Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7S-76-2018.pdf
PDF · 128.3 KB
Case nature
Area
Subarea
7S/76/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej, členov senátu JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. a JUDr. Jany Raganovej, v právnej veci žalobcu: EUNICA Megaboards, s.r.o., H. X.. XX/X, Ž., IČO: 47 328 631, právne zastúpený JUDr. Annou Ščepkovou, advokátkou, Advokátska kancelária, ul. Saratovská 2/A, Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Košice, odbor výstavby a bytovej politiky, Komenského 52, Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OVBP2-2018/020578 zo dňa 03. apríla 2018, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu ako účastníka konania a potvrdil rozhodnutie Stavebného úradu - Mesta Košice, pracovisko Košice - Staré mesto č. MK/2017/04112-34/ I/KOS zo dňa 15.12.2017, ktorým bolo podľa ust. § 14 ods. 1 Správneho poriadku rozhodnuté tak, že sa spoločnosti EUNICA Megaboards, s.r.o., so sídlom H. X. XX/X, Ž., IČO: 47 328 631 nepriznáva postavenie účastníka konania o nariadení odstránenia 2 ks reklamných stavieb „Reklamné plachty na fasáde budovy, R. V. X, F.“ na pozemku parcelné č. XXXX (evidovanom v registri „C“) v katastrálnom území R. H., vedenom voči vlastníkovi reklamných stavieb EUNICA MEDIA s.r.o., H. X. XX/X, Ž., IČO: 44 081 481.
2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca ako účastník konania odvolanie, v ktorom uviedol, že dňa 08.08.2017 požiadal stavebný úrad o oznámenie, kedy a kde sa môže oboznámiť s obsahom spisu a žiadal, aby mu bolo umožnené vykonávať práva účastníka konania. Má za to, že správny orgán prvého stupňa nereagoval na jeho žiadosť požadovaným spôsobom a došlo z jeho strany k porušeniu ustanovení Správneho poriadku. Má za to, že nezákonný procesný postup správneho orgánu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním napadnutého rozhodnutia nemôže byť podľa odvolateľa napravený inak než jeho zrušením a vrátením veci na nové konanie.
3. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že na stavebnom úrade sa vedie konanie o nariadení odstránenia 2 ks reklamných stavieb „Reklamné plachty na fasáde budovy, R. V. X, F.Š.“ na pozemku parcelné č. XXXX v katastrálnom území R. H. voči vlastníkovi reklamných stavieb EUNICA MEDIA s.r.o. so sídlom H. X. XX/X, Ž.. Dňa 08.08.2017 bolo na stavebný úrad doručené podanie odvolateľa označené ako Oznámenie o účastníctve v konaní zo dňa 01.08.2017, ktorým sa domáhal tento postavenia účastníka konania podľa ust. § 14 ods. 1 Správneho poriadku. Správny orgán prvého stupňa Listom č. MK/A/2017/04112-32/I/KOS zo dňa 18.09.2017 vyzval účastníka konania, aby predložil doklad podľa § 97 ods. 1 v spojení s § 139 ods. 1 stavebného zákona, ktorý by odôvodňoval jeho
postavenie ako účastníka konania. Na túto výzvu účastník konania reagoval listom zo dňa zo dňa 24.10.2017, v ktorom poukázal na to, že spolupracuje s vlastníkom odstraňovaných reklamných stavieb a viaceré jeho reklamné plochy užíva, a naopak. Po preskúmaní týchto skutočností vydal prvostupňový správny orgán rozhodnutie, ktorým nepriznal účastníkovi konania postavenie účastníka konania. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný ďalej poukázal na to, že vedenie konania a odstránenie stavby nie je procesne upravené stavebným zákonom a v konaní sa postupuje podľa Správneho poriadku. Jednou z primárnych úloh stavebného úradu je vymedzenie okruhu účastníkov konania. Z obsahu spisu je zrejmé, že správny orgán prvého stupňa odvolateľa za účastníka konania nepovažoval. Tento sa domáhal svojho postavenia účastníka konania podaním zo dňa 01.08.2017 s odkazom na § 14 ods. 1 Správneho poriadku. Účastníkmi konania o odstránenie stavby sú v zmysle § 97 ods. 1 právnické osoby a fyzické osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemku alebo stavbe a ktorých práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. Z tohto vyplýva, že musia byť kumulatívne splnené dve podmienky a to existencia vlastníckeho alebo iného práva k pozemku alebo stavbe a musí tu existovať možnosť dotknutia práv týchto subjektov. Žalovaný mal z predloženého administratívneho spisu za to, že odvolateľ ako účastník konania nepreukázal vlastnícke