Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Ps/9/2020

Zmenené rozhodnutím 11CoP/36/2021
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Zlochu a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. ako členov senátu, v právnej veci posudzovanej: W. K., nar. 3. januára XXXX, bytom A. X. XX, XXX XX Y., právne zastúpená Mgr. Zuzanou Klúzovou, advokátkou, so sídlom AK Nám. SNP 27, 960 01 Zvolen, v konaní zastúpená procesným opatrovníkom Mesto Zvolen, Námestie Slobody 22, 960 01 Zvolen, za účasti Krajskej prokuratúry Banská Bystrica, o návrhu navrhovateľa: A.. W.. K. K., nar. XX. mája XXXX, bytom Y. XX, XXX XX I., o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, o odvolaní navrhovateľa, posudzovanej a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Zvolen, č.k. 5Ps/9/2020-170 zo dňa 27. apríla 2021, takto rozhodol: I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., III., IV. m e n í nasledovne: Súd W. K., nar. X.X.XXXX, trvale bytom Y., M. X. XX, o b m e d z u j e v spôsobilosti na právne úkony a to tak, že nie je oprávnená samostatne: - rozhodovať o svojom zdravotnom stave a o svojej liečbe, vrátane potreby ústavnej liečby, - vykonávania právnych úkonov vo vzťahu k nakladaniu s majetkom a správou financií v sume prevyšujúcej 1.000,-Eur a uzatváraniu zmlúv a akýchkoľvek iných právnych úkonov, ktorých hodnota plnenia predstavuje sumu prevyšujúcu 1.000,-Eur, z ktorých by W. K. nadobúdala povinnosti. Opatrovník je oprávnený a povinný rozhodovať o liečbe W. K., vrátane potreby ústavnej liečby a je oprávnený a povinný za W. K., vykonávať právne úkony týkajúce sa nakladania s majetkom a správou financií v sume prevyšujúcej 1.000,-Eur a uzatvárania zmlúv a akýchkoľvek iných právnych úkonov, ktorých hodnota plnenia predstavuje sumu prevyšujúpcu 1.000,-Eur, z ktorých by W. K. nadobúdala povinnosti. Opatrovník je povinný zasielať súdu písomné správy o zdravotnom stave W. K., o prípadnej realizácii ústavnej liečby a o nakladaní s jej majetkom a správou financií a o uzavretých zmluvách alebo iných právnych úkonoch, ktoré uzavrie za W. K., všetko v sume prevyšujúcej 1.000,-Eur a z ktorých by W. K. nadobúdala povinnosti. II. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku V. m e n í tak, že návrh navrhovateľa na obmedzenie spôsobilosti W. K. na právne úkony v oblasti styku s orgánmi verejnej moci z a m i e t a. III. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. o ustanovení opatrovníka a vo výroku VI. o trovách štátu p o t v r d z u j e."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, v právnej veci posudzovanej W. Š., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A. X. XX, XXX XX Y., občan SR, právne zastúpená Mgr. Zuzanou Klúzovou, advokátkou, so sídlom Nám. SNP 27, 960 01 Zvolen, v konaní zastúpená procesným opatrovníkom Mesto Zvolen, Námestie Slobody 22, 960 01 Zvolen, za účasti Okresnej prokuratúry Zvolen, o návrhu navrhovateľa A.. W.. K. Š., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Ž. XX, XXX XX I., občan SR, o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, takto

rozhodol:

I/ Súd W. Š., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Y., A.. X. XX o b m e d z u j e v spôsobilosti na právne úkony a to tak, že nie je oprávnená samostatne:

- rozhodovať o svojom zdravotnom stave a svojej liečbe, vrátane potreby ústavnej liečby.

II/ Za opatrovníka pre W. Š., nar. XX. XX. XXXX sa u s t a n o v u - j e jej syn A.. W.. K. Š., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom I., Ž. XX.

III/ Opatrovník je o p r á v n e n ý a p o v i n n ý rozhodovať o liečbe W. Š. vrátane potreby ústavnej liečby.

IV/ Opatrovník je p o v i n n ý zasielať súdu písomné správy o zdravotnom stave W. Š. a prípadnej realizácii ústavnej liečby vždy k 31. 12. každého kalendárneho roka.

V/ V prevyšujúcej časti sa návrh navrhovateľa z a m i e t a .

VI/ Súd štátu náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Navrhovateľ podal na tunajšom súde dňa 19. 05. 2020 návrh doplnený na výzvu súdu dňa 03. 07. 2020, v ktorom žiadal, aby súd u posudzovanej, ktorá je jeho matka, rozhodol, že táto nie je samostatne schopná rozhodovať o svojom zdravotnom stave a zdravotnej starostlivosti, ani nakladať s majetkovými hodnotami a finančnými prostriedkami prevyšujúcimi sumu 500,-- €. V návrhu navrhovateľ uviedol, že zhruba pred 20-timi rokmi bol on spolu s bratom prisúdený do starostlivosti otca a matka zostala žiť so svojou matkou (81 rokov). Jedným z dôvodov, prečo vtedy súd tak rozhodol, bol psychický stav jeho matky. Následne matka absolvovala niekoľko krát psychiatrické liečenie a dodnes je psychiatrickou pacientkou s diagnózou schizofrénia. Dá sa povedať, že do minulého roku bol jej stav v rámci možností stabilizovaný. Hoci jej vnímanie sveta bolo obmedzené, ale základné činnosti ako stravovanie, hygiena, nákupy zvládala samostatne, prípadne za pomoci babky. Jej stav sa zhoršil po nešťastnej smrti brata navrhovateľa v auguste minulého roku. Matka je až bigotne extrémne veriaca a bola spokojná, že brat odišiel do „zasľúbenej zeme“, napriek tomu ju táto udalosť silne zasiahla. Matka vynechala niekoľko

sedení u psychiatričky, kam chodí zhruba v 5 týždňových intervaloch. Teraz sa to zopakovalo opäť a začiatkom apríla nešla na termín a podarilo sa im dostať ju až 07. 05. Musel docestovať a s obrovským úsilím sa ju podarilo dostať do auta a k lekárke. Jej stav bol však veľmi nepriaznivý. Matka si neuvedomuje dôsledky svojho konania, je zmätená, má bludy. O týždeň museli podniknúť kroky na jej hospitalizáciu. Už minulý rok v marci, pokiaľ sa informoval u jej psychiatričky ohľadne jej stavu, mu lekárka navrhovala upraviť spôsobilosť na právne úkony u matky, avšak nepovažoval to v tom čase za akútne, avšak dnes si uvedomuje, že pohľad lekárky bol správny. Je presvedčený, že matka potrebuje špecializovanú starostlivosť v zariadení, kde vedia ako k takémuto typu poruchy pristupovať odborne. On ani babka nie sú schopní to zabezpečovať. Matka je naďalej schopná disponovať financiami do výšky jej invalidného dôchodku, má možnosť samostatne cestovať, čo aj často robila, po celom Slovensku cestovala sama. Avšak nemôže ďalej rozhodovať o svojom zdravotnom stave a starostlivosti, pretože vzhľadom na svoju diagnózu nevie posúdiť dôsledky svojho konania. Rovnako sa babka opakovane sťažovala, že sa matka túla po nociach, nezatvára dvere do bytu, pretože je presvedčená, že majú „vyššiu ochranu“ a nič sa im nemôže stať. Zabúda vypínať plyn na sporáku. Tvrdí tiež, že je anjel boží, ktorý má vyššiu moc a mali by ju ostatní poslúchať. Písomným podaním doručené súdu 21. 07. 2020 navrhovateľ uviedol, že navrhuje rozsah obmedzenia spôsobilosti len na schopnosť rozhodovať o svojom zdravotnom stave a zdravotnej starostlivosti.

