Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/28/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. a členov senátu JUDr. Aleny Radičovej a JUDr. Jozefa Šuleka, v právnej veci žalobcu: X.. K. T., bytom N. W. XXXX/XX, XXX XX D., právne zastúpený Mgr. Mgr. Martin Danišovič, advokát so sídlom Drieňová 1/D, 821 01 Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Trenčín, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Hviezdoslavova 3, 911 01 Trenčín, za účasti 1) X.. W. T., bytom I. XXXX/XX, XXX XX D., 2) K.. M. T., bytom N. W. XXXX/XX, XXX XX D., 3) K. Z., bytom P. O. H. XXXX/XX, XXX XX T., 4) X. Z., bytom P. O. H. XXXX/XX, XXX XX T., 5) I. pozemkový fond, W. pracovisko N., so sídlom Ul. K. 6, XXX XX N., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. P. zo dňa 19.10.2017, takto

rozhodol:

Krajský súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanému a ďalším účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Pôvodný žalobca X.. W. T. sa správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj „správny súd“) dňa 13.12.2017, zapísanou pod sp. zn. , domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. P. zo dňa 19.10.2017 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), zamietajúceho odvolanie pôvodného žalobcu ako účastníka administratívneho konania a potvrdzujúceho rozhodnutie Okresného úradu Bánovce nad Bebravou, katastrálny odbor č. P. zo dňa 30.06.2017 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým správny orgán podľa ustanovenia o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) zmenil údaje, ktoré obsahoval register obnovenej evidencie pozemkov v katastrálnom území B., ktorý bol schválený rozhodnutím č. P. zo dňa 30.03.2012 a zapísaný do katastra nehnuteľností záznamom dňa 06.07.2012 pod Z XXX/XXXX. Prostredníctvom prvostupňového rozhodnutia vykonal správny orgán zmeny tak v grafickej ako aj písomnej časti registra.

2. Nežiadajúc nariadenie pojednávania sa pôvodný žalobca petitom správnej žaloby domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia a uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť pôvodnému žalobcovi náhradu trov konania. Rozhodnutiam správnych orgánov a ich postupu vytkol vadu nesprávneho právneho posúdenia veci ako aj vadu podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy majúce za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

3. Nesprávne právne posúdenie veci pôvodný žalobca identifikoval v postupe správnych orgánov v rozpore s ustanovením , podľa ktorého ak schválený register obsahuje údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, ktoré sú v rozpore s údajmi podľa , správny orgán po prerokovaní v komisii rozhodne o zmene údajov schváleného registra, pričom o zmene možno rozhodnúť do piatich rokov od zápisu údajov registra do katastra nehnuteľností. Uvedená lehota je

podľa neho lehotou prepadnou (prekluzívnou), do skončenia ktorej nestačí iba vydať rozhodnutie, ale toto rozhodnutie musí v rámci uvedenej lehoty aj nadobudnúť právoplatnosť. Len právoplatné rozhodnutie o zmene údajov v registri je právne relevantné a môže vo vzťahu k vlastníkom dotknutých pozemkov konečným spôsobom upraviť pomery tak, aby nedošlo k narušeniu právnej istoty vlastníkov nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností.

4. Pôvodný žalobca ďalej zdôraznil, že konanie o zmene schváleného registra je špecifickým konaním, ktoré umožňuje zmeniť nesporovým spôsobom (konaním) vlastnícke vzťahy k pozemkom, pôvodne založené právoplatným rozhodnutím o schválení registra, inak ako podaním príslušnej určovacej žaloby podľa . z dôvodu právnej istoty ako aj zásady materiálnej publicity katastra nehnuteľností možnosť opravy schváleného registra časovo limitoval, a to obmedzením lehoty, v rámci ktorej je potrebné o zmenách schváleného registra rozhodnúť, na 5 rokov. Pri výklade ustanovení zákona je podľa pôvodného žalobcu potrebné prihliadať nielen na samotný text právneho predpisu, ale aj na účel príslušnej právnej normy (teleologický výklad). Účelom ustanovenia bolo časové obmedzenie možnosti „nesporovým“ spôsobom upraviť vlastnícke vzťahy, a to najmä s ohľadom na základný ústavný princíp - princíp právnej istoty, ktorý sa prejavuje v dôvere účastníka v účinky skoršieho právoplatného rozhodnutia o schválení (pôvodného) registra a tiež vzhľadom na zásadu materiálnej publicity katastra nehnuteľností. Ak by postačovalo k rámci lehoty podľa iba vydať rozhodnutie (bez potreby vyčkania nadobudnutia jeho právoplatnosti), alebo by postačovalo v tejto lehote začať správne konanie, zákonodarca by uvedené zákonné ustanovenie konštruoval inak.

