Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoCsp/40/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobcu A. W. W. H. B. so sídlom A. S. X, XXX XX W., H., zapísaná v W. T. Y. pod č. XXX XXX XXX, konajúca na území B. T. prostredníctvom A. W. W. H. B., W., so sídlom K. X., XXX XX A., J.: XX XXX XXX, zapísanej v Y. registri Y. súdu A. I, oddiel: Po, vložka č. XXXX/B, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, IČO: 47 234 547, proti žalovaným: 1. V. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. M. XXX, XXX XX K. M., 2. B. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. M. XXX, XXX XX K. M., o zaplatenie 959,42 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok, č.k. -68 zo dňa 25. februára 2020, takto jednohlasne

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku I. v časti zamietnutia žaloby o zaplatenie 695,42 Eur a vo výroku II..

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd žalovaným v 1. a 2. rade vo vzťahu k žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil , , , , , platný a účinný v rozhodnom období, , , , , , , , , , , platný a účinný v rozhodnom období, , , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov, v znení účinnom od 05.12.2018, , , , , , .

3. Vychádzal zo zistenia, že medzi spoločnosťou E. B. a.s. a žalovanými bola dňa XX.XX.XXXX uzatvorená D. o spotrebiteľskom revolvingovom úvere a vydaní kreditnej karty. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie revolvingového úveru žalovaným vo forme úverového rámca do výšky 5.000,- Eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného v zmluve, a to za podmienok dohodnutých v zmluve. Žalovaní vyčerpali z úverového rámca celkovo sumu 936,68 Eur, z toho 900,- Eur čerpali prevodom na účet a suma 36,68 Eur predstavuje poplatky. Z výpisu účtu žalovaných vyplynulo, že títo v prospech žalobcu uhradili finančné prostriedky v celkovej sume 302,- Eur. Oznámením o vyhlásení

mimoriadnej splatnosti úveru z 29.11.2016 pôvodný veriteľ upovedomil žalovaných o tom, že nakoľko poskytnutý úver nesplácali riadne a včas napriek opakovaným výzvam, preto k 16.11.2016 vyhlásil mimoriadnu splatnosť celého úveru a zároveň vyzval žalovaných na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 1.114,42 Eur.

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovanými ako dlžníkmi bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom revolvingovom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Uzatvorená zmluva je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou aj v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a v zmysle . Na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalovaným bol poskytnutý revolvingový úver s úverovým rámcom 5.000,- Eur, z ktorého žalovaní čerpali celkovo 936,68 Eur a uhradili celkovo 302,- Eur. Súd prvej inštancie v prvom rade skúmal, či voči žalovaným v konaní nie je uplatňovaný premlčaný nárok, ktorý už nie je možné vymáhať. Žaloba vo veci bola podaná na súde dňa 30.10.2019, teda za účinnosti . V prerokúvanej veci zo zmluvy vyplýva, že splátky sú zročné k 10. dňu kalendárneho mesiaca. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že právny predchodca žalobcu zosplatnil celý dlh k 16.11.2016. Napriek tomu, že právny predchodca žalobcu v oznámení zo dňa 29.11.2016 o vyhlásení predčasnej splatnosti presne nešpecifikoval od omeškania ktorej splátky odvodil právo okamžitej úhrady celého dlhu, z ust. nesporne vyplýva možnosť vykonať právo zosplatnenia až po 3-mesačnom omeškaní so splatením príslušnej splátky, a preto v danom prípade došlo k zosplatneniu v dôsledku omeškania so splátkou splatnou najneskôr dňa 10.08.2016, keďže od jej splatnosti do 16.11.2016, kedy právny predchodca žalobcu vyhlásil pohľadávku z úveru za predčasne splatnú, uplynuli viac ako 3 mesiace. Pôvodný veriteľ toto právo využil, a to v súlade s keď predtým žalovaných na túto možnosť upozornil. V zmysle plynie premlčacia doba celého zosplatneného dlhu nie od okamihu doručenia oznámenia alebo výzvy veriteľa na jeho splatenie, ale od zročnosti nesplatnej splátky, ktorá založila právo veriteľa žiadať predčasné splatenie. Ak teda v prerokúvanej veci išlo o splátku splatnú dňa 10.08.2016 začala týmto dňom plynúť premlčacia doba pre splatnosť celého zvyšku dlhu žalovaným. Trojročná premlčacia doba zosplatneného zvyšku dlhu tak uplynula najneskôr dňa 10.08.2019. Nárok na úroky a úroky z omeškania ako akcesorický nárok na príslušenstvo k hlavnému záväzku pritom podlieha rovnakému premlčaniu ako záväzok hlavný. Žalobca v danom spore podal žalobu až dňa 30.10.2019, teda v tom čase bol už jeho nárok nepochybne premlčaný. V tomto smere poukázal aj na obdobné názory vyslovené okresnými a krajskými súdmi v obdobných veciach. Nakoľko si v danom spore žalobca vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti uplatnil nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorý je premlčaný, a tento v zmysle už nemožno vymáhať, a to ani v súdnych konaniach, žalobu v celom rozsahu zamietol.