2. Posudzovaná podala na tunajšom súde osobne dňa 23. 07. 2020 písomné podanie, ktoré však bolo adresované „pani primárke“, a obsahom ktorého bolo zhodnotenie poskytovania zdravotnej starostlivosti. Prostredníctvom právnej zástupkyne (na základe ustanovenia Centra právnej pomoci) podala posudzovaná písomné vyjadrenie, v ktorom s návrhom nesúhlasila a žiadala, aby súd konanie zastavil. Mala zato, že nie sú splnené podmienky na jej obmedzenie spôsobilosti. Potvrdila, že je psychiatrickou pacientkou, lieči sa u MUDr. Gašparovej a ambulantná forma liečby je pre ňu postačujúca, má dlhodobo priaznivý účinok. Je pravdou, že v apríli 2020 sa nedostavila na pravidelnú prehliadku, avšak iba z dôvodu obavy o nákazu novým korona vírusom. Už vo februári 2020 pociťovala zvýšenú námahu pri bežných úkonoch, oslabenie imunity, z ktorého dôvodu navštívila lekára. Aj následne pociťovala oslabenie imunitného systému a vyhýbala sa lekárskemu prostrediu. Je pravdou, že v máji 2020 bola hospitalizovaná cca na 5 týždňov, avšak na tej hospitalizácii trval navrhovateľ. Ak by jej zdravotný stav nebol vyhovujúci, hospitalizácia by zrejme naďalej trvala. Sama sa cíti v poriadku, netrpí žiadnymi bludmi ani zmätenosťou. Je schopná rozhodovať o svojom zdravotnom stave. K lekárom chodí sama, sama sa objednáva, sama sleduje termíny. Je schopná sa o seba riadne postarať, urobiť si nákup, variť, prať, žehliť, upratovať. Žije v 3-izbovom byte v spoločnej domácnosti so svojou matkou, navzájom si pomáhajú, majú pekný vzťah. Matka sa niekedy k nej správa neadekvátne jej veku, napr. jej prikazuje, kedy sa má vrátiť domov. Svojim konaním posudzovaná neohrozuje svoj život, nie je nebezpečná pre spoločnosť, nebola priestupkovo ani trestne postihnutá. Návrh syna považuje za neúprimný. Syn dlhodobo žije v Bratislave, do Zvolena chodí len občas, netrávia spolu veľa času. Cieľom jeho návrhu je umiestniť ju do špecializovaného zdravotníckeho zariadenia iba preto, že ona sama s tým nesúhlasí. Ak by to bolo potrebné, takýto návrh by zrejme už dávno podala aj jej ošetrujúca lekárka MUDr. Gašparová. Posudzovaná žiadala, aby pri rozhodovaní bolo vzaté do úvahy predovšetkým rešpektovanie jej súkromia a ľudskej dôstojnosti. V medziach ústavného významu práv človeka pri obmedzení sa primárne sleduje záujem dotknutého človeka a až následne záujem verejný, či tretích osôb. Nie je prípustné, aby došlo k preferovaniu verejného záujmu a záujmu tretích osôb na úkor záujmu dotknutej osoby. K zbaveniu alebo obmedzeniu spôsobilosti človeka na právne úkony možno pristúpiť až vtedy, ak sa vyčerpali menej represívne prostriedky a opatrenia (napr. trestného, priestupkového, či administratívneho práva) alebo, ak sa iné obmedzenia použiť nedajú, resp. sa stali neúčinné. Tieto skutočnosti je súd povinný skúmať ex offo. Ďalej poukázala na to, že v danom konaní má zásadný význam najmä znalecké dokazovanie a pripojené vyjadrenie ošetrujúcej lekárky bez ohľadu na jej odbornosť, považuje za nedostačujúce.

3. Procesný opatrovník po doručení písomného návrhu, písomným podaním zo dňa 11. 08. 2020 vyslovil súhlas s podaným návrhom navrhovateľa s poukazom na obsah návrhu a lekársku správu zdravotnom stave posudzovanej.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie na pojednávaní výsluchom navrhovateľa, výsluchom posudzovanej, výsluchom svedka, znaleckým dokazovaním a oboznámením listinných dokladov, a zistil nasledujúci stav veci.

5. Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že z vlastnej iniciatívy sa informoval u lekárky MUDr. Gašparovej ohľadne zdravotného stavu matky. Lekárka mu potvrdila, že sa jedná o chronické ochorenie a k úplnému vyliečeniu matky nikdy nedôjde. Jej stav bol sínusoidný, t. j. mala stavy, kedy bola v poriadku, ale mala aj stavy, ktoré sú zlé. Navrhovateľ uviedol, že s matkou sa navštevujú, kedy chodí ona k nim alebo oni k nej, cca 10x do roka. Matka cestuje vlakom, avšak sa stalo, že vystúpila na stanici a asi 2 hodiny odtiaľ nevedela vyjsť, musel ísť pre ňu na stanicu. Nevie, či bola v stave zmätenosti, ale nevedela konať tak, ako by mala. Lekárka mu aj oznámila, že nechodieva na určené kontroly, resp. mešká, niekedy príde aj o dva dni neskôr. Na jeseň 2019 sa stalo, že neprišla na kontrolu, resp. s výrazným oneskorením. V apríli 2020 sa to zopakovalo. V máji 2020 bola matka hospitalizovaná v PN Kremnica, kde ošetrujúci lekár aj zastupujúci lekár obdobne konštatoval, že celkové vyliečenie matky možné nie je a bola prepustená v stabilizovanom stave. V minulosti mu babka volávala, že matka nechce jesť lieky a preto musela prejsť na injekčnú liečbu. On aj babka matku motivovali, aby chodila na kontroly a jej stav bol v rámci možností dobrý. Keď je mama v zlom stave, na nič nereaguje, len sa modlí, nemožno s ňou komunikovať. Zhoršuje sa jej aj príjem potravy, aj pred spomínanou hospitalizáciou bola len kosť a koža. Teraz sa jej stav opätovne zlepšil. Čo sa týka jej samostatnosti, babka hovorí, že matka sa vie o seba postarať, ale podľa názoru lekára zrejme nie je celkom samostatná. Navrhovateľ vyslovil obavu, že v budúcnosti, ak sa babka pominie, nevie, či bude matka schopná fungovať úplne samostatne. Stalo sa, keď nešla na injekciu, že nevedeli, kde je, volala mu babka. Na to on volal matke, ale odmietla mu povedať cez telefón, kde je, museli to riešiť cez políciu a bola vypátraná cez mobilný telefón, bola nájdená v nejakej priemyselnej štvrti. Rovnako sa stalo, že matka odchádzala v noci a vracala sa o štvrtej nadránom a nevedia, kde vlastne bola. O tomto návrhu sa rozprával aj s babkou, ktorá s tým vyslovila súhlas, avšak po podaní návrhu babka zmenila názor. Navrhovateľ však zotrval na podanom návrhu, mal zato, že koná v prospech matky.

6. Posudzovaná v konaní pred súdom uviedla, že býva so svojou 82 ročnou matkou v 3-izbovom byte. Je vegetariánka, varí si sama, ale varí aj nevegetariánske jedlá. Na nákupy chodí spolu s matkou, prípadne aj sama, tak isto kupuje oblečenie aj pre matku, zabezpečuje lieky. Doma vie obsluhovať aj práčku, ev. si perie v rukách, rovnako vie obsluhovať domáceho i-robota. Uviedla, že chodí k MUDr. Gašparovej, neužíva lieky, ale injekcie. Toho času chodí každých 6 týždňov, predtým chodila každých 4-5 týždňov a boli jej podávané injekcie. Teraz cez koronu nebola na kontrole, pretože mala problém s tlakom. Aj jej mama bola chorá, mala virózu, čo chytila aj ona sama, brala antibiotiká, preto nechcela ísť k doktorke, aby nechytila aj niečo viac. Telefonický kontakt na doktorku nemala, t. času už má číslo na sestričku. Ďalej navštevuje aj MUDr. Spodniakovú na internom pre vysoký tlak, boli jej predpísané lieky a pomáha jej aj pitie čaju. Bola odoslaná na vyšetrenie kvôli štítnej žľaze, je pravdou, že šla o jeden deň neskôr, avšak ju zobrali.

