Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Uznesenie_6Co-25-2021.pdf
PDF · 96.18 KB
Case nature
Subarea
6Co/25/2021
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov Mgr. Andreja Kekelyho a JUDr. Martiny Mochnáčovej, v právnej veci navrhovateľa: L. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XA, XXX XX S., zastúpeného JUDr. Luciou Borákovou, advokátkou, so sídlom J. F. XXX, XXX XX S., proti odporkyni: V. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, XXX XX B., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 46C/2/2021-25 zo dňa 09.02.2021, takto
rozhodol:
I. Uznesenie Okresného súdu Žilina č. k. 46C/2/2021-25 zo dňa 09.02.2021 p o t v r d z u j e .
II. Odporkyni sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením okresný súd zamietol návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia (výrok I.). O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na ich náhradu (výrok II.). 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ neosvedčil základné skutočnosti svedčiace o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, a to najmä existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, ku ktorej by došlo v prípade, ak by súd dočasne neupravil pomery nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia. Súd nemal osvedčené také skutočnosti, z ktorých by mohol vyvodiť jednoznačný záver o bezprostredne hroziacej ujme navrhovateľovi tvrdeným konaním odporkyne spočívajúcim v užívaní nehnuteľností vo vlastníctve navrhovateľa bez právneho dôvodu. Zároveň navrhovateľ súdu neosvedčil ani faktické užívanie nehnuteľností vo vlastníctve navrhovateľa odporkyňou v čase rozhodovania súdu prvej inštancie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ani tvrdené konanie odporkyne spočívajúce v znehodnocovaní nehnuteľností vo vlastníctve navrhovateľa. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie o návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia (podľa vykonanej lustrácie v Registri obyvateľov Slovenskej republiky) mala odporkyňa vedený trvalý pobyt v rodinnom dome súp. č. XXX postavenom na parc. KN- C č. 104/10 o výmere 251 m2, nachádzajúcom sa v k. ú. B., preto súd nemal osvedčené ani tvrdenie navrhovateľa, že odporkyňa nemá k nehnuteľnostiam vo vlastníctve navrhovateľa žiadne užívacie právo. Konajúci súd tiež konštatoval, že vo veci nie je daná ani potreba naliehavej a okamžitej úpravy pomerov navrhovaným neodkladným opatrením z dôvodu, že navrhovateľom tvrdené užívanie predmetných nehnuteľností odporkyňou bez právneho dôvodu má mať dlhodobé trvanie, o ktorom má navrhovateľ vedomosť už od februára 2020, kedy listom zo dňa 20.02.2020, označeným ako Odstúpenie od zmluvy, Výzva na zaplatenie zmluvnej pokuty, Výzva na vypratanie a odovzdanie nehnuteľnosti, vyzval odporkyňu na vypratanie a odovzdanie predmetných nehnuteľností. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľom tvrdený bezprávny stav trvá už takmer jeden kalendárny rok. Užívacie právo odporkyne vyplýva z článku IV. bod 1 Zmluvy o budúcej zmluve; prípadné porušenie záväzkov odporkyne nemôže byť skúmané v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia. Vzhľadom na uvedené skutočnosti okresný súd konštatoval, že v posudzovanom prípadenie sú splnené predpoklady
pre nariadenie neodkladného opatrenia, keďže navrhovateľ neosvedčil nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ani naliehavú potrebu úpravy pomerov medzi stranami sporu, a preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 3. Pokiaľ ide o výrok o náhrade trov konania, súd vychádzal z princípu úspechu vo veci (§ 255 ods. 1 CSP), pričom zároveň konštatoval, že odporkyni preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli.
4. Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý sa domáhal zmeny napadnutého rozhodnutia a vyhovenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj náhrady trov konania. 5. Uviedol, že jeho vlastnícke právo k nehnuteľnostiam bolo nesporné a v konaní preukázané. Navrhovateľ síce uzavrel s odporkyňou zmluvu o budúcej zmluve, avšak túto ešte listom zo dňa 19.02.2020 vypovedal. Túto výpoveď zmluvy odporkyňa nikdy nerozporovala. Po tom, ako zmluva bola vypovedaná, nie je možné tvrdiť, že odporkyňa má užívacie právo k nehnuteľnostiam. Odporkyňa mala v nehnuteľnosti evidovaný trvalý pobyt, avšak už v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ požiadal o jeho zrušenie. Následne ku dňu 03.02.2021 došlo k zrušeniu trvalého pobytu odporkyne v predmetnej domovej nehnuteľnosti, o čom odvolateľ pripojil do spisu doklad vystavený obcou. Navrhovateľ akcentoval, že opakovane sa snažil riešiť danú situáciu a opakovane vyzýval odporkyňu na vypratanie predmetných nehnuteľností, avšak bezúspešne. Skutočnosť, že bezprávny stav trvá dlhšiu dobu, nemôže byť pričítaná na ťarchu navrhovateľovi. Odporkyňa dlhodobo bráni navrhovateľovi v realizácii jeho vlastníckeho práva práve tým, že uvedené nehnuteľnosti obýva bez právneho dôvodu. Tým, že odporkyňa výpoveď zmluvy o budúcej zmluve nerozporovala, ale naopak, nehnuteľnosti obýva bez právneho dôvodu, nastolila stav, kedy aj po zániku zmluvy bez akejkoľvek inej nájomnej zmluvy a bez súhlasu navrhovateľa v nehnuteľnostiach býva, tieto užíva a zároveň bez súhlasu vlastníka na týchto vykonáva stavebné úpravy. V súčasnosti nie je nijaký právny vzťah ani nijaký titul, na podklade ktorého by odporkyňa mohla predmetné nehnuteľnosti obývať. Pokiaľ okresný súd uviedol, že samotné užívacie právo vyplýva z čl. IV. bod 1 Zmluvy o budúcej zmluve, takéto užívacie právo odporkyňa nemá. Ak totiž navrhovateľ platne odstúpil od kúpnej zmluvy, táto zmluva sa od počiatku zrušila a odporkyňa nemá k nehnuteľnostiam žiadne užívacie právo. Pokiaľ bolo na Okresnom súde Žilina vedené konanie, ktorá sa týkalo neplatnosti odstúpenia od zmluvy, už v podanom návrhu navrhovateľ zdôraznil, že v tomto konaní nie je účastníkom odporkyňa, ale tretia osoba. Ku dňu podania tohto odvolania bolo uvedené súdne konanie zastavené. Navrhovateľ nemal vedomosť o tom, že by toho času prebiehalo akékoľvek iné súdne konanie, predmetom ktorého by bola úprava práv a povinností medzi navrhovateľom a odporkyňou, s výnimkou návrhu navrhovateľa na vypratanie nehnuteľností, ktorým sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia. Podľa § 324 CSP, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie aj pred začatím konania vo veci samej, pričom nie je vylúčené, aby takto nariadené neodkladné opatrenie trvalo upravilo vzájomné práva a povinnosti medzi navrhovateľom a odporkyňou, a teda nie je potrebné podať návrh vo veci samej. Práve úprava inštitútu neodkladného opatrenia v Civilnom sporovom poriadku umožňuje navrhovateľovi žiadať vydanie neodkladného opatrenia, ktorého výrok je totožný s výrokom vo veci samej, čím sa eliminuje potreba ďalšieho konania. Z ustanovenia § 336 ods. 1 CSP vyplýva, že súd povinnosť podať v určitej lehote žalobu neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. V danom prípade nie je sporné, že Zmluva o budúcej kúpnej zmluve bola vypovedaná, rovnako tak, ako nie je sporné vlastnícke právo navrhovateľa k nehnuteľnostiam a tiež to, že odporkyňa nemá žiadne právo tieto užívať a obývať. Potreba naliehavej a nevyhnutnej úpravy pomerov spočíva v tom, že nenariadením neodkladného opatrenia zo strany súdu by vznikol priestor pre nastolenie takého stavu, ktorý by bol nezvratný, prípadne pre také konanie, ktoré by viedlo k neodstrániteľným následkom. V podanom návrhu navrhovateľ namietal, že odporkyňa na nehnuteľnostiach bez súhlasu vlastníka vykonáva úpravy, stavebné zmeny a tieto nehnuteľnosti svojimi zásahmi mení a znehodnocuje. Navrhovateľ upozornil odporkyňu na nezákonný stav, keďže odporkyňa bez jeho súhlasu vykonáva zmeny na nehnuteľnostiach. Odporkyňa odmieta vpustiť navrhovateľa do rodinného domu a na pozemok. Práve preto on sám nemôže nijako danú skutočnosť zdokumentovať. Uvedené však neznamená, že nie je daná obava, že odporkyňa spôsobí navrhovateľovi škodu, ktorú nebude možné odstrániť. Navrhovateľ odkázal na mailovú komunikáciu s právnou zástupkyňou, z ktorej vyplýva, že odporkyňa odmieta nehnuteľnosti vypratať a tiež odmieta navrhovateľa do domu a na pozemok vpustiť. Potreba bezodkladnej úpravy pomerov tak, ako ju formuluje zákonodarca v § 325 ods. 1 CSP, neznamená, že v danom prípade musí ísť o akútny a jednorazový stav. Naopak, potreba bezodkladnosti môže pretrvávať aj po určité dlhšie obdobie. Je nesporné, že navrhovateľ sa odporkyňu snažil vysťahovať, opakovane ju vyzýval na vypratanie nehnuteľností a tiež ju opakovane telefonicky kontaktoval. Odporkyňa na uvedené
