Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/3/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Dušana Krč-Šeberu a sudcov JUDr. Romana Hargaša a JUDr. Petra Tótha v trestnej veci proti obžalovanému B. N. a spol. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. a iné, na verejnom zasadnutí dňa 27. februára 2019 prejednal odvolania obžalovaných B. N. a W. W. proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 7.11.2018, sp.zn.8T/78/2018, a takto

rozhodol:

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 3 Tr. por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom výroku o treste vo vzťahu k obžalovanému B. N..

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaný B. N. sa o d s u d z u j e podľa § 323 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 7 Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

II. Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného W. W. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 07.11.2018, sp.zn.8T/78/2018 bol obžalovaný B. N. uznaný za vinného v skutku v bode 1 rozsudku z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., v skutku v bode 2 rozsudku zo zločinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zák. a obžalovaný W. W. v skutku v bode 1 rozsudku z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. na skutkovom základe, že

1. dňa 25.03.2018 v čase okolo 22.00 hod. po predchádzajúcej dohode prišli na B. ulicu č. XX v R., vyšli na strechu budovy spol. B. R. s.r.o., zatiaľ čo obžalovaný W. W. dával pozor, obžalovaný B. N. kovovým páčidlom poškodil priemyselnú kameru umiestenú na stene budovy, následne obžalovaný B. N. zišiel zo strechy budovy a z vonkajšej strany budovy predajne H. X. R. prestrihol telefónny kábel, prešiel ku vstupným dverám do budovy spoločnosti B. R. s.r.o., páčidlom vylomil zámok a vnikol do budovy, prešiel k vstupným kovovým dverám, ktoré tvoria vstup do predajne H. X. R. a páčidlom poškodil kovovú petlicu, ktorú sa mu však nepodarilo otvoriť, a preto sa obaja vrátili do objektu dňa 26.03.2018 v čase o 02:50 hod. zišli zo strechy budovy spol. B. R. s.r.o. k vstupným dverám tvoriacich vstup do predajne H. X. R., na ktorých sa znova pokúšali kovovým páčidlom a krompáčom, ktorý si so sebou priniesli, otvoriť kovovú petlicu, čo sa im nepodarilo z dôvodu, že boli vyrušení príslušníkmi hliadky OO PZ R., pričom konaním oboch obžalovaných vznikla spoločnosti H. M., a.s., škoda vo výške 32,65 Eur,

2. dňa 25.03.2018 v čase o 03:00 hod. pri vstupných dverách tvoriacich vstup do predajne H. X. R. na B. ulici č. XX v R. príslušníci hliadky OO PZ R. vyzvali oboch obžalovaných, aby zostali na mieste a ľahli si na zem, pričom obžalovaný B. N. výzvu neuposlúchol, zodvihol krompáč na úroveň svojich ramien a rozbehol sa oproti príslušníkom polície, ramenom vrazil do nstržm. W. L. a následne sa zahnal krompáčom smerom do hornej časti tela nstržm. G. Q., čomu sa nstržm. G. Q. vyhol a obžalovaný B. N. utiekol.

Za tieto trestné činy bol obžalovaný B. N. odsúdený podľa § 323 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 4, ods. 8 Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Súčasne okresný súd obžalovanému podľa § 83 ods. 1 písm. g/ Tr. zák. uložil zhabanie veci, a to 1 ks krompáča. Obžalovaný W. W. bol odsúdený podľa § 212 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8 Tr. zák., § 36 písm. l/, n/ Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a bola mu určená podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. skúšobná doba vo výmere 2 roky. Súčasne okresný súd uložil obžalovanému podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 51 ods. 4 písm. c/, j/ Tr. zák. povinnosť spočívajúcu v príkaze nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu poškodenej spoločnosti H. M. a.s. a v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie. Obžalovanému W. W. bol taktiež uložený trest prepadnutia veci podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., a to 1 ks páčidla, 1 ks čierna plátenná kukla. Zároveň okresný súd uložil obom obžalovaným podľa § 287 ods. 1 Tr. por. povinnosť spoločne a nerozdielne uhradiť poškodenej spoločnosti H. M. a.s. škodu vo výške 32,65 Eur do 10 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Ďalej okresný súd podľa § 288 ods. 2 Tr. por. poškodenú spoločnosť H. M. a.s. so zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces a podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodenú spoločnosť B. R. s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, nakoľko ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní ho napadol odvolaním obžalovaný B. N. pre nesprávnosť výroku o vine vo vzťahu k skutku pod bodom 2, pre nesprávnosť celého výroku o treste a o spôsobe jeho výkonu. Obžalovaný W. W. napadol odvolaním rozsudok okresného súdu ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní pre nesprávnosť výroku o treste.