7. Pred súdom bola vypočutá ako svedok G. A. - matka posudzovanej, ktorá potvrdila, že s dcérou bývajú v 3-izbovom byte už dlhšiu dobu, keď cca pred 11-timi rokmi jej zomrel manžel, zostali samé dve. Dcéra chodí k lekárke, berie injekcie a nikdy sa nestalo, že by nešla, len 1x cez koronu nešla, zrejme preto, aby neochorela. Vždy keď príde od doktorky, jej to povie, kedy má ísť a ona to zapíše do kalendára. Spoločne si kupujú všetko, čo potrebujú, viac menej nákupy robí jej dcéra, aj do domácnosti, aj jej na oblečenie, pretože ona sama nerada chodí do mesta. Spoločne sa starajú o domácnosť. Čo sa týka liečby, dcéra predtým chodila k MUDr. Moravčíkovi, asi pred 19-timi rokmi bola hospitalizovaná v PN Kremnica, kde jej bolo doporučené, aby zmenila doktora, z akého dôvodu, nevie. Toho času chodí k MUDr. Gašparovej, najskôr brala lieky, ale brala ich nepravidelne, preto jej predpísali injekcie, na ktoré chodí každých 5 týždňov. Vie, že injekcie predpisujú tým, čo nechcú brať lieky. Na injekcie chodí asi 5 rokov, chodí na ne pravidelne. S tým nie sú žiadne problémy. Dcéra bežne cestuje samostatne, chodí aj do Banskej Bystrice a podobne. Na otázku, či sa stalo, že dcéra odíde a jej matka nevie, kde je, spočiatku tvrdila, že sa to nestalo. Po oboznámení, keď navrhovateľ popísal jednu takú situáciu, svedkyňa uviedla, že raz sa to stalo, keď nešla na tú injekciu, dcéra odišla a nič nepovedala, bolo to v noci. Bola privolaná aj polícia a za pomoci jedného pána sa ju podarilo nájsť. Následne bola hospitalizovaná v nemocnici, po prepustení chodí k doktorke. Svedkyňa uviedla, že na jej dcéru zle pôsobila udalosť z minulého roka, kedy jej náhle zomrel syn. Ona je veľmi veriaca, veľmi sa modlila, neskôr ju to však prešlo, avšak za to obdobie chodila k lekárom. Dcéra jej povedala, že chodí k MUDr. Gašparovej, avšak doktorka sa asi spojila so synom, preto ju chce zmeniť. Svedkyňa uviedla, že si vie predstaviť aj to, že dcéra v budúcnosti bude vedieť fungovať sama, pokiaľ bude riadne brať lieky, vie sa o seba postarať, vie kedy má brať lieky, na to nepotrebuje kontrolu. Informácie ohľadne liečby má svedkyňa výlučne od dcéry, s lekárkou v kontakte sama nie je. K podanému návrhu svedkyňa uviedla, že žiadala vnuka, aby stiahol uvedený

návrh, pretože ona sama má 82 rokov a nechce chodiť po súdoch a rovnako je proti tomu, aby syn voči matke podával nejaký návrh na súd.

8. Podľa správy Sociálnej poisťovne je posudzovaná poberateľkou invalidného dôchodku, t. času vo výške 340,90 € mesačne. Posudzovaná na pojednávaní uviedla, že je nemajetná, byt je písaný na jej matku.

9. Podľa lekárskej správy MUDr. Gašparovej z 5/2020 je posudzovaná dlhoročne v psychiatrickej starostlivosti pre závažné duševné ochorenie z okruhu schizofrénie, bola opakovane hospitalizovaná. Priebeh poruchy je nepriaznivý s narastaním post psychotického deficitu, oslabenie samostatného adekvátneho fungovania, nakladania s financiami, zhodnotenia svojho zdravotného stavu a potreby prípadnej liečby a hospitalizácie, ako aj svojho trvalého pobytu (nutnosť umiestnenia v sociálnom zariadení s psychiatrickým dohľadom). Podľa správy MUDr. Gašparovej z 24. 09. 2020 (odpoveď na výzvu súdu), lekárka uviedla, že pacientka je v dlhodobej psychiatrickej starostlivosti pre závažné duševné ochorenie - paranoidná schizofrénia, ktorej priebeh je od začiatku nepriaznivý s narastaním post psychotického deficitu - negatívne následky ochorenia. Pacientka bola opakovane hospitalizovaná pre nedostatočnú spoluprácu a vynechávanie liečby, naposledy v roku 2012. Odvtedy pravidelne chodila na kontroly s podávaním injekčnej formy lieku raz za 4-5 týždňov. Minulý rok po tragickom úmrtí syna došlo k vynechaniu kontrol od 18. 06. do 18. 10. 2019. Potom pravidelné kontroly do 17. 02. 2020. Následne až na apel psychiatra a syna prišla na kontrolu v doprovode syna 07. 05. 2020. Hospitalizovaná od 12. 05. do 25. 06. 2020, predtým hľadaná políciou. Liečba a psychiatrická starostlivosť u pacientky je trvalá, nutná doživotne, nie je predpoklad zlepšenia stavu. Pacientka je ovplyvniteľná, hrozí riziko zneužitia inými osobami vo finančne oblasti. Toho času jej zabezpečuje starostlivosť matka, s ktorou žije v spoločnej domácnosti. Pacientka je k svojmu stavu nekritická, nozoagnostická, čo je riziko pre nedodržanie dostatočnej spolupráce v liečbe.

10. Podľa prepúšťacej správy PN Kremnica, bola posudzovaná hospitalizovaná od 12. 05. do 25. 06. 2020. Bola privezená RLP Zvolen pre dekompenzáciu psychického stavu. Objektívne psychiatricky bolo zistené, že posudzovaná je rečná spontánne, v celku spolupracujúca, nutné však opakované usmernenie, jej odpovede sú bludne sýtené, myslenie sa javí koherentné, s religióznymi a paranoidnými bludnými obsahmi s dopadom na konanie, správanie s nutnosťou usmernenia, ale je podrobivé. Diagnostický záver paranoidná schizofrénia. V rámci epikrízy bolo konštatované, že pri liečbe počas hospitalizácie bol postupne nastavený stabilizátor nálady a po zvážení nedostatočnej účinnosti v ambulantných podmienkach liečby nebolo pokračované v depotnej liečbe, ale bol zvolený iný postup, na oddelení sa pacientka primerane adaptovala, postupne došlo k ústupu akútnej psychotickej symptomatiky. V psychopatologickom obraze zostávajú rezíduá patologických obsahov v myslení, ale ich dopad na konanie je redukovaný. Opakovane bol telefonický pohovor so synom pacientky, ktorý bol informovaný o chronickosti ochorenia. V stabilizovanom stave bola pacientka prepustená do ambulantnej psychiatrickej starostlivosti. Bol doporučený dohľad nad užívaním liekov, zvážiť podanie depotnej formy antipsychotika pre opakovanú anamnézu nedostatočnej kompy kompliancie v užívaní liekov.

11. Posudzovaná predložila lekársky nález z 13. 02. 2020 z interného oddelenia, kde sa dostavila z dôvodu subjektívneho pociťovania námahy a zvýšeného krvného tlaku. Bola doporučená interná kontrola o pol roka.

