Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/27/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Jahnovej a členiek senátu JUDr. Michaely Královej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej, v právnej veci žalobkyne: L.. Y. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX/X, V., proti žalovaným: X/ C.. P. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX/ X, V., zastúpený Advokátska kancelária VIS LEGIS s.r.o., IČO: 47 728 949, so sídlom Panenská 7, Bratislava, Xa/ M. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, Xb/ M. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom F.. X. XXXX/ X, V., 2c/ U. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, zastúpený matkou M. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, (právni nástupcovia pôvodného žalovaného 2/ U. L., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom U.. F. Z. X, V.), o určenie neplatnosti zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Malacky, č.k. -280 zo dňa 15.11.2022, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd v odvolacom konaní p o k r a č u j e na strane žalovaných s právnymi nástupcami žalovaného X/ U. L., narodeného dňa XX.XX.XXXX, zomrelého dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom U.. F. Z. X, V. a to s 1/ M. L., narodenou XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, 2/ M. F., narodenou XX.XX.XXXX, bytom F.. X. XXXX/X, V., 3/ U. L., narodeným XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, zastúpený matkou M. L., narodenou XX.XX.XXXX.

II. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Malacky, č.k. -280 zo dňa 15.11.2022, p o t v r d z u j e.

III. Žalovaní 1 a 2a, 2b, 2c majú proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Malacky rozsudkom č.k. -280 zo dňa 15.11.2022 zamietol žalobu žalobkyne zo dňa 06.05.2016, ktorou žiadala určiť neplatnosť zmluvy o odplatnom prevode 1 spoluvlastníckeho podielu žalovaného 1/ kúpou, k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXXX, rodinný dom, súp. č. XXXX na parc. č. XXXX/XX o výmere XXX m2 - zast. plochy a nádvoria a parc. č. XXXX/XX o výmere XXX m2 - zast. plochy a nádvoria v kat. úz. U. X, D. F., okres U. (ďalej aj nehnuteľnosti) uzavretej medzi žalovaným 1/ a žalobkyňou a zmluvy uzavretej medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ podľa podmienok uvedených v ponuke zo dňa 07.04.2016 na realizáciu predkupného práva. Žalovaným 1/ a 2/ priznal plný nárok na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa a žalovaný 1/ sú manželia. Ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov bolo zrušené rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, č.k. -18

zo dňa 02.04.2002. Žalobkyňa a žalovaný 1/ nehnuteľnosti nadobudli na základe kúpnej zmluvy X.-XXXX-XX a na základe zápisu rozhodnutia mesta Stupava č.k. XXXX/XXXX/PA, právoplatné 01.08.2007 (rodinný dom), každý z nich vo veľkosti podielu 1. Na základe zmluvy o prevode časti podielu k nehnuteľnostiam na spoluvlastníka zo dňa 11.02.2010, previedol žalovaný 1/ na žalobkyňu spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1. Podľa tejto zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že hodnota podielu 1 na nehnuteľnostiach predstavuje 89.318,22 eur. Dňa 11.04.2016 a 22.04.2016 boli žalobkyni doručené ponuky žalovaného 1/ na uplatnenie predkupného práva na 1 spoluvlastníckeho podielu žalovaného 1/ na nehnuteľnostiach za cenu 70.000,- eur. Kúpne zmluvy, ktorých neplatnosti sa žalobkyňa podľa žalobného petitu domáha neboli uzavreté.

3. Podľa žalobkyne predmetná ponuka vo výške ceny 70.000,- eur predstavuje pre ňu nevýhodné podmienky spočívajúce v tiesni. Tvrdí, že konanie žalovaného je v rozpore s dobrými mravmi, pretože žalovaný 1/ vie, že žalobkyňa má od decembra 2014 vážne zdravotné ťažkosti, ktoré jej nedovoľujú vykonávať aktívne prax advokáta. Žalobkyňa považovala konanie žalovaného 1/ a jeho úmysel previesť minoritný podiel na spoločnej nehnuteľnosti na tretiu cudziu osobu k rodinnému domu, kde doteraz bývala ich dcéra a žalobkyňa, s poukázaním na to, že z vlastných finančných prostriedkov nehnuteľnosť dostavala a skolaudovala, za amorálne, smerujúce k finančnému vydieraniu. Podľa žalobkyne je nereálne, aby cudzia osoba obývala rodinný dom. Takýmto konaním by sa dosiahlo odsťahovanie žalobkyne z nehnuteľnosti.

4. Súd prvej inštancie vo vzťahu k žalobe skúmal v zmysle ustanovenia , v spojení s ustanoveniami , , , a ustanoveniami , , , jej procesnú prípustnosť. Poukázal na to, že v súdenej veci neexistuje hmotnoprávny základ, keď z obsahu spisu vyplýva, že nebola uzavretá žiadna kúpna zmluva, ktorej neplatnosti by sa žalobkyňa mohla domáhať. Súd prvej inštancie zdôraznil, že je viazaný podľa žalobným návrhom. Jediné čo žalovaný 1/ vo vzťahu k žalobkyni urobil je to, že jej zaslal návrh na uzavretie kúpnej zmluvy, podľa ktorého by si žalobkyňa odkúpila podiel na spoločnej nehnuteľnosti. Žalobkyňa návrh kúpnej zmluvy nepodpísala, na návrh nepristúpila. Podľa súdu prvej inštancie ide v prejednávanej veci o zbytočný spor, na ktorého podaní neexistuje naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým, prípadne tam kde sa určovacou žalobou predíde žalobe na plnenie (R24/1995). Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená vtedy ak ňou požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo, teda najmä vtedy ak vyriešenie predbežnej otázky ešte neznamená úplné vyriešenia obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva (rozsudok NS SR sp.zn. , , , uznesenie NS SR sp.zn. ). V posudzovanom prípade naliehavý právny záujem žalobkyne na podanej žalobe neexistuje. Neexistuje uzavretá zmluva, ani iný právny úkon, ktorým by došlo k ohrozeniu vlastníckych práv žalobkyne. Takýmto súdnym sporom žalobkyňa nezíska iné postavenie vo vzťahu k spoločnej nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie uviedol, že v spore oboznámil listy vlastníctva kde je zapísané iné vlastníctvo nehnuteľných vecí žalovaného 1/, oboznámil aj doklady o investíciách do spoločnej nehnuteľnosti a aj ďalšie predložené doklady, avšak na rozhodnutie v prejednávanej veci tieto nemali žiaden vplyv. Z týchto dôvodov žalobu pre jej procesnú neprípustnosť zamietol. O trovách konania rozhodol podľa zákona a úspešným žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

5. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa s poukazom na ustanovenie písmeno e/, , odvolanie. Uviedla, že žalobou podanou dňa 06.05.2016 sa domáhala v zmysle písmeno c/ určenia neplatnosti právneho úkonu, ktorým žalovaný 1/ realizoval ponuku na využitie predkupného práva voči žalobcovi, s ktorým je v blízkom príbuzenskom vzťahu (sú manželia). Ponuka zo dňa 07.04.2016 bola doručená dňa 22.04.2016 aj so zmluvou na podpis resp. s návrhom zmluvy, ktorý mala podpísať v lehote 60 dní v zmysle ustanovenia a a zároveň zložiť finančné prostriedky do notárskej úschovy notárovi JUDr. Ondrejovi Ďuriačovi. Ponuka na využitie predkupného práva, ako aj kúpna zmluva na podpis zo dňa 02.05.2016 jej bola doručená dňa 21.05.2016 s podmienkou, že ak nezloží v lehote finančné prostriedky, tak žalovaný 1/ uzavrie zmluvu s p. L. (žalovaným 2/) za rovnakých podmienok. Žalobkyňa argumentuje, že tieto jednostranné právne úkony žalovaného 1/ z titulu obsahu sú jasné a zrozumiteľné aj s hmotnoprávnymi účinkami pri realizácii predkupného práva, takže nie je pravdou, že ide len o