Obžalovaný B. N. zahlásené odvolanie písomne zdôvodnil sám a aj prostredníctvom svojho obhajcu. V písomných dôvodoch odvolania, ktoré podal sám (podanie zo dňa 10.12.2018 doručené okresnému súdu dňa 12.12.2018) uviedol, že skutok, ktorý mu je kladený v bode 2 napadnutého rozsudku za vinu nielenže nespáchal, ale sa dokonca ani nestal. Ako uviedol vo svojej výpovedi dňa 19.10.2018, má za to, že poškodený Q. klame, zavádza celé vyšetrovanie ako aj okresný súd nepravdivým tvrdením, aby zakryl svoje zlyhanie pri výkone práce, a tým spôsobom vykonštruoval údajný útok na jeho osobu. Obžalovaný B. N. poukázal na to, že Q. ako jediný opisuje údajný útok, a to tak, že v každej výpovedi je opis deja iný, čím spochybňuje svoje tvrdenie a nedokáže dvakrát opísať zhodne útok, ktorý sa mal podľa neho stať. Ďalej chce vyvrátiť tvrdenia okresného súdu, ktorý vo svojom rozsudku uviedol, že obžalovaný W. vypovedal účelovo. Ako je známe W. vypovedal už dňa 26.03.2018 a v zápisnici o výsluchu zadržaného- podozrivého uviedol, cituje: „ja som nevidel ako hodil N. krompáč do policajta“. Túto skutočnosť následne aj potvrdil vo výsluchu dňa 26.03.2018. Vo svojej výpovedi obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že v behu krompáč pustil, čím vyvrátil tvrdenia poškodeného Q.. Q. v prvej jeho výpovedi zo dňa 26.03.2018 vypovedal, že krompáč hodil, následne sa letiacemu krompáču vyhol a ten letel ďalej. V druhej výpovedi Q. vypovedal, že krompáč neletel, ale mal sa po ňom zahnať. Obžalovaný W. pri svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní vypovedal aj k polohe krompáča, kde uviedol, že keď policajti zasvietili, krompáč bol opretý o pletivo, a to tak, že železná časť bola na zemi a drevená bola opretá o pletivo, čím potvrdil jeho výpoveď, kde obžalovaný B. N. uviedol, že sa snažil ujsť po ľavej strane, čo znamená popri pletive. Taktiež na hlavnom pojednávaní vypovedal, že policajti ho nabádali ako má vypovedať. Ďalej poukázal na pochybenie okresného súdu, ktorý použil výpoveď svedka- poškodeného zo dňa 26.03.2018, ktorá bola realizovaná pred vznesením obvinenia, ktorú L. dňa 21.05.2018 zmenil, a to nielen v opise, ale aj poprel, že by videl útok na jeho kolegu. Pričom vo výpovedi na otázku obhajcu V.. J., aby odstránil rozpory s predošlou výpoveďou, kde vypovedal, že pri prvej výpovedi bol po nočnej, teda niekoľkohodinovej zmene, čím spochybnil výpoveď zo dňa 26.03.2018, čo je aj v spise. Obžalovaný B. N. má za to, že okresný súd nepostupoval v danej veci profesionálne, úmyselne prehliada výpovede na hlavnom pojednávaní, a to hlavne výpoveď L., ktorý jasne a zrozumiteľne odpovedal, že nevidel útok na kolegu. Ďalej namietol, že okresný súd prehliada aj rozpory v ich výpovediach, a to najmä v menení strán a spôsobe ako sa útok mal stať, čo potvrdzuje aj fakt v prípade obžaloby, kde je skutok diametrálne inak opísaný ako je vyhotovený rozsudok, čím sám sebe vyvrátil, že poškodení nemenia výpovede ako je uvedené v rozsudku. Podľa jeho názoru, okresný súd zle vyhodnotil aj dôkazy vo vzťahu ku skutku v bode 2 napadnutého rozsudku, pričom L. vypovedal, že nevidel útok na kolegu, čo vo svojej výpovedi uviedol aj obžalovaný W.. To je v jeho prospech a takto vypovedali obaja zúčastnení. Túto skutočnosť podľa jeho názoru sudca okresného súdu evidentne prehliadol. Pokiaľ ide o výpovede poškodeného Q., tento dvakrát zmenil výpoveď, pričom uviedol viac verzií možného napadnutia. Na hlavnom pojednávaní na otázku obhajcu, prečo vo výpovedi dňa 26.03.2018 vypovedal o možnom útoku tak, že krompáč bol po ňom hodený a on sa mu mal vyhnúť a pred súdom vypovedal inak, odpovedal, že si to myslel. Tento človek podľa názoru obžalovaného N. jednoznačne klame, pretože, keby sa útok stal, tak by nemal problém vypovedať zhodne v prvej ako aj v druhej výpovedi. Vo svojej výpovedi pred súdom opísal, kde stál, čo sa nestotožňuje s miestom nájdenia krompáča. Táto skutočnosť je aj zaznamenaná v nahrávke z hlavného pojednávania, kde je jasný rozpor s výpoveďou, ktorá je v rozsudku zo dňa 07.11.2018. Obžalovaný B. N. k tomu uviedol, že L. vypovedá, že on stál vľavo kolegu Q., vpravo, čo z ich pozície znamená, že L. mal mať stenu po ľavej ruke a kolegu napravo a Q. L. naľavo a pletivo napravo. Q. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že on mal stenu naľavo a L. napravo a L. mal jeho po ľavej ruke a pletivo po pravej. Všetky tieto jeho tvrdenia sú v spise a sú to fakty, ktoré vyvracajú to, že sa skutok mal stať ako tvrdí Q.. Vo svojej výpovedi uviedol, že on mal útočiť z prednej strany, čo v opise znamená smerom von, pričom hliadka mala ísť smerom dnu. Týmto chce poukázať na fakt, že krompáč, ktorý je nafotený v spise je natočený smerom dnu, čím taktiež spochybňuje jeho výpoveď. Okresný súd mu neumožnil urobiť rekonštrukciu, ktorá by jasne preukázala jeho nevinu zo skutku v bode 2, nakoľko poškodení menili svoje výpovede a hlavne kvôli tomu, že poškodení mali viac verzií o možnom útoku. Tak isto s poukazom na úradné záznamy, ktoré sú v spise. Prvý úradný záznam, ktorý vypracoval L. a svojim podpisom aj potvrdil, je presné opísanie ako sa skutok stal, ale on ho vo svojej výpovedi poprel, že ho nevidel. Ďalší úradný záznam vypracovali ohľadom jeho zadržania, kde mal byť zadržaný na základe zločinu krádeže, pričom ohľadom toho prokurátorka vypracovala jeho zadržanie. Prokurátorka súhlas vydala na základe útoku na verejného činiteľa. Žiada, aby bol prešetrený jeho prípad, nakoľko vyšetrovateľ, prokurátor a sudca zámerne prehliadali dôkazy v jeho prospech, čo potvrdzuje fakt, že na záver hlavného pojednávania sa sudca vyslovil: „ keby to bolo tak ako vy tvrdíte, Q. by hrozilo krivé obvinenie“.

