Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/151/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: E. I., L.. XX.XX.XXXX, J. N. XX, J., zastúpeného JUDr. Ing. Petrom Slávikom, PhD., advokátom so sídlom Břeclavská 3, Malacky, proti žalovanému: Mestská časť Bratislava - Petržalka, IČO: 00603201, so sídlom Kutlíkova 17, Bratislava, za účasti intervenienta na strane žalovaného: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, IČO: 00585441, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, zastúpenému JUDr. Baltazárom Mucskom, advokátom so sídlom Vajnorská 55, Bratislava, o zaplatenie 2.633,05 eur, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 06. februára 2020, č. k. -90, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Intervenient má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 2.633,05 eur titulom náhrady škody. Intervenientovi priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. Skutkový stav zistený výsledkami vykonaného dokazovania po právnej stránke posúdil podľa , ktorý každému ukladá povinnosť zachovávať taký stupeň opatrnosti (pozornosti alebo starostlivosti), ktorý je možné od neho vzhľadom na konkrétne časové a miestne pomery rozumne požadovať a ktorý je, objektívne posudzované, spôsobilý zabrániť alebo aspoň obmedziť riziko vzniku škody na živote, zdraví alebo majetku či životnom prostredí. Škoda môže nastať aj ako dôsledok neodvrátiteľnej udalosti, kvalifikovanej náhody - vis maior, ktorá vylučuje všeobecnú zodpovednosť za škodu v zmysle . Poukázal na to, že v danom prípade si žalobca uplatňuje voči žalovanému nárok na náhradu škody, pričom tvrdí, že škoda bola spôsobená odlomením a následným pádom konára stromu rastúceho pri parkovacom mieste, na ktorom dňa 11. 8. 2014 bolo zaparkované jeho motorové vozidlo značky Mercedes. Skúmal porušenie prevenčnej povinnosti žalovaným a v tejto súvislosti poukázal na Všeobecne záväzné nariadenie číslo 7/2013 z 25. 6. 2013 o starostlivosti o zeleň na území mestskej časti Bratislava - Petržalka a na technickú normu STN 83 70 10. Dospel k záveru, že žalovaný nezanedbal svoju prevenčnú povinnosť, keďže na údržbu zelene, ktorú zabezpečuje prostredníctvom Miestneho podniku verejnoprospešných služieb Petržalka, každoročne vynakladá značné sumy, ktoré schvaľujú poslanci miestneho zastupiteľstva v rozpočtoch na príslušné kalendárne roky. Miestny podnik verejnoprospešných služieb potom z pridelených finančných prostriedkov zabezpečuje štandardnú údržbu sídliskovej zelene pozostávajúcu z prác, ktoré sú zahrnuté v ročnom harmonograme, a to podľa jednotlivých mesiacov a lokalít. Nakoľko žalovaný obhospodaruje údržbu verejnej zelene na viac ako 200 hektároch verejnej zelene na území mestskej časti, nepreukázal, či a kedy naposledy bol strom, z ktorého sa v danom prípade odlomil konár, ošetrený. Uznal v tomto smere argumentáciu žalovaného, že žiaden predpis takúto povinnosť

žalovanému neukladá a že žalovaný vzniku škody nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré bolo možné od neho objektívne požadovať. Uzavrel, že škoda na majetku žalobcu bola spôsobená na základe tzv. kvalifikovanej náhody, za ktorú žalovaný nenesie zodpovednosť. V danom prípade išlo o náhodu, ktorá za daných podmienok prípadu nebola ani pri vynaložení všetkého možného úsilia nikým na danom mieste vzhľadom k jej mimoriadnosti a nepredvídateľnosti odvrátiteľná, keďže v danom čase a na danom mieste preukázateľne dosahoval vietor maximálnu rýchlosť v nárazoch až 65 kilometrov za hodinu v dôsledku od západu postupujúceho studeného frontu v nevýraznom tlakovom poli. Mal za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno tým, že v spore absentovali najmä dôkazy na preukázanie skutočnej výšky škody, jeho skutkové tvrdenia o tom, že skutočnou výškou škody má byť suma vyčíslená v kalkulácii opravy aj vzhľadom na prostriedky procesnej obrany žalovaného neobstoja. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalší konania z dôvodu, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zdôraznil, že správca komunikácie - žalovaný, patrí medzi subjekty, ktoré sú povinné podľa názoru judikatúry súdov dodržiavať generálnu prevenčnú povinnosť v zmysle . V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. . Pokiaľ sa žalovaný odvolával na správu Slovenského hydrometeorologického ústavu zo dňa 17. 8. 2016 o rýchlosti vetra, mal preventívne dbať o to, aby ku vzniku škody nedošlo a označiť verejne prístupné parkovisko za, v danom čase, rizikové. Porušením prevenčnej povinnosti dochádza k zodpovednosti za škodu podľa . Vydaným platobným rozkazom bol dostatočne preukázaný vznik škody na motorovom vozidle. Povinnosť generálnej prevencie sa vzťahuje na žalovaného a skutočnosť, že tento je poistený u intervenienta, nemá vplyv na vznik alebo zánik zodpovednosti žalovaného. Zdôraznil, že samotná skutočnosť, že intervenient plnil za žalovaného je dôkazom toho, že ku škode došlo, nakoľko intervenient plnil za žalovaného podľa produktu plnenia, a to za škodu spôsobenú poistencom v tomto prípade žalovaným. Intervenient teda potvrdil vznik škody, zodpovednosť za škodu žalovaným o čom nie je pochýb. Sporná bola len výška škody a v tomto žalovaný neuniesol ťarchu prostriedkov procesnej obrany. Súd na žiadnu z týchto skutočností neprihliadol a nevysporiadal sa s nimi riadne. Zodpovedá žalovaný ani intervenient. Odpočítanie sumy za spoluúčasť považoval za absolútne absurdné, keďže v tomto prípade spoluúčasť nie je možná. Kalkulácia intervenienta je vyčíslená čo v najmenšom rozsahu a najlacnejšou možnou opravou. Poukázal na to, že sám žalovaný priznal, že si svoju prevenčnú povinnosť riadne nesplnil a vyhýba sa tak zodpovednosti, rovnako žalovaný nerozporoval ani výšku spôsobenej škody, čo súd nebral v úvahu a ani sa s tým nevysporiadal. Žalovaný porušil generálnu prevenčnú povinnosť tým, že sa dostatočným spôsobom nestaral o verejnú zeleň a v dôsledku silnejšieho vetra došlo k odlomeniu konára, ktorý spadol na jeho motorové vozidlo. Zotrval na tom, že žalovaný nevzniesol relevantné prostriedky procesnej obrany, čo jasne deklaruje jeho zodpovednosť za škodu spôsobenú na motorovom vozidle, teda povinnosť uhradiť mu vzniknutú škodu. V danom prípade ide o zodpovednosť žalovaného, ktorý nedostatočným spôsobom spravuje udržiavania zelene. Na podporu svojej argumentácie poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. . Z daného rozhodnutia jasne vyplýva, že ide o povinnosť obce, resp. žalovaného, ktorý je mestskou časťou a je povinný udržiavať zeleň na verejnom parkovisku. Nestotožnil sa s názorom súdu, že v tomto prípade ide o kvalifikovanú náhodu, za ktorú žalovaný nenesie zodpovednosť, keďže sa k porušeniu svojej prevenčnej povinnosti sám priznal a navyše svojím omisívnym prístupom porušil povinnosť podľa . Žalovaný v danom prípade nedodržal, resp. túto prevenčnú povinnosť porušil a to tým, že nedostatočným spôsobom uskutočňoval údržbu zelene, čo nepopiera, a čím zodpovedá za spôsobenú škodu na jeho motorovom vozidla v plnej výške, ktorú si uplatňuje. 3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že zotrváva na svojej argumentácii v prvoinštančnom konaní a stotožňuje sa s odôvodnením prvoinštančného súdu. K odkazu žalobcu na judikatúru Najvyššieho súdu Českej republiky poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. . Poukázal na to, že ukladá aj žalobcovi prevenčnú povinnosť, ktorý je pri predmetných extrémnych poveternostných podmienkach povinný sám vykonať úkony k ochrane svojho majetku. Mal za to, že žalobca si nesplnil generálnu prevenčnú povinnosť, aby presunul svoje vozidlo na miesto, kde je nižšia pravdepodobnosť, že toto bude poškodené extrémnymi poveternostnými podmienkami, čím sa porušil . Nesúhlasil s tým, že vydaním platobného rozkazu možno považovať za dostatočne preukázaný vznik škody ani jej výšku. Stotožnil sa so súdom prvej inštancie, že v danom prípade išlo o náhodu, ktorá za