5. O trovách konania rozhodol tak, že v danom prípade žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovaným tak vznikol nárok na priznanie plnej náhrady trov konania. Nakoľko však žalovaným v súvislosti s týmto konaním žiadne trovy nevznikli, zo spisu im žiadne preukázateľné trovy nevyplynuli, nárok na ich náhradu im nepriznal.

6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to v rozsahu sumy 695,42 Eur s prísl.. Odvolanie právne odôvodnil , (ďalej len „“). S právnym posúdením súdu prvej inštancie nesúhlasil, pretože sa súd prvej inštancie nedostatočne zaoberal splnením podmienok upravených v . Konajúci súd nemohol mať za preukázané upozornenie žalovaných v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie práva veriteľa na zaplatenie celej pohľadávky. Žalobca súdu neprekladal výzvy, ktorými by upozornil žalovaných na možnosť predčasného zosplatnenia spotrebiteľského úveru splatného v mesačných splátkach. V prípade nepreukázania splnenia podmienok na mimoriadne zosplatnenie úveru dlhu tak súd nemohol mať dokázané, že by došlo k splatnosti celého dlhu z dôvodu neuhradenia mesačnej splátky splatnej k 10.08.2016 a že od tohto dátumu by mala platiť trojročná premlčacia doba. Z dôvodu, že z vykonaných dôkazov v konaní nemohol súd dospieť k záveru o zročnosti celého dlhu, je potrebné vychádzať z toho, že premlčacia doba sa počíta odo dňa zročnosti jednotlivých splátok. Žalobný návrh bol na súd podaný dňa 30.10.2019, t.j. v zmysle si žalobca uplatnil svoj nárok v zákonnej trojročnej premlčacej dobe minimálne v rozsahu splatných mesačných splátok od

10.11.2016. Vzhľadom k tomu sa nemôže stotožniť s rozhodnutím súdu, ktorým žalobe v napadnutej časti nevyhovel a je toho názoru, že súd mal správne priznať žalobcovi uplatnený nárok minimálne v rozsahu sumy 695,42 Eur s prísl. predstavujúci istinu splatnú po 10.11.2016 spolu s úrokom z omeškania. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

7. Žalovaní sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie ), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia a nasl. , bez nariadenia pojednávania (ustanovenie a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

9. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením a nesprávnym skutkovým zistením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

11. K námietke nesprávnych skutkových zistení odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. ). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoj nárok alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Odvolací súd dospel k záveru, že táto odvolacia námietka naplnená nebola.

12. K námietke nesprávneho právneho posúdenia odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. ). Ani táto odvolacia námietka naplnená nebola.

13. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

14. Odvolací súd osvojujúc si závery súdu prvej inštancie na zdôraznenie vecnej správnosti a v súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu dopĺňa nižšie uvedené.

15. V zhode so súdom prvej inštancie, ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom, že predmetný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými je vzťahom spotrebiteľským, pretože uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom revolvingovom úvere je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde právny predchodca žalobcu vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaní sú spotrebiteľmi, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Odvolací súd na tomto mieste ešte zdôrazňuje, že základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že tieto sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny, pričom aj predmetná zmluva túto charakteristiku spĺňa.

16. Je teda nepochybné, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, pričom aj zmluvu uzavretú podľa možno považovať za spotrebiteľskú. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie správne na posúdenie právneho vzťahu aplikoval ustanovenia na ochranu spotrebiteľa. Je pritom zrejmé, že obsah zmluvy si žalovaní ako spotrebitelia osobitne nevyjednali a nemali ani možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť jej obsah.

