Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Ek/2151/2020

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: Inšpektorát práce Košice, IČO: 00 166 383, so sídlom: Masarykova 10, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto proti povinnému: K. G. - U. J., U.: XX XXX XXX, E.: X.XX.XXXX, I.: Č. XXXX/XX, XXX XX X. o vymoženie 2.000,- EUR s príslušenstvom., vedenej pred súdnym exekútorom: Mgr. Alexander Šemperger, so sídlom exekútorského úradu: Žižkova 6, 040 01 Košice, pod sp. zn. 245EX 35/21, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.

II. Žiaden z účastníkom konania n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 22.12.2020 domáhal od povinného vymoženia sumy celkom 2.000,- EUR s prísl. na základe vykonateľného exekučného titulu - rozhodnutia Inšpektorátu práce Košice, č. 81/19/Ž zo dňa 09.05.2019, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 09.07.2019.

2. Súd na základe vyššie uvedeného návrhu na vykonanie exekúcie vydal dňa 18.01.2021 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi - Mgr. Alexander Šemperger, so sídlom exekútorského úradu: Žižkova 6, 040 01 Košice. Súdny exekútor zaslal povinnému upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 21.01.2021, ktoré si povinný prevzal do vlastných rúk dňa 03.02.2021.

3. Dňa 17.02.2021 podal povinný prostredníctvom poštovej prepravy písomné podanie označené ako „Slovenská republika - Inšpektorát práce Košice c/a Viliam Hlaváč - Návrh povinného na zastavenie exekúcie“ datované dňom 09.02.2021. V predmetnom písomnom podaní povinný uviedol, že ku dňu 30.11.2019 ukončil podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch činnosti a s ukončením jeho podnikateľskej činnosti malo dôjsť k prechodu práv a povinností na právneho nástupcu v zmysle Dohody o ukončení partnerskej zmluvy zo dňa 07.08.2019 a jej dodatku. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má povinný za to, že nie je legitimovaným subjektom na strane povinného v predmetnom exekučnom konaní.

4. Spolu s návrhom na zastavenie exekúcie súdny exekútor predložil súdu aj vyjadrenie oprávneného, ktorý v ňom uvádza, že exekučné konanie je vedené na základe exekučného titulu - rozhodnutia Inšpektorátu práce Košice, č. 81/19/Ž zo dňa 09.05.2019, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 09.07.2019, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť pohľadávku vo výške 2.000,- Eur a preto oprávnený nesúhlasí s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

5. Súdny exekútor sa k návrhu na zastavenie exekúcie bližšie nevyjadril.

6. S poukazom na ust § 61k ods. 1 Exekučného poriadku: „Súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a. po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b. exekučný titul bol zrušený, c. je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d. sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.“

7. S poukazom na ust § 61k ods. 2 Exekučného poriadku: „Povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.“

8. S poukazom na ust § 61k ods. 3 Exekučného poriadku: „V neskôr podaných návrhoch na zatavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa ods. 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenie podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.“

9. S poukazom na ust § 61k ods. 5 Exekučného poriadku: „Návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.“

10. S poukazom na ust § 61l ods. 1 Exekučného poriadku: „O návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný účinok, rozhoduje súd prednostne.“

11. S poukazom na ust § 61l ods. 2 Exekučného poriadku: „Na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je potrebné nariaďovať pojednávanie. Pred rozhodnutím môže súd nariadiť vypočutie určitej osoby.“

12. S poukazom na ust § 61l ods. 3 Exekučného poriadku: „Ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.“

13. S poukazom na ust Exekučného poriadku: „Na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.“

14. S poukazom na ust - : „Lehota podľa tohto zákona môže byť určená podľa hodín, dní, týždňov, mesiacov a rokov.“

15. S poukazom na ust - : „Do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty.“

16. S poukazom na ust - : „Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty; ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca.“

