Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13S/39/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Milana Straku a JUDr. Zuzany Slušnej, v právnej veci žalobcu: T. U., s miestom podnikania M. XXX/XX, T. J., Z.: XX XXX XXX, právne zastúpený JUDr. S. J., advokátom so sídlom T. 6, X., proti žalovanému Q. Z. práce, so sídlom J. XX, X., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PO/ BEZ/2020/3424 O-105/2020 zo dňa 21. apríla 2020, takto

rozhodol:

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou v zákonnej lehote domáhal zrušenia v záhlaví označeného rozhodnutia žalovaného, potvrdzujúceho podľa ust. o správnom konaní (správny poriadok) rozhodnutie Inšpektorátu práce Trenčín č.k.: 340/2019/1.2/D, IPTN/KHIP/ zo dňa 13.02.2020, ktorým v zmysle bod I. o inšpekcii práce uložil žalobcovi pokutu v sume 2.000,- € za porušenie v nadväznosti na o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Zároveň žiadal zrušiť aj uvedené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vec vrátiť na ďalšie konanie.

2. Žalobca rozhodnutie a postup žalovaného považoval za nezákonné, nakoľko došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia a rozhodnutie považoval za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

2.1. Žalobca doklad tvoriaci podklad pre rozhodnutie - výsluch vyťažovanej osoby N. R., považoval za nezákonný. Kontrolou zameranou na porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania inšpektori zistili, že pre žalobcu mala vykonávať závislú prácu N. R. vo funkcii čašníčka bez uzatvorenia pracovného pomeru. Inšpektori práce okrem iných kládli otázky vyťažovanej osobe o tom, kto jej poskytol pracovné náradie, pracovné oblečenie, či si vedie evidenciu pracovného času, komu patrí tovar, ktorý predáva zákazníkom, na akej výške odmeny sa dohodla a s kým. Takto kladené otázky považoval za výsluch svedka a nie za zákonný postup podľa § 12 ods. 1 písm. g) zákona o inšpekcii práce. Mal zato, že sa jednalo o otázky kapciózne alebo sugestívne kladené za účelom dokázania znakov závislej práce. Výsluchom vyťažovanej osoby došlo k porušeniu zásady rovnosti zbraní v správnom konaní, keďže žalobca nemohol klásť otázky vyťažovanej osobe tak isto, ako inšpektori. Podľa uvedeného ustanovenia mali inšpektori zistiť iba dôvody prítomnosti vyťažovanej osoby na pracovisku, ale nemali zisťovať, resp. preukazovať znaky závislej práce. Použiť výpoveď vyťažovanej osoby je podľa názoru žalobcu v rozpore so správnym konaním, keďže inšpektorát vykonáva dôkazy ešte pred začatím správneho konania a

zároveň neumožní žalobcovi byť prítomný pri takomto dokazovaní. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 25.01.2012, podľa, ktorého procesné právo účastníka klásť svedkom otázky závisí od toho, či správny orgán taký dôkaz použije alebo nie. Ak však takýto dôkaz použije, toto právo nemôže účastníkovi odňať. Žalovaný závažným spôsobom porušil zásadu rovnosti zbraní a právo na obhajobu a riadny proces, keď namieste požadoval od vyťažovanej osoby k veci potrebné vysvetlenia, ktoré mali prispieť k objasneniu skutočností dôležitých pre odhalenie správneho deliktu. Protokol o výsledku inšpekcie práce ani predmetná zápisnica o podaní informácie však nevypovedajú, že by si žalovaný splnil svoju povinnosť a vyťažovanú osobu pri tomto úkone poučil o možnosti odoprieť výpoveď, ak by ňou mohla spôsobiť ujmu sebe alebo blízkej osobe. Žalovaný použil výpovede menovanej osoby v rozhodnutí, ktoré boli zabezpečené pred správnym konaním, takže je zrejmé, že jej výpovede sú dôkazmi a je jedno, kedy ich žalovaný zabezpečil, podstatné je, že tieto vyjadrenia použil na trestanie žalobcu a bez ďalšieho je takéto konanie nezákonné, nakoľko žalobcovi bolo upreté právo klásť svedkom otázky.

2.2. Žalobca považoval protokol za nepreskúmateľný, keď v jeho záhlaví je uvedené, že inšpektori vykonali kontrolu na inšpektoráte v dňoch 30.09.2019, 08.10.2019, 09.10.2019, 21.10.2019, 06.11.2019. Z uvedeného nie je možné zistiť, akú kontrolu inšpektori vykonali, pričom oznámenie o vykonaní inšpekcie zo dňa 30.09.2019, odpoveď kontrolovaného subjektu zo dňa 08.10.2019 a prerokovanie protokolu zo dňa 06.11.2019 nepovažoval za úkon výkonu inšpekcie práce.

2.3. Poukázal nato, že v prípade vyťažovanej osoby sa nejednalo o nelegálne zamestnávanie, keď vyťažovaná osoba vykonávala práce v pracovnom pomere a pre obchodnú spoločnosť T. - D., s.r.o., Z. XX XXX XXX so sídlom N. ulica XXX/XX, T. J.. Podľa článku III. ods. 1 tejto pracovnej zmluvy uzatvorenej 01.01.2019 bolo dojednané miesto výkonu práce Junior O. T. J.. Avšak podľa článku III. ods. 2 pracovnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že zamestnávateľ môže zamestnanca vysielať na pracovné cesty na nevyhnutne potrebné obdobie, podľa svojich potrieb. Na základe týchto ustanovení vyťažovaná osoba vykonávala u žalobcu práce na základe pracovnej zmluvy, a teda sa nemohlo jednať o nelegálne zamestnávanie. Mal zato, že inšpektorát práce nepreukázal dostatočne a spoľahlivo znaky závislej práce podľa , aj s poukazom na vyjadrenia žalobcu zo dňa 07.10.2019.

2.4. Namietal aj opatrenia uložené v protokole v časti B1, a to založiť pracovný pomer s vyťažovanou osobou, keďže táto pracovný pomer už založený mala a takéto opatrenie považoval za duplicitné a zmätočné.

2.5. Mal zato, že rozhodnutie bolo vypracované na základe nesprávnych myšlienkových postupov zakladajúcich svojvoľnosť a je dôsledkom toho, že žalovaný sa nevysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.04.2008. Skutkový stav zistený žalovaným považoval za nedostatočný a podľa žalobcu žalovaný nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy, pričom v odôvodnení rozhodnutia nijak nezdôvodnil, akými úvahami sa spravoval pri uložení pokuty. Odôvodnenie napadnutých rozhodnutí nepresvedčilo žalobcu o správnosti postupu žalovaného a o zákonnosti jeho rozhodnutia, a tak neposilnilo dôveru v správnosť rozhodovania, aby prijaté rozhodnutia viedli žalobcu k dobrovoľnému plneniu povinností. Napadnuté rozhodnutia považoval za nepresvedčivé, nezistil z nich, ktoré doklady alebo písomností boli podkladom alebo prameňom pre rozhodnutie. Považoval za nepostačujúce, ak žalovaný v odôvodnení rozhodnutia len zaujíma iný názor ako žalobca bez toho, aby dostatočným spôsobom odôvodnil prečo tak konal a na základe čoho tak konal. Len všeobecný, alibistický nesúhlas s námietkami žalobcu nie je podľa názoru žalobcu riadnym a dostatočným odôvodnením rozhodnutia.

2.6. V prípade, ak sa správny súd nestotožní s vecnou a právnou argumentáciou žalobcu na zrušenie napadnutých rozhodnutí žalovaného a inšpektorátu žiadal, aby súd uplatnil peňažnú moderáciu a zmenil rozhodnutie žalovaného tak, že by žalobcu zaviazal na zaplatenie peňažnej pokuty v primeranej výške v sume XXX,- €.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, zotrval na skutočnostiach a záveroch uvedených v napadnutom rozhodnutí. Z administratívneho spisu vyplýva, že dňa 24.09.2019 vykonal Inšpektorát práce Trenčín na pracovisku kaviareň U., B. U. XXX/XX, T. J.

