Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Csp/93/2018

Rozhodnutie

Okresný súd Levice, sudcom Mgr. Danielom Konerackým v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Mýtna 48, P.O.BOX 205, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: Š. M., H.. XX.X.XXXX, XXX XX A. H. D. XXX, o zaplatenie 5.250,66 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd konanie čiastočne zastavuje, a to čo do sumy 3.645,78 eur s príslušenstvom.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

III. Žalovanému súd nárok na náhradu trov prvoinštančného konania a trov odvolacieho konania voči žalobcovi nepriznáva.

odôvodnenie:

1.Podanou žalobou sa právny predchodca žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s.; pôvodne domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 5.250,66 eur spolu so 8 % úrokom z omeškania ročne zo žalovanej sumy od 21.08.2018 do zaplatenia a náhrady trov konania. Takúto žalobu odôvodnil tým, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 07.07.2011 uzatvorená zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet Č.. XXXXXXXXXX s tým, že žalovanému bol zároveň poskytnutý úver formou schváleného úverového rámca s dohodnutým úrokom vo výške 22,80 %. Podľa tvrdení právneho predchodcu žalobcu mal žalovaný ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu schválený úverový rámec vo výške 2550 EUR a bol povinný žalobcovi platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 85 EUR. Právny predchodca žalobcu ďalej poukázal na skutočnosť, že žalovaný si nesplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy a to napriek viacerým výzvam. Pred odstúpením pohľadávky na vymáhanie právny predchodca žalobcu vystavil ku dňu 26.08.2018 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31.07.2018 obsahujúci súhrn debetných položiek a to istiny, poplatkov, sankčného úroku, a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady odporcu s konečným zostatkom na úhradu vo výške 5250,66 EUR. Z uvedených dôvodov tak konečný dlh žalovaného z titulu neuhradeného dlžného zostatku predstavuje sumu vo výške 5250,66 EUR, pričom žalovaný si nesplnil povinnosť uhradiť svoj peňažný záväzok v lehote splatnosti určenej vo výpise z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31.07.2018.

2. Súd v predmetnom spore rozhodol platobným rozkazom zo dňa 16.10.2018, proti ktorému žalovaný podal odpor s vecným odôvodnením, a preto súd následne uznesením zo dňa 05.11.2018 platobný rozkaz v celom rozsahu zrušil. V podanom odpore žalovaný uviedol, že mu veriteľ ešte pred podpisom zmluvy nastavil právnické pasce, ktoré bežný spotrebiteľ nedokáže identifikovať a to spolu s neprijateľnými podmienkami. Okrem toho finančné plnenia sa kvôli matematickej presnosti musia popisovať presnými číselnými údajmi o tom, že akú finančnú čiastku prvotný veriteľ reálne požičal spotrebiteľovi a akú finančnú čiastku spotrebiteľ prvotnému veriteľovi preukázateľne vrátil. Žalovaný

ďalej poukázal na skutočnosť, že bola odsúhlasená výška úveru v sume 900 eur a nie v sume 2.550 eur, pričom zo strany právneho predchodcu išlo o klamstvo v súdnom konaní, pričom právny predchodca žalobcu ani nepreukázal sumu, ktorá bola reálne požičaná. Zároveň veriteľ v podanej žalobe vôbec preukázateľne neupresnil žiadnu sumu finančných plnení žalovaného v jeho prospech, pričom chýba relevantný dôkaz o vzájomných plneniach zmluvných strán. Dôkazmi potvrdená je len výška istiny v sume 900 eur a ak je pravda, že žalovaný uhradil žalobcovi sumu 3.083,60 eur tak potom musí právny predchodca žalobcu mu vrátiť sumu 2.183,60 eur. Žalovaný tiež poprel skutkové tvrdenia protistrany, pričom žalobu považuje za nedôvodnú v celom rozsahu a žiada ju zamietnuť. Žalovaný ďalej uviedol, že ide o spotrebiteľský spor s tým, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, pričom nemá ani náležitosti o spotrebiteľských úveroch. Tiež vzniesol námietku premlčania a uzavretú zmluvu považoval za neplatnú z dôvodu rozporu so zákonom.

3. Počas konania právny predchodca žalobcu podaním doručeným súdu dňa 24.12.2018 oznámil, že došlo k zmene veriteľa, pričom následne bol podaný návrh na zmenu strany sporu na strane žalobcu a preukázané postúpenie pohľadávky. Súd následne uznesením zo dňa 07.01.2019 vyhovel návrhu, aby do konania na miesto doterajšieho žalobcu vstúpil nový žalobca: Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Mýtna 48, IČO: 35 831 154. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.01.2019.