17. Odvolací súd nijako nepopiera aplikáciu ustanovení na úverové vzťahy. Predmetná vec sa však týka záväzkovo-právneho vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou obsiahnutou v ( a nasl.). Ide o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu. Ide teda o typický občianskoprávny vzťah a niet dôvodu nechrániť dobromyseľnosť žalovaných ako spotrebiteľov vychádzajúcu z dôvery v objektívne občianske právo.

18. Súd prvej inštancie zamietol žalobu v celom rozsahu z dôvodu, že žalobca podal žalobu po uplynutí premlčacej doby, ktorú počítal od prvej omeškanej splátky zosplatneného dlhu. Žalobca s počítaním premlčacej doby od prvej omeškanej splátky nesúhlasil, mal za to, že premlčanie je potrebné počítať od zročnosti celého dlhu. Odvolací súd sa na základe uvedeného zaoberal otázkou začatia plynutia premlčacej doby v prípade zosplatneného dlhu.

19. V prvom rade odvolací súd poukazuje, že súd prvej inštancie na predmetný prípad správne aplikoval už platné a účinné ustanovenie , ktoré tak súdom dáva možnosť ex offo skúmať, či žalobcom uplatnené právo na zaplatenie dlhu zo strany spotrebiteľa nie je premlčané. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na dôvodovú správu, ktorá hovorí, že: „Základným cieľom navrhovanej právnej úpravy je vytvorenie priestoru na to, aby dlhy plynúce zo spotrebiteľských zmlúv boli vymáhané len v rozumnom a primeranom čase a dlžník nebol nútený prostriedkami s prvkami štátneho donútenia zaplatiť dlh, vo vzťahu ku ktorému uplynulo značné časové obdobie, v dôsledku čoho by mohla byť oslabená jeho pozícia (napr. nebude už disponovať dôkazmi). Právo plynúce zo spotrebiteľskej zmluvy sa tak ex lege dostáva do polohy naturálneho záväzku, ktoré je možné splniť dobrovoľne povinným subjektom, avšak toto právo nemožno vymáhať proti vôli povinného subjektu (dlžníka). V tomto prípade sa vylučuje kondikcia, t.j. v prípade dobrovoľného plnenia premlčaného dlhu dlžníkom sa prijaté plnenie nepovažuje za bezdôvodné obohatenie ( ). Za vymáhanie premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy sa v tomto kontexte rozumie súdne konanie, exekučné konanie a rozhodcovské konanie.“ Z uvedeného ustanovenia teda možno vyvodiť oprávnenie súdov ex offo prihliadať na premlčanie v prípade spotrebiteľských sporov, avšak s poukazom na prechodné ustanovenie , tak súdy môžu postupovať len v prípade konaní začatých po účinnosti uvedeného ust. , t.j. po 05.12.2018. Vzhľadom na to, že v predmetnom prípade bola žaloba podaná na súd dňa 11.02.2019, t.j. už za účinnosti ust. , bolo možné ust. v predmetnom prípade aplikovať.

20. Z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie vyplynulo, že právny predchodca žalobcu listom zo dňa 29.11.2016 (č.l. 17) vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 16.11.2016 z dôvodu, že žalovaní ani po opakovaných výzvach na úhradu nesplácali poskytnutý úver riadne a včas. Vzhľadom na to, že súd

prvej inštancie mal preukázané aj uzatvorenie dohody o možnosti úver predčasne zosplatniť, súd prvej inštancie správne vyvodil, že v zmysle , neuhradená splátka pre ktorú najneskôr mohlo dôjsť k vyhláseniu predčasnej splatnosti bola splátka splatná najneskôr 10.08.2016, keďže od jej splatnosti do dňa vyhlásenia mimoriadnej splatnosti uplynuli minimálne 3 mesiace. Otáznym však v tomto prípade je, od ktorého dátumu je potrebné počítať premlčaciu dobu, či od vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru alebo od omeškania úhrady prvej splátky, pre ktorú sa právo mohlo vykonať prvýkrát.

