Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5To/43/2021

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov Mgr. Kristíny Ferencziovej a Mgr. Michala Polláka, v trestnej veci obžalovaného: S. J. pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa , , o odvolaní obžalovaného a prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 21.4.2021 č. k. - 313, na verejnom zasadnutí konanom dňa 2.9.2021 takto

rozhodol:

Podľa sa odvolania obžalovaného S. J., nar. X.XX.XXXX a prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta, zamietajú.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Galanta rozsudkom zo dňa 21.4.2021 č. k. - 313 uznal obžalovaného S. J. za vinného, že v presne nezistený deň si bez povolenia zadovážil a do 6:15 hod. dňa 02.10.2020 v osobnom motorovom vozidle zn. Opel Vectra, tmavomodrej farby, evidenčného čísla BA462DT, nachádzajúceho sa pred bytom číslo X na ulici B. č. XXX/XX v meste J., v priestore pod koženkovo-plastovým krytom riadiacej páky, bez povolenia prechovával v plastovom tlakovo uzatvárateľnom vrecku hnedú kryštalickú látku, ktorú tvoril metamfetamín s prímesou MSM, s celkovou hmotnosťou 50,474 mg, s priemernou koncentráciou metamfetamínu 40 % hmotnostných, čo predstavuje 20,190 mg absolútneho metamfetamínu, čo zodpovedá najmenej 505 obvykle jednorazovým dávkam drogy, zároveň metamfetamín v bližšie nezistenom množstve asi 3 až 4 krát v priebehu dvoch predchádzajúcich mesiacov bez povolenia predal O. P. a metamfetamín tiež v presnejšie nezistenom množstve a období bez povolenia predával bližšie nezisteným užívateľom, pričom podľa prílohy č. 1 k o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov je metamfetamín zaradený do II. skupiny psychotropných látok, teda neoprávnene zadovážil, predal a prechovával po akúkoľvek dobu psychotropnú látku, čím spáchal zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa , . Za to bol odsúdený podľa , , , , na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky. Podľa bol obžalovaný zaradený na výkon uloženého trestu odňatia slobody do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa súd obžalovanému uložil trest prepadnutia veci, a to: 1 ks mobilný telefón vysúvací, čiernej farby, značky LG, so SIM kartou bez PIN, 1 ks mobilný telefón značky SAMSUNG GALAXY A10, modrej farby, so zadným plastovým krytom, so SIM kartou bez PIN, 1 ks mobilný telefón čiernej farby značky SAMSUNG S9 so SIM kartou, 1 ks mobilný telefón bledomodrej farby značky SAMSUNG so SIM kartou bez PIN. Podľa súd obžalovanému uložil trest prepadnutia veci, a to: peňažné prostriedky v sume 260 (dvestošesťdesiat eur), ktoré sú t. č. uložené na depozitnom účte Okresného súdu Galanta, č. účtu: J XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, pod položkou 1/2021.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovej lehote obžalovaný a prokurátor, obaja proti výroku a treste. Prokurátor podal odvolanie v neprospech obžalovaného. 3. V písomnom odôvodnení podaného odolania zo dňa 11.5.2021 obžalovaný, prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že sa domáha zníženia trestu alebo jeho podmienečný odklad na primeranú skúšobnú dobu. Hranice trestov stanovil zákonom zákonodarca, pričom len pri dohode o vine a treste a analogicky s poukazom na R 44/2017 aj pri vyhlásení o vine podľa § 257 ods. 1 písm. bi Tá. por. určil, že spodnú hranicu trestu odňatia slobody je možné znížiť až o 1/3. V danej veci súd dostatočným spôsobom nevysvetlil, prečo nie je možné u obžalovaného znížiť trest odňatia slobody o 1/3, prečo by bol takto uložený trest odňatia slobody príliš miernym v jeho prípade. Dolná hranica trestu odňatia slobody sa práve pri tomto trestnom čine v minulosti znižovala na 3 roky, aby bolo možné ukladať páchateľom týchto trestných činov aj podmienečné tresty odňatia slobody. Vychádzajúc zo