4. Následne súd v zmysle vyzval žalobcu na vyjadrenie k podanému odporu, pričom právny zástupca žalobcu doručil súdu čiastočné späťvzatie žaloby v časti istiny vo výške 724,66 eur (poplatky a sankčný úrok) s prislúchajúcim úrokom z omeškania späť a navrhol, aby súd konanie v tejto časti zastavil. Okrem toho právny zástupca žalobcu vo svojom vyjadrení uviedol, že žalovaný dňa 22.06.2011 vyplnil žiadosť o aktiváciu Pôžičkovej karty Triangel s tým, že takáto žiadosť bola následne schválená bankou a to dňa 07.07.2011. Kreditná karta je forma revolvingového úveru a žalovaný ako majiteľ karty mohol, ale nemusel úver čerpať. Z kreditných a debetných transakcií žalovaného tak vyplýva, že žalovaný vyplnením a podpísaním žiadosti súhlasil s opakovaným obnovením úverového limitu, keďže kreditnú kartu dlhodobo využíval v súlade s Obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydaných Všeobecnou úverovou bankou, a. s. Žalovaný mal tak schválený úverový rámec vo výške 2.550 eur so zmluvným úrokom vo výške 22,80 % ročne so štandardnou splátkou vo výške 85 eur mesačne. Takýto úverový rámec začal čerpať od 15.07.2011 s tým, že právny predchodca žalobcu listom zo dňa 07.10.2015 vyhlásil okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku z dôvodu porušenia platobnej disciplíny žalovaného a to v zmysle Obchodných podmienok / článok V bod 35 písm. a/. Keďže išlo o revolvingový úver tak nie je možné na počiatku zmluvného vzťahu určiť výšku RPMN, pretože úver sa čerpá podľa vôle dlžníka a následne sa veriteľom dopĺňa. Z tohto dôvodu tak bol v zmluvnej dokumentácii vykonaný indikatívny výpočet RPMN podľa zákonného vzorca. Žalovaný bol tiež oboznámený s výškou štandardnej ročnej úrokovej sadzby, pričom RPMN v takejto zmluve nie je možné určiť z objektívnych príčin. Žalovaný čerpal úver debetnými operáciami v období od 15.07.2011 do 23.06.2015 predmetný úver a vykonal úhrady v rozsahu 3.083,60 eur a to v období od 22.08.2011 do 21.12.2017. Pokiaľ išlo o uplatnenú sumu vo výške 5.250,66 eur tak tá pozostávala z istiny vo výške 2.175,16 eur, poplatkov vo výške 219,35 eur, štandardného úroku vo výške 2.350,84 eur ako aj sankčného úroku vo výške 505,31 eur.

5. Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na deň 10.05.2019, na ktorom súd vyhlásil rozsudok, ktorým konanie čiastočne zastavil a to čo do sumy 724,66 eur s prísl. a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi povinnosť sumu 4.526 eur s prísl. Okrem toho žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Takéto rozhodnutie súd odôvodnil tým, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol záväzkový vzťah z titulu zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a. s. na základe ktorej bol žalovanému schválený úverový rámec vo výške 2.550 eur s tým, že žalovaný sa takýto úver zaviazal splácať formou mesačnej splátky vo výške 85 eur. Následne právny predchodca žalobcu listom zo dňa 07.10.2015 vyhlásil okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku z dôvodu porušenia platobnej disciplíny žalovaného spočívajúcej v opakovanom neplatení povinných splátok v stanovenej výške. Keďže zmluva obsahovala všetky zákonné náležitosti tak súd vyhovel podanej žalobe v celom rozsahu s prihliadnutím na čiastočné späťvzatie žaloby. Pokiaľ ide o výrok, ktorým súd konanie čiastočne zastavil a to čo do sumy 724,66 eur s prísl. tak ten nadobudol právoplatnosť, pretože voči nemu nebolo podané odvolanie.

6. Proti takémuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktoré odôvodnil tým, že súd sa vôbec nezaoberal skutočnosť, že on podpísal zmluvu len na sumu 900 eur e nie viac. Z uvedených dôvodov by mu tak

žalobca mal vrátiť sumu 2.183,60 eur. Súd sa tiež nezaoberal jeho dôvodmi uvedenými v podanom odpore a podľa jeho názoru kryje úžernícke praktiky veriteľa. Preto vzniesol aj námietku zaujatosti voči zákonnej sudkyni. Súd tiež nepreveril zmluvnú dokumentáciu s veriteľom v dôsledku čoho neidentifikoval neprijateľné zmluvné podmienky. Žalobca ho tiež od prvého kontaktu klamal a konal v jeho neprospech.

7. Súd následne doručil odvolanie právnemu zástupcovi žalobcu, ktorý vo svojom vyjadrení uviedol, že sa stotožňuje so závermi súdu I. inštancie a má za to, že žalovaný vo svojom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali nárok žalobcu s tým, že ten je dôvodný a preukázaný. Preto žiadal, aby odvolací súd potvrdil rozsudok prvoinštančného súdu.

8. Súd doručil vyjadrenie k odvolaniu právneho zástupcu žalobcu žalovanému, ktorý vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 14.08.2019 uviedol, že sa nestotožňuje s vyjadrením žalobcu a považuje jeho nárok za nepreukázaný a nedôvodný. Zotrval tiež na svojich predchádzajúcich vyjadreniach.

