Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Co-15-2020.pdf
PDF · 105.47 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/15/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudcov: JUDr. Anton Jaček a JUDr. Peter Duman v sporovej veci žalobcu: Ing. I. H., PhD., nar. XX.XX.XXXX, adresa W. XXXX/XX, Y., t. č. V Clementisa 6452/55, Trnava, proti žalovanej: Ing. Jana Klepancová, nar. 29.06.1963, adresa V. Clementisa 6452/55, Trnava, zastúpená advokátkou: Iveta Orlíková, Kapitulská 6, Trnava, o obnovenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 29.04.2019, č. k. 12C/18/2018-43, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje .
II. Žalovanej priznáva voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu o obnovenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov - strán (výrok I) a žalovanej priznal nárok na náhradu 100 % trov konania (výrok II).
2. Vykonaným dokazovaním prvoinštančný súd zistil, že strany uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX. Rozsudkom Okresného súdu Trnava z 25.01.1996, č. k. 19C/9/1996-9, právoplatným dňa 25.01.1996, bolo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov - strán za trvania manželstva zrušené z dôvodu výkonu podnikateľskej činnosti manželom (žalobcom). V čase rozhodovania súdu prvej inštancie obe strany sporu podnikali. Zo spisu Okresného súdu Trnava, sp. zn. 12P/29/2018, súd prvej inštancie zistil, že žalovaná podala dňa 29.06.2018 návrh na rozvod manželstva, v ktorom uviedla, že asi v máji roku 2008 sa manžel (žalobca) odsťahoval z ich spoločnej domácnosti s odôvodnením, že ide bývať k inej partnerke, s ktorou, ako sa sám priznal, žil i počas ich manželského spolužitia. Od tohto momentu sa prestali stýkať i intímne, neviedli spoločnú domácnosť a každý žil a býval samostatne. V roku 2009 sa manžel na krátky čas vrátil k ich rodine a snažili sa znova obnoviť ich manželský vzťah. Od roku 2013 spoločne nežijú, nevedú spoločnú domácnosť, intímne spolu nežijú, každý vedie svoj vlastný život.
3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil na základe § 151 Občianskeho zákonníka (zák. č. 40/1964 Zb. - ďalej len „OZ“) a dospel k záveru, že na obnovenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov zaniknutého za trvania manželstva neboli splnené podmienky. Od zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov došlo k podstatnej zmene v tom smere, že strany sporu spolu nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária a nepodieľajú sa spoločne na vytváraní spoločného majetku, teda manželstvo neplní svoje spoločenské funkcie, je formálnym zväzkom. Nie je predpoklad obnovenia spolužitia, keď žalovaná podala návrh na rozvod manželstva. Preto tvrdenie žalobcu, že má záujem na obnovení bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nekorešponduje s ich súčasným vzájomným vzťahom. Žalovaná napokon vyslovila nesúhlas s obnovením bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Obnovenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov by bolo v rozpore s dobrými mravmi, pretože manželia spolu nežijú a je ťažko zrozumiteľné, akým spôsobom chce žalobca napĺňať inštitút bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalovanej ako plne úspešnej vo veci priznal podľa § 255 ods. 1 CSP voči žalobcovi nárok na náhradu všetkých trov konania.
4. Žalobca sa voči tomuto rozsudku odvolal v celom rozsahu z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b) a h) CSP a domáhal sa, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie.
5. Namietal, že súd prvej inštancie vychádzal iba zo skutočností uvedených v spisovom materiáli vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 12P/29/2018, Obsah zápisníc z pojednávaní z 18.03.2019 a 29.04.2019 je zmätočný a po obsahovej stránke absolútne nevysvetliteľný. Na jednej strane súd v zápisnici zo dňa 18.03.2019 skonštatuje, že žalovaná si predvolanie v odbernej lehote neprevzala, ale napriek tomu sa na pojednávanie riadne dostavila. Na druhej strane v ďalšej zápisnici zo dňa 29.04.2019 súd uviedol, že žalobca sa nedostavil, doručenie predvolania má riadne vykázané, zásielku neprevzal v odbernej lehote a nepodarilo sa mu doručiť predvolanie cestou OO PZ. Obe zápisnice sú podpísané zúčastnenými osobami vrátane sudkyne a jej zapisovateľky. To znamená, že s obsahom zápisnice súhlasili, keďže nevykonali žiadne opravy. Uvedený postup súdu vyvoláva značné pochybnosti o jeho nestrannosti a nezaujatosti. Takýmto postupom súdu prvej inštancie boli značne porušené ústavou garantované práva na spravodlivý súdny proces. Ako účastníkovi konania bolo žalobcovi znemožnené uplatniť svoje procesné práva.