Obžalovaný B. N. (ďalej len „obžalovaný v I. rade) v písomných dôvodoch svojho odvolania podaných prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že odvolaním napadol rozsudok okresného súdu ako súdu prvého stupňa vo výroku o vine v bode 2 a v nadväznosti na to v celom výroku o treste, ktorý bol rozsudkom okresného súdu obžalovanému v I. rade uložený, pretože v tejto časti považuje rozsudok okresného súdu za nesprávny a nezákonný. Do výroku o vine v skutku v bode 1 rozsudku a s ním súvisiaceho výroku o náhrade škody obžalovaný v I. rade odvolanie nepodal a zároveň zabezpečil splnenie povinnosti nahradiť škodu poškodenej spoločnosti H. M. a.s. v zmysle tohto rozsudku. Obžalovaný v I. rade považuje rozsudok okresného súdu v napadnutej časti za nesprávny, založený na nesprávnom vyhodnotení všetkých skutočností, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania a tiež na nevykonaní ďalšieho potrebného dokazovania v zmysle návrhov obhajoby a v nadväznosti na to aj na nesprávnom posúdení splnenia zákonných podmienok na uznanie viny obžalovaného v I. rade z konania ustáleného vo výroku v bode 2 napadnutého rozsudku. Podľa názoru obžalovaného v I. rade, konanie ustálené okresným súdom vo výroku o vine v skutku v bode 2 napadnutého rozsudku, ktorým sa mal dopustiť zločinu útoku na verejného činiteľa spáchaného závažnejším spôsobom konania, a to so zbraňou, ktorou mal byť krompáč, nebolo vôbec jednoznačne a nepochybne preukázané tak, ako to nesprávne konštatoval okresný súd a naopak takéto konanie obžalovaného v I. rade vôbec z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní ani v prípravnom konaní nevyplynulo a nebolo bez akýchkoľvek rozumných pochybností preukázané. O tomto vznikli výrazné rozpory vo výsledkoch vykonaného dokazovania, ktoré neboli vôbec na hlavnom pojednávaní odstránené a ktoré tak bolo potrebné jednoznačne hodnotiť v prospech obžalovaného, a nie naopak, ako to urobil okresný súd. Obžalovaný v I. rade zdôrazňuje, že vo vzťahu k zisteniu relevantných skutočností na preukázanie spáchania tohto skutku neboli už v prípravnom konaní vykonané potrebné vyšetrovacie úkony počínajúc presným zadokumentovaním miesta činu a zaistením stôp po údajnom útoku obžalovaného na príslušníkov polície krompáčom, najmä stopy po dopade tohto krompáča a následne nebola vykonaná ani previerka výpovedí dotknutých príslušníkov polície, ktoré sa výrazne rozchádzali a zároveň nekorešpondovali s polohou krompáča a miestom, kde sa tento podľa fotodokumentácie nachádzal, hoci pri takejto rozpornosti vyjadrení a závažnosti skutku to bolo potrebné. Obžalovaný B. N. sa síce v prípravnom konaní najskôr odmietol k veci vyjadriť, využil svoje právo k veci nevypovedať a následne tvrdil, že sa vôbec v daných priestoroch, kde malo k spáchaniu trestnej činnosti dôjsť nenachádzal a nachádzal sa celkom na inom mieste, pričom však tak urobil len z toho dôvodu, že nemal dôveru vo vyšetrovateľa Policajného zboru, ktorý bol kolegom príslušníkov polície, o ktorých obžalovaný v I. rade od začiatku vedel, že ho neprávom obviňujú z takéhoto konania, ktorého sa vôbec nedopustil, a že robia tak zrejme v snahe vysvetliť svoj postup pri zákroku, ktorý bol neúspešný, keďže obžalovaný v I. rade im z miesta činu ušiel, a preto sa obžalovaný v I. rade rozhodol v tejto veci vypovedať až na hlavnom pojednávaní v konaní pred súdom. Obžalovaný v I. rade potom k tejto veci uviedol, že krompáčom sa na príslušníkov polície vôbec nezahnal, ani žiadnym iným spôsobom na nich nezaútočil, ale potom, čo na mieste činu príslušníkov polície zbadal, tak krompáč odhodil nabok a rozbehol sa okolo policajtov v snahe z miesta činu utiecť, čo sa mu aj podarilo. Napokon v podstate rovnakého konania sa dopustil aj ďalší obžalovaný W. W., ktorý potom, čo zbadal príslušníkov polície a mal v rukách páčidlo, tak toto odhodil nabok a rovnako sa snažil z miesta činu utiecť, avšak po jeho spacifikovaní použitím príslušných hmatov a chvatov zo strany policajtov sa mu to nepodarilo a ďalej už s týmito spolupracoval. Obžalovaný W. W. k tejto veci uviedol, že nevidel, že by obžalovaný v I. rade hodil krompáč smerom na príslušníka polície a zároveň uviedol tak pri jeho výsluchu v súvislosti s rozhodovaním o jeho väzbe ako aj následne na hlavnom pojednávaní, že si myslí, že obžalovaný v I. rade nenapadol verejných činiteľov len im ušiel a oni boli na to naštvaní. Takýmto spôsobom obžalovaný W. W. pritom vypovedal za situácie, kedy jeho vzťahy s obžalovaným v I. rade neboli určite pozitívne a priateľské a kedy by sa dalo očakávať, že sa bude snažiť usvedčujúcou výpoveďou voči spoluobžalovanému vytvoriť pre seba podmienky na čo najmiernejší trest. Z toho sa dá vyvodiť, že u obžalovaného W. W. neexistovala žiadna motivácia pomôcť obžalovanému v I. rade, keď napriek tomu vypovedal vyššie uvedené skutočnosti, tak je zrejmé, že tak robil v snahe preukázať, čo sa skutočne v inkriminovanom čase a mieste stalo. Proti takto postavenej výpovedi obžalovaného v I. rade a tiež obžalovaného W. W. sú postavené svedecké výpovede W. L. a Bc. G. Q.. W. L. bol v prípravnom konaní k veci vypočutý ako svedok dňa 26.03.2018 a následne dňa 21.05.2018. V prvej výpovedi tento svedok uviedol, že muž, ktorý stál napravo od príslušníkov polície začal utekať smerom ku nim, pričom v oboch rukách držal krompáč nad hlavou so špicom smerom ku nim, ďalej, že vrazil medzi nich a vrazil svojim pravým ramenom do jeho pravého ramena, kedy už krompáč smeroval zhora dolu a smeroval na jeho kolegu. Ďalej uviedol, že on utekal k druhému páchateľovi, ktorý tiež začal utekať smerom k nim a rozbehol sa oproti nemu a chcel ho chytiť, pričom v ľavej ruke držal baterku a v pravej ruke mal pištoľ a pretože je pravák, tak ako ho chcel druhý páchateľ obehnúť zľava, tak ho udrel pravou rukou, v ktorej mal zbraň, aby mu neušiel, na čo tento páchateľ spadol na zem a tam ho prikľakol a vtedy prestal klásť tento páchateľ aktívny odpor a pribehol k nemu aj kolega a nasadil páchateľovi putá. Muž s krompáčom mal na hlave len kapucňu, a nie kuklu. V druhej výpovedi svedok W. L. uviedol už to, že obaja páchatelia sa rozbehli oproti príslušníkom polície, že on stál trochu vpredu pred kolegom, ktorý stál kúsok za ním, skôr po ľavej strane a že muž ktorý držal krompáč v oboch rukách nad hlavou, avšak ruky mal približne vo výške ramien, tak tento preletel okolo neho a trafil ho svojim telom do ľavého ramena, kde nevie uviesť, ktorou časťou tela to bolo. Ďalej svedok W. L. uviedol, že videl, že ten muž s krompáčom prešiel smerom ku Bc. G. Q. a že on ďalej dával pozor na druhého muža, ktorý bol ešte pred ním a že tento muž s krompáčom ušiel, pričom svedok W. L. videl, že s krompáčom už tento muž neuteká a krompáč zostal niekde ležať. Vyslovene svedok L. uviedol, že to ako muž s krompáčom zaútočil na jeho kolegu Bc. G. Q. on nevidel. Opätovne uviedol, že muž s krompáčom mal na hlave kapucňu a nemal zakrytú tvár. Už v týchto výpovediach svedka W. L. v prípravnom konaní sú viaceré významné rozpory, keď tento najskôr uvádzal, že z miesta činu utekal najprv muž s krompáčom a druhý páchateľ až potom začal utekať a že muž s krompáčom narazil do jeho pravého ramena a že krompáč smeroval zhora dolu na hlavu jeho kolegu a následne uviedol, že obaja páchatelia sa rozbehli oproti príslušníkom polície naraz, že muž s krompáčom narazil do jeho ľavého ramena a že potom on dával pozor na druhého páchateľa a videl, že muž s krompáčom už neuteká a že ten krompáč zostal už niekde ležať a výslovne uviedol, že to ako muž s krompáčom zaútočil na kolegu on nevidel. Ďalej poukázal na to, že svedok Bc. G. Q. bol v prípravnom konaní vypočutý dvakrát, najskôr 26.03.2018 a následne 15.05.2018. V prvej výpovedi tento svedok uviedol, že po výzve sa obaja muži otočili k nim a muž stojaci napravo od nich, ktorý držal v oboch rukách krompáč za rukoväť, tento zodvihol nad svoju hlavu špicatým koncom smerom hore a rozbehol sa oproti nim a kričal. Ďalej svedok Q. uviedol, že stál vedľa kolegu na vzdialenosť natiahnutej ruky a muž so zdvihnutým krompáčom narazil do nich tak, že svojim pravým ramenom udrel kolegu W. L. do jeho pravého ramena a hneď na to, to hodil smerom na neho, teda na svedka Q., krompáč, ktorý držal v rukách a že on sa stihol krompáču vyhnúť a krompáč letel ďalej až dopadol na zem. K druhému páchateľovi uviedol, že tento sa nachádzal od nich vľavo, držal v rukách páčidlo, ktoré z ruky vypustil a začal utekať smerom k vstupným dverám pričom oni, teda obaja príslušníci polície sa za ním rozbehli a použili na tohto muža donucovacie prostriedky, a to hmaty, chvaty, údery a kopy sebaobrany, a taktiež aj úder strelnou zbraňou a boli mu priložené služobné putá. Napokon tento svedok uviedol, že muž s krompáčom mal na hlave kapucňu a ten druhý mal kuklu. V druhej výpovedi svedok Q. uviedol, že po výzve sa jeden z mužov, ktorý bol po pravej strane príslušníkov polície na nich otočil a zodvihol krompáč nad hlavu, pričom ho držal vo svojich oboch rukách a rozbehol sa na nich, člena hliadky odrazil ramenom a jeho ako veliteľa hliadky chcel vlastne zaťať, pričom tomuto sa on uhol tak, že sa to páchateľovi nepodarilo. K druhému páchateľovi svedok uviedol, že bežal oproti príslušníkom polície, v oboch rukách držal páčidlo, pričom pred stretom páčidlo odhodil a následne boli použité donucovacie prostriedky a osoba bola zaistená. Ďalej svedok Q. na upresnenie uviedol, že muž s krompáčom držal krompáč v oboch rukách, zodvihol ho nad hlavu, kričal, rozbehol sa smerom k príslušníkom polície, pričom W. L. odrazil svojim ľavým ramenom a buchol tiež do ľavého ramena tohto člena hliadky a následne sa rozbehol oproti nemu, teda svedkovi Q. a krompáčom sa zahnal na neho, čomu sa svedok uhol smerom doľava a krompáč prešiel asi 10 cm od jeho pravej strany teľa a páchateľ udrel s ním do zeme, a vtedy ho pustil a utekal preč. Taktiež uviedol, že kolega stál pred ním asi 2 metre a na šírku boli od seba 0,5 až 1 meter a že on bol na ľavej strane a kolega bol na pravej strane, pričom osoba, ktorá útočila krompáčom bola z jeho pohľadu na pravej strane. Výslovne tento svedok uviedol, že s krompáčom nebolo hýbané, pokiaľ nebol zaistený kriminalistickým technikom a zapísaný v ohliadke miesta činu a dodal, že si nespomína, či ostala na zemi nejaká stopa po krompáči. Z takýchto postupných výpovedí svedka Q. v prípravnom konaní je zrejmé, že medzi týmito sú výrazné rozpory, keď v skoršej výpovedi uviedol, že páchateľ mal krompáč hodiť smerom na neho a že on sa stihol krompáču vyhnúť a krompáč letel ďalej až dopadol na zem. Z takejto výpovede je podľa názoru obhajcu obžalovaného zrejmé, že zo strany páchateľa malo dôjsť ku hodeniu krompáča, a teda jeho vypusteniu z rúk páchateľa, a že krompáč tak mal dopadnúť na zem voľným pádom. V neskoršej výpovedi svedok Q. uviedol, že páchateľ sa s krompáčom na neho zahnal a krompáč prešiel okolo pravej strany jeho teda a páchateľ ním udrel do zeme a až potom ho pustil a utekal preč. Z takejto výpovede je teda zrejmé, že páchateľ mal krompáčom zaútočiť na svedka Q. takým spôsobom, že sa na tohto mal zahnať a po celý čas až do dopadu krompáča na zem mal tento držať vo svojich rukách a až po jeho zaťatí do zeme mal krompáč pustiť. Obhajca obžalovaného má za to, že bez