daných podmienok prípadu nebola ani pri vynaložení všetkého možného úsilia nikým na danom mieste vzhľadom k jej mimoriadnosti a nepredvídateľnosti odvrátiteľná, keďže v danom čase na reálnom mieste preukázateľne dosahoval vietor v popoludňajších a večerných hodinách maximálnu rýchlosť v nárazoch až 65 kilometrov za hodinu. V danom konkrétnom prípade ide o obsolétne vozidlo vyrobené v roku 1998, kedy výška škody v žiadnom prípade nemôže dosahovať hodnotu vo výške 2.633,05 eur. Cenová ponuka na opravu vozidla nie je dôkazom o výške škody. Pre dokreslenie situácie uviedol, že cena celého vozidla, ktoré je obdobné k vozidlu žalobcu, je dnes vo výške 2.199 eur. Uviedol, že žalobca v odvolaní nesprávne interpretuje jeho tvrdenie, ktorým iba vysvetľoval, že pri celkovom počte stromov a úkonov vykonaných pri údržbe zelene nie je fakticky možné spätne dokazovať údržbu na tom ktorom strome, avšak toto nemá vplyv na skutočnosť, že údržbu zelene preukázateľne realizuje dostatočným a vhodným spôsobom a pri vynaložení všetkého potrebného úsilia finančných prostriedkov. Žalobca bol ten, ktorý sám porušil , keď počas trvania extrémnych poveternostných podmienok poškodené vozidlo nepreparkoval na miesto, deň nehrozil vznik škody. Namietal existenciu príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Z uvedených dôvodov navrhol rozsudok potvrdiť. 4. Intervenient vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že odvolanie považuje v celom rozsahu za neopodstatnené a nedôvodné, v celom rozsahu sa stotožnil s odôvodnením súdu prvej inštancie, ktorý sa vysporiadal so všetkými argumentmi a skutkovými tvrdeniami žalobcu v konaní. Poukázal na skutočnosť, že žalobcovi sa nepodarilo preukázať zodpovednosť žalovaného za škodu vzniknutú na vozidle žalobcu. Žalobca nešpecifikoval, akým spôsobom mal podľa jeho názoru vykonávať žalovaný údržbu tak, aby ku škode nedošlo, iba vágne, všeobecné tvrdenie o tom, že údržba bola nedostatočná, v danom prípade nepostačuje, nakoľko dôkazné bremeno bolo na žalobcovi, aby preukázal konkrétne porušenie povinnosti žalovaného. Uviedol, že je to práve žalobca, ktorému nič nebránilo ísť motorové vozidlo preparkovať, resp. vzhľadom na poveternostnú situáciu ho zaparkovať mimo stromov, preto porušenie svedčí vzhľadom na spôsob vzniku škody jednoznačne žalobcovi. Kalkulácia predložená žalobcom obsahuje také položky, ktoré nemožno poškodiť pri páde stromu spôsobom deklarovaným žalobcom, ako napríklad diagnostika či koberčeky vozidla, čo s vonkajším poškodením žiadnym spôsobom nesúvisí. Poukázal na to, že konajúci súd sa správne vysporiadal s predloženou kalkuláciou, nakoľko tá nie je dostatočným podkladom pre priznanie nároku žalobcu. Kalkulácia možných nákladov na opravu nemôže byť podkladom pre priznanie nároku na náhradu škody o to viac v prípade, keď takáto kalkulácia obsahuje položky, ktorých poškodenie jednoznačne nemohlo vzniknúť pri škodovej udalosti, navyše za situácie, keď nie je zrejmé, či k vykonaniu týchto odhadovaných, nesúvisiacich opráv vôbec došlo. Vzhľadom na uvedené navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. 