Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/11/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Brondoša a sudcov JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobcu: Mesto Košice, Trieda SNP 48/A, Košice, IČO: 00 691 135, proti žalovanému : Investičná Správcovská s.r.o., Zvonárska 3, Košice, IČO: 44 484 011, o zaplatenie 29.748,24 eura s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku pre zmeškanie Okresného súdu Košice II zo 4. mája 2015, č. k. -35

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi 100 % trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice II (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) napadnutým rozsudkom pre zmeškanie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 29.748,24 eura s úrokmi z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 29.748,24 eura od 1.6.2014 do zaplatenia a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanému vo výške 1.784,50 eura.

2. V celom rozsahu tak vyhovel žalobe, skutkovým základom ktorej bolo v podstatnom tvrdenie žalobcu, že uplatnená pohľadávka v istine predstavovala bezdôvodné obohatenie, ku ktorému došlo užívaním pozemkov žalobcu, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXXX pre katastrálne územie A., ako parcela č. 5489/19 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 510 m2, parcela č. 5489/20 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 98 m2 a parcela č. 5489/21 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 2947 m2, žalovaným bez právneho titulu.

3. Na takto ustálený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. a a a v znení účinnom do 30.6.2015, z ktorých dospel k záveru, že v danej veci boli splnené zákonné podmienky pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie podľa v znení účinnom do 30.6.2016 z dôvodu, že postupom podľa ust. uznesením č. k. -31 zo dňa 29.9.2014, ktoré bolo žalovanému doručené spolu so žalobou dňa 15.10.2014, uložil žalovanému, aby sa písomne vyjadril k žalobnému návrhu, ktorú povinnosť tento v súdom stanovenej lehote bez vážneho dôvodu nesplnil, pričom bol o následkoch nesplnenia tejto povinnosti poučený ( ). Rozhodnutie o trovách konania založil na , pričom konštatoval plný úspech žalobcu v konaní.

4. Proti tomuto rozsudku pre zmeškanie podal žalovaný odvolanie s návrhom, aby ho odvolací súd zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie v otázke splnenia podmienok pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie podľa ust. , nakoľko mu nebolo doručené uznesenie súdu zo dňa

29.9.2014, č. k. -31 spolu s návrhom v súlade s ust. . Svojimi odvolacími námietkami vytýkajúcimi nesprávne právne posúdenie veci, žalovaný podľa posúdenia odvolacieho súdu uplatnil odvolací dôvod podľa ust. . Odvolací súd pre úplnosť poznamenáva, že v zmysle ust. na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, musí prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Naproti tomu, vo vzťahu k ostatným odvolacím dôvodom, je odvolací súd podľa ust. viazaný ich vymedzením v odvolaní, a preto na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v súlade s ust. dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom rozhodnutí o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenia zistil (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 1269s).

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že prvoinštančný súd vydal rozsudok pre zmeškanie postupujúc v súlade s , o čom svedčí aj uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 9.2.2022, č. k. -176 potvrdené uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 12. 7. 2022, č. k. , ktorými bol zamietnutý návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie a návrh na odpustenie zmeškania lehoty.

6. Žalovaný v odvolacej replike poukázal na to, že aj keby inak boli splnené podmienky na vydanie tohto rozhodnutia, tak súd nemal povinnosť, ale len možnosť vydať rozsudok pre zmeškanie, a to v prípade, ak považoval žalobcom tvrdený skutkový stav za nesporný. Mal za to, že súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď v prejednávanej veci rozhodol rozsudkom pre zmeškanie len na základe žalobcom tvrdeného skutkového stavu. Pochybenie súdu prvej inštancie vzhliadol najmä v tom, že neskúmal okolnosti vzniku nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, ako aj v tom, že nešlo o prípad, kedy by bol v konaní nečinný a odmietal sa aktívne podieľať na súdnom procese. Opätovne uviedol dôvody, pre ktoré sa nevyjadril k žalobe.

7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas ( ), oprávnenou osobou (§ až 361 ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné (§ až 358 ), bez nariadenia pojednávania ( a contrario ), v rozsahu vyplývajúcom z ust. a z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu podľa ust. a dospel k záveru, že nie je (odvolanie) dôvodné. Tento rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 17.4.2024 po predchádzajúcom oznámení miesta a času tohto procesného úkonu na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu, pri zachovaní lehoty podľa ust. .

8. K odvolaciemu dôvodu podľa odvolací súd uvádza, že vo všeobecnosti právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikáciou konkrétnej právnej normy na zistený skutkový stav vyvodzuje zo skutkových zistení, aké práva a povinnosti majú subjekty konania podľa hmotného práva. Nesprávnym právnym posúdením je potom potrebné rozumieť omyl v tomto postupe, a teda nesprávnosť pri aplikácii práva na skutkové zistenia. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd neaplikoval právnu normu vôbec, alebo ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo ak aj aplikoval správny predpis, ktorý si nesprávne vyložil alebo napokon ak aplikoval správny predpis, ktorý tiež správne interpretoval, avšak právnu normu nesprávne na zistený skutkový stav použil, v skutkových okolnostiach teda z právnej normy vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach strán.

9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu a v rozsahu námietok a argumentov žalovaného uvedených v odvolaní, dospel k záveru, že odvolací dôvod podľa v prejednávanej veci nie je preukázaný.

10. Podľa ust. a , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

11. Podľa ust. v znení účinnom do 30.6.2016, ak to povaha veci alebo okolnosti prípadu vyžadujú, môže súd s výnimkou vecí podľa a uložiť odporcovi

uznesením, aby sa k veci písomne vyjadril a v prípade, že uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Na podanie vyjadrenia určí súd lehotu. Ak má odporca bydlisko v cudzine, môže mu súd aj vo veciach uvedených v § 120 ods. 2 uložiť uznesením, aby sa k veci písomne vyjadril.

