Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7CoP-31-2021.pdf
PDF · 97.72 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/31/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a sudkýň JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Lenky Halmešovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti Q.: R., nar. XX.XX.XXXX, F., nar. XX.XX.XXXX a O., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, deti rodičov - matky: X.. S. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Z. XXX a otca: X.. K. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, R. zastúpený : JUDr. Andrej Gara, advokát so sídlom v Bratislave, Štefánikova 14, o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti k maloletým deťom, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 35P/28/2020-85 zo dňa 23. apríla 2021, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh otca maloletých detí doručený súdu prvej inštancie dňa 28.10.2020, ktorým sa domáhal zníženia vyživovacej povinnosti tak, že na maloletú R. bude prispievať sumou vo výške 100,- eur mesačne a na maloletých O. a F. sumou 70,- eur mesačne na každého. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. Otec svoj návrh na zníženie vyživovacej povinnosti odôvodnil tým, že nesúhlasí so zisteniami Okresného súdu Nitra vo veci rozvodu a ÚPP k maloletým deťom vedenom pod sp. zn. 24P/263/2018 o výške jeho príjmu ku dňu vyhlásenia rozsudku. Bránil sa tým, že zo zmlúv o úveroch z roku 2010 a 2013 vyplýva, že spláca mesačne sumu 996,60 eura, pričom matka neuhrádza na splátky týchto úverov žiadne sumy . Navyše sa po vydaní rozsudku vo veci vedenej pod sp. zn. 24P/263/2018 zásadným spôsobom zmenili jeho príjmy, keďže jeho bývalý zamestnávateľ Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, s ním dňa 20.08.2020 okamžite skončil štátnozamestnanecký pomer z dôvodu údajného závažného porušenia pracovnej disciplíny. Z tohto dôvodu v súčasnosti nemá žiaden príjem a nevie plniť vyživovaciu povinnosť. 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 36 ods. 1, § 24 ods. 3,4, § 28 ods. 1, § 62 ods. 1 až 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1 veta prvá, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 Zákona o rodine ako aj zisteným skutkovým stavom na základe čoho dospel k záveru, že návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti nie je dôvodne podaný. Konštatoval, že v prípade, ak rodič stratil zamestnanie úplne, treba tiež skúmať, z akého dôvodu sa tak stalo, či dostal alebo nedostal odstupné a v akej výške. Uviedol, že v danom prípade bolo potrebné skúmať zmenu pomerov od poslednej úpravy práv a povinností k maloletým deťom, ku ktorej došlo rozsudkom OS Nitra č. k. 24P/263/2018 - 116 z 09.05.2019. Zdôraznil, že dva z troch nosných argumentov návrhu na zníženie výživného, a to nesprávne zistenie výšky príjmu súdom v konaní 24P/263/2018 a splácanie úverov z roku 2010 a 2013 vo výške 996,60 eura mesačne nemôže odôvodňovať zníženie výživného, nakoľko nejde o žiadnu zmenu pomerov a ide o skutočnosti, ktoré existovali už v čase rozhodnutia OS Nitra vo veci rozvodu a úpravy rodičovských