5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatňovaných odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný ( a ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario v spojení s ) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 6. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie posúdil vznik nároku žalobcu na zaplatenie náhrady škody spôsobenej mu na jeho motorovom vozidle pádom konára stromu, z hľadiska všetkých relevantných prostriedkov procesného útoku, ktorými žalobca preukazoval opodstatnenosť svojej žaloby a prostriedkov procesnej obrany, ktorými sa žalovaný bránil proti uplatňovanému nároku. Na jej posúdenie si zadovážil potrebné dôkazy, ktoré vykonal zákonom predpísaným spôsobom a správne ich aj vyhodnotil. Jeho skutkové závery sú dostatočne podložené výsledkami vykonaného dokazovania. Ustálený skutkový stav tak umožňoval prijať spoľahlivý záver o tom, že žalovaný nezanedbal svoju prevenčnú povinnosť pri vykonávaní údržby sídliskovej zelene. Vec posúdil správne aj po právnej stránke, keď jeho právne závery vychádzajú zo správnej aplikácie ako i výkladu a plne korešpondujú aj so závermi vyplývajúcimi z doterajšej súdno-aplikačnej praxe. 7. Odvolací súd sa s právnym záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade nebol daný právny základ zodpovednosti žalovaného za vznik škody na vozidle žalobcu, a to aj s právnymi dôsledkami, ktoré z neho vyvodil, plne stotožňuje. Žalobca v podanom odvolaní neargumentuje skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu alebo jeho právneho hodnotenia, z konania pred súdom prvej inštancie iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva. 8. Občianskoprávna prevencia vychádza zo zásady rímskeho práva neminem laedere - nikomu neškodiť. Ako na to poukázal i súd prvej inštancie, každému ukladá povinnosť zachovávať taký stupeň opatrnosti (pozornosti alebo starostlivosti), ktorý je možné od

neho vzhľadom na konkrétne časové a miestne pomery rozumne požadovať a ktorý je, objektívne posudzované, spôsobilý zabrániť alebo aspoň obmedziť riziko vzniku škody na živote, zdraví alebo majetku či životnom prostredí. Od každého možno v zásade požadovať, že si bude počínať ako primerane rozumná osoba. V rámci plnenia prevenčnej povinnosti možno od každého požadovať rozumnú mieru dohľadu nad zdrojom rizika. Prevenčná povinnosť sa viaže na bežnú mieru opatrnosti, obozretnosti a starostlivosti vo vzťahu ku konkrétnej situácii. Prevenčná povinnosť nepredpokladá povinnosť predvídať každý možný vznik škody v budúcnosti a nezahŕňa bezbrehú povinnosť predchádzať všetkým možným budúcim škodám. Zanedbanie dohľadu, ktorý mal niekto podľa normálneho behu vecí vykonávať nad zdrojom nebezpečenstva, znamená porušenie prevenčnej povinnosti. 9. Žalobca v odvolaní argumentoval, že vzhľadom na rýchlosť vetra 65 km/h, mal žalovaný preventívne dbať na to, aby ku škode nedošlo a označiť verejne prístupné parkovisko za v danom čase rizikové. Mal za to, že porušením tejto prevenčnej povinnosti žalovaný zodpovedá za škodu vzniknutú na jeho motorovom vozidle podľa . 10. Je nepochybné, že v rámci prevenčnej povinnosti, tak ako vyplýva z , bol žalovaný povinný vykonávať dohľad nad porastmi umiestnenými na verejne prístupných miestach v rámci mestskej časti. Bol povinný kontrolovať stav stromov tak, aby obmedzil, resp. odstránil riziká spojené s ich zlomením. Bol povinný udržiavať stromy v bezpečnom stave, a ošetrovať, resp. odstraňovať nebezpečné konáre stromov, ktoré boli suché, zhnité, zlomené či inak poškodené, aby nepredstavovali riziko vzniku škody na zdraví, majetku a iných hodnotách. V danom prípade v konaní vyplynulo najavo, že konár stromu bol odlomený v dôsledku nepriaznivých poveternostných vplyvov na zdravom (nezávadnom) strome. Riziko nebezpečenstva predstavujú poškodené stromy, u