Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/170/2016

Potvrdené rozhodnutím 16Co/177/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov JUDr. Alexandra Mojša a JUDr. Ivice Hanuskovej, v spore žalobcu F.. G. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom G., V. XX, zastúpeného Z.. Michalom Mudrákom, advokátom, advokátska kancelária v Bratislave, Vajnorská 100/A, proti žalovanému Q. N., a. s., so sídlom v G., S. 8, F.: XX XXX XXX, zastúpeného advokátskou kanceláriou BG Partners, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Zámocká 36, IČO: 47 249 561, o zaplatenie peňažnej náhrady, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen, č. k. 9C/170/2016-260 zo dňa 11. 02. 2019, takto rozhodol: I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd žalobu zamietol a vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e ; II. vo výroku, ktorým okresný súd konanie v časti sumy 905,- EUR zastavil, zostáva nedotknutý. III. Žalobca je povinný nahradiť trovy odvolacieho konania žalovanému v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Daliborom Miľanom v právnej veci žalobcu F.. G. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom V.F. XX, XXX XX G., zast. JUDr. Michalom Mudrákom, advokátom AK Bratislava, so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, proti žalovanému Orange Slovensko, a. s., Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, zast. advokátskou kanceláriou BG Partners, s. r. o., so sídlom Zámocká 36, 811 01 Bratislava, IČO: 47 249 561, o náhradu škody, takto

rozhodol:

I. Súd konanie v časti sumy 905,- Eur z a s t a v u j e .

II. Súd žalobu z a m i e t a .

III. Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100 %, ktoré je p o v i n n ý zaplatiť v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia o výške náhrady.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa svojim žalobným návrhom voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 1.810,- Eur titulom spôsobenej škody formou zriadenia vecného bremena žalovaným. V priebehu konania žalobca zobral žalobný návrh v časti sumy 905,- Eur späť.

2. Žalovaný žiadal žalobu ako bezdôvodnú zamietnuť; a to aj s poukazom na nesplnenie si povinnosti žalobcu voči žalovanému v rámci prekluzívnej lehoty.

3. Súd na základe skutočností obsiahnutých v žalobnom návrhu zo dňa 06. 10. 2016, na základe prednesov právnych zástupcov strán sporu, písomných vyjadrení sporových strán vo veci samej, na základe listinných dôkazov: znaleckého posudku F.. S. H. zo dňa 27. 09. 2016, plnej moci zo dňa 07. 06. 2016, rovnopisu žalobného návrhu zapísaného na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 17C/76/2016, výpisu z LV č. XXXX pre obec a kat. úz. N., okres O., úradného listu Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky zo dňa 25. 10. 2007, stanoviska k zápisu zákonných vecných bremien do katastra nehnuteľnosti vydaného Úradom geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky dňa 31. 07. 2013, úradného listu Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky zo dňa 05. 12. 2006, stanoviska Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb odboru technickej regulácie zo dňa 14. 03. 2016, vyjadrenia žalobcu zo dňa 23. 10. 2017, oznámenia obce N. zo dňa 29. 03. 2017, listu spoločnosti Slovnaft, a. s. zo dňa 03. 10. 2013, fotokópie kúpnej zmluvy zo dňa 23. 01. 2014, uznesenia KS Banská Bystrica 11Co/267/2018-224 zo dňa 26. 09. 2018, ako aj ďalších listinných a ostatných dôkazov, zistil tento skutkový stav:

4. Žalobca sa svojim pôvodným žalobným návrhom voči žalovanému domáhal uloženia povinnosti nahradiť mu škodu vo výške 1.810,- Eur z titulu zriadenia vecného bremena s tým, že podľa znaleckého

