Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_32Cob-27-2021.pdf
PDF · 89.89 KB
Case nature
Area
Subarea
32Cob/27/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Terézie Mecelovej a členov senátu JUDr. Eriky Tischlerovej a JUDr. Róberta Foltána, v právnej veci žalobkyne: R&M GROUP s.r.o., Hviezdoslavova 1585/1A, Senica, IČO: 46 008 250, zastúpenej: Advokátska kancelária MHS Legal, s. r. o., Galvaniho 7/D, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 866 687, proti žalovanej: Y. L. Agro, s.r.o., Dlhá 1424/47, Senica, IČO: 44 222 947, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Senica z 27. apríla 2021 č. k. 6Cb/4/2021-41, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalovaná má voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala uloženia povinnosti žalovanej zdržať sa užívania pozemkov nachádzajúcich sa v k. ú. L. (zapísané v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX, XXXX, XXXX, v návrhu presne špecifikované). Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 329 ods. 1, § 330 ods. 2, § 332 ods. 1 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). Vecne dôvodil, že žalobkyňa svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručený súdu 10.3.2021 odôvodnila tým, že je spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností vo veľkosti podielu 9/15. Na základe rozhodnutia spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou vecou z 8.9.2015, ktoré bolo osvedčené notárskou zápisnicou z toho istého dňa pod č. N 362/2015 v zmysle § 139 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), podieloví spoluvlastníci väčšinou rozhodli o prenechaní užívania spoločnej veci v prospech žalobkyne. Na základe uvedeného potom žalobkyňa prenajala (na dobu určitú do 1.10.2018) predmetné nehnuteľnosti žalovanej nájomnou zmluvou z 9.9.2015. Následne potom došlo k uzavretiu novej nájomnej zmluvy, a to 1.10.2018 s tým, že doba trvania nájmu bola dohodnutá na dobu určitú do 30.9.2029. K tejto nájomnej zmluve bol uzavretý dodatok č. 1/2018 z 10.4.2018, predmetom ktorého bola dohoda zmluvných strán o úprave trvania zmluvy tak, že nájom sa skrátil do 9.9.2020. Napriek skončeniu nájmu žalovaná ku dňu podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia užíva predmetné nehnuteľnosti bez akéhokoľvek právneho titulu. Preto žalobkyňa vyzvala žalovanú listom z 18.8.2020 na vrátenie pozemkov. Žalovaná na výzvu reagovala odmietavo, nehnuteľnosti nevrátila a užíva ich naďalej. Žalobkyňa zaslala žalovanej ďalší list z 3.12.2020 a opakovanie vyzvala žalovanú k navráteniu nehnuteľností. Na predmetnú výzvu žalovaná reagovala prostredníctvom svojho právneho zástupcu s argumentáciou, že žiada predložiť originál dodatku č. 1. Žalobkyňa uvádza, že originál dodatku má k dispozícii žalovaná ako jeden z účastníkov zmluvného vzťahu. Dodatok existuje, pričom sama žalovaná informovala o tejto skutočnosti priamo Okresný úrad Senica svojim listom z 25.2.2019. Tvrdenia žalovanej považuje žalobkyňa za nepodložené, účelové. Žalobkyňa nevidí žiadne racionálne pochybnosti o tom, že by žalovaná dodatok nepodpísala, pričom predmetný dodatok pripravovala žalovaná prostredníctvom svojho zamestnanca.