12. Súd vo veci ustanovil znalca MUDr. Bahledovú za účelom posúdenia spôsobilosti na právne úkony u posudzovanej s dôrazom na otázku zdravotnej starostlivosti. Znalkyňa podala vo veci písomný znalecký posudok č. 3/2021 a zároveň bola vypočutá na pojednávaní. Znalkyňa uviedla, že pri vypracovaní znaleckého posudku osobne vyšetrila posudzovanú, mala k dispozícii jej zdravotnú dokumentáciu od všeobecného lekára, aj psychiatrickú dokumentáciu, ako aj obsah spisu. Zistila, že posudzovaná trpí od roku 1992 závažným ochorením z okruhu schizofrénie, od roku 2001 bola plne invalidizovaná. Opakovane došlo k hospitalizácii v psychiatrickej nemocnici pre ťažké psychotické stavy, naposledy v máji 2020. Posudzovaná nemá dostatočný náhľad na svoje ochorenie, často nespolupracovala v liečbe, vysadila lieky, ktoré jej boli predpísané. Aj z toho dôvodu nasledovala nutná hospitalizácia. V dôsledku takéhoto postupu sa u nej vyvinula závažná porucha - post procesuálny defekt osobnosti. Jedná sa o stav trvalý, liečbou neovplyvniteľný. Je pravdou, že od mája 2020 spolupracuje v liečbe a v čase vyšetrenia znalkyňa nezistila žiadne manifestné znaky, avšak stav pacientky je nezmenený.

Je zrejmé, že sama nevie posúdiť svoj psychiatrický zdravotný stav, jej hospitalizácie boli spravidla nedobrovoľné, preto je vhodné obmedziť ju v oblasti rozhodovania o svojom zdravotnom stave. Znalkyňa v písomnom znaleckom posudku v časti psychopatologický rozbor - psychiatrická anamnéza uviedla, že sa posudzovaná lieči na psychiatrii od roku 1992 s diagnózou paranoidná schizofrénia a tiež diagnózou reziduálna schizofrénia so stabilným post psychotickým defektom. Bola opakovane hospitalizovaná na psychiatrických oddeleniach pre zhoršenie stavu. Počas ambulantnej liečby opakovane menila psychiatrov (MUDr. Bahledová, MUDr. Štrbianová, MUDr. Gašparová, MUDr. Moravčík), nedostatočne spolupracovala pri liečbe. Bolo zistené, že psychiatrické kontroly v roku 2019 až 2020 do hospitalizácie v PN Kremnica boli nepravidelné, cca po 3-5 mesiacoch, nedodržiavala depotnú liečbu - podávanie injekcií v pravidelných intervaloch každé 4 týždne. V máji 2020 bolo konštatované zhoršenie stavu, prítomné poruchy v myslení, bizarnosti v konaní neohrozujúce okolie, avšak nedá sa vylúčiť nátlakové či agresívne správanie pri kladení odporu pacientke. Pri vynechaní pravidelnosti v liečbe sú prítomné psychotické dekompenzácie a nie je schopná samostatného bežného fungovania. Je totálne nekritická, dominuje ťažký post psychotický defekt osobnosti. Bol doporučený dohľad pri užívaní liekov a zabezpečenie pravidelného podávania injekčnej depotnej liečby. Pri kontrole 25. 06. 2020 bol konštatovaný ťažký post psychotický defekt osobnosti, nie je schopná samostatného bežného fungovania. Pri kontrole 27. 10. 2020 konštatované myslenie autisticko-dereistické, zúžené na náboženské úvahy. Je nekritická, nozognostická, dominuje ťažký post psychotický defekt osobnosti. Pri vyšetrení znalkyňa zisťuje nenarušenú luciditu vedomia, orientácia všestranne správna, vo vnímaní nie sú aktuálne prítomné poruchy typu halucinácií, ani prítomné poruchy obsahu myslenia typu choromyseľných bludov. V minulosti boli prítomné paranoidné a religiózne bludy s dopadom na konanie. Jej úsudkové schopnosti sú oslabené, schizofrénne zmenené, v dôsledku čoho môže mať problémy primerane vyhodnotiť zložité situácie, náročné na plánovanie, predvídanie, hlavne pri právnych úkonoch, ktoré by ju mohli zaväzovať k plneniu materiálnych alebo finančných povinností, nedokáže v plnom rozsahu domyslieť dôsledky svojho konania. Bola zistená osobnosť s post psychotickým defektom, s narušením pôvodnej osobnosti, s narušenou schopnosťou zvládať požiadavky bežnej reality, s narušením pôvodných spôsobilostí uplatniť svoje vzdelanie a nadobudnuté zručnosti a vedomosti, so zníženou frustračnou toleranciou, s poruchami vôľového konania v zmysle oslabenia vôľových mechanizmov, zvýšená sugestibilita. Náhľad na ochorenie (nozognózia) možno hodnotiť ako nedostatočný. Hoci v súčasnej dobe spolupracuje pri liečbe, nie je jednoznačne presvedčená o tom, že je psychicky chorá, čo dokazuje aj nedostatočná spolupráca pri liečbe v minulosti s následným zhoršením psychického stavu. Do budúcna sa nedá zaručiť, že bude pri liečbe dostatočne spolupracovať. V súčasnosti je jej stav v sociálne únosnej remisii, je kompenzovaný, nie sú prítomné manifestné psychotické prejavy v zmysle porúch vnímania, myslenia, paticky zmenenej nálady či neprimeraného správania. Pri zhoršení psychického stavu však dochádza u posudzovanej k neprimeranému správaniu, nemá náhľad na svoje ochorenie, nespolupracuje pri liečbe, nedokáže reálne hodnotiť rôzne životné situácie a primerane hodnotiť dôsledky svojho konania. Zhoršenie jej stavu sa nedá dopredu predvídať, môže k nemu prísť pri nedodržaní liečebného režimu, ale aj pri psychickej a telesnej záťaži, či nedostatku spánku. Ochorenie u posudzovanej došlo do chronického štádia, teda jej stav je trvalý a podľa súčasných medicínskych možností sa nedá výraznejšie liečbou ovplyvniť v zmysle dlhodobej remisie. Na pojednávaní na otázku opatrovníka znalkyňa doplnila, že v daných prípadoch sú pacientom predpisované lieky tzv. antipsychotiká, ktoré redukujú spomínané manifestačné príznaky, t. j. poruchy vnímania a myslenia. Halucinácie môžu byť rôzne, napr. prikazujúce, ktoré riadia pacientovi nejaké konanie a tým môžu ubližovať svojmu okoliu, hoci si to sami neuvedomujú. U posudzovanej došlo už k takej zmene osobnosti, že napriek dosiahnutému primeranému vzdelaniu vo svojom stave toto už nevie využiť. Liečba znižuje riziko dekompenzácie, ale nevie ho celkom vylúčiť. O stave pacientky svedčí aj časté striedanie psychiatrov, znalkyňa uviedla, že v minulosti bola posudzovaná aj jej pacientkou a býva príznačné, že ak pacient nechce užívať predpísané lieky alebo doporučenia lekára, tohto zmení. Na stav posudzovanej môžu pôsobiť aj rôzne záťažové situácie, tak ako bola situácia, keď jej zomrel syn. Aj takéto situácie môžu viesť k jej dekompenzácii. Tieto situácie samé o sebe tiež môžu spôsobiť, že prestane užívať medikamentóznu liečbu, ale podstatou problému u posudzovanej je, že pacientka nemá dostatočný náhľad na ochorenie a teda neprijíma svoj stav ako ochorenie a nevyhnutnosť liečby. V písomnom znaleckom posudku k potrebe liečby znalkyňa uviedla, že pre posudzovanú je veľmi dôležité, aby sa podrobovala liečbe, a ak sa tak nedeje, narastal by u nej post psychotický defekt osobnosti a upadala by po stránke duševnej aj telesnej. V odpovedi na otázku č. 4 znalkyňa zdôraznila, že posudzovaná nedodržiavala vždy samostatne predpísanú liečbu a nespolupracovala dostatočne s lekárom. Boli obdobia, keď kontroly a užívania liekov boli pravidelné, ale pokiaľ mala dojem, že sa cíti dobre, lieky nepotrebuje, vynechala ich a následne sa jej stav zhoršoval. Taktiež sú pre ňu kritické stresové a záťažové situácie, telesné vyčerpanie, nedostatok