6. Napadnutý rozsudok nebol ku dňu podania odvolania žalobcovi doručený riadnou cestou. O obsahu rozsudku sa dozvedel na Okresnom súde Trnava dňa 16.05.2019, keď nahliadol do spisu a následne požiadal o kópiu spisového materiálu. V poučení rozsudku súd prvej inštancie síce uviedol, že proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava, avšak neuviedol podľa akého ustanovenia príslušného zákona. Vždy ako adresu na doručovanie uvádzal žalobca adresu V. U. XXXX/XX, Y.. V konaní vedenom pod sp. zn. 12P/29/2018 sa žalobca riadne ospravedlňoval z pojednávaní v roku 2018. Je preto nepochopiteľné, prečo v roku 2019 začal súd z vlastnej iniciatívy doručovať písomnosti na adresu W. XX, Y.. Je pravda, že došlo k zmene trvalého bydliska žalobcu, ale nie jeho adresy na doručovanie. Adresa žalobcu na doručovanie V. U. XX, Y. zostala stále nezmenená a žalobca ju uvádza na všetkých písomnostiach adresovaných štátnym, ako i iným orgánom. Túto adresu na doručovanie uvádza i žalovaná, hoci viac ako 20 rokov spolu o žalobcom a deťmi žijú v rodinnom dome na W. XX, Y.. Na uvedenej adrese ich poznajú všetci susedia, navštevujú ich tam všetci príbuzní, ako i rodinní známi. Nedávno dcéra žalobcu oslávila svoje 18. narodeniny a práve v tomto dome celá žalobcova rodina oslávila jej sviatok. Žalobca je držiteľom strelných zbraní a drží ich v dome na W. XX v Y.. V nedávnej dobe vykonali príslušníci OR PZ Trnava z oddelenia zbraní a streliva kontrolu všetkých žalobcom držaných zbraní. Súhlas ku kontrole ako vlastníčka domu dávala žalovaná a žalobca bol pri kontrole riadne prítomný. O tejto skutočnosti bol spísaný záznam príslušníkmi polície. Správa vypracovaná príslušníkom Obvodného oddelenia PZ Trnava, ktorý sa pokúsil vykonať doručenie v mieste trvalého bydliska na základe pokynu súdu vo veci rozvodu, na adrese W. XX Y., je teda v rozpore so skutočnosťou a nezodpovedá reálnemu stavu. Zodpovedný príslušník PZ nevykonal žiadne šetrenie a z uvedeného dôvodu podal žalobca podnet na Úrad inšpekčnej služby MV SR s cieľom prešetriť obsah spísaného záznamu, ako i podozrenia zo spáchania trestného činu príslušným policajtom PZ. V byte na ul. V. U. XX, Y., v ktorom predtým žalobca spoločne býval so žalovanou, dnes býva sestra žalovanej, Ing. Y. Z. a táto stranám po celé roky vždy odovzdávala poštu, ktorá chodila na uvedenú adresu a je adresovaná rodine strán. Uvedenú adresu ako adresu trvalého pobytu uvádzajú i deti strán. Poštu pre strany vždy sestra žalovanej odovzdáva na pracovisku, keďže žalovaná, jej sestra, ako i žalobca pracujú v jednej firme a to AUTOCOMODEX TRNAVA s.r.o. Ich kancelárie sa nachádzajú na zhodnej adrese - Nitrianska 1, Trnava. Ani v jednom prípade zo strany súdu nedošlo k doručovaniu na adresu sídla firiem, resp. zamestnávateľa. Žalobca má tiež firemnú elektronickú schránku, ktorá je aktivovaná a preberá si v nej pravidelne poštu.
