Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BN-1C/87/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza, sudkyňou JUDr. Michaelou Bebjakovou, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, právne zastúpeného: JUDr. Marián Ševčík, CSc., advokát so sídlom Nezábudková 22, Bratislava, proti žalovanému: E. F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. H. XXXX/XX, I., právne zastúpenému: JUDr. Soňa Suchánová, advokátka so sídlom Námestie sv. Anny 7269/20B, Trenčín, IČO: 42 378 443, o zriadenie vecného bremena, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%, a to do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, ktoré vydá súdny úradník súdu prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou, doručenou súdu dňa 15.12.2022, domáhal zriadenia vecného bremena, práva prejazdu z parcely č. XXX vedenej na LV č. XXX v katastrálnom území D. D. na parcelu č. XXX,XXX na LV č. XXX v katastrálnom území D. D. tak, že prejazd cez parcelu č. XXX vedenú na LV č. XXX pre katastrálne územie D. D. je v šírke 4,5 m a v dĺžke 62 m v prospech žalobcu a žalobcových rodinných príslušníkov, za účelom vykonávania poľnohospodárskych prác. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení žaloby žalobca uviedol, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom parcely č. XXX J. K. XXX zapísaných na LV č. XXX pre katastrálne územie D. D.. Žalovaný je výlučným vlastníkom parcely č. XXX zapísanej na LV č. XXX pre katastrálne územie D. D.. Na LV č. XXX katastrálne územie D. D. je zriadené vecné bremeno - právo prechodu, a to za jednorazovú odplatu vo výške 200 eur. Ďalej dodal, že na pojednávaní v inej veci žalovaný ústne súhlasil, že je ochotný dohodnúť sa so žalobcom, svojím bratom, na zriadení vecného bremena - práva prejazdu. Žalovaný tento prísľub nesplnil, so žalobcom nebol ochotný rokovať, a preto bol žalobca nútený podať túto žalobu. Žalobca poľnohospodársky obrába svoju parcelu a právo prechodu mu neumožňuje, aby na svoju nehnuteľnosť mohol vstúpiť poľnohospodárskou technikou potrebnou na oranie, siatie, zber úrody a dovoz hnoja.

2. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 10.03.2023 k podanej žalobe poukázal na obsahovú zmätočnosť petitu žaloby, ktorý je z tohto dôvodu nevykonateľný, a preto mu nemožno vyhovieť. Namietal, že petit žaloby obsahuje jednak formálne chyby, spočívajúce v označení nehnuteľností a ich vlastníctva ako aj právne chyby týkajúce sa najmä neexistencie zákonných dôvodov pre zriadenie vecného bremena "in personam". Z dôvodov právnej istoty poukázal aj na neexistenciu potencionálnej náhrady za zriadenie vecného bremena a najmä neexistenciu geometrického plánu práva prejazdu, neexistenciu označenia typu a druhu motorového vozidla a pod.. Žalovaný v danom smere dal do pozornosti, že súd vždy v konaniach o zriadenie vecného bremena má v merite veci skúmať existenciu alebo neexistenciu troch podmienok nutnosti a potreby zriadiť vecné bremeno. Poukázal tiež na obsah