ďalšieho je zrejmé, že ide o dve úplne rozdielne verzie skutkového deja popísané svedkom Q., ktoré tak vnášajú do celej veci stav úplnej dôkaznej nejasnosti. Pritom ide len o najpodstatnejší rozpor vo výpovediach tohto svedka, avšak tieto obsahujú aj ďalšie rozpory týkajúce sa miesta kadiaľ mal páchateľ s krompáčom utekať ako aj rozostavenia príslušníkov polície. Zároveň z takejto výpovede svedka Q. v podstate vyplýva stav, kedy by sa najskôr mal odohrať skutkový dej páchateľa s krompáčom a za ten čas by druhý páchateľ s páčidlom mal čakať a až potom, čo páchateľ s krompáčom ušiel, by mal začal utekať druhý páchateľ smerom k členom hliadky. Táto výpoveď zároveň nekorešponduje vôbec s výpoveďou svedka W. L., ktorý uviedol, že obaja páchatelia sa proti členom hliadky rozbehli naraz, čo možno považovať aj za logické konanie páchateľov snažiacich sa z miesta činu po ich prichytení príslušníkmi polície utiecť. Takéto výrazné rozpory vo výpovediach svedkov W. L. a Bc. G. Q. z prípravného konania neboli podľa názoru obžalovaného v I. rade vôbec odstránené a ani ich výpoveďami na hlavnom pojednávaní, kedy naopak ich výpovede pred súdom nielenže neodstránili uvedené rozpory, ale ešte viac vyvolali pochybnosti o hodnovernosti týchto výpovedí a celkových tvrdení týchto svedkov. Bez ohľadu na to aj pri hodnotení veci podľa zásad logiky sa javí ako celkom nepravdepodobné, že príslušníci polície ozbrojení služobnými zbraňami by tieto použili proti páchateľovi, ktorý mal utekať proti nim už bez páčidla, ktoré predtým odhodil a zároveň by tieto nepoužili proti páchateľovi, ktorý mal utekať proti nim s krompáčom v rukách zdvihnutým nad hlavou. Skutočnosť, prečo na zákrok proti takémuto páchateľovi nepoužili služobnú zbraň, žiadnym prijateľným spôsobom títo svedkovia pred okresným súdom nevysvetlili. Zároveň v prípade rozostavenia príslušníkov polície podľa ich postupne menených výpovedí a rozostavenia páchateľa s krompáčom a páchateľa s páčidlom v priestore miesta činu je prakticky vylúčené, aby skutkový dej prebehol podľa ktorejkoľvek verzie svedkov W. L. a G. Q. a zároveň, aby krompáč zostal na tom mieste, kde sa nachádzal podľa fotodokumentácie, ktorá je súčasťou spisu, pričom obaja títo svedkovia uviedli, že s krompáčom po jeho dopade na zem nebolo hýbané. Veľkým nedostatkom podľa názoru obžalovaného v I. rade už prvotných úkonov pri vyšetrovaní bolo nezaistenie stopy po dopade krompáča na zem, ktorá mala byť podľa fotodokumentácie takouto stopou, a to spôsobom, z ktorého by sa dalo zistiť, či krompáč mal dopadnúť na zem špicatou stranou alebo opačnou stranou ako aj to, či sa malo jednať o dopad krompáča voľným pádom alebo o jeho zaťatie do zeme na základe vyvinutej sily páchateľa. Zároveň by sa pri zaistení takejto stopy dalo zistiť, či vôbec išlo o stopu po predmetnom krompáči. Za zaistenie takejto stopy rozhodne nemožno považovať len uvedenú fotodokumentáciu. Z ohliadky miesta činu tak isto nevyplývajú skutočnosti pre bližšiu identifikáciu tejto stopy, ani jej polohu vo vzťahu k umiestneniu krompáča, ako aj vo vzťahu k celkovému priestoru miesta činu. V tomto smere znalecké dokazovanie vykonané na predmetnom krompáči prakticky nič neprinieslo okrem zistenia, že ním vytvorené stopy v rámci znaleckej činnosti neboli zhodné so žiadnymi stopami založenými do regionálnej zbierky mechanoskopických stôp príslušných znaleckých pracovísk. Pritom z výpovede R.. L. J. povereného KEÚ PZ k výsluchu k znaleckému posudku z odboru prírodovedného skúmania a kriminalistickej identifikácie, odvetvie mechanoskopie na hlavnom pojednávaní vyplynulo akým spôsobom by bolo potrebné takúto stopu zaistiť pre účely jej ďalšieho riadneho skúmania, ako aj to, že daná stopa z toho ako bola zadokumentovaná vo fotodokumentácii nasvedčuje skôr len voľnému dopadu letiaceho krompáča na zem, a teda podľa názoru obžalovaného v I. rade jednoznačne podporuje jeho tvrdenie len o voľnom odhodení krompáča bez jeho akéhokoľvek použitia na útok proti inej osobe, a tým zároveň vyvracia výpoveď svedka G. Q. o spôsobe vedenia útoku krompáčom. V tomto smere napokon aj okresný súd uviedol, že ak by mal obžalovaný v I. rade úmysel len utiecť policajtom bez použitia násilia, tak mu nič nebránilo pred útekom upustiť krompáč, ktorý by inak pri úteku vzhľadom na svoju váhu a veľkosť vytváral obmedzenie jeho pohybu pri úteku. Obžalovaný v I. rade pritom v skutočnosti práve v súlade s takouto úvahou okresného súdu postupoval, keď po zistení príslušníkom polície na mieste činu odhodil krompáč, ktorý v tom čase držal v rukách nabok a z miesta činu začal utekať, čo sa mu napokon aj podarilo. Za takéhoto celkom nejasného a nejednoznačného dôkazného stavu vo vzťahu k tomuto skutku bolo obhajcom obžalovaného navrhnuté doplniť dokazovanie vykonaním rekonštrukcie v zmysle § 159 Tr. por. alebo previerky výpovede na mieste činu v zmysle § 158 Tr. por., pri ktorých by bolo možné objektivizovať tvrdenia obžalovaných a svedkov- príslušníkov polície o priebehu údajného útoku krompáčom, čo však okresný súd odmietol vykonať. Bez takéhoto doplnenia dokazovania však podľa názoru obžalovaného v I. rade vôbec nie je možné odstrániť rozsiahle a výrazné pochybnosti o spôsobe spáchania tohto skutku vyplývajúce z doterajších výpovedí zúčastnených osôb. Uvedené nedostatky prvotných vyšetrovacích úkonov spočívajúce v riadnom nezaistení stôp na mieste činu ako aj následné nedostatky vo vyšetrovaní spočívajúce v nevykonaní previerky výpovedí za účelom odstránenia rozporov v týchto výpovediach a zreálnenia priebehu skutkového deja popisovaného svedkami W. L. a G. Q. rozdielne a zároveň nimi samotnými rozdielne aj v ich postupných výpovediach nemôžu byť za žiadnych okolností na príťaž obžalovanému v I. rade. Existencia takýchto rozporov v dôkazoch, ktorými má byť preukazované spáchanie zločinu útoku na verejného činiteľa so zbraňou obžalovaného v I. rade aj s ohľadom na závažnosť takéhoto konania z hľadiska hroziaceho trestnoprávneho postihu neumožňuje podľa názoru obžalovaného v I. rade uznanie viny pri dôslednom rešpektovaní jednej zo základných trestnoprávnych zásad, a to zásady, že pochybnosti je potrebné hodnotiť vždy v prospech páchateľa. Napokon pri celkovom hodnotení veci treba prihliadnuť aj na to, že hoci obžalovaný v I. rade bol už v minulosti opakovane trestne stíhanou osobou, tak sa nejednalo o násilnú trestnú činnosť, ale v zásade o trestnú činnosť majetkového charakteru, pričom aj v danom prípade motívom konania oboch obžalovaných bolo získanie tovaru z obchodu za účelom jeho vlastného použitia a po odhalení ich činnosti príslušníkmi polície bola zo strany oboch páchateľov vyvinutá snaha z miesta činu ujsť a nič viac. Jeden páchateľ odhodil páčidlo a utekal a druhý páchateľ odhodil krompáč a utekal. Jeden páchateľ bol zadržaný a pomohol odhaliť identitu druhého páchateľa a ten za to, že sa mu podarilo z miesta činu ujsť bol obvinený aj z útoku na verejného činiteľa, kde nemožno vylúčiť, že motívom takéhoto postupu voči tomuto páchateľovi, mohla byť snaha vysvetliť to, prečo sa tomuto páchateľovi podarilo z miesta činu ujsť. Samozrejme takýto motív nemožno zo strany obžalovaného v I. rade jednoznačne preukázať, ale v kontexte všetkých vyššie uvedených skutočností nemožno tento ani vylúčiť. Pre rozhodnutie o vine obžalovaného v I. rade zo spáchania tohto skutku je však podstatný dôkazný stav a ten je taký, že z neho vyplývajú také pochybnosti, ktoré neumožňujú uznať obžalovaného v I. rade vinným zo spáchania zločinu útoku na verejného činiteľa so zbraňou. Okresný súd sa pri odôvodnení svojho rozsudku v napadnutej časti odvolaním obžalovaného v I. rade prakticky žiadnym spôsobom nevyporiadal s podstatnými rozpormi, ktoré ohľadom tohto skutku z vykonaného dokazovania vyplynuli a na ktoré obžalovaný v I. rade sám ako aj prostredníctvom svojho obhajcu podrobne v rámci záverečných rečí poukázal a dokonca okresný súd konštatoval, že vina obžalovaného v I. rade bola preukázaná bez akýchkoľvek pochybností, čo však vôbec z výsledkami vykonaného dokazovania nekorešponduje, preto takýto postup okresného súdu z hľadiska odôvodnenia odsudzujúceho rozsudku je v rozpore s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por., a tiež v rozpore so základnými právami obžalovaného v I. rade na súdnu ochranu a na obhajobu zakotvenú v článku 46 ods. 1 a článku 50 ods. 3 Ústavy SR ako aj na spravodlivý proces v zmysle článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa obžalovaného v I. rade za existujúceho dôkazného stavu k tomuto skutku vyplývajúcemu z riadneho, úplného a zároveň objektívneho zhodnotenia všetkých skutočností, ktoré doteraz z dokazovania vyplynuli, mal okresný súd buď vykonať ďalšie dokazovanie navrhované obhajcom obžalovaného v I. rade alebo rozhodnúť o oslobodení obžalovaného v I. rade spod obžaloby z konania kladeného mu za vinu v jej bode 2 kvalifikovaného ako zločin útoku na verejného činiteľa spáchaný závažnejším spôsobom konania- so zbraňou, pretože tu boli výrazné pochybnosti o vine obžalovaného v I. rade z tohto skutku, ktoré bolo potrebné vyhodnotiť v jeho prospech. Ak okresný súd za takéhoto dôkazného stavu rozhodol o vine obžalovaného v I. rade s tak závažného trestného činu a s takou sankciou pre obžalovaného v podobe dlhoročného nepodmienečného trestu odňatia slobody, ktorá predstavuje výrazný zásah do jeho života a svoje rozhodnutie navyše okresný súd ani riadne a presvedčivo neodôvodnil, tak podľa obžalovaného v I. rade nebol postup okresného súdu správny a zákonný a došlo ním k porušeniu už uvedených základných práv obžalovaného v I. rade na súdnu ochranu a obhajobu a na spravodlivý proces. Pokiaľ ide o výrok o treste tento považuje obžalovaný v I. rade taktiež za nesprávny, nakoľko okresný súd pri úprave dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby podľa § 323 ods. 2 Tr. zák. postupoval podľa § 38 ods. 4, ods. 8 Tr. zák. s poukazom na naplnenie predpokladov ustanovenia § 38 ods. 7 Tr. zák., podľa ktorého sa ustanovenia ods. 4 až 6 nepoužijú, ak sa súčasne ukladá zvýšený úhrnný trest alebo súhrnný trest podľa § 41 ods. 2 alebo podľa § 42, ak by súčasné použitie týchto ustanovení bolo pre páchateľa neprimerane prísne. Podľa obžalovaného v I. rade boli predpoklady ustanovenia § 38 ods. 7 Tr. zák. práve naopak naplnené, keď je zrejmé, že dolná hranica zákonnej trestnej sadzby trestu odňatia slobody podľa § 323 ods. 2 Tr. zák. vo výmere 3 roky je dostatočne prísna a vzhľadom na všetky zistené skutočnosti ku skutku a osobe obžalovaného v I. rade, by jej zvýšenie podľa § 38 ods. 4 a 8 Tr. zák. bolo pre obžalovaného v I. rade neprimerane prísne. Obžalovaný v I. rade z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu ako súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o vine v bode 2 a výroku o treste vzťahujúcich sa na obžalovaného v I. rade podľa § 321 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/, e/ Tr. por. zrušil a aby buď podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, respektíve alternatívne podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám vo veci rozhodol tak, že obžalovaného v I. rade spod obžaloby zo skutku posúdeného ako zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zák. na základe § 285 písm. a/ Tr. por. oslobodil.

