Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Sa-7-2020.pdf
PDF · 137.57 KB
Case nature
Area
Subarea
8Sa/7/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci žalobcu: G. Z. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/X, XXX XX L., zastúpený JUDr. Ondrejom Krempaským, advokátom, so sídlom Račianska 66, 831 02 Bratislava proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15. januára 2020 vo veci priznania starobného dôchodku, takto
rozhodol:
I. Rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15. januára 2020 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26. júna 2019 z r u š u j e a vec v r a c i a prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
odôvodnenie:
1. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26.06.2019 Sociálna poisťovňa, ústredie priznala žalobcovi od 09.03.2019, podľa ust. § 65, § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej aj „ZSP“), na základe jeho žiadosti spísanej dňa 08.03.2019 starobný dôchodok v sume 188,30 Eur mesačne, nakoľko ku dňu 09.03.2019 splnil podmienky nároku na starobný dôchodok podľa ust. § 65 ods. 1, 2 ZSP tým, že získal 6 995 dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j. 19 rokov a 60 dní a dovŕšil dôchodkový vek 62 rokov a 139 dní. Suma starobného dôchodku mu bola určená podľa ust. § 66 ods. 1 ZSP ako súčin obdobia dôchodkového poistenia 19,1644 rokov, priemerného osobného mzdového bodu 0,7397 a aktuálnej dôchodkovej hodnoty 12,6657 Eur, vo výške 179,60 Eur mesačne. Po zákonnej valorizácii podľa ust. § 82 a § 293dx ZSP, mu bola odo dňa priznania nároku na starobný dôchodok suma dôchodku zvýšená o 8,70 Eur, na celkovú sumu 188,30 Eur mesačne. Sociálna poisťovňa konštatovala, že žalobca získal 19 rokov a 60 dní kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia podľa ust. § 82b ZSP, tzn. nezískal najmenej 30 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia a tak nesplnil jednu z podmienok nároku na zvýšenie sumy starobného dôchodku, na sumu minimálneho dôchodku. Poukázala tiež na potvrdenie Finančného riaditeľstva SR č. 272287/2018 zo dňa 15.05.2018, podľa ktorého mu bol od 01.01.2004 priznaný výsluhový dôchodok podľa zák.č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, za dobu služby colníka v období od 16.10.1978 do 31.12.2003 a za výkon základnej vojenskej služby (ďalej aj „ZVS“) od 01.10.1976 do 30.09.1978. Ďalej s poukazom na ust. § 255 ods. 5 ZSP doplnila, že žalobcovi na nárok na starobný dôchodok nezhodnotila do obdobia dôchodkového poistenia uvedenú dobu služby colníka a dobu základnej vojenskej služby, zhodnotenú pre nárok na výsluhový dôchodok. Rozpis obdobia dôchodkového poistenia je uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia (ďalej aj „OLDP“) k rozhodnutiu a uvedená doba služobného pomeru žalobcu ako colníka vrátane ZVS v ňom nie je zahrnutá.
2. Voči rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom nesúhlasil s určením doby dôchodkového poistenia, krátenej o dobu služby colníka, vrátane ZVS, s dopadom na nesprávne určenie sumy jeho starobného dôchodku. Toto obdobie služby žiadal doplniť do obdobia dôchodkového poistenia s námietkou, že celkové obdobie jeho dôchodkového poistenia nie je 19 rokov a 60 dní, ale 27 rokov a 77 dní. Namietal, že Sociálna poisťovňa nepostupovala podľa ustálenej judikatúry a v jeho prípade nezohľadnila rozhodnutia súdov, ktoré inak v praxi už zohľadňuje (dobu služby) a taký postup označil za diskriminačný voči jeho osobe. Poukázal na rozsiahlu judikatúru NS SR a na ustálenú rozhodovaciu prax súdov, do pozornosti dal niektoré rozhodnutia NS SR, napr. rozsudok sp.zn. 7 So/138/2011, sp.zn. 10So/59/2014 a sp.zn. 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018, v ktorom NS SR vyslovil: „daná judikatúra nie je viazaná len na prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie (dobu služby) v I., II. kategórii funkcií, odôvodňujúcej zníženie dôchodkového veku. Vyplýva z nej vo všeobecnosti nárok poberateľa výsluhového dôchodku na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenie v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, dovŕšením dôchodkového veku podľa § 65 ZSP.“ Z dôvodu nesúladu so zákonom a nesprávne určenej výšky starobného dôchodku, žiadal rozhodnutie zo dňa 26.06.2019 zrušiť.
3. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ako odvolací orgán, zamietol v zmysle ust. § 215 ods. 4 ZSP, rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 15.01.2020 v celom rozsahu odvolanie žalobcu a podľa ust. § 218 ods. 2 ZSP prvostupňové rozhodnutie žalovanej potvrdil. V rozhodnutí zopakoval argumentáciu z prvostupňového rozhodnutia a aj výpočet sumy starobného dôchodku, ktorú označil za správnu a zákonnú, vo výške 179,60 Eur mesačne, získanú ako súčin priemerného osobného mzdového bodu 0,7397 x 19,1644 rokov obdobia dôchodkového poistenia x 12,6657 aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Suma starobného dôchodku bola podľa ust. § 82 a § 293dx ZSP zvýšená o pevnú sumu zvýšenia 8,70 Eur mesačne na sumu 188,30 Eur mesačne. Tiež konštatoval, že žalobca ku dňu, od ktorého žiadal priznať starobný dôchodok, nezískal najmenej 30 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia (získal iba 19 rokov a 60 dní), čím nesplnil jednu z podmienok nároku na zvýšenie sumy starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku podľa ust. § 82b ZSP.
4. Námietku nehodnotenia doby služobného pomeru žalobcu ako colníka, od 16.10.1978 do 31.12.2003 a základnej vojenskej služby od 01.10.1976 do 30.09.1978 označil pre nárok a výšku starobného dôchodku za nedôvodnú, keďže: · na nárok na výsluhový dôchodok podľa zák.č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, mu bola zhodnotená uvedená doba trvania základnej vojenskej služby a doba služby colníka a tieto doby neboli zaradené do I. resp. II. pracovnej kategórie,
· dobu, ktorá bola žalobcovi zhodnotená na výsluhový dôchodok, nie je možné v súlade s ust. § 255 ods. 5 ZSP zhodnotiť aj na nárok na starobný dôchodok, keďže sa táto doba nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia a na nárok na starobný dôchodok mu bola správne započítaná len doba poistenia, získaná vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia,
· funkcia colníka nebola zaradená do I. resp. II. pracovnej kategórie, zamestnanie žalobca nevykonával vo zvýhodnenej pracovnej kategórii a ani dobu služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií a z toho dôvodu nesplnil podmienky na zníženie dôchodkového veku a jeho nárok na starobný dôchodok nemožno posudzovať podľa zovšeobecneného právneho názoru NS SR,
· pri hodnotení doby služby colníka nie je možné postupovať podľa ustálenej judikatúry NS SR lebo výkon zamestnania/služby nebol zaradený do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií, preto dobu výkonu služby a dosiahnuté vymeriavacie základy nie je možné podľa ZSP hodnotiť na nárok na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme a ani na určenie jeho sumy,
· pri dôchodkových nárokoch poistencov so zaradením doby služby do I. resp. II. kategórie funkcií, generálny riaditeľ zohľadňuje aj dobu hodnotenú pre výsluhový dôchodok a aj určuje sumu dôchodku v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 (uverejneného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb.), pričom postupuje podľa ustálenej judikatúry NS SR, avšak právny názor vyslovený v rozsudkoch prezentovaných žalobcom, nebol doposiaľ zovšeobecnený a nejde o ustálenú rozhodovaciu prax NS SR, · Sociálna poisťovňa rozhodla inak, len v tých (individuálnych) prípadoch, v ktorých ju NS SR zaviazal rozhodnúť podľa právneho názoru v konkrétnom právoplatnom rozsudku.
5. Na základe tejto argumentácie generálny riaditeľ uzavrel, že suma starobného dôchodku žalobcu bola určená správne, podľa ust. § 66 ods. 1 ZSP, ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok (dňa 09.03.2019) získal 6 995 dní, t.j. 19 rokov a 60 dní obdobia dôchodkového poistenia zhodnoteného podľa evidencie a údajov v informačnom systéme Sociálnej poisťovne. Postup prvostupňového správneho orgánu pri posúdení nároku žalobcu na starobný dôchodok a aj jeho výpočet bol správny, v súlade s právnymi predpismi a podľa ust. § 196 ods. 7 ZSP a dospel tak k záveru o nedôvodnosti odvolania žalobcu.
6. Správnou žalobou doručenou tunajšiemu správnemu súdu dňa 28.01.2020 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 15.01.2020 spolu s prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 26.06.2019, žiadal ich podľa ust. § 191 ods.1 písm. c/ a ods. 3 písm. a/ SSP zrušiť a vec vrátiť žalovanej na nové konanie a priznať mu náhradu trov konania v plnej výške. Žalovanej vytkol porušenie jeho práva na priznanie starobného dôchodku v správnej výške, keďže jeho sumu neurčila z celého obdobia jeho dôchodkového poistenia, t.j. 46 rokov a 137 dní, ale iba za dobu získanú vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia, v rozsahu 19 rokov a 60 dní, z ktorej vychádzala aj pri určení výšky starobného dôchodku. Žalovanej vytkol, že do celkovej doby dôchodkového poistenia mu nezahrnula dobu služby colníka v rozsahu 27 rokov a 77 dní, hodnotenú mu pri priznaní výsluhového dôchodku a zdôraznil, že odpracoval a odslúžil celkom 46 rokov a 137 dní (27 rokov a 77 dní služby + 19 rokov a 60 dní), a preto je zistenie skutkového stavu nesprávne a nesprávne posúdenie celkovej doby jeho dôchodkového poistenia robí nesprávnymi aj všetky závery poisťovne, uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Celková doba poistenia nemôže byť podľa jeho názoru u výsluhových dôchodcov posudzovaná odlišne, tzn. inak u tých, ktorí majú výkon služby zaradený v I. alebo II. kategórii funkcií a inak u nezaradených do týchto zvýhodnených kategórií funkcií, čo je aj jeho prípad. Takýto postup žalovanej je diskriminačný a nie je možné ho odôvodniť poukazom na ust. § 255 ods. 5 ZSP, z ktorého dikcie nevyplýva, že nejde o obdobie dôchodkového poistenia, ani poukazom na ust. § 274 ZSP, z ktorého dikcie vyplýva, že upravuje výšku dôchodkového veku a nie celkovú dobu poistenia.
