Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19CoP-20-2021.pdf
PDF · 90.02 KB
Case nature
Area
Subarea
19CoP/20/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. vo veci J. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX, t. č. v I. X., zastúpeného C. F. E.. S., R.., so sídlom Y. XXXX/XX, XXX XX J., A. 47XXXXXX, o vyslovenie prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení, na odvolanie umiestneného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín, č. k. 35Pu/2/2021-28 zo dňa 1. apríla 2021 takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým unesením súd prvej inštancie začal bez návrhu konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia a držania J. Z. v zdravotníckom zariadení. Rozhodol, že prevzatie J. Z. do zdravotníckeho zariadenia je prípustné. Na vec aplikoval ust. § 253 ods. 1 a 2, § 254 ods. 2, § 256, § 257 ods. 1 a 3, § 258 ods. 1, § 259, § 260, § 261 CMP a § 6 ods. 9 písm. d) zákona č. 576/2004 Z. z.. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že Nemocnica pre obvinených a odsúdených a Ústav na výkon trestu odňatia slobody dňa 30.03.2021 súdu oznámila prevzatie pacienta, odsúdeného J. Z., nar. XX.XX.XXXX do ústavnej psychiatrickej starostlivosti bez jeho súhlasu. Súd vypočul ošetrujúceho lekára H.. L. Y.. Oboznámil sa s okolnosťami, za ktorých bol umiestnený prijatý na psychiatrické oddelenie nemocnice a zistil, že prijatiu umiestneného predchádzalo psychiatrické vyšetrenie dňa 26.03.2021 v ústave. Umiestnený bol odoslaný dňa 29.03.2021 po konzultácií s lekárkou, ktorá konštatovala zhoršenie zdravotného stavu pre hrozbu suicidálneho odsúdeného. Umiestnený sa opakovane dožadoval psychiatrickej intervencie, avšak liečbu odmietol. Vyhrážal sa trestnými oznámeniami, stupňuje sa u neho prezentácia depresie. Vyhrážal sa sebapoškodzovaním. Dožadoval sa lekárskej starostlivosti, avšak pri jej poskytnutí ju odmietal. Počas pobytu v nemocnici sa dňa 30.03.2021 vyhrážal obesením, podávaním sťažnosti. Roztrhal plachtu, následne bol od 10:20 do 12:50 hod. mechanicky fixovaný. Z výpovede ošetrujúceho lekára zistil, že umiestnený je emočne nestabilná disociálna osoba s poruchou adaptácie, s masívnymi manipulatívnymi a kverulačnými tendenciami. Umiestnený trhal v nemocnici plachtu, nakoľko si z nej chcel vyrobiť slučku. Podľa ošetrujúceho lekára, aj manipulatívne vešanie môže vyústiť do skutočného obesenia. Ide o štvrtú hospitalizáciu umiestneného, ambulantne liečený nie je. Liečby sa dožaduje, avšak dodatočne ju odmieta, odmieta užívanie predpísaných liekov. Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou umiestneného súd skonštatoval, že okolnosti uvádzané ošetrujúcim lekárom sa zhodujú s obsahom zdravotnej dokumentácie umiestneného. Z odporúčania v zázname z psychiatrického vyšetrenia zo dňa 26.03.2021 vyplýva, že v prípade zhoršenia psychického stavu s rizikom suicidálneho konania je možná hospitalizácia i bez súhlasu pacienta. Nakoľko podľa ošetrujúceho lekára umiestnený je spôsobilý chápať zmysel konania a rozhodnutia a výsluch umiestneného nie je na ujmu jeho zdravotného stavu, bol vykonaný výsluch umiestneného, ktorý uviedol, že si volí zástupcu, advokáta, ktorý ho zastupuje aj v iných konaniach. Uviedol, že umiestnený žiadal o vykonanie viacerých dôkazov. Podľa názoru súdu obligatórne je zákonom v tomto konaní stanovená povinnosť súdu umiestneného vypočuť, a to v záujme čo najväčšej ochrany jeho práv, a to za účelom čo možno najobjektívnejšieho zistenia skutočného