inšpekciu práce, a to v čase, kedy sa v kaviarni nachádzali zákazníci, ktorí neboli účastníkmi hazardných hier, ale sedeli a požívali nápoje v kaviarni a fyzická osoba N. R. zákazníkov obsluhovala, roznášala im objednané nápoje, obsluhovala za barovým pultom a ponúkala tovar určený na predaj. Zároveň inšpektorom práce predložila pokladničný blok z elektronickej registračnej pokladnice, ktorý sama nablokovala. Tieto skutočnosti zistené priamo pri fyzickej kontrole pracoviska inšpektori práce zaznamenali v protokole o výsledku inšpekcie práce. Inšpekcia práce na kontrolovanom pracovisku bola zameraná na kontrolu nelegálneho zamestnávania a táto fyzická osoba evidentne na pracovisku vykonávala pracovnú činnosť, inšpektori práce požiadali fyzickú osobu N. R. o poskytnutie informácií o dôvode jej prítomnosti na pracovisku a spísali s ňou zápisnicu. Na základe informácií poskytnutých a zaznamenaných v zápisnici zo dňa 24.09.2019 vyplynulo, že Réka R. vykonáva prácu čašníčky v kaviarni BEST, robí kávu, čapuje nápoje, kokteily, účtuje do pokladnice za nápoje pre „T. U.“, s ktorým sa ústne aj písomne dohodla, že bude u neho robiť v jeho kaviarni U. čašníčku. Uviedla, že tam pracuje od januára 2019, robí na dve zmeny (ranná a poobedná), dohodla sa s T. U. na odmene asi XXX,- € netto, pracovné oblečenie, zásteru, nohavice a tričko jej poskytol T. U.. N. R. pri podávaní vysvetlenia o dôvode svojej prítomnosti na pracovisku neuvádzala, že pracuje pre spoločnosť T. - D., s.r.o. alebo že by touto spoločnosťou bola vyslaná na pracovnú cestu. Poukázal nato, že pri výkone inšpekcie práce sa postupuje osobitne podľa kompetenčného o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tak, aby sa naplnil účel výkonu inšpekcie práce a tento postup nie je možné stotožňovať so správnym alebo trestným konaním. Zákon o inšpekcii práce vyslovene upravuje v povinnosť, na základe ktorej je akákoľvek fyzická osoba alebo právnická osoba povinná poskytnúť inšpektorátu práce alebo inšpektorovi práce informácie, ktoré sú nevyhnutné na výkon inšpekcie práce. Ide o veľmi široký rozsah informácií (verbálnych, písomných, na elektronických nosičoch), ktorý je limitovaný len odôvodnenými potrebami inšpekcie práce a o ochrane utajovaných skutočností. Informačná povinnosť sa vzťahuje na všetky fyzické alebo právnické osoby disponujúce potrebnými informáciami, teda nielen na zamestnávateľov, ale aj na zamestnancov a na akúkoľvek osobu nachádzajúcu sa na kontrolovanom pracovisku. Zo zápisnice vyplýva, že vyťažovaná fyzická osoba bola poučená v zmysle zákona o inšpekcii práce o povinnosti poskytnúť inšpektorovi práce informácie potrebné na výkon inšpekcie práce, o následkoch podania nepravdivých alebo neúplných vysvetlení a o následkoch marenia výkonu inšpekcie práce. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že by fyzickej osobe boli kladené kapciózne alebo sugestívne otázky. Inšpektori práce boli očitými svedkami toho, ako fyzická osoba, ktorá sa legitimovala ako N. R., vykonávala na pracovisku prácu čašníčky, na základe čoho ju inšpektori práce vyzvali, aby vlastnými slovami opísala, čo presne na pracovisku vykonáva, pre koho, odkedy a v akom čase, či má na tento účel uzavretú nejakú dohodu, kto jej poskytol pracovné oblečenie a na akej odmene za túto prácu a s kým sa dohodla. Otázky boli kladené tak, aby ju nenavádzali na konkrétne odpovede, týkali sa len činnosti, ktorú očividne na pracovisku vykonával za účelom preverenia, či sa v danom prípade dodržiava zákaz nelegálneho zamestnávania. Inšpektori práce zistili, že N. R. nie je samostatne zárobkovo činnou osobou, je fyzickou osobou vykonávajúcou závislú prácu pre T. Beko - fyzická osoba podnikajúca na základe živnostenského oprávnenia, s použitím technických prostriedkov overili v registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia Sociálnej poisťovne, či je zamestnávateľom prihlásená ako zamestnanec. Inšpektori práce zistili, že N. Pipperová nebola žalobcom prihlásená v predmetnom registri Sociálnej poisťovne. Na základe zistených skutočnosti bol žalobca písomne vyzvaný listom označeným ako „oznámenie o vykonaní inšpekcie práce“ zo dňa 30.09.2019 na predloženie potrebných dokladov (doklad preukazujúci založenie pracovnoprávneho vzťahu, registračný list do Sociálnej poisťovne, evidencia pracovného času), avšak žalobca tieto doklady nepredložil. V liste zo dňa 07.10.2019 uviedol, že N. R. nie je jeho zamestnankyňou a preto požadované doklady nemôže predložiť. Pri prerokovaní protokolu o výsledku inšpekcie práce zo dňa 06.11.2019 následne tvrdil, že nedostatok úmyselne nezavinil a poukázal na to, že N. Pipperová mala uzavretú pracovnú zmluvu ako zamestnanec firmy „T. D.“ s miestom výkonu práce v kaviareň „U. caffe and casino“ a z tohto dôvodu má tam zamestnanie. M. následne na základe uložených opatrení uzavrel s N. R. dohodu o výkone pracovnej činnosti zo dňa 06.11.2019 na pracovnú činnosť - pomocná čašníčka na obdobie od 07.11.2019 do 31.12.2019. Na základe výsledkov inšpekcie práce začal Inšpektorát práce Trenčín ako prvostupňový správny orgán správne konanie podľa správneho poriadku oznámením o začatí správneho konania vo veci uloženia pokuty za vyššie uvedený správny delikt porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania. Oznámenie bolo žalobcovi doručené dňa 15.01.2020. Súčasťou oznámenia bola aj výzva inšpektorátu

práce na vyjadrenia sa k podkladom pre vydanie rozhodnutia v zmysle § 33 správneho poriadku. Z jednotlivých podkladov bolo zistené, že fyzická osoba N. R. vykonávala na kontrolovanom pracovisku prácu čašníčky osobne práve pre žalobcu, ktorého výslovne označila, a to na základe jeho pokynov, v určenom pracovnom čase a v jeho mene. Medzi týmito fyzickými osobami existoval vzťah nadriadenosti a podriadenosti a je evidentné, že išlo o výkon závislej práce tak, ako ju predpokladá . Žalobca skutočnosti uvedené N. R. do zápisnice nerozporoval, poukazoval iba na pracovnú zmluvu, ktorú mala táto zamestnankyňa v čase fyzickej kontroly pracoviska založenú s inou spoločnosťou, avšak s miestom výkonu práce, ktoré sa nestotožňuje s kontrolovaným pracoviskom. N. R. označila žalobcu ako osobu, s ktorou sa dohodla na práci na kontrolovanom pracovisku, kde pracuje ako čašníčka a ako dohľad v herni, pričom ako osobu, s ktorou sa dohodla na práci čašníčky, ktorá jej zadáva pracovné pokyny neuvádzala firmu T. D. s.r.o., ani informácie o tom, že je touto spoločnosťou vyslaná na pracovnú cestu. Práve naopak, N. R. uviedla, že má dohodu ústnu a písomnú so žalobcom a zároveň osobu žalobcu označila ako tú, ktorá jej zadeľuje práce a hovorí čo má robiť. Výslovne uviedla, že v kaviarni pracuje už od januára 2019, a to na zmeny. V čase začatia výkonu inšpekcie práce dňa 24.09.2019 o 10:55 hod. boli v kaviarni zákazníci, ktorí neboli účastníkmi hazardných hier, sedeli a požívali nápoje v kaviarni a fyzická osoba N. R. tieto osoby obsluhovala, roznášala im objednané nápoje, obsluhovala za barovým pultom a ponúkala tovar určený na predaj. Inšpektorom práce predložila pokladničný blok z elektronickej registračnej pokladne, ktorý sama nablokovala. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že N. R. vykonávala závislú prácu na predmet podnikania, ktorý má žalobca ako fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, v predmete podnikania (predaj na priamu konzumáciu nealkoholických a priemyselne vyrábaných mliečnych nápojov, koktailov, piva, vína a destilátov). N. R. mala so spoločnosťou T. D. s.r.o. založený pracovnoprávny vzťah na druh práce „dohľad v herni“, ktorý však v čase fyzickej kontroly na kontrolovanom pracovisku nevykonávala. Ohľadom rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 25.01.2012 uviedol, že Inšpektorát práce v správnom konaní nevykonával výsluch svedka, preto ani nemohlo byť porušené právo žalobcu klásť svedkom otázky. Jednotlivé podklady pre vydanie rozhodnutia sú označené v oboch napadnutých rozhodnutiach. Skutočnosť, že ich výpočet nie je menovite zachytený v jednom odseku nepredstavuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Podklady na vydanie rozhodnutia sú taktiež zachytené v protokole, ktorý bol so žalobcom osobne prerokovaný a ktorý si žalobca osobne prevzal. Žalobca mal dostatočný priestor na uplatnenie svojich procesných práv, na predloženie svojich tvrdení a dôkazov a nebol zo strany správneho orgánu nijako obmedzovaný. Žalobca nepredostrel žiadne námietky ani dôkazy, ktorými by spochybnil skutočnosti zistené pri fyzickej kontrole pracoviska od vyťažovanej osoby. Podklady, z ktorých Inšpektorát práce vychádzal sú explicitne uvedené aj v obsahu odôvodnení oboch napadnutých rozhodnutí. Odmietal, že by postupoval svojvoľne a arbitrárne. Žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán žalobcovi v rozhodnutiach ozrejmili správnu úvahu, ktorou sa riadili a riadne reagovali na jeho námietky. K nesúhlasu s výškou uloženej pokuty uviedol, že správne orgány v prípade zistenia nelegálneho zamestnávania sú povinné zo zákona uložiť pokutu v rozsahu zákonnej sadzby, ktorá je v predmetnej veci ustanovená od X.XXX,- € do 200.000,- € za nelegálne zamestnávanie jednej fyzickej osoby. Správny orgán nemá možnosť uložiť sankciu pod zákonný rozsah alebo od uloženia pokuty upustiť.

4. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného (replike) uviedol, že s vyjadrením žalovaného nesúhlasí, považuje ho za príliš formálne a zavádzajúce, zamerané iba na hmotnoprávnu sféru zisteného iného správneho deliktu - porušenie povinností pri zákaze nelegálneho zamestnávania. Podľa žalobcu rozhodnutie trpí inou vadou, a to nedostatočným odôvodnením rozhodnutia. Doposiaľ sa nedozvedel, ktoré dôkazy - skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie. Nie je zrejmé, z akých listinných dôkazov žalovaný a prvostupňový správny orgán vo svojich rozhodnutiach vychádzali, z rozhodnutí žalovaného a prvostupňového správneho orgánu nie je možné zistiť, či listinné dôkazy, ktoré sú spomenuté v týchto rozhodnutiach, boli podkladmi pre rozhodnutie. Ani z protokolu jednoznačne nevyplýva, ktorý listinný doklad bol podkladom pre vydanie tohto protokolu. V protokole je uvedené, že inšpektori overovaním v registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zisťovali, či kontrolovaná osoba je evidovaná v tomto registri. Žalobca však nevie, či aj táto skutočnosť bola nejakým spôsobom preukázaná. Žalobcovi nie je zrejmé, či aj jeho vyjadrenie bolo podkladom pre rozhodnutie, ak nie, z akého dôvodu. Žalobca ďalej uviedol, že dokazovanie podľa správneho poriadku sa vykonáva až v správnom konaním. Inšpektorát vykonával výsluch vyťažovanej osoby počas jeho operatívnej činnosti - kontroly dňa 24.09.2019. Správne konanie začalo oznámením o začatí správneho konania o uložení pokuty

č. 340/2019/1.2/D IPTN/KHIP/ROZ/2020/842 zo dňa 10.01.2020. Mal zato, že dôkazy získané pred začatím správneho konania musia byť vykonané v správnom konaní, inak tieto dôkazy sú nezákonné. Postup žalovaného v poučovaní vyťažovanej osoby podľa § 16 ods. 5 zákona o inšpekcii práce považoval za nesprávny a nezákonný. Uvedené ustanovenie neupravuje poučovaciu povinnosť, ani čo má byť jej obsahom. Jediné poučenie vyťažovanej - kontrolovanej osoby je upravené v § 35 ods. 4 správneho poriadku, a to v správnom konaní. Postup správneho orgánu preto považoval za nezákonný, nemajúci oporu v žiadnom právnom predpise. Výpoveď fyzickej osoby chápal ako výsluch svedka vykonaný bez zákonného poučenia, čo zakladá nezákonnosť vykonaného dôkazu, je porušenie ústavného princípu rovnosti zbraní a práva na spravodlivé správne konanie. Inšpektori na zistenie dôvodov prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku majú oprávnenie podľa § 12 ods. 1 písm. g) zákona o inšpekcii práce. Na základe tohto ustanovenia sú inšpektori oprávnení zistiť dôvody vyťažovanej osoby na pracovisku, nič viac. Celý postup pri výsluchu vyťažovanej osoby a zápisnice o poskytnutí informácie považuje preto žalobca za nezákonný. Žalovaný aj inšpektorát práce postupovali podľa názoru žalobcu nezákonne, nezákonným spôsobom si zadovážili dôkazy (výsluch vyťažovanej osoby), dôkazy nevykonali zákonným spôsobom, čím došlo k porušeniu procesných práv žalobcu v správnom konaní, žalobca nebol oboznámený v správnom konaní so všetkými listinnými dôkazmi, pričom ani žalobca nevie, ktoré listinné dôkazy boli použité pri vydaní rozhodnutí inšpektorátu a žalovaného. Považoval za neprípustné, aby inšpektori „v prípravnom konaní - počas výkonu kontroly“ dokazovali znaky závislej práce len s tým zámerom, aby bolo preukázané nelegálne zamestnávanie zo strany kontrolovaného subjektu. Mal zato, že otázky kladené inšpektorom vyťažovanej osobe pre koho pracuje, kto jej poskytuje pracovné náradie, kto jej zadeľuje prácu, či si vedie evidenciu pracovného času, aká je výška jej pracovnej odmeny sú vedené k tomu, aby boli preukázané znaky závislej práce a nie sú to otázky, ktoré by odôvodňovali prítomnosť fyzickej osoby na pracovisku. Použitím tejto výpovede v rozhodnutiach inšpektorátu a žalovaného dochádza k porušeniu procesných práv žalobcu byť pri výsluchu svedka, takýmto postupom - výsluchom svedka bez prítomnosti žalobcu

- dochádza k porušeniu zásady rovnosti zbraní, k porušeniu procesných práv žalobcu klásť svedkom otázky. Poukázal na rozhodnutie inšpektorátu práce Košice č. 168/19/O-2 zo dňa 03.08.2020, z ktorého vyplýva, že inšpektor práce sa pri získaní informácií zameria na získanie charakteristík vykonávanej práce relevantných na preukázanie toho, že ide o závislú prácu, a to na základe metodiky národného inšpektorátu práce. Z uvedeného vyplýva, že inšpektori práce pri zisťovaní dôvodov prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku sa snažia mimo správneho konania preukázať znaky závislej práce fyzickej osoby v rozpore s § 12 ods. 1 písm. g) zákona o inšpekcii práce, aby mohlo dôjsť k postihu kontrolovaného subjektu za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, už od samotného začiatku. Celú túto činnosť vykonávajú inšpektori na základe pokynov a metodiky žalovaného ako odvolacieho orgánu. Mal za to, že zásady správneho konania je nevyhnutné uplatňovať podľa zákona o priestupkoch aj podľa správneho poriadku, preto svoju argumentáciu rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp.zn. XXSžd/XX/XXXX považoval za relevantnú. Úlohou správneho orgánu je oboznámiť účastníka konania so všetkými relevantnými dôkazmi ešte pred vydaním rozhodnutia a nenahrádza túto povinnosť možnosťou žalobcu, že môže počas celého konania nahliadať do spisu a robiť si z neho poznámky. Žalobca nebol oboznámený so zápisnicou o poskytnutí informácií od vyťažovanej osoby, ktorú zápisnicu cituje vo svojich rozhodnutiach inšpektorát ako aj žalovaný.

5. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu (duplike) uviedol, že v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu sú uvedené listiny a dôkazy, ktoré boli použité pri vydaní rozhodnutia, ako použil inšpektorát práce správnu úvahu, ktorou sa riadil pri hodnotení skutkového a právneho stavu z nich vyplývajúcich. Listinnými dôkazmi boli: zoznam kontrolovaných osôb (strana 3 posledný odsek rozhodnutia), register poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia vedeného Sociálnou poisťovňou (strana 3 a 4 rozhodnutia), zápisnica o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku spísaná dňa 24.09.2019 o 11:00 hod. s fyzickou osobou N. Pipperová (strana 4 prvý odsek rozhodnutia), oznámenie o vykonaní inšpekcie (strana 4 druhý odsek rozhodnutia), správna úvaha inšpektorátu práce (strana 4 tretí, štvrtý a piaty odsek, strana 5 prvý odsek rozhodnutia), vyhodnotenie námietok žalobcu a listín, ktoré predložil v správnom konaní (strana 5 a strana 6 rozhodnutia), vysporiadanie sa s návrhom žalobcu na ďalšie dokazovanie (strana 6 tretí odsek rozhodnutia), zodpovednosť za protiprávne konanie (strana 6 piaty a šiesty rozhodnutia), riadne odôvodnenie výšky pokuty (ostatný text rozhodnutia). Druhostupňový správny akt sa opieral o listiny, ktoré sú v texte zvýraznené a podčiarknuté tak, aby boli zjavné a jednoducho spoznateľné. Správna úvaha je obsiahnutá v prináležiacom texte, v rámci ktorej sa žalovaný riadne zaoberal aj námietkami obsiahnutými v podanom odvolaní. Námietku žalobcu týkajúcu sa spisovania zápisníc považoval za

