Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoE/31/2021

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Marty Polyákovej, v exekučnej veci oprávnenej: F.. Z. H., so sídlom H., S. XX, správca konkurznej podstaty úpadcu Rapid life životná poisťovňa, a. s., v konkurze, so sídlom Košice, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, proti povinnému: S. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. K. L., o zaplatenie 39,38 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 29. októbra 2012, č. k. -40, v spojení s opravným uznesením zo dňa 13. októbra 2020, č. k. -144, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením v spojení s opravným uznesením (ďalej len „napadnuté uznesenie“) súd prvej inštancie žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (ďalej len „“), , , o rozhodcovskom konaní (ďalej len „“), a nasl. (ďalej len „“), ako aj zisteným skutkovým stavom. Argumentoval, že právny vzťah medzi oprávnenou a povinným vznikol na základe Poistnej zmluvy zo dňa 21. 01. 2010, ktorú zmluvu vyhodnotil ako spotrebiteľskú. Exekučným titulom v predmetnej veci bol rozhodcovský rozsudok vydaný Arbitrážnym súdom Košice sp. zn. zo dňa 21. 09. 2010, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 21. 06. 2011. Dôvodil, že na základe poistnej zmluvy zo dňa 21. 01. 2010 sa oprávnená dohodla s povinným na poistení, a to na životné poistenie, úrazové poistenie na dobu 25 rokov. Súčasťou poistnej zmluvy boli aj všeobecné poistné podmienky, ktoré v časti XV, bod 1 obsahovali rozhodcovskú doložku. Podľa nej všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Súčasťou zmluvy sú boli osobitné zmluvné dojednania, ktoré v bode 3 deklarujú, že poistník a poisťovňa týmto vyjadrujú svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti všeobecných poistných podmienok. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku. Argumentoval, že v predmetnej exekúcii sa vymáha plnenie zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok, pričom rozhodcovskú zmluvu si spotrebiteľ osobitne nevyjednal. Uvedené skutočnosti ho viedli k tomu, že podrobil súdnej kontrole rozhodcovskú doložku berúc do úvahy kritéria, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky a teda, či rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa ( ods. l ). Zastal názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležité naplánovať, sú plne namieste. Mal za to, že rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožnila voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte

pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým Všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. O poučení spotrebiteľa o rozdiele medzi štátnym a rozhodcovským súdnym procesom niet ani zmienky. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Za neprehliadnuteľnú označil úroveň rozhodcovského rozsudku z hľadiska reflektovania rozhodcu na spotrebiteľské právo. Rozhodnutie rozhodcu sa mu javilo ako zjavne formalistické, preberajúce argumenty žalujúceho dodávateľa. Rozhodca sa nevysporiadal s vylúčením inštitútov zameraných na ochranu spotrebiteľa, a tým vlastne porušil kogentné predpisy určené na ochranu spotrebiteľa. Zvýraznil, že klauzula o aplikácii podľa alebo tzv. úver ako absolútny obchod pritom nie je žiadnou prekážkou na aplikáciu všeobecných ustanovení , medzi ktoré patria aj ustanovenia a nasledujúce, týkajúce sa ochrany spotrebiteľa vychádzajúc zo subsidiarity . Zastal tiež názor, že hoci v ďalších zmluvných dojednaniach v bode 2 poistník a poisťovňa vyjadrili svoju vôľu jednoznačne riešiť svoje spory formou rozhodcovského konania, nepovažoval tento ich súhlas s rozhodcovským konaním za individuálne dojednaný, nakoľko povinný ho mal nanútený zo strany oprávnenej a podpisoval ho ako súčasť zmluvy (podpis v rovnaký deň, ako podpis zmluvy), nemohol znenie tohto ustanovenia ovplyvniť, teda nemôže sa v danom prípade hovoriť o slobode vôle pri vyjadrení súhlasu s rozhodcovskou doložkou. Vzhľadom ku konštatovaniu neprijateľnosti rozhodcovskej doložky neakceptoval ani exekučný titul, nakoľko tento považoval za nevykonateľný, keďže ho vydal orgán, ktorý na to zmocnený nebol, pretože konal na základe neplatnej rozhodcovskej doložky. Na základe uvedených skutočností zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pre rozpor exekučného titulu so zákonom.

2. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie oprávnená z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne zmenil a vyhovel žiadosti o vydanie poverenia. Napadnuté uznesenie označila za nezákonné a uplatnila odvolacie dôvody podľa v spojení s , , , (ďalej len „OSP“). Mala za to, že súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bez toho, aby pre vydanie takéhoto rozhodnutia boli splnené podmienky. Zastala názor, že odôvodnenie rozhodnutia neobjasňuje v akých procesných právach či povinnostiach vychádzajúcich z rozhodcovskej doložky mala byť oprávnená na úkor povinného zvýhodnená tak, že zvýhodnenie malo byť dokonca značnou nerovnováhou vo vzťahu k právam povinného. Exekučný súd neuviedol, v čom konkrétne, v akej časti procesného postavenia, mal byť povinný v procese vydania exekučného titulu hrubo a značne nerovnovážne oproti oprávnenej znevýhodnený. Mala za to, že napadnuté uznesenie neumožňuje preveriť správnosť postupu exekučného súdu metódou myšlienkovej verifikácie, teda preskúmania sledu premís a logických záverov, ktoré viedli exekučný súd k názoru o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky. Rozhodnutie považovala za nepreskúmateľné a arbitrárne. Zvýraznila, že rozhodcovská doložka bola dojednaná individuálne a zároveň nešlo o neprijateľnú podmienku. Povinný svojím podpisom na konci všeobecných poistných podmienok dňa 21. 01. 2010 potvrdil, že si všeobecné poistné podmienky prečítal, vyslovil s nimi súhlas a následne obdržal jedno vyhotovenie. Zdôraznila, že nie len poistná zmluva bola podpísaná zo strany povinného, ale osobitne aj všeobecné poistné podmienky, rovnako aj osobitné zmluvné dojednania k poistnej zmluve. Osobitné zmluvné dojednania pritom povinný podpísať nemusel bez toho, aby to malo vplyv na jeho práva a povinnosti vyplývajúce z poistnej zmluvy, resp. zo všeobecných poistných podmienok. V prípade nepodpísania týchto osobitných zmluvných dojednaní povinným by rozhodcovská doložka nebola vznikla. Poukázala na časť XV. Bod 10 všeobecných poistných podmienok, podľa ktorých dojednania tohto článku mohol poistník v lehote 30 dní od podpisu poistnej zmluvy individuálne odmietnuť bez toho, aby ti bol dotknutý alebo akýmkoľvek spôsobom podmienený zvyšok poistného vzťahu a iné dojednania týchto poistných podmienok. Podľa ods. 1 osobitných zmluvných dojednaní v poistnej zmluve tieto osobitné zmluvné dojednania boli samostatnými zmluvnými dojednaniami technicky aj právne oddeliteľnými od zvyšku poistnej zmluvy, resp. všeobecných poistných podmienok. Tiež zvýraznila, že povinný ako poistník mal možnosť individuálne písomne odmietnuť ust. časti XV. bod 10 všeobecných poistných podmienok bez toho, aby tým bol právne dotknutý alebo akýmkoľvek spôsobom podmienený ostatný zvyšok poistného vzťahu. Dojednanie rozhodcovskej