spánku, ovplyvnenie inými ľuďmi, čo sa týka liečby a podobne. V odpovedi na č. 6 znalkyňa uviedla, že pri nedodržiavaní liečby môže byť posudzovaná potencionálne nebezpečná pre spoločnosť, ale aj pre seba. V odpovedi na otázku č. 7, kedy súd uložil znalcovi uviesť aj ďalšie zistenia, ktoré považuje za potrebné, znalkyňa poukázala na to, že posudzovaná je sugestibilná, ľahko ovplyvniteľná inými ľuďmi, ktorí by ju mohli zneužiť vo svoj prospech. Nie je spôsobilá robiť právne úkony majetkového alebo finančného charakteru, ktoré by ju zaväzovali k majetkovým alebo finančným plneniam, nie je spôsobilá uzatvárať zmluvy o pôžičke, úvere, obchodné zmluvy, zmluvy ktorými by na seba voči veriteľovi vzala povinnosť uspokojiť pohľadávku, ak ju neuspokojí dlžník. V súčasnosti je schopná nakladať s finančnými prostriedkami do výšky svojho dôchodku, taktiež v iných oblastiach ako je rozhodovanie o osobných záležitostiach, kontakte s úradmi, volebné právo nie je potrebné obmedziť. Znalkyňa poznamenala, že pri výsluchu vyšetrovanej sa nedá vylúčiť aj jej rozrušenie, pretože nechápe, že pozbavenie spôsobilosti na niektoré úkony je nutné kvôli ochrane jej osoby a nesúhlasí s tým. Na pojednávaní znalkyňa uviedla, že posudzovaná je schopná vybaviť si bežné služby ako preberanie pošty, jednoduché úkony vo vzťahu k verejným orgánom, ale niektoré nie. Napríklad otázka prípadnej zmeny trvalého pobytu by bola otázna, t. času však žije u svojej matky a zrejme by od nej neodišla. Čo sa týka rôznych podávaní a vystupovaní v konaniach pred súdom, či inými orgánmi, tohto by zrejme sama schopná nebola. Čo sa týka bežných úkonov, starostlivosti o seba, tieto si posudzovaná vie vybaviť sama, ako to však bude do budúcna, sa znalkyňa vyjadriť nevie. Je zrejmé, že asi nie celkom dobre vie hospodáriť s financiami, nakoľko pri otázke ako vychádza s dôchodkom vedela presne povedať, koľko a na čo minie, avšak povedala aj, že si pýta aj peniaze od svojej matky od 20,-- do 50,-- €.

13. Na základe výpovede znalkyne súd dal priestor navrhovateľovi, nakoľko predniesol úvahu o rozšírení návrhu o otázky ekonomické a finančné. Na pojednávaní dňa 27. 04. 2021 žiadal, aby jeho matka bola obmedzená v spôsobilosti na právne úkony aj o otázky ekonomické a finančné tak, že bude obmedzená v spôsobilosti na právne úkony na nakladanie s finančnými prostriedkami, ktoré kumulatívne presahujú sumu 1.000,-- €, ako aj na akékoľvek zmluvné záväzky, ktorých predmetom plnenia by bolo zaplatenie tejto sumy v celkovej výške zmluvného plnenia. Uznesením na pojednávaní súd pripustil zmenu návrhu navrhovateľa.

14. Podľa , ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná nie je schopná robiť právne úkony, súd ju pozbaví spôsobilosti na právne úkony. Podľa ods.2, ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov, alebo omamných prostriedkov či jedov je schopná robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jej spôsobilosť na právne úkony a rozsah obmedzenia určí v rozhodnutí.

14.1 Podľa , zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorú súd rozhodnutím pozbavil spôsobilosti na právne úkony, alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony súd rozhodnutím obmedzil, je súdom ustanovený opatrovník.

14.2. Podľa § 231 písm. a/ C. m. p., v konaní o spôsobilosti na právne úkony súd rozhoduje o obmedzení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony.

14.3. Podľa § 248 ods. 1 C.m.p., konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je spojené s konaním o ustanovení opatrovníka podľa § 272 až 277. Podľa ods. 2, ak súd rozhodne o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, vo výroku rozsudku vymedzí rozsah, v akom spôsobilosť osoby na právne úkony obmedzil, a ustanoví jej opatrovníka.

14.4. Podľa § 274 ods. 2 C.m.p., v uznesení, ktorým ustanovuje opatrovníka, súd vymedzí rozsah opatrovníckych práv a povinností v súlade s účelom, na ktorý bol opatrovník ustanovený.

14.5 Podľa čl. 14 <aspi://module='ASPI'&link='460/1992%20Zb.%2523%25C8l. 14'&ucin-k- dni='30.12.9999'> SR, má každý spôsobilosť na práva.

14.6 Podľa

čl. 16 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='460/1992%20Zb.%2523%25C8l.16'&ucin-k-dni='30.12.9999'> SR, nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom.

14.7 Podľa

čl. 19 ods. 2 <aspi://module='ASPI'&link='460/1992%20Zb.%2523%25C8l.19'&ucin-k-dni='30.12.9999'> SR, má každý právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.

14. 8 Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

14.9 Podľa čl. 8 Dohovoru má každý právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

14.10 Podľa čl. 14 Dohovoru, užívanie práv a slobôd priznaných týmto dohovorom musí byť zabezpečené bez diskriminácie založenej na akomkoľvek dôvode, ako je pohlavie, rasa, farba pleti, jazyk, náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, národnostný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, rod alebo iné postavenie.

14.11 Podľa čl. 12 ods. 1, 2 a 3 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím , osoby so zdravotným postihnutím majú kdekoľvek právo na uznanie svojej osoby ako subjektu práva (odsek 1). Osoby so zdravotným postihnutím majú spôsobilosť na právne úkony vo všetkých oblastiach života na rovnakom základe s ostatnými (odsek 2). Zmluvné strany prijmú príslušné opatrenia, ktoré majú umožniť osobám so zdravotným postihnutím prístup k pomoci, ktorú môžu potrebovať pri uplatňovaní svojej spôsobilosti na právne úkony (odsek 3).

15. K problematike rozhodovania súdu o spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony súd uvádza, že súčasná platná hmotno-právna úprava v umožňuje jednak pozbavenie fyzickej osoby spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu a jednak obmedzenie spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony v čiastočnom rozsahu stanovenom súdom. Napriek dikcii vyplývajúcej z hmotného práva treba konštatovať, že moderné právne úpravy aj rozhodnutia európskych súdnych autorít v snahe o zachovanie relevantného a rovného postavenia osôb so zdravotným postihnutím netolerujú možnosť úplného pozbavenia fyzickej osoby spôsobilosti na právne úkony (viď komentár - Smičková - Števček - Tomašovič - Kotrecová a kolektív). Z tohto dôvodu právna úprava procesného postupu súdu v konaní o spôsobilosti na právne úkony v účinná od 01. 07. 2016 prelamuje nevyhovujúce nastavenie hmotno-právneho vymedzenia intenzity zásahov do spôsobilosti na právne úkony fyzických osôb a rešpektuje moderný náhľad na danú problematiku. tak umožňuje súdu vo vzťahu k spôsobilosti na právne úkony rozhodnúť len obmedzujúcim spôsobom.