5. Vadu podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy žalobca odôvodnil poukazom na ustanovenie § 55 správneho poriadku, z ktorého vyplýva, že podané odvolanie má suspenzívny a devolutívny účinok. Právoplatnosť odvolaním napadnutého prvostupňového rozhodnutia je vždy spojená s právoplatnosťou rozhodnutia druhostupňového orgánu, pričom správne konanie na oboch stupňoch tvorí jednotu. Za daného stavu sa zákonné obmedzenie možnosti rozhodnutia o zmene registra v rámci 5-ročnej lehoty vzťahuje aj na rozhodnutie druhostupňového orgánu po podaní odvolania. Je zrejmé, že lehota na rozhodnutie o zmene údajov registra uplynula dňa 07.07.2017 a teda odvolací orgán už nemohol vo veci rozhodnúť potvrdením prvostupňového rozhodnutia, nakoľko by tým postupoval vo výslovnom rozpore s ustanovením Ak tak napriek tomu učinil, je takýto postup hrubým porušením práv účastníkov konania - vlastníkov pozemkov zapísaných v katastri nehnuteľností. Vyššie opísaným nezákonným postupom žalovaný zasiahol do vlastníckeho práva pôvodného žalobcu.

6. K správnej žalobe sa na výzvu správneho súdu písomne vyjadril žalovaný. Žalobu navrhol ako nedôvodnú zamietnuť, nariadenie pojednávania nežiadal. Poukázal na to, že prvostupňový správny orgán začal konanie o zmene údajov schváleného registra oznámením zo dňa 09.06.2017 z dôvodu zistenia nesúladu medzi zapísanými údajmi v katastri nehnuteľností a verejnými listinami (geometrickými plánmi). Prvostupňové rozhodnutie bolo vydané dňa 30.06.2017. Z ustanovenia ani z dôvodovej správy k zákonu jednoznačne nevyplýva, aby rozhodnutie o zmene údajov schváleného registra v rámci 5-ročnej lehoty aj nadobudlo právoplatnosť. Právny názor žalobcu, ak by sa ním správne orgány riadili, by bol v praxi nevykonateľný. Vyplýva to z postupu správneho orgánu, ktorý predchádza vydaniu rozhodnutia. Tento postup zahŕňa doručovanie oznámenia o začatí konania, šetrenie vo veci, zvolanie komisie, vyhodnotenie výsledkov šetrenia a nakoniec vydanie rozhodnutia vo veci. Tým však proces nemusí byť skončený, keďže ktorýkoľvek účastník konania sa môže odvolať, čo opäť predĺži lehotu na skončenie administratívneho konania. Vzhľadom k nejednoznačnosti právnej úpravy ustanovenia sa podľa žalovaného v katastrálnej praxi ustálil postup, ktorý posudzuje 5-ročnú lehotu ako lehotu na podanie návrhu na zmenu údajov schváleného registra. Päťročná lehota uvedená v platí podľa žalovaného rovnako pri začatí konania na návrh účastníka konania, ako aj pri začatí konania z vlastného podnetu správneho orgánu.

7. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č.k. -65 zo dňa 04.06.2019 zrušil rozhodnutie Okresného úradu Trenčín, odbor opravných prostriedkov č. P. zo dňa 19.10.2017 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozsudku vyslovil, že považuje za akceptovateľný názor pôvodného žalobcu, podľa ktorého súbežným cieľom právnej úpravy usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemkom je aj dosiahnutie stability a právnej istoty. Riadiac sa touto výkladovou axiómou je potom potrebné mať za to, že charakter lehoty ustanovenej v je prekluzívny,