iného konania prebiehajúceho na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou pod sp. zn. o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam medzi totožnými sporovými stranami týkajúce sa totožnej nehnuteľnosti a v podrobnostiach na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. zo dňa 25.04.2018. Predmetné konanie bolo právoplatne skončené uznesením o zastavení konania, na základe späťvzatia žaloby. Pokiaľ žalobca v žalobe dôvodí údajnú potrebu zriadenia vecného bremena potrebou obrábania pôdy poľnohospodárskymi strojmi poukázal žalovaný na to, že aj v súčasnosti žalobca svoju nehnuteľnosť obhospodaruje a vykonáva všetky uvedené činnosti, nakoľko má prístup zo zadnej strany pozemku, kadiaľ dlhé roky dováža hnoj a má vstup pre traktor a podobne. V ďalšej časti žalovaný poukázal na to, že vecné bremeno sa má zriaďovať v nevyhnutnej miere, aby čo najmenej zasiahlo do vlastníckych práv povinného z vecného bremena. V danom prípade sa šírka 4,5 m v zmysle ustálenej rozhodovacej činnosti súdov javí ako šírka, ktorá je nad rámec nevyhnutnosti zriadenia vecného bremena. Záverom uviedol, že konanie žalobcu je aj v rozpore s dobrými mravmi a bližšie poukázal na priebeh predchádzajúcich súdnych konaní medzi účastníkmi tohto sporu a ich rodinné prepojenie, keď žalobca a žalovaný sú bratia.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 19.03.2023 k vyjadreniu žalovaného uviedol, že s tvrdeniami žalovaného nie je možné súhlasiť, pretože sa absolútne nezakladajú na pravde. Po vyhlásení rozhodnutia súdu v inej právnej veci o zastavení konania žalobca oslovil žalovaného, aby sa mimosúdne dohodli, čo žalovaný odmietol. Následne odmietol aj pri pokuse o rozhovor v obci C. D., za prítomnosti starostu obce. K predmetu konania poukázal na poslednú vôľu spoločných rodičov žalobcu a žalovaného, ako dôkaz pripojil fotokópiu Čestného vyhlásenia oboch rodičov zo dňa 04.02.1997. Na základe takto prejavenej vôli rodičov došlo k dedičskej dohode. Aj zásluhou súdu došlo k tomu, že užívanie parcely č. XXX - dvor a parcely č. XXX záhrada a lúka v obci C. D. sa uskutočnilo zriadením práva prechodu. Ďalej žalobca poukázal na to, že vecné bremeno práva prechodu bolo zriadené za finančnú náhradu, avšak toto nepostačuje, pretože zriadeným vecným bremenom nie je možné dosiahnuť vstup traktora na pozemok žalobcu. Návrh, aby žalobca na svoj pozemok vstupoval poľnohospodárskou technikou zo zadnej časti je nereálny, pretože tu nie je priamy vstup, bránia tomu jednak parcely iných vlastníkov a tiež to, že tam nie je žiadna prístupová komunikácia. Vzhľadom k uvedenému zotrval na svojej žalobe a špecifikoval, že právo prejazdu okrem žalobcu sa vzťahuje aj na žalobcovu manželku a jeho deti, dcéru L. B. a syna G. B..

4. K vyjadreniu žalobcu sa písomným podaním zo dňa 11.04.2024 vyjadril žalovaný. Uviedol, že čestné prehlásenie predložené žalobcom z právneho hľadiska nespĺňa právne kritériá pre závet a z tohto dôvodu nebolo ani braté na zreteľ pri dedičskom konaní po zomrelom otcovi žalobcu a žalovaného. Z uvedeného dôvodu nie je teda možné argumentovať touto listinou v predmetnom súdnom sporovom konaní. Nie je pravdou, že v konaní vedenom Okresným súdom Bánovce nad Bebravou č.k. bola rešpektovaná vôľa otca žalobcu a žalovaného, nakoľko výsledkom tohto konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva bolo v skutočnosti zastavenie konania pre späťvzatie žaloby a uzatvorenie mimosúdnej Dohody o urovnaní, v rámci ktorej žalobcovi pripadla do jeho výlučného vlastníctva väčšia časť parciel č. XXX J. K. XXX ako žalovanému. Súčasťou tejto dohody o urovnaní nebolo riešenie práva prechodu ani prejazdu, nakoľko toto nebolo predmetom tohto konania a naviac právo prechodu už bolo v minulosti zriadené a zapísané v katastri nehnuteľností s poukazom na právny názor Krajského súdu v Trenčíne vyslovený v uznesení sp. zn. -251 zo dňa 25.04.2018. Žalobca dôvodí údajnú potrebu obrábania pôdy poľnohospodárskymi strojmi, avšak žiada zriadiť právo prejazdu "in personam" pre seba, svoju manželku a deti. Nakoľko ide o dospelé svojprávne osoby je tu v tejto súvislosti daná aj prekážka aktívnej legitimácie. Žalovaný predložil fotografie zo dňa 03.04.2023, na ktorých je odfotená poľná cesta, ktorá je dlhé roky využívaná na prístup k pozemku žalobcu zo zadnej strany cez parcele č. XXX, č. XXX, č. XXX a č. XXX pre katastrálne územie D. D..

