Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Co-26-2020.pdf
PDF · 81.75 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/26/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne Mgr. Martiny Trnavskej a sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej v spore žalobcu: REALITY - GO MONEY, s.r.o. so sídlom Nová ulica 1588, Stupava, IČO: 48 272 655, proti žalovanému: Mesto Považská Bystrica so sídlom Centrum 2/3, Považská Bystrica, IČO: 00 317 667, právne zastúpený JUDr. Miroslavom Zigom, advokátom, AK Nám. A. Hlinku 25/30, Považská Bystrica, o náhradu škody 4.546,45 eur, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 20. novembra 2019, č.k. 7C/29/2017-137, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal náhrady škody spôsobenej podľa žalobcu jeho právnemu predchodcovi pri vyrubovaní dane, teda pri výkone verejnej moci.
2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení zák. č. 514/2003 Z.z. , a to podľa § 3 ods. 1 písm. a), d), § 5 ods. 1, § 6 ods. 1, § 13 a podľa § 15 ods. 1. Z vykonaného dokazovania zistil, že žalovaný ako správca dane rozhodnutím č. 160071/2014 zo dňa 26.05.2014 vyrubil daňovníkovi Q. P. (postupcovi) daň z nehnuteľností na rok 2014 spolu vo výške 4.546,45 eur, ako aj to, že menovaný daňovník túto daň z nehnuteľností žalovanému uhradil. Podľa tvrdení pôvodného ako aj súčasného žalobcu postup žalovaného pri vyrubení dane z nehnuteľností na rok 2014 bol nesprávny, jeho následkom vznikla daňovníkovi škoda. Ako nesprávny postup žalovaného žalobca označil úradný postup žalovaného pri určení výšky tejto dane, keď žalovaný za účelom posúdenia možnosti zníženia sadzby dane z nehnuteľností neskúmal a nezohľadnil existenciu miestnych podmienok, ktoré bol žalovaný ako samosprávny územný celok schopný zabezpečiť daňovníkovi na realizáciu a výkon práv, ktoré sú obsahom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Podľa žalobcu žalovaný túto povinnosť v procese vyrubovania dane z nehnuteľností vôbec nesplnil, daň vyrubil bez zohľadnenia tých miestnych podmienok, ktoré zníženie sadzby dane opodstatňovali.
3. Zamietnutie žaloby súd prvej inštancie odôvodnil tým, že uplatnený nárok neposudzoval ako nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, ale ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím žalovaného č. 160071/2014 zo dňa 26.05.2014. Súd prvej inštancie pritom vychádzal z toho, že nesprávnym úradným postupom je v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. možné označiť len konanie alebo nekonanie orgánu verejnej moci (územnej samosprávy), ktorým tento orgán porušuje povinnosti pri uskutočňovaní úkonov v konaní. Nesprávny úradný postup nemožno
stotožňovať s prípadným nesprávnym a nezákonným rozhodnutím, t.j. rozhodnutím orgánu verejnej moci (územnej samosprávy), ktoré je v rozpore s právnym predpisom. Vychádzajúc z toho, že právne posúdenie je vecou súdu, prijal súd prvej inštancie záver, že žalobca namietal nezákonnosť rozhodnutia žalovaného č. 160071/2014 a nie nesprávnosť jeho úradného postupu.
4. Vychádzajúc z uvedeného súd prvej inštancie konštatoval, že nebol splnený ani jeden z predpokladov vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím v zmysle § 13 v spojení s § 5 ods. 1 a § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.
5. Podľa súdu prvej inštancie tiež postúpenie pohľadávky prichádzalo do úvahy až vtedy, ak by toto právo poškodeného, v danom prípade daňovníka Q. P., bolo priznané v daňovom konaní, prípadne judikované v konaní správneho súdnictva, a to výrokom konkrétneho nároku na náhradu škody, pričom daňovníkovi Q. P. takýto nárok nebol priznaný.