16. Na základe vykonaného dokazovania bolo pred súdom jednoznačne preukázané, že posudzovaná trpí duševnou poruchou a to závažným duševným ochorením paranoidná schizofrénia s post psychotickým defektom osobnosti. Jej stav je trvalý, jedná sa o celoživotné ochorenie, liečbou len čiastočne ovplyvniteľné. Liečba je len symptomatická, udržujúca. Za súčasných medicínskych možností je prognóza ochorenia neistá, nedá sa úplne vyliečiť. Pre posudzovanú je veľmi dôležité, aby sa liečbe podrobovala, pokiaľ by sa liečbe nepodrobovala, narastal by u nej post psychotický defekt osobnosti a dochádzalo by k úpadku po stránke duševnej aj telesnej. Uvedený stav posudzovanej mal súd za preukázaný lekárskymi správami ošetrujúcej lekárky MUDr. Gašparovej, ako aj znaleckým dokazovaním. Zdravotný stav posudzovaná nespochybňovala a tvrdila, že sa riadne podrobuje predpísanej liečbe. Vykonaným dokazovaním však súd nemal za preukázané toto tvrdenie posudzovanej. Naopak, z lekárskych správ ošetrujúcej lekárky, ako aj z vykonaného znaleckého dokazovania vyplynulo, že posudzovaná sa psychiatricky lieči od roku 1992, od roku 2001 je poberateľkou plného invalidného dôchodku kvôli psychiatrickej diagnóze. Už v roku 2007 pri psychiatrických kontrolách boli vykonané záznamy o post psychotickom defekte osobnosti, o kritickosti a nozoagnózii len parciálnej (náhľad na ochorenie). Bolo konštatované, že už v minulosti posudzovaná nedostatočne spolupracovala pri svojej liečbe, dochádzalo opakovane k zmene psychiatrov, čo je typické práve pri pacientoch, ktorí nemajú dostatočný náhľad na svoje ochorenie, t. j. nie sú jednoznačne presvedčení o tom, že sú psychicky chorí, a že je nevyhnutné dodržiavanie pravidelnej liečby tak, ako to bolo zistené aj v tomto konkrétnom prípade. Ďalej bolo preukázané, že u posudzovanej volil ošetrujúci psychiater depotnú liečbu - podávanie

injekcií a to z toho dôvodu, že posudzovaná nepravidelne užívala predpísané lieky. Uvedená okolnosť vyplynula aj z výpovede navrhovateľa, ako aj z výpovede svedkyne - matky posudzovanej. Rovnako tak z lekárskeho potvrdenia MUDr. Gašparovej vyplynulo, že práve pre nedostatočnú spoluprácu a vynechávanie liečby bola posudzovaná opakovane hospitalizovaná pre zhoršenie zdravotného stavu. Od roku 2012 je jej predpísaná injekčná forma lieku a od poslednej hospitalizácie v roku 2012 dochádzalo k pravidelným kontrolám. K vynechaniu kontroly došlo od 18. 06. do 18. 10. 2019, čo mohlo mať súvis aj s tragickým úmrtím syna posudzovanej. Od februára 2020 opätovne vynechala kontroly a až na apel psychiatra a syna, t. j. navrhovateľa sa dostavila v doprovode syna 07. 05. 2020. Hoci posudzovaná odôvodňovala vynechanie kontroly začiatkom roka 2020 pandemickou situáciou a svojim nepriaznivým zdravotným stavom, súd konštatuje, že posudzovaná svojho ošetrujúceho lekára nijako neinformovala o tejto situácii a až na naliehanie, či už psychiatra alebo syna, sa opätovne dostavila na potrebnú kontrolu. Došlo k situácii, kedy bez oznámenia odišla z domu a musela byť vyhľadaná políciou, odmietala svojim blízkym uviesť, kde a z akého dôvodu sa zdržiavala. Nasledovala jej hospitalizácia od 12. 05. do 25. 06. 2020. Navrhovateľ uviedol, že v tom čase matka bola v zlom aj fyzickom stave, kedy zjavne schudla, nakoľko nesledovala príjem svojej stravy. Podľa lekárskej správy z hospitalizácie bola posudzovaná prijatá pre dekompenzáciu svojho psychického stavu a až po nasadení zodpovedajúcej liečby sa jej stav postupne upravil, stabilizoval a následne v stabilizovanom stave bola prepustená do ambulantnej psychiatrickej starostlivosti, bol však doporučený ako vhodný dohľad nad užívaním liekov. Z výpovede matky posudzovanej vyplynulo, že liečbu si reguluje posudzovaná sama, stará matka sa len informuje u posudzovanej, či chodí na kontroly a či berie predpísanú liečbu, nie je však v kontakte s ošetrujúcou lekárkou, preto vychádza výlučne z tvrdení posudzovanej. Tak ako ošetrujúca lekárka, tak aj znalci konštatovali u posudzovanej vplyv diagnózy na jej celkový zdravotný stav, ako aj vplyv na neschopnosť zhodnotenia svojho zdravotného stavu a potrebu zdravotnej starostlivosti v tom smere, že posudzovaná nie je spôsobilá samostatne zhodnotiť svoj zdravotný stav a rozhodnúť o zdravotnej starostlivosti. Jej náhľad na aktuálne ochorenie je nedostatočný a aj keď v čase vyšetrenia znalcom spolupracovala pri liečbe, bolo zistené, že nie je jednoznačne presvedčená o tom, že je psychicky chorá. Do budúcna sa teda nedá zaručiť, že pri liečbe bude dostatočne spolupracovať. Bolo preukázané, že práve pre nedostatočnú spoluprácu pri liečbe jej ochorenie došlo až do chronického štádia a teda bol konštatovaný jej stav ako trvalý a podľa súčasných medicínskych možností liečbou výrazne sa nedá ovplyvniť v zmysle dlhodobej remisie. Aj z lekárskych správ ošetrujúcej lekárky, kedy posudzovaná absolvovala kontroly po prepustení z hospitalizácie v roku 2020, bol konštatovaný ťažký post psychotický defekt osobnosti, nekritičnosť a nedostatočný náhľad na svoje ochorenie. Znalkyňa pred súdom konštatovala, že liečba posudzovanej je v jej prípade nevyhnutná, pretože znižuje riziko dekompenzácie a hoci ho nevie celkom vylúčiť, je nevyhnutné pravidelné dodržiavanie predpísanej liečby. Vychádzajúc zo znaleckého dokazovania, ale aj ostatných dôkazov, ktoré súd hodnotil jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach, je jednoznačne preukázané, že pod vplyvom zistenej duševnej poruchy je posudzovaná nespôsobilá na rozhodovanie o svojom zdravotnom stave a aj zdravotnej starostlivosti a preto súd rozhodol o pozbavení spôsobilosti na právne úkony posudzovanej v tomto smere tak, ako je uvedené vo výroku č. I rozsudku. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané napriek skutočnosti, že väčšinou posudzovaná si rieši liečbu samostatne, že v tejto liečbe nie vždy dodržiava pokyny lekára a predpísanú liečbu, čo má za následok dekompenzáciu jej stavu do takej miery, že je nevyhnutná aj hospitalizácia za účelom stabilizácie stavu a uvedený postoj posudzovanej k liečbe viedol až k chronickosti jej ochorenia, čo je stav trvalý. Uvedené rozhodnutie súdu tak sleduje účel ochrany posudzovanej vo vzťahu k jej zdravotnému stavu.

