Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_20Sa-11-2020.pdf
PDF · 90.67 KB
Case nature
Area
Subarea
20Sa/11/2020
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: Mesto Veľký Krtíš, Komenského 3, 990 01 Veľký Krtíš, IČO: 00 319 651, právne zastúpeného spoločnosťou advokátska kancelária Nosko & Partners s.r.o., so sídlom Podjavorinskej 2, 811 03 Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Nám. Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-OOP1-2020/019166-002 zo dňa 19. júna 2020, takto
rozhodol:
Žalobu o d m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žiadateľ C. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. A. V. č. 3, U. V. (ďalej len „žiadateľ“), zastúpený súdom stanoveným opatrovníkom (uznesenie Okresného súdu Veľký Krtíš sp.zn. 6Nc 523/99-38 zn15.02.2020, ktorým bol žiadateľ pozbavený spôsobilosti na právne úkony ako aj uznesenie tohto súdu sp.zn. P 27/00-50 z 31.05.2000, ktorým mu bol súdom ustanovený opatrovník- mesto Veľký Krtíš, sú súčasťou administratívneho spisu) - mestom Veľký Krtíš (ďalej len „žalobca“), za ktorého konala poverená zamestnankyňa Y.. E. I., sa „Žiadosťou o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu v zmysle zákona č. 448/2008 Z.z. v znení neskorších predpisov“ z 06.04.2020 domáhal posúdenia na odkázanosť sociálnej služby, ktorou bol celoročný pobyt v špecializovanom zariadení. Podkladom jeho žiadosti bola Prepúšťacia správa z 23.03.2020 a Lekársky nález na účely posúdenia odkázanosti na sociálnu službu vydaného dňa 30.03.2020, oba vydané Nemocnicou pre obvinených a odsúdených a ÚVTOS Trenčín.
2. Po zabezpečení „Sociálneho posudku v zmysle § 50 zákona č. 448/2008 Z.z.“ z 09.04.2020, „Zdravotného posudku v zmysle § 49 zákona č. 448/2008 Z.z.“ z 09.04.2020, „Posudku o odkázanosti na sociálnu službu podľa § 51 zákona č. 448/2008 Z.z....“ z 04.05.2020 vydal Banskobystrický samosprávny kraj (ďalej len „prvostupňový orgán“) dňa 04.05.2020 rozhodnutie č. 7451/2020/OSSZ-003, ktorým rozhodol, že žiadateľ nie je odkázaný na sociálnu službu poskytovanú v špecializovanom zariadení napriek dosiahnutému VI. Stupňu odkázanosti na sociálnu službu (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“).
3. Žiadateľ, prostredníctvom žalobcu, ako svojho opatrovníka, podal proti prvostupňovému rozhodnutiu včas odvolanie, o ktorom rozhodol Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov (ďalej len „žalovaný“) rozhodnutím č. OU-BB-OOP1-2020/019166-002 z 19.06.2020 tak, že ho podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku potvrdil (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).
4. Žalobca podal správnu žalobu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia a navrhol ho zrušiť z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c/, d/, e/, f/ a g/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.
5. Správny súd postupujúc v konaní podľa SSP vyzval žalovaného na vyjadrenie k správnej žalobe a na predloženie administratívneho spisu. Žalovaný sa v písomnom vyjadrení k správnej žalobe pridržiaval právneho názoru vyjadreného v napadnutom rozhodnutí a argumentoval obdobne v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.
6. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu, ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Účastník konania, ktorý je nositeľom (hmotného) práva, má aktívnu vecnú legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca je nositeľom práva, ktorého sa domáha. Ak sa to v konaní nepreukáže, súd žalobu odmietne so záverom o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom aktívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorý ako žalobca nevystupoval. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2 Cdo 205/2009, zo dňa 29.06.2010: „Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta“.
7. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
8. Podľa § 3 ods. 1 písm. a/, b/, c/ SSP na účely tohto zákona sa rozumie a/ administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov, b/ rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka, c/ opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.
9. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
10. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
11. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
12. Podľa § 98 ods. 1 písm. e/ SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná zjavne neoprávnenou osobou.
13. Podľa § 3 ods. 1 až 3 zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách... (1) Účastníci právnych vzťahov podľa tohto zákona sú a/ prijímateľ sociálnej služby, b/ poskytovateľ sociálnej služby, d/ obec, e/ vyšší územný celok,
(2) Prijímateľ sociálnej služby je fyzická osoba, ktorej sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytuje sociálna služba, a ktorou je a/ občan Slovenskej republiky, ktorý má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo prechodný pobyt hlásený podľa osobitného predpisu, (3) Poskytovateľom sociálnej služby je za podmienok ustanovených týmto zákonom obec, právnická osoba zriadená obcou alebo založená obcou, právnická osoba zriadená vyšším územným celkom alebo založená vyšším územným celkom (ďalej len "verejný poskytovateľ sociálnej služby") a iná osoba (ďalej len "neverejný poskytovateľ sociálnej služby").
14. Podľa § 6 ods. 1, 2 zákona č. 448/2008 Z.z. (1) Fyzická osoba má za podmienok ustanovených týmto zákonom právo výberu sociálnej služby a formy jej poskytovania a právo výberu poskytovateľa sociálnej služby. (2) Fyzická osoba má právo a/ na poskytovanie sociálnej služby, ktorá svojím rozsahom, formou a spôsobom poskytovania umožňuje realizovať jej základné ľudské práva a slobody, zachováva jej ľudskú dôstojnosť, aktivizuje ju k posilneniu sebestačnosti, zabraňuje jej sociálnemu vylúčeniu a podporuje jej začlenenie do spoločnosti, b/ na zabezpečenie dostupnosti informácií v jej zrozumiteľnej forme o druhu, mieste, cieľoch a spôsobe poskytovania sociálnej služby, o úhrade za sociálnu službu a o cieľovej skupine, ktorej je poskytovaná.
15. Podľa § 39 ods. 1 zákona č. 448/2008 Z.z. v špecializovanom zariadení sa poskytuje sociálna služba fyzickej osobe, ktorá je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby, jej stupeň odkázanosti je najmenej V podľa prílohy č. 3 a má zdravotné postihnutie, ktorým je najmä Parkinsonova choroba, Alzheimerova choroba, pervazívna vývinová porucha, skleróza multiplex, schizofrénia, demencia rôzneho typu etiológie, hluchoslepota, AIDS alebo organický psychosyndróm ťažkého stupňa.
16.Podľa § 91ods. 3 zákona č. 448/2008 Z.z. na konanie vo veciach odkázanosti na sociálnu službu, nezapísania do registra, zákazu poskytovať sociálnu službu, výmazu poskytovateľa sociálnej služby z registra, povinnosti zaopatrených plnoletých detí alebo rodičov platiť úhradu za sociálnu službu alebo jej časť podľa § 73 ods. 13, zastavenia činností osobe uvedenej v § 99 ods. 5, akreditácie vzdelávacích programov a akreditácie na odbornú činnosť sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem § 60 a § 62 až 68.
17. Podľa § 92 ods. 1 zákona č. 448/2008 Z.z. konanie o odkázanosti na sociálnu službu v zariadení podporovaného bývania, v zariadení pre seniorov, v zariadení opatrovateľskej služby, v rehabilitačnom stredisku, v domove sociálnych služieb, v špecializovanom zariadení a v dennom stacionári a konanie o odkázanosti na opatrovateľskú službu sa začína na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby alebo na základe písomnej žiadosti rodiča maloletého dieťaťa alebo fyzickej osoby, ktorá má dieťa zverené do osobnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu alebo na podnet orgánu, ktorý je príslušný rozhodovať o odkázanosti na sociálnu službu.