6. Ďalej súd prvej inštancie považoval za dôvod pre zamietnutie žaloby aj to, že rozhodnutie, ktorým mala byť škoda spôsobená je právoplatné a vykonateľné, a nebolo príslušným orgánom zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť v súlade s ustanovením § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.
7. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca a žiadal rozhodnutie zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie. Namietal právne posúdenie, na základe ktorého súd prvej inštancie posúdil žalobcom tvrdenú škodu ako škodu z nezákonného rozhodnutia, pričom správne sa jednalo o nesprávny úradný postup. Pritom aj v situácii, že žalovaný vydal rozhodnutie, nie je vylúčené, aby sa žalobca domáhal škody z nesprávneho úradného postupu žalovaného pri vyrubení dane z nehnuteľností. V otázke definovania nesprávneho úradného postupu žalobca citoval rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo 71/2009 zo dňa 27.01.2011, v ktorom najvyšší súd uviedol, že z obsahu pojmu nesprávny úradný postup vyplýva, že podľa konkrétnych okolností toho - ktorého prípadu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomocí určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pretože úradný postup nie je spravidla možné v právnom predpise upraviť do najmenších podrobností, treba správnosť úradného postupu posudzovať i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. K nesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť nielen pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej štátny orgán nerozhoduje, ale tiež v rámci jeho rozhodovacej činnosti.
8. Žalobca v odvolaní ďalej namietal závery súdu prvej inštancie o možnosti postúpiť pohľadávku na náhradu škody až po jej judikovaní a považoval za prípustné postúpenie pohľadávky na náhradu škody bez ohľadu na to, či bola alebo nebola priznaná rozhodnutím. Za nesprávny považoval žalobca aj záver súdu prvej inštancie, že súd nebol oprávnený skúmať, či žalovaný postupoval pri vyrubovaní dane správne alebo nesprávne. Napokon žalobca poukázal na to, že náhrady škody sa domáhal nielen v dôsledku nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v nezohľadnení miestnych podmienok pri vyrubovaní dane, ale aj ako dôsledku nezákonného viacnásobného daňového zaťaženia identického predmetu dane, ktorý prístup popiera ústavou garantované právo vlastniť majetok. Mal zato, že keď postupca nadobudol nehnuteľnosti z príjmov, ktoré už boli zdanené daňou z príjmov, nemohol byť zdanený druhýkrát daňou z nehnuteľností. Záverom odvolania žalobca zopakoval argumentáciu z konania pred súdom prvej inštancie o povinnosti správcu dane z nehnuteľností zohľadniť miestne podmienky, ktoré musia korelovať so zvýšením, resp. znížením dane.
9. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle ust. § 378 a nasl. CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť podľa § 387 CSP.
10. Žalobca v prvom rade namietal právne posúdenie, na základe ktorého súd prvej inštancie posúdil žalobcom tvrdenú škodu ako škodu z nezákonného rozhodnutia, pričom správne sa jednalo o nesprávny úradný postup.
11. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci: a) nezákonným rozhodnutím, d) nesprávnym úradným postupom.
12. K definícii pojmu nesprávny úradný postup prijal závery Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 2Cdo 205/2009 zo dňa 29.06.2010, v ktorom uviedol, že nesprávnym úradným postupom môže byť akákoľvek činnosť spojená s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi predpismi. Zákon však rozlišuje dva typy konania štátneho orgánu, ktoré vedú ku vzniku škody, a to nezákonné rozhodnutie a nesprávny úradný postup. Pojem nesprávny úradný postup ďalej nedefinuje, treba ho však vykladať ako akékoľvek iné porušenie právnych noriem, ktoré nie je rozhodnutím a nemalo smerovať k vydaniu rozhodnutia. V konečnom dôsledku ide o právne ošetrenia zodpovednosti štátu za úkony, ktoré nemožno kvalifikovať ako rozhodnutie (či opomenutie rozhodnutia).
