Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_27T-20-2021.pdf
PDF · 83.06 KB
Case nature
Area
Subarea
27T/20/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta samosudkyňou JUDr. Katarínou Maniačkovou v trestnej veci obžalovaného: S. J. pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21. apríla 2021 v Galante takto
rozhodol:
Obžalovaný: S. J., F.. XX.XX.XXXX R. G., trvale bytom J., Q.. Č.. R. R. R. R. Ú. F. R. R. A. Z. XX.XX.XXXX,
je vinný, že
v presne nezistený deň si bez povolenia zadovážil a do 6:15 hod. dňa 02.10.2020 v osobnom motorovom vozidle zn. Opel Vectra, tmavomodrej farby, evidenčného čísla T., nachádzajúceho sa pred bytom Č. X na ulici B. Č.. XXX/XX v meste J., v priestore pod koženkovo-plastovým krytom riadiacej páky, bez povolenia prechovával v plastovom tlakovo uzatvárateľnom vrecku hnedú kryštalickú látku, ktorú tvoril metamfetamín s prímesou MSM, s celkovou hmotnosťou 50,474 mg, s priemernou koncentráciou metamfetamínu 40 % hmotnostných, čo predstavuje 20,190 mg absolútneho metamfetamínu, čo zodpovedá najmenej 505 obvykle jednorazovým dávkam drogy, zároveň metamfetamín v bližšie nezistenom množstve asi 3 až 4 krát v priebehu dvoch predchádzajúcich mesiacov bez povolenia predal O. P. a metamfetamín tiež v presnejšie nezistenom množstve a období bez povolenia predával bližšie nezisteným užívateľom, pričom podľa prílohy č. 1 k zákonu č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov je metamfetamín zaradený do II. skupiny psychotropných látok,
teda
neoprávnene zadovážil, predal a prechovával po akúkoľvek dobu psychotropnú látku,
čím spáchal
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona.
Za to sa odsudzuje:
Podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa obžalovaný zaraďuje na výkon uloženého trestu odňatia slobody do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci, a to:
- 1 ks mobilný telefón vysúvací, čiernej farby, značky LG, so SIM kartou bez PIN,
- 1 ks mobilný telefón značky SAMSUNG GALAXY A10, modrej farby, so zadným plastovým krytom, so SIM kartou bez PIN,
- 1 ks mobilný telefón čiernej farby značky SAMSUNG S9 so SIM kartou,
- 1 ks mobilný telefón bledomodrej farby značky SAMSUNG so SIM kartou bez PIN.
Podľa § 60 ods. 1 písm. b) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci, a to: peňažné prostriedky v sume 260 (dvestošesťdesiat eur), ktoré sú t. č. uložené na depozitnom účte Okresného súdu Galanta, č. účtu: J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, pod položkou X/XXXX.
odôvodnenie:
Na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta č. k. 3Pv 364/20/2202-27 podanej na súd dňa 17.3.2021, prejednal súd trestnú vec obžalovaného S. J..
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21.4.2021 obžalovaný po poučení zo strany súdu podľa § 257 Trestného poriadku po porade s obhajcom učinil vyhlásenie o svojej vine zo skutku mu obžalobou kladeného za vinu. Súd podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a preto následne vykonával dokazovanie súvisiace iba s výrokom o treste a to: lustráciou registra trestov zo dňa 20.4.2021, lustráciou z registra priestupkov na č. l. 249-254, správou mesta Sereď na č. l. 256, správou ÚVTOS a ÚVV Leopoldov na č. l. 257, príkazom na domové prehliadku na č. l. 184-186, zápisnicou o vykonaní domovej prehliadky na č. l. 218-219.
Na základe takto vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní súd hodnotiac produkované dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne a vzájomnej súvislosti v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. dospel bez akýchkoľvek rozumných pochybností k záveru, že skutok sa stal tak, ako je uvedené v skutkovej vete výroku o vine tohto rozsudku a po právnej stránke tento kvalifikoval ako zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona.
Súd nepovažuje za nesúladné s § 168 ods. 1 Tr. por., keď v odôvodnení tohto rozsudku nebude uvádzať podrobný obsah vykonaných listinných dôkazov. V rámci záverov o preukázaných skutkových zisteniach súd na jednotlivé dôkazy a z nich vyplývajúce skutočnosti poukáže, a uvedie, akými právnymi úvahami sa spravoval, keď dokázané skutočnosti posudzoval podľa príslušných ustanovení zákona v otázke trestu. Napokon zápisnica o hlavnom pojednávaní a ostatný obsah spisového materiálu poskytuje ucelený obraz o všetkých dôkazných prostriedkoch, o ktoré súd svoje zistenia opiera.
K výroku o treste obžalovaného.
Pre ukladanie trestu platia zásady, ktoré ustanovuje Trestný zákon v § 34. Na jednej strane má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti tak, že páchateľovi zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, na druhej strane má uložený trest vytvoriť podmienky na výchovu páchateľa k tomu, aby viedol riadny život, pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (§ 34 ods. 1 Tr. zák.).
Pri určení druhu trestu a jeho výmery má súd prihliadnuť na jednej strane na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na druhej strane na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, pričom trest by mal postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke osoby (34 ods. 3 a ods. 4 Tr. zák.).