7. Žalovaná tak pri posudzovaní a hodnotení celkovej doby poistenia pre starobný dôchodok pri výsluhových dôchodcoch postupuje odlišne, keď u tých, ktorí boli zaradení do I. alebo II. kategórie, považuje za celkovú dobu poistenia aj dobu poistenia, ktorá im bola hodnotená pri priznaní výsluhových dôchodkov (tento postup je v súlade aj s rozhodovacou činnosťou súdov) a u výsluhových dôchodcov, ktorí neboli zaradení do jednej z týchto kategórii postupuje opačne a to tak, že dobu, ktorá bola hodnotená pri priznaní výsluhového dôchodku do celkovej doby poistenia nezapočítava, resp. ju vylučuje. Toto označuje aj za dôvod, ktorý jej bráni vychádzať z judikatúry vzťahujúcej sa len na výsluhových dôchodcov, ktorí boli zaradení v I. alebo v II. kategórii funkcií. Takáto argumentácia však nemá oporu ani v rozsudkoch NS SR, v ktorých bol vyslovený právny názor vo vzťahu k posúdeniu nárokov výsluhových dôchodcov zaradených do I. alebo II. kategórie. Žalovaná z týchto rozsudkov vyberá len to, čo sa jej hodí, resp. závery si prispôsobuje podľa potrieb, pričom neberie do úvahy rozsudky sp.zn. 10So/59/2014 zo dňa 15.04.2015 a sp.zn. 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018, ktoré v celom rozsahu vyvracajú jej argumentáciu, a z ktorých vyplýva, že nielen súdy, ale aj správne orgány sú judikatúrou viazané a že judikatúra NS SR sa vzťahuje na všetkých výsluhových dôchodcov. Žalobca tiež uviedol, že aj ďalšie rozsudky NS SR, na ktoré poukázal už v odvolacom konaní a poukazuje na ne aj v správnej žalobe, vychádzajú z judikatúry ako celku. To, že postup žalovanej je v rozpore s ustálenou judikatúrou, vzťahujúcou sa na všetkých výsluhových dôchodcov, je zvýraznené v rozsudku sp.zn. 7K/31/2018 zo dňa 29.10.2019, v ktorom NS SR zdôraznil nesprávnosť postupu žalovanej a záväznosť jeho judikatúry. Žalovaná však opakovane odôvodňuje nerešpektovanie uvádzanej judikatúry tým, že na jeho prípad je nepoužiteľná, pretože činnosť/služba colníka, nebola zaradená do I. alebo II. kategórie, alebo že právny názor v označených rozsudkoch nie je zovšeobecnený a nejde o prezentovanú rozhodovaciu a výkladovú prax NS SR.
8. Žalobca v žalobe poukázal na rozsudok sp.zn. 10So/59/2014 zo dňa 15.04.2015, v ktorom NS SR vyslovil právny názor na záväznosť predchádzajúcej judikatúry na veci týkajúce sa rovnakých skutkových a právnych okolností, ďalej na rozsudky napr. sp.zn. 10 So/59/2014 zo dňa 15.04.2015, sp.zn. 1So 127/2004 zo dňa 30.11.2015, sp.zn. 10So/18/2015 zo dňa 30.03.2016, sp.zn. 9So/187/2014 zo dňa 30.03.2016, sp.zn. 1So/15/2015 zo dňa 18.11.2006, sp.zn. 9So/136/2014 zo dňa 30.11.2016, sp.zn. 9So/46/2015 zo dňa 25.01.2017, sp.zn. 7So/58/2015 zo dňa 23.02.2017, sp.zn. 9So/154/2015
zo dňa 28.06.2017. Do pozornosti dal aj judikatúru Ústavného súdu SR, v ktorej konštatuje, že súčasťou princípu právnej istoty je tiež požiadavka, aby sa na určitú, právne relevantnú otázku, pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď (napr. rozhodnutia I.ÚS 87/93, PL, ÚS 16/95 a II.ÚS 80/99) teda to, že obdobné situácie musia byť právne posudzované rovnakým spôsobom (napr. rozhodnutie II. ÚS 243/05), pretože inak dochádza aj k porušeniu zásady právnej istoty a zákonom ustanovenej povinnosti pri zabezpečovaní jednoty rozhodovania. Ďalej podľa názoru ústavného súdu za diskriminačný možno považovať taký postup, ktorý rovnaké alebo analogické situácie rieši odchylným spôsobom, pričom ho nemožno objektívne a rozumne odôvodniť (napr. rozhodnutie IV, ÚS 14/07). Princípy právneho štátu sú princípmi ústavnými a preto je sudca nimi viazaný, je jeho povinnosťou rešpektovať princíp právnej istoty a zabezpečiť jeho uplatnenie v rozhodovacej činnosti. V súlade s týmto princípom je taký postup, ak sa obdobný prípad rieši rovnakým spôsobom. Naopak, podľa názoru ústavného súdu, ak súd rieši právnu otázku (tú istú alebo analogickú), ktorá už bola právoplatne vyriešená, podstatne odlišným spôsobom, bez toho, aby sa argumentačne vyrovnal so skoršími súdnymi rozhodnutiami, nekoná v súlade s princípom právnej istoty v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy SR a môže tým porušiť aj právo účastníka súdneho konania na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy (napr. rozhodnutie č. III. ÚS 192/06).
