Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_42Ek-107-2021.pdf
PDF · 83.78 KB
Case nature
Subarea
42Ek/107/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, 821 08 Bratislava-Ružinov, IČO: 35697270, zast.: Bobák, Bollová a spol., s.r.o., Dr. Vladimíra Clementisa 10, 821 02 Bratislava-Ružinov, IČO:35855673 proti povinnému: F.. G. H., J.: XX.XX.XXXX, V.F. XXXX/XX, XXX XX G.-V., o vymoženie 1265,82 EUR, vedenej pred súdnym exekútorom: JUDr. Branislav Plško, so sídlom exekútorského úradu Letná 5, 831 03 Bratislava, IČO: 31761925, pod sp. zn. 133EX 38/21, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 30.12.2020 domáhal od povinného vymoženia sumy 1265,82 Eur, na základe vykonateľného exekučného titulu - Uznesenie Okresného súdu Zvolen so sp.zn. 9C/170/2016 zo dňa 18.02.2020, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 09.06.2020.
2. Súd na základe vyššie uvedeného návrhu na vykonanie exekúcie vydal dňa 01.02.2021 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi - JUDr. Branislavovi Plškovi, so sídlom exekútorského úradu Letná 5, 831 03 Bratislava, IČO: 31761925, ktorý vedie exekúciu pod sp.zn. 133EX 38/21. Súdny exekútor zaslal povinnému upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 03.02.2021, ktoré bolo povinnému doručené dňa 09.02.2021.
3. Dňa 23.02.2021 doručil povinný súdnemu exekútorovi písomné podanie zo dňa 22.02.2021 označené ako „Návrh na zastavenie exekúcie sp.zn.133EX 38/21“. V predmetnom písomnom podaní povinný uvádza, že exekúciu žiada zastaviť podľa oznámenia zo dňa 01.02.2021 z dôvodu postúpeného podnetu na špeciálnu prokuratúru zo dňa 15.02.2021. Povinný ďalej uvádza, že požiadavka o zastavenie exekúcie je opodstatnená jednak z dôvodu žaloby č.k.8C 53/2020 zo dňa 30.12.2020 za spôsobenú škodu orgánom verejnej moci úmyselne a jednak z dôvodu, že o podnete ešte nerozhodol špeciálny prokurátor. Povinný má za to, že pokiaľ by súd nezastavil predmetnú exekúciu pred rozhodnutím Okresného súdu č.k.8C 53/2020 spôsobí tým kuriozitu, v ktorej žiadaný úplatok v obstarávaní veci v konečnom dôsledku zaplatí štát za nezákonné rozhodnutie nižších súdov, ktorému rozhodnutiu absentuje nestrannosť a nespravodlivosť orgánu verejnej moci. Na záver povinný uvádza, že žiada o zastavenie exekúcie, aby sa súd podľa obsahu tohto návrhu nestal spolupáchateľom žiadaného úplatku v obstarávaní veci všeobecného záujmu. .
4. Oprávnený k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že pri vymáhaní pohľadávok voči zákazníkom, ktorí si neplnia svoje zmluvné povinnosti postupuje v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky a svoje nároky si uplatňuje v súdnom konaní. Oprávnený ďalej uvádza, že rozhodnutie súdu nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť, preto ho oprávnený nemá dôvod spochybňovať. Oprávnený na záver uviedol, že so zastavením exekúcie nesúhlasí.
5. Súdny exekútor sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie bližšie nevyjadril.
6. S poukazom na ust § 61k ods. 1 Exekučného poriadku: „Súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a. po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b. exekučný titul bol zrušený, c. je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d. sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.“
7. S poukazom na ust § 61k ods. 2 Exekučného poriadku: „Povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.“
8. S poukazom na ust § 61k ods. 5 Exekučného poriadku: „Návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.“
9. S poukazom na ust § 61l ods. 1 Exekučného poriadku: „O návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný účinok, rozhoduje súd prednostne.“
10. S poukazom na ust § 61l ods. 2 Exekučného poriadku: „Na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je potrebné nariaďovať pojednávanie. Pred rozhodnutím môže súd nariadiť vypočutie určitej osoby.“
11. S poukazom na ust § 61l ods. 3 Exekučného poriadku: „Ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.“
12. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladom vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, a ktorý povinný dobrovoľne nesplnil.
13. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného, ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu zákon umožňuje povinnému brániť sa proti nedôvodne začatej a neprípustnej exekúcii a v prípade jeho uplatnenia vzniká povinnosť súdu preskúmať oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie s prihliadnutím na všetky skutočnosti uvádzané povinným, a s ktorými zákon spája zastavenie exekúcie. Z uvedeného dôvodu musí byť návrh na zastavenie exekúcie náležite odôvodnený. Dôkazné bremeno spadá na ťarchu povinného, ktorý okrem povinnosti tvrdenia je povinný súdu predložiť všetky dôkazy, ktoré by jeho tvrdenia potvrdili.
