Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_61Ek-1413-2020.pdf
PDF · 82.57 KB
Case nature
Subarea
61Ek/1413/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO 31 575 951 proti povinným X./ I. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX F. V., X./ B. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. cesta XXXX/XX, XXX XX V., o vymoženie 61.799,24 eur s prísl., vedenom súdnym exekútorom Mgr. Stanislavom Polákom, Exekútorský úrad Nitra, Moyzesova 5, 949 01 Nitra, o návrhu povinnej v 2. rade na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinnej v 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 61Ek/1413/2020 zo dňa 09.12.2020 takto
rozhodol:
Sťažnosť povinnej v 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 61Ek/1413/2020 zo dňa 09.12.2020 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. V právnej veci účastníkov tunajší súd uznesením sp. zn. 61Ek/1413/2020 zo dňa 09.12.2020, ktoré vydal vyšší súdny úradník, návrh povinnej v 2. rade na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že povinná v 2. rade v návrhu na zastavenie exekúcie uviedla, že súd musí prihliadnuť na zákonný dôvod pri vydaní rozhodnutia, a to nevykonateľnosť exekučného titulu. Súd konal v rozpore s Ústavou SR a unijným právom, keď vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Rozhodnutie, ktoré malo byť podkladom na vykonanie exekúcie, nenadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť, nakoľko nebolo doručené do vlastných rúk povinnej a z tohto dôvodu je exekúcia nezákonná a nesprávne vedená. Podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak sa začala a rozhodnutie sa doposiaľ nestalo vykonateľným. Na základe tohto žiadala exekúciu zastaviť.
3. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinnej v 2. rade na zastavenie exekúcie uviedol, že pokiaľ povinná uvádza, že predmetný platobný rozkaz nenadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, nakoľko exekučný titul nebol doručený do jej vlastných rúk, oprávnený uvádza, že povinná v 2. rade podala proti predmetnému platobnému rozkazu odpor. Platobný rozkaz sp. zn. 29CbZm/3/2017-30 bol povinnej v 2. rade doručený dňa 19.3.2019. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam exekučný titul 29CbZm/3/2017-30 nadobudol právoplatnosť dňa 03.06.2019 a vykonateľnosť dňa 03.06.2019. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam má oprávnený za to, že neexistujú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie. Predmetné exekučné konanie prebieha na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. Oprávnený preto trval na podanom návrhu na vykonanie exekúcie a žiadal, aby súd návrh povinnej v 2. rade zamietol.
4. Následne vyšší súdny úradník konštatoval, že exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie
exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. K povinnou uvádzaným tvrdeniam ohľadom nevykonateľnosti exekučného titulu súd uviedol nasledovné. Každý exekučný titul sa vyznačuje formálnou i materiálnou právoplatnosťou. Formálna právoplatnosť vykonávaného rozhodnutia znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi, na ktorých sa právoplatnosť vzťahuje, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku, o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Formálna právoplatnosť sa považuje za bezvýnimočnú, čo znamená, že rozhodnutie buď je alebo nie je napadnuteľné opravnými prostriedkami, materiálna právoplatnosť sa vyznačuje väčšou flexibilitou. Rozsah prieskumnej činnosti súdu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-právne legitimovaní z exekučného titulu. Jediným exekučným titulom, ktorý môže exekučný súd preskúmať po hmotnoprávnej stránke, teda aj z materiálnej právoplatnosti, je rozhodcovský rozsudok. Ostatné exekučné tituly môže exekučný súd skúmať len z formálnej stránky.
5. Zo spisového materiálu vyplýva, že povinnej v 2. rade bola exekučným titulom uložená povinnosť zaplatiť pohľadávku 61.799,24 eur s príslušenstvom. Povinná predmetný exekučný titul napadla odporom. Platobný rozkaz bol povinnej doručený dňa 19.03.2019. Okresný súd Nitra vydal dňa 26.04.2019 uznesenie 29CbZm/3/2017-43, ktorým odpor povinnej v 2. rade zamietol. Z uvedeného vyplýva, že exekučný titul je právoplatný a vykonateľný. Exekučný titul 29Cb/Zm/3/2017-30 nadobudol právoplatnosť 03.06.2019 a vykonateľnosť 03.06.2019. Tunajší súd k danému argumentu o nevykonateľnosti exekučného titulu uviedol, že prílohou návrhu na vykonanie exekúcie bol aj exekučný titul opatrený doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti. Exekučný súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť). Obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To teda znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20 Cdo 1940/2008). Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že exekúcia v celom rozsahu začala oprávnene, povinná v 2. rade neuviedla žiadne okolnosti, ktoré by nastali po vzniku exekučného titulu a spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, ani iné dôvody, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná, preto súd konštatoval, že tu nie je dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku.