7. Odvolateľ sa domnieva, že sú splnené podmienky na obnovenie bezpodielového spoluvlastníctvo manželov. Súd prvej inštancie dostatočne nepreukázal rozvrat manželstva, ani trvalé narušenie vzťahov strán, a teda ani nemožnosť obnovenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva. Je nepochopiteľné, prečo súd následne predmetné konanie nespojil s konaním o rozvod za účelom náležitého zistenia skutkového stavu ako i z dôvodu hospodárnosti. Oba návrhy boli
pridelené na konanie sudkyni JUDr. Natálii Slivenskej a termíny pojednávaní boli vytýčené v rovnaké dni s malým časovým odstupom. Z uvedeného vyplýva, že sudkyňa bola oboznámená so všetkými skutočnosťami z oboch konaní, ide o konania, ktoré spolu súvisia a týkajú sa tých istých strán. Uvedená skutočnosť vzbudzuje pochybnosti o nezaujatosti sudkyne voči účastníkom konania i vzhľadom na spôsob doručovania žalobcovi, ako i na prešetrenia skutkových okolností uvádzaných stranami.
8. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť, pretože námietka žalobcu týkajúca sa porušovania jeho ústavných práv v súvislosti s doručovaním je irelevantná a jeho tvrdenia o spoločnom spolužití a domácnosti sú nepravdivé. Na ulici W. XXXX/XX, Y. žije len žalovaná s deťmi. Oslava dcériných 18. narodenín sa udiala bez priateľov a kamarátov dcéry a žalobca ani nebol pozvaný. Žalobcovi ide len o majetok, intímny život medzi stranami už 10 rokov neexistuje a rovnako neexistujú žiadne spoločne prežité udalosti, či trávenie voľného času, starostlivosť o domácnosť alebo rozhodovanie o štúdiu detí. Strany nenapĺňajú povinnosť ustanovenú § 18 z. č. 36/2005 Z. z. a tento stav trvá už 10 rokov. Žalovaná nemá záujem na obnovení bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Jediným zámerom žalobcu je získať nejaký majetok a kým sa tak nestane, bude robiť obštrukcie v tomto, ako aj v rozvodovom konaní.
9. Ďalšie podania v odvolacom konaní strany do spisu nedoručili.
10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil podľa obsahu podania (§ 124 ods. 1 CSP) zákonom prípustné odvolacie dôvody [§ 365 ods. 1 písm. b) a c) CSP], preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, v dôsledku čoho treba napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť (§ 387 ods. 1 CSP).
11. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na rozsah odvolania a žalobcom uplatnenú odvolaciu argumentáciu, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie porušil právo žalobcu na spravodlivý proces v súvislosti s doručovaním písomností na jeho adresu a či správne žalobu zamietol z dôvodu, že neboli splnené podmienky na obnovenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov - strán.
12. Na úvod možno súhlasiť so žalobcom v tom, že nedoručenie niektorých písomností, akými sú predvolanie na pojednávanie, či rozsudok možno považovať za nesprávny procesný postup, ktorým sa strane znemožňuje, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že tým dochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa názoru odvolacieho súdu ale súd prvej inštancie postupoval pri doručovaní písomností žalobcovi v súlade s Civilným sporovým poriadkom a neporušil žalobcovo právo na spravodlivý proces.
13. Z obsahu odvolania možno vyvodiť, že žalobca namieta nedostatky pri doručovaní predvolaní na pojednávanie a napadnutého rozsudku. Pretože žalobca nemá aktivovanú elektronickú schránku na doručovanie (firemná elektronická schránka, na ktorej preberá poštu, patrí príslušnej právnickej osobe, nie žalobcovi ako fyzickej osobe) a pojednávaní, či iných úkonov súdu prvej inštancie sa nezúčastnil (§ 105 ods. 1 CSP), v prípade písomností v prejednávanej veci, ktoré boli určené žalobcovi do vlastných rúk (§ 111 ods. 2 CSP), prichádza do úvahy ich doručovanie len prostredníctvom doručujúceho orgánu (§ 105 ods. 3 CSP).
