Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Cob-35-2021.pdf
PDF · 91.12 KB
Case nature
Subarea
2Cob/35/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členov senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Tatiany Pastierikovej v právnej veci žalobcu: Centrum Finančnej Konsolidácie s. r. o., so sídlom 29. augusta 36A, 811 09 Bratislava, IČO: 47 910 402, zastúpeného JUDr. Luciou Gašpierikovou, advokátkou, so sídlom Jarmočná 2264/3, 927 01 Šaľa, proti žalovanému: MADIP INVESTMENT s. r. o., so sídlom Klincová 37/B, 821 08 Bratislava, IČO: 45 375 020, o zaplatenie 59.400,- € s príslušenstvom, o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č. k. 30Cb/122/2020-500 zo dňa 21.01.2021, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č. k. 30Cb/122/2020-500 zo dňa 21.01.2021 p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.
2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca svoj návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia na nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v katastrálnom území B., zapísané na LV č. XXXX (a bližšie špecifikované v predmetnom návrhu), odôvodňoval obavou, že exekúcia jeho pohľadávky, zaplatenia ktorej sa domáha žalobou vo veci samej, bude ohrozená, keďže žalovaná strana sporu dňa 23.06.2020 previedla nehnuteľnosti, zapísané na LV č. XXXX (byty a nebytové priestory) do vlastníctva spoločnosti A7 Development, s.r.o. - spriaznená spoločnosť a má obavu, že tak žalovaný učiní aj v prípade ďalších nehnuteľností, predaj ktorých inzeruje prostredníctvom realitnej kancelárie.
3. Súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 343 ods. 1, 2 a ods. 3, § 344 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „C.s.p.“) a dospel k záveru, že predmetnému návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť nemožno.
4. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobca podaným návrhom základné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neosvedčil, nakoľko sa domáhal jeho nariadenia z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca neosvedčil, že sa žalovaný zbavuje svojho majetku jeho predajom za nízku cenu, darovaním alebo zámenou za veci nižšej hodnoty. Skutočnosť, že žalovaný previedol nehnuteľnosti, zapísané na LV č. XXXX dňa 23.06.2020, na spoločnosť A7 Development, s.r.o., nie je dôkazom, že sa zbavuje svojho majetku s cieľom ohroziť prípadný výkon súdneho rozhodnutia, nakoľko žalobca v danom prípade neosvedčil, že tieto nehnuteľnosti boli predané za nízku cenu. Na uvedenej skutočnosti nemení nič ani to, že v spoločnosti A7 Development, s.r.o. je jedným zo spoločníkov konateľ žalovaného. Súd prvej inštancie mal taktiež za to, že ani skutočnosť, že žalovaný inzeruje predaj nehnuteľností, vlastníkom ktorých je, prostredníctvom realitnej kancelárie, nie je relevantným dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, pretože z uvedeného kroku žalovaného nevyplýva jeho úmysel zbaviť sa predmetných nehnuteľností predajom za nízku cenu, darovaním alebo zámenou
za veci nižšej hodnoty s cieľom ukrátiť žalobcu alebo ohroziť budúcu exekúciu na jeho majetok. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca sa len domnieva, že výkon exekúcie bude ohrozený, keď tvrdí, že žalovaný sa účelovo zbavuje majetku, nakoľko tieto tvrdenia a domnienky nijakým relevantným spôsobom neosvedčil, a preto nemôžu zakladať dôvod na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Realizovanie práva žalovaného vlastniť a scudzovať majetok nevyhnutne neznamená, že sa jedná o budúce ohrozenie exekúcie na majetok spoločnosti, preto zabezpečovacie opatrenie nie je možné nariadiť.
5. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, dôvodiac podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) C.s.p., t.j. súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
6. Žalobca v odvolaní uviedol, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie nie je riadne odôvodnené, v dôsledku čoho došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces, ktorého obsah je pomerne široký, avšak medzi jeho zložky možno zaradiť, zákaz ľubovôle, zákaz prekvapivých rozhodnutí, právo na vysporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu a tiež právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia a právo na jeho preskúmanie. Žalobca má za to, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné a nepresvedčivé. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia nie je podľa žalobcu možné vyvodiť, čo konkrétne žalobca neosvedčil, nakoľko skutočnosť, že žalovaný prevádza a aj v minulosti previedol svoj nehnuteľný majetok, vyplýva zo žalobcom predložených listov vlastníctva. V danom prípade však nie je smerodajná kúpna cena, nakoľko táto je vždy dohodou zmluvných strán, pričom zároveň môže odzrkadľovať rôzne podmienky, vzťahy medzi zmluvnými stranami a tiež môže závisieť od toho, kto je zmluvnou stranou na strane kupujúceho - či tretí subjekt, alebo spriaznená osoba ako v tomto prípade. Navyše, kúpna cena reálne vyplácaná byť nemusí. Žalobca má za to, že je nepochybné, že majetok žalovaného sa prevodmi, zavkladovanými pod V-1854/2020 z.d. 23.06.2020, čz - 625/20 dostal mimo sféry dosiahnuteľnej žalobcom pri uspokojovaní svojej pohľadávky, preto s názorom súdu prvej inštancie o neosvedčení exekúcie nemožno súhlasiť. Napadnuté uznesenie podľa žalobcu ďalej neobsahuje jasné, zrozumiteľné a logické vysvetlenie, prečo došlo k zamietnutiu návrhu na zabezpečovacie opatrenie, a akými úvahami sa pri rozhodovaní spravoval, ako sa vysporiadal s predloženými dôkazmi, ktoré považoval za relevantné a ktoré, naopak, nie. Súd prvej inštancie svoje odôvodnenie zhrnul do dvoch bodov, pričom jeden z nich je z obsahovej stránky všeobecným vymedzením inštitútu zabezpečovacieho opatrenia a v ďalšom bode odôvodnenia absentuje vysvetlenie záverov súdu prvej inštancie, na základe ktorých predmetný návrh zamietol.
7. Žalobca má ďalej za to, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil neosvedčenie rozhodujúcich skutočností, čo do dôvodnosti a trvania nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana, ako aj skutočností odôvodňujúcich obavu, že exekúcia bude ohrozená. V danom prípade na jednej strane súd prvej inštancie uviedol, že obava z marenia exekúcie nie je osvedčená, no na strane druhej konštatuje samotný prevod majetku zo strany žalovaného - zrealizovaný, ale aj stále prebiehajúci, a to práve prostredníctvom inzercie. Žalobca je toho názoru, že práve kroky žalovaného, ktorými už v minulosti previedol nehnuteľnosti na ním spriaznenú osobu, alebo ktorými sa v súčasnosti snaží previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam prostredníctvom realitnej kancelárie, vrátane širšieho kontextu jeho správania sa, sú dostatočnými dôkazmi toho, že žalovaný mieni sťažiť výkon exekučného konania na jeho majetok v prípade úspechu žalobcu v sporovom konaní a k tomuto sťaženiu už aj reálne pristúpil. Vyhýbanie sa plneniu zmluvných a zákonných povinností žalovanej strany sporu možno navyše vyvodiť aj z webového článku a reportáže, na ktorú žalobca odkazuje v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Žalovaný naďalej predmetné nehnuteľnosti ponúka na predaj, preto je o to viac naliehavá potreba nariadiť zabezpečovacie opatrenie v navrhovanom rozsahu. Zároveň sa podľa žalobcu súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia ani nezaoberal ním predloženými listinami a taktiež v odôvodnení neuviedol, či mal splnenie zákonných podmienok na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia - okrem samotnej existencie obavy z budúceho zmarenia exekúcie, za naplnené.
8. S poukazom na uvedené preto žalobca odvolaciemu súdu navrhuje, aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alebo aby napadnuté uznesenie zmenil tak, že ním navrhované zabezpečovacie opatrenie nariadi.
9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) doručil žalovanému návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a odvolanie žalobcu na vyjadrenie podľa § 329 ods. 1 C.s.p.
10. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že napadnuté uznesenie považuje za vecne správne a náležite odôvodnené. Žalovaný poukázal na to, že žalobcom namietaná inzercia predmetných nehnuteľností prostredníctvom realitnej kancelárie predsa neznamená, že sa žalovaný zbavuje svojho majetku, navyše, predmetné nehnuteľnosti boli od počiatku určené na predaj. Žalovaný disponuje niekoľkonásobne vyšším majetkom (hnuteľným aj nehnuteľným), ako je žalobou uplatňovaná suma, ktorý je určený na jeho ďalšie využívanie v rámci podnikateľskej činnosti, a toho sa nijak nezbavuje. Uvedené byty a nebytové priestory, ktoré žalovaný vybudoval, a to za účelom ich predaja, tak prirodzene následne predáva. Žalovaný má za to, že súd prvej inštancie rozhodoval na základe dôkazov a tvrdení žalobcu, a to, akým spôsobom súd predmetnú argumentáciu vyhodnotil, nemožno definovať ako nesprávny procesný postup pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým, navyše malo dôjsť k porušeniu práv žalobcu. Rovnako tak nie je nesprávnym procesným postupom ani skutočnosť, že napadnuté uznesenie je stručné, pretože aj napriek tomu je z neho jasné a zrejmé, že dôkazy predložené žalobcom súd prvej inštancie vyhodnotil ako nepreukazujúce jeho tvrdenia. To, že súd prvej inštancie nevyhodnotil žalobcom predložené dôkazy podľa jeho predstáv a vôle taktiež nemožno hodnotiť ako nesprávne skutkové zistenia a žalovaný má za to, že žalobca v danom prípade vôbec nepreukázal, že by žalovaný konal akýmkoľvek spôsobom za účelom zbavovania sa majetku, pretože ako podnikateľský subjekt predsa vykonáva svoju činnosť za účelom dosiahnutia zisku a pokiaľ vybudoval nehnuteľnosti za účelom ich predaja, tak je prirodzené, že po ukončení výstavby ich aj bude predávať. Jedná sa o výkon podnikateľskej činnosti a nie zbavovanie sa majetku, ako tvrdí žalobca. Žalovaný považuje priam za urážlivé tvrdenie žalobcu, že svojou bežnou podnikateľskou činnosťou „mieni sťažiť výkon exekúcie na jeho majetok pre prípad úspechu žalobcu“. Žalovaný záverom uviedol, že považuje za nekorektné tvrdenia žalobcu, že sa súd prvej inštancie nezaoberal ním predloženými dôkazmi z dôvodu, že ich nevymenoval v odôvodnení, a vníma to ako snahu odpútať pozornosť od podstaty, a to, že žalobca zákonné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nijakým spôsobom neosvedčil.
11. Na základe uvedených skutočností preto žalovaný odvolaciemu súdu navrhuje, aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní spisu súdu prvej inštancie a oboznámením sa s dôvodmi odvolania žalobcu dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť, nakoľko napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne.
13. Podľa § 343 ods. 1 C.s.p. zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
14. Podľa § 343 ods. 2 C.s.p. záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
15. Podľa § 343 ods. 3 C.s.p. výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
16. Podľa § 344 C.s.p. ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
17. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
18. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
19. Základnými predpokladmi na to, aby bolo zabezpečovacie opatrenie nariadené, sú :
a) existencia návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, b) spôsobilý predmet záložného práva, c) zriadenie záložného práva na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, d) existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.
20. Odvolací súd uvádza, že účelom zabezpečovacieho opatrenia je dočasná úprava práv a povinností sporových strán, ktorá ale neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej. Zabezpečovacím opatrením sa dočasne a predbežne upravujú pomery sporových strán, pričom z charakteru samotného zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nie je potrebné zisťovanie všetkých skutočností potrebných pre vydanie konečného rozhodnutia a nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre prijatie záveru o nevyhnutnosti nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúcej exekúcie vo vzťahu k žalovanej strane sporu - okrem existencie predmetného peňažného nároku však musí žalobca osvedčiť aj to, že aj bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná exekúcia voči žalovanému ohrozená, pričom táto obava musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Otázka ohrozenia exekúcie je otázkou objektívnou, keďže vzhľadom na objektívne skutočnosti musí hroziť, že vo fáze núteného výkonu rozhodnutia nebude mať povinný relevantné aktíva, voči ktorým sa bude môcť oprávnený uspokojiť. Naopak, otázka úmyselného zbavovania sa majetku na úkor veriteľa je otázkou subjektívnou a v danom prípade je potrebné preukázať úmysel, pričom obavu z ohrozenia exekúcie môže vyvolať akákoľvek skutočnosť svedčiaca o tom, že žalobca nebude v budúcnosti schopný účinne vymôcť svoj súdom priznaný nárok voči žalovanej strane sporu.