9. Sociálna poisťovňa podľa názoru žalobcu diskriminujúcim spôsobom posudzuje celkovú dobu poistenia výlučne vo vzťahu k výsluhovým dôchodcom nezaradeným do I. lebo II. kategórie. Takýto postup nevolí ani voči tým poistencom, ktorí neboli jej poistencami po dobu 15 rokov, ale boli poistencami v iných (zahraničných) systémoch a preukázateľne rozhoduje aj v rozpore s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, čo potvrdzuje rozsiahla rozhodovacia činnosť všeobecných súdov. Jeho právnu argumentáciu a poukaz na ustálenú judikatúru odmieta v podstate s tým, že vo vzťahu k ním uplatnenému nároku ide o iný skutkový a právny stav.
10. Žalobca uviedol, že medzi ním a žalovanou nie je sporné, či mu bol priznaný výsluhový dôchodok ani to, či dosiahol dôchodkový vek, ale spornou je celková doba dôchodkového poistenia, ktorú žalovaná posúdila v rozpore s právnymi predpismi, na ktoré bolo poukázané a v rozpore s rozhodovacou praxou NS SR, ktorý rozsudkom sp.zn. 10So/59/2014 zo dňa 15.04.2015 jednoznačne potvrdil, že aj judikatúra pred vydaním tohto rozsudku sa vzťahuje na všetkých výsluhových dôchodcov bez rozdielu a že je záväzná nielen pre súdy nižšieho stupňa ale aj pre žalovanú. Rozhodnutia žalovanej vo veci označil za arbitrárne, keďže skutkové zistenia a právny záver je v extrémnom rozpore s právnymi predpismi, o ktoré žalovaná opiera svoje rozhodnutie a v extrémnom nesúlade s obsahom právnej praxe je aj interpretácia právnych predpisov.
11. Žalovanej tiež vytkol, že sa síce odvoláva na ust. § 255 ods. 5 ZSP, avšak závery ktoré vyvodzuje svedčia o tom, že pri jeho aplikácii neberie do úvahy celé jeho znenie a judikatúrou NS SR ustálený výklad. Na základe tejto nesprávnej interpretácie odvodzuje záver, že obdobie služobného pomeru v rozsahu zakladajúcom nárok na starobný dôchodok v zmysle cit. ustanovenia, nie je obdobím dôchodkového poistenia, preto ho nemožno pre nárok na starobný dôchodok hodnotiť. Tento záver je nesprávny, čo vyplýva aj z rozsudku NS SR sp.zn. 7So/138/2011, ktorý potvrdzuje jeho názor, že celkovou dobou poistenia je doba poistenia vo všetkých systémoch dôchodkového poistenia. Pravdivosť svojich tvrdení žalobca podložil aj citáciou z rozsudku NS SR, sp.zn. 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018, ktorého závery, rovnako ako vo všetkých predchádzajúcich rozsudkoch, sú založené na doterajšej judikatúre: „Daná judikatúra nie je viazaná len na prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie (dobu služby) v I., II. kategórii funkcií, odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku. Vyplýva z nej vo všeobecnosti nárok poberateľa výsluhového dôchodku na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenie v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č.128, dovŕšením dôchodkového veku podľa § 65 ods.1 zák.č. 461/2003 Z.z..“
12. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 25.02.2020 žiadala žalobu ako nedôvodnú, podľa ust. § 190 SSP zamietnuť. Zopakovala závery z odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia a konštatovala totožnosť žalobných námietok s námietkami žalobcu v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Podľa preukázaného skutkového stavu, služba colníka nie je zaradená v I. resp. II. kategórii a z toho dôvodu nie je možné postupovať podľa ustálenej judikatúry NS SR a čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 a dobu výkonu služby a vymeriavacie základy dosiahnuté počas doby služby nie je možné podľa právnych predpisov o sociálnom poistení hodnotiť na nárok na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme, čo je aj v súlade s ust. § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 ZSP, keďže doba služby colníka,
vrátane základnej vojenskej služby, nie je obdobím dôchodkového poistenia. K námietke diskriminácie, v zmysle čl. 14 Európskeho Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uviedla, že žalobca nepreukázal, že by s ním zaobchádzala inak ako s inými poistencami, ktorí sa ocitli v podobnej situácii. Pridržiavala sa skutkových a právnych dôvodov uvedených v rozhodnutí zo dňa 15.01.2020, zotrvala na správnosti prvostupňového rozhodnutia zo dňa 26.06.2019 a obe označila za zákonné a vecne správne.
13. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 02.05.2020, podanom k vyjadreniu žalovanej, zopakoval svoju žalobnú argumentáciu a zdôraznil, že žalovaná odmieta prijať rozhodovaciu prax NS SR aj krajských súdov, na ktorú poukázal v žalobe, potvrdzujúcu, že zaradenie do I. alebo II. kategórie funkcií nemá vplyv na posudzovanie celkovej doby dôchodkového poistenia, ktorú žalovaná u colníkov posudzuje inak nielen vo vzťahu k výsluhovým dôchodcom zaradeným do uvedených kategórií ale aj voči dôchodcom, ktorí boli poistení v SR, aj v iných zahraničných systémoch. Opätovne dal do pozornosti najnovší rozsudok NS SR sp.zn. 7Sk/31/2018, ktorý v celom rozsahu vyvracia právnu argumentáciu žalovanej.
14. Vo vyjadrení zo dňa 12.06.2020, žalovaná zotrvala na právnom posúdení nároku žalobcu na starobný dôchodok a určenie jeho sumy v súlade s napadnutými rozhodnutiami a žalobu žiadala ako nedôvodnú zamietnuť.
15. Správny súd preskúmal odvolanie žalobcu, rozhodnutie žalovanej ako aj prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne-ústredie, vrátane postupu orgánu verejnej správy a to v celom rozsahu (§ 203 ods. 2 SSP), ale aj nad rozsah žalobných dôvodov, keďže sa jedná o správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle ust. § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d/ SSP. V rámci súdneho prieskumu sa správny súd oboznámil s podaniami účastníkov konania, obsahom pripojeného administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, nakoľko napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, alebo nedostatok dôvodov. Správny súd preto rozhodnutie žalovanej podľa ust. § 191 ods. 1 písm. c/ SSP a aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy v zmysle ust. § 191 ods. 3 SSP zrušil podľa ods. 4 prvá veta tohto ust. SSP. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 107 ods. 2 SSP, nakoľko nezistil žiaden z dôvodov podľa ust. § 107 ods. 1 písm. a/ až e/ SSP, pre ktoré by bolo nutné pojednávanie nariadiť a s takýmto postupom vyjadrili súhlas aj účastníci konania. V súlade s ust. § 137 ods. 4 SSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu.
16. Podľa § 2 ods. 1, 2 zák.č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
17. Podľa § 6 ods. 1, 2 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.
18. V rámci súdneho prieskumu po oboznámení sa s podaniami účastníkov konania, s obsahom pripojeného administratívneho spisu, najmä s napadnutými rozhodnutiami, s potvrdením Finančného riaditeľstva SR, Útvar sociálneho zabezpečenia Banská Bystrica č. 272287/2018 zo dňa 15.05.2018 o priznaní výsluhového dôchodku žalobcovi od 01.0l.2004 podľa zák.č. 328/2002 Z.z. považovaného za výsluhový dôchodok a o nezaradení funkcie colníka do I. ani do II. pracovnej kategórie podľa rezortných zoznamov, správny súd zistil, že zhodnotená doba výkonu štátnej služby v colnej správe je od 16.10.1978 do 31.12.2003 a doba výkonu základnej vojenskej služby od 01.10.1976 do 30.09.1978, celková započítaná doba výkonu štátnej služby (colníka) je 27 rokov a 77 dní.
19. Oboznámil sa tiež s rozhodnutiami uverejnenými v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod č. Rč. 55/2011, pod Rč.53/2011 (sp.zn. 9So 62/2009), rozhodnutím NS SR sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2011 publikovaným v Zbierke stanovísk NS SR a súdov SR č. 6/2013 (pod Rč. 83/2013) a ďalšími rozhodnutiami napr. sp. zn. 10So/59/2014 zo dňa 15.04.2015, sp. zn. 9So/154/2015 zo dňa 28.06.2017, sp. zn. 7So/58/2015 zo dňa 23.02.2017, sp. zn. 1So/59/2012 zo dňa 13.08.2013 a sp. zn. 7Sk/31/2018 zo dňa 29.10.2019, tiež s rozsudkami krajských súdov v obdobnej veci, vychádzajúcich z ustálenej rozhodovacej praxe NS SR ako napr. sp. zn. 23Sd/13/2016 zo dňa 21.03.2016 (KS Nitra), sp. zn. 8Sd/45/2015 zo dňa 26.01.2016 (KS Košice), sp. zn. 20Sd/224/2014 zo dňa 18.02.2015 (KS Banská Bystrica) a aj s judikatúrou Ústavného súdu SR ako sú rozhodnutia ÚS SR I. ÚS 87/93,PL,ÚS 16/95 a ÚS SR II. ÚS 243/05.
