Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_3Co-17-2020.pdf
PDF · 106.49 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/17/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpenej JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou so sídlom v Malinove, Slnečná 765/3 proti žalovanej: I. N., T.. X.X.XXXX, H. Y.-B., H. XXXX, o zaplatenie 653,28 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II, č.k. 29C/314/2016-108 zo dňa 21. októbra 2019
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok.
II. N e p r i z n á v a stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví tohto rozhodnutia rozhodol v tomto znení: I. Žalobu zamieta. II. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol o žalobe žalobcu doručenej súdu prvej inštancie dňa 22.6.2016, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na úhradu sumy vo výške 653,28 eur, zákonného úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 653,28 eur od 20.3.2007 do zaplatenia, ako aj na náhradu trov konania, keďže na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 1.2.2007 žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 331,94 eur a žalovaná sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť spolu s poplatkom vo výške 321,32 eur, t.j. celkovo zaplatiť 653,25 eur v 12 mesačných splátkach. Žalovaná neplnila dlh včas a riadne a dňa 20.3.2007 sa dlh stal splatným. Trestným rozkazom Okresného súdu Košice II, sp. zn. 7T 13/2008, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 27.8.2008 bola žalovaná uznaná vinná zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 228 ods. 1 Tr. zákona. Žalobca ako poškodený v trestnom konaní bol so svojím nárokom odkázaný na občianskoprávne konanie. Žalobca predložil alebo označil dôkazy a použil prostriedky procesného útoku: zmluvu o úvere, trestný rozkaz, VOP a výpis z obchodného registra. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.
3. Okresný súd Košice II rozsudkom č.k. 29C 314/2016-53 zo dňa 17.1.2018 žalobu zamietol a priznal žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnej výške, o ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
4. Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 3Co/134/2018 zo dňa 30.4.2019 zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že v trestnom konaní bolo
preukázané úmyselné konanie žalovanej získať od žalobcu peniaze podvodom, preto nebola daná podstatná náležitosť zmluvy úverovej, t.j. vôľa takúto zmluvu uzavrieť, lebo žalovaná v takomto prípade nemala úmysel peniaze žalobcovi vrátiť. Aj keď žalobca poskytol žalovanej peniaze s úmyslom uzavrieť spotrebiteľskú zmluvu, zo strany žalovanej od začiatku chýbala vôľa tieto peniaze žalobcovi vrátiť. Jedná sa o podvodné konanie a do úvahy prichádza právny dôvod žaloby občianskoprávna zodpovednosť za škodu. Preto nesprávne súd aplikoval ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, keďže žalovaná nevzniesla námietku premlčania uplatneného nároku žalobcu na náhradu škody, nemohol súd ex offo skúmať otázku premlčania uplatneného nároku na náhradu škody. Ďalej apeloval na to, že novelou Občianskeho zákonníka účinnou od 01. 12. 2018 za § 54 Občianskeho zákonníka bolo prijaté ust. § 54a v znení, že „premlčané právo (dodávateľa) zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani platne zabezpečiť.“
5. Po zrušení a vrátení veci, súd prvej inštancie s odkazom na ust. § 390 CSP, § 391 ods. 2 CSP vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v znení určenia sporných, ako aj nesporných skutočností a to aj s odkazom na ust. § 193 CSP a nakoľko trestným rozkazom Okresného súdu Košice II, sp. zn. 7T/13/2008, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 27.8.2008 bola žalovaná uznaná vinná zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona bol žalobca ako poškodený v trestnom konaní so svojim nárokom odkázaný na občianskoprávne konanie, vec právne posúdil podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 442 ods. 1, ods. 3 OZ, § 54a OZ, § 106 ods. 1, ods. 2 OZ a s odkazom na § 112 OZ dospel opätovne k záveru, že uplatnený nárok je premlčaný, keďže o výške škody a o tom, kto za ňu zodpovedá sa žalobca dozvedel najneskôr dňa 27.8.2008, kedy trestný rozkaz voči žalovanej nadobudol právoplatnosť, pričom dvojročná subjektívna lehota v zmysle § 106 ods. 1 OZ uplynula dňa 27.8.2010 a trojročná objektívna lehota s prihliadnutím na prerušenie plynutia premlčacej doby žalobcovi uplynula, keďže žaloba bola na súd prvej inštancie podaná až dňa 22.6.2016 a keďže premlčané právo podľa § 54a OZ nemožno vymáhať, súd prvej inštancie, žalobu žalobcu zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v súlade s čl. 4 ods. 2 a čl. 17 základných princípov CSP a vychádzajúc z neúspechu žalobcu a úspechu žalovanej v konaní, ktorej ale žiadne trovy v konaní nevznikli, súd žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal.
6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote (včas) odvolanie žalobca. Dôvodil tým, že v konaní si uplatnil nárok titulom náhrady škody spôsobenej úmyselným trestným činom, a preto uplatnený nárok nie je premlčaný, keďže premlčacia doba je 10 ročná a podaním žaloby na súd dňa 22.6.2016 si žalobca uplatnil svoj nárok ešte pred uplynutím 10 ročnej premlčacej doby. Navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutia.
7. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.
8. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ďalej len „CSP“), na základe podaného odvolania žalobcu vec podľa § 385 ods. 1 CSP prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania a preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach odvolania, t.j. v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 CSP s odkazom na § 379 CSP, spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, keďže uplatnené odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP vo veci nie sú dané.
9. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 21.4.2021 o 10:35 hod., v pojednávacej miestnosti č. dverí 212/II. posch., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené dňa 29.3.2021 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle § 219 ods. 1, 3 CSP a § 378 ods. 1 CSP, keďže po obdŕžaní výzvy podľa § 1 ods. 1 písm. b/ s odkazom na ods. 2 Vyhlášky NS SR č. 24/2021 Z.z. o vykonávaní pojednávaní, hlavných pojednávaní a verejných zasadnutí v čase mimoriadnej situácie a núdzového stavu v účinnom znení, strany sporu odvolaciemu súdu oznámili, že súhlasia s vyhlásením rozhodnutia bez ich prítomnosti a to s poukazom na vyhlásený núdzový stav, ako aj trvanie predmetného sporu na súde, čím vec neznesie odklad.
10. Žalobca uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP, ktorých dôvodnosť vo veci odvolací súd nevzhliadol.
11. Žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký a medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý a navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k ním, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, či právo na jeho preskúmanie.
12. Žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký a medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý a navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k ním, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, či právo na jeho preskúmanie.
13. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods. 1, 2 CSP, alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, § 193 a § 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.
14. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval.
15. Odôvodnenie rozsudku obsahuje odpoveď na všetky argumenty uvádzané žalobcom v jeho odvolaní, ktoré sa výslovne viažu k právnemu posúdeniu veci, pričom súd toto právne posúdenie veci náležite zdôvodnil s poukazom na zistený skutkový stav a právne predpisy, ktoré aplikoval v prejednávanej veci a to, čo sa týka preukázania uplatneného nároku s odkazom na § 54a OZ a preto skutočnosti uvádzané žalobcom v odvolaní neumožňujú prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.
16. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobou uplatnený nárok je nepochybne súvisiacim nárokom s uzavretou úverovou zmluvou zo dňa 1.2.2007, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou a z týchto dôvodov je potrebné aplikovať predpisy na ochranu spotrebiteľa a ustanovenia Občianskeho zákonníka o premlčaní nároku na náhradu škody, ako aj „ex offo“ prihliadať na námietku premlčania žalobou uplatneného nároku podľa ust. § 54a OZ.
17. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
18. Správne, veľmi podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
19. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné:
20. Zmluva o úvere uzavretá medzi stranami sporu dňa 1.2.2007 je síce zmluvou o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka, a teda predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah, zároveň však táto zmluva je zmluvou spotrebiteľskou podľa § 52 Občianskeho zákonníka účinného od 1.4.2004, keďže spĺňa náležitosti spotrebiteľskej zmluvy pozitívne vymedzené v § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Zároveň táto zmluva je aj zmluvou o spotrebiteľských úveroch v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. Tento zákon definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo inej právnej formy (§ 2 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch) a zmluvu o spotrebiteľskom úvere ako zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom (§ 2 písm. b/ zákona 258/2001 Z.z.). Právna regulácia zákona o spotrebiteľských úveroch je špeciálnou úpravou zmluvy o úvere, vytvorená predovšetkým s ohľadom na špecifiká týkajúce sa ochrany spotrebiteľa.
21. V prejednávanom spore vznikol záväzok žalovanej zo zmluvy, uzatvorenej podľa ustanovení Obchodného zákonníka, avšak táto zmluva s ohľadom na skutočnosť, že dlžník ako jedna zo strán tejto zmluvy nebol podnikateľom, je i zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 a nasl. Obč. zák., preto sa na právny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ, vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva (§ 52 ods. 2 Obč. zák.).
22. Aj v prípade, že úver je absolútnym obchodom a že naň majú dopadať ustanovenia Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov úverovej zmluvy, v predmetnej veci ide o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou zákona o spotrebiteľských úveroch a nepochybne aj ochrannými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Ide totiž o vzťah medzi dodávateľom
- obchodníkom a spotrebiteľom, a teda jedná sa o typický občiansko-právny vzťah. V prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 M Cdo 20/2009). Prípadné použitie nevýhodnejšieho podnikateľského práva na spotrebiteľský právny vzťah, a to aj pokiaľ ide o otázku premlčania, predstavuje zhoršenie postavenia spotrebiteľa. V súvislosti s nadobudnutím účinnosti zákona č. 150/2004 Z.z. (1.1.2004) došlo k zásadnej zmene spotrebiteľského práva. Nevýhodnejšie zmluvné klauzuly oproti zneniu Občianskeho zákonníka sa dostali do rozporu s jeho novým ustanovením § 54 ods. 1: „Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.“
23. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že zmluva, v súvislosti s uzavretím ktorej vznikla žalobcovi škoda, ktorú si uplatňuje v tomto konaní, je zmluvou spotrebiteľskou, teda pôvodný záväzkový vzťah je vzťahom spotrebiteľským, a preto nárok súvisiaci s takouto spotrebiteľskou zmluvou, t.j. záväzkový vzťah vzniknutý z porušenia tejto zmluvy (nárok na náhradu škody z dôvodu porušenia úverovej zmluvy), je tiež potrebné posúdiť ako vzťah spotrebiteľský a aplikovať ustanovenia na ochranu spotrebiteľa, ako to správne uzavrel súd prvej inštancie s odkazom na ust. § 54a OZ.
