Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_6CoE-16-2021.pdf
PDF · 85.79 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoE/16/2021
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Marty Polyákovej, v exekučnej veci oprávnenej: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zast. Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 53 255 739, proti povinnej: E. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom K., K. U. XXX/ XX, o vymoženie 1 057,43 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 20. januára 2020, č. k. 13Er/572/2009-117, takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolanie oprávnenej o d m i e t a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vyhovel návrhu povinnej a exekúciu vedenú pod sp. zn. 13Er/572/2009 vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil. Posledným výrokom vyslovil, že o trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti uznesenia.
2. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ustanoveniami § 57 ods. 1 písm. g), § 58 ods. 1, § 243h ods. 1 veta prvá zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti účinného do 31. 03. 2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“, v skratke „EP“), § 172 ods. 1, § 173 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), § 265 ods. 1, § 266 ods. 1, § 470 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). V odôvodnení uviedol, že dňa 14. 08. 2009 poveril súdneho exekútora JUDr. V. H., PhD., so sídlom Exekútorského úradu G., L. XX, EX 2015/2009 vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia - platobného rozkazu Okresného súdu Levice č. k. 16Rob/186/2008 zo dňa 20. 03. 2008, na vymoženie vyššie 1 057,43 eura v prospech oprávneného. Povinná dňa 14. 05. 2019 súdu doručila návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 10. 05. 2019, podaný v zmysle § 57 ods. 1 písm. a), g), l) a m) Exekučného poriadku, v ktorom namietala exekučný titul. Povinná v návrhu uviedla, že exekučný titul - platobný rozkaz jej nebol nikdy doručený, pričom o jeho existencii sa dozvedela až momentom doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Tvrdila, že je neprípustné, aby bola exekúcia vedená na podklade takého súdneho rozhodnutia, ktoré síce je opatrené pečiatkou vykonateľnosti, ale po materiálnej stránke vykonateľné nie je. Vzhľadom na uvedené, povinná žiadala exekúciu zastaviť. Oprávnená v písomnom vyjadrení k podaniu povinnej uviedla, že k vyjadreniam povinnej o nedoručení platobného rozkazu sa nevie vyjadriť, pričom mal za to, že povinná nepreukázala splnenie ani jednej z podmienok pre zastavenie exekúcie uvedených v § 57 ods. 1 Exekučného poriadku a vzhľadom na uvedené nesúhlasila so zastavením exekúcie. Na preukázanie tvrdení povinnej si exekučný súd pripojil k nahliadnutiu spis sp. zn. 16Rob/186/2008, pričom zistil, že exekučný titul - platobný rozkaz Okresného súdu Levice č. k. 16Rob/186/2008-20 zo dňa 20. 03. 2008 bol dňa 26. 03. 2008 doručený splnomocnencovi povinnej, pričom formulácia „splnomocnenec“ je na doručenke výslovne uvedená. Na predmetnom platobnom rozkaze je napriek tomu vyznačená jeho právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 10. 04. 2008. Vzhľadom k vyššie uvedenému zastal názor, že exekúcia je neprípustná, pretože exekučný titul - platobný rozkaz nebol povinnej doručený do vlastných rúk. Na platobnom rozkaze bola vyznačená jeho právoplatnosť
a vykonateľnosť dňom 10. 04. 2008, z dokladu o doručení platobného rozkazu (doručenky) súd zistil, že platobný rozkaz bol spolu s návrhom na jeho vydanie doručovaný povinnej do vlastných rúk. Pokiaľ ide o doručenie platobného rozkazu povinnej, z doručenky vyplýva, že zásielku, ktorej obsahom bol platobný rozkaz neprevzala povinná, ale za ňu splnomocnenec na prijímanie zásielok. Dôvodil, že platobný rozkaz, aby nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť musí byť doručený žalovanému do vlastných rúk, pričom náhradné doručenie je vylúčené. Len riadne a predpisom vyhovujúce doručenie má účinky predpokladané zákonom. Platobný rozkaz musel byť doručený do vlastných rúk odporcu (povinnej) bez možnosti náhradného doručenia. Ak platobný rozkaz bol doručený osobe odlišnej od účastníka, ktorá nie je zástupcom s plnomocenstvom pre celé konanie alebo zástupcom pre doručovanie podľa § 49 ods. 2 OSP účinného do 30. 06. 2016, nemožno ho považovať za doručený, a to ani vtedy, ak sa zhodou okolností dostal do rúk účastníka, ktorému bol určený. Rezultoval, že v prejednávanom prípade bol platobný rozkaz určený povinnej doručovaný prostredníctvom pošty s tým, že jej mal byť doručený do vlastných rúk. Z doručenky vyplývalo, že zásielku obsahujúcu platobný rozkaz, ktorej adresátom bola povinná, prevzala od nej odlišná osoba „splnomocnenec“, pričom nešlo o zástupcu s plnomocenstvom pre celé konanie alebo zástupcu pre doručovanie podľa § 49 ods. 2 OSP účinného do 30. 06. 