ani iné právo k dotknutým stavbám tak, ako to vyplýva z § 139 ods. 1 stavebného zákona. Taktiež ani nešpecifikoval svoje právo potenciálne zasiahnuté rozhodnutím a chránené právnymi predpismi a neoprel svoje tvrdenia o konkrétne skutkové dôvody. Tvrdenie účastníka konania o dlhodobej spolupráci, či materiálnej a personálnej prepojenosti s účastníkom konania, nie je kritériom účastníctva definovaným v § 97 stavebného zákona. Pokiaľ poukazoval účastník konania na ust. § 14 ods. Správneho poriadku, k tomuto žalovaný uviedol, že v zmysle zásady lex specialis derogat legi generali je možné dospieť k záveru, že na posúdenie účastníctva v konaní o odstránenie stavby je potrebné postupovať v zmysle § 97 stavebného zákona. Námietky o nesprávnom postupe správneho orgánu prvého stupňa tak žalovaný považoval za neopodstatnené a účelové. To kedy a kde bolo možné nahliadať do pokladov rozhodnutia, bolo uvedené v Oznámení o začatí konania o nariadení odstránenia stavieb pod sp. zn. MK/A/2017/04112-29/I/KOS zo dňa 30.06.2017, na ktoré sa odvolateľ domáhajúc sa postavenia účastníka konania aj priamo odvolal. Vzhľadom k tomu mal žalovaný za to, že správny orgán prvého stupňa rozhodol na základe dostatočne zisteného skutkového stavu, vec správne právne posúdil, jeho rozhodnutie má všetky náležitosti podľa § 47 Správneho poriadku, je riadne a zrozumiteľne odôvodnené a postupoval v súlade s procesnoprávnymi predpismi a taktiež v ňom uviedol skutkové a právne závery, ku ktorým dospel v rámci konania.
4. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca správnu žalobu, ktorou sa domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. V žalobe namietal nesprávny postup prvostupňového správneho orgánu, keď uviedol, že prvostupňový správny orgán nijako nereagoval na žiadosť žalobcu o oznámenie, kedy a kde môže nahliadať do spisu, neoznámil žalobcovi začatie konania o nepriznanie účastníctva žalobcu v správnom konaní vedenom na Meste Košice, pracovisku Staré Mesto pod zn. MK/A/2017/04112 a neumožnil žalobcovi vyjadriť sa pred vydaním takého rozhodnutia k jeho podkladu a spôsobu jeho zistenia, čím podľa žalobcu porušil ust. § 3 ods. 2, § 23 ods. 1 a § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Má za to, že tento nezákonný procesný postup prvostupňového správneho orgánu, predchádzajúci vydaniu napadnutého rozhodnutia mohol byť napravený len jeho zrušením odvolacím orgánom s vrátením veci prvostupňovému správnemu orgánu na nové konanie, v ktorom by správny orgán umožnil žalobcovi výkon práv účastníka konania až do právoplatnosti prípadného rozhodnutia o nepriznaní účastníctva v konaní. Poukázal na to, že rozhodovanie o nepriznaní postavenia účastníka konania žalobcovi bol integrálnou súčasťou správneho konania o nariadení odstránenia reklamných stavieb vedeného pod č. MK/A/2017/04112, pričom prvostupňový správny orgán nezačal vo veci nepriznania postavenia účastníka konania žalobcovi samostatné správne konanie, resp. ak by ho aj začal, jeho začatie žalobcovi neoznámil. Dodržiavanie procesných práv osoby, ktorá sa prihlásila o účasť v konaní sa musí posudzovať v rámci správneho konania, resp. tej jeho časti, v ktorej sa rozhoduje o jej účastníctve v konaní, nakoľko na inú časť správneho konania už takáto osoba nemá žiaden vplyv. Oznámenie o začatí konania, na ktoré poukazuje žalovaný nebolo žalobcovi ako účastníkovi konania nikdy doručené. Pokiaľ účastník konania tak, ako žalobca v prejednávanej veci sa obráti na správny orgán s výslovnou žiadosťou, aby mu bolo oznámené, kde a kedy môže nahliadať do spisu, nie je prípustné, aby na túto žiadosť nedostal žiadnu odpoveď. Ignorovanie žiadosti účastníka konania o nahliadnutie do spisu zo strany prvostupňového správneho orgánu, ktoré odvolacím správnym orgánom nebolo nijako reparované, je potom nutné vyhodnotiť ako zásadné porušenie procesných práv účastníka správneho konania, ktoré predstavuje dôvod správnej žaloby podľa § 191 ods. 1 písm. g) Správneho súdneho poriadku. V žalobe ďalej v rámci nesprávneho procesného postupu namietal aj to, že pred