nereagovala a táto už s navrhovateľom toho času odmieta komunikovať. Popísaný dlhodobý bezprávny stav, (kedy odporkyňa obýva nehnuteľnosti vlastnícky patriace navrhovateľovi), viedol navrhovateľa po vyčerpaní všetkých mimosúdnych možností nápravy k podaniu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Dlhodobé pretrvávanie daného stavu o to viac podmieňuje potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Navrhovateľ skutkový stav v podanom návrhu riadne opísal, predložil dôkazy preukazujúce existenciu jeho vlastníctva a naopak aj dôkazy, ktoré preukazujú, že odporkyňa nemá právny titul na užívanie sporných nehnuteľností. V danom prípade navrhovateľ nepochybne osvedčil základné skutočnosti potrebné pre nariadenie neodkladného opatrenia. Preukázal a osvedčil, že je jediným vlastníkom nehnuteľností, tiež preukázal a osvedčil, že nehnuteľnosti užíva odporkyňa. Rovnako tak predložil Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve a tiež výpoveď z nej, z ktorých listín je zrejmé, že takýto zmluvný vzťah zanikol. Odvolateľ mal za to, že podaným návrhom osvedčil svoj nárok do takej miery, že pravdepodobnosť úspešnosti strany navrhovateľa v prípadnom následnom konaní o žalobe by bola vyššia než pravdepodobnosť jej zamietnutia. Odporkyňa neumožňuje navrhovateľovi vstup na pozemok a do rodinného domu, odmieta s navrhovateľom komunikovať, vyhráža sa mu a dlhodobo obmedzuje navrhovateľovi užívanie jemu vlastnícky patriacich nehnuteľností. S poukazom na uvedené skutočnosti sa požiadavka bezodkladnej úpravy pomerov a uloženie povinnosti vypratať predmetné nehnuteľnosti odporkyňou javí ako nanajvýš legitímna a potrebná.
6. Odporkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.
7. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario toto rozhodnutie v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
8. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 236 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).
9. V rámci reakcie na odvolaciu argumentáciu navrhovateľa formulovanú v opravnom prostriedku sa odvolací súd v zmysle princípu neúplnej apelácie nezaoberal inými prípadnými pochybeniami okresného súdu. Zároveň krajský súd poukazuje na zodpovednosť navrhovateľa za obsahové vymedzenie odvolania, v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať princíp viazanosti odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP). Zároveň odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument vznesený v opravnom prostriedku, ale iba na taký, ktorý má rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostal sporný, alebo je to nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvoinštančného rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvej a druhej inštancie tvoria jeden celok, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvej inštancie.
10. Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa článku 46 ods. 1 Ústavy a práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).
11. Na doplnenie je potrebné zdôrazniť, že z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že jeho nariadenie je podľa zákonných predpokladov prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami a tieto právne vzťahy vyžadujú bezodkladnú úpravu. Zároveň sa v právnych vzťahoch medzi stranami nesmie vytvoriť nenávratný stav a nesmie sa neprimeraným spôsobom zasahovať do existujúcich právnych pomerov.
12. Právne pomery a ich relevanciu posudzuje súd vždy podľa stavu existujúceho v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP). Potreba ich úpravy musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Samotný atribút bezodkladnosti bez ďalšieho neznamená, že ide o akútny a jednorazový stav. Potreba upraviť pomery môže byť bezodkladná a pretrvávať aj po určité časové obdobie. Vzhľadom na uvedené je pre súd rozhodujúce výlučne kritérium splnenia zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
13. V posudzovanom prípade bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnený ohrozením vlastníckeho práva navrhovateľa, ktorý poukazoval na výlučnosť jeho práv k sporným nehnuteľnostiam, ktoré aktuálne užíva odporkyňa. Faktom je, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia (bez ohľadu na to, či sa vedie konanie vo veci samej alebo nie) postačuje pre vyhovenie návrhu a poskytnutie predbežnej ochrany „len“ osvedčenie tvrdeného nároku; jeho preukázanie možno v konečnom dôsledku vysloviť až v meritórnom rozsudku. Uvedené je výrazom podstaty neodkladných opatrení - tieto majú poskytnúť okamžitú, predbežnú súdnu ochranu nárokom, ktoré nemožno v plnej miere preukázať, pretože na to nie je priestor v krátkom časovom úseku určenom pre rozhodovanie (§ 328 ods. 2 CSP). Súd je preto prihliada na argumentáciu navrhovateľa z hľadiska jej osvedčenia, ktorý pojem na účely daného konania znamená „spravdepodobnenie“ nároku. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa teda v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany ohrozených alebo porušených práv.
14. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď skúmal mieru pravdepodobnosti uplatneného nároku a tomu zodpovedajúceho ohrozenia navrhovateľa. Je nepochybné, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom nehnuteľností, z čoho vyplýva osvedčenie tvrdeného práva. Pre rozhodnutie o vyhovení návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa však vyžaduje aj osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov, k čomu však navrhovateľ neprodukoval dostatok skutkových tvrdení a dôkazov. Podľa stavu existujúceho v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie odporkyňa mala v spornom dome evidovaný trvalý pobyt a navyše bol v tom čase vedený spor vo veci navrhovateľom tvrdeného odstúpenia od zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Uvedené potvrdzuje výpis z Registra obyvateľov, a tiež údaje listu vlastníctva predloženého navrhovateľom. Odvolací súd pripomína, že evidencia trvalého pobytu odporkyne má len administratívny charakter a nepotvrdzuje vlastnícky či užívací vzťah dotknutej osoby. Uvedená okolnosť však bola jednou zo skutočností, ktorá vykresľovala pomery sporových strán a okolnosti vstupu odporkyne do užívania nehnuteľností. Pokiaľ ide o spomínané sporové konanie týkajúce sa neplatnosti odstúpenia od zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, odvolací súd nebol oprávnený akokoľvek preskúmať dôvody či opodstatnenosť podanej žaloby. Pre rozhodnutie v aktuálnom prípade (po osvedčení navrhovateľovho vlastníckeho práva) bolo podstatné vyhodnotenie akútnosti potreby vydania navrhovaného rozhodnutia, na čo aj podľa názoru odvolacieho súdu neboli splnené podmienky. Navrhovateľ sa obmedzil na jednoduché tvrdenia o poškodzovaní nehnuteľností (pri súčasnej argumentácii o nemožnosti vstupu na nehnuteľnosti a preukázania uvedeného) a úmysle ich predať, čo nebolo dostatočné pre tak závažný zásah voči odporkyni, ako je žiadané v petite návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, keďže tu neexistujú žiadne dôkazy znamenajúce aspoň osvedčenie tvrdenej potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán.
15. Pokiaľ dochádza k zásahu do práv navrhovateľa, odvolací súd je presvedčený, že tento môže byť predmetom posudzovania v meritórnom konaní, kde bude umožnené odporkyni prezentovať tvrdenia a dôkazy. V aktuálne posudzovanej veci odvolací súd nepovažoval skrátenú formu konania za vhodný nástroj ochrany práv navrhovateľa, ktorý však má prirodzene zachovanú príležitosť uplatňovať svoje nároky v riadnom civilnom spore.
16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že odporkyni ako úspešnej procesnej strane nepriznal nárok na ich náhradu. 17. Z obsahu spisového materiálu totiž vyplýva, že odporkyni v aktuálnom odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy (majúce sa nahradiť) nevznikli. Práve to bol dôvod, pre ktorý súd povolaný k vydaniu rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (odvolací súd), mal rozhodnúť nielen o nároku na náhradu, ale už aj o nepriznaní náhrady (napriek tomu, že pri striktnom riadení sa textom rozhodnej právnej úpravy by sa mohlo zdať, že tomu tak nie je). Dvojfázové rozhodovanie o trovách konania, predpokladajúce prvé rozhodnutie súdu povolaného skončiť konanie vo veci len o nároku na náhradu a druhé až následné
rozhodnutie prvoinštančného súdu o výške náhrady (porovnaj § 262 ods. 1 a 2 CSP) má totiž zmysel len pri pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu, a naopak taký zmysel postráda, ak výsledkom uvažovania o nároku na náhradu je záver o neexistencii takéhoto nároku u žiadnej zo strán sporu (prvej preto, že ju na to neoprávňuje pre ňu nepriaznivý, či ňou zavinený výsledok konania a u druhej preto, že tu buď niet trov majúcich sa nahradiť, alebo že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce nepriznanie náhrady). Prezentovaný právny názor vyplýva i z uznesenia NS SR sp. zn. 6 Cdo 166/2016 zo dňa 26.10.2016.
18. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 .
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).