Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tos/48/2021

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Petra Tótha a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci odsúdeného X. A., nar. XX.X.XXXX v A., bytom J., t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Ilava, v konaní o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, na neverejnom zasadnutí dňa 22. apríla 2021 o sťažnosti odsúdeného podanej proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 10. marca 2021, sp. zn. takto

rozhodol:

Podľa sa sťažnosť odsúdeného X. A. z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.

odôvodnenie:

Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa 10. marca 2021, sp. zn. , podľa s použitím , Tr. zákona zamietol návrh odsúdeného X. A. na jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. X. A. bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp.zn. zo 07.11.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. z 27.02.2019 pre prečin krádeže podľa Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa Tr. zák. v štádiu pokusu podľa Tr. zák. a zločin útoku na verejného činiteľa podľa , Tr. zák. s poukazom na Tr. zák., za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky so zaradením na jeho výkon do ústavu so stredným stupňom stráženia. Výkon trestu odňatia slobody nastúpil 27.02.2019 a predpokladane má trest odňatia slobody po započítaní väzby vykonať 26.03.2022.

Proti tomuto uzneseniu ihneď po jeho vyhlásení, teda včas, podal odsúdený X. A. sťažnosť, ktorú odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. V jej písomnom odôvodnení poukázal na to, že prvostupňový súd síce správne posúdil hodnotenie riaditeľa ÚVTOS Ilava, ktoré je vnútorne rozporné, keď z jeho obsahu vyplýva, že vo výkone trestu odňatia slobody plnil svoje povinnosti a správaním preukázal polepšenie, avšak svoje zamietavé rozhodnutie založil na nesprávnom posúdení tretej podmienky v zmysle pri konštatovaní, že nemožno od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Svoj záver založil na tom, že mu „v minulosti bola viackrát daná možnosť preukázať jeho polepšenie, boli mu uložené podmienečné aj nepodmienečné tresty odňatia slobody. Tieto možnosti však odsúdený nevyužil a aj po takýchto odsúdeniach sa dopustil ďalšej trestnej činnosti.“ S takýmto tvrdením sa nemožno stotožniť, pretože z hypotézy Tr.zák. vyplýva, že ide o posúdenie do budúcnosti a nie hodnotenie jeho života pred aktuálne vykonávaným trestom odňatia slobody. Pri aplikovaní daného ustanovenia je cieľom vyhodnotiť, či tento trest splnil svoj účel a nie konštatovať, že predchádzajúcim trestom sa to nepodarilo. Zo všetkých okolností je naopak vidieť, že súčasný trest, z ktorého sa žiada podmienečné prepustenie, naplnil svoj účel a je pripravený začleniť sa do spoločnosti. Potvrdzujú to aj predložené dôkazy, s ktorými sa však súd v napadnutom rozhodnutí vôbec nevysporiadal, konkrétne ide o list jeho matky, o nahlásenie pobytu v meste Žilina a akceptačný list od budúceho zamestnávateľa. Súdu prvého stupňa je potrebné tiež vyčítať nekritické preberanie

