Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_15Ek-2388-2019.pdf
PDF · 82.2 KB
Case nature
Subarea
15Ek/2388/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava -Petržalka, IČO: 35 724 803, právne zast.: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava -Petržalka, IČO: 53 255 739, v mene ktorej koná advokát a konateľ Mgr. Lucia Kostolanská, proti povinnému 1/: Y. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L.. X. XXXX/X, XXX XX S., povinnému X/: U. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L.. X. XXXX/X, XXX XX S., o vymoženie pohľadávky vo výške 5000 EUR s príslušenstvom, vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Ing. Ivanom Šteinerom, PhD., so sídlom exkútorského úradu Lipová 7, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, pod sp. zn. 263EX/19/20, o sťažnosti súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Ek/2388/2019 zo dňa 28. januára 2021, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Ek/2388/2019 zo dňa 28. januára 2021 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného doručeného súdu dňa 10.12.2019 sa začalo proti povinným exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky vo výške 5000 EUR s príslušenstvom, priznanej na základe vykonateľného exekučného titulu, ktorým je Rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 12Csp/63/2017-106 zo dňa 24.06.2019, právoplatný dňa 10.08.2019 a vykonateľný dňa 11.01.2020 a Uznesenia Okresného súdu Trenčín č. k. 12Csp/63/2017-111 zo dňa 13.09.2019, právoplatný dňa 25.10.2019 a vykonateľný dňa 26.11.2019.
2. Vykonaním exekúcie poveril tunajší súd Poverením sp. zn. 15Ek/2388/2019 dňa 10.01.2020 súdneho exekútora JUDr. Ing. Ivana Šteinera, PhD., so sídlom exkútorského úradu Lipová 7, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, ktorý ju vedie pod sp. zn. 263EX 19/20 (ďalej len „súdny exekútor“). Doručením poverenia súdnemu exekútorovi dňa 10.01.2020 sa začala exekúcia vykonávaná v neprospech povinných.
3. Súdny exekútor vydal v exekúcií vedenej pod sp. zn. 263EX 19/20 dňa 30.07.2020 Upovedomenie o zastavení exekúcie a Výzvu na zaplatenie náhrady výdavkov podľa § 61n odst. 1 písm. g) Exekučného poriadku, ktorým zastavil exekúciu voči povinnému 1/ z dôvodu, že na majetok povinného 1/ bol Uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 40Odk/306/2020 vyhlásený konkurz, zverejnený v Obchodnom vestníku dňa 20.07.2020 a predmetnou Výzvou vyzval oprávneného na náhradu paušálnych výdavkov vo výške 72 EUR.
4. Vyšší súdny úradník Okresného súdu Banská Bystrica uznesením sp. zn. 15Ek/1388/2019 zo dňa 28.01.2021, po preskúmaní veci, vyhovel námietkam oprávneného proti Výzve na úhradu trov súdneho exekútora a Výzvu zrušil. Dotknuté uznesenie vyšší súdny úradník odôvodnil nasledovne: „V prípade zastavenia exekúcie súdnym exekútorom z dôvodov uvedených v § 61n Exekučného poriadku vydá súdny exekútor Upovedomenie o zastavení exekúcie. Ak exekúciu zastavuje v celosti, teda zastavuje aj exekučné konanie, zároveň s Upovedomením o zastavení exekúcie vydáva aj výzvu oprávnenému
na úhradu trov exekútora (§61n ods. 3 Exekučného poriadku) t. j. v prípade zastavenia exekúcie en block. Ak však exekútor zastavuje exekúciu v časti, či už v časti vymáhaného nároku alebo niektorého z viacerých oprávnených resp. povinných (čo je daný prípad), ku vzniku povinnosti oprávneného znášať trovy exekútora v zásade nedochádza, nakoľko sa naďalej vedie konanie proti povinnému, v danom prípade proti povinnému 2/ a ten znáša aj trovy exekútora. Z uvedeného dôvodu sa súd nemohol stotožniť s názorom súdneho exekútora o teórii plurality exekúcií v prípade plurality na strane povinných.“ Na základe uvedeného vyšší súdny úradník prijal právny záver, že v prejednávanom prípade Výzva na zaplatenie náhrady výdavkov nemala byť súdnym exekútorom spolu s Upovedomením o zastavení exekúcie vôbec vydaná, keďže Exekučný poriadok v § 61n ods. 3 explicitne podmieňuje vydanie Výzvy zastavením exekúcie en block.