14. Je úlohou súdu, aby v prípade doručovania písomností prostredníctvom doručujúceho orgánu správne určil adresu, na ktorú sa má písomnosť takto doručiť. V tejto súvislosti možno z § 106 CSP vyvodiť, že ak nejde o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 CSP, správnou adresou fyzickej osoby je buď adresa evidovaná v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo iná adresa na doručovanie, ktorú uviedla (tzv. adresátom určená doručovacia adresa).
15. Žalobca v tejto súvislosti súdu prvej inštancie vyčíta, že písomnosti mu nedoručoval na adresu, ktorú uviedol v žalobe (V. U. XX, Y.), hoci išlo o jeho doručovaciu adresu. So žalobcom nemožno súhlasiť.
16. Je síce pravda, že žalobca v záhlaví žaloby uviedol popri svojom mene, priezvisku, tituloch a dátume narodenia aj údaj „bytom V. U. XX, XXX XX Y.“, no podľa názoru odvolacieho súdu to neznamená, že žalobca tým určil svoju doručovaciu adresu tak, ako to má na mysli prvá alinea § 106 CSP. Z tohto ustanovenia je zrejmé, že doručovacou adresou určenou adresátom sa rozumie adresa odlišná od adresy evidovanej v registri obyvateľov (arg. „iná adresa“). Vychádzajúc z toho, že žalobca zmenil adresu svojho trvalého pobytu na W. ulicu v Y. až 04.01.2019 (odpoveď na lustráciu č. l. 29), teda po podaní žaloby, údaj „bytom V. U. XX, XXX XX Y.“ uvedený v žalobe treba podľa odvolacieho súdu považovať len za údaj o adrese trvalého pobytu žalobcu, a nie za tzv. adresátom určenú doručovaciu adresu podľa § 106 CSP. To, že nejde o adresátom určenú doručovaciu adresu, ktorá by bola iná, než adresa žalobcu uvedená v registri obyvateľov, vyplýva aj z § 133 ods. 1 CSP, ktorý vymedzuje základné obsahové náležitosti žaloby a predpokladá, že žalobca uvedie adresu svojho pobytu, a nie doručovaciu adresu (čo žalobca aj podľa názoru odvolacieho súdu urobil).
17. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď adresu uvedenú v žalobe považoval za adresu trvalého pobytu žalobcu, a nie za tzv. inú adresu určenú adresátom na doručovanie písomností podľa § 106 CSP. Na túto adresu mu súd prvej inštancie doručoval výzvu, aby sa vyjadril k vyjadreniu žalovanej k žalobe (č. l. 20). Poštový doručovateľ sa o doručenie tejto výzvy pokúsil neúspešne 26.09.2018 a opakovane 27.09.2018, keď bola zásielka uložená na pošte (doručenka, č. l. 21). Súdu prvej inštancie sa zásielka vrátila 17.10.2018 ako neprevzatá v odbernej lehote (rub obálky, č. l. 21). Keďže súd prvej inštancie doručoval žalobcovi výzvu do vlastných rúk (§ 111 ods. 2 CSP), vrátením nedoručenej zásielky súdu sa táto výzva považuje za doručenú (§ 111 ods. 3 CSP), čím nastali účinky fikcie doručenia. Ďalšie písomnosti (predvolanie na pojednávanie vytýčené na 18.03.2019 a poučenia) súd prvej inštancie doručoval žalobcovi do vlastných rúk opäť na túto adresu, ale znovu neúspešne, pretože zásielka sa 28.02.2019 vrátila súdu ako neprevzatá v odbernej lehote (elektronická doručenka, č. l. 28). Pretože v tom čase už mal žalobca v registri obyvateľov evidovanú inú adresu, fikcia doručenia podľa § 111 ods. 3 CSP v tomto prípade nemohla nastať. O zmene adresy trvalého pobytu sa súd prvej inštancie dozvedel krátko nato (01.03.2019), keď lustráciou v registri obyvateľov zistil, že žalobca si 04.01.2019 zmenil adresu trvalého pobytu na W. XXXX/XX, Y. (odpoveď na lustráciu, č. l. 29). Predvolanie na ďalšie pojednávanie, ktoré bolo odročené práve z dôvodu nevykázaného doručenia predvolania žalobcovi, bolo žalobcovi doručované do vlastných rúk už na adresu jeho nového trvalého pobytu evidovanú v registri obyvateľov, pretože žalobca inú adresu na doručovanie neuviedol. Tento postup bol preto takisto súladný s § 106 CSP. Neúspešný bol potom nielen pokus o doručenie predvolania prostredníctvom