vady podania. Ust. § 129 ods. 1 CSP predstavuje všeobecný režim odstraňovania vád podania vo veci samej. Za vadu podania sa považuje predovšetkým absencia niektorej obsahovej náležitosti stanovenej zákonom pre podanie, napr. ak podanie neobsahuje podpis toho, kto podanie robí. Vadou je aj nezrozumiteľnosť alebo neurčitosť podania. Nezrozumiteľným podaním je najmä také podanie, ktoré vzbudzuje pochybnosti o obsahu podania, predovšetkým z hľadiska jeho náležitostí. Neurčitým podaním vo veci samej je napríklad žaloba obsahujúca natoľko nedostatočné označenie žalovanej strany, ktoré neumožňuje jej presnú identifikáciu v tom zmysle, či ide o osobu fyzickú alebo osobu právnickú. Ak označí žalobca strany presne, nie je vadou podania okolnosť, že niektorá zo strán nemá procesnú subjektivitu. Nezrozumiteľné podanie znamená, že si ten, kto podanie urobil svojimi tvrdeniami vzájomne odporuje, ponecháva nedokončené vety, uvádza nezmyselné argumenty nesúvisiace s vecou a podobne. Vadou podania sú v neposlednom rade aj zrejmé chyby v písaní alebo počítaní alebo iné zrejmé nesprávnosti.
15. V prejednávanej veci je z podanej žaloby zrejmé, voči komu žaloba smeruje, strany sporu sú riadne označené, podanie je datované, podpísané, zrozumiteľné a zároveň obsahuje potrebné opísanie skutkových tvrdení, jej obsah je zrozumiteľný aj určitý. Vzhľadom k uvedenému nebolo dôvodným, aby súd prvej inštancie postupom podľa ust. § 129 ods. 1 CSP vyzýval žalobcu na odstránenie vád podania vo vzťahu k preukázaniu dojednania poistenia. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie svojím procesným postupom neporušil práva žalobcu na spravodlivý súdny proces. Rozhodnutie súdu prvej inštancie pre žalobcu nemožno považovať ani za prekvapivé. Odvolaciemu súdu je z jeho rozhodovacej praxe známe, že žalobca je neúspešný pre nepreukázanie individuálneho dojednania poistenia v spotrebiteľských zmluvách.
16. Odvolací súd tu dáva do pozornosti, že Civilný sporový poriadok v čl. 8 ukladá stranám sporu povinnosť označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi,
a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Nedodržanie tejto povinnosti vedie k neuneseniu bremena tvrdenia v civilnom spore. V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu, nakoľko sporové konanie sa riadi zásadou formálnej pravdy. Platí, že strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Povinnosť tvrdiť podstatné a rozhodujúce skutočnosti znamená, že je potrebné uviesť všetko to, čo je obsiahnuté v skutkovej podstate hmotnoprávnej normy (skutočnosti spôsobilé na základe hmotného práva privodiť úspech strany v spore). Hmotné právo určuje, ktoré skutočnosti sú podstatné a rozhodujúce. Následkom porušenia povinnosti žalobcu tvrdiť je zamietnutie žaloby bez dokazovania.
17. Čo sa týka odvolania žalobcu voči výroku, ktorým sa žaloba zamietla v prevyšujúcej časti, t.j. žalobcovi nepriznal nárok na úroky z úveru po zosplatnení, odvolací súd uvádza, že otázka platenia úrokov dojednaných ako cena a odplata za úverovú službu v spotrebiteľskom vzťahu v období po splatnosti úverovej istiny, je zásadnou právnou otázkou. Treba tiež skonštatovať, že aplikačná prax sa v tejto otázke rozchádza. Zástancovia názorovej línie podporujúci platenie zmluvných úrokov popri úrokoch z omeškania prevažne vychádzajú z dispozitívnej normy, ktorá neobmedzuje dobu na poskytnutie finančných prostriedkov a kým úroky z omeškania sú sankciou, tak úroky sú odmenou za užívanie si peňazí, a preto ich treba platiť až do ich vrátenia (napr. rozsudok NS ČR z 27.6.2007 sp. zn. 33Odo 657/2005).
18. Nie je sporné, že predmetná úverová zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, v ktorej žalobca vystupuje v postavení dodávateľa v rámci predmetu svojej obchodnej podnikateľskej činnosti a žalovaný je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z uvedeného je zrejmé, že na predmetnú zmluvu je nutné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.
19. Nemali by byť pochybnosti, že úver je odplatným právnym úkonom, za ktorý možno dohodnúť úroky a že možno dohodnúť aj obdobie na užívanie finančných prostriedkov (úverové obdobie).