5. K vyjadreniu žalovaného sa písomným podaním zo dňa 20.04.2023 vyjadril žalobca a uviedol, že nehnuteľnosti uvádzané žalovaným sú vo vlastníctve iných osôb, ktoré s touto právnou vecou nemajú žiaden vzťah. Zotrval na svojej žalobe a mal sa za to, že skutočnosti uvádzané žalovaným v jeho vyjadrení len vedome zhoršujú súrodenecké vzťahy medzi účastníkmi tohto konania.

6. Podaním zo dňa 14.02.2024 žalovaný poukázal na výpis z LV č. XXX pre katastrálne územie D. D., z ktorého obsahu vyplýva, že parcela registra "E" č. XXX vo výmere 11.216 m2 - orná pôda je vo výlučnom vlastníctve žalobcu a túto nadobudol v novembri 2023. Z mapy Úradu geodézie, kartografie a katastra SR pritom vyplýva, že uvedená parcela registra "E" č. XXX susedí priamo s hlavnou komunikáciou v obci,

čo preukazuje, že žalobca má zabezpečený prístup k svojmu pozemku priamo z obecnej komunikácie cez uvedenú parcelu č. XXX.

7. Súd vo veci samej nariadil pojednávanie, na ktoré sa dostavil žalobca a právna zástupkyňa žalovaného, pričom obaja mali lehotu na prípravu pojednávania zachovanú. Nedostavil sa žalovaný, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, s tým, že súhlasil, aby súd konal aj bez jeho osobnej prítomnosti a nežiadal o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu. Nedostavil sa právny zástupca žalobcu, ktorému žalobca udelil plnú moc dňa 12.04.2024, pričom žalobca mal doručenie predvolania na pojednávania vykázané dňom 21.02.2024. Žiadosť žalobcu o odročenie pojednávania vytýčeného na deň 16.04.2024, zo dňa 15.04.2024, z dôvodu kolízie jeho právneho zástupcu s iným súdnym pojednávaním súd neakceptoval, ktorú skutočnosť aj s dôvodmi, pre ktoré nebolo možné akceptovať žiadosť o odročenie pojednávania, žalobcovi ako aj jeho právnemu zástupcovi oznámil obratom telefonicky ako aj písomne dňa 15.04.2024 (č.l. 80). Z iných dôvodov žalobca o odročenie pojednávania nežiadal (č.l. 82). Za zistenia a vyhodnotenia týchto procesných podmienok na konanie podľa (ďalej len "") súd vec prejednal a vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením žaloby, podaní strán, listinných dôkazov, a to konkrétne: žaloba č.l. 1-3, Zmluva o zriadení vecného bremena č.l. 4-5, mimosúdna dohoda č.l. 6, vyjadrenie žalovaného k žalobe zo dňa 09.03.2023 č.l. 24-26, vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného zo dňa 19.03.2023 č.l. 34, čestné vyhlásenie č.l. 35, vyjadrenie žalovaného zo dňa 11.04.2023 s prílohami č.l. 52-59, vyjadrenie žalobcu zo dňa 20.04.2023 č.l. 62, vyjadrenie žalovaného zo dňa 14.02.2024 č.l. 64-65 a ďalší obsah spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