t.j. je nevyhnutné, aby v záujme dosiahnutia týchto cieľov rozhodnutie správneho orgánu o zmene údajov do skončenia tejto lehoty aj nadobudlo právoplatnosť. Správny súd poukázal na to, že v jeho pôvodnej podobe mal možnosť vyjadriť svoj názor (ratio legis), ako treba lehotu vyplývajúcu z ustanovenia pri aplikácii právnej normy vnímať. Ak by chcel vyjadriť, že postačuje v uvedenej lehote vydať aspoň prvostupňové rozhodnutie bez potreby nadobudnutia jeho právoplatnosti, neriešil by novelizáciou iba predĺženie lehoty z 3 na 5 rokov, ale by sa zaoberal aj zmenou jazykového vyjadrenia jednotlivých častí štruktúry právnej normy tak, aby užívateľovi právnej normy (správnemu orgánu) bol jeho úmysel nevnímať túto lehotu ako prekluzívnu nepochybne zrejmý. Ak to tak neriešil a pri novelizácii predmetného ustanovenia sa uspokojil iba so zmenou slova „troch“ na slovo „piatich“, dal tým najavo, že právnu normu obsiahnutú v ustanovení v otázke charakteru lehoty považuje za jasnú a zrozumiteľnú, t.j. vníma túto lehotu ako prekluzívnu. Okrem toho správny súd poukázal analogicky z odvetvia správneho trestania na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. a , v ktorých je vyjadrený názor, že správny poriadok, podľa ktorého postupovali aj správne orgány v predmetnej administratívnej veci, nepozná zastavenie plynutia prekluzívnej lehoty, či už jej nezačatím, spočívaním, neskončením, prerušením jej plynutia a pod. Podľa správneho súdu v citovaných rozhodnutiach Najvyšší súd Slovenskej republiky tiež vyjadril názor, z ktorého možno odvodiť, že pri slovnom spojení „správny orgán pokutu uloží“ použitom v právnej norme a jeho následnom naviazaní na u/plynutie konkrétnej lehoty je potrebné, aby administratívne rozhodnutie v určenej lehote aj nadobudlo právoplatnosť, nepostačuje iba samotné vydanie rozhodnutia. Podľa názoru správneho súdu je podobný aplikačný a výkladový prístup potrebné zvoliť aj vtedy, ak právna norma uvádza, že do konkrétne určenej lehoty správny orgán o nejakej otázke rozhodne, napr. použitím slov „o zmene možno rozhodnúť.“ Hoci vyššie uvedené rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa týkajú odvetvia administratívneho trestania, možno z nich vyabstrahovať, že až právoplatnosťou administratívneho rozhodnutia je priamo dotknutá právna sféra subjektu, ktorému (ako adresátovi) je rozhodnutie určené. Bez atribútu právoplatnosti administratívneho rozhodnutia nie je možné hovoriť o zásahu do subjektívnych práv. Ak teda o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaný rozhodol až dňa 19.10.2017, rozhodoval už po uplynutí lehoty ustanovenej v , t.j. bez opory v zákone, založiac svojím postupom vadu nesprávneho právneho posúdenia veci.

8. Na kasačnú sťažnosť podanú žalovaným Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. zo dňa 12.02.2020 zrušil rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. -65 zo dňa 04.06.2019 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vyslovil právny názor, že lehota uvedená v ustanovení posledná veta v znení účinnom ku dňu 30.06.2017 nie je hmotnoprávnou lehotou, ale ide o procesnú lehotu, ktorá časovo obmedzuje právomoc právneho orgánu konať v danej veci a vydať meritórne rozhodnutie o zmene registra obnovenej evidencie pozemkov. Prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v čase, kedy právomoc správneho orgánu na rozhodnutie vo veci ešte trvala. Vydanie rozhodnutia je objektívny moment, ktorý je pod kontrolou správneho orgánu. Správny orgán preto môže objektívne určiť, kedy mu končí právomoc na vydanie rozhodnutia. Naproti tomu právoplatnosť rozhodnutia je závislá na doručení rozhodnutia účastníkovi konania a na jeho subjektívnej vôli, či podá opravný prostriedok. Okamih nadobudnutia právoplatnosti sa nedá preto v konaní objektivizovať. Podľa dikcie zákona ide o vydanie rozhodnutia a nie nadobudnutie právoplatnosti. Judikatúru týkajúcu sa správneho trestania nie je podľa kasačného súdu možné aplikovať ani podporne. Zánik právomoci správneho orgánu musí byť vždy vyjadrený explicitne.