K odvolaniu obžalovaného B. N. sa prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín bližšie písomne nevyjadril.

Obžalovaný W. W. v písomných dôvodoch svojho odvolania podaného prostredníctvom jeho zvoleného obhajcu namietol celý výrok o treste napadnutého rozsudku ako aj všetky ďalšie výroky na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Poukázal na to, že obžalovaný W. W. sa k spáchanému skutku v plnom rozsahu priznal, jeho spáchanie úprimne oľutoval a napomáhal pri objasnení predmetnej trestnej činnosti aj vo vzťahu k spoluobžalovanému, a to ihneď po spáchaní skutku, kedy bol zadržaný príslušníkmi policajného zboru. Na základe tejto skutočnosti okresný súd aplikoval ustanovenie § 36 písm. l/, n/ Tr. zák. a prihliadol k prevažujúcim poľahčujúcim okolnostiam, čím bola znížená horná hranica trestnej sadzby o jednu tretinu podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. v spojení s § 38 ods. 8 Tr. zák. Napriek uvedenému okresný súd dospel k záveru, že účel trestu podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. bude u obžalovaného W. W. naplnený uložením podmienečného trestu odňatia slobody v dolnej polovici uvedenej trestnej sadzby vo výmere 6 mesiacov s uložením skúšobnej doby podmienečného odsúdenia 2 roky a zároveň v súvislosti s posilnením účinku bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti v skúšobnej dobe spôsobenú škodu a zamestnať sa. Zároveň okresný súd určil aj prepadnutie vecí patriacich obžalovanému, ktoré boli zaistené v prípravnom konaní. Obžalovaný W. W. bol v minulosti 3-krát súdne trestaný, pričom sa nikdy nejednalo o majetkovú trestnú činnosť a uvedené odsúdenia má obžalovaný už zahladené. Spôsob vykonania činu, jeho následky a závažnosť nezodpovedajú trestu, ktorý mu bol uložený. Okresný súd opomenul možnosť využitia iných alternatívnych spôsobov potrestania, ktoré sú v súlade so zákonom a ich využitie by v prípade obžalovaného nepochybne dosiahlo účel trestu stanovený zákonom. V zmysle súčasnej právnej úpravy je jedným z najdôležitejších a najvyužívanejších trestov nespojených s odňatím slobody peňažný trest, pričom práve majetková povaha tohto trestu z neho robí prostriedok na dosiahnutie účelu trestu, a to najmä v prípadoch, kedy sa páchateľ dopustil trestného činu majetkovej povahy. Má za to, že svojim konaním síce naplnil skutkovú podstatu trestného činu kladeného mu za vinu v obžalobe, no jeho postojom, či už priznaním sa k spáchaniu predmetného skutku a jeho úprimným oľutovaním počas celého trestného konania a skutočností, že v súčasnosti vedie riadny tak pracovný ako aj súkromný život, sú splnené predpoklady uloženia peňažného trestu v zmysle Trestného zákona. Obžalovaný W. W. má za to, že stanovená skúšobná doba vo výmere 2 roky je s ohľadom na spáchanie skutku, osobu páchateľa a priebeh celého trestného konania neprimerane vysoká. Určenie nižšej výmery skúšobnej doby ako bola stanovená okresným súdom je nepochybne dostačujúca na preverenie, či podmienečné odsúdenie obžalovaného splnilo svoj účel. Obžalovaný W. W. z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v zmysle § 321 ods. 1 písm. e/ Tr. por. zrušil v časti výroku o treste a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám vo veci rozhodol tak, že obžalovanému W. W. uloží peňažný trest v primeranej výmere s prihliadnutím na jeho osobné a majetkové pomery, respektíve, alternatívne uloží obžalovanému trest odňatia slobody v dolnej časti ustálenej trestnej sadzby s podmienečným odkladom v najnižšej možnej zákonom stanovenej dĺžke.