20. Správny súd zistil, že žalobcovi nebola pre priznanie nároku a určenia sumy starobného dôchodku podľa zák. č. 461/2003 Z.z. zhodnotená doba výkonu služby colníka vrátane základnej vojenskej služby, v rozsahu celkom 27 rokov a 77 dní (zaradená v III. pracovnej kategórii), ktorá bola zhodnotená pre výsluhový dôchodok priznaný mu od 01.01.2004. Z osobného listu dôchodkového poistenia ako prílohy právoplatného prvostupňového rozhodnutia zo dňa 26.06.2019 o priznaní starobného dôchodku vyplýva, že Sociálna poisťovňa mu z celkovej doby dôchodkového poistenia vylúčila uvedenú dobu výkonu služby colníka a ZVS a nehodnotila ju pre nárok a určenie sumy starobného dôchodku. Zhodnotila iba obdobie dôchodkového poistenia v rozsahu 19 rokov a 60 dní, získané vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia ku dňu vzniku nároku žalobcu na starobný dôchodok dňa 09.03.2019, priznaný prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 26.06.2019.
21. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z., tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, colníkov (ďalej len "policajt"), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, vojakov mimoriadnej služby (ďalej len „profesionálny vojak"), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje inak.
22. Podľa § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
23. Podľa § 65 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z. z., poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 3 až 8, § 65a a § 274 neustanovuje inak.
24. Podľa § 66 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., sa suma starobného dôchodku určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.
25. Podľa § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
26. Podľa § 274 ods. 1 zákona 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 140/2015 Z.z., nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.
27. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 (ČSSR bol ratifikovaný 11.01.1990 a vyhlásený pod č. 416/1991 v Zbierke zákonov, pre ČSFR nadobudol platnosť 11.01.1991); ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok
a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.
28. Podľa čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky, občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe.
29. V súvislosti s týmto ústavným právom súd poukazuje na rozsudok NS SR sp.zn. 1So/2/2015 zo dňa 24.08.2016 v obdobnej veci, podľa ktorého primeraným je také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia (ktorý sa vyčlenil zo všeobecného systému dôchodkového poistenia) alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.
30. Spornou v preskúmavanej veci bola otázka započítania, resp. nezapočítania doby, zhodnotenej pre účely výsluhového dôchodku do obdobia dôchodkového poistenia pre účely posúdenia nároku žalobcu a určenie sumy starobného dôchodku v zmysle ust. § 66 ods. 1 a nasledovných ust. zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Pre zodpovedanie žalobných námietok súd vychádzal z relevantných rozhodnutí NS SR v obdobných veciach, ktoré predstavujú ustálenú rozhodovaciu prax.
31. Z právnych úprav týkajúcich sa sociálneho poistenia (zabezpečenia) vyplýva, že všeobecný a aj osobitný systém sociálneho poistenia je pre dávky dôchodkového poistenia založený na hodnotení dôb poistenia (zamestnania/služby). Osobitný systém sociálneho poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní. Obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, pre účely priznania ktorých sa hodnotí len doba služby poistenca ale nehodnotí sa doba poistenia, ktorú poistenec získal vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Poistenci osobitného systému sociálneho poistenia/zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona č. 461/2003 Z. z. len v rozsahu, ktorý zodpovedá dobe poistenia v osobitnom systéme sociálneho poistenia, ale nie v časti, ktorá upravuje nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok.
32. Pri porovnaní rozsahu poistného krytia zo všeobecného systému sociálneho poistenia a rozsahu poistného krytia z osobitného systému sociálneho zabezpečenia vyplýva, že osobitný systém sociálneho zabezpečenia obsahuje úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok sociálneho poistenia a ako dobu poistenia zohľadňuje iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov neobsahuje takú právnu úpravu starobných dôchodkov, ktorá by zohľadňovala dobu poistenia v celom rozsahu, t.j. aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje iba úpravu výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené výlučne na hodnotení doby služby poistenca a nehodnotí dobu poistenia, ktorú získali vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.
33. Z právnej vety rozhodnutia NS SR sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2011 publikovaného v Zbierke stanovísk NS SR a súdov SR č. 6/2013 (R 83/2013) vyplýva, že priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (t.j. policajta a vojaka prípravnej služby, tiež colníka) bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie výšky starobného dôchodku. Z rozhodnutia NS SR, publikovaného v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod č. R 55/2011 vyplýva právny záver, že výsluhový dôchodok môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému dôchodkového poistenia. Pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na účely výsluhového dôchodku. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, a to v pomernej časti zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, maximálne o sumu výsluhového dôchodku.