nejaké zaslanie návrhu. Ochrany vlastníckeho práva sa domáha žalobou podľa ustanovenia , účinného v čase podania žaloby. Žalobkyňa k predkupnému právu podľa , tvrdí, že medzi manželmi neplatí predkupné právo, a preto sa použijú ustanovenia o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva dohodou alebo súdnym rozhodnutím alebo uzavretím kúpnej, alebo inej zmluvy uzatvorenej v zmysle , pričom odkázala na záver rozhodnutia NS SR vo veci sp.zn. . Ponuka urobená v rámci predkupného práva nie je klasickým návrhom na uzavretie zmluvy vychádzajúcim so všeobecnej zmluvnej voľnosti, v ktorom môže povinný z predkupného práva svojim prejavom vôle vymedziť lehotu na prijatie návrhu, čo však neplatí pri osobe blízkej. Žalobkyňa namieta, že určovacia žaloba podaná za účinnosti sa v zmysle posudzuje podľa . Súd musí úkony účastníkov sporu posudzovať v zmysle , podľa podmienok uvedených v , teda v právnom predpise platnom a účinnom v čase ich uskutočnenia. Súd prvej inštancie mal rozhodnúť či je právny úkon platný alebo neplatný a to kúpna zmluva realizovaná predkupným právom voči manželke osobe blízkej. Žalobkyňa namieta, že súd prvej inštancie sa nezaoberal realizáciou predkupného práva ponukami, ktoré boli riadne podpísané žalovaným 1/, ktorého hmotnoprávne podmienky majú účinky a prijal právny názor, že ide o zbytočný súdny spor keďže k uzavretiu zmluvy nedošlo nakoľko žalobkyňa, ani žalovaní 1/, 2/ zmluvu nepodpísali a že predmet sporu neexistuje. To, že predmetnú zmluvu nepodpísala pre rozpor jej obsahu so zákonom spôsobuje podľa žalobkyne jej absolútnu neplatnosť. Žalobca sa pridržiava všetkých doteraz podaných právnych podkladov a vyjadrení. Žalobkyňa zdôraznila, že podľa listu vlastníctva XXXX neexistuje blokácia na podiel 1 vo vlastníctve žalovaného 1/, žalovaný 2/ môže s podielom nakladať, vlastnícke práva nie sú obmedzené, prebiehajúci súdny spor je vyznačený len v poznámke. Žalovaný 2/ môže daný podiel odkúpiť od žalovaného 1/, čo sa nestalo. Skutočnosť, že žalovaný 2/ po dobu 7 rokov svoju ponuku na kúpu spoluvlastníckeho podielu 1 vo vlastníctve žalovaného 1/ nerealizoval a zmluvu neuzavrel znamená, že ponuka a jej cena nie je reálna a aktuálna a zrejme od návrhu odstúpil. Žalobkyňa tvrdí, že túto skutočnosť mal overiť súd prvej inštancie v rámci konania a vyhodnotiť v jej prospech. To však nebráni tomu, aby žalovaní 1/, 2/ uzavreli kúpnu zmluvu kedykoľvek, preto je potrebné vyriešiť otázku realizácie predkupného práva žalovaným 1/. Ak súd prvej inštancie dospel k názoru, že žaloba je neprípustná a zmätočná, že neexistuje predmet sporu mal postupovať podľa ods. l . Žalobkyňa uviedla, že ju súd prvej inštancie v priebehu konania 7 rokov nikdy neupozornil na vadu žaloby ani na inú prekážku, nežiadal podanie zmeniť, upraviť alebo doplniť, ale zvolil procesný postup taký, že žalobu po siedmich rokoch zamietol ako neprípustnú. Zároveň ani neakceptoval zhoršený zdravotný stav žalobkyne, v čase mimoriadnej situácie počas pandémie Covid 19, že sa nemôže dostaviť na súd pre zlý zdravotný stav aj keď ošetrujúci lekár a žalobkyňa tieto skutočnosti preukázali. Súd prvej inštancie bol upozornený na jej finančnú tieseň, že nemôže vykonávať svoju prax a rozhodol o úhrade trov konania v plnej výške pre úspech vo veci pre žalovaných 1/, 2/. Žalobkyňa namieta, že pritom bolo jasné, že nemá na to finančné prostriedky, tým súd prvej inštancie vytvoril pohľadávky žalovaných 1/, a 2/ voči žalobkyni a táto bude uplatnená v exekučnom konaní, čím dôjde k bezprostrednému ohrozeniu vlastníckeho práva žalobkyne k predmetnej nehnuteľnosti. Žalobkyňa namieta, že ak mal súd prvej inštancie za to, že neexistuje predmet sporu a žaloba je nedôvodná tak v zmysle ju mal vyzvať na späťvzatie žaloby. Tým podľa žalobkyne došlo k chybám v procesnom postupe súdu prvej inštancie a poškodenie procesného postavenia žalobkyne pri uplatňovaní naliehavého právneho záujmu v zmysle . Skutočnosť, že kúpna zmluva medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ uzavretá nebola nespôsobuje podľa žalobkyne zánik sporu, pretože žalovaný 1/ má dispozičné právo nakladať s nehnuteľnosťou v podiele 1/4 a taktiež uzatvoriť zmluvu so žalovaným 2/ podľa ponuky z predkupného práva. Skutočnosť, že žalovaný 2/ zmluvu neuzavrel potvrdzuje podľa žalobkyne tvrdenia o neplatnom právnom úkone a mal byť súdom prvej inštancie vyhodnotený v jej prospech. Žalovaní 1/ a 2/ môžu zmluvu uzavrieť kedykoľvek bez jej súhlasu, preto mal súd prvej inštancie overiť či skutočne k uzavretiu zmluvy nedošlo. Žalobkyňa ďalej argumentuje, že preukázala nadobudnutie výlučného majetku výpismi z účtov aj financovanie 1/4 vo vlastníctve žalovaného 1/ a podaním zo dňa 08.11.2022 požiadala o doplnenie dokazovania o preukázanie finančných príjmov žalovaného 1/ v prvom a namieta, že tieto dôkazy súd prvej inštancie nevykonal. Podľa žalobkyne je táto žaloba konečná bez hrozby ďalšieho súdneho sporu a to z dôvodu, že ak žalovaný 1/ prevedie podiel na tretiu osobu, ona si nebude môcť svoje práva uplatniť voči tretej osobe a preto má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu. Na základe uvedeného žalobkyňa odvolaciemu súdu navrhla, aby napadnutý rozsudok zmenil a žalobe tak, ako je uvedená v jej petite vyhovel, alebo aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Žalovaní 1/ a 2/ k odvolaniu predniesli, že žalobkyňa nedostatočne zdôvodnila odvolacie dôvody. Argumentujú, že súd prvej inštancie v súdenej veci vzal do úvahu listinné dôkazy, ktoré boli predložené k žalobe, a to samotnú výzvu zo dňa 07.04.2016 označenú ako ,,Ponuka na využitie predkupného práva“ (ďalej aj ponuka), ktorou žalovaný 1/ dal žalobkyni možnosť uplatniť predkupné právo k spoluvlastníckemu podielu vo vlastníctve žalovaného 1/ vo výške 1 k nehnuteľnostiam. Žalobkyni zaslal aj predvyplnený vzor kúpnej zmluvy. Žalovaný 1/ vzor kúpnej zmluvy nedatoval a ani nepodpísal. Rovnako ani sama žalobkyňa uvedený vzor kúpnej zmluvy nepodpísala a ani nepristúpila k základnej podmienke na riadne uplatnenie predkupného práva, a to k vyplateniu kúpnej ceny. Tieto listiny sú založené v súdnom spise a súd prvej inštancie ich aj v rámci odôvodnenia rozsudku zohľadnil. Súd prvej inštancie konštatoval, že žiadna kúpna zmluva uzatvorená nebola, a preto v prejednávanom spore neexistuje žiadny hmotnoprávny základ. Keďže ide o žalobu určovaciu, nie je preto ani žiadny naliehavý právny záujem žalobkyne na tom, aby bol žalobkyni priznaný uplatňovaný nárok. Tento skutkový záver žalobkyňa v odvolaní potvrdila. Žalovaní 1/ a 2/ nesúhlasia s argumentáciou žalobkyne, že na určovaciu žalobu podanú pred nadobudnutím účinnosti by sa mali aplikovať procesné ustanovenie predchádzajúceho s odkazom na , pretože o tejto skutočnosti nepojednáva. Žaloba žalobkyne je podľa žalovaných 1/ a 2/ úkonom bez akéhokoľvek právneho a skutkového základu a ani len sudcovská koncentrácia konania nebola vykonaná v tom zmysle, že by žalobkyňa nemala možnosť predkladať dôkazy (tie ktoré predložila boli vo vzťahu k prejednávanej veci irelevantné). Žalobu považujú za neprípustnú v rozpore s ustanovením , čo zakladá dôvod, aby súd žalobu zamietol v celom rozsahu, a to bez potreby vykonávania ďalšieho dokazovania. Žalobkyňa podala žalobu na Okresný súd Malacky dňa 06.05.2016 za účinnosti v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj ). V ustanovení uvedený právny predpis pripúšťal možnosť uplatniť si návrhom na začatie konania, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Pokiaľ ide o samotnú obligatórnu náležitosť určovacej žaloby, a to preukázanie naliehavého právneho záujmu žalobkyne na požadovanom určení, tak naliehavý právny záujem žalobkyne v tomto prípade nie je daný. Žalobkyňa nemá žiadnym spôsobom ohrozené svoje vlastnícke právo k jej spoluvlastníckemu podielu na dotknutých nehnuteľnostiach a do tohto vlastníckeho práva jej nebolo ani zasiahnuté. Určovacia žaloba v zmysle , ale aj predtým v zmysle , má výlučne preventívny charakter, ak je právo ohrozené a má sa takouto vyriešiť neistý právny stav alebo predísť budúcim sporom, čo však nie je tento prípad. Žalovaní 1/ a 2/ zdôraznili, že žalobkyňa sa domáha neplatnosti kúpnych zmlúv bez ich riadneho označenia a špecifikácie (chýba napríklad základné označenie dátumu, kedy by údajne sporné zmluvy mali byť vôbec uzatvorené) v žalobnom návrhu, čo spôsobuje že žalobný návrh sám o sebe je nezrozumiteľný a nevykonateľný. Nie je zrejmé, či má žalobkyňa na mysli len návrhy zmlúv, ktorých neplatnosti sa domáhať z podstaty veci nemožno, alebo nejaké iné zmluvy, ktoré už uzatvorené boli, ale o týchto nemajú žalovaní 1/ a 2/ ani vedomosť (pričom, ak by mali byť žalovaní zmluvnou stranou akejkoľvek zmluvy, ktorá by bola uzatvorená, o tomto by vedomosť mali). Kúpna zmluva (ktorákoľvek v zmysle petitu v žalobe), ktorej neplatnosti sa žalobkyňa domáha, uzatvorená nebola. Žalobkyňa prípadné uzatvorenie tejto kúpnej zmluvy nepreukázala. Aj vo všeobecnosti platí, že sa nemožno domáhať neplatnosti takého právneho úkonu, ktorý neexistuje, a teda ani kúpnej zmluvy, ktorá ani nebola uzatvorená. Podľa žalovaných 1/ a 2/ podanie žaloby zo strany žalobkyne vykazuje znaky konania v zmysle . Takéto konanie nemá požívať právo na ochranu a samotná žaloba má byť zamietnutá z dôvodu, že sa jedná o svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Žalovaný 1/ považuje žalobu žalobkyne za šikanózny výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Podľa neho žalobkyňa zneužíva právny systém tak, aby žalovaný 1/ nemohol disponovať so svojím spoluvlastníckym podielom k dotknutým nehnuteľnostiam, pričom tento zásah do jeho práv a právom chránených záujmov trvá už od roku 2016. Žalovaný 1/ má za to, že ponuka na uplatnenie predkupného bola platným právnym úkonom urobeným v súlade s v spojení s , a teda splnil všetky zákonné podmienky na to, aby mohol previesť svoj spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam buď žalobkyni, ak by mala záujem alebo akejkoľvek tretej osobe. Žalobkyni dal možnosť uplatniť predkupné právo k dotknutej nehnuteľnosti. Ponuka obsahovala všetky zákonné náležitosti, žalobkyňa nevykonala žiadny právny úkon, na základe ktorého by riadne a včas prejavila vôľu realizovať svoje predkupné právo a kúpiť spoluvlastnícky podiel žalovaného 1/ za ponúkanú kúpnu cenu, t.j. najmä nevyplatila kúpnu cenu v stanovenej lehote žiadnym zákonom predpokladaným spôsobom (ani len zložením do notárskej alebo súdnej úschovy). Žalovaní 1/ a 2/ argumentujú, že žalobkyni uplynutím ponúknutej a zákonom predpokladanej lehoty, v ktorej si svoje predkupné právo neuplatnila, toto právo voči žalovanému 1/ zaniklo a žalovaný 1/ bol a je oprávnený predať svoj spoluvlastnícky podiel akémukoľvek inému záujemcovi bez potreby opätovne vyzývať žalobkyňu. Žalobkyni by sa ani pri