K odvolaniu obžalovaného W. W. sa prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín do konania nariadeného verejného zasadnutia krajského súdu, písomne bližšie nevyjadril.

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí krajského súdu navrhol, aby odvolací súd odvolania oboch obžalovaných podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Obžalovaný B. N. a obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí krajského súdu navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o vine a výroku o treste vzťahujúci sa na obžalovaného B. N. zrušil, a aby vec vrátil súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, najmä s ohľadom na nimi uvádzané doplnenie dokazovania, respektíve, alternatívne za daného stavu, aby podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám vo veci rozhodol tak, že obžalovaného B. N. spod obžaloby prokuratúry zo skutku posúdeného ako zločinu útoku na verejného činiteľa podľa § 285 písm. a/ Tr. por. oslobodil. Obžalovaný B. N. dodal, že poškodený Q. nie je schopný dvakrát po sebe opísať zhodne skutočnosti a má za to, že celý prípad je voči nemu vykonštruovaný. Uvedený skutok v bode 2 obžaloby on nespáchal a tohto činu sa nedopustil. Pokiaľ ide o trestný čin krádeže a uloženie trestu, tak okresný súd nezohľadnil ani tú skutočnosť, že on škodu uhradil.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací na podklade podaných odvolaní, ktoré mu spolu so spisom boli predložené dňa 17. januára 2019, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolaní obžalovaných B. N. a W. W. podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., vykonal vo veci verejné zasadnutie dňa 27. februára 2019, preskúmal postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým obžalovaní podali odvolania, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc pritom aj na chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané a mohli by pritom odôvodňovať podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie obžalovaného B. N. je čiastočne dôvodné a odvolanie obžalovaného W. W. nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o preskúmanie správnosti postupu okresného súdu, ktoré predchádzalo vydaniu odvolaniami napadnutých výrokov rozsudku, odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal kontradiktórnym spôsobom všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne tak, ako mu ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Okresný súd svoje skutkové zistenia správne oprel čiastočne o výpovede obžalovaných B. N., W. W., o výpovede svedkov W. L., Bc. G. Q., o prečítaný znalecký posudok KEÚ PZ z odboru prírodovedného skúmania a kriminalistickej identifikácie, odvetvia kriminalistickej biológie a genetickej analýzy, kriminalistickej a súdnej chémie, trasológie, o výsluch znalca ppl. R.. L. J. ako aj o relevantné listinné dôkazy, ktoré sú obsahom spisu, na ktoré v napadnutom rozsudku podrobne poukázal. Tieto v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. podrobne a vecne správne odôvodnil v napadnutom rozsudku a pritom presvedčivo vysvetlil, o ktoré skutočnosti oprel svoje závery o uznaní obžalovaného B. N. a obžalovaného W. W. za vinných zo skutku v bode 1 napadnutého rozsudku z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. a obžalovaného B. N. zo skutku v bode 2 napadnutého rozsudku zo zločinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zák. Jeho rozhodnutie je založené na starostlivom vyhodnotení celého dokazovania, a to spôsobom, ako prikazuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Úvahy a závery okresného súdu sú založené na zásadách logického konania a uvažovania, sú vecne správne a odvolací súd sa s nimi stotožnil. Odvolacie námietky obžalovaného B. N. uvedené v jeho odvolaní neboli preto spôsobilé odôvodniť zmenu vo vzťahu ku skutkovým zisteniam, preto ich nepovažoval za dôvodné a neakceptoval ich.

Okresný súd na podklade vo veci vykonaných dôkazov, na ktoré podrobne poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku, správne zistil, že obžalovaní B. N. a W. W. v skutku v bode 1 napadnutého rozsudku sa spoločným konaním dopustili konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu úmyselne si prisvojiť cudziu vec tým, že sa jej zmocnia a že čin spáchali vlámaním, avšak nedošlo k dokonaniu trestného činu a obžalovaný B. N. v skutku v bode 2 napadnutého rozsudku použil násilie v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa, a čin spáchal závažnejším spôsobom konania- so zbraňou.

Odvolací súd po preskúmaní veci vzhľadom na uvedené dôvody dospel k rovnakým skutkovým zisteniam ako okresný súd, pretože dôkazy, ktoré vykonal okresný súd, na ktoré podrobne poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku, vytvárajú ucelenú reťaz dôkazov, ktorými bolo jednoznačne a spoľahlivo preukázané, že sa žalované skutky v bode 1 a 2 sa stali a že skutok v bode 1 spáchali spoločne obžalovaní B. N. a W. W. a skutok v bode 2 spáchal obžalovaný B. N..

Odvolací súd považuje za potrebné poukázať aj na to, že hodnotenie vykonaných dôkazov v trestnom konaní upravuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Podľa tohto ustanovenia orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Zákon pritom neustanovuje nijaké pravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Voľné hodnotenie dôkazov je dôsledkom zložitej duševnej činnosti a vytvára sa logickým úsudkom. Orgány činné v trestnom konaní a súd musia vo svojom rozhodnutí zdôvodniť svoje vnútorné presvedčenie. Vnútorné presvedčenie je odôvodnené objektívnymi skutočnosťami a je ich logickým dôsledkom. Možno preto teda preskúmať, či postup pri vytváraní vnútorného presvedčenia bol správny a či vnútorné presvedčenie je dôvodné.

Pokiaľ obžalovaný B. N. namieta, že určite on nezaútočil krompáčom na príslušníka polície, poškodeného Bc. G. Q., tak v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, v ktorom okresný súd správne vyhodnotil dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a svoj záver o uznaní viny obžalovaného B. N. za predmetný skutok v bode 2 napadnutého rozsudku dostatočne zdôvodnil. Hodnotenie jednotlivých dôkazov by bolo len opakovaním záverov okresného súdu. Odvolací súd sa so zisteniami a závermi okresného súdu stotožnil, správne a náležite zistil skutkový stav veci, pričom sa správne vysporiadal i s obhajobnými tvrdeniami obžalovaného B. N..

Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že sám obžalovaný W. W. vo svojej výpovedi uviedol, že bezprostredne po útoku obžalovaného B. N. svedok Bc. G. Q. vykríkol: „Napadol ma s krompáčom.“ Podľa záverov senátu odvolacieho súdu, aj táto skutočnosť podporuje vierohodnosť výpovede svedka Bc. G. Q. a taktiež vyvracia úvahy o prípadnej účelovosti jeho výpovede v snahe vyhnúť sa disciplinárnym dôsledkom po úteku jedného z páchateľov. Svedok Bc. G. Q. pritom v rozhodných skutočnostiach o spôsobe útoku obžalovaného B. N. na jeho osobu vypovedal zhodne tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní na okresnom súde. Jeho výpoveď podporil svojou výpoveďou aj svedok W. L.. Taktiež skutočnosť, že obaja obžalovaní si boli pred snahou o útek vedomí, že sa jedná o policajtov, bola preukázaná prečítanou časťou výpovede obžalovaného W. W. z prípravného konania a tiež zo samotného správania sa obžalovaných po zistení, že na mieste činu sa nachádzajú ďalšie dve osoby.

Pokiaľ obžalovaný B. N. namieta, že okresný súd odmietol podľa § 272 ods. 3 Tr. por. vykonať na hlavnom pojednávaní ním navrhnuté dôkazy, a to rekonštrukciu predmetného skutku, vykonanie previerky výpovedí obžalovaných a svedkov poškodených na mieste kde malo dôjsť k spáchaniu predmetného skutku a opätovné výsluchy svedkov poškodených Bc. G. Q. a W. L., odvolací súd uvádza, že okresný súd postupoval správne, nakoľko skutočnosti, ktoré mali byť zistené vykonaním týchto dôkazov boli zistené v dostatočnej miere inými skôr navrhnutými a vykonanými dôkazmi a i z dôvodu, že neboli obžalovaným navrhnuté bez meškania. Okresný súd správne konštatoval, že z výpovedí obžalovaných a svedkov poškodených je zrejmé, že priebeh skutku v bode 2 si podrobne detailne nepamätajú, čo je vzhľadom na okolnosti, za ktorých bol tento skutok spáchaný logické (skutok v bode 2 sa udial v pomerne v krátkom časovom úseku, pričom išlo o mimoriadne vypätú a stresujúcu situáciu). Okresný súd správne poukázal na skutočnosť, že prípadné vykonanie rekonštrukcie alebo previerky výpovedí obžalovaných a svedkov by reálne neviedlo k odstráneniu zistených, avšak nepodstatných rozporov v popise skutku v bode 2 napadnutého rozsudku obžalovanými a svedkami s prihliadnutím na konštatovanie znalca ppl. R.. L. J. ohľadom problematickosti porovnávania čakana so stopou vytvorenou do betónovej podlahy. K odmietnutiu dopočutia už podrobne vypočutých svedkov poškodených na hlavnom pojednávaní okresný súd rovnako správne poznamenal, že nebola po ich vypočutí na hlavnom pojednávaní zistená relevantná skutočnosť, ku ktorej by sa mohli vyjadriť.

K námietke obžalovaného B. N. ohľadne nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku okresného súdu a v tej súvislosti s porušením ustanovenia § 168 ods. 1 Tr. por. ako aj porušenia jeho práva na súdnu ochranu a na obhajobu zakotvenú v článku 46 ods. 1 a článku 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky ako aj na spravodlivý proces v zmysle článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, odvolací súd uvádza, že v článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je o. i. obsiahnuté aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Význam toho práva, či už priamo pre účastníka konania, ako jeho nositeľa, tak pre celú spoločnosť treba vidieť v troch rovinách. Správne a úplné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je korelátom práva účastníka konania prednášať návrhy, argumenty a námietky, aby na ne dostal primeranú odpoveď, je jednou zo záruk, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny, neprehľadný a že rozhodovanie súdu je kontrolované verejnosťou a je predpokladom toho, aby účastník konania mohol účinne uplatňovať opravné prostriedky, ktoré má k dispozícii. Ťažiskom súdneho rozhodnutia je teda jeho presvedčivosť obsiahnutá v odôvodnení vyhotovenom podľa § 168 ods. 1 Tr. por. Len také odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá aj požiadavke článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ak dáva primeranú odpoveď aj na návrhy, argumenty a námietky účastníka konania, svojím obsahom zaručuje riadny výkon spravodlivosti a je predpokladom možnosti kontroly verejnosťou a uplatňovania opravných prostriedkov v zmysle poučenia. Odvolací súd v tomto smere má za to, že vo vzťahu k výroku o vine ku skutku v bode 2 napadnutého rozsudku je napadnutý rozsudok okresného súdu dostatočne jasný, zrozumiteľný, dostatočne zdôvodnený, spĺňajúci atribúty práva na spravodlivý proces a majúci v celom rozsahu oporu v zákone, pričom námietky, ktoré uvádza obžalovaný B. N. vo svojom odvolaní proti rozsudku okresného súdu, nie sú vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti opodstatnené a dôvodné.

Vychádzajúc zo správne zisteného skutkového stavu okresný súd nepochybil ani pri právnom posúdení konania obžalovaných B. N. a W. W. zhodne s obžalobným návrhom v skutku v bode 1 ako prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. a obžalovaného B. N. v skutku v bode 2 ako zločinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zák. na skutkovom základe napadnutého rozsudku, pričom svoje závery aj v tomto smere v napadnutom rozsudku tiež podrobne a zákonu zodpovedajúcim spôsobom odôvodnil. Odvolacie námietky obžalovaného B. N. uvedené v jeho odvolaní, ktoré vo svojej podstate sú len opakovaním jeho obhajobných námietok prednesených už pred okresným súdom a s ktorými sa ten dostatočne a vecne správne vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku, neboli spôsobilé odôvodniť zmenu vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a právnemu posúdeniu konania obžalovaného B. N. okresným súdom, preto ich odvolací súd nepovažoval za dôvodné a neakceptoval ich. V podrobnostiach pritom len poukazuje na podrobné a vecne správne odôvodnenie napadnutého rozsudku tak vo vzťahu ku skutkovým zisteniam, ako aj k právnemu posúdeniu konania obžalovaného B. N., s ktorými sa stotožnil.

Pokiaľ ide o ukladanie druhu a výmery trestu obžalovanému B. N., odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že okresný súd pri ukladaní druhu a výmery trestu obžalovanému B. N. porušil ustanovenia Trestného zákona (§ 321 ods. 1 písm. d/ Tr. zák.).

Okresný súd pri ukladaní druhu a výmery trestu správne na strane obžalovaného B. N. nezistil ani jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Tr. zák. a na druhej strane správne zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zák., že bol už za trestný čin pred spáchaním trestného činu odsúdený. Obžalovaný B. N. bol doposiaľ osemkrát súdne trestaný za trestnú činnosť majetkového charakteru, pričom dve odsúdenia má obžalovaný zahladené. Pokiaľ ide o priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h/ Tr. zák., že obžalovaný spáchal viac trestných činov, tak okresný súd správne poukázal na to, že po formálnej stránke bola táto priťažujúca okolnosť naplnená, avšak viacčinný súbeh dvoch trestných činov je premietnutý v neprospech obžalovaného B. N. v súvislosti s ustanovením § 41 ods. 2 Tr. zák., preto pre prípad vzhliadnutia aj priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h/ Tr. zák. by išlo o dvojité pripočítanie tej istej skutočnosti v neprospech obžalovaného B. N., čo je v trestnom práve neprípustné. V tomto smere odvolací súd považuje zistenia okresného súdu za správne.

Okresný súd tiež správne použil ustanovenie § 41 ods. 2 Tr. zák. (zostrujúce ustanovenie), pričom aj po náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky č.428/2012Z.z. stále v zmysle § 41 ods. 2 Tr. zák. platí, že ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšieho trestného o jednu tretinu. V predmetnej trestnej veci je najprísnejšie trestný zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 2 Tr. zák., pri ktorom ustanovuje trestnú sadzbu trestu odňatia slobody s dolnou hranicou vo výmere 3 rokov a hornou hranicou vo výmere 8 rokov (v ustanovení § 212 ods. 2 ustanovuje trestnú sadzbu trestu odňatia slobody až na 2 roky).