vydaním rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu č. MK/2017/04112-34/I/KOS z 15.12.2017 mu nebolo umožnené vyjadriť sa k jeho podkladu a spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Poukázal v tomto na ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku, ku ktorému zaujal podrobné stanovisko aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku 1 Sžp 13/2013 z 13.05.2014 a tak isto aj 1 Sžp 1/2010 zo 14.05.2013. Taktiež namietal to, že všetky úkony správnych orgánov voči žalobcovi v posudzovanej veci boli žalobcovi doručené v listinnej podobe a nie predpísaným zákonným spôsobom, čiže v elektronickej podobe do elektronickej schránky žalobcu , čo je podľa žalobcu v rozpore s § 17 ods. 1 a § 29 ods. 1 až 3 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
5. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 30.08.2018 uviedol, že má za to, že prvostupňový správny orgán postupoval správne, ak nepriznal žalobcovi postavenie účastníka konania. V tomto prípade sú účastníkmi konania v konaní o odstránenie stavby podľa § 97 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a Stavebnom poriadku právnické osoby a fyzické osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo k stavbe a ktorých práva, právom chránené záujmy alebo povinností môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. Žalobcovi nebolo v konaní priznané postavenie účastníka, konštatujúc, že neboli splnené zákonné podmienky, ktoré by žalobcovi zakladali status účastníka predmetného konania. Ten, kto sa domáha postavenia účastníka konania, musí uviesť konkrétne skutočnosti a dôkazy, ktoré svedčia o tom, že rozhodnutím vo veci samej môže byť dotknutý na svojich právach alebo povinnostiach. Žalobca však takéto skutočnosti neuviedol ani v oznámení o účastníctve v konaní zo dňa 01.08.2017 ani vo vyjadrení na výzvu správneho orgánu zo dňa 24.10.2017 ani v odvolaní proti rozhodnutiu zo dňa 22.01.2018, resp. v doplnení odôvodnenia odvolania zo dňa 25.01.2018. Svoje tvrdenia o účastníctve v konaní oprel o majetkovú a personálnu prepojenosť s vlastníkom odstraňovaných stavieb, pričom tvrdenie žalobcu nebolo ani konkretizované vo vzťahu k predmetnému konaniu. Podklady pre rozhodnutie tak prvostupňový orgán zisťoval v súčinnosti so žalobcom a žalobca mal vedomosť o všetkých skutočnostiach, ktoré boli odkladom pre vydanie rozhodnutia podľa ust. § 33 Správneho poriadku. Žalovaný ďalej uviedol, že má za to, že procesný postup stavebného úradu pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu o priznanie postavenia účastníka konania bol správny a rozhodnutie bolo vydané v súlade s § 46 a nasl. Správneho poriadku. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že stavebný úrad mu neodpovedal na jeho požiadavku, aby mu stavebný úrad oznámil kedy a kde sa môže oboznámiť s obsahom spisu týkajúceho sa veci samej, túto považoval za zjavne účelovú a netýkajúcu sa samotného konania o nepriznaní postavenia účastníka konania. Pokiaľ žalobca namietal, že mu rozhodnutie nebolo doručené v elektronickej forme, tu žalovaný poukázal na to, že tunajší odbor nemá vytvorené technické predpoklady pre doručovanie elektronických rozhodnutí a to vzhľadom na skutočnosť, že v čase vydania rozhodnutia nebolo možné na elektronických rozhodnutiach vyznačiť právoplatnosť a ani vykonateľnosť a taktiež nebolo možné overiť, či daný subjekt má aktivovanú elektronickú schránku v jeho informačnom systéme. Preto sa pristúpilo k doručovaniu rozhodnutí v listinnej podobe. Žalovaný má za to, že rozhodnutie doručené žalobcovi v listinnej podobe spĺňa náležitosti riadne doručeného rozhodnutia v zmysle ustanovení Správneho poriadku, ktorého účinky v konečnom dôsledku nevylučuje ani samotný zákon o e-Governmente. Zároveň poukázal na to, že samotné konanie o nariadenie odstránenia 2 ks reklamných stavieb „Reklamné plachty na fasáde budovy, R. V. X, F.“ ešte nie je v čase vydania tohto vyjadrenia právoplatne ukončené, aj keď stavebný úrad dňa 18.07.2018 už vydal rozhodnutie č. MK/2018/02756-46/I/KOS, ktorým nariadil odstránenie predmetných reklamných stavieb vlastníkovi reklamných stavieb UENICA MEDIA, s.r.o., H. X. XX/X, Ž.. Žalovaný je toho názoru, že v tomto prípade rozhodol v súlade so zákonom, keď odvolaním napadnuté rozhodnutie stavebného úradu č. MK/2017/04112-34/I/KOS zo dňa 15.12.2017 potvrdil a odvolanie zamietol.