5. Proti takémuto uzneseniu vyššieho súdneho úradníka podal súdny exekútor v zákonnej lehote sťažnosť, v ktorej na úvod poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR ako ak Európskeho súdu pre ľudské práva ohľadne odôvodnenia rozhodnutia, keď rozhodnutie vydané vyšším súdnym úradníkom z pohľadu predmetnej judikatúra za náležite odôvodnené nepovažuje. Súdny exekútor v podanej sťažnosti ďalej uvádza, že: „Exekútor vo vyjadrení k námietkam oprávneného uviedol doteraz nezverejnenú teóriu plurality exekúcií, ktorá uceleným spôsobom rieši rôzne teoretické a aplikačné problémy pri procesnom spoločenstve na strane povinných. Táto teória je zásadným argumentom vyjadrenia a súd sa jej vo svojom odôvodnení argumentačne nevenoval. Svoj záver oprel na § 61n ods. 3 EP, podľa ktorého sa výzva na zaplatenie náhrady výdavkov podmieňuje zastavením exekúcie en block. Uvedená teória o pluralite exekúcií nie je v rozpore s § 61n ods. 3 EP, pretože sa voči každému povinnému vedie samostatná exekúcia a táto sa zastavuje v celosti. Samozrejme sa môže zastaviť aj v časti, ak taká procesná situácia nastane. Podľa § 61p EP : Ak bola exekúcia ukončená, exekútor do troch pracovných dní zruší všetky úkony, ktoré uskutočnil, smerujúce k zabezpečeniu majetku podliehajúcemu exekúcii a bezodkladne o tom upovedomí dotknuté osoby alebo orgány. Podľa § 211a ods. 2 EP : Ak bola exekúcia právoplatne zastavená alebo skončená inak ako zastavením, exekútor vymaže z registra všetky údaje týkajúce sa vedenej exekúcie. Podľa názoru súdu sa v tomto konkrétnom prípade jedná o čiastočné zatavenie exekúcie. Avšak potom nastáva problém pri zrušovacích úkonoch, pretože tie sa podľa § 61p EP môžu vykonať tiež len v prípade ukončenia exekúcie en block. Rovnako to platí aj pre výmaze údajov týkajúcich sa vedenej exekúcie z centrálneho registra exekúcií podľa § 211a ods. 2 EP. Preto ak by sa jednalo o čiastočné zastavenie exekúcie, tak sa zrušujúce úkony vykonať nesmú a rovnako sa nesmú vymazať údaje z centrálneho registra exekúcií. Na druhej strane ak pripustíme pluralitu exekúcií, tak takýto problém nenastane. Ak by sa teda voči každému povinnému jednalo o samostatnú exekúciu, tak potom je možné po jej ukončení vykonať zrušujúce úkony ako aj vymazať exekúciu z centrálneho registra exekúcií. Samozrejme pri úvahe súdu o čiastočne zastavenej exekúcie by bolo možné prekonať príkazy podľa § 61p EP a § 211a ods. 2 EP použitím niektorého z výkladových pravidiel, avšak takýto postup by bol v rozpore s princípom právnej istoty, pretože tú istú procesnú situáciu by sme posudzovali rozdielnom stave pri rôznych paragrafoch. Potom by sa rovnaké výkladové pravidlo muselo použiť aj na § 61n ods. 3 EP, a teda pripustiť, že vydať výzvu na zaplatenie náhrady výdavkov je nielen možné, ale aj nutné.“ Poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto súdny exekútor v podanej sťažnosti navrhuje, aby sťažnostný súd námietky oprávneného proti Výzve na úhradu trov súdneho exekútora zamietol.