9. Následne Krajský súd v Nitre svojím uznesením zo dňa 29.06.2020 zrušil rozsudok tunajšieho súdu a to v napadnutej vyhovujúcej časti ako aj v časti náhrady trov konania a vec vrátil na ďalšie konanie. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu okrem iného vyplýva, napadnutý rozsudok zákonné parametre riadneho odôvodnenia rozhodne nespĺňa, nakoľko odhliadnuc od toho, že čiastkové zistenia prvoinštančného súdu nemali dostatočnú dôkaznú oporu a neboli premietnuté do zrozumiteľných skutkových nálezov, odôvodnenie až na všeobecný poukaz ust. ako aj , a neobsahuje ani len náznak vysvetlenia dôvodov podstatných pre rozhodnutie. Preto vôbec nemožno akceptovať zdôvodnenie právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie, v ktorom sa obmedzil výlučne len na konštatáciu, že zmluva obsahovala všetky náležitosti, ktoré predpisujú citované zákonné ustanovenia a preto je žaloba dôvodná. Podľa posúdenia odvolacieho súdu jeho vyhovujúca časť rozhodnutia súdu prvej inštancie preto síce formálne odôvodnenie obsahovala, materiálne však toto odôvodnenie bolo celkom zrejme zmätočné (pokiaľ ide o skutkovú stránku veci) a arbitrárne (pokiaľ ide o právne posúdenie veci). Tieto zásadné nedostatky odôvodnenia pritom možno bezpochyby objektívne považovať za už zmienenú celkom ojedinelú situáciu (extrém) pri odôvodňovaní rozhodnutia a nie iba výraz subjektívne nespokojnosti odvolateľa so zdôvodnením. Pre tento nedostatok je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľným a nakoľko týmto nesprávnym procesným postupom prvoinštančný súd nepochybne znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval procesné práva mu patriace v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, založil tým dôvodnosť ním uplatneného odvolacieho dôvodu. Preto odvolací súd rozsudok v odvolaním napadnutom vyhovujúcom výroku a tiež závislom výroku o trovách konania zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie prvoinštančnému súdu. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie predovšetkým zabezpečiť si pre svoje skutkové závery dostatočný skutkový podklad procesne predpokladaným spôsobom. V tomto smere sa vysporiada s listinným dôkazom, ktorý predložil žalobca na č. l. 16 spisu ako žiadosť o aktiváciu pôžičkovej karty Triangel z ktorej jednoznačne vyplýva, že bol poskytnutý predschválený úverový rámec 900 eur so štandardnou mesačnou splátkou 30 eur a úrokovou sadzbou. Je preto nezrozumiteľné, z čoho súd prvej inštancie vychádzal, keď uviedol vo svojom rozhodnutí, že žalovaný mal schválený úverový rámec vo výške 2.550 eur so zmluvným úrokom vo výške 22,80% ročne a so štandardnou splátkou vo výške 85 eur mesačne, keď napokon tieto námietky znáša žalovaný i vo svojom odvolaní a dojednanie o takejto výške úverového rámca spochybňuje. Pokiaľ niektoré z tvrdení strán nebude pre súd prvej inštancie úplné, určité alebo zrozumiteľné, bude jeho povinnosťou procesne predpokladaným spôsobom tento nedostatok napraviť (, alebo ); vyhne sa pritom formalizmu a sústredí sa na dosiahnutie podstaty procesným poriadkom sledovaného cieľa Civilného sporového konania, ktorým je spravodlivá a účinná ochrana ohrozených alebo porušených práv a chránených záujmov ( ). Po prípadnom doplnení dokazovania súd prvej inštancie vo veci opätovne rozhodne s tým, že v novom rozhodnutí vezme do úvahy len tie skutočnosti, ktoré vyšli (výjdu) v konaní najavo procesne správnym postupom a neopomenie sa vysporiadať s námietkami žalovaného uvedenými v jeho odvolaní, ktoré vzhľadom na ich spotrebiteľských charakter pri náležitej pozornosti už mali byť predmetom pozornosti súdu prvej inštancie. Pokiaľ išlo o vznesenú námietku zaujatosti voči zákonnej sudkyni tak tá podľa odvolacieho súdu sa týka len postupu sudkyne v konaní o prejednávanej veci, a preto podľa sa na takúto námietku neprihliada.

10. Následne bol predmetný spor v zmysle dodatku č. 17 k rozvrhu práce Okresného súdu Levice pre rok 2020 pridelený novému zákonnému sudcovi Mgr. Danielovi Konerackému a to dňa 27.10.2020. Prvoinštačný súd následne doručil uznesenie odvolacieho súdu právnemu zástupcovi žalobcu a

žalovanému, pričom tiež uznesením zo dňa 29.01.2021 /čl. 200/ vyzval žalobcu postupom podľa , aby v lehote 10 dní od doručenia uznesenia uviedol ďalšie skutkové tvrdenia v zmysle článku 14 odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu a to najmä pokiaľ ide o jeho tvrdenie, že žalovaný mal u právneho predchodcu žalobcu schválený úverový rámec až vo výške 2.550 eur. Následne súd vo veci nariadil pojednávanie a to dňa 22.04.2021, pričom pojednávanie v zmysle vykonal v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu ako aj žalovaného, pretože obe strany svoju neúčasť ospravedlnili a súhlasili s tým, aby sa pojednávanie vykonalo v ich neprítomnosti.