pošty z dôvodu, že žalobca si zásielku neprevzal v odbernej lehote, ale aj prostredníctvom polície (správa, č. l. 39). Pochybnosti žalobcu o doručovaní zásielky políciou sú inak nepodstatné, pretože dôkazom o doručení predvolania na pojednávanie 29.04.2019 je v tomto prípade informácia o výsledku doručenia podľa § 31a ods. 6 zákona 305/2013 Z. z. o e-Governmente (elektronická doručenka, č. l. 35 rub), ktorá má v zmysle § 31a ods. 7 cit. zákona účinky doručenky podľa § 111 ods. 1 CSP. Doručenka je zároveň podľa citovaného ustanovenia verejnou listinou a údaje v nej uvedené sa považujú za pravdivé, ak sa nepreukáže opak. Súd prvej inštancie z elektronickej doručenky vyvodil správny záver, keď doručenie predvolania považoval za riadne vykázané, pretože na predvolanie treba nazerať ako doručené fikciou na základe § 111 ods. 3 CSP, teda bez ohľadu na to, či sa žalobca o ňom dozvedel. Zápisnica z pojednávania z 29.04.2019, v ktorej túto skutočnosť súd prvej inštancie konštatoval, teda nie je zmätočná.
18. Z rovnakých dôvodov bol správny aj postup súdu prvej inštancie pri doručovaní napadnutého rozsudku na novú adresu trvalého pobytu žalobcu evidovanú v registri obyvateľov. Zásielka s napadnutým rozsudkom sa súdu vrátila 30.05.2019 z dôvodu, že žalobca si ju neprevzal v odbernej lehote (elektronická doručenka, č. l. 55). Vyšší súdny úradník preto správne vyznačil dátum 30.05.2019 ako dátum doručenia napadnutého rozsudku podľa § 111 ods. 3 CSP (úprava č. l. 61). Navyše žalobca (ako na to aj sám upozornil v odvolaní) si osobne vyhotovil fotokópie z celého spisového materiálu vrátane napadnutého rozsudku počas nahliadnutia do spisu ešte 21.05.2019 (úradný záznam, č. l. 53).
19. K námietke žalobcu týkajúcej sa zaujatosti zákonnej sudkyne, ktorú vyvodzuje z údajnej zmätočnosti zápisníc z pojednávaní a nespojenia prejednávanej veci s rozvodovým konaním vo veci so sp. zn. 12P/29/2018, odvolací súd uvádza, že vznesená námietka sa týka výlučne okolností, ktoré spočívajú v
procesnom postupe sudkyne v konaní, ktorý v zmysle § 49 ods. 3 CSP nemôže byť dôvodom vylúčenia sudcu a strana podľa § 52 ods. 1 CSP ani nemá právo z takýchto dôvodov uplatniť námietku zaujatosti.
20. Pokiaľ ide o posúdenie samotného žalobcom uplatňovaného nároku, pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o zistené skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie uplatneného nároku a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na správne odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Odvolací súd v tejto súvislosti len dopĺňa, že mu je z jeho činnosti známe (§ 186 ods. 1 CSP), že navyše manželstvo strán bolo medzičasom rozvedené (uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 26CoP/61/2020 a lustrácia v registri obyvateľov z 21.04.2021), teda manželstvo v čase rozhodovania odvolacieho súdu už neexistuje (§ 217 ods. 1 v spojení s § 378 ods. 1 CSP), čo vylučuje úspech žalobcu v merite veci, pretože obnovenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov v zmysle § 151 OZ prichádza do úvahy len medzi manželmi.
21. Na základe všetkých vyššie uvedených úvah odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vo výroku (vrátane závislého a správneho výroku o trovách konania) vecne správny, v dôsledku čoho ho podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil (výrok I.).
22. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania (§ 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP) vychádzal odvolací súd plného úspechu žalovanej v odvolacom konaní, a preto jej podľa § 255 ods. 1 CSP priznal voči neúspešnému žalobcovi nárok na ich plnú náhradu (výrok II).
23. Tento rozsudok prijal senát pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).