posudku č. 88/2016 žalobca bol presvedčený o tom, že má nárok z dôvodu uloženia optických káblov a ochranného pásma na pozemku LV č. XXXX na kompenzáciu škody v jednorazovej odmene v zmysle vyhlášky 492/2004 Z. z. vo výške 1.810,- Eur. Na uplatnenie náhrady škody z predmetného vecného bremena mali byť údajne splnené zákonné podmienky a to, že došlo k porušeniu právnej povinnosti žalovaným ktorý zriadil vecné bremeno na pozemku žalobcu evidovaného na LV č. XXXX pre obec a kat. úz. N., Okresného úradu, odboru katastra a nehnuteľnosti Detva bez odplaty, vznik škody ako majetkovej ujmy zriadením vecného bremena v neprospech žalobcu, kde tvrdil, že žalovaným spôsobená hospodárska škoda mu bráni k využívaniu pozemku pre hospodárske účely a na to nadväzujúca príčinná súvislosť medzi zriadením vecného bremena a škodou s odkazom na zavinenie žalovaného, ktorý mu spôsobil inú škodu vedome. Právny zástupca žalobcu zotrval na vyjadreniach svojho klienta, ktoré súdu doručoval v čase kedy ho ešte právne nezastupoval. Tvrdil, že v prospech spoločnosti žalovaného bolo zriadené záložné/vecné bremeno na nehnuteľnosti žalobcu, pričom v súlade s ústavou Slovenskej republiky ako aj príslušným telekomunikačným zákonom žalobcovi patrí odplata, ktorá žalovaným žalobcovi uhradená nebola. Odplata bola vyčíslená znaleckým posudkom, ktorý žalobca súdu predložil. Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu žalobcovho nároku, jeho právny zástupca odkázal na § 66 zákona 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v platnom znení.

5. Žalovaný žiadal žalobu ako bezdôvodnú zamietnuť s odkazom, že žalovaný si nie je vedomý toho, že by svojim konaním zavinil vznik škody žalobcu, ani toho, že porušil svoju právnu povinnosť v zmysle platnej legislatívy, pretože ako podnik v zmysle príslušných ustanovení zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, je oprávnený na základe splnených podmienok poskytovať verejnú elektronickú komunikačnú sieť, žalovaný je oprávnený zriaďovať a prevádzkovať vedenia verejnej elektronickej komunikačnej siete aj na cudzích nehnuteľnostiach, pričom toto oprávnenie vzniká zo zákona, bez súhlasu vlastníka alebo zmluvného vzťahu s ním, a to už pred samotným zriadením verejnej elektronickej komunikačnej siete v zmysle § 139 ods. 1 Stavebného zákona - už pred povolením stavby. Na základe uvedeného si žalovaný nie je vedomý toho, žeby porušil konkrétnu právnu povinnosť vyplývajúcu mu z platnej právnej úpravy, keď na pozemku žalobcu vedeného na LV č. XXXX pre obec a kat. úz. N. zriadil vecné bremeno bez odplaty. Naopak tvrdil, že žalobca žiadnym právne relevantným spôsobom nepreukázal existenciu protiprávneho úkonu žalovaného. Pokiaľ ide o žalobcom tvrdený vznik škody, pre inštitút náhrady škody má zásadný význam samotný pojem škody. Vzhľadom k tomu že žalovaný postupoval v súlade s príslušnými právnymi predpismi, samotným zriadením vecného bremena nemohlo dôjsť ku vzniku škody tak, ako to uvádza žalobca v žalobe. Podľa neho žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pretože v spore nepreukázal, že mu vôbec škoda vznikla, resp. že škodu zavinil svojim protiprávnym konaním žalovaný. Žalovaný súdu predložil potvrdenie Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, ktorým úrad priamo potvrdzuje, že siete žalovaného boli budované vo verejnom záujme. Podľa neho žaloba žalobcu nie je právne zvoleným procesným inštitútom, pretože zo strany žalobcu nedošlo k preukázaniu protiprávneho konania žalovaným, ktorý by zakladal právny nárok žalobcu na náhradu škody voči nemu. Z procesnej opatrnosti o.i. zástupca žalovaného zdôraznil, že nárok žalobcu považuje za prekludovaný, pretože nemá vedomosť o tom, že žalobca si u žalovaného svoj nárok na jednorazovú náhradu uplatnil v rámci plynutia prekluzívnej lehoty. Súd je povinný na toto prihliadnuť a z tohto titulu žalobu zamietnuť. Pre prípad úspechu v konaní si žalovaný uplatnil náhradu vzniknutých trov konania a trov právneho zastúpenia.

