Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoCsp/15/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne Mgr. Martiny Trnavskej a sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej v spore žalobcov: 1/ G.. Y. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. W., X. XXX/XX a 2/ O. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. W., X. XXX/XX, proti žalovanej X. X., Y., so sídlom W., S. XX, G.: XX XXX XXX, právne zastúpenej Y. U.. P. M., s. r. o., so sídlom P., P. O. M. XXXXX/ XXB, G.: XX XXX XXX, o určenie práva a právnych skutočností, na odvolanie žalobcov a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 22. októbra, č.k. -447, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej časti m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v zamietavej časti a vo výroku o zrušení neodkladného opatrenia p o t v r d z u j e .

III. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalobkyniam 1/ a 2/ v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie čiastočne vyhovel žalobe a na základe určil, že zmluvné dojednanie o spracovateľskom poplatku za poskytnutie úveru je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Rovnako za neprijateľnú zmluvnú podmienku určil aj poplatok za správu úveru. Žalobu zamietol v časti určenia neplatnosti mimoriadneho zosplatnenia, v časti určenia, že úverová zmluva je bezúročná a bez poplatkov a tiež v časti o určení neplatnosti zmluvnej podmienky, ktorej obsahom bolo, že žalobkyne sa oboznámili s všeobecnými zmluvnými podmienkami.

2. Vyhovujúcu časť rozhodnutia súd prvej inštancie právne posúdil podľa a mal zato, že v prípade spracovateľského poplatku ako aj poplatku za poskytnutie úveru ide o neprijateľné zmluvné podmienky, nakoľko požadujú od spotrebiteľa plnenia za služby, ktorých poskytnutie dodávateľom nesleduje záujmy spotrebiteľa v zmysle . Podľa súdu prvej inštancie spracovateľský poplatok nepredstavuje odplatu za plnenie, ktoré je poskytované spotrebiteľovi, ale len nahrádza administratívne náklady dodávateľovi. Rovnako poplatok za správu úveru nepredstavuje samostatnú odplatnú službu spotrebiteľovi, ale slúži v prvom rade účtovným resp. zúčtovacím účelom dodávateľa, ktorý vo vlastnom záujme sleduje stav plnenia úverového vzťahu alebo slúži len na hradenie jeho administratívnych nákladov. Spotrebiteľovi zaplatením týchto poplatkov nevznikne žiaden materiálny prospech, nie je mu poskytnuté žiadne ekvivalentné plnenie. Zmluvné podmienky upravujúce spracovateľský poplatok a stanovujúcej poplatok za správu úveru spôsobujú nerovnováhu v právnom vzťahu medzi jeho účastníkmi, uzavrel súd prvej inštancie.

3. Zamietavé rozhodnutie o určení, že úver je bezúročný a bez poplatkov odôvodnil súd prvej inštancie tým, že predmet zmluvy bol zmluvnými stranami dohodnutý ako poskytnutie úveru na nadobudnutie resp.

údržbu nehnuteľnosti, čo v zmysle § 1 ods. 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzatvorenia zmluvy predstavovalo zmluvu, ktorá nie je spotrebiteľským úverom v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Tvrdenia o inom použití úveru tak súd považoval za účelové s cieľom podriadiť úver, ktorý nie je úverom podľa zákona o spotrebiteľských úveroch pod právnu úpravu tohto zákona.

4. Čo sa týka zamietnutia určenia neplatnosti mimoriadneho zosplatnenia, resp. určenia plnenia v splátkach, súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa v spojení s a uviedol, že právo na mimoriadne zosplatnenie musí byť medzi zmluvnými stranami dohodnuté alebo rozhodnutím určené. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že právo na mimoriadne zosplatnenie dlhu bolo medzi stranami dohodnuté v bode 8.4 obchodných podmienok, pričom úver bolo možné zosplatniť v prípade, ak nastal jeden z prípadov porušenia špecifikovaných v bodu 8.1 obchodných podmienok. Takýmto prípadom bolo (okrem iného) omeškanie dlžníka so splácaním pohľadávky banky alebo so zaplatením iného peňažného záväzku voči banke o viac ako 5 dní, použitie úveru alebo jeho časti na iný než dojednaný účel úveru, alebo ak sa banka hodnoverným spôsobom dozvie o návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka alebo o návrhu na vyrovnanie/reštrukturalizáciu na majetok dlžníka alebo o vstupe dlžníka do likvidácie, alebo ak bol podaný návrh na začatie súdneho výkonu rozhodnutia alebo exekučného konania. Podmienky zosplatnenia na základe však podľa súdu prvej inštancie neboli splnené voči žalobkyni 1/, ale len voči žalobkyni 2/. Súčasne však voči žalobkyni 1/ došlo k splatnosti pohľadávky v dôsledku prihlásenia pohľadávky do konkurzu dňa 27.10.2017.