17. S poukazom na ust - : „Ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.“

18. S poukazom na ust. - : „Lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.“

19. S poukazom na ust. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon): „Živnostenské oprávnenie zaniká: a) smrťou fyzickej osoby (živnostníka), ak nepokračujú v živnosti dedičia alebo správca dedičstva; oprávnenie však zanikne najneskôr uplynutím lehoty uvedenej v , zánikom právnickej osoby, ak nejde o prípady podľa a , uplynutím času, ak živnostenské oprávnenie bolo vydané na určitý čas, d) rozhodnutím živnostenského úradu o zrušení živnostenského oprávnenia podľa , e) ak to ustanoví osobitný zákon, f) uplynutím lehoty povoleného prechodného alebo trvalého pobytu podnikateľa alebo jeho zrušením, g) dňom uvedeným v oznámení o ukončení podnikania; to neplatí, ak živnostenský úrad začal konanie o zrušení živnostenského oprávnenia podľa alebo alebo konanie o uložení pokuty podľa tohto zákona.“

20. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladom vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, a ktorý povinný dobrovoľne sa nesplnil.

21. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného, ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu zákon umožňuje povinnému brániť sa proti nedôvodne začatej a neprípustnej exekúcii a v prípade jeho uplatnenia vzniká povinnosť súdu preskúmať oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie s prihliadnutím na všetky skutočnosti uvádzané povinným, a s ktorými zákon spája zastavenie exekúcie. Z uvedeného dôvodu musí byť návrh na zastavenie exekúcie náležite odôvodnený. Dôkazné bremeno spadá na ťarchu povinného, ktorý okrem povinnosti tvrdenia je povinný súdu predložiť všetky dôkazy, ktoré by jeho tvrdenia potvrdili.

22. Z hľadiska času podania návrhu na zastavenie exekúcie rozlišujeme návrh na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom a bez odkladného účinku. Len odôvodnený návrh na zastavenie exekúcie podaný do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie má odkladný účinok. Argumentum a contrario neodôvodnený návrh, hoci podaný v lehote 15 dní, nemá odkladný účinok. Povinní musia uplatniť všetky skutočnosti, ktoré sú im známe. Neskôr podané návrhy môžu obsahovať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí 15-dňovej lehoty. Ďalšie podané návrhy musia obsahovať opäť len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu. Výnimku predstavujú skutočnosti, ktoré nemohli povinní bez vlastnej viny uplatniť skôr. Neskôr podaný návrh na zastavenie exekúcie už nemá odkladný účinok

23. Po preskúmaní písomných podaní súdneho exekútora, povinného a oprávneného súd konštatuje, že z upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 21.01.2021, konkrétne z jeho poučenia vyplýva, že proti upovedomeniu o začatí exekúcie môže povinný podať u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, ak exekučný titul bol zrušený, ak je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní uplatniť už skôr, alebo sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Povinný si prevzal upovedomenie o začatí exekúcie dňa 03.02.2021 (streda), čo vyplýva z doručenky, ktorú súdny exekútor priložil k písomnému podaniu. Posledný deň na podanie návrhu na zastavenie exekúcie tak bol 18.02.2021 (štvrtok). Povinný podal návrh na zastavenie exekúcie dňa 17.02.2021, čo vyplýva z priloženej obálky, v ktorej bol súdnemu exekútorovi doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie. Povinný podal ho v zákonom stanovenej lehote na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom, preto návrh povinného má odkladný účinok.

24. Exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom

tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie §61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.

25. Každý exekučný titul sa vyznačuje formálnou i materiálnou právoplatnosťou. Formálna právoplatnosť vykonávaného rozhodnutia znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi na ktorých sa právoplatnosť vzťahuje, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Formálna právoplatnosť sa považuje za bezvýnimočnú, čo znamená, že rozhodnutie buď je alebo nie je napadnuteľné opravnými prostriedkami, materiálna právoplatnosť sa vyznačuje väčšou flexibilitou. Jediným exekučným titulom, ktorý môže exekučný súd preskúmať po hmotnoprávnej stránke, teda aj z materiálnej právoplatnosti, je rozhodcovský rozsudok. Ostatné exekučné tituly môže exekučný súd skúmať len z formálnej stránky.