8. Žalobca pri výsluchu, po zákonnom poučení, uviedol, že kúpil pozemok v novembri 2023. Kúpil si to syn, žalobca to len na seba zobral, lebo bola iná cena. Žalobcovi zostala záhrada, ku ktorej nemá prístupovú cestu z hlavnej cesty. Trvá na tom, aby mal prístup - prejazd s technikou z ulice. Keď robili to vecné bremeno - právo k prechodu, žalovaný dobehol ku žalobcovi, na smetiaku to podpisovali, že všetko platí a žalobca môže chodiť tadiaľ kadiaľ chodí, aj s technikou, aj manželka, aj deti. Netrvalo ani pol roka, rok, už dal žalovaný retiazky, vyčlenil žalobcovi len 60 cm bráničku, kade má chodiť. Trikrát volal na manželku aj policajtov. Žalobca nemôže tadiaľ chodiť vôbec, ani deti, musia chodiť po cudzom pozemku, teraz už po žalobcovom, keď to odkúpil. Teda po synovom, nie po žalobcovom. A to len na peši. Technikou on nevie, kade bude chodiť. Doteraz to mal v prenájme jeden roľník, tak sa dohodli. Roľník tam všetko užíva, celú parcelu, aj vedľajšie parcely tiež obrába. On sa tam dostane tadiaľ. Tak sa s ním žalobca dohodol, že po jeho kraji sa dostane do záhrady. Podľa žalobcu ho žalovaný ocigánil, keď mu toto dával otec do ruky v r. 1997 - Čestné prehlásenie z roku 1997, s tým, že takto sa rozdeľte, keď sa pominieme. Keď bolo dedičské konanie po otcovej smrti v r. 2002 alebo 2003, záhrada automaticky delila sa na polovicu. Ten dvor cez ktorý má byť zriadený ten prejazd navrhli dať to na žalobcu a potom sa rozdelia všetci súrodenci. Dalo sa na to na neho a teraz už sú problémy. Manželka absolútne nemôže tade chodiť, ani syn, ani dcéra ani vnuci. Žalobca trvá na tom Čestnom prehlásení, pretože vtedy bola taká doba. Takisto žalobcu chceli oklamať aj o záhradu, o tú druhú polovicu. Chceli ho odtiaľ vysánkovať, že mu dáva brat 800 eur, že to je tak hodné a potom, že brat mu dá 2.500 eur, že má do 15 dní opustiť záhradu. Žalobca sa vtedy odvolal a má za to, že ho chcú aj pri tom prejazde oklamať. Na otázky dodal, že parcela č. XXX, ktorej je vlastníkom sa napája na hlavnú cestu, ale je tam kopec a zle sa tam vychádza. On má pozemok až 8 m pod cestou. On na tú svoju parcelu nechodí cez parcelu č. XXX, ide inou parcelou, ktorou ho pustil samostatne hospodáriaci roľník z jeho parcely. Ide o samostatne hospodáriaceho roľníka, ktorý obrába aj tú jeho parcelu č. XXX. Na parcelu XXX ten roľník chodí veľkými traktormi. Dostane sa tam po družstevnej ceste, tam sú piati roľníci a on to všetko obrába. Poľná cesta, ktorej fotografie sú založené v spise tá cesta už podľa žalobcu zanikla. Doteraz to boli nájomné role, ale teraz to kúpil syn a zmenila sa tam orientácia parciel. Nejdú už vodorovne, ale pozdĺž.

9. Na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie D. D. je evidovaná parcela registra "C" č. XXX/ X - trvalý trávny porast vo výmere 2.499 m2 vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Titulom nadobudnutia je Dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zo dňa 11.01.2019.

10. Na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie D. D. je evidovaná parcela registra "C" č. XXX/X

- trvalý trávny porast vo výmere 111 m2, č. XXX - záhrada vo výmere 1.476 m2 a č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 1.345 m2 a stavba - dom B. K. XXX stoja na parcele č. XXX, pričom všetky

uvedené nehnuteľnosti sú vo výlučnom vlastníctve žalovaného. V časti C: Ťarchy je zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu cez pozemok C KN parc. č. XXX v prospech žalobcu.

11. Na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie D. D. je evidovaná parcela registra "E" č. XXX

- orná pôda vo výmere 11.216 m2 vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Titulom nadobudnutia je kúpna zmluva zo dňa 15.11.2023.

12. Z náhľadu katastrálnej mapy Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, pre katastrálne územie D. D., vyplýva prístup na verejnú komunikáciu z parcely č. XXX a rovnako aj z parcely č. XXX a tiež skutočnosť, že parcely č. XXX/X J. K. XXX medzi sebou priamo susedia.

13. Predmetom Zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 09.06.2016 je zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu cez pozemok parcely číslo XXX zapísanej v katastri nehnuteľnosti na LV č. XXX katastrálne územie D. D., na parcely č. XXX J. K. XXX, zapísané na LV č. XXX katastrálne územie D. D., v prospech oprávneného z vecného bremena, a to A. B. (v procesnom postavení žalobcu v tomto konaní). Povinný (v procesnom postavení žalovaného v tomto konaní) sa zaviazal trpieť právo oprávneného z vecného bremena umožniť mu využívanie vecného bremena.