5. K zamietnutiu určenia neplatnosti potvrdenia o oboznámení sa s obchodnými podmienkami súd prvej inštancie prijal záver, že uvedené určenie nenapĺňa znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky. Nejde o zmluvné dojednanie, ktoré by spotrebiteľovi ukladalo povinnosť alebo priznávalo dodávateľovi právo. Ide len o vyhlásenie, ktoré nie je zmluvnou podmienkou a preto nemôže byť ani zmluvnou podmienkou neprijateľnou.

6. Samostatný výrokom súd prvej inštancie zrušil nariadené neodkladné opatrenie pre nezlučiteľnosť s procesným neúspechom vo veci samej.

7. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa a z dôvodu čiastočného úspechu priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 1/3.

8. Proti rozsudku, a to proti vyhovujúcej časti o určení neprijateľných podmienok spracovateľského poplatku a poplatku za správu úveru podal odvolanie žalovaný, ktorý žiadal, aby krajský súd ako súd odvolací napadnutý rozsudok v tejto časti zmenil a žalobu zamietol. Namietal procesné pochybenia súdu prvej inštancie vrátane nepreskúmateľnosti rozhodnutia ako aj nesprávne závery vo veci, keď dohoda o spracovateľskom poplatku je identická so znením a súčasne sa jedná o cenu plnenia, čo oboje vylučuje konštatovať neprijateľnosť spracovateľského poplatku ako zmluvnej podmienky. Za opodstatnené nepovažoval žalobca ani určenie neprijateľnosti poplatku za správu úverového účtu. Poukázal na zmenu právnej úpravy (z.č. ), ktorá s účinnosťou od 10.06.2013 takýto poplatok zakázala, z čoho je podľa žalobcu zrejmé, že dovtedy sa jednalo o plnenie dovolené a ujednanie platné. V súlade so zmenou právnej úpravy potom žalobca mal od účtovania uvedeného poplatku upustiť. Rovnako v tomto prípade považoval žalobca poplatok za cenu plnenia, vylúčenú preto z prieskumu neprijateľnosti. V súvislosti s požadovanou zmenou rozhodnutia vo veci samej žiadal žalovaný aj zmenu rozhodnutia o trovách a priznanie ich náhrady v plnom rozsahu.

9. Odvolanie proti rozsudku podali aj žalobkyne, a to do zamietavej časti rozhodnutia. Namietali porušenie práva na spravodlivý proces, ktoré malo spočívať v tom, že po odročení pojednávanie za účelom predloženia záverečných prednesov doručila žalovaná strana súdu prvej inštancie záverečné vyjadrenie a následne rozsiahle vyjadrenie s novými dôkazmi. K tomuto podaniu sa žalobkyne nemali možnosť vyjadriť, keď súd prvej inštancie bez ďalšieho vyhlásil uznesením dokazovanie za skončené a vyhlásil rozsudok. Žalobkyne namietali, že nemali možnosť sa vyjadriť ani k záverečnému vyjadreniu žalovaného. Súd prvej inštancie podľa žalobkýň pochybil tiež v tom, že vykonal dôkaz predložený žalovaným dňa 19.9.2019, a to žiadosť o poskytnutie úveru, pričom ho žalovaný mohol do konania predložiť skôr a súd prvej inštancie preto nemal na takýto dôkaz prihliadať ( ). Z vecného hľadiska namietali žalobkyne vylúčenie aplikácie zákona o spotrebiteľských úveroch, keď súd prvej inštancie posudzoval účel zmluvy výlučne podľa jej znenia a nebral do úvahy čestné prehlásenia

žalobkýň, že úver nikdy nebol ani nemal byť čerpaný za účelom nadobudnutia, opravy a úpravy nehnuteľnosti. Čo sa týka zamietnutia určenia neprijateľnosti vyhlásenia o oboznámení sa s VOP, žalobkyne so závermi súdu prvej inštancie nesúhlasili, pretože sa podľa nich o zmluvnú podmienku jedná a má za následok neprimerané prenesenie dôkazného bremena na spotrebiteľa. V tomto smere odkázali aj na závery Komisie pre posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a súdne rozhodnutia, z ktorých vyplýva nevyhnutnosť podpísania VOP, aby bolo možné ich považovať za súčasť zmluvy.