17. Vzhľadom na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony posudzovanej na uvedenú oblasť jej súd ustanovil za opatrovníka navrhovateľa - jej syna, keď v jeho osobe súd konštatuje, že je spôsobilý vykonávať funkciu opatrovníka. Hoci navrhovateľ uviedol, že sa v tomto nezhodol so svojou matkou, s ktorou má inak dobrý vzťah, súd konštatuje, že navrhovateľ má vo vzťahu k svojej matke zodpovedný a rozumný postoj a všetky úkony a prednesy, ktoré uviedol aj v tomto konaní smerovali k ochrane posudzovanej, súd nezistil, že by konal v rozpore s jej záujmami. Zároveň súd vo výrokovej časti vymedzil oprávnenia a povinnosti opatrovníka týkajúce sa zastupovania opatrovanej. V rozsahu, v akom bola posudzovaná obmedzená v spôsobilosti na právne úkony, je opatrovník oprávnený aj povinný konať v jej mene. Zároveň súd opatrovníkovi uložil povinnosť zasielať súdu pravidelné písomné správy o jej zdravotnom stave a prípadnej realizácii ústavnej liečby, čím sa zabezpečí dozor zo strany štátu nad riadnym výkonom opatrovníckej funkcie, za účelom zachovania práv posudzovanej.

18. Súd sa však nestotožnil s návrhom navrhovateľa ani prokurátora, aby sa obmedzenie spôsobilosti na právne úkony u posudzovanej rozšírilo aj na ďalšie oblasti a to najmä na právne úkony pri nakladaní s finančnými prostriedkami presahujúcimi sumu 1.000,-- €, prípadne zmluvnými záväzkami, ktorých predmetom plnenia by bolo zaplatenie uvedenej sumy v celkovej výške. Rovnako sa súd nestotožnil s návrhom prokurátora na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony u posudzovanej v styku s orgánmi verejnej moci. Je pravdou, že v znaleckom posudku znalkyňa v časti uvedenia vlastných zistení poukázala na to, že súčasný zdravotný stav ovplyvňuje posudzovanú aj v spôsobilosti uzatvárať zmluvy, či už o pôžičke, úvere alebo zmluvy, ktorými by na seba vzala povinnosť uspokojiť pohľadávku za dlžníka s poukazom na to, že je u posudzovanej podstatne narušený úsudok a kritickosť, v dôsledku čoho nedokáže reálne hodnotiť rôzne životné situácie, predvídať situáciu a primerane vyhodnotiť dôsledky svojho konania, najmä domyslenie následkov právnych úkonov s tým, že by mohla byť ovplyvnená inými ľuďmi, ktorí by ju mohli zneužiť vo svoj prospech. Súd však konštatuje, že z vykonaného dokazovania doposiaľ nevyplynuli žiadne také skutočnosti, kedy by došlo k zneužitiu stavu posudzovanej v jej neprospech, rovnako súd nezistil, že by sa posudzovaná správala takým spôsobom, že by brala na seba neprimerané záväzky, prípadne vstupovala do záväzkových vzťahov, ktoré by boli v jej neprospech. Prokurátor pred súdom konštatoval, že na základe lustrácie nezistil, že by posudzovaná bola účastníkom trestného konania, či už ako podozrivá, obvinená alebo poškodená osoba. Rovnako z výpovede, či už navrhovateľa alebo matky posudzovanej nevyplynulo, že by táto vykonávala, či už samostatne alebo pod vplyvom tretích osôb akékoľvek právne úkony, ktorými by sa neprimerane zaväzovala na finančné, či iné plnenie. V tomto smere sa súd stotožnil s vyjadrením právnej zástupkyne posudzovanej, že za daného aktuálneho stavu v čase rozhodnutia súdu neboli zistené také okolnosti, pre ktoré by súd musel pristúpiť k tak závažnému zásahu do právnej spôsobilosti na právne úkony posudzovanej, aby ju obmedzil v spôsobilosti na záväzkovo-právne konanie. Z výpovede navrhovateľa, ale aj samotnej posudzovanej, ako aj matky posudzovanej vyplynulo, že posudzovaná žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, kde si samostatne zabezpečujú veci bežnej potreby, vedia sa spoločne starať o domácnosť, zabezpečiť si základné životné potreby, dokonca matka posudzovanej uviedla, že zo strany posudzovanej dochádza k pomoci vo forme nákupov, kedy stará matka uviedla, že ona sama nie všetky veci si zabezpečuje samostatne. Rovnako je zrejmé, že posudzovaná je schopná samostatne hospodáriť so svojim dôchodkom a hoci znalkyňa poukázala na to, že niekedy si pýta od svojej matky menší finančný obnos, v kontexte výpovede matky posudzovanej je zrejmé, že takýmto spôsobom už dlhodobo spoločne finančne hospodária za účelom zabezpečenia spoločných potrieb, takže uvedená okolnosť sama o sebe nesvedčí o zlom finančnom hospodárení posudzovanej. Taktiež bolo preukázané, že posudzovaná samostatne si vie zabezpečiť aj bežné záväzkovo-právne vzťahy ako je napr. zabezpečenie mobilného telefónu, rovnako cestuje po Slovensku samostatne, chodieva navštevovať syna do Bratislavy a hoci navrhovateľ popísal jednu situáciu, kedy posudzovaná zo stanice sa podľa všetkého nevedela samostatne dostať k nemu domov, uvedené nemá súvis so spôsobilosťou posudzovanej na záväzkovo- právne vzťahy. Pri rozhodovaní súdu o obmedzení spôsobilosti na právne úkony musí súd vždy brať na zreteľ nielen splnenie predpokladov uvedených v ustanovení , ale aj na to, či prípadné obmedzenie v zmysle uvedeného ustanovenia by neprimerane nezasiahlo do základných práv a slobôd fyzickej osoby. Je treba povedať, že pokiaľ navrhovateľ v tomto smere upravil svoj návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony posudzovanej aj na oblasť záväzkovo- právnu v uvedenom rozsahu, vychádzal pri tom zo záverov znalkyne a jej výpovede na pojednávaní. Znalecké dokazovanie však nebolo v podrobnostiach vedené aj na posúdenie tejto oblasti, nakoľko súd v kontexte ostatných dôkazov nepovažoval za nevyhnutné znalecky preskúmať aj túto oblasť spôsobilosti na právne úkony u posudzovanej. Súd vychádzal z toho, že hoci závery znalca naznačili, že zdravotný stav posudzovanej má vplyv na jej spôsobilosť na právne úkony aj v záväzkovo-právnej oblasti, zo žiadneho iného dôkazu nevyplynula potreba obmedzenia spôsobilosti na právne úkony u posudzovanej aj v tejto oblasti. Tak ako správne poukázala právna zástupkyňa posudzovanej, súd v rámci rozhodovania musí prihliadať aj na ústavný význam práv fyzickej osoby pri obmedzení spôsobilosti na právne úkony, kedy sa primárne sleduje najmä záujem posudzovaného a až následne záujem verejný, či záujem tretích osôb. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 28. novembra 2012) : Pri interpretácii a aplikácii ustanovenia <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb. %252310'&ucin-k-dni='30.12.9999'> (pozbavovanie/obmedzovanie spôsobilosti na právne úkony) sa nemožno obmedziť iba na text zákonného predpisu, ale vždy je potrebné vziať do úvahy ústavný rozmer, ktorým je predovšetkým rešpektovanie ľudskej dôstojnosti.