6. Žalobca v replike uviedol, že rozhodnutia o nepriznaní postavenia účastníka konania žalobcovi vo veci vedenej na prvostupňovom orgáne pod č. MK/2017/04112 bolo integrálnou súčasťou správneho konania č. MK/2017/04112 a bez znalosti úplných administratívnych spisov v tejto veci nie je možné preskúmavať zákonnosť zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, a preto žiada, aby si správny súd vyžiadal od žalovaného úplné administratívne spisy. Vo vzťahu k argumentácii žalovaného ohľadom nedoručovania listín v elektronickej podobe, má za to, že v tomto prípade ide zo strany žalovaného o nerešpektovanie účinných zákonných noriem v postupe správnych orgánov. Má za to, že v prejednávanej veci žalovaný nijako neupreukázal ani samotnú existenciu údajných ním tvrdených technických problémov a už vôbec nepreukázal splnenie ostatných podmienok uvedených v § 17 ods. 4 zákona č. 305/2013 Z. z.. Z vyjadrenia nie je možné zistiť z akých dôvodov žalobcovi elektronicky nedoručoval nielen žalovaný, ani prvostupňový správny orgán. Žalovanému nič nebránilo ani v prípade
tvrdených technických problémov po ich pominutí, aby uskutočnil elektronické doručenie v súlade so zákonom č. 305/2013 Z. z., ani v konaní nepreukázal akým spôsobom sa snažil v zhodnom čase o odstránenie tvrdených technických problémov, resp. či tu išlo o dlhodobí stav, na ktorý žalovaný bezdôvodne a nezákonne rezignoval, bez snahy o jeho nápravu. Pokiaľ žalovaný argumentuje bližšie neurčenými ustanoveniami zákona o správnom konaní, z ust. § 31 ods. 2 zákona č. 305/2013 Z. z. podľa žalobcu nepochybne vyplýva, že ustanovenia tohto zákona majú prednosť pred ustanoveniami o osobitných predpisov o doručovaní, vrátane Správneho poriadku, ktoré sa použijú len vtedy, ak osobitný predpis ustanovuje, že doručenie sa vykoná výlučne v listinnej podobe. Pretože Správny poriadok žiadne také ustanovenie neobsahuje, prípadný odkaz na ustanovenie Správneho poriadku o doručovaní je nesprávny a nenáležitý. Nestačí v tejto súvislosti poukazovanie na to, že účastník konania sa s obsahom úkonu správneho orgánu oboznámil, resp. mohol oboznámiť aj inak, napr. jeho doručením v listinnej podobe a napokon žalobca má za to, že žalovaný žiadnym spôsobom nevysvetlil prečo prvostupňový správny orgán pred vydaním rozhodnutia a nepriznaní postavenia účastníka konania celkom ignoroval žiadosť žalobcu o oznámenia miesta a času nahliadnutia do spisu. Ak žalovaný vo svojom vyjadrení poukazuje na to, že žalobca údajne disponoval oznámením o začatí konania vo veci samej, ide jednak o nečinne podložený dohad a jednak prípadné mimo procesné oboznámenie sa žalobcu s oznámením o začatí konania vo veci samej, resp. od iného účastníka tohto konania nemôže mať v tejto súvislosti žiadnu relevanciu. Žalobca sa stal účastníkom správneho konania 08.08.2017 a od tohto dátumu sa na neho vzťahovali všetky práva účastníka konania vrátane práva nahliadnuť do spisu, o umožnenie výkonu ktorého výslovne požiadal, pričom celkom nerozhodné, či a ako pred vstupom žalobcu do správneho konania využívali svoje procesné oprávnenia iní účastníci.
7. Žalovaný bol vyzvaný na dupliku, na ktorú však v konaní nereagoval.
8. Na výzvu súdu zo dňa 17.12.2020 o oznámenie, či konanie vedené pod sp. zn. MK/2017/04112-34/ I/KOS o odstránenie 2 ks reklamných stavieb „Reklamné plachty na fasáde budovy R. V. X, F.“ je už právoplatne ukončené, Mesto Košice vo svojej odpovedi zo dňa 18.12.2020 uviedlo, že rozhodnutím č. MK/2018/02756-46/I/KOS zo dňa 18.07.2018 bolo nariadené odstránenie 2 ks reklamných stavieb na fasáde budovy R. V. X, F. na pozemku parcelné č. XXXX, evidovanom v registri „C“ v katastrálnom území R. H., vlastníkovi reklamných stavieb EUNICA MEDIA, s.r.o., H. X. XX/X, Ž., IČO: 44 081 481, ktoré nadobudlo po jeho potvrdení rozhodnutím odvolacieho orgánu č. OU-KE-OVBP2-2019/006260 z 10.04.2019 právoplatnosť dňa 10.05.2019 a proti tomuto rozhodnutiu bola podaná žaloba o preskúmanie rozhodnutia vo veci samej na Krajskom súde v Košiciach, kde pod príslušnou spisovou značkou sa nachádza aj príslušný administratívny spis.