stavu, čo je plne odôvodnené špecifickou povahou zásahu tohto konania do integrity fyzickej osoby
- umiestneného. Zákon vyslovene uvádza, že súd rozhoduje bez pojednávania (§ 262 ods. 1 CMP), čo vyplýva z objektívnej nemožnosti nariadiť pojednávanie (lehota na rozhodnutie do piatich dní od obmedzenia osobnej slobody umiestneného), čo však nezbavuje súd povinnosti vykonať dokazovanie v rozsahu potrebnom na vydanie rozhodnutia vo veci. Súd zastával názor, že predmetné dokazovanie bolo vykonané výsluchom umiestneného v nemocnici, bolo mu umožnené riadne s k danej veci vyjadriť a súd sa oboznámil s písomnými lekárskymi správami - správami z vyšetrení, ktoré predchádzali prijatiu umiestneného do nemocnice, vyžiadal si dekurz z nemocnice ohľadne incidentu, ktorý sa mal odohrať dňa 30.03.2021, na základe ktorého bol umiestnený fixovaný. Výpoveďou ošetrujúceho lekára bolo zistené, že u umiestneného hrozí vážne zhoršenie jeho zdravotného stavu. U umiestneného je potrebné dlhodobejšie liečenie a monitorovanie jeho zdravotného stavu, nakoľko sa u umiestneného prejavujú stupňujúce poruchy správania sa, sporadické suicidálne vyhrážky a masívne kverulačné tendencie. Umiestnený s lekármi nespolupracuje, v ústave odmieta liečbu liekmi. Preto súd dospel k záveru, že prevzatie umiestneného v zdravotníckom zariadení je potrebné a je v jeho záujme.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie umiestnený. V podanom odvolaní sa zaoberal realizáciou predloženia sťažnosti odsúdených proti SR na ESĽP, ktorej podstatná časť sa týka neľudského spôsobu zaobchádzania na psychiatrii vo väzenskej nemocnici a veci s tým súvisiacimi. Od podania uvedenej kolektívnej sťažnosti je vystavovaný vyhrážkam, vydieraniu, nátlaku ... aby uvedenú sťažnosť vzal späť. Keďže sťažnosť z ESĽP nestiahol, tak bol dňa 29.03.2021 prevezený na psychiatriu, kde sa realizovali uvedené vyhrážky voči jeho osobe, kde bol na neho sfalšovaný záznam, že si chcel ublížiť a podobne. Uviedol, že je nadovšetkú pochybnosť zrejmé, že nejde o dôvodnosť hospitalizácie, ale len o pomstu za to, že podal sťažnosť, ktorá je v celom rozsahu dôvodná a ktorú z ESĽP odmieta vziať späť, aby ho mohli mučením na psychiatrii prinútiť/vyvinúť na neho tlak, aby uvedenú sťažnosť z ESĽP vzal späť. Uviedol, že za daných okolností nepostačoval len záznam, ktorý si väzenský personál spravil, personál väznice/ZVJS roky závažným spôsobom pácha na odsúdených zločin voči ľudskosti. Poprel, že chcel sebe ublížiť alebo sa len o to pokúsiť. Ak súd nemal čas tieto dôkazy zabezpečiť, nemal právo rozhodnúť v jeho neprospech. Takéto konanie, postup a rozhodnutie súdu je neobhájiteľné. Nebola rešpektovaná rovnosť strán v konaní, keď protistrane stačilo len tvrdiť, že umiestnený si chcel ublížiť, ale tvrdenie umiestneného o opaku ignoroval. Podaným odvolaním sa domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a rozhodol, že držanie umiestneného v zdravotníckom zariadení je neprípustné. Uviedol, že držanie v nemocnici, a to najmä na psychiatrii bez súhlasu dotknutej osoby je extrémnym