doložky v danom prípade považovala jednoznačne za výsledok slobodného rozhodnutia povinného, pričom nešlo o neprijateľnú podmienku, keďže povinný mohol túto podmienku individuálne ovplyvniť aj vylúčiť bez toho, aby tým bol ovplyvnený zvyšok poistného vzťahu. Zastala názor, že z rozhodnutia rozhodcovského súdu explicitne vyplýva, že rozhodcovský súd vzal do úvahy všetky relevantné právne normy, ako aj právne normy, ktorých účelom má byť najmä ochrana práv spotrebiteľa. Namietala tiež, že z postupu exekučného súdu je zjavné, že nevychádzal z obsahu rozhodcovského spisu, ale nanovo konštruoval skutkový stav a následne vykonával dokazovanie, preto jej mal dať možnosť riadne zúčastniť sa tohto dokazovania. Keďže tak neučinil, svojim konaním jej odňal možnosť konať pred súdom. Zvýraznila, že ak súd ex offo v exekučnom konaní posudzuje prijateľnosti neprijateľnosť rozhodcovskej doložky musí vykonať riadne dokazovanie a teda aj umožniť dodávateľovi preukázať, že rozhodcovská doložka nemala charakter neprijateľnej podmienky. Dokazovanie pritom treba vykonávať na pojednávaní tak, aby účastníci konania mali právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali. Zvýraznila, že súvislý text poistných podmienok vyžadoval jeden podpis poistníka. Podpísanie tzv. osobitných zmluvných dojednaní, ktoré boli samostatnými dojednaniami oddelenými od súvislého textu poistných podmienok, kde v ods. 3 bola dohoda o rozhodcovskej doložke, vyžadovalo druhý a samostatný podpis poistníka. Podpisy poistníka sa vzájomne nepodmieňovali a poistník bol na osobitnom tlačive pred podpisom poistnej zmluvy osobitne poučený a upozornený, že v prípade vzniku sporov je možné využiť na ich mimosúdne vyrovnanie inštitút rozhodcovského konania v zmysle Zmienené osobitné tlačivo nevyhotovuje poisťovňa svojvoľne v rámci vlastnej obchodnej praktiky, ale ide o listinu vyhotovenú v súčasnosti na základe Vo svojom odvolaní citovala a poukazovala na rozhodnutia iných krajských súdov v obdobných veciach. Zastala tiež názor, že súd nesprávne vyložil a aplikoval . Vyzdvihla, že povinný ako žalovaný mal možnosť podať voči arbitrážnemu rozsudku opravný prostriedok, a to odpor, do 5 dní od jeho doručenia, čím by rozsudok bol príslušným rozhodcom zrušený a nenadobudol právoplatnosť. Povinný však odpor voči rozhodcovskému rozsudku nepodal. Ďalej mohol povinný podať námietku podľa o nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a takúto námietku povinný nepodal. Povinný nevyužil ani možnosť podľa v spojení s a nepodal žalobu na príslušnom súde v lehote 30 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku a nedomáhal sa zrušenia rozhodcovského rozsudku. Mala za to, že ak by konanie medzi stranami o zaplatenie istiny vo výške 39,38 eura s príslušenstvom prebiehalo na všeobecnom súde a nie na rozhodcovskom súde, priebeh takéhoto konania by nebol pre povinného priaznivejší. V závere zvýraznila, že obe strany mali rovnaký prístup k rozhodcovskému súdu, a to prostredníctvom písomných podaní povinný mal možnosť vybrať si miesto rozhodcovského konania. Zhrnula, že povinný mal mnoho zákonných prostriedkov, ktorými sa mohol proti právoplatnému rozhodcovskému rozsudku brániť, ale ani jednu možnosť nevyužil.

3. Povinný ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávnenej písomne nevyjadrili.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací ( (ďalej aj ako „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote ( ), a že spĺňa náležitosti a nasl. , preskúmal napadnuté rozhodnutie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej nie je dôvodné. Preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa potvrdil.

5. Podľa Exekučného poriadku účinného do 31. 03. 2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

6. Podľa , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa prvej vety právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Podľa a odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Ustanovením je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie. Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

10. Odvolací súd v zmysle a viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, nakoľko bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna, presvedčivá a v neposlednom rade v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR ako aj nálezmi Ústavného súdu SR. Mal za to, že všetky dôvody, ktoré oprávnená uvádzala v odvolaní vyriešil už súd prvej inštancie v napadnutom uznesení, pričom rozhodnutia prvoinštančného a odvolacieho súdu nie je možné posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a druhoinštančné konanie tvoria jeden celok.

11. Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnená svojím návrhom zo dňa 20. 07. 2012 požiadala súdneho exekútora JUDr. Jána Hesouna Krutého o vykonanie exekúcie voči povinnému na vymoženie sumy 39,38 eura s príslušenstvom. Za exekučný titul označila Rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 21. 09. 2010, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 21. 06. 2011. Dňa 15. 08. 2012 doručil súdny exekútor súdu prvej inštancie žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ku ktorej pripojil i návrh na vykonanie exekúcie a Rozhodcovský rozsudok tvoriaci exekučný titul. Na žiadosť súdu prvej inštancie oprávnená doložila Poistnú zmluvu č. 4524300002 zo dňa 21. 01. 2010 spolu so Všeobecnými poistnými podmienkami. Následne súd prvej inštancie preskúmavaným uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

12. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak je exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. V rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. zo dňa 13. 10. 2011 a č. k. zo dňa 18. 01. 2012 Najvyšší súd SR konštatuje, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí ako exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. 10. 2011 sp. zn. ).