prvá a povinností k maloletým deťom vo veci vedenej pod sp. zn. 24P/263/2018. Považoval za preukázané, že u otca maloletých detí došlo k zmene pomerov, keďže dňa 12.08.2020 bol zo strany Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR okamžite skončený štátnozamestnanecký pomer s otcom z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny podľa § 119 a nasl. zákona o štátnej službe, ktoré nastalo v dôsledku porušenia § 111 ods. 1 písm. a) zákona o štátnej službe, čl. 6 ods. 5 písm. e) a čl. 8 ods. 4 písm. a) Služobného poriadku MPRV SR č. 5116/2020 - 250 z 01.03.2020. V tomto smere prijal záver, že táto skutočnosť nemôže byť sama o sebe dôvodom pre zníženie vyživovacej povinnosti otca. Zdôraznil, že otec maloletých sa v dôsledku svojho konania a jeho vinou vzdal možnosti zárobku, ktorý bol zároveň podkladom pre rozhodovanie o výške výživného v konaní vedenom pod sp. zn.24P/263/2018, preto pri rozhodovaní postupoval v súlade s princípom prednosti potencionality príjmov. Uviedol, že ani v prípade, že otec podal žalobu vo veci neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, táto skutočnosť nemôže byť dôvodom na zníženie výživného. Ide o právo, ktoré otec uplatnil, a ktorého výsledok je však neistý, pričom existujú iba dve alternatívy a to buď bude úspešný a bude mu mzda vyplatená aj spätne, alebo so svojou žalobou úspešný nebude, avšak ani pri jednom z týchto výsledkov nie je dôvod na zníženie vyživovacej povinnosti. Považoval za irelevantné, či otec je alebo nie je vedený ako uchádzač o zamestnanie a či má alebo nemá nárok na podporu v nezamestnanosti, pretože ani to by nič nemenilo na východisku, z ktorého súd v danom prípade vychádzal, a teda z princípu prednosti potencionality predošlého príjmu otca. Záverom konštatoval, že aj za súčasného stavu je v najlepšom záujme maloletých detí, aby bol otec naďalej zaviazaný na výživné v takej výške, v akej súd rozhodol v konaní vedenom pod sp. zn. 24P/263/2018, preto návrh otca na zníženie výživného zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 2.Proti tomuto rozsudku podal písomne v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vytýkal súdu prvej inštancie nedostatočne zistený skutkový stav a všetkých okolností prípadu v dôsledku čoho následne nesprávne rozhodol. Poukázal na to, že dňa 23.04.2021 o 11:00 hod sa konalo ústne pojednávame vo veci návrhu otca na zníženie výživného na maloleté deti . Na toto ústne pojednávanie sa otec nedostavil, avšak ihneď na druhý pracovný deň zaslal súdu písomné ospravedlnenie spolu s prílohami, ktorým odôvodnil zmeškanie tohto pojednávania naozaj objektívnymi skutočnosťami, ktoré mu neumožnili sa zúčastniť riadne a včas pojednávania. Uviedol, že po ceste na pojednávanie sa mu pokazilo motorové vozidlo, na ktorom cestoval a to v mieste W., kde mu motorové vozidlo prestalo fungovať a ostalo v tzv. núdzovom režime a bolo nutné vozidlo odstaviť. Vozilo mu odtiahla do najbližšieho servisu odťahová služba a to do servisu v D. nad D.. Tu mu bolo oznámené, že vozidlo je nutné otvoriť a zistiť príčinu, čo trvalo cca 3 hodiny . Navrhovateľ na odporúčanie servisu oslovil miestnu požičovňu vozidiel, kde si vypožičal iné motorové vozidlo ešte stále v nádeji, že pojednávania sa stihne zúčastniť. Navrhovateľ sa dostavil na Okresný súd Nitra až o 12:45 hod, pričom zistil, že pojednávanie nestihol a v spisovej kancelárii ako aj na informačnom centre súdu už nikto nebol. Hneď na druhý pracovný deň teda v pondelok dňa 26.04.2021 zaslal súdu svoje ospravedlnenie aj s prílohami preukazujúcimi nepredvídateľné okolnosti, ktoré objektívne spôsobili, že sa nestihol dostaviť na pojednávanie včas. V dôvodoch odvolania tiež uviedol, že on sa svojím návrhom vo veci zníženia výživného nedomáhal toho, aby nemusel platiť žiadne výživné, ale sa domáha stavu, aby mohol platiť výživné v nižšej výške, ktorú je schopný zvládnuť bez likvidačných konsekvencií, a to do času kým sa ukáže, že jeho štátnozamestnanecký pomer ďalej trvá, alebo kým si nájde iné zamestnanie a zabezpečí si príjem, z ktorého bude možné uhrádzať