nedôvodnú a špekulatívnu. Inšpektori práce postupujú pri získavaní informácií počas fyzickej kontroly pracoviska v súlade s § 16 ods. 5 zákona o inšpekcii práce, podľa ktorého vyzvú prítomné fyzické osoby, aby preukázali svoju totožnosť a požiadajú ich o podanie informácií o dôvode ich prítomnosti na kontrolovanom pracovisku. Podané informácie sú zachytené na listinnom podklade - zápisnici tak, aby tieto informácie nadobudli poznateľnú podobu a mohli byť hmatateľnou súčasťou podkladov z výkonu inšpekcie práce. Inšpektori práce postupovali štandardným spôsobom, fyzické osoby nachádzajúce sa na mieste výkonu boli poučené v zmysle § 16 ods. 5 zákona o inšpekcii práce o povinnosti poskytnúť inšpektorovi práce informácie potrebné na výkon inšpekcie práce a o následkoch podania nepravdivých alebo neúplných vysvetlení a o následkoch marenia výkonu inšpekcie práce. Obsah písomnej formy podávaných informácii zápisnice je predostretý vyťažovanej osobe, ktorá má možnosť pozmeniť ktorúkoľvek jej časť v prípade nespokojnosti s jej obsahom a na znak pravdivosti, úplnosti a hodnovernosti jej obsah podpíše. V ustanovení § 16 ods. 5 zákona o inšpekcii práce sa koncipuje povinnosť, na základe ktorej je akákoľvek fyzická osoba a právnická osoba povinná poskytnúť inšpektorátu práce alebo inšpektorovi práce informácie, ktoré sú nevyhnutné na výkon inšpekcie práce. Ide o veľmi široký rozsah informácií (verbálnych, písomných, na elektronických nosičoch), ktorý je limitovaný len odôvodnenými potrebami inšpekcie práce a o ochrane utajovaných skutočností. Dopytovaná osoba nemá možnosť odoprieť výpoveď tak, ako to namieta právny zástupca žalobcu, nakoľko pri výkone inšpekcie práce nejde o výsluchu svedka tak, ako je tomu napríklad procese, ktorý sa riadi . Informačná povinnosť pri kontrole inšpektorátu práce sa vzťahuje na všetky fyzické alebo právnické osoby disponujúce potrebnými informáciami nielen na zamestnávateľov, ale aj na zamestnancov a na akúkoľvek osobu nachádzajúcu sa na kontrolovanom pracovisku. Inšpektori práce postupujú pri kontrole pracoviska práve s cieľom zistiť skutočný dôvod prítomnosti osôb na pracovisku. Predovšetkým zisťujú, či vykonávaná pracovná činnosť vykazuje znaky závislej práce alebo nie a v prípade, že vykonávaná práca vykazuje znaky závislej práce, preverujú legálnosť zamestnávania takej osoby tak, aby naplnili účel kontroly. Inšpekcia práce na kontrolovanom pracovisku bola zameraná na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania a fyzická osoba N. R. evidentne na pracovisku vykonávala pracovnú činnosť, keď osoby nachádzajúce sa v kaviarni obsluhovala, roznášala im objednané nápoje, obsluhovala za barovým pultom a ponúkala tovar určený na predaj, inšpektorom práce predložila pokladničný blok z elektronickej registračnej pokladne, ktorý sama nablokovala. Inšpektori práce s cieľom zistiť presný a úplný skutočný stav veci požiadali túto fyzickú osobu o poskytnutie informácie s cieľom zistiť čo najobjektívnejšiu charakteristiku vykonávanej práce. V prípade, ak by na základe poskytnutých informácií bolo zrejmé, že táto osoba vykonáva činnosť, napr. ako samostatne zárobkovo činná osoba alebo regulérne so zákonom o dobrovoľníckej činnosti ako dobrovoľník, nebol by vôbec konštatovaný výkon závislej práce u tejto osoby a výkon inšpekcie by sa ukončil záznamom bez nedostatku podľa zákona o inšpekcii práce. Rovnako by tomu bolo aj v prípade, ak by sa síce zistil výkon závislej práce, ale jeho založenie by bolo v súlade s osobitným predpisom - a jeho registrácia by bola v súlade so zákonom o sociálnom poistením. Žalovaný nesúhlasil, že by žalobca vôbec nebol oboznámený so zápisnicou spísanou s vyťažovanou fyzickou osobou, nakoľko jej obsah je preklopený do protokolu o výsledku inšpekcie práce na svojej druhej a tretej strane, tento bol so žalobcom osobne prerokovaný a jedno vyhotovenie protokolu si žalobca osobne prevzal. K obsahu protokolu a k zápisnici sa žalobca vyjadril pri prerokovaní protokolu a podal námietky aj vo vyjadrení k začatiu k správnemu konaniu, kedy využil svoje procesné právo vyjadriť sa k podkladom pre vydanie rozhodnutia a predostrieť svoje dôkazy a návrhy k začatému správnemu konaniu. Žalobcovi bola daná možnosť vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam osobne počas trvania inšpekcie práce aj v správnom konaní. V správnom konaní žalobca neuviedol, že nepozná podklady pre vydanie rozhodnutia. Uvedenou námietkou sa začal brániť až po vydaní rozhodnutia o uložení pokuty. Zápisnica vyhotovená priamo pri fyzickej kontrole pracoviska je jedinečným dôkazom, nakoľko prítomné fyzické osoby podávajú bezprostredné informácie o dôvode ich prítomnosti na pracovisku bez možnosti ovplyvnenia podávaných informácií tretími osobami, s čím sa stotožňuje aj Najvyšší súd vo svojej rozhodovacej činnosti (sp.zn. zo dňa 25.04.2018, sp.zn. zo dňa 02.05.2019, zo dňa 22.07.2019). Ak by sa bližšia charakteristika vykonávanej práce osôb prítomných na kontrolovanom pracovisku zisťovala až následne počas správneho konania so značným časovým odstupom tak, ako to podsúva právny zástupca žalobcu, nebolo by možné naplniť účel kontroly vykonávaný podľa zákona o inšpekcii práce. V skutočnosti by v takom prípade nebolo možné začať správne konanie, ktoré sa začína ex offo práve na základe výsledkov inšpekcie práce zachytených v protokole v prípadoch, ak na základe kontrolou získaných podkladov vyplynú nedostatky spočívajúce v porušení právnych predpisov. Inšpektorát práce

riadne zistil charakter vykonávanej práce, či prácu tejto fyzickej osoby bolo možné subsumovať pod alebo išlo o inú pracovnú činnosť, napr. dobrovoľnícku alebo samostatne zárobkovú činnosť. Vzhľadom nato, že práca vykazovala znaky závislej práce a bola vykonávaná pre žalobcu, správny orgán zisťoval aj to, či žalobca mal s touto osobou písomne založený pracovnoprávny vzťah, čo však preukázané nebolo. Žalobcovi bolo oznámené začatie správneho konania, ktoré bolo začaté ex offo na základe výsledkov inšpekcie práce s možnosťou sa k nemu vyjadriť, na čo žalobca reagoval, predostrel svoje námietky a na podporu svojich vyjadrení poukázal na listinu - pracovnú zmluvu zo dňa 04.04.2019), s ktorými sa vysporiadal v odôvodnení napadnutých rozhodnutí inšpektorát práce aj žalovaný. K požiadavke nariadenia ústneho pojednávania tak, aby žalobca mohol klásť svedkom otázky, inšpektorát práce ani žalovaní nepristúpili, a to predovšetkým vzhľadom na dôkaznú situáciu vyplývajúcu zo spisového materiálu. Je vecou správnej úvahy orgánu verejnej správy, s prihliadnutím na okolnosti danej veci, najmä na dôkaznú situáciu, zhodnotiť, či je potrebné vo veci nariadiť ústne pojednávanie v zmysle správneho poriadku. Nakoľko inšpektorát práce ustál dôkazné bremeno a vlastnou činnosťou si zaobstaral dostatočné dôkazy, na základe ktorých mal náležite zistený skutkový stav veci, vykonanie ďalšieho dokazovania o skutočnostiach, ktoré už boli správnemu orgánu známe, nebolo potrebné. Žalobca navyše nepredostrel také námietky a nepodoprel ich takými dôkazmi, ktoré by vyvrátili zistené porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania a odôvodnili by potrebu nariadenia ústneho pojednávania. Nakoľko správne orgány vzhľadom na dôkaznú situáciu nenariadili ústne pojednávanie, nemohlo byť porušené ani právo žalobcu klásť svedkom otázky, keďže dokazovanie takouto formou ani neprebehlo. Vzhľadom na jednoznačnú dôkaznú situáciu tak nebola žalobcovi odmietnutá spravodlivosť tým, že nedošlo k nariadeniu ústneho pojednávania. Postup žalovaného pri nenariadení ústneho pojednávania je v súlade s právnym názorom Ústavného súdu SR sp.zn. zo dňa 05.02.2014 ako aj so závermi Najvyššieho súdu SR (sp.zn. zo dňa 21.03.2018, sp.zn. zo dňa 24.09.2014, sp.zn. zo dňa 20.11.2014 a rozhodnutie publikované pod č. 41 v Zbierke stanovísk NS SR a súdov SR 4/2018 pod sp.zn. zo dňa 13.12.2017).

6. Krajský súd v Trenčíne ako súd príslušný na konanie a rozhodovanie o podanej žalobe, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup správnych orgánov pred vydaním rozhodnutia podľa a nasl. (ďalej len ), v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, ktorými je správny súd viazaný (, ), oboznámil sa s administratívnym spisom správnych orgánov, písomnými vyjadreniami účastníkov konania a vo veci rozhodol za súhlasu účastníkov konania bez nariadenia pojednávania tak, že žalobe nepriznal úspech a podľa ju zamietol.

7. Predmetom súdneho prieskumu v prejednávanej veci je rozhodnutie žalovaného a postup správnych orgánov v konaní, na základe ktorého bola žalobcovi v zmysle bod I. o inšpekcii práce uložená pokuta v sume X.000,- € za porušenie v nadväznosti na o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní.