10. Nesprávny bol podľa žalobkýň aj záver o dôvodnosti zosplatnenia úveru. Nebolo totiž zrejmé, na základe akých zmluvných podmienok k nemu malo dôjsť a čo bol dôvod zosplatnenia. Keďže vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zo dňa 14.09.2017 odkazuje na obchodné podmienky z roku 2015, t.j. také, s ktorými žalobkyne svoj súhlas nevyjadrili, je vyhlásenie mimoriadnej splatnosti neplatné. Žalobkyne poukázali aj na existenciu viacerých verzií obchodných podmienok žalovaného a ten ich mal podľa žalobkýň používať účelovo. Podľa žalobkýň neobstojí ani záver súdu prvej inštancie o preukázaní doručenia výzvy zo dňa 22.08.2017 doručenkou, pretože táto ešte nepreukazuje obsah zásielky a podľa žalobkýň mohol žalovaný do obálky doručovanej s danou doručenkou vložiť aj inú listinu ako tú, o ktorej tvrdí, že sa v nej nachádzala. Žalobkyne ďalej namietali aj úpravu doručovania podľa obchodných podmienok, ktorá mala podľa nich tiež spočívať na neprijateľných zmluvných podmienkach. Poukázali na to, že aj keď by mali záujem dlžné splátky na základe výzvy uhradiť, objektívne nemohli stihnúť lehotu, ktorú im na to poskytol žalovaný, pretože táto začala plynúť bez ohľadu na to, že neuplynula lehota 18 dní na uloženie zásielky. Napokon podľa žalobkýň nebolo pre zosplatnenie dostatočné omeškanie s troma splátkami, keď vyžaduje, aby uplynula lehota 3 mesiacov. Napokon nebol podľa žalobkýň správny ani záver o zosplatnení dlhu pre vyhlásenie konkurzu na majetok žalobkyne 1/. Súd prvej inštancie tu nerozlišoval medzi konkurzom a oddlžením a nezohľadnil, že žalovaný do konkurzu neprihlásil pohľadávku voči žalobkyni 1/ ako zabezpečenú. Záverom odvolania žalobkyne nesúhlasili so zrušením neodkladného opatrenia, pretože toto malo byť nariadené až do právoplatného skončenia konania a nie len do vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie. Neodkladné opatrenie bolo viazané na právoplatné skončenie konania a nebolo preto potrebné ho rušiť rozhodnutím súdu. Pred právoplatnosťou rozhodnutia vo veci ani možné. V dôsledku žiadanej zmeny napadnutej časti rozsudku, žiadali žalobkyne náhradu trov konania v plnom rozsahu.

11. Krajský súd ako súd odvolací súd vec preskúmal podľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v zamietavej časti ako vecne správny potvrdiť podľa a , a vo vyhovujúcej časti o určení neprijateľných zmluvných podmienok a vo výroku o trovách konania zmeniť podľa .