zásady humanity treba dodržať princíp úmernosti represie, aby táto neprekročila mieru nevyhnutnú na splnenie účelu trestu, pričom tento sa dá dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania a aj podmienečným trestom odňatia slobody Obžalovaný navrhuje, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Galanta č. k. -313 zo dňa 21.4.2021 podľa ods. l písm. d), e) zrušil a podľa , aby rozhodol sám. 4. Prokurátor podané odvolanie odôvodnil takto: 5. Trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov uložený napadnutým rozsudkom považujem za neprimerane mierny, a to vzhľadom na skutkové okolnosti prípadu, z ktorých vyplynulo, že obžalovaný neoprávnene prechovával 50.474 mg metamfetamínu, čo predstavuje minimálne 505 obvykle jednorazových dávok drogy, v hodnote viac ako 2.000,- eur. Z uvedeného vyplýva, že obžalovaný neprechovával metamfetamín pre svoju vlastnú potrebu a nejde o množstvo, ktoré by len nepatrne alebo mierne prevyšovala hranicu 10 obvykle jednorazových dávok drogy, ktorá je určujúca pre právnu kvalifikáciu drogového zločinu, ale táto hranica bola prekročená 50-násobne. Zároveň bolo preukázané, že obžalovaný metamfetamín nielen neoprávnene prechovával, ale tiež neoprávnene predával, a to opakovane minimálne O. P. (ale aj ďalším nestotožneným osobám). U obžalovaného bola tiež znalecky vylúčená závislosť na metamfetamíne, pričom obžalovaný si ako invalidný dôchodca s mesačným príjmom 201,- eur (podľa vlastného vyjadrenia) drogovou trestnou činnosťou evidentne zadovažoval prostriedky na živobytie. 6. Pokiaľ má táto spoločnosť a súdny systém skutočný záujem na boji proti drogovej trestnej činnosti, je neprijateľné, aby usvedčený drogový díler metamfetamínu ako tzv. tvrdej drogy, ktorý bol prichytený s drogami v hodnote vysoko prevyšujúcej priemernú mesačnú mzdu zamestnanca v SR a teda ľudí, ktorí si zarábajú na živobytie poctivou prácou, dostal trest na samotnej spodnej hranici trestnej sadzby. Takýto trest sa javí ako neprimerane mierny a nie je spôsobilý iných odradiť od páchania obdobnej trestnej činnosti. 7. Pri prevahe poľahčujúcich okolnosti je možné a potrebné trest individualizovať v súdom prvého stupňa správne určenom rozpätí trestnej sadzby trestu odňatia slobody 3 roky až 7 rokov a 8 mesiacov, pričom mám za to, že obžalovanému je potrebné uložiť trest odňatia slobody vo výmere vyššej, ako je spodná hranica trestnej sadzby. Na základe uvedeného preto navrhujem, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v časti výroku o treste odňatia slobody zrušil a uložil obžalovanému primeraný nepodmienečný trest odňatia slobody, a to najmenej na 4 roky, so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Vo výrokoch o treste prepadnutia veci tieto považujem za zákonné tak, ako o nich rozhodol súd prvého stupňa. 8. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu sa obaja odvolatelia pridŕžali svojich návrhov, uvedených v odvolaniach. 9. Podľa o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa , : 1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. 3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podľa ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa . Podľa odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. 10. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolaní v zmysle , ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa . Odvolanie podali obžalovaný a prokurátor ako oprávnené osoby, v zákonnej lehote a proti výroku o treste, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Po preskúmaní napadnutých výrokov a konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že odvolania obžalovaného i prokurátora nie sú dôvodné. 11. Odvolací súd považuje uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody, aj jeho výmeru za primerané a zákonné. 12. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o svojej vine podľa , ktoré sú prijal a rozhodol, že dokazovanie vykoná len v rozsahu potrebnom na rozhodnutie o treste. 13. Vo vzťahu k určeniu trestnej sadzby a samotnému rozhodnutiu o druhu trestu a jeho výške, prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol: 14. U obžalovaného súd zistil prítomnosť jednej poľahčujúcej okolnosti podľa , pretože sa k trestnej činnosti priznal a úprimne ju oľutoval a na hlavnom pojednávaní učinil vyhlásenie o svojej vine, ktoré súd prijal. Priťažujúca okolnosť u obžalovaného zistená nebola, nakoľko vo vzťahu k predchádzajúcemu odsúdeniu sa na obžalovaného hľadí ako keby nebol odsúdený. Súd teda ukladal obžalovanému trest odňatia slobody podľa pri prevahe poľahčujúcich okolností podľa , v rámci nezmenenej dolnej hranice trestnej sadzby trestu odňatia slobody t. j. 3 roky a zníženej hornej hranice trestnej sadzby trestu odňatia slobody postupom podľa t. j. 7 rokov a 8 mesiacov. 15. Uvedené zistenia závery, ktoré sa vzťahujú k určeniu trestnej sadzby, v súvislosti s aplikáciou ustanovení §-38 , v rámci ktorej je potrebné ukladať trest, považuje odvolací súd za správne. 16. Prvostupňový súd v napadnutom rozsudku ďalej uvádza, že pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu . Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorým má zákon pôsobiť na ochranu spoločnosti tak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), ako aj voči ďalším občanom - potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí predstavovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia). Vychádzajúc teda z účelu trestu vyjadreného v Tr. zák., rešpektujúc požiadavku individuálnej a generálnej prevencie, ako aj zásad pre ukladanie trestu v zmysle Tr. zák., tiež požiadavky na spravodlivé potrestanie páchateľa podľa , dospel súd k záveru, že na dosiahnutie účelu trestu a to najmä na dosiahnutie nápravy obžalovaného a jeho uvedomenie si závažnosti a celospoločensky negatívnych dôsledkov svojho konania je na neho potrebné pôsobiť trestom odňatia slobody vo výmere 3 rokov. 17. Prvostupňový súd sa tiež vyjadril k návrhom obhajoby ktorá žiadala, aby súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody nespojený s jeho výkonom a vo výmere pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby postupom podľa per analógia. Uviedol, že tieto nie súd dôvodné. Trest odňatia nespojený s reálnym výkonom by nesplnil úlohu, ktorú mu ukladá zákon, keďže trestné činy drogového charakteru vykazujú vysoký stupeň nebezpečnosti a každá moderná spoločnosť s nimi spája pomerne závažné následky. Trest nespojený s výkon by v tomto prípade podľa názoru súdu bol naozaj iba symbolický a neplnil by preventívno-výchovnú úlohu najmä vo vzťahu k spoločnosti a potencionálnym ďalším páchateľom. 18. Postup podľa stanovisko trestnoprávneho kolégia NS SR sp. zn. Tpj 55/2016, teda potrestať páchateľa trestom odňatia slobody vo výmere pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby, je fakultatívny a nie obligatórny (obžalovaný nemá právny nárok na taký postup) a súd by mal v tejto súvislosti zohľadniť najmä účel trestu stanovený , teda či z pohľadu účelu trestu je nevyhnutné takým spôsobom postupovať t. j. ukladať trest pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby. S prihliadnutím na skutočnosť, že v danej veci odsudzuje obžalovaného nielen za