8. Z administratívneho spisu správnych orgánov predloženého žalovaným správny súd zistil nasledovné:

- zo zápisnice o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku č.: ITN-281-31-2.4/P-B28-19 zo dňa 24.09.2019 spísanej o 11:00 hod. vyplýva, že N. R. bola poučená písomne podľa 16 ods. 5, , a podľa . Na otázku s kým sa dohodla, že bude vykonávať prácu na tomto pracovisku a pre koho pracuje uviedla, že pracuje pre T. U. ako čašníčka a dohľad v herni, obsluhuje v kaviarni BEST, robí kávu, čapuje nápoje, kokteily, účtuje do pokladnice za nápoje. Doklad, ktorý predložila vyúčtovala osobne. Na otázku, či sa na tom dohodli ústne alebo písomne a či má uzavretú pracovnú zmluvu alebo dohodu uviedla, že má dohodu ústnu aj písomnú s pánom U. o tom, že bude pre neho robiť čašnícku v jeho kaviarni U.. Na otázku kedy prišla na pracovisko a začala vykonávať prácu uviedla, že tu pracuje od januára 2019 a robí na zmeny od 07:30 do 15:00 hod. ranná a poobedná od 15:00 do 22:00 hod.. Na otázku, kto jej zadeľuje prácu a kto jej povie, čo má robiť uviedla, že T. U.. Na otázku na akej výške odmeny sa dohodli a s kým uviedla, že v čistom asi XXX,- € a s T. U.. Na otázku kto jej poskytol pracovné náradie, prípadne pracovné oblečenie uviedla, že T. U. jej dal zásteru, nohavice a tričko. Na otázku či si vedie evidenciu pracovného času a ak áno, akým spôsobom a kde sa evidencia nachádza uviedla, že si to píše do svojho kalendára doma. Na otázku, či chce niečo dodať uviedla, že

nie. Na otázku komu patrí tovar, napr. káva, alko, nealko, ktoré predáva zákazníkom uviedla, že pán U. objednáva tovar, platí ho, teda patrí asi jemu. N. R. zápisnicu podpísala pod poučením, pod dátumom a hodinou spísania zápisnice a pod každou odpoveďou na otázku.

- zo zoznamu kontrolovaných osôb spísaného inšpektormi práce J.. R. U. a Z.. K. Y. zo dňa 24.09.2019 spísaného o 10:55 hod. vyplýva, že kontrolovaným subjektom je T. U., M. XXX/XX, XXX XX T. J., kontrolovaným objektom je prevádzka kaviareň U., B. U. XXX/XX, XXX XX T. J. a kontrolovanou osobou je N. R..

- Inšpektorát práce W. oznámil žalobcovi vykonanie inšpekcie práce podaním zo dňa 30.09.2019 s tým, že inšpekcia práce začala dňa 24.09.2XX9 v kontrolovanom subjekte T. U., M. XXX/XX, XXX 01 T. J., Z.: XX XXX XXX v prevádzke kaviareň U., B. U. XXX/XX, XXX XX T. J.. M. požiadal, aby v lehote troch dní od doručenia oznámenia predložil kópie dokladov k zamestnankyni N. R. na preukázanie pracovnoprávneho vzťahu (pracovná zmluva, dohoda o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru), registračný list fyzickej osoby - (prihláška), evidenciu pracovného času zamestnanca - za obdobie XX/XXXX.

- V podaní zo dňa zo dňa XX.XX.XXXX žalobca oznámil inšpektorátu práce, že N. R. nie je jeho zamestnankyňou, z tohto dôvodu nevie zaslať pracovnú zmluvu, registračný list ani evidenciu pracovného času.

- z protokolu o výsledku inšpekcie práce č: Z.-XXX-XX-X,X/P-BXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že inšpekcia práce bola vykonaná u žalobcu ako kontrolovaného subjektu dňa 24.09.2019 a v dňoch 30.09.2019, 08.10.2019, 09.10.2019, 21.10.2019 a 06.11.2019 na inšpektoráte práce. V protokole sú uvedené zistenia pri výkone inšpekcie, doklad predložený žalobcom, zoznam dokladov zabezpečených činnosťou inšpektorátu práce, zistené skutočnosti, zistené nedostatky a nariadené opatrenie. K uvedenému protokolu sa žalobca vyjadril Ku všetkým zisteným skutočnostiam aj nedostatkom, ktorý je uvedený v prerokovanom protokole tak, že súhlasí a porozumel. Nedostatky uvedené v protokole, ktoré nezavinil úmyselne odstrániť v lehote určenej v protokole. V pracovnej zmluve N. R. má miesto výkonu práce určenú kaviareň U. caffe and casino a z tohto dôvodu má tam zamestnanie ako zamestnanec firmy T. D..

- podaním zo dňa 07.11.2019 žalobca zaslal inšpektorátu práce písomnú správu o prijatých opatreniach na odstránenie zistených nedostatkov s dohodou o pracovnej činnosti uzavretou s N. R. dňa 06.11.2019.

- z dohody o pracovnej činnosti uzavretej medzi žalobcom ako zamestnávateľom a zamestnankyňou N. R. zo dňa 06.11.2019 vyplýva, čo zmluvné strany sa dohodli na výkone práce - pomocná čašníčka u zamestnávateľa v pracovnom čase v rozsahu najviac 10 hodín týždenne s tým, že doba vykonávania dohodnutej práce je dohodnutá na obdobie od 07.11.2019 do 31.12.2019.

- listom zo dňa 10.01.2020 č.: 340/2019/1.2/D IPTN/KHIP/ROZ/2020/842 oznámil inšpektorát práce Trenčín žalobcovi začatie správneho konania o uložení pokuty za porušenie povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia v nadväznosti na o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorého sa žalobca ako účastník konania dopustil tým, že porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 24.09.2019 o 10:55 hod. využíval na pracovisku kaviareň BEST, B. U. XXX/ XX, XXX XX T. J. závislú prácu fyzickej osoby N. R., nar. XX.XX.XXXX, ktorá vykonávala závislú prácu

- „čašníčka“ a nemal s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu

- v znení neskorších predpisov.

- Podaním zo dňa 21.01.2020 sa žalobca vyjadril k začatiu správneho konania, v ktorom uviedol, že sa nestotožňuje so zisteným skutkovým stavom nelegálneho zamestnávania inšpektormi práce zaznamenaným v protokole zo dňa 06.11.2019. Namietal otázky kladené inšpektormi práce N. Pipperovej, ich postup považoval za nezákonný a stav za nezistený nespoľahlivo. Poukázal na to, že vyťažovaná osoba vykonávala práce v pracovnom pomere pre obchodnú spoločnosť T. D., s.r.o. na základe ustanovení pracovnej zmluvy článok III. bod 3.2 u žalobcu, preto sa nemohlo jednať o nelegálne zamestnávanie. Namietal opatrenie uložené v protokole v časti B1 - založiť pracovný pomer s vyťažovanou osobou, keďže táto pracovný pomer už založený mala. Navrhol, aby inšpektorát vykonal dokazovanie na ústnom pojednávaní výsluchom žalobcu, vyťažovanej osoby a listinnými dôkazmi - pracovná zmluva vyťažovanej osoby, zápisnicou o poskytnutí informácie, odpoveďou na oznámenie o začatí inšpekcie práce. Žiadal, aby inšpektorát konanie zastavil.

- z pracovnej zmluvy uzavretej medzi zamestnávateľom T. - D., s.r.o. N. ulica XXX/XX, T. J., Z. XX XXX XXX a zamestnankyňou N. R. zo dňa 01.01.2019 vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na vykonávaní druhu práce - dohľad v herni, deň nástupu do práce bol dojednaný deň 01.01.2019, pracovný pomer

bol uzavretý na dobu neurčitú s trojmesačnou skúšobnou dobou. V článku III. je uvedené v bode 3.1 miesto výkonu práce H. O. T. J.. V článku III je uvedený inou veľkosťou a typom písma ako celý text zmluvy bod 3.2, z ktorého vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že zamestnávateľ môže zamestnanca vysielať na pracovné cesty na nevyhnutne potrebné obdobie podľa svojich potrieb, k čomu zamestnanec udeľuje svoj súhlas.

- Rozhodnutím č.k.: 340/2019/1.2/D, IPTN/KHIP/ROZ/2019/842 zo dňa 13.02.2020 Inšpektorát práce Trenčín rozhodol podľa a bod 1 o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tak, že uložil žalobcovi pokutu v sume X.XXX,- € za porušenie povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia v nadväznosti na o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorého sa zamestnávateľ T. U., M. XXX/XX, XXX XX T. J., Z.: XX XXX XXX dopustil tým, že porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 24.09.2XX9 o 10:55 hod. využíval na pracovisku kaviareň BEST, B. U. 500/21, XXX 01 T. J. závislú prácu fyzickej osoby N. R., narodenej XX.XX.XXXX, ktorá vykonávala závislú prácu - „čašníčka“ a nemal s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - v znení neskorších predpisov. Rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 17.02.2020, proti ktorému podal žalobca dňa 28.02.2020 odvolanie.