zásahom do základných ľudských práv. Preto má byť náležite daná dôvodnosť na takýto extrémny zásah, čo je možné, ak je nadovšetkú pochybnosť preukázané, že osoba chcela spáchať samovraždu alebo chcela ublížiť inej osobe, čo v tomto prípade preukázané nebolo. Pokiaľ sa dotknutá osoba už vyše polroka predtým, ako došlo k nútenej hospitalizácií, sťažovala a upozorňovala všetky orgány štátu, že uvedený väzenský personál sa jej vyhráža práve hospitalizáciou na psychiatrii a súd sa s týmito skutočnosťami nevysporiadal, porušil právo na náležité odôvodnenie rozhodnutia súdu. Súd prvej inštancie uprel dotknutej osobe právo na právnu pomoc. Zvukový záznam dokazuje, že dotknutá osoba sa opakovane domáhala právnej pomoci, čo súd v celom rozsahu znemožnil bez toho, aby to náležite zdôvodnil, čím porušil právo na spravodlivé súdne konanie. Namietal, že súd mu ako dotknutej osobe nedal čas ani možnosť pripraviť sa na výsluch, neoboznámil ho so všetkými tvrdeniami a dôkazmi, nedal možnosť vyjadriť sa k týmto dôkazom a tvrdeniam, nedal možnosť predvolať a vypočuť svedkov a nezabezpečil navrhnuté a označené dôkazy. Uviedol, že pokiaľ súd nemal čas zabezpečiť navrhované dôkazy, nemal právo rozhodnúť v jeho neprospech. Namietal, že súd môže rozhodnúť len na základe bezpečne preukázaných faktov, čo sa nestalo, keďže zdravotnícke zariadenie tvrdilo, že dotknutá osoba roztrhala plachtu, ale nepredložila o tom žiadne dôkazy. Zastával názor, že zdravotnícke zariadenie malo predložiť dôkazy, najmä v prípade, ak umiestnený tieto tvrdenia popieral. Poukázal na to, že za normálnych okolností by možno stačilo samotné tvrdenie väzenskej nemocnice, ale keďže podal sťažnosť, predmetom ktorej je neľudské a kruté zaobchádzanie s väzňami, samotné tvrdenia nestačia, neposkytujú žiadne záruky proti zneužitiu, že personál uvedené netvrdí len preto, aby sa mstil za podanú sťažnosť na ESĽP, ktorú odmieta vziať späť. Za daných okolností je celé rozhodnutie súdu, ako aj jeho postup a konanie nesprávne, nezákonné a v celom rozsahu porušujúce právo na spravodlivé súdne konanie.
3. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 65 a § 66 CMP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.
4. Ustanovenie § 387 ods. 2 CSP upravuje, že pokiaľ sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
5. Právo na osobnú slobodu je zaručené prostredníctvom článku 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, článku 8 Listiny základných ľudských práv a slobôd a článku 17 Ústavy Slovenskej republiky.
6. Podľa článku 17 ods. 6 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky prípady, v ktorých možno prevziať osobu do zdravotníckej starostlivosti, alebo ju v nej držať bez jej súhlasu, môžu byť definované len zákonom.
7. Úpravu detenčného konania upravuje zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý v ust. § 6 ods. 9 písm. d) stanovuje, že osobu, ktorej sa má zdravotná starostlivosť poskytnúť, možno bez informovaného súhlasu prevziať do ambulantnej starostlivosti alebo ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu.
8. Tzv. detenčné konanie, konanie o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení upravuje CMP v ustanoveniach § 252 až § 271. Účelom prvej fázy detenčného konania je posúdiť zákonnosť prevzatia umiestneného.