9. Z dôvodu pandémie COVID vyzval súd účastníkov konania, či súhlasia s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania, pričom žalobca už v žalobe uviedol, že žiada, aby súd rozhodol bez nariadenia pojednávania, avšak žalovaný trval na nariadení pojednávania. Žalovaný však písomným podaním zo dňa 17.02.2021 oznámil súdu, že netrvá na požiadavke nariadenia pojednávania v predmetnej veci a súhlasí s tým, aby súd vo veci rozhodol procesným postupom v zmysle ust. § 107 ods. 2 v spojení s ust. § 137 ods. 4 Správneho súdneho poriadku, t. j. aby vo veci rozhodol rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania.
10. Súd vo veci rozsudok verejne vyhlásil dňa 21. apríla 2021.
11. Po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu mal súd za to, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.
12. Z pripojeného administratívneho spisu bol zistený následný skutkový stav:
Oznámením zo dňa 30.06.2017 pod č. MK/A//2017/04112-29/I/KOS oznámilo Mesto Košice a pracovisko Košice - R. H. ako príslušný stavebný úrad, na základe žiadosti spoločnosti EUNICA MEDIA, s.r.o., H. X. XX/X, Ž., zo dňa 19.04.2016 o vydanie stavebného povolenia na 2 ks reklamných stavieb, ktoré konanie bolo zastavené a následne týmto bolo oznámené účastníkom konania začatie konania vo veci nariadenia odstránenia týchto 2 ks reklamných stavieb a to v zmysle ust. § 90 stavebného zákona v spojení s § 18 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb.. Zároveň v oznámení stavebný úrad uviedol, že nakoľko sú stavebnému úradu dostatočne známe pomery na mieste stavieb, keďže vykonal v rámci predchádzajúcich konaní miestne zisťovanie a má dostatočne zistený skutkový stav, nie je potrebné vykonať nové miestne
zisťovanie ani ústne pojednávanie. Zároveň poučil účastníkov konania o tom, že môžu uplatniť v lehote do 7 pracovných dní odo dňa doručenia tohto oznámenia svoje námietky a pripomienky. Oznámenie bolo doručené spoločnosti EUNICA MEDIA, s.r.o. a takisto Regionálnemu úradu verejného zdravia.
13. Podaním zo dňa 01.08.2017 doručeným Mestu Košice dňa 08.08.2017 spoločnosť EUNICA Megaboards, s.r.o., so sídlom H. X. XX/X, Ž., IČO: 47 328 631 oznámila, že je v zmysle ust. § 14 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov, účastníkom predmetného správneho konania a to od doručenia tohto podania správnemu orgánu, nakoľko rozhodnutím Mesta Košice, pracoviska Staré Mesto vo veci nariadenia odstránenia reklamných stavieb spoločnosťou EUNICA MEDIA, s.r.o., môže byť žalobca priamo dotknutý vo svojich právach, právom chránených záujmov a povinnostiach a to vzhľadom na majetkovú a personálnu prepojenosť so spoločnosťou EUNICA MEDIA, s.r.o.. K tomuto oznámeniu predložil žalobca ako účastník konania výpis z obchodného registra.
14. Výzvou zo dňa 18.09.2017 prvostupňový správny orgán vyzval žalobcu ako účastníka konania na odstránenie nedostatkov podania s poukazom na ust. § 97 ods. 1 a § 139 ods. 1 stavebného zákona. Nakoľko odôvodnenie účasti v konaní je iba majetkovou a personálnou prepojenosťou s vlastníkom stavby, je pre priznanie postavenia účastníka konania nepostačujúce, a preto je potrebné, aby žalobca ako účastník konania predložil doklady, ktoré by preukazovali jeho tvrdenia, že je účastníkom konania o nariadení odstránenia 2 ks reklamných stavieb „Reklamné plachty na fasáde budovy, R. V. X, F.“ na pozemku parcelné číslo XXXX evidovanom v registri „C“ v katastrálnom území R. H., výzvu prevzal žalobca dňa 17.10.2017.
15. Vyjadrením zo dňa 24.10.2017 doručeným prvostupňovému správnemu orgánu dňa 30.10.2017 vo svojej žiadosti o účasť v konaní o odstránenie stavieb uviedol, že žalobca dlhodobo spolupracuje so spoločnosťou EUNICA MEDIA, s.r.o. a viaceré reklamné plochy spoločnosti EUNICA MEDIA, s.r.o. sú užívané spoločnosťou EUNICA Megaboards, s.r.o., či už titulom nájmu alebo podnájmu a naopak niektoré reklamné plochy spoločnosti EUNICA Megaboards, s.r.o. užíva spoločnosť EUNICA MEDIA, s.r.o..
