Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cb/4/2021

Potvrdené rozhodnutím 32Cob/27/2021
„Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Terézie Mecelovej a členov senátu JUDr. Eriky Tischlerovej a JUDr. Róberta Foltána, v právnej veci žalobkyne: R&M GROUP s.r.o., Hviezdoslavova 1585/1A, Senica, IČO: 46 008 250, zastúpenej: Advokátska kancelária MHS Legal, s. r. o., Galvaniho 7/D, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 866 687, proti žalovanej: Y. L. Agro, s.r.o., Dlhá 1424/47, Senica, IČO: 44 222 947, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Senica z 27. apríla 2021 č. k. 6Cb/4/2021-41, takto rozhodol: I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Žalovaná má voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu."

Uznesenie

Okresný súd Senica v spore žalobcu: R&M GROUP s.r.o., 905 01 Senica, Hviezdoslavova 1585/1A, IČO : 46 008 250, právne zast.: MHS Legal, s.r.o. so sídlom Galvaniho 7/D, 821 03 Bratislava, IČO : 36 866 687, proti žalovanému: Emil Krajčík Agro, s.r.o., so sídlom Senica, Dlhá 1424/47, IČO: 44 222 947, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

1. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

2. Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Dňa 10.03.2021 bol tunajšiemu súdu doručený návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd žalovanému uložil povinnosť zdržať sa užívania pozemkov nachádzajúcich sa v katastrálnom území L., okres: E., obec L., a to parcelu reg. L. V. Č.. XXXX/X - orná pôda o výmere 93937 m2, zapísaná na LV XXXX, parcela reg. KN E č. XXXX/XX - orná pôda o výmere 107677,5 m2, zapísaná na LV XXXX, parcela reg. KN E č. XXXX - vodné plochy o výmere 709 m2, zapísaná na LV XXXX, parcela reg. KN E č. XXXX - orná pôda o výmere 132474 m2, zapísaná na LV XXXX, parcela reg. KN E č. XXXX - ostatné plochy o výmere 6810 m2, zapísaná na LV XXXX, parcela reg. KN E č. XXXX/X - orná pôda o výmere 10515,3 m2, zapísaná na LV XXXX, parcela reg. KN C č. XXXX/ X - orná pôda o výmere 82051,5 m2, zapísaná na LV XXXX. Ako dôvod podaného návrhu žalobca uviedol, že je podľa listov vlastníctva č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX a č. XXXX vedených Okresným úradom Senica, katastrálnym odborom spoluvlastníkom o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 9/15 k celku vyššie špecifikovaných poľnohospodárskych pozemkov, nachádzajúcich sa v katastrálnom území L., okres E.. Na základe Rozhodnutia spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou vecou zo dňa 08.09.2015, ktoré bolo osvedčené notárskou zápisnicou dňa 08.09.2015 pod č. N XXX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX, NCRIs XXXXX/XXXX v zmysle ust. , podieloví spoluvlastníci väčšinou rozhodli o prenechaní užívania spoločnej nehnuteľnosti v prospech žalobcu. Na základe tohto rozhodnutia žalobca v rámci svojich oprávnení rozhodol následne o odplatnom prenechaní užívania spoločnej nehnuteľnosti žalovanému nájomnou zmluvou zo dňa 09.09.2015. Predmetom zmluvy bol odplatný nájom spoločnej nehnuteľnosti na dobu určitú, a to do 01.10.2018. Následne bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená nová nájomná zmluva dňa 1.10.2018, ktorej predmetom bol rovnaký odplatný nájom spoločnej nehnuteľnosti ako v prípade zmluvy zo dňa 9.9.2015. Doba trvania nájmu bola dohodnutá na dobu určitú, a to do 30.09.2029. Následne bol k tejto zmluve medzi uzatvorený Dodatok č. X/XXXX zo dňa 10.04.2018, ktorého predmetom bola dohoda zmluvných strán o úprave trvania zmluvy, a to zmena z pôvodne dohodnutej doby od 01.10.2018 do 30.09.2029 ( nesprávne uvedené v návrhu 30.09.2019), na nové obdobie trvania, a to od 01.10.2018 do 09.09.2020. V zmysle uvedeného sa skrátil nájom na základe zmluvy do 09.09.2020. Uvedeným dňom, t.j. 09.09.2020, nájom spoločnej nehnuteľnosti medzi žalobcom a žalovaným skončil. Napriek uvedenej skutočnosti, že nájom spoločnej nehnuteľnosti skončil, žalovaný užíval a stále ku dňu podania návrhu užíva predmetné spoločné nehnuteľnosti, a to bez akéhokoľvek právneho titulu. Žalobca vyzval žalovaného svojim listom