takomto predaji jej právne postavenie nezmenilo a nemala by tak ani naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným 1/ a prípadným záujemcom. Podľa žalovaných 1/ a 2/ je správne aj rozhodnutie súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania. Tvrdia, že žalobkyňa zneužíva inštitút podania žaloby a súdne konanie šikanóznym spôsobom a vystavuje tak žalovaných 1/ a 2/ nielen právnej neistote, ale aj povinnosti sa brániť proti nezmyselne uplatňovaným nárokom, ktorý nemá žiadnu oporu v platných právnych predpisoch. O šikanóznom správaní žalobkyne má svedčiť aj jej neustále ospravedlňovanie sa z účastí na pojednávaní, ktoré sa opakovane odročovali viac ako 6 rokov a predlžovali tak právnu neistotu žalovaných. Skutočnosť, že žalobkyňa nemá finančné prostriedky nemôže slúžiť na ťarchu žalovaných 1/ a 2/, ktorí sú terčom jej šikanóznych procesných útokov a majú za to, že žalobkyňa by mala niesť zodpovednosť za svoje konanie, a to aj v podobe jej povinnosti nahradiť trovy konania obom žalovaným. Žalovaní 1/ a 2/ odvolaciemu súdu navrhli, aby napadnutý rozsudok potvrdil.

7. Žalobkyňa v replike k vyjadreniu žalovaných zopakovala argumentáciu z odvolania. Zdôraznila, že žalobou podľa bolo možné sa domáhať rozhodnutia o určení či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie, ak je na tom naliehavý právny záujem. V rámci rekodifikácie je možné sa domáhať podľa určenia či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem netreba preukazovať ak vyplýva z osobitného predpisu. Podľa písm. d/ je možné sa domáhať určenia právnej skutočnosti, k to vyplýva z osobitného predpisu. Určovacia žaloba podaná za účinnosti sa v súlade posudzuje podľa , súd musí úkony strán sporu posudzovať podľa podmienok uvedených v v znení účinnom v čase ich uskutočnenia ( ). Preto podľa žalobkyne bolo potrebné osvedčiť naliehavý právny záujem výlučne vo vzťahu k pôvodnému postupu podľa . Z týchto dôvodov tvrdenia žalovaných 1/ a 2/ o neprípustnosti žaloby po účinnosti nie sú podľa žalobkyne namieste. Súd prvej inštancie mal rozhodnúť či je právny úkon platný alebo neplatný, a to kúpna zmluva realizovaná predkupným právom voči manželke osobe blízkej, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je. Súd prvej inštancie sa nezaoberal realizáciou predkupného práva ponukami, ktoré boli riadne podpísané žalovaným 1/, ktorého hmotnoprávne podmienky majú účinky a prijal právny názor, že ide o zbytočný súdny spor, keďže k uzavretiu zmluvy nedošlo nakoľko žalobca, ani žalovaní 1/ a 2/ zmluvu nepodpísali, a že predmet sporu neexistuje. Žalobkyňa zopakovala, že to že predmetnú zmluvu nepodpísala pre rozpor jej obsahu so zákonom spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. Žalobkyňa sa pridržiava všetkých doteraz podaných právnych podkladov a vyjadrení. Žalobkyňa žiada o využitie možnosti uzavretia zmieru a o nápravu chyby súdu prvej inštancie, že o túto možnosť sa nepokúsil. Vo veci ide o rodinný majetok a spor medzi manželmi, preto je potrebné túto skutočnosť akceptovať a zároveň je podľa žalobkyne potrebné, aby žalovaný 1/, preukázal kde býva lebo okrem domu v Stupave, ktorého je podielovým spoluvlastníkom nemá vo vlastníctve žiadnu ďalšiu skolaudovanú nehnuteľnosť a predajom tretej osobe by sa zbavil bývania a tretia osoba by s majoritným vlastníkom obývala nehnuteľnosť. Je bežné že súdne spory trvajú 7 a viac rokov, je to z dôvodu zahltenia súdov právnou agendou a nedostatkom sudcov. Súd prvej inštancie nepojednával 3 roky z dôvodu pandémie Covid 19 počas núdzového stavu a mimoriadnej situácie až do roku 2022 v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti, ktorá upravovala postup súdov počas pandémie. Súd prvej inštancie nepojednával i z dôvodov zmeny právneho zástupcu žalovaných 1/ a 2/. Súd prvej inštancie niekoľkokrát pojednával aj v jej neprítomnosti, na čo dala súhlas, aby nevznikali prieťahy. Žalobkyňa ďalej uviedla, že jej zdravotný stav sa zhoršil v r. 2015 z dôvodu vážneho autoimunného ochorenia spojivových tkanív, ktoré spôsobuje zápaly orgánov a bola stále hospitalizovaná a podrobená operáciám v priebehu 7 rokov. Ochorenie jej bráni vykonávať povolanie advokáta. Žalobkyňa poukázala na to, že žalovaný 1/ sa nezaujíma o zdravotný stav manželky, naopak prostredníctvom finančných nárokov, ktoré sú neprimerané a v rozpore so zákonom vymáha ďalších 70 tisíc, ktoré už raz dostal zaplatené. Cela nehnuteľnosť je postavená a financovaná výlučne z jej finančných prostriedkov. Doplnenie dokazovania preukázaním finančných zdrojov žalovaného 1/ je nevyhnutné z dôvodov preukázania pôvodu majetku, ktorý nadobudol do výlučného vlastníctva a ako manželka má právo namietať aj zákonnosť a legálnosť takto nadobudnutého majetku. Žalobkyňa namieta tvrdenie žalovaných 1/ a 2/ o šikanóznom konaní. Uviedla, že zo zdravotných dôvodov nebola so žalovaným 1/ ako manželom v kontakte od r. 2011, žaloba smeruje k manželskému problému a to neustálemu ťahaniu peňazí zo žalobkyne rozpredávaním majetku, tak ako to bolo v minulosti. Každý občan má povinnosť oznámiť nekalé praktiky, ak sú mu známe z tlače, alebo z iných verejne dostupných zdrojov. Žalovaného 2/ osobne ani sprostredkovane nepozná, rovnako ani jeho rodinné a majetkové pomery, nebola s ním v osobnom ani inom kontakte. Dostupné sú jej len informácie z obchodného registra, že sa jedná o osobu z podnikateľského prostredia. Preto nie je možné uvažovať o šikane a