14. Z hľadiska času podania návrhu na zastavenie exekúcie rozlišujeme návrh na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom a bez odkladného účinku. Len odôvodnený návrh na zastavenie exekúcie podaný do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie má odkladný účinok. Argumentum a contrario neodôvodnený návrh, hoci podaný v lehote 15 dní, nemá odkladný účinok. Povinný musí uplatniť všetky skutočnosti, ktoré sú mu známe. Neskôr podané návrhy môžu obsahovať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí 15-dňovej lehoty. Ďalšie podané návrhy musia obsahovať opäť len skutočnosti, ktoré nastali po
podaní predchádzajúceho návrhu. Výnimku predstavujú skutočnosti, ktoré nemohli povinní bez vlastnej viny uplatniť skôr. Neskôr podaný návrh na zastavenie exekúcie už nemá odkladný účinok.
15. Po preskúmaní písomných podaní súdneho exekútora, povinného a oprávneného súd konštatuje, povinný podal návrh na zastavenie exekúcie dňa 22.02.2021, podal ho v zákonom stanovenej lehote.
16. Súd uvádza, že exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie §61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
17. Základnými predpokladmi vedenia exekúcie voči dlžníkovi sú vykonateľný exekučný titul a skutočnosť, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladá exekučný titul. Na základe predložených dôkazov a vyjadrení mal súd za preukázané, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie na podklade vykonateľného exekučného titulu. Exekučným titulom v predmetnej exekúcii je podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku Uznesenie Okresného súdu Zvolen so sp.zn. 9C/170/2016 zo dňa 18.02.2020, ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňa 09.06.2020. Exekučným titulom bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť žalovanému pohľadávku vo výške 1.265,82 EUR. Keďže zo strany povinného nedošlo k uhradeniu súdom priznanej pohľadávky, neostávala oprávnenému iná možnosť ako domôcť sa priznaného práva cestou podania návrhu na vykonanie exekúcie.
18. Súd uvádza, že v predmetnej veci exekučný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie, a teda nezistil žiadne zákonné nedostatky návrhu na vykonanie exekúcie, nakoľko Uznesenie Okresného súdu Zvolen so sp.zn. 9C/170/2016 zo dňa 18.02.2020, ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňa 09.06.2020 je riadne spôsobilým exekučným titulom, teda spĺňa formálnu aj materiálnu stránku vykonateľnosti.
19. Každý exekučný titul sa vyznačuje formálnou i materiálnou právoplatnosťou. Formálna právoplatnosť vykonávaného rozhodnutia znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi na ktorých sa právoplatnosť vzťahuje, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Formálna právoplatnosť sa považuje za bezvýnimočnú, čo znamená, že rozhodnutie buď je alebo nie je napadnuteľné opravnými prostriedkami, materiálna právoplatnosť sa vyznačuje väčšou flexibilitou. Jediným exekučným titulom, ktorý môže exekučný súd preskúmať po hmotnoprávnej stránke, teda aj z materiálnej právoplatnosti, je rozhodcovský rozsudok. Ostatné exekučné tituly môže exekučný súd skúmať len z formálnej stránky. 20. Súd k námietkam povinného ďalej uvádza, že podanie mimoriadneho opravného prostriedku proti exekučnému titulu nie je zákonným dôvodom na zastavenie exekúcie, nakoľko s poukazom na konštantnú judikatúru podanie mimoriadneho opravného prostriedku nemá samo osebe vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť exekučného titulu. Podanie dovolania nemá suspenzívny účinok, a teda nezakladá odklad vykonateľnosti ex offo (pozri napr. nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 05. 2004). Táto skutočnosť nastáva len v prípade, že súd na návrh odloží vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, ak sú tu dôvody osobitného zreteľa. Súd by však pri ďalšom postupe musel prihliadať aj na to, že odklad vykonateľnosti má len dočasný charakter. Z tohto dôvodu aj ďalší procesný postup musí zodpovedať jeho dočasnosti, a preto nie je bez ďalšieho dôvodom na to, aby súd vyhovel návrhu na zastavenie exekúcie
21. Súd sa oboznámil s písomnými podaniami oprávneného a povinného a má za to, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie relevantným spôsobom nepreukázal okolnosti či skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé obsahovo naplniť niektorý z dôvodov, ktoré Exekučný poriadok v ust. § 61k vyžaduje ako
predpoklad na zastavenie exekúcie súdom a ktoré by osvedčovali skutočnosť, že predmetné exekučné konanie malo byť zastavené.
22. Keďže povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne skutočnosti vedúce k zastaveniu exekúcie a sú tu splnené obidva procesné predpoklady oprávňujúce podanie návrhu na vykonanie exekúcie - vykonateľný exekučný titul a skutočnosť, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladá exekučný titul dospel súd k záveru, že v danom prípade nie je dôvod na zastavenie exekúcie.
23. Vzhľadom k tomu, že v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie neboli preukázané žiadne skutočnosti vedúce k zastaveniu exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, súd návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku zamietol.
24. Podľa § 199 ods. 1 Exekučného poriadku: „Trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.“
25. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku: „Trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.“
26. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku: „Oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.“
27. Podľa § 13a ods. 2 písm. b) Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, (ďalej len“ vyhl.č. 655/2004 Z.z.“): „Odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby, ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.“
28. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil, a ktoré by pri riadnom priebehu konania. Pri návrhu na zastavenie exekúcie je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska mal úspech. Ustanovenie o náhrade trov konania, nie je obmedzené len na určité konania. Platí preto pre každé konanie. Keďže súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, povinný nemá nárok na náhradu trov konania a oprávnený si v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie ďalšie trovy konania neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.