9. V konaní o prípustnosti prevzatia a držania v ústave zdravotníckej starostlivosti sa rozhoduje o právach a právom chránených záujmoch osôb vyžadujúcich si pre svoj zdravotný stav úkony zdravotnej starostlivosti. Táto úprava sa premieta aj do postupu štátnych orgánov, teda aj súdu vždy, keď si to ochrana týchto subjektov vyžaduje. V danom prípade si zdravotnícke zariadenie - Nemocnica pre obvinených a odsúdených a Ústav na výkon trestu odňatia slobody, V. - splnila obligatórnu povinnosť a súdu v 24-hodinovej lehote v súlade s § 253 ods. 1 CMP oznámila prevzatie umiestneného do ústavnej psychiatrickej starostlivosti umiestneného bez jeho súhlasu v tomto zdravotníckom zariadení. Oznámenie zdravotníckeho zariadenia má povahu podnetu na začatie konania, a preto súd prvej inštancie v súlade s § 254 ods. 2 CMP začal bez návrhu konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia a držania J. Z. v zdravotníckom zariadení.
10. Súd prvej inštancie následne správne posudzoval zákonnosť dôvodov hospitalizácie umiestneného zo dňa 29.03.2021. Konanie o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení je mimosporovým konaním, ovládaným princípom vyšetrovacím. Povinnosťou súdu je, aby v súčinnosti s účastníkmi konania, ktorým je umiestnený a zdravotnícke zariadenie (§ 255 ods. 1 CMP), zistil skutočný stav veci. Po zistení, že zdravotný stav umiestneného si vyžadoval jeho umiestnenie do zdravotníckeho zariadenia, keďže sa umiestnenému hrozí vážne zhoršenie zdravotného stavu, u umiestneného sa prejavujú stupňujúce poruchy správania, sporadické suicidálne vyhrážky a masívne kverulačné tendencie, umiestnený s lekármi nespolupracuje, v ústave odmieta liečbu , súd rozhodol, že k prevzatiu umiestneného do zdravotníckeho zariadenia došlo zo zákonných dôvodov (§ 262 ods. 1 CMP). Odvolací súd, stotožňujúc sa s týmto rozhodnutím, napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
11. K námietkam umiestneného v podanom odvolaní uvádza, že súd podľa § 262 ods. 1 CMP rozhodne o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia uznesením bez nariadenia pojednávania. Podľa § 262 ods. 1 CMP súd vydá uznesenie do piatich dní od obmedzenia osobnej slobody umiestneného. O prípustnosti prevzatia umiestneného do zdravotníckeho zariadenia rozhoduje súd uznesením, v ktorom vysloví, či bolo prevzatie prípustné alebo neprípustné. Rozhodnutie súdu má deklaratórnu povahu. Ak súd rozhodne, že prevzatie osoby do zdravotníckeho zariadenia bolo neprípustné, môže rozhodnúť kedykoľvek o prepustení umiestneného, čo bude záležať predovšetkým od zdravotného stavu umiestneného podľa odborného posúdenia. V záujme čo najväčšej ochrany práv umiestneného obligatórne zákon požaduje výsluch umiestneného ( § 260 CMP). Výsluch sa musí uskutočniť spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav. Súd je povinný zisťovať názor tejto osoby a komunikácia súdu s umiestneným musí byť vždy prispôsobená zdravotnému stavu
tejto osoby. Od výsluchu možno upustiť len v tom prípade, ak je to na ujmu zdravotného stavu osoby. Ak súd upustí od výsluchu osoby, má vždy povinnosť túto osobu vzhliadnuť, teda aj v tomto prípade sa vyžaduje reálne oboznámenie sa súdu s umiestnením v zdravotníckom zariadení za bezprostredného kontaktu sudcu s osobou, o ktorej právach sa rozhoduje. Výsluch sa uskutoční vždy, ak umiestnený o to požiada. V § 258 CMP je zakotvená manudukačná poučovacia povinnosť súdu vo vzťahu k umiestnenému. Súd je povinný túto osobu poučiť o jej procesných právach a povinnostiach. Súd poučí umiestneného o tom, že môže požiadať, aby sa konania zúčastňoval jeho dôverník, ktorý nie je jeho zástupcom ( § 259 CMP). Dôverník nemá postavenie účastníka konania, ani osoby na konaní zúčastnenej a jeho úlohou je len morálna intervencia, podpora umiestneného. Súd v zmysle § 258 ods. 1 CMP umiestneného poučí o jeho práve zvoliť si zástupcu.