6. Sťažnosť povinného bola súdom odoslaná na vyjadrenie právnemu zástupcovi oprávneného, ktorý v podanom vyjadrení uviedol, že: „V zmysle § 61n ods. 3 Exekučného poriadku, ak je dôvod na zastavenie exekúcie v celosti, v upovedomení o zastavení exekúcie podľa odseku 1 exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie náhrady výdavkov (§ 198 ods. 2). Upovedomenie o zastavení exekúcie spolu s výzvou na zaplatenie náhrady výdavkov doručí exekútor účastníkom konania. Podporne poukazujeme na komentár k citovanému ustanoveniu kde sa uvádza, že pri zastavení exekúcie v celom rozsahu exekútor spolu s vydaním upovedomenia o zastavení exekúcie vyzve oprávneného na úhradu trov podľa ust. § 198 ods. 2 EP. Máme zato, že v napadnutom Uznesení sa súd správne vysporiadal so skutkovým stavom, keď v bode 12 odôvodnenia uznesenia konštatoval, že v prejednávanom prípade Výzva na zaplatenie náhrady výdavkov nemala byť súdnym exekútorom spolu s Upovedomením o zastavení exekúcie vôbec vydaná, keďže EP v § 61n ods. 3 explicitne podmieňuje vydanie výzvy zastavením exekúcie en block, v celosti.“ Oprávnený sa teda stotožňuje s napadnutým uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom a navrhuje, aby sťažnostný súd toto rozhodnutie ako vecne a právne správne potvrdil.
7. V zmysle § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
8. V zmysle § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
9. V zmysle § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
10. V zmysle § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
11. V zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
12. Podľa § 61n ods. 3 Exekučného poriadku, ak je dôvod na zastavenie exekúcie v celosti, v upovedomení o zastavení exekúcie podľa odseku 1 exekútor vyzve oprávneného na zaplatenie náhrady výdavkov (§ 198 ods.2). Upovedomenie o zastavení exekúcie spolu s výzvou na zaplatenie náhrady výdavkov doručí exekútor účastníkom konania.
13. Podľa § 61n ods. 4 Exekučného poriadku, ak ide o dôvod zastavenia exekúcie podľa odseku 1 písm. c) až e) a g), môže účastník konania do 15 dní od doručenia upovedomenia o zastavení exekúcie podať u exekútora námietky proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov exekútora. Námietky spolu s napadnutým upovedomením o zastavení exekúcie a výzvou na úhradu trov exekútora predloží exekútor bezodkladne súdu na rozhodnutie. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Ak súd námietkam vyhovie, uznesením upovedomenie o zastavení exekúcie zruší alebo výzvu na úhradu trov exekútora vráti exekútorovi na prepracovanie. Ak námietky neboli podané alebo nie sú prípustné, doručí exekútor upovedomenie o zastavení exekúcie súdu.
14. Po preskúmaní veci sa súd stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka, ktoré vyšší súdny úradník dostatočne, jasne a zrozumiteľne odôvodnil a dospel k záveru, že sťažnosť súdneho exekútora je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť. Na margo uvedeného teda súd považuje skutkový stav zistený v danej veci vyšší súdnym úradníkom, za zistený správne a v náležitom rozsahu, pričom právne posúdenie aplikované na daný skutkový stav je vecne správne a zákonné. Súd na tomto mieste ešte poznamenáva, že v podanej sťažnosti súdny exekútor uvádza rovnaké tvrdenia ako aj vo vyjadrení k námietkam oprávneného, a s týmito jednotlivými tvrdeniami uvedenými súdnym exekútorom sa vyšší súdny úradník riadne zaoberal a o ich relevantnosti prijal správny právny záver.
15. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 11. odôvodnenia, súd nad rámec uvedeného ešte dodáva: Upovedomenie o zastavení exekúcie a Výzvu na úhradu trov exekútora je potrebné považovať za dva procesné úkony, a to aj napriek skutočnosti, že sú formálne obsahom jedného listinného dokumentu. Inými slovami povedané, aj keď sa Výzva na úhradu trov exekútora nachádza v rovnakom listinnom dokumente ako samotné Upovedomenie o zastavení exekúcie, čo by z prvého pohľadu mohlo evokovať, že daná Výzva je vlastne súčasťou predmetného Upovedomenia, takýto právny záver nie je správny, nakoľko Výzva a Upovedomenie sú samostatné procesné úkony spôsobujúce odlišné právne následky. Proti Upovedomeniu o zastavení exekúcie vydanému súdnym exekútorom v súlade s ustanovením § 61n ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku sú prípustné námietky, pričom predmetné námietky je možné podať aj samostatne, a to len voči Výzve uvedenej v dotknutom Upovedomení ako voči samostatnému procesnému úkonu. Súd preto podanie námietok oprávneným výlučne voči Výzve na úhradu trov exekútora považuje za procesný postup a obranu oprávneného, ktorých možnosť uplatnenia oprávnenému z ustanovenia § 61n ods. 4 Exekučného poriadku priamo vyplýva. Po podaní námietok oprávneného smerujúcich výlučne voči predmetnej Výzve bolo teda úlohou vyššieho súdneho úradníka posúdiť dôvodnosť a relevantnosť ich podania. Súd v tejto súvislosti poukazuje na správnosť právnych záverov prijatých vyšším súdnym úradníkom pojednávajúcich o tom,
že súdny exekútor v prípade zastavenia exekúcie výlučne voči povinnému 1/, nemal nárok na náhradu trov exekúcie, ako si ich vyčíslil v predmetnej Výzve. Na náhradu trov exekúcie pozostávajúcich z paušálnej náhrady vo výške 72 EUR prináleží totiž súdnemu exekútorovi nárok výlučne v prípade zastavenia celej exekúcie en block. V tomto konkrétnom prípade by sa teda muselo jednať o zastavenie exekúcie nielen voči povinnému 1/, ale voči všetkým povinným. Súd na tomto mieste dáva do pozornosti súdneho exekútora, že súdny exekútor napriek pluralite pasívne vecne legitimovaných účastníkov exekučného konania, t.j. napriek viacerým povinným, vedie na základe Poverenia zo dňa 10.01.2020, práve a výlučne jednu exekúciu vykonávanú v rámci jedného exekučného konania. Samotná pluralita povinných nemá v žiadnom prípade za následok násobenie paušálnych trov súdneho exekútora počtom povinných, tak ako sa toho nesprávne v predmetnej Výzve domáha súdny exekútor. Takáto interpretácia súdneho exekútora opierajúca sa o teóriu plurality exekúcií nielenže nemá žiadnu oporu (a to ani analogickú) v platných právnych predpisoch, ale takáto interpretácia je výslovne v zrejmom rozpore s citovaným ustanovením § 61n ods. 3 Exekučného poriadku, ktoré jednoznačne hovorí o zastavení exekúcie v celosti (t.j. en block), kde pojem „v celosti“ sa týka práve a výlučne jednej exekúcie vedenej súdnym exekútorom pod č. 263EX 19/20. Tvrdenie súdneho exekútora, že v rámci exekúcie 263EX 19/20 vedie exekúcie samostatne voči každému z povinných, a teda ide o pluralitu exekúcií, je poukazom na vyššie uvedené nesprávne, a nie je možné mu priznať v rámci tohto súdneho konania právnu ochranu.
16. Záverom preto súd dodáva, že súdnemu exekútorovi v súvislosti so zastavením exekúcie vedenej voči povinnému 1/ z dôvodov uvedených v ustanovení § 61n ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku neprináleží náhrada trov exekúcie v rozsahu náhrady paušálnych výdavkov vo výške 72 EUR, keďže nedošlo k zastaveniu celej exekúcie en block, a preto bolo potrebné predmetnú Výzvu zrušiť a vyhovieť námietkam povinného voči tejto Vázve tak, ako to vecne a právne správne vyhodnotil v napadnutom uznesení vyšší súdny úradník.
17. Poukazom na uvedené skutočnosti nie je možné zo strany súdu vyhovieť sťažnosti súdneho exekútora, a preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).