zo dňa 18.08.2020 na vrátenie a prevzatie pozemkov, aby ten v súlade so zákonom predmetnú nehnuteľnosti po uplynutí doby nájmu, t.j. 09.09.2020 vrátil späť žalobcovi. Žalovaný na výzvu reagoval odmietavo a nehnuteľnosti nevrátil ale užíval ich aj naďalej. Následne žalobca zaslal žalovanému ďalší list zo dňa 03.12.2020, ktorým žalobca opakovane žiadal žalovaného o vrátenie spoločnej nehnuteľnosti a to s poukazom na uplynutie doby nájmu. Na predmetnú výzvu reagoval žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu, kedy tento odmietol spoločnú nehnuteľnosť vrátiť s argumentáciou, že žiada predložiť originál dodatku k zmluve. Na stanovisko právneho zástupcu žalovaného reagoval žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom zo dňa 14.01.2021. Vo vyjadrení zdôraznil, že dodatok jednoznačne existuje o čom nie je žiadnych pochybností, pričom originál dodatku má k dispozícii aj žalovaný ako jeden z účastníkov zmluvného vzťahu. Zároveň tiež dal žalovanému do pozornosti, že o tom, že dodatok existuje informoval priamo žalovaný Okresný úrad Senica svojim listom zo dňa 25.2.2019, ku ktorému priložil aj obomi zmluvnými stranami podpísanú kópiu daného dodatku. V danom liste sám žalovaný potvrdil, že nájomný vzťah trvá do 09.09.2020, čím bez akýchkoľvek pochybností uznal existenciu dodatku, na ktorý sa aj sám vo vzťahu k úradu odvolával. Tvrdenia o tom, že nedisponuje originálom dodatku a tým tento nepovažuje za platný sú podľa názoru žalobcu len účelovými tvrdeniami, ktorými sa snaží zneužívať situáciu a bez právneho titulu aj naďalej využívať spoločnú nehnuteľnosť. Takéto ničím nepodložené a účelové tvrdenia žalovaného žalobca považuje za irelevantné, pričom práve opak je pravdou. Tak ako to žalobca uviedol a listinnými dôkazmi preukázal, nájomný vzťah medzi stranami sporu existoval a tento bol riadne obomi zmluvnými stranami na základe podpísaného dodatku upravený na dobu trvania do 09.09.2020, ktorá už uplynula a nájomný vzťah skončil. Žalobca tak nevidí žiadne racionálne pochybnosti o tom, že by žalovaný predmetný dodatok nepodpísal, najmä nie s ohľadom na skutočnosť, že predmetný dodatok pripravoval sám žalovaný prostredníctvom jeho zamestnanca z právneho oddelenia p. Mgr. K. L., ktorý osobne tento dodatok po jeho príprave zaslal žalobcovi emailom dňa 06.02.2019 na podpis, následne na čo došlo k jeho podpisu obomi stranami. Zároveň žalovaný sám svojim listom zo dňa 25.02.2019 adresovaným Okresnému úradu Senica, Pozemkovému a lesnému odboru, označeným ako odpoveď na výzvu na predloženie nájomnej zmluvy predložil OU zmluvu v znení dodatku. Teda žalovaný sám vo vzťahu k tretím osobám, v danom prípade orgánu verejnej správy, potvrdil existenciu a pravosť tak zmluvy ako aj samotného dodatku. Žalobca nemá žiadnych pochýb o tom, že by dodatok neexistoval alebo bol neplatný, ako sa o to snaží navodiť dojem žalovaný vo vzťahu k žalobcovi a účelom je snaha o čo možno najdlhšie užívanie spoločnej nehnuteľnosti bez právneho titulu. Je preto nevyhnutné a v záujme bezprostrednej ochrany práv žalobcu, aby súd vydal neodkladné opatrenie najmä s poukazom na to, že žalovaný bez právneho titulu do dnešného dňa užíva spoločné nehnuteľnosti čím jednoznačne zasahuje do práv žalobcu ako podielového spoluvlastníka spoločných nehnuteľnosti. Z dôvodu, aby nedochádzalo ku vzniku ďalších škôd u žalobcu, nemá žalobca žiadne iné zákonné možnosti ako brániť svoje právo, okrem možnosti obrátiť sa na súd s návrhom na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým by bolo možné rýchlo a účelne zabezpečiť úpravu pomerov medzi stranami sporu. A to aj vzhľadom na vzniknutú situáciu odôvodňujúcu potrebu urgentného a odôvodneného zásahu zo strany súdu ako nezávislého arbitra, z dôvodu vzniku škody, ktorá navrhovateľovi nezákonným konaním žalovaného vzniká.

2. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, a to s LV XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, NZ N XXX/XXXX- Nz XXXXX/XXXX- NCRls XXXXX/XXXX spísaná notárom JUDr. B.. K. E. dňa 08.09.2015, nájomnou zmluvou zo dňa 09.09.2015, dodatkom č. X/XXXX zo dňa 10.04.2018, vyjadrenie k stanovisku o vydanie pozemkov k obhospodarovaniu v k.ú. L. zo dňa 14.01.2021, email od Mgr. L. a vyjadrením žalovaného.

1. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

2. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

3. Podľa súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

4. Podľa neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

7. Podľa , ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

8. Žalobca neodkladným opatrením primáme sleduje ochranu svojho tvrdeného užívacieho práva k nehnuteľnostiam špecifikovaných v návrhu, nachádzajúcich sa v k. ú. L.. Jednoznačne možno konštatovať, že v návrhu sa žalobca vôbec nezaoberal v súlade s dôvodmi nutnosti bezodkladnej, naliehavej a nevyhnutnej úpravy pomerov alebo špecifikovaním obáv, že exekúcia bude ohrozená. V návrhu iba uviedol : „odporca bez právneho titulu do dnešného dňa užíva spoločné nehnuteľnosti, čím jednoznačne zasahuje do práv navrhovateľa ako podielového spoluvlastníka spoločných nehnuteľnosti. Z dôvodu, aby nedochádzalo ku vzniku ďalších škôd u navrhovateľa, nemá navrhovateľ žiadne iné zákonné možnosti ako brániť svoje právo, okrem možnosti obrátiť sa na súd s návrhom na vydanie neodkladného opatrenia.“ Je nepochybné, že žalobca ako spoluvlastník nehnuteľností má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje v riadnom sporovom konaní. Pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku je žalobca povinný pri podaní návrhu na vydanie neodkladného opatrenia dosiahnuť tzv. hodnoverné osvedčenie nároku (keďže zjavne nedôvodnému nároku nemožno poskytnúť predbežnú procesnú ochranu). Osvedčené skutočnosti majú preto spĺňať atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Ohrozenie práva žalobcu musí mať reálnu podobu, pretože práve navrhované neodkladné opatrenie môže zásadným spôsobom ovplyvniť výkon práv dotknutého žalovaného. Žalobca ako dôkaz svojho nároku pripojil výpisy z listov vlastníctva č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX a č. XXXX pre k. ú. územie L. a obec L., kde sú uvedené údaje platné k 06.11.2020 a výpisy sú nepoužiteľné na právne úkony. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o návrh na vydanie neodkladného opatrenia, relevantné dôkazy je povinný predložiť žalobca. Hoci je to v celom kontexte veci bez právneho významu, ale podľa predložených informačných výpisom, má vlastníčka nehnuteľností v podiele 2/5 a žalobca ako vlastník 9/15 evidovaného ako nájomcu podľa nájomnej zmluvy z roku 2017 spoločnosť žalovaného. Možno tak mať pochybnosti, či vôbec prišlo zákonným spôsobom k zmene oprávnenej osoby z práva k nehnuteľnostiam. Žalobca ďalej predložil k návrhu fotokópiu notárskej zápisnice zo dňa 08.09.2015, spísanú notárom JUDr. B.. K. E., notársky úrad so sídlom 957 01 Bánovce nad Bebravou, U.. Ľ. H. XXXX/XA, evidovanú pod č. N XXX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX, NCRIs XXXXX/XXXX ako Osvedčenie spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou vecou v zmysle ust. . Ako súčasť notárskej zápisnice má byť výzva zostávajúcemu spoluvlastníkovi G. E., fotokópia podacieho lístka preukazujúca odoslanie poštovej zásielky, výstup z internetového sledovania poštovej zásielky, výpisy z katastra nehnuteľností vytvorené cez katastrálny portál. Ani jedna z vyššie uvedených príloh nie je súčasťou predloženej fotokópie notárskej zápisnice. Platnosťou tohto dôkazu sa tak jednoznačne v takom vyhotovení, ako bol predložený súdu, nie je možné a dôvodné sa zaoberať. Predložené fotokópie a to nájomnej zmluvy zo dňa 9.9.2015, 4.4.2018, dodatok č. X/XXXX, kde je ako prenajímateľ uvedená G. E., táto predložené listiny nepodpísala a možno predpokladať, že jej neboli ani doručované na podpis a tak nemala možnosť vyjadriť svoj prípadný nesúhlas a obrátiť sa v súlade s , aby o zmene rozhodol súd. Bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy. Vlastník má právo vec užívať, ale aj neužívať alebo jej užívanie prenechať inému. V danom prípade žalobca o sebe tvrdí, že je oprávneným užívateľom uvedených pozemkov, pričom žalovaný ho v jeho užívaní neoprávnene ruší. Pokiaľ by žalobcove tvrdenia boli pravdivé, išlo by o veľmi závažný zásah do užívacieho práva žalobcu. Žalobca by v takom prípade mal podať žalobu na ochranu svojho práva proti žalovanému a podrobiť sa riadnemu dokazovaniu. Súdu však nie je zrejmé, z akého dôvodu žalobca chce upraviť právny vzťah medzi ním a žalovaným len nariadením neodkladného opatrenia vo veci samej, bez širšieho dokazovania a preukázania relevantných skutočností. Z vyššie uvedeného je nepochybné, že nemožno predložené listiny považovať za osvedčenie preukázania tvrdeného práva a tým dôvodnosti podaného návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Rozsiahlosť dokazovania, ktoré je potrebné za účelom posúdenia oprávnenosti nároku žalobcu vykonať presahuje rámec možností súdu v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia.