20. Zákon umožňuje dodávateľovi na určitú dobu (do splatnosti) podľa jeho predstáv poskytnúť úver a vypýtať si za to dohodnuté úroky. Od začiatku sa prirodzene sledujú úroky na dohodnutú dobu, ktorej koniec završuje tzv. splatnosť úveru.
21. Zo zákonom stanovených dôvodov (napr. nesplácanie úveru) má dodávateľ tiež právo splatnosť posunúť. Niet pritom zákonného kogentného pravidla, podľa ktorého by dlžník mal povinnosť zo zákona platiť bližšie neurčenú dobu úroky popri úrokoch z omeškania a takým ustanovením nie je ani ustanovenie §506 Obchodného zákonníka. Občiansky zákonník pre porovnanie v ustanoveniach o pôžičke rovnako takéto pravidlo neuvádza (§§ 657, 658).
22. Ak úver nie je splatený po splatnosti, zákon priznáva za zadržiavanie finančných prostriedkov sankcie či už zákonné (úroky z omeškania s kogentne stanoveným limitom) alebo zmluvné (napr. zmluvná pokuta). Do úvahy prichádzajú prípadne aj iné nároky z porušenia práva vyvolaného dlžníkom (náhrada škody, vydanie bezdôvodného obohatenia). Dôležité je však, že ich povahou ide nie o plnenia tvoriace cenu/odplatu za úver, ale o nároky z porušenia práva.
23. Žalobca sa dovoláva nárokov na odplatné úroky, ktoré by mu patrili v prípade, ak by bol zachovaný stav zákonnej domnienky, a teda trvanie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy za stavu, že veriteľ aj spotrebiteľ budú plniť podľa podmienok a v termínoch dohodnutých v zmluve. Keďže tento stav netrvá, je zrejmé, že došlo k zmene záväzku, ktorá bola privodená omeškaním spotrebiteľa a súčasne predčasným zosplatnením úveru zo strany veriteľa.
24. Zmena záväzku logicky prináša aj zmenu pomerov plnenia a aktivuje režim omeškania v spojení s využitím práva podľa a za podmienok § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti je však potrebné rovnako uviesť, že k predčasnému zosplatneniu záväzku spotrebiteľa došlo konaním veriteľa, a teda, bol to veriteľ, ktorý v súvislosti so zmenou (obsahu) záväzku určil aj režim ďalšieho plnenia záväzku svojím jednostranným adresovaným právnym úkonom.
25. Okrem skutočnosti, že pri plnení záväzku je potrebné za každých okolností vychádzať zo stabilizovaných podstatných náležitostí zmluvy, ktoré sprevádzajú celú existenciu a trvanie záväzku, a to až do času zmeny (obsahu) záväzku, ktorá predstavuje prekonanie dojednaných podmienok postupného splácania záväzku, považuje odvolací súd za potrebné na doplnenie odôvodnenia súdu prvej inštancie viac objasniť aj inštitút predčasného zosplatnenia úveru a jeho právny režim.
26. Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje vo svojej povahe jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové, okamžité vrátenie celej úverovej istiny. Teda podstatný rozdiel stavu výhody splátok a stavu jednorazového zosplatnenia úveru spočíva v tom, že veriteľ nemá nárok a spotrebiteľ nemá povinnosť vrátiť celú požičanú sumu naraz.
27. Splácanie úveru v splátkach teda na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok.
28. Úrok preto predstavuje jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku.
29. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok.
30. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto kruciálnom rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov od spotrebiteľa za obdobie po zosplatnení.
31. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru).
32. Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom.
33. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekonformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil.
34. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku.
35. Z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo 143/98 vyplýva, že dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania.
36. V danej súvislosti je potrebné poukázať aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS 476/2012-14 zo dňa 18.09.2012, v ktorom sa uvádza: „Ústavný súd v tejto súvislosti nezistil existenciu takých skutočností, ktoré by nasvedčovali tomu, že by namietané rozhodnutie krajského súdu bolo možné považovať za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, resp. za také, ktoré by popieralo
zmysel práva na súdnu ochranu. Krajský súd sa stotožnil s podrobne odôvodneným právnym názorom okresného súdu, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo objasnil rozdiel, resp. vzťah medzi úrokmi z dohodnutého úveru a úrokmi z omeškania, ako aj otázku, prečo „zmluvný úrok vo výške 15,8 % ročne od 26.08.2009 do zaplatenia“ patrí sťažovateľke iba do splatnosti dlhu, a tiež výšku sumy (a štruktúru žalovanej čiastky) prislúchajúcej, resp. priznanej sťažovateľke, rozšíril vecnú argumentáciu na podporu správnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu, opätovne poukazujúc na štandardnú obchodnoprávnu judikatúru v tejto oblasti. Súčasne sa tým vyrovnal aj s námietkami sťažovateľky, ktoré sú z veľkej časti totožné s tými, ktoré uplatnila aj na ústavnom súde. Tento výklad považuje ústavný súd za ústavne akceptovateľný.“
37. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený.