Žalovaná sama vo vzťahu k tretím osobám v danom prípade orgánu verejnej správy potvrdila existenciu a pravosť tak zmluvy, ako aj samotného dodatku. Je preto nevyhnutné a v záujme bezprostrednej ochrany práv žalobkyne (z dôvodu, aby nedochádzalo k vzniku ďalších škôd), aby súd nariadil neodkladné opatrenie, nakoľko žalovaná do dnešného dňa užíva nehnuteľnosti, čím jednoznačne zasahuje do práv žalobkyne ako podielovej spoluvlastníčky. Súd prvej inštancie konštatoval, že je nepochybné, že žalobkyňa ako spoluvlastníčka nehnuteľností má právo na ochranu proti tomu, kto do jej vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje. Pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku je žalobkyňa povinná pri podaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia hodnoverne osvedčiť nárok. Žalobkyňa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia priložila výpisy z listov vlastníctva nepoužiteľné na právne úkony, notársku zápisnicu ako osvedčenie rozhodnutia spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou vecou, nájomné zmluvy a dodatok č. 1. Na základe predložených listín súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa neosvedčila hodnovernosť svojho hmotnoprávneho nároku, a preto nariadenie neodkladného opatrenia neprichádzalo do úvahy. Pokiaľ by tvrdenia žalobkyne boli pravdivé, išlo by o veľmi závažný zásah do užívacieho práva žalobkyne a v takom prípade by mala podať žalobu o ochranu svojho práva proti žalovanej a podrobiť sa riadnemu dokazovaniu. Rozsiahlosť dokazovania, ktoré si vyžaduje posúdenie oprávnenosti nároku žalobkyne presahuje rámec možností súdu v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia. Ďalej je potrebné zdôrazniť, že žalovaná trvá na tom, že so žalobkyňou neuzavrela dodatok k nájomnej zmluve. Na základe uvedeného súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Rozhodnutie o trovách konania súd prvej inštancie právne odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 CSP, vecne úspechom žalovanej v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia v plnom rozsahu. Nakoľko však žalovanej žiadne trovy nevznikli, nárok na náhradu trov jej priznaný nebol.
2. Proti tomuto uzneseniu v celom rozsahu podala včas odvolanie žalobkyňa, s návrhom na jeho zmenu vyhovením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolanie odôvodnila tým, že žalobkyňa v rámci podaného návrhu riadne opísala všetky rozhodujúce skutočnosti a tieto aj preukázala doloženými listinnými dôkazmi. V rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia postačuje tvrdené skutočnosti osvedčiť, nie je nutné ich nepochybne preukázať. Je pochopiteľné, že žalovaná spochybňuje platnosť dodatku, ktorý sama uzavrela, keďže neoprávnene užíva pozemky patriace žalobkyni. Predložený dodatok č. 1 obsahuje podpis žalovanej a toto má jednoznačne väčšiu dôkaznú váhu, než účelové tvrdenie žalovanej. Žalobkyňa osvedčila svoje vlastnícke právo, do ktorého žalovaná zasahuje. Samotný nárok navyše nemusí byť preukázaný nepochybne. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je súčasné osvedčenie, že bez okamžitej úpravy pomerov by bolo právo niektorej zo strán ohrozené. K porušovaniu vlastníckeho práva dochádza zo strany žalovanej nepretržite od momentu ukončenia nájomnej zmluvy, t. j. od 10.9.2020. Civilný sporový poriadok obsahuje inštitút neodkladného opatrenia a je plne na rozhodnutí žalobkyne, či tento inštitút využije alebo nie, resp. či podá žalobu vo veci samej. V tejto súvislosti uviedla, že súd má možnosť podľa 336 ods. 1 CSP stanoviť žalobkyni lehotu, v ktorej by bola povinná podať žalobu vo veci samej. Zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia s odôvodnením, že na meritórne rozhodnutie je potrebné rozsiahlejšie dokazovanie znamená nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie týmto poprel inštitút neodkladného opatrenia. Je totiž známe, že dĺžka súdneho konania v prípade podanej štandardnej žaloby by spôsobila, že žalobkyňa by sa dočkala odstránenia zásahov do svojho vlastníckeho práva s výrazným časovým odstupom. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za arbitrárne. Opakovane zdôraznila skutočnosť, že žalovaná podpísala dodatok k nájomnej zmluve a sama ho predložila Okresnému úradu Senica. Dodala, že žalovaná napriek tomu, že má vedomosť o tom, že podpísala tento dodatok, a teda nemá žiadne užívacie právo k pozemkom, zasiela výzvy, v ktorých sa klamlivo označuje za osobou majúcu pozemky v nájme a snaží sa nekalým spôsobom obmedziť užívacie právo tretích osôb ako aj samotnej žalobkyne.
3. Žalovaná navrhla uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Uviedla, že žalobkyňa sa cestou neodkladného opatrenia snaží vyhnúť riadnemu dokazovaniu (žalovaná by žiadala vykonať dokazovanie grafologickým posudkom). Žalovaná dodatok nepodpísala a vo veci sa vedie aj trestné konanie. Nájomný vzťah trvá. Žiada pripojiť vyšetrovací spis. Žalovaná by sa nevzdala svojho práva užívania pôdy tým, že by si skrátila dobu nájmu. Nariadené neodkladné opatrenie by neprimerane zasiahlo do práv žalovanej, nakoľko by jej vznikla rozsiahla škoda v podobe ceny práce a poľnohospodárskych úkonov, ušlej úrody.