ohováraní. Len vo vzťahu k žalovanému 1/ ako osobe blízkej sa prostredníctvom súdu snaží preukázať nadobúdanie majetku a finančných zdrojov, na čo má ako manželka právo a žalovaný 2/ sa zaplietol do rodinných záležitostí. Z judikatúry vyplýva, že pri určovacích žalobách podľa , vo všeobecnosti treba vychádzať z toho, že naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je vtedy, ak je tu daný aktuálny stav právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným l/, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno inými právnymi prostriedkami odstrániť, pričom nie je dôležité ako táto neistota vznikla. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie posúdenia tých pomerov, ktoré sú ohrozené neistotou a teda predstavujú nebezpečenstvo budúceho porušenia právnych povinností iným subjektom. Na základe uvedeného žalobkyňa tvrdí, že v tomto prípade iný dostupný právny prostriedok ochrany ako podanie určovacej žaloby nebol. Určovacia žaloba je vždy prípustná pri nehnuteľnostiach.

8. Žalovaní 1/ a 2/ v duplike k vyjadreniu žalobkyne predniesli, že tvrdenia, ktorými sa snaží zdôvodniť odvolacie dôvody, sú nesprávne a nepreukázané. Žalovaní 1/ a 2/ považujú žalobu žalobkyne za procesne neprípustnú z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobkyne na určení žalobných nárokov v zmysle žalobného návrhu. V plnom rozsahu sa stotožňujú s odôvodnením rozsudku, pretože žalobkyňa do konania predložila len ponuku žalovaného 1/ adresovanú žalobkyni na predaj predmetného spoluvlastníckeho podielu s návrhom textácie kúpnej zmluvy. Uviedli, že táto ponuka predstavovala výzvu žalovaného 1/ žalobkyni, aby žalobkyňa podľa svojho dobrovoľného rozhodnutia realizovala svoje predkupné právo. Žalobkyňa však reálne uzatvorenie akejkoľvek kúpnej zmluvy nepreukázala. Žalobkyňa sa pritom nemôže domáhať neplatnosti takého právneho úkonu, ktorý neexistuje, a teda ani určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorá ani nebola uzatvorená. V tomto súdnom konaní neexistuje právny úkon, ktorého neplatnosti sa žalobkyňa domáha, čím neexistuje ani naliehavý právny záujem na určení neplatnosti takéhoto právneho úkonu a celkovo neexistuje ani samotná podstata konania, a to existencia sporu medzi stranami. Nakoľko žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno k preukázaniu existencie akejkoľvek kúpnej zmluvy, ktorej určenia neplatnosti sa domáha, niet pochýb o správnosti skutkových zistení - záverov súdu prvej inštancie o neexistencii predmetu sporu a neexistencii naliehavého právneho záujmu žalobkyne. Vykonanie akýchkoľvek iných dôkazov, ktoré by sa nedotýkali existencie kúpnych zmlúv alebo uzatvorenia týchto zmlúv (ako napríklad dôkazy ohľadom finančnej situácie strán sporu alebo ich ekonomickej a sociálnej väzby k predmetnej nehnuteľnosti), by bolo bezpredmetné a navyše v rozpore so zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania. Žalovaní 1/ a 2/ poukázali na to, že uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 23.05.2012 žiadnym spôsobom neodôvodňuje správnosť odvolacích námietok uvádzaných žalobkyňou, nakoľko v tomto uznesení Najvyšší súd SR riešil otázku možnosti použitia úpravy o predkupnom práve zaradenej do ôsmej časti druhej hlavy druhého oddielu v až na vzťahy vyplývajúce z úpravy vecného predkupného práva upraveného v ustanovení . Žalovaní ďalej nesúhlasia s tvrdeniami žalobkyne uvedenými v replike o údajnom porušení jej procesných práv, zdôvodnené odkazom na ustanovenie . Postup súdu prvej inštancie, kedy by žalobkyňu vyzýval na uvedenie a preukázanie naliehavého právneho záujmu by predstavoval postup porušujúci právo žalovaných na spravodlivý proces spočívajúci v rovnosti strán, pričom takouto výzvou by súd neposkytoval žalobkyni poučenie o jej procesných povinnostiam v zmysle a ani by nežiadal o odstránenie vád žaloby v zmysle , ale práve naopak, súd prvej inštancie by poučil žalobkyňu o jej právach a povinnostiach vyplývajúcich z hmotného práva. O právach a povinnostiach, ktoré pre strany sporu vyplývajú z hmotného práva súd nie je oprávnený strany sporu poučovať. Povinnosť žalobkyne preukázať naliehavý právny záujem určuje vecnú legitimáciu žalobkyne a prejaví sa až vo výsledku sporu, t.j. v samotnom rozsudku súdu. Žalovaní 1/ a 2/ nesúhlasia ani s tvrdeniami žalobkyne o porušení jej procesných práv poukazom na ustanovenie . Bez ohľadu na skutočnosť, či súd prvej inštancie vyzval alebo nevyzval žalobkyňu na späťvzatie žaloby v dôvodu jej zjavnej nedôvodnosti, z ustanovení žiadneho právneho predpisu nevyplýva priamy následok, ak by súd nepostupoval v zmysle 138 . Ak súd postupuje v konaní tak, že koná o celkom alebo sčasti nedôvodnej žalobe bez toho, aby toto uviedol žalobcovi a vyzval ho na späťvzatie žaloby, nie je možné dospieť k záveru, že by takýto postup súdu bol vadou konania odôvodňujúcou prípadné zrušenie rozhodnutia vo veci samej. Žalovaní 1/ a 2/ majú za to, že neexistuje dôvod, aby sa odvolací súd týmto tvrdením zaoberal, keďže žalobkyňa uvedené nenamietala a toto tvrdenie ani žiadnym spôsobom nepreukázala do uplynutia lehoty na podanie odvolania voči rozsudku.