- inšpektorát práce podaním č.k.: 340/2019/1.2/D IPTN/KHIP/ROZ/2020/842 zo dňa 26.03.2020 v podľa o správnom konaní opravil rozhodnutie o uložení pokuty č. 340/2019/1.2/ D, IPTN/KHIP/ROZ/2020/842 zo dňa 13.02.2020 tak, že na strane č. 1 k predmetného rozhodnutia opravil nesprávne uvedené číslo č.k.: 340/2019/1.2/D, IPTN/KHIP/ROZ/2019/842 na správne číslo č.k.: 340/2019/1.2/D IPTN/KHIP/ROZ/2020/842.

- O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím tak, ako je uvedené v bode 1. tohto rozsudku. Žalovaný potvrdenie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu odôvodnil riadne zisteným skutkovým stavom a správnym vyhodnotením dôkazov prvostupňovým správnym orgánom, správnym právnym posúdením veci v súlade so zákonom o nelegálnej práci. Poukázal na skutkový stav zistený prvostupňovým správnym orgánom a na ustanovenia zákona o nelegálnej práci, o inšpekcii práce a správneho poriadku. po preskúmaní predmetného individuálneho správneho aktu a predloženého spisového materiálu mal žalovaný vzhľadom na zistené skutočnosti a popísaný skutkový stav za to, že prvostupňový správny orgán jednoznačne preukázal, že účastník konania ako fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, porušil povinnosť vyplývajúcu z § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona o nelegálnej práci. Porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania bolo jednoznačne preukázané pri inšpekcii práce konanej v období odo dňa od 24.09.2019 do 06.11.2019. Porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania účastníkom konania bolo zistené fyzickou kontrolou inšpektorov práce dňa 24.09.2019 o 10:55 hod. na pracovisku kaviareň BEST, B. U. XXX/XX, XXX XX T. Meder a následne na inšpektoráte práce. Porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania vyplýva z viacerých podkladov obsiahnutých v odvolacom spise. k žalovaný mal za to, že na základe obstaraných a vyhodnotených podkladov inšpektorát práce disponoval dostatočným dôkazovým materiálom, na základe, ktorého zistil úplne a presne skutočný stav veci v zmysle § 32 správneho poriadku a považoval skutkový stav za spoľahlivo zistený v súlade s § 3 ods. 5 správneho poriadku aj správne právne vec posúdil. Nariadenia ústneho pojednávania si povaha vecí v predmetnom prípade nevyžadovala. s výškou uloženej sankcie sa žalovaný stotožnil v s prihliadnutím na posudzované poľahčujúce a priťažujúce okolnosti v kontexte s § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce a poznamenal, že táto výška pokuty je zákona, dôvodná primeraná zisteným skutočnostiam a je minimálna.

9. Podľa závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.

9.1. Podľa zamestnávateľ môže zamestnanca vyslať na pracovnú cestu mimo obvodu obce pravidelného pracoviska alebo bydliska zamestnanca na nevyhnutne potrebné obdobie len s jeho súhlasom. To neplatí, ak vyslanie na pracovnú cestu vyplýva priamo z povahy dohodnutého druhu práce alebo miesta výkonu práce alebo ak možnosť vyslania na pracovnú cestu je dohodnutá v pracovnej zmluve. Na pracovnej ceste zamestnanec vykonáva prácu podľa pokynov vedúceho zamestnanca, ktorý ho na pracovnú cestu vyslal.

10. Podľa o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu.

10.1. Podľa právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa a . Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa .

11. Podľa a o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov protokol obsahuje označenie príslušného inšpektorátu práce, meno a priezvisko inšpektora práce, ktorý vykonal inšpekciu práce, označenie kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, miesto a čas vykonania inšpekcie práce, predmet inšpekcie práce, zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, podpis a vyjadrenie zamestnávateľa alebo ním povereného zamestnanca, alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, k zisteným porušeniam predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a k ďalším skutočnostiam uvedeným v protokole, stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu, dátum vypracovania a dátum prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky. Protokol obsahuje aj vyjadrenie právnickej osoby alebo fyzickej osoby ku skutočnostiam uvedeným v protokole, ktoré sa jej týkajú, ak ide o vyšetrovanie udalosti uvedenej v . Ak bolo zistené porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania, protokol obsahuje aj čas, keď bolo porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania zistené, a ak boli preukázané, aj dohodnutú mzdu a dobu trvania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. V protokole inšpektor práce navrhne opatrenia podľa , uloží opatrenia podľa , , , a a uloží povinnosť kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, a) prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin, b) doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin.

11.1. Podľa fyzická osoba a právnická osoba je na požiadanie inšpektorátu práce alebo inšpektora práce povinná poskytnúť informácie potrebné na výkon inšpekcie práce, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

11.2. Podľa inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 XXX eur do XXX XXX eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej X 000 eur.

11.3. Podľa až e) inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu, d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, e) opakované zistenie toho istého nedostatku.

11.4. Podľa na konanie podľa , , a , , , a , a , až f), a sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, 26) ak tento zákon neustanovuje inak. Pri vydaní oprávnenia, osvedčenia, dokladu o uznaní odbornej spôsobilosti, preukazu a povolenia podľa tohto zákona sa rozhodnutie len vyznačí v spise a namiesto písomného vyhotovenia rozhodnutia sa účastníkovi konania vydá príslušný doklad.

12. podľa správny poriadok správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa má pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste ohliadky.

12.1. Podľa až 6 na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti netreba dokazovať.

12.2. Podľa až 7 rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Poučenie o odvolaní (rozklade) obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať (podať rozklad), v akej lehote, na ktorý orgán a kde možno odvolanie podať. Poučenie obsahuje aj údaj, či rozhodnutie možno preskúmať súdom. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa uvedie aj orgán, ktorý rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia, meno a priezvisko fyzickej osoby a názov právnickej osoby. Rozhodnutie musí mať úradnú pečiatku a podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby. Ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci, neobsahuje úradnú pečiatku a podpis, ale je správnym orgánom autorizované podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť ďalšie náležitosti rozhodnutia. Chyby v písaní, v počtoch a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia správny orgán kedykoľvek aj bez návrhu opraví a upovedomí o tom účastníkov konania. Osobitné zákony ustanovujú, v ktorých prípadoch sa rozhodnutie, ktorým sa účastníkovi konania v plnom rozsahu vyhovuje, len vyznačí v spise a účastníkovi konania sa namiesto písomného vyhotovenia rozhodnutia vydá osobitný doklad alebo poskytne plnenie.

13. Po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu správnych orgánov správny súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného, vrátane postupu orgánov verejnej správy, ktorý predchádzal jeho vydaniu, je v medziach žaloby v súlade so zákonom, má oporu vo vykonanom dokazovaní a v náležite zistenom skutkovom stave, ktorý bol správne právne posúdený. Žalovaný, ako i prvostupňový správny orgán sa riadili vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami a tiež judikatúrou týkajúcou sa kontroly dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania.

14. Správny súd poukazuje na účel právnej úpravy zákazu nelegálneho zamestnávania ustanoveného v o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, ktorým je chrániť pracovný trh a zamedziť nelegálnemu zamestnávaniu fyzických osôb. Nelegálne zamestnávanie má negatívny dopad tak na samotné nelegálne pracujúce osoby, ktorým nie je poskytnutá ochrana vyplývajúca z pracovnoprávnych predpisov a predpisov o sociálnom zabezpečení, ako aj na celé podnikateľské prostredie, v ktorom dochádza k narušeniu rovnosti podmienok na podnikanie.

15. Kontrolou vykonanou u žalobcu dňa 24.09.2XX9 na pracovisku kaviareň U., B. U. XXX/XX, XXX 01 T. J. inšpektorát práce W. ako orgán inšpekcie práce zistil, že fyzická osoba Réka Pipperová vykonávala pre žalobcu závislú prácu - prácu čašníčky bez toho, aby s ňou mal žalobca založený pracovnoprávny vzťah. V správnom konaní, ktoré nasledovalo po vykonanej kontrole zameranej na dodržiavanie zákazu nelegálneho zamestnávania správny orgán ustálil, že žalobca ako fyzická osoba - podnikateľ využíval závislú prácu fyzickej osoby a nemal s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu,

čím porušil zákaz nelegálneho zamestnávania podľa v nadväznosti na a za uvedené porušenie bola žalobcovi uložená pokuta v minimálnej výške 2.000,- €.