16. Rozhodnutím zo dňa 15.12.2017 č. MK/2017/04112-34/I/KOS prvostupňový správny orgán rozhodol podľa § 14 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní tak, že žalobcovi nepriznal postavenie účastníka konania v konaní o nariadení odstránenia 2 ks reklamných stavieb „Reklamné plachty na fasáde budovy, R. V. X, F.“ na pozemku parcelné číslo XXXX evidovanom v registri „C“ v katastrálnom území R. H., vedenom voči vlastníkovi reklamných plôch EUNICA MEDIA, s.r.o., H. X. XX/X, Ž., IČO: 44 081 481. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový správny orgán poukázal na skutkový stav veci v konaní o nariadenie odstránenia predmetných reklamných stavieb poukázal na príslušné ustanovenia zákonov, podľa ktorých rozhodol a uviedol, že z predložených podkladov má za to, že nenašiel žiaden dôvod, pre ktorý by spoločnosť EUNICA Megaboards, s.r.o., H. X. XX/X, Ž. mala byť účastníkom konania o nariadení odstránenia reklamných stavieb vo vlastníctve spoločnosti EUNICA MEDIA, s.r.o.. Poukázal na to, že z celého doterajšieho priebehu všetkých konaní, ktoré boli vo veci uvedených reklamných stavieb, či už predchádzajúcich zrušených konaní alebo právoplatných rozhodnutí o uložení pokút za správne delikty jednoznačne vyplynulo, že vlastníkom týchto reklamných stavieb je spoločnosť je spoločnosť EUNICA MEDIA, s.r.o., H. X. XX/X, Ž.. Pokiaľ ide o „užívanie reklamných plôch (či už titulom nájmu alebo podnájmu) spoločnosťou EUNICA Megaboards, s.r.o., je potrebné podľa správneho orgánu prvého stupňa konštatovať, že užívateľ nie je účastníkom konania v nariadení odstránenia stavieb podľa § 97 ods. 1 v spojení s § 139 ods. 1 stavebného zákona. Kto je účastníkom takéhoto konania je uvedené v príslušných ustanoveniach § 97 a § 139 stavebného zákona. Pokiaľ ide o nájomnú a podnájomnú zmluvu, tieto majú odlišné postavenie pre účely naplnenia iného práva podľa § 139 ods. 1 stavebného zákona. Užívanie stavby na základe nájomnej zmluvy, na rozdiel od podnájomnej, môže byť za podmienky, že je naplnené ust. § 139 ods. 1 stavebného zákona iným právom. V tomto prípade však o túto situáciu nejde. Okruh účastníkov konania o odstránenie stavieb určuje ust. § 97 ods. 1, pričom toto ustanovenie má prednosť pred všeobecným ust. § 14 ods. 1 Správneho poriadku. Pre priznanie postavenia účastníka konania podľa § 97 ods. 1 v spojení s § 139 ods. 1 stavebného zákona musia byť kumulatívne splnené tieto podmienky: existencia vlastníckeho alebo iného práva k stavbe a zároveň možnosť priameho dotknutia práv a právom chránených záujmov alebo povinností. Táto otázka sa posudzuje podľa okolností prípadu, pričom dotknutie na právach má byť priame. Proti tomuto rozhodnutiu
podal žalobca ako účastník konania odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný tak, ako je to uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.
17. Podľa § 97 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov účastníkmi konania podľa § 86 až 96 sú právnické osoby a fyzické osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemku alebo stavbe a ktorých práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté.
18. Podľa § 139 ods. 1 stavebného zákona pod pojmom „iné práva k pozemkom a stavbám“ použitým v spojení „vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich“ sa podľa povahy prípadu rozumie a) užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu, b) právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou, c) právo vyplývajúce z iných právnych predpisov, d) užívanie pozemku alebo stavby na základe koncesnej zmluvy, z ktorej vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu.
19. Podľa § 140 stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
20. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak.
21. Podľa § 14 ods. 2 správneho poriadku účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva.
22. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
23. Predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o nepriznaní postavenia účastníka konania žalobcovi v konaní o odstránenie stavieb - 2 ks reklamných stavieb (reklamné plachty na fasáde budovy R. V. X, F.).
24. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako i správneho orgánu prvého stupňa tiež konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podanej žaloby a po oboznámení sa s administratívnymi spismi dospel k záveru, že tak správny orgán prvého stupňa ako aj žalovaný správny orgán v administratívnom konaní postupovali správne a v súlade s platnou právnou úpravou, a preto aj preskúmavané rozhodnutie je správne a zákonné. V správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a na jeho základe bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa súd v celom rozsahu stotožňuje. Rozhodnutia zodpovedajú zákonu aj po formálnej stráne. Žalovaný sa podľa názoru súdu dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu v podanom odvolaní, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a to citáciou dotknutých právnych noriem, ako aj ich logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávaný prípad.