21. v ust. zakotvuje možnosť dohody medzi veriteľom a dlžníkom o tom, že ak sa nesplní niektorá splátka, stane sa zročným celý dlh (ide o tzv. stratu výhody splátok), prípade celý dlh sa stane zročným aj vtedy, ak to bolo určené v rozhodnutí súdu. Ako už správne poukázal súd prvej inštancie, umožňuje uplatniť právo podľa až po trojmesačnom omeškaní. V tejto časti je toto ustanovenie tzv. lex specialis k druhá veta , podľa ktorého možno toto právo uplatniť len do splatnosti nasledujúcej splátky. Ak sa totiž pri pôžičke splácanej mesačnými splátkami musí uplynúť trojmesačné omeškanie s niektorou splátkou, stanú sa následne splatné najmenej dve ďalšie splátky. V takom prípade by veriteľ z takejto spotrebiteľskej zmluvy nikdy nemohol uplatniť právo podľa , čo by však bolo v podstate v rozpore s . V prípade spotrebiteľskej zmluvy môže veriteľ uplatniť právo podľa po uplynutí trojmesačného omeškania s niektorou splátkou bez ohľadu na to, že medzičasom boli zročné ďalšie splátky. Ako bolo už naznačené, táto okolnosť však nemá vplyv na plynutie premlčacej doby. Treba zdôrazniť, že ust. nedošlo k novelizácii , a preto aj v prípade spotrebiteľských zmlúv premlčacia doba začína plynúť od zročnosti splátky, kvôli ktorej sa predčasné splatenie žiada a nie od okamihu predčasného splatenia.

22. Odvolateľ v priebehu prvoinštančného ako aj odvolacieho konania poukazoval na to, že svoje právo uplatnil v rámci plynutia 3-ročnej premlčacej doby podľa , k čomu odvolací súd uvádza, že je úpravou všeobecnou, t.j. lex generalis a vo vzťahu k nemu je lex specialis, t. j. osobitnou úpravou, ktorá má pred aplikáciou všeobecnej úpravy prednosť. Pokiaľ teda ide o zosplatnenie poskytnutého úveru, t.j. o vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, uvedená skutočnosť len deklaruje, že došlo k splatnosti dlhu v celom rozsahu, avšak dôvodom vzniku zosplatnenia celého poskytnutého úveru je nesplatenie určitej splátky, teda už od tohto momentu splatnosti nezaplatenej splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu úveru začína plynúť premlčacia doba. Moment zosplatnenia poskytnutého úveru tak nezakladá začiatok plynutia premlčacej doby v zmysle , ale rozhodujúcou okolnosťou, z ktorej je potrebné vychádzať, je Občianskeho, teda dátum splatnosti tej splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu celého úveru.

23. V predmetnom prípade je teda zrejmé, že premlčacia doba začala s ohľadom na ust. plynúť najneskôr odo dňa vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, t.j. od 16.11.2016, avšak ako bolo už vyššie uvedené a ako vyplýva aj z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie, dlžnou splátkou pre ktorú nastalo zosplatnenie bola však už splátka splatná dňa 10.08.2016, teda od uvedeného dátumu začala plynúť premlčacia doba v zmysle . Vo vzťahu k uvedenému tak možno konštatovať, že premlčacia doba v predmetnom prípade začala plynúť odo dňa neuhradenia prvej omeškanej splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu, t.j. odo dňa 10.08.2016 a uplynula dňa 10.08.2019. Z obsahu spisu vyplýva, že žaloba, resp. návrh na vydanie platobného rozkazu bol podaný na súde prvej inštancie dňa 30.10.209 (uvedené vyplýva z doručenky na č.l. 31, ako aj z Potvrdenia o prijatí návrhu na č.l. 38), teda už po uplynutí premlčacej doby. Z uvedeného dôvodu neostávalo súdu prvej inštancie nič iné ako žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

24. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania.

25. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd v zmysle a rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. v časti zamietnutia žaloby o zaplatenie sumy 695,42 Eur a v súvisiacom výroku II. ako vecne správny potvrdil.

26. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. a tak, že stranám sporu nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní boli úspešní žalovaní, ktorým však zo spisu žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania nevyplývajú, ani si ich neuplatnili. V odvolacom konaní neúspešnému žalobcovi nemohla byť priznaná náhrada trov odvolacieho konania. Súd preto vyslovil, že stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Správnosť takého rozhodnutia vyplýva aj z rozhodnutia NS SR sp. zn. .

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).