26. Návrh na zastavenie vyvoláva spor o oprávnenosti začatia alebo ďalšieho vykonávania exekúcie, ktorého cieľom je úplné alebo čiastočné zastavenie exekúcie. Dôsledné uplatňovanie koncentračnej zásady má za následok, že v prípade, keď súd zamietne návrh na zastavenie exekúcie len pre jeho oneskorené podanie, aj keď by dôvod na zastavenie bol, má povinný právo domáhať sa vrátenia plnenia samostatnou žalobou voči oprávnenému. Ide o žalobu z "lepšieho práva", ktorá odstraňuje rozpor medzi hmotným a procesným právom.

27. Vo vykonávacom konaní musí súd vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože len vykonáva to, o čom už bolo rozhodnuté a nenahrádza súd v základnom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané, a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určenej povinnosti voči tam označenému subjektu, a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek meniť na tomto rozhodnutí, príp. ho akokoľvek vecne preskúmavať alebo rušiť.

28. „Exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú stránku exekučného titulu, pretože je viazaný rozhodnutím súdu v základom konaní, to znamená, že rozhodnutie súdu v základnom konaní nemôže byť exekučným súdom posúdené ako rozporné so zákonom. V exekučnom konaní súd skúma len to, či došlo k zániku práva vyplývajúceho z exekučného titulu po jeho vydaní.“ (Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 30.05.2018, sp. zn. )

29. „Exekučné tituly môže exekučný súd skúmať len z formálnej stránky. V konaní o námietkach proti exekúcii súd skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie a námietky proti exekúcii sa posudzujú v čase začatia exekučného konania, t.j. v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie. Exekučný súd však nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu stránku exekučného titulu. Obsahom toto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia. Povinný sa mal uvedenými skutočnosťami brániť v základnom konaní (právo patrí bdelým - „vigilantibus iura scripta sunt“).“ (Uznesenie Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 24.05.2016, sp. zn. )

30. „Všeobecne platí, že exekučný súd je exekučným titulom, ktorým je rozsudok všeobecného súdu, viazaný a nemá oprávnenie tento exekučný titul vecne preskúmavať.“ (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 07.09.2016, sp. zn. )

31. ,,Pozastavenie prevádzkovania živnosti nie je dôvodom, pre ktorý by mala byť exekúcia vyhlásená za neprípustnú, ani nebráni vymáhateľnosti nároku. Živnosť podnikateľ prevádzkuje na vlastnú zodpovednosť, t.j. zodpovedá za záväzky, ktoré pri výkone živnostenskej činnosti vznikli. Pozastavenie,

dokonca ani samotné ukončenie prevádzkovania živnosti, neznamená zánik povinnosti splniť vzniknuté dlhy." (Uznesenie Okresného súdu Prievidza zo dňa 24.11.2011, sp. zn. )

32. "Zánik živnostenského oprávnenia má iba ten dôsledok, že fyzická osoba už nie je oprávnená vykonávať živnosť. Zánikom živnostenského oprávnenia nedochádza k zániku povinností fyzickej osoby, ktoré jej vznikli počas prevádzkovania živnosti, vrátane povinností, ktoré takej fyzickej osobe vznikli v spojení so zamestnávaním zamestnancov podľa pracovnej zmluvy." (Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.06.2016, sp. zn. )

33. ,,Zánikom živnostenského oprávnenia však nedochádza k zániku povinností fyzickej osoby, ktoré jej vznikli počas prevádzkovania živnosti, vrátane povinností, ktoré takej fyzickej osobe vznikli v spojení so zamestnávaním zamestnancov. Nedochádza preto ani k zániku zodpovednosti, ktoré takej fyzickej osobe ako zamestnávateľovi vznikli podľa predpisov sociálneho poistenia." (Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.02.2016, sp. zn. )