13. Ochrana spotrebiteľov, ktorú legislatíva európskej únie a členských štátov zabezpečuje, má za cieľ nad rámec základných zásad súkromného práva ako autonómia zmluvných strán, či pacta sunt servanda, zvýšiť ochranu záujmov spotrebiteľov. Dôvody takejto potreby možno hľadať v charaktere priemerného spotrebiteľa, ktorý vstupuje do právnych vzťahov najmä pre aktuálnu potrebu uspokojenia svojich spotrebiteľských potrieb. Iná kvalita bdelosti v procese kontraktácie sa vyžaduje od subjektu

- zmluvnej strany - nespotrebiteľa, a iná kvalita bdelosti sa vyžaduje od spotrebiteľa. Je nutné zvýrazniť, že každý jednotlivec musí znášať dôsledky svojich rozhodnutí, preto nemožno zbaviť ani spotrebiteľa civilnej zodpovednosti za neplnenie si povinností vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv. V prípade pasívneho až ľahostajného spotrebiteľa ale nemožno neposkytnúť súdnu ochranu, pretože táto jeho ochrana je založená a rozsahom upravená zákonom, preto je nutné chrániť spotrebiteľa len v obmedzenom rozsahu. Ak teda zákon stanovuje, že neprijateľnou podmienkou (s dôsledkom neplatnosti) je tiež najmä ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej zmluvy od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, potom stanovenie

konkrétneho rozhodcu, ktorý vec prejedná patrí tiež do množiny neprijateľnej praktiky, podmienky, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach práve z dôvodov uvedených v predchádzajúcich odstavcoch tohto rozhodnutia. Odvolací súd poukazuje na to, že prijateľnou rozhodcovskou doložkou obsiahnutou v rozhodcovskej zmluve môže byť taká, ktorá bude so svojimi dôsledkami ozrejmená spotrebiteľovi v čase a spôsobom (bez pridaných „motivačných“ podmienok) kedy si aj priemerný spotrebiteľ dôsledky založenia právomoci rozhodcovského orgánu uvedomí, pričom doložka nevylúči a ozrejmí spotrebiteľovi možnosť vec prejednať v súdnom konaní. Možnosť alternatívne si vybrať rozhodcovské, alebo súdne konanie nemá byť len napísané (v čase zníženej bdelosti spotrebiteľa), ale musí sa javiť byť naplnené vo vzťahu k priemernému spotrebiteľovi aj fakticky. Podľa názoru odvolacieho súdu rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Odvolací súd poznamenáva, že predmetná rozhodcovská zmluva znemožňuje spotrebiteľovi individuálne ovplyvniť obsah rozhodcovskej ako i úverovej zmluvy, pričom v tomto prípade je potrebné dodať s cieľom vyvrátiť akékoľvek pochybnosti s poukazom na obsah ust. , že pri výklade spotrebiteľských zmlúv sa postupuje podľa výkladu, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. 14. Podľa Exekučného poriadku účinného do 31. 03. 2017, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok.

15. Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených (§ 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku účinného do 31. 03. 2017).

16. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31. 12. 2014, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

17. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 01. 2015, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, 4ead/ a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

18. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, Ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

19. Podľa 53 ods. 1 veta prvá, ods. 5 Obč. zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

20. Podľa o rozhodcovskom konaní, v znení účinnom do 31. decembra 2014, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom.

21. Podľa o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

22. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu

prvej inštancie, ktorý správne posúdil predmetnú zmluvu ako spotrebiteľskú a správne postupoval, keď preskúmal v zmysle Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách rozhodcovskú zmluvu. V zmysle , neprijateľnou je zmluvná podmienka, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Podľa názoru odvolacieho súdu v prejednávanej veci (vychádzajúc z obsahu spisu) exekučný súd splnenie podmienok pre zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie posúdil správne. Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (dohodnutej v spotrebiteľskej veci, t. j. vo veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ktorým je právny vzťah založený právnou skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou) súd v exekučnom konaní nepreskúmaval vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizoval svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ustanovenia Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom.