nelegálnu držbu drogy - pervitínu v množstve podstatne prevyšujúcom prechovávania drog pre vlastnú potrebu podľa , ale aj za predaj pervitínu by bolo uloženie trestu odňatia slobody vo výmere pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby, z pohľadu zásad pre ukladanie trestov v a nasl. príliš miernym. 19. Prvostupňový súd sa vyjadril i k návrhu prokurátora na uloženie dlhšieho trestu odňatia slobody ako 3 roky, ktorý posúdil ako nedôvodný. 20. Odvolacie argumenty oboch odvolateľov sú zo svojej podstaty rovnaké. Obaja namietajú, že prvostupňový súd pri svojom rozhodovaní nesprávne zohľadnil niektoré z kritérií, ktoré sú rozhodujúce pre uloženie trestu tak, aby trest splnil účel sledovaný . 21. Tunajší súd preskúmal správnosť rozhodnutia o treste z toho hľadiska, či prvostupňový súd vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania a či tieto skutočnosti správnym spôsobom vyhodnotil. Posudzujúc napadnutý výrok o treste odňatia slobody z uvedeného hľadiska, prvostupňový súd nepochybil. 22. Argumenty prokurátora, ktoré sa vzťahujú k nebezpečnosti konania obžalovaného ako páchateľa závažnej trestnej činnosti (pretože predaj drog nepochybne závažnou trestnou činnosťou je), boli správnym spôsobom zohľadnené v tom, že prvostupňový súd odsúdil obžalovaného na trest odňatia slobody, ktorého výkon mu podmienečne neodložil, hoci by mu to hranica trestnej sadzby umožňovala. Rovnako bola závažnosť trestnej činnosti zohľadnená v tom, že nepoužil možnosť mimoriadneho zníženia trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby, ktorá mu bola otvorená tým, že obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie o vine, ktoré súd prijal, v zmysle stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, citovaného odseku 3 tohto uznesenia. 23. Podľa názoru odvolacieho súdu, prvostupňový súd pri rozhodovaní o treste a jeho výške, našiel správnu rovnováhu, medzi účelom trestu, ktorým je takzvaná individuálna prevencia a účelom trestu, ktorým je pôsobiť na ostatných členov spoločnosti, aby ich to odradilo od páchania trestnej činnosti, t. j. tzv. generálna prevencia. V prípade obžalovaného ide o uloženie prvého nepodmienečného trestu odňatia slobody, pričom jeho predchádzajúceho odsúdenie za inú trestnú činnosť, je už v súčasnosti zahladené. Preto uloženie prísnejšieho nepodmienečného trestu odňatia slobody nie je v jeho prípade potrebné a možno sa rozumne domnievať, že uloženie trestu v minimálnej výmere, avšak v trvaní troch rokov, bude mať na obžalovaného ten výchovný účinok, že po jeho výkone bude viesť riadny život. Z postoja obžalovaného k spáchanej trestnej činnosti možno vyvodiť, že si nebezpečnosť svojho konania uvedomuje a preto nie je potrebné pôsobiť na neho prísnejším trestom. Výkon trestu odňatia slobody v trvaní troch rokov na druhej strane umožnil obžalovanému, aby sa po jeho výkone mal možnosť zaradiť do bežného života a nebol zbytočné stigmatizovaný v bežnej spoločnosti, do ktorej sa môže zaradiť. 24. Z rovnakých dôvodov, ktoré sú uvádzané v predchádzajúcich dvoch odsekoch a pre ktoré považuje odvolací súd uloženie trestu odňatia slobody vo výmere 3 roky za primerané a naopak uloženie trestu odňatia slobody vo vyššej výmere za nepotrebné, považuje odvolací súd za nedôvodné námietky obhajoby, ktorými odôvodňuje potrebu uloženia miernejšieho trestu. Uloženie trestu odňatia slobody vo výmere, ktorá by bola výsledkom mimoriadneho zníženia trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby, je neadekvátne závažnosti trestnej činnosti obžalovaného a vôbec by nespĺňalo funkciu takzvanej generálnej prevencie, na základe, ktorej má trest iných odradiť od páchania trestných činov. Z rovnakého dôvodu by bolo neadekvátne uložiť obžalovanému trest odňatia slobody, ktorého výkon by bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu. 25. Uloženie trestu prepadnutia veci podľa a podľa , žiaden z odvolateľov osobitne napáda, odvolací súd ho považuje za správne a zákonné a prvostupňový súd uloženie tohto trestu v odôvodnení napadnutého rozsudku dostatočným spôsobom odôvodnil. Preto odvolací súd nenašiel žiaden dôvod na zrušenie týchto výrokov o uložení trestu prepadnutia veci. 26. S poukazom na vyššie uvedené zistenia odvolacieho súdu, tento vyhodnotil obe odvolania ako nedôvodné a preto ich zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.