Pri ukladaní trestu je potrebné v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu, ktorá je určená trestnou sadzbou ustanovenou pri jednotlivých skutkových podstatách trestných činov. Trestný čin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 Tr. zák. je úmyselným trestným činom, za ktorý Trestný zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby minimálne tri roky (zákonom ustanovená trestná sadzba trestu odňatia slobody v § 172 ods. 1 Tr. zák. je 3 - 10 rokov), t. j. ide o zločin (§ 11 ods. 1 Tr. zák.).
U obžalovaného súd zistil prítomnosť jednej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, pretože sa k trestnej činnosti priznal a úprimne ju oľutoval a na hlavnom pojednávaní učinil vyhlásenie o svojej vine, ktoré súd prijal. Priťažujúca okolnosť u obžalovaného zistená nebola, nakoľko vo vzťahu k predchádzajúcemu odsúdeniu sa na obžalovaného hľadí ako keby nebol odsúdený. Súd teda ukladal obžalovanému trest odňatia slobody podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona pri prevahe poľahčujúcich okolností podľa § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona v rámci nezmenenej dolnej hranice trestnej sadzby trestu odňatia slobody t. j. 3 roky a zníženej hornej hranice trestnej sadzby trestu odňatia slobody postupom podľa § 38 ods. 8 Trestného zákona t. j. 7 rokov a 8 mesiacov.
Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorým má zákon pôsobiť na ochranu spoločnosti tak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), ako aj voči ďalším občanom - potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí predstavovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia). Vychádzajúc teda z účelu trestu vyjadreného v § 34 ods. 1 Tr. zák., rešpektujúc požiadavku individuálnej a generálnej prevencie, ako aj zásad pre ukladanie trestu v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák., tiež požiadavky na spravodlivé potrestanie páchateľa podľa § 1 Tr. por., dospel súd k záveru, že na dosiahnutie účelu trestu a to najmä na dosiahnutie nápravy obžalovaného a jeho uvedomenie si závažnosti a celospoločensky negatívnych dôsledkov svojho konania je na neho potrebné pôsobiť trestom odňatia slobody vo výmere 3 rokov.
Čo sa týka návrhov obhajoby smerujúcich k tomu, aby súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody nespojený s jeho výkonom a vo výmere pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby postupom podľa § 39 ods. 2 písm. d) ods. 4 per analógia, je potrebné uviesť, že tieto nie sú dôvodné. Trest odňatia nespojený s reálnym výkonom by nesplnil úlohu, ktorú mu ukladá zákon, keďže trestné činy drogového charakteru vykazujú vysoký stupeň nebezpečnosti a každá moderná spoločnosť s nimi spája pomerne závažné následky. Trest nespojený s výkon by v tomto prípade podľa názoru súdu bol naozaj iba symbolický a neplnil by preventívno-výchovnú úlohu najmä vo vzťahu k spoločnosti a potencionálnym ďalším páchateľom.
K požiadavke obhajoby aplikovať stanovisko trestnoprávneho kolégia NS SR sp. zn. Tpj 55/2016 a teda potrestať páchateľa trestom odňatia slobody vo výmere pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby, súd uvádza, že predmetný postup pri ukladaní trestu je fakultatívny a nie obligatórny (obžalovaný nemá právny nárok na taký postup) a súd by mal v tejto súvislosti zohľadniť najmä účel trestu stanovený Trestným zákonom, teda či z pohľadu účelu trestu je nevyhnutné takým spôsobom postupovať t. j. ukladať trest pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby.
Súd s prihliadnutím na skutočnosť, že v danej veci odsudzuje obžalovaného nielen za nelegálnu držbu drogy - pervitínu v množstve podstatne prevyšujúcom prechovávania drog pre vlastnú potrebu podľa § 135 Trestného zákona, ale aj za predaj pervitínu uzavrel, že uloženie trestu odňatia slobody vo výmere
pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby by bolo z pohľadu zásad pre ukladanie trestov v § 34 a nasl. Trestného zákona príliš miernym.
S poukazom na požiadavku primeranosti trestu a jeho individualizácie nepovažoval súd za potrebné pôsobiť na obžalovaného dlhším trestom odňatia slobody ako 3 roky, a preto aj návrh obžaloby uložiť obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 4 roky pokladal za nedôvodný.
Pre výkon uloženého trestu odňatia slobody súd postupom podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradil obžalovaného do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, keď bolo preukázané, že v posledných desiatich rokoch pred spáchaním tu prejednávaného trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody za iný úmyselný trestný čin.
Na základe vykonaného dokazovania - príkaz na domovú prehliadku a zápisnica o vykonaní domovej prehliadky uložil súd obžalovanému i trest prepadnutia vecí podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona keďže veci špecifikované vo výrokovej časti tohto rozsudku boli použité na spáchanie trestného činu a podľa § 60 ods. 1 písm. b) Trestného zákona keďže finančné prostriedky tam špecifikované boli určené na spáchanie trestného činu.
Poučenie:
I. Proti tomuto rozsudku v časti výroku o vine nie je prípustné odvolanie ani dovolanie, okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. (§ 257 ods. 5 Tr. por.)
II. Proti tomuto rozsudku v časti výroku o treste možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou Okresného súdu Galanta na Krajský súd v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku ( § 309 ods. 1 Trestného poriadku).