18. Právo na súdny prieskum každého rozhodnutia orgánu verejnej správy (s výnimkou tých, ktoré sú z prieskumu vylúčené) je jedným z tých verejných subjektívnych práv, ktoré sú zaručené Ústavou SR a Listinou základných práv a slobôd. Žalobná legitimácia je upravená v ustanovení § 178 SSP, ktorú žalobca pri koncipovaní správnej žaloby opomenul. Z odseku 1 predmetného ustanovenia možno vyvodiť tri kumulatívne dané podmienky pre naplnenie aktívnej žalobnej legitimácie, a to:
- žalobcom musí byť fyzická osoba alebo právnická osoba,
- žalobca bol účastníkom administratívneho konania,
- tvrdenie žalobcu o tom, že rozhodnutím orgánu verejnej správy resp. opatrením, bol ako účastník administratívneho konania ukrátený na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Žalobná legitimácia, resp. právo na prístup k súdu, musí byť založené už samotným tvrdením o porušení práv či právom chránených záujmov. Aktívnu žalobnú legitimáciu nemožno koncipovať tak, že právo na prístup k súdu sa bude odvíjať od toho, či bol niekto na právach ukrátený alebo nie. Ku konštatovaniu porušenia či neporušenia práv či právom chránených záujmov prichádza až po uskutočnení samotného konania pred súdom a jeho konkrétnym vyjadrením je až rozhodnutie vo veci samej. Žalobná legitimácia musí byť daná pre všetky prípady, kedy je dotknutá právna sféra žalobcu, t.j. keď sa úkon orgánu verejnej správy, vzťahujúci sa ku konkrétnej veci a konkrétnym adresátom, závažne a autoritatívne dotýka ich právnej sféry. Správny súd neposudzuje v rámci skúmania aktívnej legitimácie žalobcu len otázku či úkon
správneho orgánu založil, zmenil, zrušil či záväzne určil práva a povinnosti žalobcu, ale predovšetkým či sa podľa tvrdenia žalobcu v žalobe, negatívne prejavil v jeho právnej sfére.
19. Žiadateľ bol uznesením Okresného súdu Veľký Krtíš sp.zn. 6Nc 523/99-38 z 15.02.2020 pozbavený spôsobilosti na právne úkony a uznesením označeného súdu sp.zn. P 27/00-50 z 31.05.2000 mu bol súdom ustanovený opatrovník - žalobca. Žiadosťou o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu z 06.04.2020 sa žiadateľ domáhal posúdenia na odkázanosť sociálnej služby, ktorou bol celoročný pobyt v špecializovanom zariadení. Účastníkom konania o odkázanosti na sociálnu službu poskytovanú v špecializovanom zariadení bol žiadateľ, ktorý podal dňa 06.04.2020 žiadosť o posúdenie odkázanosti na túto sociálnu službu. Za žiadateľa, v jeho mene (a na jeho účet), podpísal žiadosť žalobca, ako súdom ustanovený opatrovník (podľa § 27 ods. 2 Občianskeho zákonníka zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorého súd rozhodnutím pozbavil spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony súd rozhodnutím obmedzil, je súdom ustanovený opatrovník), t.zn. ako zákonný zástupca žiadateľa, ktorý bol účastníkom konania. Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Zo samotnej povahy zákonného zastúpenia žiadateľa žalobcom je zrejmé, že zamýšľaným cieľom - predmetom konania o odkázanosti bolo dosiahnutie priznania odkázanosti žalobcu na poskytovanie sociálnej služby.