6. Podľa § 66 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v platnom znení, podnik môže v nevyhnutnom rozsahu a ak je to vo verejnom záujme zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenie na cudzej nehnuteľnosti.

7. Podľa § 66 ods. 4 vety druhej citovaného zákona, ak to nie je možné, alebo ak je výsledný stav nehnuteľnosti horší ako jej pôvodný stav, alebo ak vznikla škoda na porastoch, je povinný vyplatiť vlastníkovi nehnuteľnosti jednorazovú primeranú náhradu zodpovedajúcu miere obmedzenia využívania nehnuteľnosti.

8. Podľa § 66 ods. 4 vety tretej citovaného zákona, nárok na jednorazovú náhradu si musí vlastník nehnuteľnosti uplatniť v príslušnom podniku do jedného roka odo dňa, keď sa dozvedel o skutočnosti, že došlo k vzniku núteného obmedzenia užívania nehnuteľnosti, najneskôr však do 3 rokov odo dňa, keď k vzniku núteného obmedzenia užívania nehnuteľnosti došlo.

9. Podľa § 66 ods. 4 poslednej vety citovaného zákona, ak sa podnik a vlastník nehnuteľnosti na výške primeranej náhrady nedohodnú, každý z nich môže podať súdu návrh na rozhodnutie do 6 mesiacov odo dňa uplatnenia si nároku v príslušnom podniku.

10. S poukazom na zhora citované zákonné ustanovenia, vykonané dokazovanie a predložené listiny mal súd za to, že žalobca právne relevantným dôkazom (to v konečnom dôsledku potvrdil vo svojom verbálnom prejave aj jeho právny zástupca priamo na pojednávaní), si nárok na jednorazovú náhradu ako vlastník dotknutej nehnuteľnosti v príslušnom podniku (u žalovaného) neuplatnil do jedného roka odo dňa, keď sa dozvedel o skutočnosti, že došlo ku vzniku núteného obmedzenia užívania nehnuteľnosti. Zástupca žalovaného tvrdil, že nedisponuje informáciou od svojho klienta, že žalobca postupoval v zmysle § 66 ods. 4 vety tretej zákona o elektronických komunikáciách, teda že žalobca si pred podaním žaloby uplatnil svoj nárok na jednorazovú náhradu. S poukazom na zhora uvedené, majúc za to, že žalobca nepreukázal hodnoverným spôsobom splnenie si svojej povinnosti v zmysle § 66 ods. 4 vety tretej zákona o elektronických komunikáciách, žaloba bola podaná predčasne, pretože príslušná právna úprava jednoznačne rieši nárok vlastníka na jednorazovú náhradu voči príslušnému podniku na súde výlučne/a len za predpokladu, že sa príslušný podnik a vlastník nehnuteľnosti na výške primeranej náhrady nedohodnú. Obsahovo-gramatickým výkladom možno konštatovať, že k dohode medzi dotknutými stranami môže dôjsť len vtedy, ak podnik má informáciu o tom, že vlastník nehnuteľnosti si voči nemu uplatňuje jednorazovú primeranú náhradu. Pokiaľ si ju žalobca voči žalovanému pred podaním žaloby neuplatnil v prekluzívnej lehote jedného roka (najneskôr do 3 rokov odo dňa keď ku vzniku núteného obmedzenia užívania nehnuteľnosti došlo), nemohla byť splnená ďalšia podmienka úspešnosti žaloby vlastníka dotknutej nehnuteľnosti a to, že v lehote 6 mesiacov odo dňa uplatnenia si nároku v príslušnom podniku podá svoj návrh na vydanie rozhodnutia z dôvodu absencie dohody na výške primeranej náhrady medzi podnikom a ním.