25. Účastníkom konania môže byť fyzická osoba ako aj právnická osoba. Pri posudzovaní otázky, kto je účastníkom konania je potrebné vždy posudzovať všetky súvislosti. Znakom účastníka konania je vždy vo všetkých prípadoch hmotnoprávny pomer určitej fyzickej osoby alebo právnickej osoby k veci, ktorá je predmetom konania. To, či ide o účastníka konania, skúma správny súd z úradnej povinnosti a to v priebehu celého konania. Ak zistí, že fyzická osoba alebo právnická osoba nie je účastníkom konania, vydá o tom rozhodnutie podľa § 46 Správneho poriadku. Vymedzenie účastníkov správneho konania vychádza zo zásady, že jeho účastníkom je ten, koho práv a povinností sa konanie týka. Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) - ďalej len „zákon o správnom konaní“
- vymedzuje v § 14 okruh účastníkov správneho konania podľa toho, koho práv a povinností sa dané konanie týka. Zároveň v ustanovení § 14 ods. 2 Správny poriadok hovorí o tom, že účastníkom konania
je aj ten, koho za účastníka označuje osobitný zákon. V konaní o odstránenie stavieb určuje okruh účastníkov konania stavebný zákon v ustanovení § 97 ods. 1, pričom toto ustanovenie má prednosť pred všeobecným ust. § 14 ods. 1 Správneho poriadku. Pre priznanie postavenia účastníka konania v konaní o odstránenie stavby podľa § 97 ods. 1 je potrebné postupovať v spojení s § 139 ods. 1 stavebného zákona a teda musia byť kumulatívne splnené tieto podmienky: existencia vlastníckeho alebo iného práva k stavbe a zároveň možnosť priameho dotknutia práv a právom chránených záujmov alebo povinností. V prípade, ak sa postavenia účastníka konania podľa § 97 ods. 1 stavebného zákona domáha fyzická osoba alebo právnická osoba, je táto povinná uviesť konkrétne skutočnosti a dôkazy o tom, že sú v jej prípade splnené kumulatívne podmienky tak, ako to súd uviedol vyššie, t. j. existenciu vlastníckeho alebo iného práva k stavbe a zároveň možnosť priameho dotknutia práv a právom chránených záujmov alebo povinností. Súd má za to, že otázka kumulatívneho splnenia týchto predpokladov sa posudzuje podľa okolností prípadu, pričom dotknutie na právach má byť priame. V tomto prípade sa žalobca domáhal priznania postavenia účastníka konania vzhľadom na jeho personálnu a majetkovú prepojenosť s vlastníkom predmetných reklamných stavieb. Na základe výzvy prvostupňového správneho orgánu doplnil žalobca svoj návrh na priznanie postavenia účastníka konania o tvrdenie, že viaceré reklamné plochy vlastníka predmetných reklamných stavieb odvolateľ užíva, a naopak niektoré jeho reklamné plochy užíva vlastník predmetných reklamných stavieb. Súd má za to, že tak správny orgán prvého stupňa ako aj žalovaný správne vyhodnotili žalobcom uvádzané skutočnosti v jeho návrhu na priznanie postavenie účastníka konania a správne vyhodnotili to, že žalobca teda nespĺňa definíciu účastníka administratívneho konania uvedenú v §97 ods. 1 stavebného zákona, ktorým je právnická alebo fyzická osoba, ktorá má vlastnícke alebo iné práva k pozemku alebo k stavbe a ktorej práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté, a preto považuje tak rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ako aj rozhodnutie žalovaného za správne, vydané na základe správneho právneho posúdenia. Žalobca nepreukázal splnenie kumulatívnych podmienok pre priznanie postavenia účastníka konania, ním tvrdená personálna a majetková prepojenosť so spoločnosťou EUNICA MEDIA, s.r.o. nie je ani vlastníckym ani iným právom k stavbe, o odstránenie ktorej v konaní išlo a ktorá by zakladala u žalobcu postavenie účastníka konania a toto právo žalobca nepreukázal ani svojím tvrdením o užívaní viacerých reklamných plôch spoločnosti EUNICA MEDIA, s.r.o., nakoľko ani v prípade užívania stavby nebolo žalobcom preukázané splnenie podmienok ustanovených v § 139 ods. 1 stavebného zákona, za ktorých by bolo možné považovať takýto užívací vzťah za právo, ktoré by priznávalo žalobcovi postavenie účastníka konania. A zároveň žalobca ani nešpecifikoval svoje právo potencionálne zasiahnuté rozhodnutím a chránené právnymi predpismi.