výsledku hodnotenia rizika sociálneho zlyhania. Resocializačná prognóza je vypracovaná iba na základe podzákonnej normy a preto treba citlivo zvažovať akékoľvek zásahy do práv a povinností fyzických osôb na jej podklade. Súd síce korektne nepočítal diskriminačné body za vek a pohlavie, ale ani ďalšie jej oblasti nemajú žiadnu relevanciu pri prognóze do budúcnosti, pretože sa týkajú len minulosti. Dva body za bezdomovectvo za posledný rok pred výkonom trestu nemajú žiadny význam pre budúcnosť, najmä ak už teraz aj súd vie, že bude bývať u rodiny, ktorá sa listom zaručila za vytvorenie riadneho sociálneho zázemia. Ďalej dva body za to, že nebol pred nástupom do výkonu trestu odňatia slobody zamestnaný. On vyvinul snahu a spoza mreží si zabezpečil možnosť nástupu do práce v prípade podmienečného prepustenia, pretože si uvedomuje, že bez práce sa jeho život môže opäť spustiť po šikmej ploche. Podobne jeden bod za finančnú situáciu pred nástupom do výkonu trestu. Jeho finančná situácia po výkone trestu bude vždy iná ako bola pred, najmä ak sa s vysokou pravdepodobnosťou zamestná. Vytváranie dotazníkov preto treba nechať sociálnym pracovníkom, či psychológom, ale súd by mal súdiť podľa zákona a nie podľa takýchto formulárov. Ako posledné (last but not least) si nechal jeden bod za postoj odsúdeného k výkonu trestu odňatia slobody, ale hlavne nielen to, pretože súd tvrdí, že „prihliadol aj na skutočnosť, že odsúdený plní stanovený program zaobchádzania iba čiastočne, nakoľko prezentuje len čiastočne kritický postoj k trestnej činnosti.“ Súd sa však vôbec nevysporiadal so všeobecne známym nálezom Ústavního soudu České republiky z 12.02.2019, sp. zn. , ako i vlastnou rozhodovacou činnosťou (napr. uznesenia OS TN sp. zn. , , či ), podľa ktorej cieľom výkonu trestu odňatia slobody nie je získanie priznania, ale preukázanie polepšenia, čo koniec-koncov súd aj tak skonštatoval splnením druhej podmienky podľa § 66 ods. 1 Tr.zák. K vytýkanej opakovanej (aj druhovo rovnakej) trestnej činnosti dodal, že hoci predtým išlo najmä o majetkovú trestnú činnosť, tak v súčasnosti si odpykáva trest odňatia slobody predovšetkým za zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c) Tr.zák., čo je v jeho trestnom registri ojedinelý trestný čin a práve dlhší trest odňatia slobody dokázal splniť to, čo sa nepodarilo trestom predtým. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby Krajský súd v Trenčíne zrušil napadnuté uznesenie a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti, ktorá mu bola spolu so spisom predložená dňa 14. apríla 2021, preskúmal na neverejnom zasadnutí dňa 22. apríla 2021 v zmysle správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie predchádzajúce napadnutému uzneseniu a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Okresný súd vykonal verejné zasadnutie v prítomnosti odsúdeného a jeho obhajcu a postupoval v súlade so zákonom, keď návrh odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody ako nedôvodný zamietol. Správne zistil, že odsúdený nespĺňa zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie, keďže vzhľadom na okolnosti správne a podrobne uvedené okresným súdom v napadnutom uznesení (odsúdený, ktorý bol opakovane súdne trestaný za páchanie aj druhovo rovnakej trestnej činnosti a vo výkone trestu odňatia slobody nie je prvýkrát, pričom trest odňatia slobody vykonáva v strednom stupni stráženia, síce splnil podmienku, že v podmienkach výkonu trestu je schopný viesť riadny život, k spáchanej trestnej činnosti má však iba čiastočne kritický postoj, v minulosti mu boli uložené podmienečné aj nepodmienečné tresty odňatia slobody, ktoré sa však zjavne minuli ich účelu a nie je tak dostatočne daná záruka, že bude na slobode viesť riadny život a je potrebné, aby odsúdený vo výkone trestu pokračoval, aby jeho náprava bola lepšie zaručená) nemožno dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život tak, ako to predpokladá ustanovenie § 66 ods. 1 Tr. zák..

Z ustanovení § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. vyplýva, že predpokladom podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody u odsúdeného je súčasné splnenie troch podmienok a to, že odsúdený vykonal trest odňatia slobody v zodpovedajúcom rozsahu, že vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a že sa môže od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, pričom pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva. Z hodnotenia odsúdeného riaditeľom Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Ilava, na ktoré podrobne poukázal v odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd, vyplýva záver, že odsúdený v podmienkach výkonu trestu a pod dohľadom je schopný plniť stanovené povinnosti a svojím správaním preukázať snahu po náprave a polepšenie. Z hodnotenia vyplýva aj záver, že odsúdený bol doposiaľ 2 x disciplinárne odmenený, potrestaný nebol, stanovený program zaobchádzania, ktorý je v jeho prípade zameraný hlavne na vedenie k rešpektovaniu právnych a morálnych noriem, zmysluplné využívanie voľného času, rozvíjanie pracovných návykov a na podporu extramurálnych vzťahov, plní iba čiastočne. V edukačnej oblasti

sú nedostatky v čiastočne kritickom postoji k trestnej činnosti a neplnení si svojich povinností. Voľný čas trávi zmysluplne. Prístup odsúdeného k práci je zodpovedný a na požadovanej úrovni. Sociálna a rodinná situácia sa javí ako nestabilná, nakoľko chýba pravidelný kontakt s blízkou rodinou a evidovaný je ako bezdomovec. Riziko sociálneho zlyhania odsúdeného je hodnotené ako stredné, resocializačná prognóza je vyhodnotená ako menej priaznivá, keď rizikovými faktormi u odsúdeného sú najmä opakované páchanie trestnej činnosti, voči ktorej sa vyjadruje čiastočne kriticky, neisté sociálne zázemie, dlhodobá nezamestnanosť, pričom záverom ústav konštatuje, že odsúdený čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a neodporúča jeho podmienečné prepustenie. Krajský súd zdôrazňuje, že zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré správanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu bol páchateľ automaticky prepustený po odpykaní stanovenej doby bez ohľadu na účel trestu, ale podmienečné prepustenie je namieste len vtedy, keď vzhľadom na účel trestu a ďalšie okolnosti, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode riadny život a že tu nie je pre spoločnosť príliš veľké riziko jeho recidívy.