nevyhnutné náklady medzi ktoré bezpochyby patria splátky hypotéky a výživné. Vytýkal súdu prvej inštancie, že sa nesprávne vysporiadal so skutočnosťou, že otec doposiaľ sám uhrádza hypotekárny úver vo výške 996,60 eura, pričom matka na pojednávaní uviedla, že ešte aj tejto veci ju otec žaluje v inom konaní o doplatenie jej časti polovice splátok hypotekárneho úveru. Bránil sa tým, že nespochybnil skutočnosť, že výživné má prednosť pred inými nákladmi povinného rodiča, ktoré nie je nutné vynaložiť, avšak splátku hypotéky v prospech ktorej je založená nehnuteľnosť (rodinný dom), ktorá je v podielovom spoluvlastníctve účastníkov konania je nutným výdavkom. Vytýkal súdu prvej inštancie aj to, že zistil skutkový stav, keď nadobudol presvedčenie, že náklady otca, ktoré uviedol vo svojom návrhu a teda splátka hypotéky spolu vo výške 996,60 eura mesačne a tiež náklady spojené s užívam domu spolu vo výške cca 200,- eur mesačne (elektrina, plyn, vývoz žumpy) nie sú náklady, ktoré je nutné zo strany otca vynaložiť. Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že napriek skutočnosti, že u otca došlo k zmene pomerov, teda, že prišiel o svoj jediný zdroj príjmu a momentálne je jeho príjem 0,- eur mesačne, rozhodol tak, že otec je povinný platiť výživné vo výške 650,- eur mesačne na svoje maloleté deti. Uviedol, že v súčasnej dobe nie je schopný prihlásiť sa do evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade práce a začať poberať príspevok v nezamestnanosti, ktorým by mohol pokryť
niektoré náklady. Strata zamestnania otca sa udiala výlučne na základe nezákonného a šikanózneho postupu zamestnávateľa. Súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal dôvodnosťou žaloby na neplatnosť skončenia pracovného pomeru otca ako predbežnou otázkou, teda či strata zamestnania otca bola zapríčinená správaním otca, a preto by nemala mať vplyv na zníženie výživného, keďže otec výlučne vlastným zavineným prestal dosahovať príjem, ktorý zodpovedá jeho možnostiam a schopnostiam, alebo či skončenie pracovného pomeru a otcom bolo skutočne nedôvodnou šikanou zo strany zamestnávateľa a teda otec bez svojho zavinenia nedosahuje svoj pôvodný príjem. 3.K odvolaniu otca sa písomne vyjadril kolízny opatrovník, ktorý navrhol návrh otca zamietnuť ako nedôvodne podaný, nakoľko ako taký, nie je v záujme maloletých detí. Zdôraznil, že otec dostatočne nepreukázal skutočnosti, ktoré by mali viesť k zníženiu výživného. 4.K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka maloletých detí, ktorá navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Uviedla, že otec maloletých detí sa s ňou nikdy nechcel dohodnúť na znížení výživného, náklady na deti neustále rastú, pretože deti sú väčšie. Poukázala na to, že znáša všetky náklady spojené s výživou detí, pričom otec im okrem stravy dvakrát 2 dni v mesiaci nekupuje vôbec nič. Žiadala zohľadniť, že býva 12 km od Nitry u rodičov a zvýšili sa jej náklady na cestovanie s tým, že aj aj ona si musela požičať peniaze od rodičov, ktorí jej neustále pomáhajú. Poukázala na to, že otec si počas jeho finančnej krízy kúpil auto Škoda Octavia kombi, spláca 996,60 eura hypotéku, platí si benzín, náklady na život, obýva dom v hodnote 490.000,- eur, kde sa nechcel dohodnúť ani na vysporiadaní a prenajíma časť domu v Tatrách. Uviedla tiež, že otec je výkonným riaditeľom Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov. 5.Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, ďalej len „CMP“ § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 219 ods. 3 CSP a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.