38. Spoločným znakom tejto úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je zásada, podľa ktorej nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky (§ 53 ods. 5 OZ).
39. Žalobca v podanom odvolaní rovnako nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého je potrebné považovať poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov vzhľadom na absentujúcu náležitosť, a to všetky predpoklady použité na výpočet RPMN. K tomu odvolací súd dodáva, že zákon o spotrebiteľských úveroch v ust. § 9 ods. 2 účinného ku dňu 16.09.2017 presne definuje, aké náležitosti okrem všeobecných musí spotrebiteľská zmluva obsahovať. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Neuvedením, resp. nesprávnym uvedením celkovej výšky úveru a predpokladov na výpočet RPMN sa takýto úver v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ považuje za bezúročný a bez poplatkov.
40. Ak zákon vyžaduje v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzať všetky predpoklady použité na výpočet RPMN, je nepochybné, že do kategórie týchto predpokladov je potrebné zaradiť i matematický výpočet, na základe ktorého veriteľ dospel k určitej výške RPMN. Ako inak by spotrebiteľ mohol preveriť správnosť takéhoto výpočtu RPMN ako jednej z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere umožňujúcej posúdiť výhodnosť úveru, čo nepochybne má zásadný vplyv na jeho rozhodnutie vstúpiť do úverového vzťahu s veriteľom. Je nemysliteľné od spotrebiteľa očakávať, aby len na základe údaja o RPMN uvedenej v zmluve mohol posúdiť správnosť tejto náležitosti zmluvy.
41. Za jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa je práve údaj o RPMN, pretože uvedený údaj zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť, a preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Zákonodarca v záujme poskytnutia ochrany slabšej zmluvnej strany v spotrebiteľskom právnom vzťahu, teda spotrebiteľovi, stanovil prísne obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré sprísnil aj tým, že pri údaji o RPMN sa podľa vyššie citovanej právnej úpravy musia uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet. Je pritom nepochybné, že v zmluve spomínaný údaj chýba, napriek tomu, že je uvedená hodnota RPMN, čo však v zmysle citovaného zákonného ustanovenia nepostačuje. V predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere chýba povinný údaj v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. (účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy) spočívajúci v uvedení všetkých predpokladov použitých na výpočet RPMN. Matematický výpočet RPMN podľa vzorca uvedeného v prílohe k tomuto zákonu v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy nemožno označiť za jednoduchý. Je nemysliteľné od spotrebiteľa očakávať, aby len na základe údaja o RPMN uvedenej v zmluve mohol posúdiť správnosť tejto náležitosti. Bez príslušného matematického výpočtu, na základe ktorého veriteľ dospel k určitej výške RPMN nie je
spotrebiteľ schopný preveriť správnosť takéhoto výpočtu RPMN ako jednej z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere umožňujúcej posúdiť výhodnosť úveru, čo nepochybne má zásadný vplyv na rozhodnutie spotrebiteľa vstúpiť do úverového vzťahu s dodávateľom.
42. S neuvedením všetkých predpokladov použitých na výpočet RPMN zákon č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere v ust. § 11 ods. 1 spája následok v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, teda už len z tohto dôvodu, t.j. s neuvedením všetkých predpokladov použitých na výpočet RPMN zákon č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy v ust. § 11 ods. 1 spája následok v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.
43. K odvolacej námietke žalobcu týkajúcej sa náležitostí zmluvy o úvere uvedenej v ust. § 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. odvolací súd uvádza, že túto považuje za dôvodnú. Podľa názoru odvolacieho súdu, už existuje ustálená rozhodovacia prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/45/2018 zo dňa 22.11.2018, 2Cdo/235/2017 zo dňa 21.12.2018, 7Cdo/98/2018) tak, ako na ňu poukázal aj samotný žalobca v odvolaní, s ktorou sa odvolací súd plne stotožňuje.
44. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil, prihliadajúc aj na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd SR sp. zn. II. ÚS 78/05).
45. K námietke nesprávnych skutkových zistení odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že tento odvolací dôvod bol naplnený, a to vo vzťahu k povoleniu splátok žalovanému zaplatiť žalobcovi dlh v mesačných splátkach po 100,- eur.
46. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou podanou na súde prvej inštancie dňa 14.01.2019 domáhal zaplatenia sumy 1.715,42 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Súd prvej inštancie vytýčil termín pojednávania na deň 19.06.2019. E-mailovou správou zo dňa 18.06.2019 sa žalovaný ospravedlnil z neúčasti na vytýčenom pojednávaní z dôvodu neodkladnej pracovnej cesty do zahraničia a súhlasil, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti a žiadal o možnosť splácania dlhu žalobcovi v splátkach z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov. Súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 19.06.2019 vyhlásil rozsudok, ktorým povolil žalovanému splácať svoj dlh mesačnými splátkami vo výške 100,- eur.
47. Právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jednou zo súčastí základného práva na spravodlivý proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd, ktorými je Slovenská republika viazaná. Toto právo je podľa judikatúry Ústavného súdu SR implikované v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Odôvodnenie rozhodnutia je tou časťou, v ktorej súd vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Zákon stanovuje zákonné požiadavky na obsah odôvodnenia rozsudku tak, aby z neho bola zrejmá jeho opodstatnenosť, zákonnosť, spravodlivosť, konkrétne skutkové alebo právne závery súdu pri uplatňovaní opravných prostriedkov. Je nevyhnutné, aby text odôvodnenia nebol len popisný a formálny, ale aby naopak obsahoval jasné a logické argumenty, ktoré sú konzistentné a navzájom si neodporujú. Nepreskúmateľný rozsudok je vtedy, ak dôvody
neobsahuje, alebo sú nezrozumiteľné podané. Odôvodnenie musí byť úplné v zmysle, že sa vyrovná so všetkými otázkami riešenými v konaní a musí byť v súlade s výrokom.
48. Hľadiskami pre úvahu odvolacieho súdu či má žalovanému, ktorého platobnú schopnosť určil, priznať výhodu splátok, bude najmä výška priznaného plnenia, platobná schopnosť aj v konaní prejavená snaha o plnenie záväzku, možnosť žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých splátok v prípade ich nedodržania a skutočnosť, či by prípadné zdržanie plnení súdom ustanovenej povinností nedodržaním jednotlivých splátok nebolo v riešenom prípade vzhľadom na osobné pomery žalobcu príliš ťaživé (R 117/1967).
49. Odvolací súd má za to, že dĺžku priznaného plnenia súd určil bez toho, aby boli zistené osobné, majetkové a zárobkové pomery žalovaného, ktoré by odôvodňovali povolenie mesačných splátok vo výške 100,- eur mesačne. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti splatnosti istiny preto odvolací súd považuje za nepreskúmateľné. Preto je potrebné v ďalšom konaní preukázať, či žalovaný môže splácať svoj dlh vo vyšších mesačných splátkach alebo vyplatiť svoj dlh jednorázovou platbou.
50. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v časti splatnosti istiny pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsahu svoje rozhodnutie náležite neodôvodnil, čo je v rozpore so zásadami spravodlivého súdneho procesu (čl. 46 Ústavy SR, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv). Tým odňal stranám sporu právo konať pred súdom a zaťažil svoje rozhodnutie vadou, pre ktorú bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o povolení žalovanému zaplatiť dlh v mesačných splátkach a vo výroku o trovách konania zrušiť a vec v rozsahu zrušenia vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP.
51. Úlohou súdu prvej inštancie bude vo veci opätovne konať a opätovne rozhodnúť o splatnosti istiny 1.498,29 eur s prísl.
52. Predmetom odvolacieho konania bolo aj rozhodnutie súdu prvej inštancie o náhrade trov konania, ktorým rozhodol tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 67,20 %. Súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí. Súd prvej inštancie určil pomer úspechu a neúspechu strán v konaní. Súd prvej inštancie uviedol, že uplatnená suma predstavovala 1.790,89 eur s príslušenstvom (1.715,42 + 72,10 + 1,19 + 2,18). Súd žalobe v časti o zaplatenie sumy 1.498,29 eur s príslušenstvom vyhovel a v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol. Dospel k záveru, že úspech žalobcu v konaní tak predstavuje 83,60 % a úspech žalovaného predstavuje 16,40 %. Vzhľadom na pomer úspechu v konaní preto súd v zmysle ust. § 255 CSP priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 67,20 %.
53. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie nesprávne právne vec posúdil. Pre pomerné rozdelenie trov konania je rozhodujúci pomer úspechu a neúspechu v uplatnenej istiny bez príslušenstva (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Obo 243/2007 zo dňa 27. 11. 2008). Úlohou súdu prvej inštancie bude rozhodnúť o trovách konania v súlade s uvedenou argumentáciou týkajúcou sa pomerného rozdelenie trov konania.
54. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
55. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).