9. Podľa a ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

10. Odvolací súd na základe lustrácie v registri obyvateľov zistil, že žalovaný 2/ U. L., dňa XX.XX.XXXX zomrel. Vykonaným šetrením bolo zistené, že dedičská vec poručiteľa U. L. je pridelená súdnemu komisárovi, notárovi JUDr. Ivanovi Macákovi a je vedená pod sp.zn. , M, pričom daná vec nie je ešte skončená. Zo správy notára JUDr. Ivana Macáka zo dňa 04.03.2024 v spojení so správou zo dňa 06.03.2024 vyplýva, že právnymi nástupcami po poručiteľovi U. L. sú manželka M. L., narodená XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, dcéra M.na F., narodená XX.XX.XXXX, bytom F.. X. XXXX/ X, V., a syn 3/ U. L., narodený XX.XX.XXXX, bytom M.R. XXX.

11. Podľa , na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Podľa až 3 ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať (odsek 1). V konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve (odsek 2). Ak to povaha sporu pripúšťa, môže sa v konaní pokračovať aj pred skončením konania o dedičstve (odsek 3).

13. Odvolací súd v predmetnej veci dospel k záveru, že povaha sporu pripúšťa, aby v odvolacom konaní pokračoval, pričom mal za to, že v konaní je potrebné pokračovať s právnymi nástupcami žalovaného 2/, preto podľa rozhodol, že s týmito subjektmi bude pokračovať v odvolacom konaní.

14. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle ustanovenia po zistení, že odvolanie podala žalobkyňa včas, a že ho podala proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (, , ) prejednal napadnuté rozhodnutie v intenciách ustanovenia a , s postupom podľa a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

15. Odvolací súd z hľadiska skutkového stavu veci vychádzal zo zistení súdu prvej inštancie, pričom pre danú vec považoval za rozhodujúce, že žalobkyňa a žalovaný 1/ sú manželia. Ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov bolo právoplatne dňom 12.04.2002 zrušené rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, č.k. -18 zo dňa 02.04.2002. Sú podielovými spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností, žalobkyňa v podiele 3 a žalovaný 1/ v podiele 1. V súvislosti s rozhodnutím žalovaného 1/ predať tento svoj spoluvlastnícky podiel za cenu 70.000,- eur, doručil žalovaný 1/ dňa 11.04.2016 a 22.04.2016 žalobkyni ponuku zo dňa 07.04.2016 na využitie predkupného práva. Vyzval ju na uzavretie kúpnej zmluvy do 60. dní a oznámil jej, že v prípade ak túto ponuku nevyužije, uzavrie kúpnu zmluvu s pôvodným žalovaným 2/.

16. V súdenej veci sa žalobkyňa žalobou zo dňa 06.05.2016 domáha dvoch určení, a to 1./ neplatnosti kúpnej zmluvy o odplatnom prevode 1 spoluvlastníckeho podielu žalovaného 1/ k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXXX, rodinný dom, súp. č. XXXX na parc. č. XXXX/XX o výmere XXX m2 - zast. plochy a nádvoria a parc. č. XXXX/XX o výmere XXX m2 - zast. plochy a nádvoria v kat. úz. U. X, obec F., okres U. (ďalej nehnuteľnosti) na žalobkyňu, 2./ neplatnosti kúpnej zmluvy o odplatnom prevode 1 spoluvlastníckeho podielu žalovaného 1/ k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXXX, rodinný dom, súp. č. XXXX na parc. č. XXXX/XX o výmere XXX m2 - zast. plochy a nádvoria a parc. č. XXXX/XX o výmere XXX m2 - zast. plochy a nádvoria v kat. úz. U. X, obec F., okres U. (ďalej nehnuteľnosti) na pôvodného žalovaného 2/, v obidvoch prípadoch podľa podmienok uvedených v ponuke žalovaného 1/ zo dňa 07.04.2016 na realizáciu predkupného práva.

17. Podľa ustanovenia ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (, ). Inštitút predkupného práva medzi spoluvlastníkmi je prostriedkom obmedzujúcim právo spoluvlastníka v jeho dispozícii s majetkom - vo voľnej možnosti previesť svoj spoluvlastnícky podiel na tretiu osobu. Predkupné právo medzi podielovými spoluvlastníkmi vyplýva priamo zo zákona a má vecno - právnu povahu, je trvalým obmedzením jednej z troch najvýznamnejších zložiek práva vlastníckeho - práva nakladať so svojou

vecou, konkrétne previesť ju na iného. Pôsobí voči každému spoluvlastníkovi veci i jeho právnym nástupcom a pre spoluvlastníka veci zakladá povinnosť, aby v prípade, že chce svoj spoluvlastnícky podiel scudziť, prednostne ho ponúkol na kúpu ostatným spoluvlastníkom. Ide o právny vzťah, v ktorom právu jednej strany na prednostnú ponuku na kúpu a možnosti jej využitia zodpovedá povinnosť strany druhej. Práva a tomu zodpovedajúce povinnosti, ktoré tvoria obsah tohto právneho vzťahu, sú stanovené priamo zákonom (uznesenie NS SR sp.zn. ). V podmienkach tejto veci, ale bez reálneho výkonu práva nakladať so spoluvlastníckym podielom na sporných nehnuteľnostiach, teda uzavretím príslušnej zmluvy žalovaným 1/, nie je predmetná žaloba spôsobilá vyriešiť otázku predkupného práva žalobkyne.