8. Podľa § 387 odsek 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
9. Podľa § 387 odsek 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 10.Keďže odvolací súd dospel k tomu záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je správny a dostatočne odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 387 CSP opakovať tie isté dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvoinštančnom rozhodnutí, vrátane citácie právnych predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad.
11. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť dôvodov, ktoré súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uviedol. Súd prvej inštancie sa dostatočne zaoberal opodstatnenosťou návrhu z hľadiska príslušných ustanovení Zákona o rodine a zistený skutkový stav správne posúdil po právnej stránke, pričom jeho závery majú oporu vo vykonanom dokazovaní.
12. Predpokladom na zmenu právoplatného rozhodnutia o výživnom je zmena pomerov podstatného (kvalifikovaného) rázu, v dôsledku ktorej je treba zmeniť aj výšku výživného. V danej veci sa súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti otca správne zaoberal tým, či jednak na strane oprávnených maloletých detí, ale najmä na strane rodiča povinného vyživovaciu povinnosť plniť na základe súdneho rozhodnutia, došlo k tak závažnej zmene pomerov, ktorá sa nevyhnutne musí prejaviť aj v zmene vyživovacej povinnosti. Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že na strane účastníkov konania nedošlo k takej zmene pomerov, aby to bol dôvod na zmenu rozhodnutia o výške výživného pre maloleté deti.
13. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s ohľadom na dôvody uvádzané otcom v podanom odvolaní odvolací súd dodáva, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona a trvá dovtedy, kým deti nie sú schopné samé sa živiť, a preto by rodičia pri svojom životnom smerovaní mali robiť všetko pre to, aby v rámci zodpovednosti za ich všestranný vývoj dokázali uspokojovať všetky základné životné potreby svojich detí. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie
rozsudkom spis. zn. 24P/263/2018-116 zo dňa 09.05.2019 ( právoplatnosť nadobudol 08.07. 2019 ) rozhodol tak, že rozviedol manželstvo rodičov maloletých detí. Súčasne upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom Q. na čas po rozvode tak, že maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na výživu maloletej R. sumou vo výške 250,- euro mesačne a na výživu maloletých F. a O. sumou vo výške 200,-euro mesačne na každé dieťa. Z dôvodov rozsudku vyplýva, že otec v čase určenia vyživovacej povinnosti bol otec zamestnaný na Ministerstve pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, kde dosahoval čistý mesačný príjem 2.469,73 eura. Podľa tvrdenia matky mal príjem aj z prenájmu nehnuteľnosti vo výške 380 eur,- mesačne v hrubom. Splácal hypotéku vo výške 900 ,-eur mesačne a platil aj zálohové platby na spotrebu plynu a elektrickej energie spolu vo výške 150,- euro za nehnuteľnosť v ktorej žili. Návrhom podaným na súd prvej inštancie dňa 28.10.2020 sa otec domáhal zníženia vyživovacej povinnosti tak, že na maloletú R. bude prispievať sumou vo výške 100,- eur mesačne a na maloletých O. a F. sumou 70,- eur mesačne na každého. Dôvodom na zníženie vyživovacej povinnosti otca mala byť skutočnosť, že otec v dôsledku okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru zo strany zamestnávateľa zo dňa 12.08. 2020 je od 20. 08. 2020 bez pracovného pomeru a nevie si nájsť primerané zamestnanie. Podľa tvrdenia otca, podal otec na súd žalobu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, o ktorej súd doposiaľ nerozhodol. Zároveň otec žiadal znížiť vyživovaciu povinnosť aj z dôvodu, že musí splácať úvery, preto nedokáže platiť výživné v súdom určenej výške. 14. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie sa správne s argumentami otca vyporiadal. Skutočnosť, že zamestnávateľ s otcom okamžite skončil štátnozamestnanecký pomer nie je dôvodom pre zníženie vyživovacej povinnosti. Treba vychádzať z toho záveru, pokiaľ otec zavinil okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru závažným porušením služobnej disciplíny, nemôže ísť táto skutočnosť na ťarchu maloletých detí. Správne súd prvej inštancie konštatoval, že v prípade neplatného okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru bude otcovi jeho mzda zamestnávateľom doplatená a nie je dôvod znižovať jeho vyživovaciu povinnosť. Zatiaľ je treba vychádzať z toho záveru, že otec svojím konaním zavinil stratu výhodnejšieho zamestnania a zárobku. Preto v zmysle ust. § 75 druhá veta zák. o rodine platí, že na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Z uvedeného dôvodu, aj keď na strane otca v dôsledku straty zamestnania nastala zmena pomerov súd ju pri rozhodovaní o znížení vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti nemohol zohľadniť, pretože štátnozamestnanecký pomer otca skončil okamžite pre závažné porušenie služobnej disciplíny. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením otca uvedeným v podanom odvolaní v tom, že súd prvej inštancie mal sám predbežne posúdiť dôvodnosť žaloby o neplatnosť okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru otca a či strata zamestnania bola zapríčinená otcom. Súd v konaní o vyživovacej povinnosti otca nie je oprávnený a to ani predbežne riešiť dôvodnosť žaloby o neplatnosť okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru a nie je oprávnený riešiť ani to, či otec zavinil stratu zamestnania. Tieto otázky je oprávnený riešiť výlučne súd v konaní o neplatnosť okamžitého skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, ktoré podľa tvrdenia otca prebieha. V čase rozhodovania súdu o návrhu otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti je treba vychádzať z toho záveru, že štátnozamestnanecký pomer otca skončil okamžite z dôvodu závažného porušenia služobnej disciplíny. 15. Ďalším dôvodom, pre ktorý otec žiadal znížiť vyživovaciu povinnosť je platenie úverov, na ktoré v konaní poukazoval. Ani túto skutočnosť odvolací súd nemohol zohľadniť, pretože všetky otcom uvádzané úverové zmluvy boli uzatvorené pred nadobudnutím rozsudku o rozvode manželstva a teda už v čase rozhodovania súdu o výške vyživovacej povinnosti otca v konaní vedenom pod spis. zn. 24P/263/2018 a otec už v tom čase tieto úvery splácal. Preto nejde o zmenu pomerov, ktorú by súd mohol zohľadniť. 16.Podľa § 183 ods. 1 CSP pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.
17. Vo vzťahu k obrane otca, ktorý tvrdil, že sa z objektívnych dôvodov nemohol zúčastniť pojednávania pred súdom prvej inštancie konanom dňa 23.04.2021 odvolací súd uvádza, že táto skutočnosť súdu prvej inštancie pred otvorením pojednávania známa nebola. Otec, ktorému sa podľa jeho tvrdenia na ceste na pojednávanie pokazila auto bezodkladne neoznámil túto skutočnosť súdu a ani nepožiadal o odročenie pojednávania . Súd prvej inštancie preto nemal vedomosť o tejto náhlej prekážke otca a
keďže predvolanie na pojednávanie mu bolo riadne a včas doručené ešte dňa 12. 04. 2021 a otec svoju neúčasť neospravedlnil, konal v neprítomnosti otca, pričom svojím postupom neporušil žiadne ustanovenie Civilného sporového poriadku. Rovnako tak, ako nedôvodnú posúdil odvolací súd námietku otca, v tom, že súd prvej inštancie nezistil riadne skutkový stav a napriek tomu vo veci rozhodol. Odvolací súd po prejednaní veci a odvolania otca dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil, pričom sa správne vyporiadal so všetkými argumentami otca, ktoré v podanom návrhu uvádzal. Ani v odvolacom konaní odvolací súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie alebo jeho zmenu, preto napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil. 18.O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP a § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 19.Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).