ktorých hrozí, že sa zlomia ich konáre a spôsobia tak škodu. Žalovaný bol preto povinný kontrolovať stav všetkých porastov a vykonávať ošetrenie a údržbu tých, ktoré predstavovali potenciálny zdroj nebezpečenstva. Od žalovaného však nebolo možné rozumne považovať, aby do budúcna predvídal riziko, ktoré hrozí zo zdravých stromov v prípade nepriaznivých prírodných udalostí a aby v rámci prevenčnej povinnosti zostrihával aj konáre zdravých stromov v blízkosti verejného priestranstva. Na žalovaného by sa tak kládla neprimeraná povinnosť a v konečnom dôsledku by to znamenalo, že by v rámci predchádzania vzniku škody prestal vysádzať zeleň v blízkosti verejných priestranstiev alebo by musel tieto; hoci aj zdravé; stromy v ich blízkosti pravidelne orezávať, aby nepredstavovali do budúcnosti zdroj nebezpečenstva pre ľudí a majetok. Napokon žalovaný nebol v rámci generálnej prevencie povinný označiť miesto, vzhľadom na poveternostnú situáciu, ako rizikové; riziko zaparkovania pod stromom mal za tejto nepriaznivej situácie zhodnotiť žalobca. 11. V danom prípade bola preukázaná starostlivosť žalovaného o rizikové porasty, vrátane priebežnej kontroly stavu porastov, a preto mu nemožno vytýkať zanedbanie náležitej starostlivosti a dohľadu nad majetkom, ktorý spravuje, pretože jeho prevenčnú povinnosť nemožno vykladať ako absolútnu povinnosť počínať si tak, aby v každom okamžiku vylúčil nebezpečenstvo vzniku akejkoľvek škody, resp. možnosť zlomenia konárov všetkých stromov v nepriaznivom počasí. Takáto požiadavka by sa rovnala objektívnej zodpovednosti za škodu spôsobenú stavom porastov, ktorú však z povinnosti generálnej prevencie vyvodiť nemožno. Vzhľadom na udržiavacie práce vykonané žalovaným nemožno za zanedbanie jeho prevenčnej povinnosti považovať skutočnosť, že neoznačil miesto pádu konára stromu za rizikové. Na žalovaného nemožno v rámci prevenčnej povinnosti klásť neprimerané nároky a prenášať na neho zodpovednosť za vznik všetkých možných škôd na zdraví a majetku. 12. Pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru, že škoda na majetku žalobcu bola spôsobená na základe tzv. kvalifikovanej náhody, tak potom je to práve žalobca ako poškodený, ktorý nesie následky náhody, ktorá ho postihla (casum sentit dominus). 13. Žalobca nedôvodne argumentuje v podanom odvolaní, že vydaním platobného rozkazu bol dostatočne preukázaný vznik škody na jeho vozidle. Pokiaľ aj intervenient plnil za žalovaného z titulu jeho zodpovednosti za škodu, táto skutočnosť nezakladá a ani nepreukazuje vznik zodpovednosti žalovaného za škodu. Nie je opodstatnené ani tvrdenie žalobcu, že žalovaný nesplnenie prevenčnej povinnosti priznal a zo spisu nevyplýva ani tvrdenie žalobcu, že žalovaný nerozporoval výšku spôsobenej škody. 14. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalobcom uplatňované odvolacie dôvody neboli podložené takými relevantnými argumentmi, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, na ktorých založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, vrátane výroku o náhrade trov konania , potvrdil ako vecne správny podľa 15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s Intervenientovi na strane žalovaného, ktorý mal v odvolacom

konaní úspech, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ). Žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Podľa obsahu spisu žalovanému žiadne trovy nevznikli, je preto v súlade s základných princípov , zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.februára 2018 sp.zn. uverejnené pod R 72/2018 v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 8/2018). 16. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n/ ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).