12. V prvom rade nie je dôvodne uplatnená nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Z rozhodnutia sú zrejmé skutkové ako aj právne závery tak, ako sú uvedené aj na začiatku odôvodnenia tohto rozhodnutia. Napokon proti nim aj odvolatelia argumentujú, takže aj im je zrejmé, na čom je napadnuté rozhodnutie založené, čím je nepreskúmateľnosť vylúčená. Rovnako nedošlo k procesným pochybeniam súdu prvej inštancie, ktoré namieta žalovaný. Ani žalobkyňami namietané odopretie možnosti vyjadriť sa k podaniu žalovaného nepredstavuje nimi tvrdené porušenie práva na spravodlivý proces, pretože po jeho predložení už súd prvej inštancie ďalšie dokazovanie nevykonával, ale ako uvádzajú aj žalované, vyhlásil dokazovanie za skončené a vo veci rozhodol na základe predtým vykonaných dôkazov a už predtým prezentovaných tvrdení žalovaného. K týmto skorším tvrdeniam a dôkazom, ktoré na rozdiel od žalobkyňami namietaného podania, tvorili východiská napadnutého rozhodnutia bolo žalobkyniam umožnené sa vyjadriť, preto k porušeniu práva na spravodlivý proces nedošlo. To nespočíva ani v tom, že po záverečnej reči žalovaného súd neumožnil žalobkyniam sa k tejto vyjadriť, pretože záverečné reči strán sporu sú zhrnutím argumentácie strany sporu, ku ktorej už bol priestor sa vyjadriť a po záverečnej reči žalovaného v zásade nasleduje už len rozhodnutie súdu. Súd prvej inštancie tu postupoval plne v súlade s ust. . Čo sa týka prihliadania na dôkazy predložené v priebehu konania neskôr, než strana mala možnosť ich predložiť, ust. súdu iba umožňuje na takéto dôkazy neprihliadať, ale neukladá súdu striktne povinnosť na ne neprihliadať. Ani v tomto preto súd prvej inštancie procesne nepochybil.

13. Dôvodne však bolo podané odvolanie žalovaného proti vyhovujúcim výrokom o určení neprijateľnosti zmluvných podmienok. Vo vzťahu k dojednaniu o spracovateľskom poplatku za poskytnutie úveru je významné, že podľa ust. , za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť

na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa. Správne uvádza žalovaný, že zmluvné dojednanie, ktoré je prebratím obsahu právneho predpisu, nemôže byť kvalifikované ako neprijateľná zmluvná podmienka. Odvolací súd sa s argumentáciou žalovaného ohľadom tohto záveru stotožňuje.

14. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou nebolo v čase vzniku úverového vzťahu medzi stranami sporu ani dojednanie o poplatku za správu úveru. Odvolací súd sa nestotožňuje so záverom, že vedenie úverového účtu nepredstavuje plnenie aj v prospech dlžníka a je potrebné len pre interné potreby veriteľa. Pri obvyklej zložitosti započítavania splátok úveru na jednotlivé zložky dlhu (istina, úrok, poplatky za súvisiace služby), kedy sa rozsah splácania zložiek dlhu najmä pri istine a úroku mení prakticky s každou jednotlivou splátkou, je aj pre dlžníka významné mať prístup aj k týmto detailom splácania úveru. Práve úverový účet takýto prístup umožňuje. Tým okrem iného aj istú kontrolu veriteľa zo strany dlžníka čo do plnenia dohodnutej formy započítavania na jednotlivé zložky dlhu. Ani v období pred zmenou právnej úpravy (z.č. ), ktorá poplatok za vedenie úverového účtu zakázala, nepredstavovalo toto plnenie neprijateľnú zmluvnú podmienku. Obdobne rozhodol odvolací súd aj v minulosti rozhodnutím zo dňa 29.3.2017 vo veci sp. zn. .

15. Čo sa týka odvolania žalobkýň do zamietavého výroku, to nebolo dôvodné ani z vecnej stránky. Súd prvej inštancie prijal správny záver o vylúčení aplikácie zákona o spotrebiteľských úveroch, keď vychádzal z výslovného znenia zmluvy a nie z čestných prehlásení žalobkýň, že úver nikdy nebol ani nemal byť čerpaný za účelom nadobudnutia, opravy a úpravy nehnuteľnosti. Nesúlad vôle s písomným prejavom je síce v právnych vzťahoch možný, ale jeho existencia musí byť jednoznačne preukázaná, na čo čestné prehlásenia jednej zmluvnej strany spravidla nepostačujú. Význam písomnej formy právnych úkonov nemožno znižovať jednoduchým popretím prezentovaného obsahu jednou zmluvnou stranou. Takýto prístup by viedol k vysokej miere neistoty v právnych vzťahoch, kedy by si zmluvné strany nemohli byť principiálne isté ani obsahom podpísaných písomných právnych úkonov, pretože na ich spochybnenie by postačovalo vyhlásenie jednej zmluvnej strany o nedostatku vôle k podpísanému obsahu. Žalobkyne neposkytli súdu presvedčivé vysvetlenie, prečo by podpisovali také účelové určenie úveru, ktoré nebolo v súlade s realitou. Prosté nedostatočné oboznámenie sa s obsahom písomného právneho úkonu je argumentom nedostatočným, pretože by predstavovalo vysokú mieru ľahkovážnosti v právnych vzťahoch, ktorej nemožno poskytnúť ochranu. Iná by bola situácia, pokiaľ by zmluvná strana neumožnila druhej zmluvnej strane riadne oboznámenie sa s textom zmluvy a súčasne v takejto situácii primäla zmluvného partnera k podpisu zmluvy. Takáto situácia však z dokazovania súdu prvej inštancie nevyplynula.