14. Z Čestného vyhlásenia zo dňa 04.02.1997 vyplýva, že I. B., nar. XX.XX.XXXX a G. B., rod. M., nar. XX.XX.XXXX vyhlasujú, že sú výlučnými vlastníkmi nehnuteľností, a to rodinného domu súp. číslo XXX, hospodárskych budov a dvora parcela č. XXX v celkovej výmere 1.345 m2, ďalej nehnuteľností parcela č. XXX - záhrada vo výmere 1.476 m2 a parcela č. XXX - lúka vo výmere 2.610 m2 v katastrálnom území D. D.. Zároveň vyhlasujú, že v prípade úmrtia zanechávajú svoje nehnuteľnosti v prospech svojich detí, a to nasledovne: a) rodinný dom súp. č. XXX, hospodárske stavby, ? z parcely č. XXX - dvor a z parcely č. XXX - záhrada a z parcely č. XXX - lúka v prospech F. B., nar. XX.XX.XXXX (v procesnom postavení žalovaného v tomto konaní) a b) druhú polovicu nehnuteľností parcela č. XXX - dvor, parcela č. XXX - záhrada a č. XXX - lúka v prospech A. B., nar. XX.XX.XXXX (v procesnom postavení žalobcu v tomto konaní).

15. Na fotografiách zo dňa 03.04.2023 je zobrazená poľná cesta.

16. Podľa , ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

17. ( Základných princípov, , ) ako zákonný procesný predpis, ktorým sa riadi civilné sporové konanie, je postavený na zásade kontradiktórnosti sporu dvoch rovnocenných strán, ktorý je potom ovládaný prejednacím princípom. Ten spočíva v tom, že tvrdiť skutočnosti, rozhodné pre posúdenie daného prípadu, a navrhovať a predkladať dôkazy pre tieto skutočnosti, je zásadne vecou strán sporu, na ktorých spočíva hlavná zodpovednosť za zhromaždenie skutkového podkladu potrebného pre rozhodnutie vo veci samej. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách a ukladá im označiť dôkazy k preukázaniu ich tvrdení. Strana má teda povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazu. Súd nie je povinný sám vyhľadávať potrebné tvrdenia a dôkazy. Nie je jeho povinnosťou, a nemá ani právo vykonávať dokazovanie o rozhodujúcich skutočnostiach bez návrhu strán sporu. Neunesenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena vedie k strate sporu. Dôkazné bremeno na preukázanie splnenia zákonných predpokladov na zriadenie vecného bremena teda zaťažovalo žalobcu. Podľa súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

18. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX J. K. XXX v katastrálnom území D. D. a žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX v katastrálnom území D. D.. Sporné medzi stranami bolo splnenie zákonných predpokladov na zriadenie vecného bremena - práva prejazdu v zmysle , najmä či prístup žalobcu na jeho pozemok nie je možné zabezpečiť aj inak ako zriadením vecného bremena v neprospech žalovaného, t.j. cez nehnuteľnosť vo výlučnom vlastníctve žalovaného, následne tiež nevyhnutný rozsah vecného bremena a tiež primeraná náhrada za zriadenie vecného bremena.

19. Žaloba vlastníka stavby na zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve cesty cez priľahlý pozemok je jednou z viacerých súkromnoprávnych žalôb neuvedených v , ktorá je prípustná pretože osobitný petit žaloby vyplýva z hmotného práva ( ). Právo vecného bremena - práva nevyhnutnej cesty, t.j. aj práva prejazdu je právom viažucim sa k nehnuteľnosti, a teda pôsobiacim "in rem".

20. Situácia predvídaná v vo svojej podstate predstavuje konflikt vlastníckeho práva vlastníka stavby s vlastníkom pozemku. Zriadiť vecné bremeno práva cesty podľa možno za podmienok uvedených v tomto zákonnom ustanovení. Na zriadenie práva nevyhnutnej cesty musia byť splnené tieto tri podmienky: a) vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom priľahkého pozemku, b) prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť aj inak, c) neexistujú okolnosti, ktoré zriadenie práva cesty vylučujú.

21. V súvislosti s prvou podmienkou, ktorej splnenie predpokladá zákon, a to že zriadiť vecné bremeno možno len v prospech vlastníka stavby, nie v prospech vlastníka pozemku, súd poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. , z ktorej vyplýva rozšírenie aktívnej legitimácie žalobcu v konaní o zriadenie vecného bremena, keď aktívnu legitimáciu na podanie žaloby o zriadenie vecného bremena má každý vlastník nehnuteľnej veci (nielen stavby, ale aj pozemku), ktorý nemá prístup k nej z verejnej cesty, a preto nehnuteľnosť nemôže riadne užívať alebo na nej hospodáriť. Vzhľadom na uvedenú judikatúru Najvyššieho súdu ČR súd žalobu žalobcu prejednal a vo veci rozhodol.