21. Súd prvej inštancie založil svoje zamietavé rozhodnutie na tom právnom základe, že žalobca relevantným spôsobom neosvedčil, že žalovaný sa účelovo zbavuje svojho majetku s cieľom ohroziť prípadný výkon súdneho rozhodnutia, a to jednak už dňa 23.06.2020 realizovaným prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, zapísaným na LV č. XXXX, na spoločnosť A7 Development s.r.o., v ktorej je jedným zo spoločníkov konateľ žalovaného, nakoľko žalobca neosvedčil, že by sa v danom prípade jednalo o predaj nehnuteľností za účelovo nízku cenu a zároveň ani následne zo strany žalovaného inzerovaného predaja nehnuteľností, ktorých je vlastníkom, cez realitnú kanceláriu, nakoľko mal za to, že predmetná žalobcom tvrdená subjektívna obava z ohrozenia exekúcie nepostačuje na nariadenie navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia.
22. Odvolací súd v danom prípade vyhodnotil, že ani opodstatnená námietka žalobcu o tom, že súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí neuviedol, ktoré skutočnosti mal, resp. nemal za osvedčené, však nemení nič na skutočnosti, že podaným návrhom žalobca základné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, neosvedčil. Vychádzajúc z ustálenej judikatúry ESĽP ako aj Ústavného súdu SR, konanie na súde prvej inštancie a na odvolacom súde tvorí jeden celok, preto je odvolací súd oprávnený korigovať určité nedôslednosti v procesnom postupe a v rozhodnutí súdu prvej inštancie, a to bez toho, aby muselo byť napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušené, čo zodpovedá aj samotnému princípu civilného sporového poriadku, ktorý nie je budovaný - na rozdiel od konania napr. v správnom súdnictve, na princípe kasačnom.
23. Odvolací súd má - rovnako ako súd prvej inštancie - za to, že zo strany žalobcu v danom prípade nebol osvedčený objektívny stav ohrozenia budúcej exekúcie, nakoľko nebolo preukázané, že žalovaná strana sporu ako nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k jej úplnému zmareniu a ani k jej výraznému sťaženiu. Žalobca vidí ohrozenie exekúcie v tom, že žalovaný prevádza a aj v minulosti previedol svoj nehnuteľný majetok na iné subjekty, navyše v prípade prevodu vlastníckeho práva k bytom a nebytovým priestorom zo dňa 23.06.2020 na spriaznenú osobu - spoločnosť A7 Development s.r.o. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd konštatuje, že predmetná námietka žalobcu nie je spôsobilá preukázať opodstatnenosť ním uvádzanej obavy z ohrozenia exekúcie, nakoľko práve skutočnosť, že by žalovaná strana sporu odpredávala nehnuteľnosti v zmysle inzercie uskutočňovanej prostredníctvom realitnej kancelárie (pričom zároveň odvolací súd považuje za podstatné podotknúť, že z výpisu z OR SR, oddiel: Sro, vložka č. 62796/ B žalovaného vyplýva, že sa jedná o výkon jeho podnikateľskej činnosti), bude mať za následok, že dôjde k transformácii majetku žalovaného nahradením vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam vlastníctvom finančných prostriedkov - a to za opodstatneného predpokladu primeranej miery zisku, čo je v danom prípade možné vyhodnotiť práve na prospech žalobcu. Navyše, žalobca v predmetnom konaní
hodnoverne nepreukázal, že žalovaný by takto nadobudnuté finančné prostriedky z predaja dotknutých nehnuteľností použil spôsobom, ktorý by ohrozil vymožiteľnosť jeho nároku.
24. Odvolací súd záverom dodáva, že skutočnosť, že žalobca sa s názorom súdu prvej inštancie nestotožňuje, sama o sebe nepostačuje na prijatie ním tvrdeného záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nesleduje účel základného práva na súdnu ochranu. To, že súd prvej inštancie neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv žalobcu, nemožno považovať za porušenie práva v zmysle čl. 46 Ústavy SR, nakoľko pod právo na spravodlivý proces nemožno subsumovať právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi závermi, navrhovaním a hodnotením dôkazov a ani právo na to, aby bola sporová strana pred všeobecným súdom úspešná, na čo poukazuje aj stabilná rozhodovacia činnosť ÚS SR (napr. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).
25. Keďže po posúdení všetkých relevantných skutočností vyplývajúcich z obsahu spisu dospel odvolací súd k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, t.j. že v preskúmavanej veci žalobca nijakým hodnoverným spôsobom nepreukázal dôvodnosť obavy z ohrozenia budúcej vymožiteľnosti svojho nároku, čím nedošlo k splneniu zákonných predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, preto napadnuté uznesenie, ktorým súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol, ako vo výroku vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 C.s.p.).
26. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p.).
27. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).