Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_35P-28-2020.pdf
PDF · 97.72 KB
Case nature
Area
Subarea
35P/28/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, sudcom JUDr. Filipom Demom, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti Q.: R., nar. XX.XX.XXXX, F., nar. XX.XX.XXXX a O., nar. XX.XX.XXXX, všetky bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom M. práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, deti rodičov - matky: X.. S. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Z. XXX a otca: X.. K. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, R., o návrhu otca na zníženie výživného k maloletým deťom, takto
rozhodol:
I. Návrh sa zamieta.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Dňa 28.10.2020 bol na Okresný súd Nitra doručený návrh otca maloletých detí na zníženie výživného tak, že na maloletú R. bude prispievať sumou vo výške 100,00 eur mesačne a na maloletých O. a F. sumou 70,00 eur mesačne na každého. Svoj návrh odôvodnil tak, že v prvom rade nesúhlasí so zisteniami Okresného súdu Nitra vo veci rozvodu a ÚPP k maloletým deťom vedenom pod sp. zn. 24P/263/2018 o výške jeho príjmu ku dňu vyhlásenia rozsudku. Ďalej uviedol, že zo zmlúv o úveroch z roku 2010 a 2013 spláca mesačne sumu 996,60 eura, pričom matka neuhrádza na splátky týchto úverov žiadne sumy a zároveň po vydaní rozsudku vo veci 24P/263/2018 sa zásadným spôsobom zmenili jeho príjmy, keďže jeho bývalý zamestnávateľ, Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, s ním dňa 20.08.2020 okamžite skončil pracovný pomer z dôvodu údajného závažného porušenia pracovnej disciplíny. Z tohto dôvodu v súčasnosti nemá žiaden príjem a nevie si plniť jeho vyživovaciu povinnosť.
3. Na pojednávanie dňa 23.04.2021 sa dostavila iba matka a kolízny opatrovník, pričom otec mal doručenie predvolania vykázané dňa 12.04.2021 avšak súdu nijakým spôsobom neospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, ani nežiadal jeho odročenie. Súd preto rozhodol v súlade s § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v spojení s § 31 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) tak, že bude pojednávať v neprítomnosti otca. Matka na pojednávaní uviedla, že je veľmi prekvapená podaním návrhu na zníženie výživného zo strany otca. Nikdy ju s takouto žiadosťou o zníženie výživného nekontaktoval. Je pravda, že prispieva výživným určeným súdom, nikdy nie viac, ale vždy v sume 200,00 eur na F. a O. a 250,00 eur na maloletú R.. Matka uviedla, že deti rastú, čo je spojené s navyšujúcimi sa výdavkami napr. na oblečenie detí. Počas obdobia koronakrízy je pravda, že boli stopnuté záujmové krúžky, ale napr. jazdecký krúžok, ktorý navštevuje maloletá R., beží už takmer 2 mesiace a v tomto krúžku navštívil maloletú aj otec. Takisto prebiehali krúžky ako angličtina a výtvarná dištančnou formou aj počas koronakrízy. K z jej strany navyšujúcim sa výdavkom na deti ďalej uviedla, že po rozvode sa presťahovali do domu jej rodičov v obci vzdialenej 12 km od Nitry a s každodenným dochádzaním má taktiež spojené vyššie výdavky. Uviedla, že otec nepodal len tento návrh, ale aj voči
nej sa domáha spätného vyplatenia úverov počas trvania manželstva, v ktorom konaní sa bráni, ale čo sa týka detí, považuje jeho žiadosť o zníženie za nespravodlivú. Aj napriek strate jeho zamestnania má vedomosť, že podniká v niekoľkých firmách a zároveň je výkonným riaditeľom zväzu pekárov SR, pričom nevie či, a aký príjem z týchto jeho aktivít mu plynie, ale nemyslí si, že by žil v biede a že by ich spoločným deťom malo byť na ujmu zníženie vyživovacej povinnosti z jeho strany. Uvádza tiež, že s výchovou, ako aj finančne jej veľmi pomáhajú jej rodičia, pričom deti majú vybavené už aj letné tábory, ktoré tiež súvisia s ďalšími výdavkami. Kolízny opatrovník uviedol, že návrh otca navrhuje ako nedôvodný zamietnuť, nakoľko ako taký nie je v záujme maloletých detí a otec dostatočne nepreukázal skutočnosti, ktoré by mali viesť k zníženiu výživného.
4. Súd vykonal dokazovanie návrhom na zníženie vyživovacej povinnosti, potvrdením príjmu otca za rok 2019, zmluvou o úvere z roku 2010, zmluvou o úvere z roku 2013, výpisom z účtu otca z Prima Banky, potvrdením o pohyboch na účte otca z mBank, okamžitým skončením štátnozamestnaneckého pomeru z 12.08.2020, návrhom na odvolanie z funkcie likvidátora spoločnosti J. D. z 30.04.2020, rozhodnutím UPSVAR o nezaradení otca do evidencie uchádzačov o zamestnanie, lustráciou v bankách a Sociálnej poisťovne na oboch rodičov, rozvodovým spisom 24T/263/2018, ako aj dôkazmi predloženými na pojednávaní matkou, a to potvrdením o poberaní prídavkov na deti za rok 2020, potvrdením o príjme od zamestnávateľa Krajší domov, s.r.o. vo výške 271,00 eur mesačne ako čistej mzdy a potvrdením o vyplácaní pandemickej OČR.
5. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine (ďalej ZoR), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
6. Podľa § 24 ods. 3 ZoR, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
7. Podľa § 24 ods. 4 ZoR, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
8. Podľa § 28 ods. 1 ZoR, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa; zastupovanie maloletého dieťaťa; správa majetku maloletého dieťaťa.
9. Podľa § 62 ods. 1 ZoR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
10. Podľa § 62 ods. 2 ZoR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
11. Podľa § 62 ods. 3 ZoR, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
12. Podľa § 62 ods. 4 ZoR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
13. Podľa § 62 ods. 5 ZoR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
14. Podľa § 65 ods. 1 ZoR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
15. Podľa § 75 ods. 1, veta prvá ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
16. Podľa § 76 ods. 1 ZoR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
17. Podľa § 77 ods. 1 ZoR, Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
18. Súd po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že návrh otca na zníženie výživného je potrebné zamietnuť. Vo všeobecnosti je potrebné uviesť, že každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení, napríklad bývania alebo stravovania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhradzovanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení (bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod.) a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore a pod.). Možnosti rodiča ovplyvňujú aj objektívne okolnosti (dopyt na trhu prace, ohodnotenie rovnakej pozície a pod.). Pre posúdenie možností a schopností povinného rodiča teda nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové pomery, ale jeho reálne zárobkové (prípadne aj majetkové) možnosti dané, okrem iného, jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností a pod. Ak sud zistí, že rodič zmenil doterajšie zamestnanie za menej výhodné, musí skúmať, či sa tak stalo z dôležitého dôvodu (zdravotne dôvody, organizačné zmeny, zmena bydliska a pod.), ak to tak nie je, bude vychádzať z jeho príjmov pred zmenou zamestnania. V prípade, ak rodič stratil zamestnanie úplne, treba tiež skúmať, z akého dôvodu sa tak stalo, či dostal alebo nedostal odstupné a v akej výške. Ak sa preukáže, že k strate zamestnania rodič sám neprispel, môže súd stratu zohľadniť, avšak musí prihliadať aj na vyplatené benefity. Majetkové pomery rodiča možno preukázať výpismi z listov vlastníctva, technickým preukazom, resp. inými dôkazmi, ktoré sú spôsobilé osvedčiť stupeň majetkového zabezpečenia rodiča. Rodič povinný výživou často argumentuje tým, že sa z objektívnych dôvodov nemôže zamestnať, preto dosahuje minimálny príjem. Treba uviesť, že žiadny účinný zákon v Slovenskej republike nestanovuje povinnosť pracovať. Nezakotvuje ani právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba vyučená. Zákon o rodine však výslovne zakotvuje povinnosť rodiča živiť svoje dieťa, takže nemôže obstáť argumentácia, podľa ktorej rodič nepracuje, pretože sa nevie umiestniť na trhu práce vo svojom odbore alebo na pozícii adekvátnej jeho predstavám, a preto nie je schopný plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dnu vyhlásenia rozsudku. Na povinnosť stabilizovať výšku nákladov na dieťa nemôže súd rezignovať ani v prípade, ak sa rodičia na výške výživného dohodnú. Jednak je povinnosťou súdu posúdiť, či je rodičovská dohoda v súlade so záujmom dieťaťa a pre toto posúdenie nevyhnutne potrebuje výšku nákladov dieťaťa, jednak je povinnosťou súdu stanoviť podmienky, za ktorých dohodu o výživnom schváli. Výška mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojenie jeho potrieb. Medzi tie základné patrí bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky, preprava dieťaťa, poplatky za záujmovú činnosť, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Iba
základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť rodičov len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Položky, ktoré sa pravidelne mesačne opakujú (strava, mobilný telefón, električenka), ale aj tie, ktoré sa opakujú prevažnú väčšinu mesiacov v roku (družina, školné, stravné, poplatky za záujmovú činnosť dieťaťa a pod.), možno uviesť v konkrétnej výške aktuálne za mesiac. Nepravidelné platby (kúpa športových potrieb, zdravotných pomôcok, liečenie, škola v prírode alebo detský tábor) sa rozpočítajú na jednotlivé mesiace tak, že celková úhrada každého nákladu sa vydelí 12 mesiacmi a k pravidelným mesačným nákladom sa pripočíta len suma zodpovedajúca výške mesačného príspevku. Rodič, ktorý je potom platobným miestom, musí zabezpečiť, že v čase, keď nastane aktuálna potreba tento náklad zaplatiť, bude mat dostatok prostriedkov na jeho úhradu naakumulovaných aj z pravidelných mesačných príspevkov druhého rodiča. Po stanovení konkrétnej výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa môže súd pristúpiť k druhému kroku, ktorým je určenie miery, ktorou sa na stanovených mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov. Toto určenie závisí od viacerých faktorov. Z uvedeného vyplýva, že miera vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká. Je nutné porovnať uvedené faktory u oboch rodičov navzájom (možnosti, schopnosti, majetkové a iné pomery) a zohľadniť tiež osobnú starostlivosť o dieťa, príp. starostlivosť o spoločnú domácnosť. Preto aj v prípade, ak sa preukáže, že možnosti rodičov ako povinných sú približne rovnaké a sú primerané potrebám dieťaťa, musí zaviazať toho z nich, ktorý sa o dieťa osobne nestará, na plnenie v miere vyššej, než zodpovedá 1/2 preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa.