6. Súd v tomto smere poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a to na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.03.2016 sp. zn. 3MOboer/1/2015: „Iba na podklade vykonateľného exekučného titulu je možné viesť exekúciu. Pod vykonateľnosťou sa rozumejú účinky rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola splnená dobrovoľne. Pri vykonateľnosti sa rozlišuje vykonateľnosť formálna ako aj materiálna. Formálna vykonateľnosť exekučného titulu sa posudzuje podľa právneho predpisu, podľa ktorého bol tento titul vydaný resp. spísaný. Aby bolo určité rozhodnutie formálne vykonateľné, platí, že musí byť doručené v súlade s právnymi predpismi, voči rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok, márne uplynula lehota na podanie opravného prostriedku, účastník základného konania sa vzdal práva podať opravný prostriedok, resp. ho vzal späť, prípadne podanie opravného prostriedku nemá odkladný účinok. Formálna vykonateľnosť exekučného titulu sa preukazuje doložkou vykonateľnosti. Materiálna vykonateľnosť exekučného titulu predstavuje vlastnú realizovateľnosť výkonu exekučného titulu v konaní o jeho nútený výkon. V praxi sa môže stať, že rozhodnutie je formálne vykonateľné, avšak rozhodnutie nie je spôsobilým exekučným titulom, ak vzhľadom na jeho obsah exekučný súd skonštatuje, že tento titul reálne nemožno v exekučnom konaní vykonať. Materiálna vykonateľnosť exekučného titulu je zároveň podmienená aj charakterom a kvalitou jeho výroku. Kvalitou výroku sa rozumie presné a jasné identifikovanie práva, povinnosti alebo majetku tak, aby bolo možné jednoznačne konštatovať, čo je predmetom exekúcie a kedy je právo oprávneného uspokojené.“ Vzhľadom na skutočnosť, že súd pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie nezistil žiadny z dôvodov na zastavenie exekúcie a teda exekúcia sa má vykonať na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, preto súd v súlade s § 61l ods. 3 Exekučného poriadku návrh povinnej v 2. rade na zastavenie exekúcie zamietol.
7. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil citujúc ust. § 45 ods. 1, § 61 ods. 1, § 61 ods. 2, § 61k ods. 1, § 61k ods. 2, § 61l ods. 1, § 61l ods. 2 a § 61l ods. 3 Exekučného poriadku.
8. Proti tomuto uzneseniu podala povinná v 2. rade v zákonnej lehote sťažnosť, v ktorej uviedla, že v bode č. 5 uznesenia je konštatované, že oprávnený doložil, že platobný rozkaz sp. zn. 29CbZm/3/2017-30 jej bol doručený dňa 19.03.2019. Toto tvrdenie sa nezakladá na pravde, platobný rozkaz jej nebol nikdy doručený do vlastných rúk. Bol doručený manželovi. To bol aj dôvod, prečo bola zmeškaná lehota na podanie odporu voči platobnému rozkazu, ktorý z tohto dôvodu bol zamietnutý. To však oprávnený vo svojom tvrdení neuviedol, čím neposkytol súdu kompletné a správne informácie. CSP osobitne upravuje otázku doručovania platobného rozkazu a to tak, že ustanovuje povinnosť doručiť žalovanému platobný rozkaz spolu so žalobou do vlastných rúk. Na doručovanie platobného rozkazu sa nepoužijú ustanovenia CSP, ktoré upravujú fikciu doručenia (§ 111 ods. 3 CSP) a osobitné ustanovenia o doručovaní žaloby fyzickej osobe (§ 116 CSP). Z tohto dôvodu považuje rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka za nesprávne a trvá na zrušení exekúcie už z uvedených dôvodov.
9. Podľa § 200 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
10. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.
11. Podľa § 239 ods. 1 a 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
12. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
13. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
14. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
15. Podľa § 109 ods. 1 CSP za adresáta je oprávnená písomnosť prijať osoba, ktorá na to bola adresátom písomne splnomocnená alebo poverená.
16. Podľa § 266 ods. 2 CSP na doručovanie platobného rozkazu sa nepoužijú ustanovenia § 111 ods. 3 a § 116.
17. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a dospel k záveru, že sťažnosť povinnej v 2. rade nie je dôvodná.