11. Z úradného listu Okresného úradu Katastrálneho odboru Detva Z-285/2016 zo dňa 20. 04. 2016 mal súd nepochybne za preukázané, že žalobcovi úrad oznámil, že na základe záznamovej listiny č. L.-XXX/ XXXX katastrálny odbor vykonal zápis vecného bremena na priznanie práva uloženia inžinierskych sietí vrátane ochranného pásma preložky optických káblov, Rýchlostná cesta R2 Pstruša - Kriváň v prospech: Spoločnosť Orange, a. s., Metodova 8, 821 08 Bratislava. Doručenie tejto listiny mal súd preukázané fotokópiu doručenky preukazujúcej prevzatie uvedenej listiny žalobcom dňa 29. 04. 2016. Začiatok plynutia jednoročnej prekluzívnej lehoty v zmysle § 66 ods. 4 vety tretej zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách začal plynúť dňa 30. 04. 2016 a lehota uplynula dňa 30. 04. 2017. Na otázku sudcu, zástupca žalobcu však uviedol, že ani listina Okresného úradu Katastrálneho odboru Detva zo dňa 20. 04. 2016 nie je takým podkladom, ktorý by oznamoval žalobcovi, že sa zriaďuje vecné bremeno v súlade alebo podľa zákona o elektronických komunikáciách. Pokiaľ však žalovaný v prospech ktorého bolo zriadené vecné bremeno sám neoznámil žalobcovi túto skutočnosť, právny zástupca žalobcu zastával názor, že žalovaný si splnil svoju povinnosť až vyjadrením sa k žalobe, ktoré podľa neho bolo urobené v rámci plynutia jednoročnej prekluzívnej lehoty. Z prezenčnej pečiatky podateľne okresného súdu však vyplýva, že ani toto tvrdenie právneho zástupcu žalobcu nie je pravdivé, pretože vyjadrenie k žalobe bolo doručené dňa 19. 06. 2017, teda takmer po 2 mesiacoch od uplynutia jednoročnej prekluzívnej lehoty. Ak by aj bolo vyjadrenie žalovaného urobené do 30. 04. 2017, súd by toto nepovažoval za právne relevantné a to z dôvodu jasnej a zrozumiteľnej dikcie právnej úpravy § 66 ods. 4 zákona č. 351/2011 Z. z. z ktorého preukázateľne vyplýva, že žalobca ako vlastník nehnuteľnosti si musí najskôr uplatniť nárok na jednorazovú odmenu u žalovaného v prekluzívnej lehote jedného roka odo dňa, keď sa dozvedel o skutočnosti, že došlo ku vzniku núteného obmedzenia a len v prípade ak by nedošlo k dohode medzi ním a žalovaným, mal ktorýkoľvek z nich legitímnu možnosť podať súdu návrh na vydanie rozhodnutia do 6 mesiacov odo dňa uplatnenia si nároku u príslušného podniku.

12. Vzhľadom k tomu že žalobca nepostupoval „lege artis“ súd bol zo zákona povinný prihliadnuť na inštitút preklúzie a žalobu zamietnuť.

13. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku („CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.

14. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

15. S poukazom na citované procesné ustanovenia, ako aj dispozitívny prejav vôle žalobcu, ktorý v rámci konania zobral žalobu v časti sumy 905,- Eur späť, súd konanie v tejto sume zastavil tak, ako to vyplýva z prvej časti výroku rozhodnutia.

16. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku („CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

17. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

18. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

19. Vzhľadom na úspech žalovaného v spore, súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti rozsudku tak, že priznal žalovanému nárok voči žalobcovi vo výške 100 %, ktoré je tento povinný zaplatiť v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia o výške náhrady.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v 2 vyhotoveniach (§ 355 ods.1 a § 362 ods.1 . Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 . Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 360 ods.1 V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360 ods.2 . Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi (§ 360 ods.3 . Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods.1 . Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.2 . Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa ods. 1 preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia (§ 362 ods.3 . Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania (§ 362 ods.4 . V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 . Odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1 .

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods.2 . Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods.3 . Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 . Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (§ 367 ods.1 . Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu (§ 367 ods.2 . Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 ods.3 . Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia (§ 368 . Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova (§ 369 ods.1 . Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania (§ 369 ods.2 . Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví (§ 369 ods.3 . Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 ods.4 . Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia (§ 370 ods.1 . Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (§ 370 ods.2 . Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 ods.3 . Žalobu nie je možné v odvolacom konaní meniť (§ 371 . V odvolacom konaní nie je možné uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 . Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (§ 220 ods.1 .