18. V prípade určovacej žaloby procesný predpis vyžaduje existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení, žalobca je povinný existenciu naliehavého právneho záujmu tvrdiť a preukázať, existencia naliehavého právneho záujmu je predpokladom k tomu, aby žaloba mohla byť vecne prejednaná. Ak je žaloba zamietnutá pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, nie je dôvod k jej vecnému prejednaniu, respektíve je vylúčené, aby bola žaloba preskúmaná po vecnej stránke. Existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení skúma súd z úradnej povinnosti. Odvolací súd súhlasí so súdom prvej inštancie, že v podmienkach tejto veci nie je daný naliehavý právny záujem, avšak nesúhlasí so súdom prvej inštancie, ktorý túto podmienku vyhodnotil postupom podľa ustanovenia .

19. Podľa možno návrhom na začatie konania uplatniť, aby sa rozhodlo najmä a) o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho); b) o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva; c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

20. S účinnosťou od 01. júla 2016 platí pre civilný súdny proces nový právny predpis, .

21. Podľa možno žalobou požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu

22. Intertemporálna úprava v vychádza z princípu okamžitej aplikability zákona, to znamená, že sa nová právna úprava aplikuje aj v konaniach začatých za účinnosti .

23. Ustanovenie , ale deklaruje zásadu zachovania účinkov procesných úkonov. Teda zachovávajú sa účinky všetkých procesných úkonov súdu a aj procesných úkonov sporových strán.

24. Žaloba žalobkyne bola na súd podaná ešte za účinnosti , ktorý umožňoval domáhať sa aj určenia či tu právny vzťah je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Účinky úkonov vykonaných za účinnosti zostávajú v zmysle zachované a v súlade s týmto prechodným ustanovením a v súlade s tým, že je potrebné chrániť v dobrej viere nadobudnuté práva, ktoré v čase ich nadobudnutia právne predpisy priznávali bolo preto v súdenej veci potrebné osvedčiť naliehavý právny záujem výlučne vo vzťahu k pôvodne predvídanému postupu v ustanovení (rozhodnutia NS SR sp.zn. , sp.zn. , a ).

25. Podľa konštantnej judikatúry žaloba na určenie má z pohľadu danosti naliehavého právneho záujmu, tak ako na to poukázal aj súd prvej inštancie miesto tam, kde pomocou takejto žaloby možno eliminovať stav ohrozenia práva či neistoty v právnom vzťahu a k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak. Tento záver sa viaže nielen k žalobe na určenie ako takej, ale aj k tomu, akého konkrétneho určenia sa žalobca domáha. Určovacie žaloby slúžia potrebám praktického života a nemôžu viesť k zbytočnému

rozmnožovaniu sporov. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je preto súčasne daný len vtedy, ak je (objektívne vzaté) určenie spôsobilé odstrániť stav právnej neistoty žalobcu alebo ohrozenie jeho práva. Žaloba o určení nie je spravidla opodstatnená vtedy, ak má požadované určenie len povahu predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je alebo nie je právny vzťah alebo právo, a to najmä vtedy, ak taká prejudiciálna otázka nerieši alebo nemôže (objektívne vzaté) riešiť celý obsah alebo dosah sporného právneho vzťahu alebo práva. Ak je posúdenie platnosti právneho úkonu otázkou predbežnou vo vzťahu k riešeniu otázky (ne)existencie práva alebo právneho vzťahu, ktorý mal byť týmto právnym úkonom založený, zmenený alebo ukončený, potom na takom určení nie je daný naliehavý právny záujem v zmysle ustanovenia .

26. Podľa právny úkon je prejav vôle smerujúcej najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takým prejavom spájajú.

27. Právny úkon možno definovať ako prejav vôle fyzickej či právnickej osoby smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku právnou normou upraveného právneho vzťahu, ktorého obsahom sú subjektívne práva a povinnosti účastníkov tohto vzťahu. V zmysle § 43a ods. 1 Obč. zák. prejav vôle, smerujúcej k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy, ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia. Podľa § 44 ods. 1 Obč. zák. zmluva je uzatvorená okamihom, kedy prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Z uvedeného je zrejmé, že návrh na uzavretie zmluvy ešte neaktivuje príslušný právny vzťah, ale predstavuje počiatočné štádium procesu uzatvárania zmluvy. Preto je potrebné tento inštitút dôsledne odlišovať od inštitútu zmluvy, ktorej uzavretím sa zakladá príslušný právny vzťah. Podľa § 46 ods. 2 Obč. zák. na uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine. Zmluva je dvojstranný alebo viacstranný právny úkon, ktorý vzniká dosiahnutím konsenzu, t.j. úplným bezpodmienečným prijatím (akceptáciou) návrhu na uzavretie zmluvy (ponuky).