2016. Platobný rozkaz preto nepovažoval za doručený povinnej (ani vtedy, ak sa jej zhodou okolností dostal do rúk). Zvýraznil, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul a bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať. Vykonateľné rozhodnutie je materiálnym predpokladom každej exekúcie. Na základe poznatkov zo spisu zistil, že doložka vykonateľnosti bola vyznačená nesprávne, teda rozhodnutie v skutočnosti nie je vykonateľné. Zvýraznil, že splnenie požiadavky riadneho doručenia je obzvlášť dôležité v tzv. rozkaznom konaní, výsledkom ktorého je vydanie platobného rozkazu. Toto konanie, keďže ide skrátený proces, vyžaduje, aby platobný rozkaz bol doručený do vlastných rúk odporcu; jeho náhradné doručenie je vylúčené. Zásada rovnosti účastníkov tohto konania je prvýkrát realizovaná až doručením platobného rozkazu žalovanému (odporcovi), pretože až týmto úkonom je mu daná možnosť prejaviť svoju vôľu a vyjadriť sa k veci. Pokiaľ by súd túto zásadu nerešpektoval, porušil by základné ustanovenia zakotvené v čl. 1 a čl. 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd o rovnosti účastníkov v konaní a čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 2 uvedenej Listiny o spravodlivom procese. Súd môže doručiť písomnosť inej osobe než účastníkovi len vtedy, ak je mu známe, že táto osoba je oprávnená účastníkovi určenú písomnosť pre neho alebo v jeho zastúpení prevziať. Až potom bude mať riadne preukázané, že účastníci dostali všetky písomnosti, prijatie a znalosť ktorých je predpokladom ďalšieho postupu v konaní, použitia opravného prostriedku, prostriedkov procesnej obrany a ochrany a ďalších úkonov, ktoré je prípustné urobiť len v zákonom alebo súdnom ustanovenej lehote, teda preukázané tie podmienky, za ktorých môže konať vo veci a vydať príslušné rozhodnutie. Vzhľadom k vyššie uvedenému návrhu povinnej na zastavenie exekúcie vyhovel s tým, že o trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti uznesenia.
3. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie oprávnená, domáhajúc sa ním jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Tvrdila, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom jej znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a tiež, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V úvode zdôraznila, že vzhľadom na neplynutie lehôt v zmysle § 1 písm. a) zákona č. 62/2020 o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 považovala predmetné odvolanie za včasne podané. Uznesenie jej bolo doručené v čase neplynutia lehôt dňa 30. 04. 2020. Lehota na podanie odvolania začala plynúť nasledujúcim pracovným dňom, t. j. 04. 05. 2020 a uplynula by 19. 05. 2020. Ďalej dôvodila, že podkladom pre vykonávacie konanie je rozhodnutie - Platobný rozkaz sp. zn. 16Rob/186/2008, ktorý bol vydaný dňa 20. 03. 2008, ktorý sa stal právoplatným a vykonateľným dňa 10. 04. 2008. Pokiaľ si povinná ustanovila svojho splnomocnenca na doručovanie zásielok do vlastných rúk v (v režime sprísnených poštových podmienok), bolo potrebné považovať Platobný rozkaz za riadne doručený, pokiaľ bol súdom doručovaný splnomocnencovi na preberanie zásielok (matke povinnej). V zmysle zákonných ust. 106 ods. 2, § 266 ods. 1 a 3 CSP nie je vylúčené doručovanie skrz splnomocnenca. Preto výklad súdu uvedený v napadnutom uznesení označila za odporujúci ratio legis. Prijatím výkladu súdu, podľa ktorého nie je možné vykonať Platobný rozkaz z dôvodu, že bol doručený splnomocnencovi na neobmedzené preberanie zásielok, by reálne nebolo možné vyvolať účinky spojené s doručením písomností zo strany súdu voči žiadnej strane sporu. Dlžníkovi v sporoch s jeho veriteľom by postačovalo ustanoviť si splnomocnenca na doručovanie zásielok, čím by spôsobil znemožnenie uplatnenia práv veriteľa voči nemu. Zdôraznila, že uvedená procesná chyba bola na strane súdu a nie na jej strane, pretože ako
strana sporu nemá žiaden dosah na skutočnosť, či súd riadne doručoval a komu, nemohla sa v konaní k predmetnému postupu súdu žiadnym spôsobom vyjadriť ani konanie súdu napraviť. Ide o zjavné pochybenie súdu, ktorý ako inštitúcia znalá právnych predpisov (Iura novit curia) pochybila a Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť napriek tomu, že nebola doručená do vlastných rúk žalovaného (povinného). Poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Obdo/28/2016 zo dňa 25. 04. 2016, v zmysle ktorého „Ak adresát zásielky splnomocnil na jej prevzatie inú osobu, považuje sa zásielka za doručenú okamihom, kedy ju prevzal splnomocnenec adresáta. Splnomocnením na preberanie písomností preberá na seba ich adresát aj zodpovednosť za následky spojené s prevzatím zásielky prostredníctvom splnomocnenca (plynutie lehoty na splnenie povinnosti, plynutie lehoty na podanie opravného prostriedku, a pod.).“ Na základe vyššie uvedených dôvodov považovala napadnuté uznesenie za nezákonné v celom rozsahu, rozporné s bazálnou logikou spravodlivého súdneho procesu ako aj rozporné s požiadavkou právnej istoty, pričom celkom zjavne bolo rozhodované o veci už predtým právoplatne rozhodnutej.