26. Pokiaľ ide o námietku žalobcu ohľadom toho, že v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia spočívajúca v tom, že prvostupňový správny orgán nereagoval na žiadosť žalobcu o nahliadnutie do spisu, neumožnil mu vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k jeho podkladom a k spôsobu zistenia v tom, že neoznámil žalobcovi začatie konania o nepriznaní postavenia účastníka konania, táto nebola dôvodná. Úlohou správneho orgánu je v priebehu celého konania posudzovať, či osoba, ktorá podala návrh je tou osobou, ktorej patrí postavenie účastníka konania. O tejto otázke sa v rámci administratívneho konania nevedie žiadne samostatné konanie, takáto skutočnosť ani nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu. Správny orgán posudzuje zákonné predpoklady účastníctva konania v súlade so zásadou presného a úplného zistenia skutočného stavu veci v zmysel ust. § 32 ods. 1 Správneho poriadku a následne ak si správny orgán ustáli, že sa jedná o osobu, ktorá má postavenie účastníka konania, je povinný jej poskytnúť uplatnenie jej procesných práv. Vzhľadom k tomuto nebol postup ani správneho orgánu prvého stupňa ani žalovaného procesne nesprávny, ak neumožnil žalobcovi vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k jeho podkladom a k spôsobu zistenia, ani neoznámil žalobcovi začatie konania o nepriznaní postavenia účastníka konania. Pokiaľ žalobca tvrdí, že správny orgán prvého stupňa nereagoval na žiadosť žalobcu o nahliadnutie do spisu, s touto námietkou sa žalovaný dostatočne vysporiadal v napadnutom rozhodnutí tak, ako je to uvedené v bode 3 odôvodnenia tohto rozsudku, s čím sa súd v plnom rozsahu stotožňuje. Súd ešte naviac poukazuje na to, že pokiaľ by žalobcovi bolo priznané postavenie účastníka konania, správny orgán by bol povinný mu umožniť uplatnenie tohto jeho práva písomným oznámením jemu zaslaným, kde by uviedol, kedy a kde je možné nahliadnuť do spisu.
27. Ani námietka žalobcu ohľadom toho, že v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia spočívajúca v tom, že žalobcovi boli všetky úkony správnych orgánov v posudzovanej veci doručované
v listinnej podobe a nie predpísaným spôsobom, čiže v elektronickej podobe do elektronickej schránky žalobcu, čo je podľa žalobcu v rozpore s ustanovením § 17 ods. 1 a § 29 ods. 1 a 3 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov nebola v konaní úspešná. Je pravdou, že doručovanie písomností sa v čase vydania rozhodnutia o nepriznaní postavenia účastníka konania ako aj rozhodnutia žalovaného spravovalo ustanoveniami zákona č. 305/2013 Z. z., ale aj Správneho poriadku. Taktiež je pravdou, že ustanovenie § 17 ods. 1 tohto zákona upravuje povinnosť orgánov verejnej moci vykonávať svoje oprávnenia elektronicky, avšak súd poukazuje na to, že žiadne ustanovenie tohto zákona ani Správneho poriadku nehovorí o tom, že by v prípade, ak by správny orgán nevykonal doručenie elektronickou formou bolo takéto doručenie neplatné. Práve naopak, tento zákon nevylučuje doručovanie rozhodnutí v listinnej podobe a nevylučuje ani použitie ustanovení správneho poriadku na doručovanie. Súd má vychádzajúc z týchto skutočnosti za to, že doručovanie žalobcovi v listinnej podobe prostredníctvom pošty bolo platné a účinné. Pokiaľ žalobca tvrdí, že žalovaný nepreukázal existenciu technických problémov na ktoré sa odvoláva vo svojom vyjadrení k žalobe a nepreukázal splnenie podmienok uvedených v ustanovení § 17 ods. 4 zákona č. 305/2013 Z. z., súd na tomto mieste poukazuje na to, že takúto námietku nedodržania elektronického doručovania žalobca nikdy v priebehu administratívneho konania ani v odvolaní nevzniesol, účinnosť doručovania nikdy nespochybnil, sám nekomunikoval elektronicky a aj preto sa javí byť táto námietka v konaní účelová. Aj keby žalovaný nedodržal za splnenia podmienok doručovanie podľa zákona č. 305/2013 Z. z. nič to nemení na tom, že doručenie poštou podľa Správneho poriadku bolo účinné a platné a súd má za to, že takýmto doručením nebol žalobca žiadnym spôsobom ukrátený na svojich právach.
28. Vychádzajúc z vyššie uvedených dôvodov mal súd za to, že žaloba žalobcu nebola dôvodná, a preto ju súd v zmysle ust. § 190 SSP zamietol.
29. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s ust. § 168 SSP, v zmysle ktorého účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani z časti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.
30. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).