13. Uvedené závery principiálne platia aj za súčasnej právnej úpravy a odvolací súd považuje za ich podstatu, že nesprávny úradný postup treba vykladať ako akékoľvek iné porušenie právnych noriem, ktoré nie je rozhodnutím a nemalo smerovať k vydaniu rozhodnutia.
14. V danom prípade však bolo výsledkom posúdenia daňovej povinnosti žalobcu rozhodnutie žalovaného o vyrubení dane z nehnuteľnosti. Práve v tomto rozhodnutí sa ako výsledok prejavil v plnej miere postup, ktorým žalovaný dospel k výške vyrubenej dane, a ktorý žalobca považuje za nesprávny úradný postup. Je teda zrejmé, že tento postup smeroval k vydaniu rozhodnutia, rozhodnutie bolo vydané, a preto bol správny záver súdu prvej inštancie, že zodpovednosť žalovaného za škodu mohla byť v tejto situácii založená iba na základe ustanovenia § 3 ods. 1 písm. a) zák. č. 514/2003 Z.z., teda ako dôsledok nezákonného rozhodnutia.
15. Súčasne bolo správne a nerozporované zistenie súdu prvej inštancie, že rozhodnutie žalovaného o vyrubení dane nebolo príslušným orgánom zrušené alebo zmenené a v súlade s ust. § 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. bol potom správny aj záver súdu prvej inštancie, že bez zrušenia alebo zmeny rozhodnutia nemožno právo na náhradu škody uplatniť. Tieto závery súdu prvej inštancie postačovali pre zamietnutie žaloby, a preto ani žalobcom v odvolaní namietaná nesprávnosť záverov súdu prvej inštancie o postúpení pohľadávky na náhradu škody nemohla mať vplyv na vecnú správnosť zamietavého výrok napadnutého rozhodnutia.
16. Čo sa týka poukazu žalobcu na prípustnosť uplatnenia náhrady škody z nesprávneho úradného postupu aj v rámci rozhodovacej činnosti orgánu verejnej moci, odvolací súd sa stotožňuje s názorom, že orgán verejnej moci sa môže dopustiť nesprávneho úradného postupu, za ktorý bude daná zodpovednosť v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. aj v procese, ktorého výsledkom je rozhodnutie orgánu verejnej moci. Nemôže sa však jednať o postup, ktorý vytvára podklad rozhodnutia a v rozhodnutí sa prejaví jeho výsledok. Napokon aj žalobcom odkazované rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo 71/2009 zo dňa 27.01.2011 vychádzalo zo skutkového stavu, v ktorom bolo za nesprávny úradný postup považované oneskorené vydanie rozhodnutia, teda postup, ktorý nie je podkladom rozhodnutia.
17. Správne súd prvej inštancie konštatoval aj to, že nebol oprávnený skúmať, či žalovaný postupoval pri vyrubovaní dane správne alebo nesprávne. Takýto záver musí súd rozhodujúci o náhrade škody prevziať z rozhodnutia príslušného orgánu o zmene alebo zrušení rozhodnutia, ktorým mala byť spôsobená škoda (§ 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z.) a nemôže v tomto smere robiť vlastné závery.
18. Pokiaľ žalobca poukázal na porušenie práva vlastniť majetok spočívajúce vo viacnásobnom daňovom zaťažení identického predmetu dane, platí aj o tejto námietke čo bolo uvedené vyššie, že súd nie je v konaní o náhrade škody spôsobenej orgánom verejnej moci oprávnený skúmať zákonnosť rozhodnutia, v ktorom mala mať škoda pôvod, pokiaľ toto rozhodnutie nebolo príslušným orgánom zrušené alebo zmenené. Zákonnosť je tu potrebné interpretovať v širšom zmysle vzťahujúcom sa aj na súlad s ústavou.
19. Vzhľadom na uvedené bolo napadnuté rozhodnutie vo výroku vecne správne a odvolací súd ho preto potvrdil.
20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP a v odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať dovolanie za podmienok stanovených v ust. § 419 až § 425 CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.