4. K odvolaniu oprávnenej sa vyjadrila povinná písomným podaním, v ktorom vyjadrila súhlas s napadnutým rozhodnutím a žiadala ho ako vecne správne potvrdiť.
5. Oprávnená vo svojej replike uviedla, že povinná vo svojom vyjadrení k odvolaniu neuviedla skutočnosti, ani nepredložila dôkazy, ktoré by spochybňovali jeho nárok a zotrvala na obsahu podaného odvolania.
6. Povinná vo svojej duplike poukázala na obsah svojej repliky.
7. Skôr ako odvolací súd pristúpil k preskúmaniu napadnutého uznesenia z hľadiska jeho vecnej správnosti a správnosti postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré mu predchádzalo, najskôr posudzoval, či odvolanie bolo podané v zákonnej lehote a dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej je potrebné podľa ust. § 386 ods. a) CSP odmietnuť.
8. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31. 03. 2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
9. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, Ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
10. Podľa § 121 ods. 1 až 5 CSP, lehota podľa tohto zákona môže byť určená podľa hodín, dní, týždňov, mesiacov a rokov. Do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty. Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty; ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.
11. Podľa § 362 ods. 1 prvej vety CSP odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
12. Podľa § 1 písm. a) zák. č. 62/2020 o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 neplynú.
13. Podľa § 386 ods. 1 písm. a) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene.
14. Pri posudzovaní včasnosti odvolania, odvolací súd v zmysle citovaného zákonného ustanovenia skúmal, či napadnuté rozhodnutie bolo stranou konania doručené zákonným spôsobom a či oprávnená podala odvolanie v zákonnej 15-dňovej lehote.
15. V prejednávanej veci z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie bolo oprávnenej doručené dňa 30. 04. 2020 /doručenka na č. l. 125 spisu/. Odvolanie proti uzneseniu podala oprávnená elektronicky dňa 19. 05. 2020. Plynutie lehoty na podanie odvolania začína odo dňa nasledujúceho po doručení rozhodnutia. Lehota na podanie odvolania uplynie 15. dňom od doručenia rozhodnutia. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolacia lehota začala oprávnenej plynúť dňom 01. 05. 2020. Koniec lehoty na podanie odvolania padol na deň 15. 05. 2020 (piatok, nebol dňom pracovného pokoja), teda lehota uplynula týmto dňom. Oprávnená vo svojom odvolaní tvrdila, že vzhľadom na neplynutie lehôt v zmysle § 1 písm. a) zák. č. 62/2020 bolo jej odvolanie včasne podané, pretože uznesenie jej bolo doručené v čase neplynutia lehôt dňa 30. 04. 2020 a lehota na podanie odvolania začala plynúť nasledujúcim pracovným dňom, t. j. 04. 05. 2020 a uplynula 19. 05. 2020. Podľa § 1 písm. a) zák. č. 62/2020 lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 neplynú. Je teda zrejmé, že oprávnenej začala plynúť lehota na podanie odvolania dňa 01. 05. 2020 a na plynutie začiatku lehoty nemá vplyv skutočnosť, že deň začiatku plynutia lehoty padne na deň pracovného pokoja, pretože v zmysle § 121 ods. 2 CSP do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty. To či je konkrétny deň dňom pracovného pokoja je právne významné pri poslednom dni lehoty, keď v zmysle ust. § 121 ods. 4 CSP, ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Teda len v prípade ak posledný deň lehoty padne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, padne posledný deň lehoty na najbližší nasledujúci pracovný deň. Pretože oprávnená podala odvolanie po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty, odvolací súd odmietol jej odvolanie bez toho, aby skúmal vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.
16. Odvolací súd rozhodujúc v tomto prípade bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP z uvedených dôvodov odvolanie oprávnenej podľa § 386 ods. 1 písm. a) CSP ako oneskorene podané odmietol.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).