11. Súd vykonal dokazovanie a to prečítaním listinných dôkazov a to najmä: žaloby, obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet, výpis z pôžičkovej karty Triangel z čl. 7-15, žiadosť o aktiváciu pôžičky karty Triangel, platobný rozkaz z čl. 31, odpor proti platobnému rozkazu z čl. 35 a nasl., uznesenie o zrušení platobného rozkazu zo dňa 05.11.2018, návrh na zmenu strany sporu na strane žalobcu zo dňa 12.12.2018, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 24.10.2018, žiadosť o postúpenie a prevod z čl. 55, príloha č. 3 rámcová zmluva o postúpení pohľadávok, príloha č. 1 odvolanie plnej moci, podací hárok z čl. 58, uznesenie o pripustení zmeny žalobcu zo dňa 07.01.2019, elektronické podanie PZ žalobcu z čl. 78-88, obchodné podmienky z čl. 89-91, návrh na zmenu strany sporu na strane žalobcu, predžalobná upomienka zo dňa 04.09.2015, doručenka z čl. 95, oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 07.10.2015, cenník VÚB z čl. 97-104, písomné podanie žalovaného z čl. 126, rozsudok z čl. 131, odvolanie žalovaného z čl. 139 a nasl., vyjadrenie PZ žalobcu k odvolaniu z čl. 156 a nasl., vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu z čl. 165, uznesenie KS v NR z čl. 174, vyjadrenie žalovaného z čl. 184 ako aj 188, potvrdenie z čl. 193, úradný záznam z čl. 194, potvrdenie z čl. 195, úradný záznam z čl. 196, uznesenie z čl. 200, vyjadrenie fyzickej osoby Z.. M. z čl. 204-214, vyjadrenie žalovaného z čl. 217-227, vyjadrenie žalovaného z čl. 230-238, elektronické podane PZ žalobcu z čl. 245-250, písomné podanie žalobcu z čl. 255, elektronické podanie PZ žalobcu z čl. 262-268, predžalobná upomienka z čl. 269, oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru z čl. 270, doručenka z čl. 271, obchodné podmienky z čl. 272-274, žiadosť o zvýšenie úverového rámca z čl. 275, podací hárok z čl. 276, príloha č. 3 rámcová zmluva o postúpení pohľadávok z čl. 277, vyjadrenie žalovaného z čl. 295-301, písomné podanie žalovaného z čl. 307, vyjadrenie žalovaného z čl. 308-319, elektronické podanie právneho zástupcu žalobcu z čl. 320-325 a zistil nasledovný skutkový stav veci:

12. Žalovaný dňa 22.6.2011 vyplnil žiadosť o aktiváciu Pôžičkovej karty Triangel, pričom v zmysle Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer finance holding, a.s. platných a účinných v čase podpisu žiadosti, prijatím a schválením žiadosti o aktiváciu Pôžičkovej karty Triangel zo strany banky došlo k uzatvoreniu zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. Zo strany banky bola uvedená žiadosť schválená dňa 7.7.2011, o čom svedčí podpis na uvedenej žiadosti s tým, že žalovanému bol pôvodne schválený úverový rámec vo výške 900 eur s mesačnou splátkou vo výške 30 eur, pričom výška úrokovej sadzby bola dojednaná 22,80% ročne. Súčasťou úverovej zmluvy boli aj obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet s ktorými bol žalovaný oboznámený. Tieto obchodné podmienky podrobným spôsobom upravovali vzájomné práva a povinnosti vyplývajúce z uzavretej zmluvy s tým, že tá bola dojednaná na dobu neurčitú. Súčasťou zmluvy bola aj cenník VÚB, a. s. pre produkty vydávané v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a. s., ktorý obsahoval výšku poplatkov za jednotlivé finančné služby. Z článku 37 obchodných podmienok okrem iného tiež vyplýva, že právny predchodca žalobcu bol oprávnený vyhlásiť úver za okamžite splatný a to v prípade, ak klient napriek výzve nezaplatil povinnú splátku v stanovenej lehote. Tiež žalovaný súhlasil s postúpením pohľadávky na tretiu osobu. Následne právny predchodca žalobcu na základe žiadosti o zvýšenie úverového rámca zo dňa 27.12.2011 umožnil žalovanému čerpať finančné prostriedky až do sumy 1.350 eur a žalovaný sa zaviazal splácať minimálnu mesačnú splátku vo výške 45 eur s tým, že výška úrokovej sadzby zostala nezmenená /22,80 eur/. Súčasťou takejto žiadosti o zvýšenie úverového rámca bol aj indikatívny výpočet RPMN. Žalovaný začal čerpať úverový rámec od 15.07.2011 ako vyplýva z predloženého položkovitého výpisu z kartového účtu žalovaného v časti debetných transakcií, pričom debetné transakcie boli realizované v celkovej výške 8.334,26 eur a kreditné transakcie vo výške 3.083,60 eur. Konečný stav k 31.07.2018 tak predstavoval záväzok žalovaného v rozsahu 5.250,66 eur. Následne predžalobnou upomienkou zo dňa 04.09.2015 vyzval právny predchodca žalobcu žalovaného na úhradu nedoplatku splátok vo výške 239 eur s tým, že ak do 11.09.2015 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci júl 2015 tak bude veriteľ oprávnený úver zosplatniť. Takáto predžalobná upomienka bola doručená žalovanému dňa 14.09.2015. V súlade s čl. V bod 37 písm. a) Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet právny