23. Spotrebiteľská zmluva je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V zmysle za spotrebiteľa sa považuje fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Osoba, ktorá do postavenia odberateľa tovarov či služieb vstupuje konaním v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti je tzv. nespotrebiteľom. Nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné bremeno je na dodávateľovi. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa a tiež považuje predmetnú zmluvu za spotrebiteľskú. Poistenie poskytnuté oprávnenou túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou poistnej zmluvy č. 452300002 boli bez akýchkoľvek pochybností Všeobecné poistné podmienky, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Vzhľadom na túto skutočnosť je nevyhnutné na uvedený vzťah použiť ustanovenia, ktoré sa vzťahujú na spotrebiteľské zmluvy.

24. Odvolací súd nezistil nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa ani v jednej z odvolateľkou namietaných okolností. Súd prvého stupňa správne považoval danú zmluvu uzatvorenú medzi účastníkmi za spotrebiteľskú zmluvu podľa ustanovení , pretože medzi účastníkmi ide o spotrebiteľský právny vzťah, vyplývajúci z uzavretej poistnej zmluvy č. 4524300002 dňa 21. 01. 2010, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli i všeobecné poistné podmienky, ako i osobitné zmluvné dojednania k poistnej zmluve. Podľa časti XV. Rozhodcovské konanie sa účastníci zmluvy dohodli, že uvedené spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie sa zásadne riadi o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov a podporne štandardnými procesnými pravidlami platnými pre všeobecné súdy s výlukami a odchylnou právnou úpravou vykonanou týmto článkom a procesnými pravidlami (štatút, rokovací poriadok) rozhodcovského súdu, ktorý bude mať právomoc a príslušnosť spor rozhodnúť... Poisťovňa a poistník sa dohodli, že rozhodcovským súdom s právomocou a príslušnosťou vec rozhodnúť bude Arbitrážny súd Košice, Alžbetina 41, 040 01 Košice... Dojednanie tohto článku má univerzálnu povahu a zaväzuje bezvýhradne všetkých právnych nástupcov zmluvných strán... Osobitné zmluvné dojednania, ktoré v bode 3 hovoria, že poistník a poisťovňa týmto vyjadrujú svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti všeobecných poistných podmienok. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku.

25. I podľa názoru odvolacieho súdu takto dojednaná rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a s poukazom na ust. tým i absolútne neplatnou, keďže celkom zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a celkom zjavne spotrebiteľ nemal reálnu možnosť ju ovplyvniť, resp. toto dojednanie vylúčiť. Z poistnej zmluvy uzatvorenej účastníkmi konania jednoznačne vyplýva, že rozhodcovská doložka bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá už podpisom zmluvy, keďže sa v nej výslovne uvádzalo, že jej súčasťou sú Všeobecné poistné podmienky pre poistenie, a teda aj rozhodcovská doložka obsiahnutá v XV. časti týchto podmienok. Takýto záver nevylučuje ani skutočnosť, že v deň podpisu zmluvy, zmluvné strany podpísali ako pokračovanie predtlačeného formulára poistných podmienok aj osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku, teda doložku uvedenú v poistných podmienkach. Z obsahu predložených dokumentov nevyplýva, že by spotrebiteľ (povinný) mohol v

čase uzatvorenia zmluvy odmietnuť rozhodcovskú doložku bez toho, aby tým bola právne dotknutá ostatná časť poistnej zmluvy. Exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu, pričom takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa. Navyše časť dokumentu obsahujúca rozhodcovskú doložku a oprávnenou tvrdené jej individuálne dojednanie boli podpísané na počiatku zmluvného vzťahu, kedy ani dodávateľ ani spotrebiteľ nemohli vedieť, či sa spotrebiteľ vôbec dostane do omeškania s plnením svojho záväzku, preto je dôvodné konštatovať, že v štádiu, v ktorom spotrebiteľ rozhodcovskú doložku uzatváral, jej nevenoval náležitú pozornosť a ani nemal dôvod sa zaoberať dopadom tejto doložky na zmluvný vzťah, či možnosťou od nej odstúpiť. Je preto dôvodný záver, že takto formulovaná rozhodcovská doložka je neplatná, ako už bolo vyššie uvedené.

26. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenej voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohla v rámci exekúcie domáhať.

27. Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, keď žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol, a preto odvolací súd rozhodnutie ako vecne správne v zmysle potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).