9. Žalovaný sa dostavil bez predvolania do infocentra na tunajší súd dňa 22.04.2021, kde sa oboznámil s návrhom na vydanie neodkladného opatrenia. Pre úplnosť súd doplnil neodkladné opatrenie o takmer doslovné vyjadrenie žalovaného k návrhu, ktoré boli doručené súdu bez výzvy na vyjadrenie.

10. Písomným vyjadrením zo dňa 22.04.2021 žiadal žalovaný návrh zamietnuť z dôvodu, že nájomný vzťah trvá do 30.09.2029 a medzi účastníkmi nikdy nebol uzatvorený dodatok k zmluve o skrátení

nájomnej doby. Ďalším vyjadrením zo dňa 26.04.2021 uviedol, že žalobca v návrhu na s. 2 uvádza: „ Následne bol k Zmluve 2 medzi Navrhovateľom a Odporcom uzatvorený Dodatok č. X/XXXX zo dňa 10.04.2018 (ďalej len „Dodatok“).“ Teda Dodatok mal byť uzavretý dňa 10. 4. 2018. Zároveň žalobca na s. 3 tohto istého návrhu uvádza: „Niet žiadnych racionálnych pochybností o tom, že by Odporca predmetný Dodatok nepodpísal, najmä nie s ohľadom na skutočnosť, že predmetný Dodatok pripravoval sám Odporca prostredníctvom jeho zamestnanca z právneho oddelenia p. Mgr. K. L., ktorý osobne tento Dodatok po jeho príprave zaslal Navrhovateľovi emailom dňa 06.02.2019 na podpis, následne na čo došlo k jeho podpisu oboma stranami. Teda sám žalobca tvrdí, že Dodatok mal vypracovať žalovaný a elektronicky zaslať dňa 6. 2. 2019 žalobcovi, a následne mal byť dodatok uzavretý, resp. podpísaný. Týmto sám žalobca založil v jeho návrhu „racionálne pochybnosti“ (sám uvádza, že niet racionálnych pochybností), keďže : Ak mal byť dodatok podpísaný dňa 10. 4. 2018, tak je nepochybné, že nemohol byť vypracovaný 6. 2. 2019 a následne podpísaný ako sám žalobca tvrdí. Žalovaný trvá na tom, že spoločnosť žalovaného nikdy neuzavrela so žalobcom dodatok k Zmluve 2, ktorým by mala byť nájomná doba skrátená do 9. 9. 2020. Je to absurdné a nelogické, nakoľko týmto by sa vzdal, navyše dobrovoľne, užívania pôdy, ktorú obhospodarujú a užívajú v rámci svojej činnosti. Nájomný vzťah so žalobcom naďalej trvá na základe nájomnej zmluvy (v návrhu žalobcu označená ako „Zmluva 2“), a to do 30. 9. 2029. 11. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, keďže jednoznačne neboli splnené podmienky na jeho nariadenie.

12. O náhrade trov konania sporových strán súd rozhodol podľa a žalovanému, ktorý bol úspešný a patrila by mu náhrada trov konania, súd túto náhradu nepriznal, nakoľko žalovanému v konaní žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje, v štyroch vyhotoveniach ( ). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).