34. Podkladom na vykonanie exekúcie bol exekučný titul - rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice, č. 81/19/Ž zo dňa 09.05.2019, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 09.07.2019, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť pohľadávku vo výške 2.000,- Eur. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie namietal skutočnosť, že ku dňu 30.11.2019 ukončil podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch činnosti a s ukončením jeho podnikateľskej činnosti malo dôjsť k prechodu práv a povinností na právneho nástupcu v zmysle Dohody o ukončení partnerskej zmluvy zo dňa 07.08.2019 a jej dodatku. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má povinný za to, že nie je legitimovaným subjektom na strane povinného v predmetnom exekučnom konaní. K návrhu na zastavenie priložil listiny označené ako „Potvrdenie o ukončení podnikania, sp.zn. OU-RV-OZP-2019/012190-2“ zo dňa 29.11.2019, „Dohoda o ukončení partnerskej zmluvy zo dňa 26.11.2005“ zo dňa 07.08.2019, „Výpis zo živnostenského registra

35. Povinný v podanom návrhu zastavenie exekúcie namietal najmä skutočnosť, že nie je legitimovaným subjektom na strane povinného nakoľko v zmysle Dohody o ukončení partnerskej zmluvy zo dňa 07.08.2019 malo dôjsť prechodu všetkých práv a povinností na právneho nástupcu, ktorým mal byť Slovak Parcel Service s.r.o., IČO: 31 329 217, so sídlom: Senecká cesta 1, 900 28 Ivanka pri Dunaji. Súd sa zaoberal predloženou Dohodou o ukončení partnerskej zmluvy zo dňa 07.08.2019, avšak z predmetnej Dohody žiadnym relevantným spôsobom nevyplýva prechod práv a povinnosti z povinného na právneho nástupcu, ktorým by mal byť - Slovak Parcel Service s.r.o., IČO: 31 329 217, so sídlom: Senecká cesta 1, 900 28 Ivanka pri Dunaji. Povinný v podanom návrhu na zastavenie exekúcie síce spomína aj dodatok k Dohode, ale tento Dodatok k návrhu na zastavenie nepredložil. Súčasne povinný k návrhu na zastavenie exekúcie nepredložil ani Partnerskú zmluvu zo dňa 26.11.2005.

36. Ako vyplýva z vyššieho citovaných právnych ustanovení a rozhodnutí právnymi dôsledkami zániku, resp. pozastavenia živnostenského oprávnenia sa súdna prax vysporiadala tak, že zánik živnostenského rozhodnutia nezbavuje fyzickú osobu zodpovednosti za dlhy, ktoré vznik v čase výkonu živnostenského oprávnenia. Exekučný titul bol vydaný v čase kedy povinný aktívne vykonával podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia (exekučný titul bol vydaný dňa 09.05.2019, a na základe Dohody o ukončení partnerskej zmluvy čl. I je zrejmé, že k ukončeniu Partnerskej zmluvy došlo dňa 31.12.2019). Skutočnosť, že povinný dňa 30.11.2019 ukončil podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia nič nemení na zodpovednosti povinného za dlhy, ktoré spôsobil počas výkonu živnostenského oprávnenia.