22. Následne súd skúmal splnenie druhej podmienky, ktorej splnenie zákon predpokladá pre úspešnosť v konaní o zriadenie vecného bremena, a to, že prístup vlastníka k jeho pozemku nemožno zabezpečiť inak. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že v danom prípade žalobca nepreukázal splnenie uvedenej podmienky, vyžadovanej zákonom pre zriadenie vecného bremena - práva prejazdu. Žalovaný v konaní tvrdil a aj preukázal, že žalobca má prístup k svojmu pozemku - parcele registra "C" č. XXX/ X - trvalý trávny porast vo výmere 2.499 m2 (evidovaného na LV č. XXX pre katastrálne územie D. D.) cez pozemok - parcela registra "E" č. XXX - orná pôda vo výmere 11.216 m2 (evidovaný na LV č. XXX pre katastrálne územie D. D.), ktorý nadobudol titulom kúpnej zmluvy zo dňa 15.11.2023, a ktorý priamo susedí s verejnou komunikáciou v obci, čo vyplynulo jednak z výpovede žalobcu a jednak z náhľadu katastrálnej mapy Úradu geodézie, kartografie a katastra SR.

23. Vecné bremeno cesty podľa nemožno určiť, ak vlastník pozemku môže zabezpečiť svoj prístup naň z verejnej komunikácie; to neplatí, ak náklady s tým spojené s neprimerane vysoké v porovnaní so škodou, ktorá by vznikla vlastníkovi susedného pozemku zriadením vecného bremena (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. zo dňa 20.07.2005). Vzhľadom k ďalším skutkovým tvrdeniam žalobcu, že pri prístupe z verejnej komunikácie na parcelu registra "E" č. XXX je kopec a zle sa tam vychádza súd uvádza, že vecné bremeno práva cesty podľa nie je možné zriadiť za situácie, že žalobca si môže zabezpečiť k svojej nehnuteľnosti iný prístup priamo z verejnej komunikácie (cez parcelu registra "E" č. XXX), a to aj vtedy ak by bolo zabezpečenie si takéhoto prístupu pre žalobcu finančne náročnejšie. V konaní žalobca netvrdil a ani nepreukázal, že by náklady spojené so zabezpečením si jeho prístupu k jeho parcele č. XXX/ X cez parcelu č. XXX boli neprimerane vysoké voči ujme, ktorá by zriadením vecného bremena bola spôsobená žalovanému ako vlastníkovi priľahlého pozemku, cez ktorý žiada právo prejazdu zriadiť.

24. V prejednávanej veci bola bez právneho významu skutočnosť, že žalobca sa až v priebehu tohto konania v novembri 2023 stal výlučným vlastníkom parcely registra "E" č. XXX - orná pôda vo výmere 11.216 m2. Rovnako tak bez právneho významu na prejednávanú vec bol obsah Čestného vyhlásenia rodičov žalobcu a žalovaného zo dňa 04.02.1997. Pokiaľ ide o žalobcom navrhované doplnenie dokazovania výsluchom svedkov G. B., N. B. a G. B. (súrodencov žalobcu a žalovaného) k priebehu dedičského konania po ich spoločnom nebohom otcovi, tento návrh súd ako nehospodárny, neúčelný a nemajúci súvis s prejednávanou vecou, zamietol.

25. Pre úplnosť a vzhľadom k ďalším námietkam žalovaného súd uvádza, že žalobca v konaní nepreukázal ani to, že žiada zriadiť vecné bremeno v nevyhnutnom rozsahu (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.09.2010), a keďže žalobca nepreukázal ani splnenie troch základných podmienok na zriadenie vecného bremena - práva prejazdu súd nemal dôvod riešiť ani otázku primeranej náhrady za zriadenie vecného bremena.

26. O trovách konania rozhodol súd v zmysle a žalovanému ako plne úspešnému účastníkovi konania priznal náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalobcovi ako strane sporu, ktorá vo veci úspech nemala. O výške náhrady trov konania súd rozhodne podľa , po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Prievidza. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.