Okresný súd však pri úprave trestnej sadzby postupoval nesprávne, keď postupom podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. zvýšil hornú hranicu trestnej sadzby odňatia slobody (8 rokov) trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu na 10 rokov 8 mesiacov, čím podľa záverov okresného súdu prichádzalo do úvahy uloženie trestu odňatia slobody v rámci trestnej sadzby v rozmedzí od 3 rokov do 10 rokov 8 mesiacov. Okresný súd taktiež nesprávne nezistil naplnenie ustanovenia § 38 ods. 7 Tr. zák. a pri prevahe priťažujúcich okolností zvýšil dolnú hranicu trestnej sadzby (3 roky až 10 rokov 8 mesiacov) o jednu tretinu podľa § 38 ods. 4 Tr. zák., v spojení s § 38 ods. 8 Tr. zák., teda dolná hranica zákonom stanovenej výmery trestu odňatia slobody sa zvýšila na 5 rokov a 7 mesiacov, čím prichádzalo do úvahy podľa záverov okresného súdu uloženie trestu odňatia slobody obžalovanému B. N. v rámci výmery 5 rokov 7 mesiacov až 10 rokov 8 mesiacov.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na judikát Krajského súdu v Trenčíne (uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 08. apríla 2009, sp.zn.23To/1/2009), podľa ktorého ad I. ak pri rozhodovaní o treste majú byť použité ustanovenia o úprave trestnej sadzby uvedenej v osobitnej časti Trestného zákona z dôvodu uvedeného v § 38 ods. 3, ods. 4, ods. 5, ods. 6 Tr. zák., § 39 ods. 4 Tr. zák. a § 41 ods. 2 Tr. zák., konkrétne rozpätie trestnej sadzby sa určí tak, že najprv sa urobí úprava trestnej sadzby podľa príslušných ustanovení § 38 Tr. zák. Následne sa vykoná úprava takto stanovenej trestnej sadzby režimu § 41 ods. 2 Tr. zák. a napokon sa určí konkrétne rozpätie trestnej sadzby podľa § 39 ods. 4 Tr. zák. Ad II. zvýšenie hornej hranice trestnej sadzby podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. sa vykoná len s prihliadnutím na upravenú hornú hranicu trestnej sadzby, pričom ustanovenie § 38 ods. 8 veta za bodkočiarkou Trestného zákona sa v týchto prípadoch nepoužije. A v bode III. je konštatované, že pod pojmom zákonom stanovená trestná sadzba sa rozumie sadzba trestu odňatia slobody uvedená v osobitnej časti Trestného zákona po jej úprave podľa ustanovení všeobecnej časti Trestného zákona; to neplatí pokiaľ ide o zločin, ktorý sa považuje za obzvlášť závažný v zmysle § 11 ods. 3 Tr. zák.

Odvolací súd na rozdiel od okresného súdu dospel k záveru, že v predmetnej trestnej veci vo vzťahu k obžalovanému B. N. je potrebné aplikovať ustanovenie § 38 ods. 7 Tr. zák., podľa ktorého ustanovenia § 38 ods. 4 až 6 Tr. zák. sa nepoužijú, ak sa súčasne ukladá zvýšený úhrnný trest alebo súhrnný trest podľa § 41 ods. 2 alebo podľa § 42, ak by súčasné použitie týchto ustanovení bolo pre páchateľa neprimerane prísne. Odvolací súd v súlade s vyššie uvedeným judikátom a v súlade s ustanovením § 38 ods. 7 Tr. zák. nezvyšoval dolnú hranicu trestnej sadzby trestu odňatia slobody postupom podľa § 38 ods. 4 Tr. zák., napriek tomu, že bola zistená prevaha priťažujúcich okolností nad okolnosťami poľahčujúcimi, keďže podľa záverov odvolacieho súdu by bolo súčasné použitie § 38 ods. 4 Tr. zák. a § 41 ods. 2 Tr. zák. pre obžalovaného B. N. neprimerane prísne. Odvolací súd následne v súlade s ustanovením § 41 ods. 2 Tr. zák. (tzv. asperačná zásada) zvýšil hornú hranicu trestnej sadzby trestu odňatia slobody o jednu tretinu z 8 rokov na 10 rokov 8 mesiacov a trest ukladal v rozmedzí trestných sadzieb s dolnou hranicou vo výmere 3 rokov a hornou hranicou vo výmere 10 rokov 8 mesiacov.

Odvolací súd na podklade dôvodne podaného odvolania obžalovaného B. N. vo výroku o treste v jeho prospech zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 3 Tr. por. napadnutý rozsudok v celom výroku o treste vo vzťahu k obžalovanému B. N. a postupom podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám rozsudkom rozhodol tak, že obžalovanému B. N. uložil podľa § 323 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 7 Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky, na výkon ktorého ho zaradil podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Takto uložený úhrnný trest podľa záverov odvolacieho súdu zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám stanovených pre ich ukladanie v zmysle § 34 ods. 1, ods. 3 a 4 Tr. zák., konkrétnej miere závažnosti spáchaných trestných činov vyplývajúcej z ich povahy a spôsobu spáchania, ako aj zisteným pomerom obžalovaného a možnostiam jeho nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencie, pričom uložený úhrnný trest odňatia slobody v takto stanovenej výmere je súčasne dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou (výroky uvedené pod bodom I. tohto rozsudku odvolacieho súdu).

Pokiaľ ide o druh a výmeru trestu vo vzťahu k obžalovanému W. W., odvolací súd nezistil pochybenie zo strany okresného súdu vo výroku o treste odňatia slobody. Okresný súd pri ukladaní druhu a výmery trestu správne zistil dve poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. l/ Tr. zák., že sa obžalovaný W. W. priznal a svoje konanie úprimne oľutoval a podľa § 36 písm. n/ Tr. zák., že obžalovaný napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom a na druhej strane správne nezistil priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Tr. zák. Po dôslednom zisťovaní žiadne ďalšie poľahčujúce a priťažujúce okolnosti v tejto trestnej veci vo vzťahu k obžalovanému W. W. odvolací súd nezistil.

Okresný súd pri ukladaní druhu a výmery trestu dôsledne prihliadal na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák. s prihliadnutím na účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. Odvolací súd považuje za potrebné vysloviť názor, podľa ktorého na okolnosti uvedené v ustanovení § 34 ods. 4 Tr. zák. nie je možné prihliadať mechanicky, ale v kontexte prejednávaného prípadu je potrebné priradiť im rozumný význam pre potreby naplnenia účelu trestu. Okresný súd pri ukladaní trestu obžalovanému W. W. postupoval v súlade s ustanoveniami § 34 ods. 1, ods. 3 a ods. 4 Tr. zák.

Trest odňatia slobody uložený obžalovanému W. W. pri dolnej zákonom upravenej hranici trestnej sadzby trestu odňatia slobody (0 mesiacov až 16 mesiacov) vo výmere 6 mesiacov, ktorý mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 24 mesiacov aj podľa záverov senátu odvolacieho súdu, zodpovedá zákonným hľadiskám stanoveným pre jeho ukladanie v zmysle § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. a zohľadňuje všetky zistené okolnosti prípadu, konkrétny stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, zistené poľahčujúce okolnosti i zistené pomery obžalovaného W. W. a možnosti jeho nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencie, pričom uložený trest odňatia slobody v takto stanovenej výmere je dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou.

Z hľadiska doteraz uvedených dôvodov je zrejmé, že odvolací súd nepovažoval odvolacie námietky obžalovaného W. W. za opodstatnené a nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku vo výroku o treste v prospech obžalovaného na podklade jeho odvolania, preto odvolanie obžalovaného W. ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol (výrok uvedený pod bodom II. tohto rozsudku odvolacieho súdu).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.