37. Čo sa týka povinným namietanej skutočnosti, že malo dôjsť k prechodu práv a povinnosti z povinného na nový subjekt - Slovak Parcel Service s.r.o., IČO: 31 329 217, so sídlom: Senecká cesta 1, 900 28 Ivanka pri Dunaji na základe Dohody o ukončení partnerskej zmluvy zo dňa 07.08.2019, súd uvádza, že vykonanie exekúcie prichádza do úvahy len proti tomu, kto je označený ako povinný v exekučnom titule (pasívna exekučná legitimácia), a iba v prospech toho, kto má podľa exekučného titulu právo na plnenie (aktívna exekučná legitimácia). Nemožno však vylúčiť prechod povinnosti alebo práva z exekučného titulu na inú fyzickú alebo právnickú osobu, prípadne aj na štát. K prechodu práva alebo povinnosti vyplývajúcich z exekučného titulu na iné subjekty môže dôjsť univerzálnou alebo singulárnou sukcesiou a časovo sa tak môže stať pred začatím exekučného konania alebo po jeho začatí, pričom čas, kedy k prechodu práva alebo povinnosti vyplývajúcich z exekučného titulu došlo, je rozhodujúci z

hľadiska aplikácie uvedeného zákonného ustanovenia. Exekučný poriadok rieši prechod práva alebo povinnosti a to až po vydaní exekučného titulu. Vykonať exekúciu v prospech inej ako oprávnenej osoby z exekučného titulu alebo proti inej ako povinnej osobe z exekučného titulu je preto možné iba vtedy, ak k prechodu alebo prevodu práva alebo povinnosti došlo po vydaní exekučného titulu. Nemožno akceptovať prechod alebo prevod, ku ktorému došlo pred vydaním exekučného titulu, pretože tento prechod alebo prevod sa mal prejaviť už v procesnom nástupníctve (zmena alebo zámena účastníka konania v základnom konaní) a v správnom vyriešení aktívnej vecnej legitimácie v základnom (sporovom konaní) (Uznesenie Krajského súdu Nitra zo dňa 30.06.2014, sp. zn. ). Z predmetnej Dohody o ukončení Partnerskej zmluvy datovanej dňom 07.08.2019 však žiadnym relevantným spôsobom nevyplýva prechod práv a povinnosti z povinného na právneho nástupcu, dodatok k Dohode, resp. Partnerskej zmluve, z ktorého by bolo zrejmé, že zánikom živnostenského oprávnenia povinného prechádzajú práva a povinnosti vzniknuté z jeho podnikateľskej činnosti na nový subjekt súdu v rámci návrhu povinného na zastavenie exekúcie predložený nebol. Ako súd uviedol už vyššie, dôkazné bremeno v návrhu na zastavenie exekúcie je na povinnom. Povinný v rámci návrhu na zastavenie exekúcie musí uviesť všetky skutočnosti, ktoré podľa neho odôvodňujú zastavenie exekúcie, a v rámci návrhu na zastavenie exekúcie musí tvrdené skutočnosti aj relevantným spôsobom preukázať.

38. Na základe vyššie uvedených skutočností má súd za to, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol, ani relevantným spôsobom nepreukázal okolnosti či skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé obsahovo naplniť niektorý z dôvodov, ktoré exekučný poriadok v ust. § 61k vyžaduje ako predpoklad na zastavenie exekúcie súdom.

39. Vzhľadom na skutočnosť, že súd pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie nezistil žiadny z dôvodov na zastavenie exekúcie a teda exekúcia sa má vykonať na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, preto súd v súlade s § 61l ods. 3 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie zamietol

40. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku: „Trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.“

41. Podľa § 199b Exekučného poriadku: „Oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.“

42. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku: „Povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.“

43. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil, a ktoré by pri riadnom priebehu konania. Pri návrhu na zastavenie exekúcie je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska mal úspech. Ustanovenie o náhrade trov konania, nie je obmedzené len na určité konania. Platí preto pre každé konanie. Keďže súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, povinný nemá nárok na náhradu trov konania a oprávnený mal v konaní úspech, vznikol mu nárok na náhradu nákladov spojených s jeho zastupovaním v súvislosti s vyjadrením k návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Nakoľko oprávnený nie je v konaní právne zastúpený, v súvislosti s vyjadrením k návrhu povinného na zastavenie exekúcie mu tak žiadne trovy nevznikli, súd o trovách oprávneného nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.

Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.