16. Čo sa týka zamietnutia určenia neprijateľnosti vyhlásenia o oboznámení sa s VOP, odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi zamietnutia tejto časti žaloby. Potvrdenie nejakej skutočnosti v texte zmluvy skutočne nemá charakter zmluvného dojednania ako dvojstranného právneho úkonu. Na tom nič nemení ani prípadný negatívny dopad na dôkaznú pozíciu spotrebiteľa. Ohľadom toho platia vyššie uvedené závery o význame podpisu, ktoré však nevylučujú preukázanie opaku podpísaného. Bez individuálneho preukázania v rámci dokazovania nemožno akceptovať všeobecný prístup založený na tom, že spotrebiteľ nemá priestor na oboznámenie sa s obsahom podpisovaného, nerozumie podpisovanému, nemá inú možnosť ako podpísať, a že sa bez oboznámenia s obsahom podpísaného spotrebiteľské zmluvy bežne podpisujú. Napokon odvolací súd nevidí rozdiel v podpise každej strany obchodných podmienok a v podpise vyhlásenia, že zmluvná strana sa s obchodnými podmienkami oboznámila. Význam podpisu tým nie je iný a preukázať, že s podpisom nie sú spojené jeho účinky možno zo strany ktorejkoľvek zmluvnej strany bez ohľadu na to, či pripojila podpis jeden alebo viacero.

17. Čo sa týka žalobkyňami tvrdenými dôvodmi nedostatku zosplatnenia, aj tu sa odvolací súd plne stotožňuje so závermi napadnutého rozhodnutia. Je zrejmé, že dôvodom zosplatnenia pri žalobkyni 2/ bolo jej kvalifikované omeškanie s plnením dlhu, ktorú možnosť zmluva obsahovala. Pri žalobkyni 1/ nastala splatnosť v súvislosti s konkurzom. Prípadný nesprávny odkaz veriteľa na právny základ mimoriadnej splatnosti nemá dopad na na platnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, pokiaľ preň právny základ skutočne existuje a sú splnené jeho podmienky, ako v tomto prípade.

18. Čo sa týka odvolacích námietok o nepreukázaní obsahu doručovanej zásielky, táto námietka patrí už do kategórie účelových pokiaľ namietajúci nepredloží onen iný obsah zásielky, čo sa v tomto prípade nestalo. Obdobne poukaz žalobkýň na to, ako mali záujem plniť, no pre doručovacie lehoty im toto

nebolo včas umožnené je zjavne nedôvodný. Prečo neplnili naďalej aspoň v splátkach ostalo totiž nezodpovedané.

19. Žalobkyne správne poukázali na dikciu ust. s tým, že vyžaduje, aby uplynula lehota 3 mesiacov a nie nezaplatenie troch splátok. Pokiaľ sú však dojednané splátky mesačné jedná sa o dobu prakticky totožnú.

20. Čo sa týka poukazu žalobkýň na neprihlásenie pohľadávky do konkurzu žalobkyne 1/ z dokazovania súdu prvej inštancie vyplynulo, že pohľadávka prihlásená do konkurzu bola, toto zistenie bolo správne a správny bol preto aj záver súdu prvej inštancie, že sa stala prihlásením splatnou ( ).

21. Napokon správne súd prvej inštancie rozhodol o zrušení neodkladného opatrenia. Bez ohľadu na to, že rozhodol pred právoplatnosťou svojho rozsudku, právoplatnosť výroku o zrušení neodkladného opatrenia nastane až spolu s právoplatnosťou rozhodnutia vo veci. Preto k zrušeniu neodkladného opatrenia nedošlo pred právoplatným skončením konania vo veci samej ako sa nesprávne domnievali žalobkyne.

22. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s a . V dôsledku rozhodnutia o odvolaní bol žalovaný v konaní plne úspešný, preto mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 2:1.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať dovolanie za podmienok stanovených v ust. až . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.