34. Správny súd konštatuje, že právne posúdenie veci žalovanou, s odkazom na ust. § 274 ZSP je nesprávne a takým je aj konštatovanie, že citované rozsudky NS SR sú použiteľné len u tých výsluhových dôchodcov, ktorých služba bola zaradená do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie. Pravdou je, že zásah do práv týchto výsluhových dôchodcov je výraznejší, preto Najvyšší súd SR konštatoval, že
nároky poistencov zo zaradenia služby do zvýhodnenej pracovnej kategórie (kategórie funkcií) musia byť zachované, keďže nie sú zohľadnené vo výsluhovom dôchodku, čo však nevylučuje záver, že u všetkých výsluhových dôchodcov, bez ohľadu na to, či ich služba bola, alebo nebola zaradená do zvýhodnenej kategórie, dochádza k zásahu do ich práv, ak im nebola zohľadnená celá doba ich účasti na dôchodkovom poistení, tzn. v oboch poistných systémoch. 35. V rozsudku sp.zn. 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018 (ktorý doložil žalobca k žiadosti o starobný dôchodok a je súčasťou administratívneho spisu) NS SR vyslovil: „Odporca (SP) nesprávne založil svoju argumentáciu na tvrdení, že keďže navrhovateľ nezískal dobu služby v I. kategórii funkcií v rozsahu, ktorý by zakladal nárok na zníženie dôchodkového veku, nemožno dobu služby hodnotiť vo všeobecnom systéme.“ „ Pre správne posúdenie veci však nie je podstatné ,,či a akú dobu navrhovateľ získal v I. alebo II. pracovnej kategórii / kategórii funkcií/.“ „Daná judikatúra NS SR nie je viazaná len na prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie/dobu služby v I., II. kategórii funkcií v rozsahu odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku. Vyplýva z nej vo všeobecnosti nárok poberateľa výsluhového dôchodku aj na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenie v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 aj od dovŕšenia dôchodkového veku, podľa § 65 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z..“
36. Vzájomná podmienenosť výkonu služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií (odkaz žalovanej na ust. § 274 ZSP) s nárokom na zníženie dôchodkového veku so započítateľným obdobím dôchodkového poistenia poistenca, nie je obsiahnutá v žiadnom zákonnom ustanovení ZSP a nevyplýva ani z rozhodnutí NS SR, na ktoré žalovaná v napadnutom rozhodnutí poukázala. Pre posúdenie nároku poistenca na starobný dôchodok a určenie jeho výšky, je potrebné zohľadniť celé obdobie jeho dôchodkového poistenia a zárobky, ktoré v rozhodujúcom období dosiahol a v prípade, že je poberateľom výsluhovej dávky z osobitného systému sociálneho zabezpečenia, ktorá po dovŕšení dôchodkového veku plní funkciu starobného dôchodku primerane k dobe dôchodkového poistenia získanej v osobitnom systéme dôchodkového zabezpečenia, je potrebné takto určenú sumu starobného dôchodku (teoretickú) krátiť podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Nezískanie obdobia dôchodkového poistenia v rozsahu zakladajúcom nárok na zníženie dôchodkového veku (I., II. kategória) nemá žiadnu súvislosť so zisteným obdobím dôchodkového poistenia poistenca. Zdôvodnenie žalovanej v napadnutom rozhodnutí, že na nárok na starobný dôchodok nie je možné vo všeobecnom systéme hodnotiť dobu výkonu služby a vymeriavacie základy dosiahnuté počas doby výkonu služby, nemá oporu v žiadnom zákonnom ustanovení, je nesprávne, a rovnakým, s odkazom na ust. § 255 a § 60 ods. 2 ZSP je aj jej postup pre zdôvodnenie vylúčenia doby služby žalobcu z obdobia dôchodkového poistenia, hodnoteného pre určenie sumy jeho starobného dôchodku.
37. Možno teda skonštatovať, že výklad a aplikácia ust. § 60 ods. 2, § 255 ods. 5 a § 274 zákona č. 461/2003 Z.z., z čoho vyplynula aj nesprávna úvaha a záver žalovanej, že doba poistenia získaná v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia nebude žalobcovi zhodnotená na účely starobného dôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z.z., t.j. zo všeobecného systému sociálneho poistenia, sú nesprávne. Žalovaná pri rozhodovaní nevzala do úvahy poslednú vetu ust. § 60 ods. 2, § 255 ods. 5 ZSP: „a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu,“ nakoľko žalobca nemá priznaný žiaden z druhov invalidného dôchodku, uvedených v citovaných ustanoveniach. Výkladom uvedených ustanovení ZSP (§ 60 ods. 2, § 255 ods. 5) vo vyššie opísaných súvislostiach dospel NS SR opakovane k záveru (ktorý bol zovšeobecnený zverejnením v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk č. R55/2011), že priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov nevylučuje, aby obdobie výkonu štátnej služby (vojaka z povolania, aj colníka) nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie vzniku nároku poistenca na starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení a určenie jeho výšky.