12. Podľa ust. , ak odporca bez vážneho dôvodu nesplní povinnosť uloženú uznesením vydaným podľa odseku 3, môže súd bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o návrhu rozsudkom pre zmeškanie podľa ; o tomto následku musí byť odporca poučený. Ustanovenia a a sa nepoužijú.

13. Podľa ust. , rozsudkom pre zmeškanie možno spor rozhodnúť, ak žalovaný sa k žalobe a prílohám písomne nevyjadril do 15 dní odo dňa, keď mu boli doručené, hoci ho súd na to vyzval a poučil ho o následkoch nesplnenia tejto povinnosti ().

14. Podľa ust. , skutkovým základom rozsudku podľa ods. 1 je žalobcom tvrdený skutkový stav ak ho súd považuje za nesporný.

15. Cieľom inštitútu rozsudku pre zmeškanie (kontumačného rozsudku) bolo podľa predchádzajúcej procesnej úpravy čeliť prieťahom zvyčajne spôsobených nepružnosťou, nedbanlivosťou i zámernou pasivitou žalovaného, najmä pokiaľ ide o účasť na pojednávaniach a vyjadrovaní sa k obsahu žaloby. V tomto zameraní ho bolo možné chápať ako istú formu sankcie za procesnú nedisciplinovanosť žalovaného a širšie ako nástroj vyššej efektivity konania. Vecne bola jeho úprava konštruovaná tak, aby neoslabila právo všetkých účastníkov na súdnu ochranu, nenarušila ich rovnosť, neznemožnila zistiť skutkový stav a neobmedzila súd v možnosti úvahy o právnej kvalifikácii veci (čl. 46 a nasl. SR, a 3 ZS, , 3, 5, 18, 100, 101, 152 153 a ďalšie ). Preto k charakteristickým znakom úpravy inštitútu patrila fakultatívnosť použitia, určenie takých - kladných a záporných - podmienok použitia, ktoré fakticky vylučovali nebezpečenstvo obmedzenia procesných práv žalovaného a jeho neinformovanosť, najmä o dôsledkoch nečinnosti, a ktoré v prípade pasívneho samostatného spoločenstva chránili pred účinkami kontumácie disciplinovaných účastníkov. Aby aplikácia inštitútu nevybočila z prísneho rámca podmienok a neodporovala jeho účelu, explicitne sa zakazovalo použiť ho vtedy, keď by bol kontumačný rozsudok obsahom a účinkami typom konštitutívneho rozsudku, napríklad o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva podľa , o zrušení spoločnosti a jej likvidácii podľa v spojení s a nasl. , v sporoch s cudzím prvkom (pozri ZMPSP) a v sporoch, ktorých predmetom nemohli účastníci disponovať formou súdneho zmieru. Kontumačným rozsudkom nemohol súd rozhodnúť ani vtedy, ak boli kumulatívne splnené nasledujúce predpoklady: v spore zo spotrebiteľskej zmluvy sa uplatňovalo právo na zaplatenie peňažnej sumy, spotrebiteľ bol v procesnom postavení odporcu a zároveň spotrebiteľská zmluva obsahovala neprijateľné podmienky. Kontumačný rozsudok teda bolo možné vydať len o veciach riešených v sporovom konaní. Fakultatívnosť použitia inštitútu rozsudku pre zmeškanie znamená, že súd nie je viazaný návrhom žalobcu na rozhodnutie veci týmto spôsobom; ak to uzná vzhľadom na okolnosti veci za potrebné či vhodné, môže vo veci riadne konať, aj keď by boli splnené všetky ostatné podmienky rozhodnutia sporu týmto spôsobom.

16. Pokiaľ ide o podmienky vydania rozsudku pre zmeškanie pred nariadením pojednávania, vyžadoval pre vydanie kontumačného rozsudku kumulatívne splnenie nasledovných podmienok: išlo o spor o splnení povinnosti (žaloba na plnenie), konanie sa nachádzalo v štádiu pred nariadením pojednávania, súd uznesením uložil žalovanému povinnosť písomne sa vyjadriť k žalobe a v tomto vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, súd určil žalovanému lehotu na vyjadrenie, súd poučil žalovaného o následkoch nesplnenia povinnosti vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, súd doručil uznesenie s výzvou na vyjadrenie žalovanému do vlastných rúk, žalovaný sa v súdom určenej lehote nevyjadril a zároveň neospravedlnil nesplnenie povinnosti vyjadriť sa vážnymi dôvodmi. Predmetom odvolacieho prieskumu v danej veci je teda skúmanie splnenia podmienok (predpokladov) pre vydanie kontumačného rozsudku a nie existencie ospravedlniteľného dôvodu, pre ktorý sa žalovaný nevyjadril k návrhu, ktorú otázku posudzuje súd v konaní o návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie.

17. Zo spisu odvolací súd zistil, že v preskúmavanej veci boli splnené podmienky pre vydanie kontumačného rozsudku, teda aj vrátane doručenia uznesenia s výzvou na vyjadrenie sa a žaloby

žalovanému, s ktorou otázkou sa v neprospech žalovaného vyčerpávajúco vysporiadal súd v súbežnom právoplatne skončenom konaní o zrušenie kontumačného rozsudku.

18. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. a .

19. Podľa ust. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

20. Podľa ust. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

21. V odvolacom konaní mal žalobca plný procesný úspech a preto mu v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami vzniklo právo na náhradu trov konania proti žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní neúspešný.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné ( ). Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( )