4. Odvolací súd podľa § 34 CSP po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.
5. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa § 330 ods. 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
8. Neodkladným opatrením sa sleduje procesná ochrana porušeného alebo ohrozeného práva do doby využitia procesných mechanizmov, slúžiacich na realizáciu práva na súdnu ochranu, bez ďalšieho porušovania alebo ohrozovania práva, o ochranu ktorého žalujúca strana žiada.
9. Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má povahu osvedčovania. Žalobca osvedčuje (hodnoverne) dôvodnosť a trvanie chráneného nároku (nároku vo veci samej), ako i potrebu neodkladnej úpravy pomerov.
10. Procesné zabezpečenie má vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku, bez ohľadu na druh neodkladného opatrenia, keďže zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ani ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Jeho podstatou je totiž obmedzenie určitých práv a ukladanie subjektívnych povinností rozhodnutím súdu, a to vo vzťahu k slobodným a autonómnym právnym subjektom (porov. Števček M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 1106 s.).
11. Hoci posúdenie úspešnosti tohto osvedčenia podlieha špecifickým kritériám typickým pre inštitút neodkladného opatrenia, bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy. Pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku, teda nároku vo veci samej, je žalobca povinný dosiahnuť tzv. hodnoverné osvedčenie (keďže zjavne nedôvodnému nároku nemožno poskytnúť predbežnú procesnú ochranu). Osvedčené skutočnosti majú preto spĺňať atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Dosiahnutie náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z hľadiska hmotného a procesného práva legitimizuje vyhovujúci výrok, a teda nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia (porov. Števček M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 1106 s.).
12. V posudzovanej veci súd prvej inštancie konštatoval nepreukázanie splnenia zákonných predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v uložení povinnosti žalovanej zdržať sa užívania špecifikovaných pozemkov.
13. Samotná povaha predmetu konania (o uloženie povinnosti zdržať sa užívania nehnuteľností) v zásade nevylučuje, aby procesné rozhodnutie konzumovalo meritórnu ochranu.
14. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobkyňa prenajala nehnuteľnosti žalovanej na základe dvoch nájomných zmlúv, ktoré na seba nadväzovali, pričom sporným (na čo upozornila i samotná žalobkyňa už v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia) bol dodatok č. 1, ktorým malo dôjsť ku skráteniu doby trvania nájmu.
15. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že žalobkyňa neuviedla žiadne relevantné skutkové tvrdenia, ako ani doposiaľ neosvedčila skutočnosti, ktoré by jednoznačne potvrdzovali ukončenie nájomného vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanou, a teda by bolo možné konštatovať zásah
do vlastníckeho práva žalobkyne žalovanou. K hodnovernému osvedčeniu nároku žalobkyne vo veci samej, ktorému by sa mala poskytnúť procesná ochrana, tak nedošlo. Súd v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevykonáva plnohodnotné dokazovanie a pre dôvodnosť a trvanie chráneného nároku postačí, ak je osvedčený, nie preukázaný. Žalobkyňa však neosvedčila dôvodnosť a trvanie chráneného nároku, ktorý záver konštatoval už súd prvej inštancie. Navyše žalobkyňa neuviedla ani relevantné skutkové tvrdenia ohľadom potreby bezodkladnej úpravy pomerov, keď len vo všeobecnej rovine uviedla, že hrozí vznik škody (bez bližšej špecifikácie).
16. Základnou procesnou povinnosťou každej sporovej strany, teda aj žalobkyne, je povinnosť označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi. Nesplnenie tejto procesnej povinnosti má za následok procesnú sankciu, ktorú predstavuje zamietnutie návrhu.
17. Konanie o nariadenie neodkladného opatrenia podľa CSP je kontradiktórnym konaním. Bez hodnoverného osvedčenia hmotnoprávneho nároku procesná ochrana, akokoľvek neodkladná a naliehavá, nemôže obstáť. Nemožno preto prenášať procesnú aktivitu zo strany konania na súd.
18. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 CSP napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil, keď súd prvej inštancie správne konštatoval, že v danej veci neboli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia.
19. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Vzhľadom k tomu, že žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, podľa § 396 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, vznikol jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd preto rozhodol tak, že žalovaná má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
20. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal a za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.