predchodca žalobcu listom zo dňa 07.10.2015 vyhlásil okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku z dôvodu porušenia platobnej disciplíny žalovaného spočívajúcej v opakovanom neplatení povinných splátok v stanovenej výške. Následne právny predchodca žalobcu rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 30.11.2017 v spojení so žiadosťou o postúpenie a prevod zo dňa 24.10.2018 ako aj prílohou č. 3 rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok postúpil takúto pohľadávku na žalobcu. Túto skutočnosť oznámil právny predchodca žalobcu žalovanému a to listom zo dňa 24.10.2018, ktorý bol odoslaný na poštovú prepravu dňa 24.10.2018 /podací hárok z čl. 58/. Uznesením zo dňa 07.01.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.01.2019 /čl. 70/ vyhovel súd návrhu právneho predchodcu žalobcu, aby na jeho miestu do konania vstúpil nový žalobca a to spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o. Elektronickým podaním právneho zástupcu žalobcu /čl. 245 a nasl./ zobral žalobca svoju žalobu čiastočne späť a to čo do sumy 4370,44 eur s tým, že si uplatňoval voči žalovanému len sumu vo výške 880,22 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi sumou čerpaného úveru vo výške 3.963,82 eur a vykonanými úhradami vo výške 3.083,60 eur. Právny zástupca žalobcu vo svojom elektronickom podaní, ktoré bolo doručené súdu dňa 10.03.2021 /čl. 262 a nasl./ okrem iného uviedol, že žalovaný podpísal dňa 27.12.2011 žiadosť o zvýšenie úverového rámca s novým úverovým rámcom vo výške 1.350 eur s novou štandardnou splátkou vo výške 45 eur a teda je zrejmé, že žalovaný mal vedomosť o navyšovaní úverového rámca. Rovnaká žiadosť o zvýšenie úverového rámca bola žalovaným neskôr podpísaná a schválená na úverový rámec vo výške 2.550 eur so zmluvným úrokom vo výške 22,80% ročne a so štandardnou splátkou vo výške 85 eur mesačne. Z dôvodu chyby v archivácii právneho predchodcu žalobcu zaslali len prvú z uvedených žiadostí, pričom podľa názoru žalobcu mal žalovaný ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu schválený úverový rámec vo výške 2.550 eur s mesačnou splátkou vo výške 85 eur. Okrem toho žalovaný v zmysle čl. I a II žiadosti o aktiváciu pôžičkovej karty uviedol všetky podstatné informácie o svojich príjmoch a mesačných výdavkoch, takže je zrejmé, že žalobca konal s odbornou starostlivosťou a preukázal splnenie povinností v zmysle Pokiaľ ide o aktívnu legitimáciu tak tá je preukázaná, pretože žalovanému bolo zaslané oznámenie o postúpení pohľadávky a to formou zásielky U. čo vyplýva z podacieho hárku. Z uvedených dôvodov sa tak takáto zásielka dostala do dispozičnej sféry žalovaného, pričom s poukazom na rozsudok NS SR, sp. zn. zo dňa 11.6.2003 takéto oznámenie postúpenia pohľadávky zakladá aktívnu legitimáciu a súd nie je oprávnený skúmať existenciu a platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. Žalobca tiež uviedol, že jeho právny predchodca dňa 04.09.2015 a 07.10.2015 vyzval žalovaného na zaplatenie dlhu pred postúpením bankovej pohľadávky, pričom ten nezaplatil, a preto sa dostal do omeškania s jeho zaplatením viac ako 90 dní a tým boli splnené zákonné podmienky uvedené v zákona o bankách pre platné postúpenie pohľadávky. Z tohto dôvodu je tak žalobca aktívne legitimovaný na podanie žaloby. Žalovaný vo svojom písomnom podaní zo dňa 29.03.2021 súhlasil s čiastočným späťvzatím žaloby s tým, že nie je spravodlivé, aby uhradil žalobcovi sumu 880,22 eur, pretože neexistuje žiadny priamy dôkaz o tom, že by bol úverový rámec schválený na sumu 2.550 eur. Tiež neexistuje dôkaz o tom, že čerpal finančné prostriedky vo výške 3.963,82 eur resp. že by vykonal úhrady vo výške 3.083,60 eur. Žalovaný ďalej poukázal na nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu, lebo ten nemá bankovú licenciu. Právny zástupca žalobcu v elektronickom podaní, ktoré bolo doručené súdu dňa 19.04.2021 uviedol, že omylom zobral svoju žalobu čiastočne späť zo sumy 5.250,66 eur a nie zo sumy 4.526 eur, ktorú si uplatňoval po čiastočnom späťvzatí žaloby zo dňa 06.05.2019. Preto opravuje svoje podanie zo dňa 03.03.2021 a berie žalobu čiastočne späť v časti o zaplatenie sumy vo výške 3.645,78 eur s prísl. Z uvedených dôvodov si tak uplatňuje proti žalovanému sumu vo výške 880,22 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi čerpaným úverom vo výške 3.963,82 eur s prihliadnutím na vykonané úhrady zo strany žalovaného vo výške 3.083,60 eur. Vo svojich písomných vyjadreniach zo dňa 27.04.2021 ako aj zo dňa 16.04.2021 zotrval vo svojich predchádzajúcich písomných vyjadreniach, pričom žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu z dôvodu, že je nedôvodná.