V medziach ústavného významu práv človeka sa pri zbavovaní/obmedzovaní spôsobilosti na právne úkony primárne sleduje záujem samotného (dotknutého) človeka a až následne záujem verejný či tretích

osôb. Zbavenie človeka spôsobilosti na právne úkony (jeho právna smrť) je prostriedkom ultima ratio, t.j. možno k nemu pristúpiť až vtedy, ak sa všetky menej represívne prostriedky (napr. trestného práva, správneho práva) či "iba" ich obmedzenia nedajú použiť, resp. sa stanú neúčinnými. Úplné pozbavenie spôsobilosti na právne úkony neprichádza do úvahy ani vtedy, ak postihnutá osoba čiastočne (v istých nie zanedbateľných sférach života) disponuje takouto spôsobilosťou. Túto dispozibilitu je povinný skúmať súd ex offo ( <aspi://module='ASPI'&link='99/1963%20Zb.%2523120'&ucin-k-dni='30.12.9999'> ), teda aj vtedy, ak to účastník konania nenavrhne. Inak povedané, v prípade, ak by duševná porucha celkom nevylučovala schopnosť uskutočňovať akékoľvek právne úkony, je na mieste iba ich obmedzenie, a nie pozbavenie.

19. Pri zásahu do spôsobilosti na právne úkony v oblasti súkromných kontraktov sa chráni jednak posudzovaná osoba pred zneužitím jej zdravotného stavu inými osobami v jej neprospech, na druhej strane sa chránia aj iné osoby, ktoré vstupujú do týchto súkromno-právnych vzťahov v dobrej viere v spôsobilosť konajúcej osoby na daný právny úkon, a chráni sa aj verejný záujem na dodržiavaní pravidiel a platnosti záväzkovo-právnych vzťahov. V tomto konkrétnom prípade však súd nezistil potrebu tak závažného zásahu do osobných práv posudzovanej, podľa názoru súdu v súčasnom stave, kedy posudzovaná žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou a nespráva sa takým spôsobom, že by záväzkovo-právnymi vzťahmi ohrozovala, či už seba alebo tretie osoby, že by bolo nevyhnutné obmedziť ju v spôsobilosti na právne úkony aj v tejto oblasti. Preto súd v uvedenej časti návrh navrhovateľa zamietol.

20. Pokiaľ prokurátor žiadal rozšíriť obmedzenie spôsobilosti na právne úkony u posudzovanej aj na právne úkony v styku s orgánmi verejnej moci, s poukazom na to, že znalkyňa označila aj v tomto smere, že posudzovaná nie je spôsobilá toto vykonávať samostatne, súd uvádza, že v tomto konaní sa jedná o také konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu podľa § 23 ods.2 C. m. p. Hoci toto konanie začalo na návrh navrhovateľa, súd môže prekročiť návrh navrhovateľa a prisúdiť aj viac v súlade s § 40 C. m. p. Pri rozhodovaní o obmedzení spôsobilosti na právne úkony posudzovanej osoby súd vychádza zo zistení urobených na základe znaleckého posudku znalca - lekára, avšak v súvislosti s ostatnými výsledkami dokazovania. Súd posudzuje schopnosť robiť právne úkony posudzovaného s prihliadnutím na všetky individuálne pomery posudzovanej osoby, ako aj s prihliadnutím na sociálnu stránku prostredia, v ktorom táto osoba žije. Iba súhrnným hodnotením všetkých týchto okolností súvisiacich s mentálnym postihnutím posudzovanej možno dospieť k záveru, či sú splnené podmienky na obmedzenie jej spôsobilosti na právne úkony v tej ktorej oblasti. Pri rozhodovaní súd musí mať vždy na zreteli aj ústavný rozmer obmedzovania spôsobilosti na právne úkony, ktorým je predovšetkým rešpektovanie ľudskej dôstojnosti. Zdravotné postihnutie, ako aj práva ľudí s postihnutím súčasná odborná verejnosť vníma odlišne od čias minulých, to znamená, že zdravotné postihnutie sa nechápe iba v medicínskom rámci, ale nadobúda význam aj rámec sociálny a právny, kde dominujú hodnoty tvoriace ľudské práva, ako je aj rešpekt a ochrana dôstojnosti fyzickej osoby. V minulosti bola známa prax súdov, kedy mechanicky preberali závery znaleckých posudkov do rozhodnutia o obmedzení (v minulosti aj pozbavení) spôsobilosti na právne úkony, čo v zásade nebolo dostatočné vo vzťahu ku všetkým zložkám spôsobilosti na právne úkony. To znamená, že znalecký posudok je len jeden z dôkazov, ktoré súd hodnotí vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi. Právna zástupkyňa posudzovanej poukázala na to, že doposiaľ všetky úkony, ktoré posudzovaná mala robiť a aj v tomto konaní, si doposiaľ vybavila samostatne. Posudzovaná sa samostatne obrátila na Centrum právnej pomoci a zabezpečila si právne zastúpenie v tomto konaní. Súd konštatuje aj z vlastnej skúsenosti, že posudzovaná sa na predvolanie súdu riadne dostavila, pred súdom vypovedala. Hoci jej výpoveď, tak ako je uvedené vyššie, súd hodnotil tak, že nie všetky skutočnosti uvádzané posudzovanou považoval za objektívne preukázané, z vystupovania posudzovanej nevyplynulo, že by nebola vôbec spôsobilá komunikácie pred orgánmi verejnej moci. Je pravdou, tak ako vyplynulo zo znaleckého dokazovania, že posudzovaná vzhľadom na svoj súčasný stav nemusí v celom rozsahu byť schopná posúdiť každý jednotlivý úkon vo vzťahu k orgánom verejnej moci, jednoduché úkony však schopná robiť je. V tomto kontexte súd dáva do pozornosti, že považuje za bežné aj u osoby staršieho veku, prípadne so zdravotným postihnutím, ktoré nie sú vždy schopné v plnom rozsahu porozumieť obsahu úkonov vo vzťahu k orgánom verejnej moci. To však samo o sebe ešte neznamená, že by takéto osoby museli byť v tomto smere obmedzené v spôsobilosti na právne úkony. V tomto prípade súd konštatuje, že posudzovaná je schopná sa obrátiť na pomoc či už na svoju matku, prípadne aj na navrhovateľa ako svojho syna, v tomto konaní preukázala, že v prípade potreby je schopná zabezpečiť si aj náležité právne poradenstvo, čo podľa názoru súdu je dostatočné na ochranu jej oprávnených záujmov vo sfére procesnej spôsobilosti na právne úkony. Okrem

toho sú tu aj miernejšie prostriedky ochrany práv posudzovanej napr. vo forme možnosti ustanovenia procesného opatrovníka v súdnom konaní ( a nasl. ). Preto súd konštatuje, že nezistil také skutkové okolnosti, a z vykonaného dokazovania nevyplynula potreba obmedziť posudzovanú aj v procesnej spôsobilosti pri konaní pred orgánmi verejnej moci a preto v tomto smere nerozhodol ultra petit v zmysle návrhu prokurátora.

21. Záverom súd uvádza, že rozhodnutie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony nie je rozhodnutím nemenným. v ustanovení umožňuje skôr vydaný rozsudok zmeniť, prípadne aj zrušiť, ak sú dôvody na zmenu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony. To znamená, že ak v budúcnosti vznikne potreba rozšírenia obmedzenia spôsobilosti na právne úkony aj vo vyššie naznačených smeroch, na ktoré poukazoval znalecký posudok, bude možné po vyhodnotení konkrétnej situácii v konkrétnom čase rozhodnúť o potrebe širšieho obmedzenia spôsobilosti na právne úkony a v prípade potreby aj prípadné zrušenie vydaného rozsudku o obmedzení spôsobilosti na právne úkony.

22. O trovách konania súd rozhodoval podľa § 57 C. m. p. Účastníci konania si náhradu trov neuplatnili, v konaní vznikli trovy štátu v súvislosti so znaleckým dokazovaním. Súd nezistil také okolnosti prípadu, kedy by uložil ktorémukoľvek účastníkovi nahradiť trovy konania štátu, preto rozhodol, že sa štátu náhrada trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (, ).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ). uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (, ).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 C.m.p.).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 C.m.p.).

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 C.m.p.).