28. V súdenej veci nebolo sporným, že kúpne zmluvy ohľadom prevodu spoluvlastníckeho podielu žalovaného 1/ na sporných nehnuteľnostiach, vo vzťahu ku ktorým žalobkyňa žiada vysloviť ich neplatnosť, neboli do dňa rozhodnutia sporu súdom prvej inštancie uzavreté. Keďže podľa o naliehavý právny záujem môže zásadne ísť len vtedy, ak by bez súdom vysloveného určenia, že právny vzťah alebo právo existuje/neexistuje, bolo buď ohrozené právo žalobcu, alebo by sa jeho právne postavenie stalo neistým, muselo by ísť u žalobkyne o právny vzťah (právo) už existujúci (aspoň v čase vydania rozhodnutia), alebo o takú jej procesnú, prípadne hmotnoprávnu situáciu, v ktorej by v už existujúcom právnom vzťahu mohla byť ohrozená, čo ale nie je prejednávaný prípad. V podmienkach tejto veci právne postavenie žalobkyne nespochybňuje žiadna zmluva o prevode spoluvlastníckeho práva žalovaného 1/ na sporných nehnuteľnostiach, teda nedošlo k založeniu tomu zodpovedajúcemu záväzkovému právnemu vzťahu, čo znamená, že práva žalobkyne sa nestali neistými, neexistuje zmluva, titulom ktorej by sa žalobkyňa alebo pôvodný žalovaný 2/ stali vlastníkmi spornej nehnuteľnosti, respektíve na základe ktorej by mohlo začať katastrálne konanie o povolení vkladu vlastníctva. Vzhľadom na to, že v súdenej veci neexistuje hmotnoprávny základ porušenia predkupného práva žalobkyne, pretože zmluvy o existencii ktorých má byť rozhodnuté nevznikli, jednoducho povedané nie je možné určiť neplatnosť niečoho čo nie je, dospel odvolací súd k záveru, že žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení bráni vecnému prejednaniu žaloby, preto je vecná odvolacia argumentácia žalobkyne ohľadom predkupného práva v rámci podielového spoluvlastníctva spojená s odvolaním sa na sa rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. , respektíve poukázanie na skutočnosť, že žalovaný 1/ svoj spoluvlastnícke podiel doposiaľ na inú osobu nepreviedol, čím mal podľa žalobkyne uznať nereálnosť kúpnej ceny, je v podmienkach tejto preskúmavanej veci, ako aj vykonávanie dokazovania k meritu veci, bezpredmetné.

29. Podľa názoru odvolacieho súdu procesný postup súdu prvej inštancie prebiehal v zmysle právnej úpravy a nebol v procesnom postupe poznačený porušením ustanovenia , ktoré žalobkyňa obsahom tvrdenia v odvolaní súdu prvej inštancie vyčíta. Žalobkyňa tvrdí, že pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru o neprípustnosti a zmätočnosti žaloby mal ju vyzvať na jej doplnenie alebo opravu podľa , respektíve späťvzatie. Ustanovenie rieši procesnú situáciu žaloby, ktorá nemá náležitosti podľa ustanovenia , čo nie je ale prejednávaný prípad. Na obsah predmetnej námietky dopadá ustanovenie , podľa ktorého ak zo skutočností

tvrdených v žalobe je po predbežnom právnom posúdení zrejmé, že žaloba je zjavne nedôvodná, súd vyzve žalobcu na späťvzatie žaloby. Na tento účel môže súd žalobcu vyslúchnuť. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že zákon súdu nepredpisuje konkrétny spôsob pre prednes predbežného právneho posúdenia, a keďže na tento účel môže žalobcu vyslúchnuť, môže tak urobiť aj na pojednávaní. Žalobkyňa sa mohla o prípadnej nedôvodnosti svojej žaloby dozvedieť na pojednávaní dňa 15.11.2022, ktorého sa nezúčastnila, ani neriešila ochranu svojich práv prostredníctvom zástupcu na ustanovenie ktorého ju podľa súd prvej inštancie vyzval oznámením, ktoré prevzala dňa 20.10.2022 (č.l. spisu - 257, 259), pretože predchádzajúce pojednávania dňa 21.09.2021 (č.l. spisu - 149), dňa 16.11.2021 (č.l. spisu - 183), dňa 14.06.2022 (č.l. spisu 242) boli odročené pre jej neprítomnosť zo zdravotných dôvodov. Schopnosť súdu uzavrieť prejednávaný prípad ovplyvňuje predovšetkým správanie sa strán sporu a kvalita ich výkonu procesných práv a povinností. Navyše na okolnosť, že v prípade nepredloženia kúpnej zmluvy by bola žaloba zrejme bezúspešným uplatnením práva bola žalobkyňa upozornená aj v uznesení Krajského súdu v Bratislave, č.k. -81, ktorým bolo zamietnutý návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia v preskúmavanej veci. Preto žalobkyňa nedôvodne v odvolaní súdu prvej inštancie vytýka procesné pochybenie vo vzťahu k postupu rozhodnutia o jej žalobe.

30. Rozhodovanie o trovách konania je integrálnou súčasťou civilného sporového konania. Ustanovenia sú pri náhrade trov konania primárne koncipované tak, že sa priznáva náhrada trov podľa úspechu v spore, z ktorej vychádzal aj súd prvej inštancie. Avšak výnimočne nemusí súd úspešnej sporovej strane priznať náhradu trov konania, teda neuložiť povinnosť neúspešnej sporovej strane nahradiť trovy konania úspešnej sporovej strane ( ). Každé rozhodnutie súdu, ktorým úspešnej sporovej strane neprizná náhradu trov konania, musí byť zo svojej podstaty výnimočným rozhodnutím, prijatým na základe riadneho zváženia všetkých relevantných okolností konkrétneho prípadu a na základe prísne reštriktívneho výkladu a v ňom obsiahnutej formulácie „dôvody hodné osobitného zreteľa“. Výklad týchto podmienok je ponechaný na súdnu prax. To však neznamená, že sa tým vytvára priestor na celkom voľnú úvahu súdu. Ustanovenie preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Strane, ktorá mala vo veci úspech, nemožno nepriznať náhradu trov podľa výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom druhu nárokov. Zmyslom inštitútu náhrady trov konania je poskytnúť strane sporu náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo mala nepochybne zaplatiť, pričom by tieto zaplatiť nemusela, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. Žalobkyňa, navyše povolaním advokátka, si musela byť vedomá aj rizika prípadného neúspechu v tomto spore a jeho dôsledku v podobe povinnosti nahradiť trovy konania protistrane, ako aj rizika možného exekučného konania v prípade svojho neúspechu. Preto okolnosť nedostatku finančných prostriedkov žalobkyne a s tým spojená hrozba exekučného konania samé osebe nie sú spôsobilé spochybniť správnosť záveru súdu prvej inštancie v rozhodnutí o nároku na náhradu trov konania z hľadiska procesného úspechu žalovaných podľa . V podmienkach posudzovanej veci nie je daný žiaden dôvod k tomu, aby žalovaní 1/a 2/ sami znášali trovy, ktoré museli vynaložiť na svoju procesnú obranu.

31. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ako vo výroku vecne správny potvrdil.

32. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s . Žalovaným, ktorí mali v odvolacom konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave, pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

(1) Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).