13. Podľa ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

14. Podľa ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

15. Podľa , a , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa , ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa <aspi://module='ASPI'&link='%2523565'&ucin-k-dni='31. 5.2014'> najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

17. Podľa , , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

18. Podľa , , postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo dohode s dlžníkom.

19. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov účinného ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

20. Podľa , , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa 18) musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

22. Podľa o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len ""), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu 87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. 87ad) Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

23. Súd reagoval na dispozitívny úkon žalobcu, ktorým zobral po oprave svoju žalobu v časti o zaplatenie istiny vo výške 3.645,78 eur s prísl. a v tejto časti konanie zastavil s poukazom na ustanovenie , pretože žalovaný s takýmto čiastočným späťvzatím žaloby súhlasil.

24. Predmetom sporu po čiastočnom zastavení konania bolo zaplatenie sumy vo výške 880,22 eur s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 880,22 eur od 21.08.2018 do zaplatenia.

25. Súd považoval za nespornú skutočnosť, že medzi právnym predchodcom žalobcu - VÚB a. s. a žalovaným bola platne uzavretá zmluva, na základe ktorej bola poskytnutá žalovanému kreditná karta, v dôsledku čoho mohol čerpať revolvingový úver. Právny predchodca žalobcu uzatváral túto zmluvu v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, pričom táto zmluva mala formulárový charakter a žalovaný nemohol ovplyvniť jej obsah, pretože ju uzatváral ako fyzická osoba - nepodnikateľ. V súdnom konaní tiež nebolo preukázané a ani tvrdené, že by táto zmluva, resp. plnenie z takejto zmluvy, boli poskytnuté žalovanému za účelom výkonu jeho podnikateľskej činnosti alebo povolania. Z uvedených dôvodov tak podľa názoru súdu vznikol medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným spotrebiteľsko-právny vzťah /, o spotrebiteľských úveroch/ a to zmluva o revolvingovom úvere, ktorá je svojou povahou spotrebiteľským úverom. Medzi stranami sporu bolo sporné v akej výške čerpal žalovaný úver, v akom rozsahu vykonal žalovaný úhrady a tiež v akom rozsahu bol dohodnutý úverový rámec. Žalovaný tiež spochybňoval aktívnu legitimáciu žalobcu, a preto súd najskôr preskúmal či žalobca je aktívne legitimovaný na podanie takejto žaloby. Vzhľadom na skutočnosť, že právny predchodca žalobcu bola banka, tak súd musel skúmať, či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu -banky na nový nebankový subjekt

- žalobcu, pretože v prípade postúpenia takejto pohľadávky je potrebné okrem ustanovenia a nasl. aplikovať aj ustanovenia osobitného právneho predpisu obsiahnuté v o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Z tohto osobitného ustanovenia okrem iného vyplýva, že zákon o bankách oproti všeobecnej úprave obsiahnutej v týkajúcej sa postúpenia pohľadávky sprísňuje pravidlá pri takejto cesii. Pokiaľ je tak postupovaná banková pohľadávka tak tú je možné platne postúpiť iba v prípade ak je splatná a klient banky bol písomne vyzvaný bankou na jej splnenie, pričom omeškanie trvá viac ako 90 dní. Právny predchodca žalobcu s poukazom na ustanovenie ako aj mal predčasne zosplatniť úver, pričom podľa názoru súdu však neboli splnené všetky zákonné podmienky pre platné zosplatnenie takéhoto úveru v zmysle , pretože toto predčasné zosplatnenie úveru bolo urobené v rozpore so zákonom. Žalobca v spore tvrdil, že jeho právny predchodca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a to oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 07.10.2015 v zmysle článku V bod 37 písm. a/ Obchodných podmienok z dôvodu porušenia platobnej disciplíny žalovaného, pričom predtým žalovaného predžalobnou upomienkou zo dňa 04.09.2015 vyzval na zaplatenie dlžných splátok do 11.09.2015 s tým, že takáto upomienka bola žalovanému doručená dňa 14.09.2015. Z článku V bod 37 obchodných podmienok okrem iného tiež vyplýva, že právny predchodca žalobcu bol oprávnený vyhlásiť úver za okamžite splatný a to v prípade, ak klient napriek výzve nezaplatil povinnú splátku v stanovenej lehote. Z uvedeného zmluvného dojednania tak je zrejmé, že veriteľ si v úverovej zmluve v zmysle dohodol právo predčasne zosplatniť úver v prípade porušenia zmluvných povinností žalovaného a to ak je ten v omeškaní so splácaním jednotlivých mesačných splátok. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o spotrebiteľský právny vzťah tak veriteľ má právo predčasne zosplatniť úver v prípade porušenia zmluvných povinností dlžníka ak sú zároveň splnené podmienky uvedené v . Podľa názoru súdu tak môže veriteľ uplatniť právo vyplývajúce z - žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Toto právo však môže uplatniť iba za podmienky, že naň upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní. Z kontextu zákonného ustanovenia tak možno vyvodiť, že musí uplynúť najmenej 15 dní odo dňa, keď dodávateľ upozornil spotrebiteľa, že uplatňuje právo na zaplatenie celej pohľadávky, do dňa, keď má dôjsť k splatnosti celej pohľadávky, resp. do dňa, keď ju má spotrebiteľ uhradiť. Podmienky na vyhlásenie predčasnej splatnosti spotrebiteľskej zmluvy upravené <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> tak vyžadujú výzvu veriteľa adresovanú a doručovanú dlžníkovi s upozornením na aktuálny dlh a možnosť požadovať zaplatenie celého zvyšku dlhu naraz z dôvodu neplnenia si povinnosti dlžníka. Túto povinnosť si právny predchodca žalobcu splnil a to predžalobnou upomienkou. Žalobca predložil v konaní výzvu, ktorou oznámil jeho právny predchodca žalovanému ako dlžníkovi predčasnú splatnosť úveru /oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru/ avšak nepredložil súdu žiadny dôkaz o tom,