24. Ust. § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa mali inak použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21.4.2015 sp.zn. 3 MCdo 14/2014 alebo 3 MCdo 12/2014).
25. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
26. Podľa ust. § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky od dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
27. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že pri premlčaní práva na náhradu škody je stanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna (§ 106 ods. 1 Obč. zák.) a objektívna (§ 106 ods. 2 Obč. zák.). Začiatok ich plynutia je upravený odlišne (aj ich dĺžka), avšak ich vzájomný vzťah je vyjadrený tak, že subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby. Ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to napriek tomu, že poškodenému plynie ešte druhá premlčacia doba.
28. Začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby sa viaže na vznik udalosti, z ktorej škoda vznikla.
29. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby sa viaže na subjektívne prvky, a to na 1/ vedomosť poškodeného o škode, 2/ vedomosť poškodeného o tom, kto za ňu zodpovedá.
30. Pri posudzovaní otázky, kedy sa poškodený dozvedel o škode a kto za ňu zodpovedá, treba vychádzať z preukázanej, skutočnej vedomosti poškodeného o týchto prvkoch (teda nie z predpokladanej vedomosti) a nestačí iba možnosť dozvedieť sa o týchto prvkoch. Poškodený sa dozvie o škode vtedy, ak nadobudne vedomosť o majetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno natoľko objektívne vyčísliť v peniazoch, aby poškodený mohol svoj nárok uplatniť na súde.
31. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že nemožno vzájomne oddeľovať subjektívnu a objektívnu premlčaciu dobu, resp. uplatňovať iba jednu z nich, ako sa toho domáha žalobca.
32. Aj keď žalobcovi by prípadne ešte plynula objektívna premlčacia desaťročná doba z dôvodu, že išlo o škodu spôsobenú úmyselne, pokiaľ v rámci tejto doby uplynula už subjektívna premlčacia doba dvoch rokov v zmysle § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, je jeho právo na náhradu škody premlčané tak, ako to správne uzavrel súd prvej inštancie.
33. Žalobca nepochybne mal vedomosť o žalovanej ako o škodcovi a rozsahu škody už pri podaní trestného oznámenia a počas celého trestného konania, v ktorom vystupoval ako poškodený, keďže si uplatnil v tomto trestnom konaní nárok na náhradu škody. Najneskôr však získal vedomosť o škodcovi a o výške škody dňom nadobudnutia právoplatnosti trestného rozkazu Okresného súdu Košice II zo dňa 2.7.2008, t.j. dňom 27.8.2008, kedy mal ďalej pokračovať v civilnom konaní podaním žaloby o náhradu škody, o ktorej základe už bolo rozhodnuté trestným rozkazom a v civilnom konaní sa malo rozhodovať o jej výške. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobu podal na súde dňa 22.6.2016, t.j. až po viac ako siedmych rokoch, nemožno uzavrieť, že v konaní riadne pokračoval v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka a aj v prípade, že by sa subjektívna premlčacia doba počítala až od momentu právoplatnosti trestného rozkazu, t.j. od 27.8.2008, v čase podania žaloby jeho nárok nepochybne bol z dôvodu uplynutia subjektívnej premlčacej doby premlčaný.
34. Pokiaľ sa žalobca v odvolaní domáha aplikácie ust. § 110 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, a teda aplikácie desaťročnej premlčacej doby bez aplikácie akejkoľvek subjektívnej doby, odvolací súd poukazuje na to, že ust. § 110 Občianskeho zákonníka rieši prípady, kedy bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu alebo ak právo dlžník písomne uzná čo do dôvodu a výšky a o takýto prípad v prejednávanom spore nejde. Trestným rozkazom (ani iným rozhodnutím) totiž nebol žalobcovi právoplatne priznaný nárok na náhradu škody, keďže v tomto trestnom konaní bolo rozhodnuté len o jeho základe a s týmto nárokom bol odkázaný na civilné konanie.
35. K ostatnej odvolacej námietke žalobcu, že nemožno ustáliť, že by sa z trestného rozsudku dozvedel o výške spôsobenej škody, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca sám určil tento rozsah škody (653,25 €) ako znak skutkovej podstaty prečinu úverového podvodu a v trestnom konaní na základe takto určenej výšky škody bolo spôsobenie škody žalovanou definované ako spôsobenie malej škody, čo malo následne vplyv na uloženie trestu za tento prečin.
36. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok, vrátane výroku o trovách konania, ako vecne správny v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil s odkazom na ust. § 387 ods. 2 CSP.
37. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1, 2 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Úspešnej žalovanej preukázateľne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd stranám sporu nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
38. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 poslednej vety CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).