16. Žalobca v podanej žalobe namietal nezákonnosť zisťovania informácií o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby N. Pipperovej na pracovisku. Namietal sugestívnosť a kapcióznosť otázok, nesprávne poučenie vyťažovanej osoby a porušenie jeho procesných práv, najmä práva klásť jej otázky. Namietal tiež použitie výpovede vyťažovanej osoby v správnom konaní, hoci bola vykonaná pred jeho začatím. Prvotné informácie zistené od N. Pipperovej ako osoby prítomnej na pracovisku žalobcu boli podané spontánne po poskytnutí potrebného poučenia zmysle , , a podľa bez toho, aby boli akokoľvek ovplyvnené. Skutočnosť, že žalobca ako kontrolovaná osoba nebol prizvaný k výkonu inšpekcie práce dňa 24.09.2019 je v súlade so zákonom, pretože inšpektor práce je povinný oznámiť pred začatím inšpekcie práce svoju prítomnosť kontrolovanému zamestnávateľovi iba v prípade, ak tým negatívne neovplyvní výkon inšpekcie práce. V tomto prípade bolo pre účely kontroly dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania potrebné zachytiť bezprostredné a nikým neovplyvnené reakcie kontrolovanej osoby, čo v prítomnosti zamestnávateľa nebolo možné, pretože mohlo dôjsť k ovplyvneniu, resp. skresleniu jej výpovede. Samotná zápisnica o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku bola vypracovaná plne v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o inšpekcii práce a N. R. nebola v postavení svedka v zmysle správneho poriadku. Bolo jej poskytnuté potrebné poučenie najmä vo vzťahu k povinnosti poskytnúť informácie na výkon inšpekcie práce. Svojim podpisom potvrdila, že poučeniu, ktoré jej bolo poskytnuté, porozumela a inšpektorom práce poskytla aj pravdivé informácie. Na otázky uvedené v zápisnici o podaní informácie o vysvetlení dôvodu jej prítomnosti na pracovisku odpovedala komplexne a z jej výpovede jednoznačne vyplýva, že pracuje pre žalobcu ako čašníčka a dohľad v herni, obsluhuje v kaviarni U. s tým, že má ústnu a písomnú dohodu so žalobcom, že bude pre neho v kaviarni robiť čašníčku, na pracovisku pracuje na dve zmeny od januára 2019 a prácu jej zadeľuje žalobca, s ktorým sa dohodla na odmene vo výške asi XXX,- € netto.

17. Sugestívna otázka je taká, v ktorej je už zo strany vypočúvajúcej osoby zakomponovaná odpoveď, a teda zvádza vypočúvanú osobu na túto odpoveď. Kapciózna je otázka klamlivá, zavádzajúca, úskočná, resp. otázka, ktorá predpokladá nejakú skutočnosť, ktorá ešte nebola zo strany vypočúvanej osoby doposiaľ potvrdená. Pracovníci inšpekcie práce pri výkone inšpekcie práce zistili prítomnosť N. R. v kaviarni U., ktorú prevádzkuje žalobca. N. R. im pred spísaním zápisnice vyúčtovala osobne pokladničný doklad. Vzhľadom na tieto zistenia mali inšpektori práce dôvodný predpoklad, že by N. R. mohla pre žalobcu vykonávať závislú prácu v zmysle , a preto s ňou spísali zápisnicu o podaní informácie. Otázka pre koho osoba pracuje vzhľadom na bezprostredne zistené skutočnosti inšpektormi práce neobsahuje vopred formulovanú odpoveď a nie ani zavádzajúca. Otázka smerujúca na zistenie ústnej alebo písomnej pracovnej zmluvy alebo dohody rovnako nezvádza na nejakú konkrétnu odpoveď a vychádza z odpovede na predchádzajúcu otázku. Vzhľadom na prítomnosť osoby na pracovisku sú otázky kedy osoba prišla na pracovisko, kedy začala vykonávať prácu, kto jej zadeľuje prácu zodpovedajúce zisteným skutočnostiam na pracovisku a rovnako vychádzajú zo zistení z odpovede na otázku, pre koho osoba pracuje. Zisťovanie mzdových podmienok, poskytnutia pracovného oblečenia, evidencie práce a obehu tovaru na prevádzke sú doplňujúce informácie na úplné zistenie charakteru činnosti vykonávanej osobou prítomnou na pracovisku. Žiadna z týchto otázok nemá charakter sugestívnej ani kapcióznej otázky, vychádzajú z bezprostredných zistení inšpektorov práce a odpovede N. Pipperovej na prvú otázku. Otázkami inšpektori práce zisťovali dôvod prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku, ktorá na uvedenom pracovisku vykonávala činnosť, ktorá mala znaky závislej práce. Vzhľadom na účel inšpekcie práce bolo preto úlohou inšpektorov práce zistiť dôvod prítomnosti tejto osoby na pracovisku, teda či činnosť, ktorú vykonáva je prácou pre iného alebo ju vykonáva z iného dôvodu. Ak je jej činnosť prácou, či ju táto osoba vykonáva pre iného, ku komu je vo vzťahu podriadenosti, či koná podľa jeho pokynov, v jeho mene v pracovnom čase, ktorý jej bol určený. Uvedenými otázkami sa teda dôsledne zisťuje dôvod prítomnosti osoby na pracovisku v rámci výkonu inšpekcie práce predchádzajúcej konaniu, ktoré napĺňa znaky nelegálneho zamestnávania podľa o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní.

18. V odpovedi na oznámenie o vykonaní inšpekcie práce zo dňa 07.10.2019 žalobca inšpektorátu práce oznámil, že N. Pipperová nie je jeho zamestnankyňou, z tohto dôvodu nevie zaslať jej pracovnú zmluvu, registračný list ani evidenciu pracovného času. Dokazovanie sa v rámci inšpekcie práce

nevykonáva, nakoľko na postup pri výkone inšpekcie práce sa správny poriadok nevzťahuje (§ 21 ods. 3 zákona o inšpekcii práce) a ani z platnej právnej úpravy inšpekcie práce nevyplýva inšpektorátu práce povinnosť zistené porušenia predpisov v rámci vyhotovenia protokolu dokazovať. Vzhľadom na uvedené preto zisťovaním informácií potrebných na výkon inšpekcie práce od N. Pipperovej ako osoby prítomnej na pracovisku v neprítomnosti žalobcu bez možnosti klásť jej otázky nebolo porušením jeho procesných práv a argumentácia žalobcu rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 25.01.2012 bola v tomto prípade nedôvodná, keďže uvedené rozhodnutie sa týkalo neupovedomenia zástupcu žalobcu o výsluchu svedka v správnom konaní o priestupku na úseku dopravy, čo nie je obdobný prípad. Rovnako sa na podanie informácie v rámci inšpekcie práce nevzťahuje poučovacia povinnosť v zmysle § 35 ods. 3 správneho poriadku, nakoľko sa na postup pri výkone inšpekcie práce správny poriadok nevzťahuje. Skutkové zistenia inšpektorátu práce, uvedené v protokole ako zistené nedostatky - porušenie právnych predpisov, nie sú založené na hodnotení dôkazov ale vychádzajú len z predložených podkladov a vyjadrení počas výkonu inšpekcie, resp. najmä z inšpekčných zistení na mieste samom. K uvedenému protokolu sa žalobca pri jeho prerokovaní dňa 06.11.2019 vyjadril, uviedol že so zistenými skutočnosťami a nedostatkom súhlasí, porozumel, nedostatok odstráni v lehote určenej v protokole. Žalobca k protokolu dodal, že N. R. má v pracovnej zmluve miesto výkonu práce určenú kaviareň U. caffe and casino a z tohto dôvodu má tam zamestnanie ako zamestnanec firmy T. Due. V uvedenom protokole inšpektorát práce uviedol svoje stanovisko s tým, že vyjadrenie žalobcu berie na vedomie, avšak nemá uvedené za následok zmenu protokolu. Inšpektorát práce sa tak v rámci inšpekcie práce vysporiadal so všetkými námietkami vznesenými žalobcom v priebehu inšpekcie práce.

19. Správny súd vo veciach všeobecných správnych žalôb vychádza zo skutkového stavu zisteného správnym orgánom. V prípade, že správny orgán dospeje na základe protokolu a v ňom uvedených zistení k záveru, že boli splnené podmienky na uloženie pokuty, a teda že došlo k spáchaniu správneho deliktu, tak začne správne konanie podľa § 19 zákona o inšpekcii práce. V tomto konaní, ktoré sa už riadi správnym poriadkom, má účastník právo predkladať dôkazy. Správny orgán rozhodnutie v tomto konaní musí náležite odôvodniť a zmysle § 47 správneho poriadku a uviesť aj úvahy, ktorými hodnotil dôkazy. Rozhodnutie správneho orgánu nemôže vychádzať z domnienok a predpokladov, pri deliktuálnej zodpovednosti ho možno založiť výlučne na preukázaných skutočnostiach. Z týchto dôvodov nebol dôvodný žalobný bod týkajúci sa tvrdenej nezákonnosti protokolu, spočívajúcej v nepreskúmateľnosti protokolu pre uvedenie viacerých dátumov, kedy mala byť inšpekcia práce vykonávaná. Namietanou vadou nepreskúmateľnosti napadnuté opatrenie - protokol podľa správneho súdu netrpelo z dôvodu, že obsahovalo všetky potrebné náležitosti vyžadované podľa a vrátane miesta a času vykonania inšpekcie práce. Z obsahu protokolu je zrejmé, na čom žalovaný založil svoje opatrenia a z akých skutkových zistení vychádzal. Ďalšie podklady žalovaný nebol povinný zabezpečiť, pretože dokazovanie viedol v správnom konaní o správnom delikte.