že by takéto oznámenie bolo doručené žalovanému. Žalobca odôvodňoval svoju aktívnu legitimáciu listinnými dôkazmi a to výzvami jeho právneho predchodcu zo dňa 04.09.2015 a 07.10.2015 ako aj oznámením pohľadávky o jej postúpení, ktoré zasielal právny predchodca žalobcu žalovanému a mali preukazovať riadne zosplatnenie úveru v zmysle v spojení s . Podľa názoru súdu však žalobca nepreukázal účinné doručenie oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 07.10.2015 žalovanému, pretože nepredložil žiadny vierohodný doklad o takejto skutočnosti /napr. doručenku a pod./. Z uvedeného dôvodu je tak postup, ktorý zvolil právny predchodca žalobcu pri zosplatnení úveru v rozpore s , pretože nepreukázal, že by sa právny úkon, ktorým malo dôjsť k predčasnému zosplatneniu úveru dostal do dispozičnej sféry žalovaného, a preto bolo predčasné zosplatnenie úveru neplatné pre rozpor so zákonom / /. V dôsledku uvedených skutočností tak nedošlo k platnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, a preto predčasná splatnosť úveru nenastala ku dňu postúpenia pohľadávky a to k 24.10.2018 a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že úverová zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú. Právny predchodca žalobcu si okrem toho nemohol účtovať niektoré sankcie spojené s vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru /napr. náklady na vymáhanie po vyhl. okamžitej splatnosti a pod./pretože ku dňu postúpenia pohľadávky neboli splatné. Súd zároveň poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. apríla 2018 sp. zn. z ktorého vyplýva: „Ustanovenie <aspi:// module='ASPI'&link='483/2001%20Z.z.%252392'&ucin-k-dni='30.12.9999'> o bankách neupravuje len ochranu bankového tajomstva, ale tiež práv klienta v súvislosti s postúpením pohľadávky. Postúpenie pohľadávky banky, ku ktorému došlo v rozpore s týmto ustanovením, je neplatný právny úkon.“ Súd je v konaní povinný vždy skúmať vecnú legitimáciu strán sporu, ktorá znamená označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. ). Napriek tomu, že súd pripustil zmenu na strane žalobcu počas súdneho konania v zmysle tak z poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20.12.2011 spisová značka súd nemá v rámci rozhodovania o zmene žalobcu hodnotiť právne úkony z hľadiska ich platnosti, lebo by išlo o posúdenie naplnenia predpokladov právneho nástupníctva z pohľadu hmotno-právnej úpravy, a teda o riešenie predbežnej otázky dôležitej pre rozhodnutie vo veci samej s tým, že súd pri rozhodovaní o súhlase so zmenou žalobcu musí len posúdiť, či žalobca preukázal prechod alebo prevod práv a povinností, avšak pre účely takéhoto rozhodnutia stačí preukázanie, že nastala formálno- právna skutočnosť, ktorá môže mať podľa hmotného práva za následok prechod alebo prevod práv a povinností. Súd však v tomto štádiu nie je oprávnený hodnotiť či sú inak naplnené predpoklady pre takéto právne nástupníctvo z pohľadu hmotno-právnej úpravy. Z uvedených dôvodov tak súd napriek tomu, že pripustil zmenu na strane žalobcu, má oprávnenie pri rozhodovaní vo veci samej hmotnoprávne preskúmať platnosť resp. neplatnosť postúpenia pohľadávok. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že je aktívne legitimovaný z dôvodu, že jeho právny predchodca oznámil postúpenie pohľadávky žalovanému a preto súd nie je oprávnený preskúmať platnosť postúpenia pohľadávky resp. existenciu pohľadávky tak s tým sa nemožno stotožniť, pretože „Z nemožno vyvodiť, že dlžník by nemohol namietať a súd skúmať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ak by toto postúpenie dlžníkovi oznámil postupca, ale dlžník by mohol namietať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ak by postúpenie pohľadávky postupca dlžníkovi síce neoznámil, avšak by postúpenie pohľadávky dlžníkovi preukázal. Na takéto rozlišovanie (dualitu) v postavení dlžníka (porovnaj R 119/2003) nemožno nájsť oporu v ustanovení <aspi://module='ASPI'&link='%2523526'&ucin-k- dni='30.12.9999'> . Podľa tohto ustanovenia ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. Z uvedeného ustanovenia však nemožno činiť záver, že dlžník sa v takomto prípade nemôže dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie; to by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení ." /rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28.01.2009, sp. zn. 1Cdo 76/2007/. Keďže predmetná úverová zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú, pričom nedošlo k platnému predčasnému zosplateniu pohľadávky tak zmluvný vzťah naďalej trval s tým,