38. Zo záverov citovaných rozhodnutí NS SR, na ktoré poukázal aj žalobca vyplýva, že pre posúdenie vzniku nároku na starobný dôchodok podľa ust. § 65 ZSP a určenie jeho sumy podľa ust. § 66 ods. 1 ZSP, mu Sociálna poisťovňa mala zhodnotiť celú dobu dôchodkového poistenia, teda obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom a aj v osobitnom systéme sociálneho poistenia, a z takto zistenej doby dôchodkového poistenia mala vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by mu patrila po zhodnotení celej doby dôchodkového poistenia v osobitnom aj vo všeobecnom systéme. Od takto určenej sumy starobného dôchodku mala potom podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 odpočítať sumu starobného dôchodku, ktorá by mu patrila len za obdobie dôchodkového poistenia získané výkonom služby, za
ktorý mu bola poskytnutá dávka výsluhového zabezpečenia, pretože po dovŕšení dôchodkového veku plní dávka výsluhového zabezpečenia funkciu starobného dôchodku vo výške, ktorá zodpovedá už zhodnotenej dobe dôchodkového poistenia pre účely priznania výsluhovej dávky. Žalobcovi by potom vznikol nárok na starobný dôchodok vo výške, ktorá je zistená rozdielom medzi teoretickou výškou starobného dôchodku, na ktorú by mu vznikol nárok v prípade, že by celé obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme a výškou dôchodku, ktorá by zodpovedala obdobiu, ktoré bolo zohľadnené pre účely priznania výsluhovej dávky, pričom určenú teoretickú výšku starobného dôchodku by bolo možné skrátiť najviac vo výške výsluhovej dávky.
39. Pokiaľ Sociálna poisťovňa vo veci postupovala tak, že pre účely rozhodnutia o nároku žalobcu na starobný dôchodok a jeho výšku podľa zákona o sociálnom poistení absolútne vylúčila hodnotenie doby jeho poistenia, ktoré získal v osobitnom systéme sociálneho poistenia/zabezpečenia, malo rozhodnutie za následok, že žalobcovi nebolo zachované jeho ústavné právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe podľa čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky, zohľadňujúce celé obdobie jeho dôchodkového poistenia i zárobky dosiahnuté v rozhodujúcom období tak, ako je tomu u ktoréhokoľvek iného poistenca, ktorý dovŕšil dôchodkový vek a obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia.
40. Z uvedeného vyplýva jednoznačný záver, že na účely stanovenia výšky (určenia sumy) starobného dôchodku, je do doby dôchodkového poistenia potrebné započítať aj doby vrátane vymeriavacích základov, získané a hodnotené pre účely priznania výsluhovej dávky a až po takom určení výšky starobného dôchodku možno jeho sumu krátiť najviac o sumu výsluhovej dávky podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Sociálne poisťovňa nepostupovala správne, ak pre účely určenia sumy starobného dôchodku vylúčila žalobcovi obdobie dôchodkového poistenia získané v osobitnom systéme sociálneho poistenia, v rozsahu 27 rokov a 77 dní štátnej služby colníka, zaradenej v III. pracovnej kategórii, z čoho vyplýva, že žalobou napadnuté rozhodnutie zo dňa 15.01.2020, vrátane prvostupňového zo dňa 26.06.2019, vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Z uvedeného dôvodu správny súd obe zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.
41. V ďalšom konaní žalovaná opätovne posúdi a prepočíta určenú sumu priznaného starobného dôchodku podľa ust. § 66 ods. 1 ZSP, zohľadní žalobcovi celé obdobie dôchodkového poistenia získané do vzniku nároku na starobný dôchodok ku dňu 09.03.2019 a vypočíta teoretickú výšku starobného dôchodku, ktorá by mu patrila v prípade, že by celé obdobie dôchodkového poistenia odpracoval iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Z takto určenej „teoretickej“ sumy starobného dôchodku však následne v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných, dôchodkových a pozostalostných dávkach odpočíta sumu v pomernej časti zodpovedajúcu zhodnotenej dobe služby žalobcu pre výsluhový dôchodok (27 rokov a 77 dní), túto sumu skráti najviac o výšku vyplácanej výsluhovej dávky, pretože po dovŕšení dôchodkového veku plní aj výsluhový dôchodok podľa zák.č. 328/2002 Z.z. funkciu starobného dôchodku vo výške primeranej dobe trvania služobného pomeru a bude sa riadiť právnym názorom NS SR vysloveným v prezentovanej judikatúre, z ktorej pri preskúmavaní veci vychádzal aj správny súd.
42. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa ust. § 167 ods.1 SSP a úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, t.j. v rozsahu 100 %, ktoré je žalovaná povinná zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti uznesenia, ktoré po právoplatnosti tohto rozhodnutia vydá súdny úradník.
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 SSP). Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná; kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie, údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (§ 445 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 SSP).