20. V zmysle § 18 správneho poriadku na základe zisteného porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania pri výkone inšpekcie práce, ktoré je popísané v protokole o výsledku inšpekcie zo dňa 06.11.2019, začal inšpektorát práce správne konanie o uložení pokuty. Uvedený protokol bol podkladom pre správne konanie a vydanie rozhodnutia. K začatiu správneho konania sa žalobca písomne vyjadril a namietal, že N. R. sa nachádzala na pracovisku v súlade s čl. III bod 3.2 jej pracovnej zmluvy uzavretej so zamestnávateľom T.-D., s.r.o.. Vzhľadom k tomu, že N. R. už mala založený pracovný pomer, považoval uložené opatrenie v protokole za duplicitné, avšak vzhľadom na opatrenie uložené mu v protokole zo dňa 06.11.2019 s N. R. dňa 06.11.2019 uzavrel dohodu o pracovnej činnosti. Po začatí správneho konania správny orgán postupoval v súlade so správnym poriadkom, po jeho začatí vyzval žalobcu na vyjadrenie sa k podkladom pre vydanie rozhodnutia. Vzhľadom na vyjadrenie žalobcu a zabezpečené podklady pre rozhodnutie vo veci prvostupňový správny orgán považoval zistený skutkový stav vo veci za dostatočný pre rozhodnutie a žiadosti žalobcu o nariadenie ústneho pojednávania nevyhovel, nakoľko mal za to, že si to povaha veci nevyžaduje. So žiadosťou žalobcu o nariadenie ústneho pojednávania sa prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí dostatočne vysporiadal, dostatočne ozrejmil dôvod, prečo jej nevyhovel poukazujúc na zásadu písomnosti a neverejnosti konania, fakultatívnosť nariadenia ústneho pojednávania a s poukazom na vyjadrenie N. Pipperovej, o ktorej správny orgán nemal žiadne pochybnosti.

21. Žalobca ďalej namietal, že N. R. vykonávala prácu v rámci pracovnej cesty, na ktorú bola vyslaná zamestnávateľom T. D., s.r.o.. S uvedeným tvrdením sa v rozhodnutiach vysporiadal tak prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný, keď poukázali na to, že jej vyslanie na pracovnú cestu k žalobcovi nevyplýva zo žiadneho dokladu, je v rozpore s tvrdením samotnej N. R., ktorá uviedla stály pracovný čas na pracovisku a zadeľovanie práce žalobcom na pozícii čašníčky. Podľa výpisu z obchodného registra žalobca nebol v spoločnosti T. D., s.r.o. činný ako konateľ a nebol ani jej spoločníkom. Argumentácia žalobcu ohľadom vyslania N. R. na pracovnú cestu zamestnávateľom VENEZIA D., s.r.o. k žalobcovi preto nemá oporu v žiadnom z dôkazov predložených v správnom konaní a javí sa byť účelová, keď žalobca najprv v rámci výkonu inšpekcie práce v podaní zo dňa 07.10.2019 uviedol bez ďalších tvrdení, že N. R. nie je jeho zamestnankyňou, následne pri prerokovaní protokolu o výsledku inšpekcie práce dňa 06.11.2019 tvrdil, že N. R. má miesto výkonu práce kaviareň U. caffe and casino ako zamestnanec firmy T. due, pričom predložil pracovnú zmluvu medzi zamestnávateľom T. - D. s.r.o. a zamestnankyňou N. R. na druh práce - dohľad v herni s miestom výkonu práce H. O. T. J.. V uvedenej pracovnej zmluve poukazoval na článok III. bod 3.2 ohľadom vyslania zamestnanca na pracovnú cestu, ktorý je v texte zmluvy písaný odlišným typom a veľkosťou písma ako celý zvyšný text zmluvy. Argumentácia žalobcu nemá vôbec žiadnu oporu v skutočnostiach zistených pri poskytnutí informácie N. R., ktorá uviedla, že vykonáva prácu čašníčky a dohľad v herni pre žalobcu v kaviarni U. podľa pokynov žalobcu, a to od januára 2019 pravidelne na dve zmeny za odmenu. Vzhľadom na uvedené súd vyhodnotil tento argument žalobcu ako nedôvodný.

22. Žalobca ďalej namietal, že správne rozhodnutia neuvádzajú, z akých dokladov vychádzali. Uvedený argument žalobcu správny súd vyhodnotil tiež ako nedôvodný, nakoľko v súlade s § 47 správneho poriadku obe napadnuté rozhodnutia v odôvodnení obsahujú uvedené skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie. V prípade rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu jeho odôvodnenie obsahuje odkaz na zoznam kontrolovaných osôb, register poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia vedeného Sociálnou poisťovňou, zápisnicu o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku spísanú dňa 24.09.2019 o 11:00 hod. s fyzickou osobou N. Pipperová, správnu úvahu inšpektorátu práce, vyhodnotenie námietok žalobcu a listín, ktoré predložil v správnom, vysporiadanie sa s návrhom žalobcu na ďalšie dokazovanie, zodpovednosť za protiprávne konanie, riadne odôvodnenie výšky pokuty. V prípade rozhodnutia žalovaného ako druhostupňového správneho orgánu sú uvedené doklady, z ktorých vychádzal, zvýrazneným a podčiarknutým písmom. Správny poriadok neukladá správnemu orgánu, aby v poradí za sebou uviedol všetky doklady, z ktorých vyplývajú skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie. Spôsob, akým správne orgány uviedli vo svojich rozhodnutiach skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, je zrozumiteľný a dostatočný na splnenie povinnosti správneho orgánu riadne a dostatočne odôvodniť vydané rozhodnutie. Vzhľadom na uvedené súd vyhodnotil aj túto námietku žalobcu ako nedôvodnú.

23. Podľa správny súd môže na základe výsledkov ním vykonaného dokazovania rozsudkom znížiť výšku peňažného plnenia alebo peňažnej náhrady škody, ktoré boli priznané napadnutým rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy, ak to žalobca navrhol, a priznaná výška peňažného plnenia alebo peňažnej náhrady škody je neprimeraná alebo voči žalobcovi likvidačná.

24. Ohľadom žiadosti žalobcu o zníženie uloženej pokuty súd uvádza, že výška pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania jednej fyzickej osoby je podľa od X.XXX,- € do XXX.XXX,- €. Sankcia uložená v správnom konaní má preventívnu a represívnu funkciu. Na to, aby sankcia plnila svoju preventívnu funkciu, musí byť jej výška stanovená tak, aby sa sankcionovaná osoba do budúcna vyvarovala porušení zákonných povinnosti, ale zasa pri splnení jej represívnej funkcie nie až tak, aby bola neprimeraná vo vzťahu k porušenej povinnosti s ohľadom na okolnosti prípadu. Žalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o uložení pokuty v najnižšej možnej sume 2.000,- € s ohľadom na veľkosť zamestnávateľa a s ohľadom na poľahčujúce a priťažujúce okolnosti podľa zákona o inšpekcii práce. Zákon o inšpekcii práce správnemu orgánu neumožňuje zamestnávateľovi za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania neuložiť pokutu. Správny súd preto nevyhovel návrhu žalobcu na sankčnú moderáciu zníženie výšky uloženej sankcie, a to s prihliadnutím na závažnosť zisteného konania žalobcu, keď konaním žalobcu nebola N. R. poskytnutá ochrana vyplývajúca z pracovnoprávnych predpisov a predpisov o sociálnom zabezpečení a s ohľadom na narušeniu rovnosti podmienok na podnikanie vo

vzťahu k iným zamestnávateľom. Z oboch napadnutých rozhodnutí je zrejmé, že v prípade porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania malým zamestnávateľom, ako je aj prípad žalobcu, v prípade jedného zamestnanca, sa spravidla uložená sankcia pohybuje v rozmedzí X.XXX,- € až X.XXX,- €. Výška uloženej sankcie žalobcovi na minimálnej hranici X.XXX,- € je vzhľadom na všetky okolnosti prípadu dostatočná a primeraná, jej výška postihuje žalobcu v dostatočnej miere za spôsobené porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania a jej uhradenie uvedenej nebude mať na žalobcu likvidačný dopad, keď žalobca podľa výpisu zo živnostenské registra podniká v desiatich predmetoch podnikania (7 predmetov od 01.07.2005 a 3 predmety od 12.11.2020). Žalobca vykonáva podnikateľskú činnosť od roku 2005 a napriek kríze spôsobenej opatreniami v súvislosti so zamedzením šírenia ochorenia COVID 19 rozšíril svoje podnikania o ďalšie tri predmety podnikania, preto dočasne vytvorená účtovná strata v prípade žalobcu podľa názoru súdu nie je za daných okolností skutočnosťou, pre ktorú by mal súd znížiť uloženú pokutu.

25. Podľa , ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

26. Po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že v procesnom postupe správnych orgánov neboli zistené žiadne porušenia zásad inšpekcie práce. Orgány inšpekcie práce vykonali riadne dokazovanie a žalovaný prihliadol na všetky relevantné skutočnosti, ktoré vyšli v správnom konaní najavo. Z uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že námietky uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného ani prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu, a preto podľa vyššie citovaného ustanovenia žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

27. Žalovaný bol v konaní úspešný, avšak náhradu trov konania si jednak neuplatnil a jednak neboli zistené dôvody pre postup podľa . V zmysle uvedeného správny súd rozhodol tak, že v konaní úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

28. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( veta prvá , veta posledná ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).