19. V predmetnom prípade bolo potrebné skúmať zmenu pomerov od poslednej úpravy práv a povinností k maloletému, ku ktorej došlo rozsudkom OS NR č. k. 24P/263/2018 - 116 z 09.05.2019, pričom súd musí hneď na tomto mieste uviesť, že dva z troch nosných argumentov návrhu na zníženie výživného, a to nesprávne zistenie výšky príjmu súdom v konaní 24P/263/2018 a splácanie úverov z roku 2010 a 2013 vo výške 996,60 eura mesačne nemôže odôvodňovať zníženie výživného, nakoľko nejde o žiadnu zmenu pomerov a ide o skutočnosti, ktoré existovali už v čase rozhodnutia OS NR vo veci rozvodu a ÚPP k maloletým deťom vo veci 24P/263/2018. Rozhodne nie je bez významu aj skutočnosť, že v prípade, že otec nesúhlasil s rozhodnutím OS NR č. k. 24P/263/2018 - 116 z 09.05.2019, mal možnosť proti nemu podať odvolanie. Súd však z pripojeného spisu zistil, že otec bol počas konania pasívny, ba dokonca mal ku konaniu až odmietavý prístup, keďže sa minul účinku aj pokus súdu o jeho predvedenie na pojednávanie a následný rozsudok si prevziať dokonca odmietol. Podobná zvláštnosť sa udiala aj v tomto konaní, keď sa otec, ako navrhovateľ jednoducho bez ospravedlnenia alebo akéhokoľvek avíza nedostavil na pojednávanie, pričom predvolanie si osobne prevzal dňa 12.04.2021.
20. Je pravdou, že u otca k zmene pomerov došlo, keďže dňa 12.08.2020 bol zo strany Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR okamžite skončený štátnozamestnanecký pomer s otcom z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny podľa § 119 a nasl. zákona o štátnej službe, ktoré nastalo v dôsledku porušenia § 111 ods. 1 písm. a) zákona o štátnej službe, čl. 6 ods. 5 písm. e) a čl. 8 ods. 4 písm. a) Služobného poriadku MPRV SR č. 5116/2020 - 250 z 01.03.2020. Táto skutočnosť však nemôže byť sama o sebe na úkor malolatých takým spôsobom, že by súd znížil otcovi výživné. Z otcom predloženého okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru vyplýva, že k nemu došlo jeho zavineným správaním, pričom upozornenie na závažné porušenie služobnej disciplíny s uvedením skutočností, ktorými závažným spôsobom porušil služobnú disciplínu mu bolo doručené dňa 27.07.2020 v zmysle § 32 zákona o štátnej službe. Súd konštatuje, že otec maloletých sa v dôsledku svojho konania a jeho vinou vzdal možnosti zárobku, ktorý bol zároveň podkladom pre rozhodovanie o výške výživného v konaní 24P/263/2018, čoho dôsledkom v tomto konaní muselo byť, že súd postupoval v súlade s princípom prednosti potencionality príjmov. Súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/236/2018 z 20.02.2019, v ktorom je vedené, že: „pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká, zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možnosti platiť výživné. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného.“ Ani v prípade, že si otec podá alebo podal žalobu proti predmetnému skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru, toto nemôže byť
dôvodom na zníženie výživného. Ide o právo, ktoré si uplatnil, a ktorého výsledok je však neistý, pričom existujú iba dve alternatívy a to buď bude úspešný a bude mu mzda vyplatená aj spätne, alebo so svojou žalobou úspešný nebude, avšak ani pri jednom z týchto výsledkov nie je dôvod na zníženie vyživovacej povinnosti, a to aj z už vyššie uvedených dôvodov. Otec súdu zároveň nepreukázal podanie pracovnoprávnej žaloby. Z vyššie uvedených dôvodov je už následne irelevantné, či otec je alebo nie je uvedený ako uchádzač o zamestnanie a či má alebo nemá nárok na podporu v nezamestnanosti, pretože ani to by nič nemenilo na východisku, z ktorého súd v danom prípade vychádza, a teda z princípu prednosti potencionality predošlého príjmu otca.
21. Vzhľadom na vyššie uvedené, a to aj za súčasného stavu, je v najlepšom záujme maloletých detí, aby bol otec naďalej zaviazaný na výživné v takej výške, v akej tak rozhodol OS NR v konaní 24P/263/2018 a návrh otca na zníženie výživného zamietol.
22. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre.
Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1 a ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.