Ustanovenie § 66 ods. 1 Tr. zák. vyjadruje totiž predovšetkým požiadavku pozitívnej prognózy budúceho správania sa odsúdeného, ktorá je nevyhnutným predpokladom pre podmienečné prepustenie a musí pritom vyplývať aj zo zhodnotenia páchateľovho polepšenia, pričom očakávanie, že odsúdený po podmienečnom prepustení povedie riadny život, musí byť dôvodné a založené na všestrannom zhodnotení páchateľovej osobnosti, doterajšieho pôsobenia výkonu trestu, možností jeho nápravy a osobných pomerov s prihliadnutím aj na účel trestu, pričom bez významu nie je ani zistenie, ako bude verejnosť reagovať na predčasné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu, aké sú sociálne pomery odsúdeného a aké podmienky má vytvorené pre prechod do normálneho života na slobode. Správanie odsúdeného vo výkone trestu sa musí pritom hodnotiť v súvislosti s charakterovými vlastnosťami odsúdeného, s motívmi a spôsobom vykonania činu, pretože len za tohto predpokladu možno posúdiť, či odsúdený vo výkone trestu dosiahol taký stupeň nápravy, že sa už zbavil práve tých charakterových rysov a nesprávnych návykov, ktoré ho viedli ku spáchaniu trestnej činnosti alebo ktoré okrem ostatných príčin aspoň prispeli k jeho rozhodnutiu spáchať trestný čin.

Okresný súd sa v posudzovanom prípade týmito hľadiskami dôsledne riadil, prihliadol na všetky okolnosti, ktoré majú význam pre rozhodnutie o tom, či sú splnené podmienky pre podmienečné prepustenie odsúdeného, t.j. pre záver, že odsúdený plnením svojich povinností a správaním vo výkone trestu preukázal nielen polepšenie, ale že možno od neho aj dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život a dospel preto k správnemu záveru.

Krajský súd záverom dodáva, že negatívny charakter má práve správanie a konanie odsúdeného na slobode. Odsúdený je osobou so sklonom k páchaniu trestných činov a z pohľadu predchádzajúcich odsúdení mal dostatok možností preukázať zmenu svojho správania, avšak ich nevyužil, keďže predchádzajúce odsúdenia nesplnili u neho zákonom predpokladaný účel, jeho správanie práve na slobode je negatívne a jeho resocializačná prognóza z tohto hľadiska je preto menej priaznivá. Povaha týchto odsúdeným spáchaných trestných činov a z nich vyplývajúce okolnosti charakterizujúce odsúdeného ako osobu so sklonom k ich páchaniu tvoria u neho také skutočnosti, ktoré odôvodňujú záver o existencií príliš vysokého rizika jeho recidívy a preto a z neho vyplývajúci záver, že u odsúdeného nebol ešte dosiahnutý taký stupeň jeho nápravy, že by sa zbavil práve tých charakterových vlastností a nesprávnych návykov, ktoré viedli ku spáchaniu trestných činov, za ktorý mu bol uložený teraz vykonávaný trest a nemožno preto dôvodne predpokladať, že aj na slobode povedie riadny život. V tomto smere krajský súd naviac poukazuje na skutočnosť, že odsúdený X. A., ktorý bol v minulosti už 9 x súdne trestaný, si trest odňatia slobody vykonáva v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a preto by mal mať v prvom rade snahu o jeho preradenie do ústavu s nižším stupňom stráženia.

Napadnuté uznesenie je vecne správne a v súlade so zákonom podrobne odôvodnené, preto krajský súd, keďže po preskúmaní veci dospel k rovnakému záveru ako okresný súd, na tieto vecne správne dôvody len poukazuje. Sťažnosť odsúdeného X. A. nepovažoval preto za dôvodnú, neakceptoval ju a na základe uvedených dôvodov ju podľa zamietol.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (3:0).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť n i e j e p r í p u s t n á .