12. V danej veci z obsahu spisu a zvukového záznamu zo dňa 31.03.2021vyhotoveného technickým zariadením určeným pre zaznamenávanie zvuku mal odvolací súd za preukázané, že umiestnený bol súdom poučený o práve žiadať dôverníka, ktorého umiestnený nežiadal a bol poučený o práve zvoliť si zástupcu, k čomu umiestnený uviedol, že zástupcu má zvoleného, o čom súdu predložil plnomocenstvo zo dňa 14.12.2020 (zvoleného v inej veci) a výslovne potvrdil, že na jeho prítomnosti netrvá, preto nie sú dôvodné jeho námietky, že mu súdom bola upretá právna pomoc, na ktorú má právo , a ktorej (právnej pomoci ) sa domáhal, čo mu súd v celom rozsahu znemožnil bez toho, aby to náležite zdôvodnil.
13. Podľa § 261 CMP súd sa oboznámi s názorom ošetrujúceho lekára, prípadne ďalších osôb, ktoré môžu objasniť stav veci, a so zdravotnou dokumentáciou umiestneného.
14. V posudzovanej veci súd v súlade s uvedeným ustanovením vypočul ošetrujúceho lekára H.. Y., oboznámil sa so zdravotnou dokumentáciou umiestneného a v dôsledku týchto zistení skonštatoval, že okolnosti uvádzané ošetrujúcim lekárom sa s obsahom zdravotnej dokumentácie zhodujú.
15. Povinnosťou súdu je prioritne sa zaoberať zdravotným stavom umiestneného. Súd je povinný posúdiť či umiestnený skutočne ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo či vážne hrozí zhoršenie jeho zdravotného stavu takým spôsobom, aby sa obmedzila jeho osobná sloboda. Uvedená skutočnosť, i keď je pre rozhodnutie vo veci kľúčová, nie je otázkou právnou, ale je odbornou medicínskou otázkou, na ktorú môže dať odpoveď jedine ošetrujúci lekár zo zdravotnej dokumentácie umiestneného. Súd si takéto vyjadrenie môže iba osvojiť, pričom nemá reálnu možnosť ho spochybňovať. Dokazovaním, vykonaným podľa § 261 CMP <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam? documentId=pj5f6mrqge2v6mjwgexhaylsmftxeylgfuzdmmi> mal súd za preukázané u umiestneného zhoršenie psychického stavu s rizikom suicidálneho konania. V danej veci nevyvstala potreba vykonávania ďalšieho dokazovania, ktorého sa umiestnený domáhal. Skutočný stav, tak ako bol zistený súdom prvej inštancie bol postačujúci na to, aby súd mohol vo veci rozhodnúť. Pre rozhodnutie o prípustnosti prevzatia umiestneného do zdravotníckeho zariadenia je rozhodujúci výsluch umiestneného, výsluch ošetrujúceho lekára a zdravotná dokumentácia umiestneného, ktoré dôkazy umožňovali súdu prijať záver o tom, že prevzatie do zdravotníckeho zariadenia je dôvodné. Nedôvodné súd preto námietky umiestneného, že súd svojím konaním a rozhodnutím porušil jeho právo na spravodlivý súdny proces. Nakoľko aj podľa názoru odvolacieho súdu zdravotný stav umiestneného, u ktorého na základe správania a vystupovania v posledných dňoch nemožno vylúčiť suicidálne konanie si vyžadoval ústavnú starostlivosť, boli dané zákonné dôvody na prevzatie do zdravotníckeho zariadenia.
16. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).