20. Procesné postavenie fyzickej alebo právnickej osoby ako účastníka konania, ktorý mohol byť nepriaznivým rozhodnutím ukrátený na svojich právach, zakladajúce aktívnu vecnú legitimáciu na podanie správnej žaloby, je nutné posudzovať podľa hmotnoprávnych predpisov. Podľa § 3 ods. 1 písm. a/ a 2 zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách je účastníkom právnych vzťahov podľa tohto zákona prijímateľ sociálnej služby, pričom v danom prípade o o sociálnu službu žiadal žiadateľ. Len fyzická osoba (t.j. žiadateľ) má v súlade s § 6 ods. 1, 2 zákona č. 448/2008 Z.z. právo na poskytovanie sociálnej služby, ktorá svojím rozsahom, formou a spôsobom poskytovania umožňuje realizovať jej základné ľudské práva a slobody atď. Podľa § 39 ods. 1 zákona č. 448/2008 Z.z. v špecializovanom zariadení sa poskytuje sociálna služba fyzickej osobe (žiadateľ sa domáhal posúdenia odkázanosti na túto sociálnu službu), ktorá je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby. Subjektom, resp. nositeľom tvrdeného práva na poskytovanie sociálnej služby v špecializovanom zariadení podľa § 6 ods. 1, 2 v nadväznosti § 39 ods. 1 a na § 49 ods. 11 zákona č. 448/2008 Z.z., ktorého sa žiadosťou domáhal žiadateľ, bol sám žiadateľ, ktorý tak bol jediným účastníkom konania. O jeho žiadosti bolo rozhodnuté zamietavým spôsobom, čo by rovnako ako v prípade vyhovenia žiadosti, malo dopad len na sféru práv žiadateľa. Žiadateľ, zastúpený zákonným zástupcom, by tak jednoznačne bol oprávnený podať správnu žalobu na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia. 21. Žalobca, ktorý podal správnu žalobu vo svojom mene (teda nie ako zákonný zástupca žiadateľa) netvrdil na akých svojich právach bol napadnutým rozhodnutím žalovaného ukrátený, a táto okolnosť správnemu súdu nevyplýva z obsahu administratívneho spisu ani z platnej právnej úpravy, nakoľko jediným účastníkom konania o odkázanosti na sociálnu službu bol žiadateľ, keďže sa rozhodovalo o jeho právach alebo právom chránených záujmoch. Zákon č. 448/2008 Z.z. nepriznáva žiadne práva súdom ustanovenému zákonnému zástupcovi žalobcu. Naopak podľa § 92 ods. 1 zákona č. 448/2008 Z.z. konanie o odkázanosti na sociálnu službu v špecializovanom zariadení sa začína na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby, t.j. účastníka konania, ktorá môže byť v konaní zastúpená zákonným zástupcom, ktorý však postavenie účastníka konania nemá. Citované ustanovenie priznáva osobitné oprávnenie na podanie žiadosti len rodičovi maloletého dieťaťa alebo fyzickej osobe, ktorá má dieťa zverené do osobnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu. Prvostupňový orgán by mohol konať aj na podnet orgánu, ktorý je príslušný rozhodovať o odkázanosti na sociálnu službu. V danom prípade žalobca vystupoval ako zákonný zástupca žiadateľa, t.zn. nemohlo ísť o konanie na jeho podnet, nehovoriac o tom, že obec nebola vecne príslušná rozhodovať o odkázanosti na sociálnu službu (§ 92 ods. 2, 3 zákona č. 448/2008 Z.z.). Vzhľadom na uvedené možno uzavrieť, že žalobca nebol v konaní o odkázanosti žiadateľa na sociálnu službu účastníkom konania.
22. Pokiaľ v zmysle ust. § 178 ods. 1 SSP je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch, je zrejmé, že obsahovou náležitosťou správnej žaloby musí byť tvrdenie žalobcu obsahujúce odôvodnenie, akým spôsobom bol žalobca rozhodnutím/opatrením orgánu verejnej správy ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch. V tomto prípade to žalobca v podanej správnej žalobe opomenul uviesť.
Žalobca tak nesplnil kumulatívne stanovené podmienky v ustanovení § 178 ods. 1 SSP (v nadväznosti na § 2 a § 177 ods. 1 SSP), t.j. nesplnil zákonné predpoklady pre aktívnu žalobnú legitimáciu.
23. Správny súd v zmysle vyššie uvedeného dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-OOP1-2020/019166-002 zo dňa 19. júna 2020 bola podaná zjavne neoprávnenou osobou a preto ju podľa § 98 ods. 1 písm. e/ SSP odmietol.
24. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania správny súd uplatnil všeobecnú zásadu podľa § 170 písm. a/ SSP, podľa ktorej platí, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá. Správny súd nemal preukázané splnenie podmienok na uplatnenie § 171 SSP.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 1 SSP a 439 ods. 2, 3 SSP a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§444 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP). Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP; (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP; (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.