že pohľadávka, ktorá bola predmetom postúpenia nebola v takom rozsahu, ako bola postúpená na žalobcu v čase jej postúpenia splatná. V dôsledku uvedených skutočností tak išlo o neplatné postúpenie pohľadávky, ktoré bolo urobené v rozpore s ustanovením , v spojení s zákona o bankách, pretože právny predchodca žalobcu mohol postúpiť len takú pohľadávku, ktorá je splatná v čase jej postúpenia. Žalobca tak nie je aktívne legitimovaný na podanie takejto žaloby, pretože postúpenie pohľadávky je neplatné pre rozpor so zákonom v zmysle , a preto súd žalobu žalobcu zamietol. Pokiaľ ide o súhlas žalovaného s postúpením pohľadávky, ktorý bol obsiahnutý v obchodných podmienkach pri uzatváraní úverovej zmluvy tak súd ho považoval za neplatné z dôvodu, že išlo o zmluvné dojednanie, ktoré je v rozpore so zákonom, pretože žalovaný sa vopred vzdával svojich práv v prospech banky s tým, že umožňovalo právnemu predchodcovi žalobcu postúpiť pohľadávku bez toho, aby boli splnené zákonné podmienky pre postúpenie pohľadávky uvedené v zákone o bankách. Okrem toho súd zamietol žalobu aj z dôvodu, že žalobca preukázal, že jeho právny predchodca poskytol žalovanému úverový rámec len vo výške 1.350 eur /táto skutočnosť bola preukázaná žiadosťou o zvýšenie úverového rámca zo dňa 27.12.2011/ a nie až vo výške 2.550 eur, ako tvrdil žalobca v podanej žalobe, pretože žalovaný takýto rozsah úverového rámca spochybňoval a nevyplýva ani z predložených listinných dôkazov. Tiež je potrebné uviesť, že samotný žalobca vo svojom vyjadrení /čl. 264/ uviedol, že v dôsledku chyby svojho právneho predchodcu pri archivácii nedisponuje žiadosťou o zvýšenie úverového rámca až na sumu 2.550 eur, a preto nepreukázal, že by existovala dohoda medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu o takomto zvýšení úverového rámcu. Žalobca si uplatňoval svoj nárok po čiastočnom späťvzatí len v rozsahu sumy 880, 22 eur z titulu pohľadávky vyplývajúcej z úverovej zmluvy, pričom táto suma predstavuje rozdiel medzi čerpaným úverom vo výške 3.963,82 eur a vykonanými úhradami vo výške 3.083,60 eur. Nárok žalobcu však podľa názoru súdu bol v rozsahu presahujúcom sumu 1.350 eur uplatnený z titulu bezdôvodného obohatenia podľa a nasl. , pretože len suma vo výške 1.350 eur by bola poskytnutá z titulu úverovej zmluvy. Preto súd zamietol žalobu žalobcu aj z dôvodu, že ten nepreukázal, že by žalovanému z titulu úverovej zmluvy poskytoval finančné prostriedky v takom rozsahu ako tvrdil v podanej žalobe nakoľko bolo preukázané, že jeho právny predchodca z titulu platne dojednanej úverovej zmluvy mohol poskytnúť finančné prostriedky žalovanému len v rozsahu 1.350 eur. Okrem toho z tvrdenia žalobcu vyplýva, že žalovaný čerpal finančné prostriedky v období od 15.07.2011 do 24.06.2015, pričom žaloba bola podaná na súd až 26.09.2018 s tým, že žalovaný vzniesol námietku premlčania, a preto s poukazom na ustanovenie , by takýto nárok bol v časti vydania bezdôvodného obohatenia /nárok uplatnený nad dohodnutý úverový rámec vo výške 1.350 eur/ premlčaný.

26. O trovách konania súd rozhodol v zmysle , a nakoľko žalovaný bol úspešným v prvoinštančnom ako aj v odvolacom konaní v celom rozsahu resp. žalobca zavinil čiastočné späťvzatie žaloby, pretože nepreukázal existenciu dôvodu na strane žalovaného, pre ktorý by musel žalobu zobrať čiastočne späť. Keďže žalovaný si neuplatnil nárok na náhradu trov konania resp. žiadne trovy konania mu nevznikli tak súd mu nepriznal nárok na ich náhradu voči žalobcovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Leviciach písomne.V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.