18. Základnou námietkou, ktorou povinná v 2. rade odôvodňuje svoj návrh na zastavenie exekúcie, resp. sťažnosť je, že exekučný titul nemohol nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť, keďže exekučný titul platobný rozkaz Okresného súdu Nitra č. k. 29CbZm/3/2017-30 zo dňa 26.04.2017 jej nebol doručený do vlastných rúk, ale bol doručený manželovi. Povinná v 2. rade teda namieta formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ktorá hovorí o formálnej stránke exekučného titulu, t. j. o jeho nevyhnutných náležitostiach v zmysle jednotlivých procesných predpisov, podľa ktorých bol vydaný, ako aj o náležitostiach týkajúcich doručenia rozhodnutia, o uplynutí lehoty na plnenie a o podaní či nepodaní riadneho opravného prostriedku. Potvrdenie, resp. doložka vykonateľnosti rozhodnutia je potvrdením o jeho formálnej vykonateľnosti a teda o splnení všetkých náležitostí kladených na formálnu stránku exekučného titulu. Exekučný súd v rámci svojej činnosti v exekučnom konaní je v zmysle ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít oprávnený skúmať, či
exekučný titul bol vydaný na to právomocným orgánom ako aj materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu. Robí tak jednak pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie alebo v neskoršom štádiu exekučného konania na námietku povinného pri návrhu na zastavenie exekúcie. Pri tejto kontrolnej činnosti exekučný súd nie je viazaný doložkou vykonateľnosti rozhodnutia a môže naplnenie podmienok formálnej vykonateľnosti opätovne posúdiť a preskúmať. Aj podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 EMCdo 3/2013 zo dňa 26.02.2014 „Exekučný súd nie je viazaný potvrdením o vykonateľnosti, preto je oprávnený sám preskúmať, či rozhodnutie je skutočne vykonateľné. To platí tým viac v štádiu exekučného konania, v ktorom je namietaná spôsobilosť rozhodnutia byť exekučným titulom. Pri skúmaní, či rozhodnutie, na základe ktorého sa má vykonať exekúcia, bolo povinnému riadne doručené, vychádza zo skutočností vyplývajúcich z obsahu spisu, v ktorom bolo rozhodnutie vydané, prípadne zo skutočností o okolnostiach doručenia, zistených pomocou šetrenia, ktoré vykonal. Nejde pritom o posudzovanie obsahovej správnosti rozhodnutia, ale o skúmanie jeho formálnej vykonateľnosti.“
19. Z uvedeného dôvodu exekučný súd preskúmal doručenie exekučného titulu povinnej v 2. rade a z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 29CbZm/3/2017 zistil, že platobný rozkaz č. k. 29CbZm/3/2017-30 zo dňa 26.04.2017 bol prostredníctvom Obvodného oddelenia Policajného zboru v Štúrove doručený splnomocnencovi povinnej v 2. rade jej manželovi na základe generálnej plnej moci na preberanie zásielok č.: p. s. 425/2014. Keďže pri doručovaní platobného rozkazu vydaného v rámci skráteného konania podľa § 265 a nasl. CSP ustanovenie § 109 ods. 1 CSP, ktoré zakotvuje možnosť doručovania písomností aj splnomocnenému zástupcovi, nie je vylúčené z aplikácie (vylúčené sú len ustanovenia § 111 ods. 1 a § 116 CSP), súd vydávajúci exekučný titul nepochybil, keď vyhodnotil doručenie za účinné a vyznačil doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti. Vzhľadom na uvedené je námietka povinnej v 2. rade o nedoručení exekučného titulu do jej vlastných rúk bez právnej relevancie. Zároveň musí exekučný súd dodať, že uznesením Okresného súdu Nitra č. k. 29CbZm/3/2017-43 zo dňa 26.04.2019, ktorým právoplatne odmietol odpor žalovanej v 2. rade (v exekučnom konaní v postavení povinnej v 2. rade) proti platobnému rozkazu Okresného súdu Nitra č. k. 29CbZm/3/2017-30 zo dňa 26.04.2017, súd základného konania implicitne rozhodol, že jeho rozhodnutie (exekučný titul) je právoplatné a vykonateľné. Za takejto situácie v spojitosti s povinnosťou každého orgánu verejnej moci vrátane exekučného súdu rešpektovať závery rozhodnutia, ktoré je právoplatné, je rozdielne posúdenie otázky, o ktorej bolo právoplatne rozhodnuté, neprípustné. Pripustením toho by exekučný súd bol odvolacou inštanciou k rozhodnutiu Okresného súdu Nitra, pričom exekučný súd takúto kompetenciu v rámci exekučného konania nemá. Preto je irelevantná námietka povinnej v 2. rade, že oprávnený neposkytol súdu kompletné a správne informácie, keď neuviedol dôvod odmietnutia odporu proti platobnému rozkazu. Nakoľko súd nezistil žiadnu vadu doručenia, predmetný platobný rozkaz je riadnym formálne vykonateľným exekučným titulom a keďže nebola zistená ani iná skutočnosť brániaca jeho vymáhateľnosti, je exekúcia dôvodná.
20. S poukazom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia a sťažnosť povinnej v 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 61Ek/1413/2020 zo dňa 09.12.2020 zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.