9. Po zrušení rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. -65 zo dňa 04.06.2019 a vrátení mu veci na ďalšie konanie bola vec na správnom súde zapísaná pod sp. zn. .

10. Uznesením č.k. -30 zo dňa 11.02.2021 správny súd pripustil, aby na strane žalobcu na miesto pôvodného žalobcu X.. W. T. do konania vstúpil ako žalobca X.. K. T., pričom súčasne správny súd pôvodného žalobcu tým istým uznesením pribral do konania ako ďalšieho účastníka konania.

11. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd, riadiac sa právnym názorom kasačného súdu, preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Opätovne rozhodol o veci bez nariadenia pojednávania verejne vyhláseným rozsudkom, keďže účastníci konania nariadenie pojednávania nežiadali a správny súd to, zohľadniac

povahu veci ako aj eventuálny verejný záujem na prípadnom verejnom prejednaní veci na pojednávaní, nepovažoval za potrebné.

12. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného č. Co X/XXXX. zo dňa 19.10.2017, potvrdzujúce rozhodnutie Okresného úradu Bánovce nad Bebravou, katastrálny odbor č. P. zo dňa 30.06.2017, ktorým správny orgán podľa ustanovenia zmenil údaje, ktoré obsahoval register obnovenej evidencie pozemkov v katastrálnom území B., ktorý bol schválený rozhodnutím č. P. zo dňa 30.03.2012 a zapísaný do katastra nehnuteľností záznamom dňa 06.07.2012 pod U..

13. Z administratívneho spisu žalovaného správny súd pre potreby súdneho prieskumu zistil, že podaním zo dňa 09.06.2017 Okresný úrad Bánovce nad Bebravou, katastrálny odbor, pôvodnému žalobcovi ako aj ďalším účastníkom konania oznámil začatie administratívneho konania podľa o zmene údajov schváleného registra obnovenej evidencie pozemkov v katastrálnom území B., ktorý bol schválený rozhodnutím Správy katastra Bánovce nad Bebravou dňa 30.03.2012 pod č. P.. Účastníci boli upovedomení o možnosti oboznámiť sa so všetkými podkladmi priamo na zasadnutí komisie na obnovu evidencie pozemkov a právnych vzťahov k nim dňa 29.06.017 na Obecnom úrade v B. a vyjadriť sa k nim. Dôvodom navrhovaných zmien bolo, že v schválenom registri obnovenej evidencie pozemkov boli chybne evidované pôvodné nehnuteľnosti (parcely registra E KN), a to parc. č. XXXX a XXXX v jeho písomnej časti a parc. č. XXXX, XXXX a XXXX v grafickej časti. Chybná evidencia bola spôsobená nezohľadnením geometrického plánu č. XX/XX zo dňa 01.09.1942 a geometrického plánu č. XX/XXXX zo dňa 28.06.1948, ktorých zápisy v pozemkovej knihe boli vykonané podľa čd XXX/XXXX, čd XXX/XX. Prvostupňový správny orgán vyhotovil ako technický podklad ku konaniu Záznam podrobného merania zmien č. XXX, obsahujúci jednak stav podľa schváleného registra (dovtedajší stav) ako aj stav zohľadňujúci oba geometrické plány (navrhovaný stav).

14. Okresný úrad Bánovce nad Bebravou rozhodnutím č. P. zo dňa 30.06.2017 podľa zmenil údaje obsiahnuté v registri obnovenej evidencie pozemkov v katastrálnom území B., schválenom rozhodnutím č. P. zo dňa 30.03.2012, a to v grafickej časti nahradením zobrazenia pôvodných nehnuteľností (parciel registra E katastra nehnuteľností) parc. č. XXXX, XXXX, XXXX pôvodnými nehnuteľnosťami (parcelami registra E katastra nehnuteľností) parc. č. XXXX, XXXX, XXXX/ X, XXXX/X, XXXX/X v súlade so Záznamom podrobného merania zmien č. XXX, v písomnej časti zrušením evidovania pôvodných nehnuteľností (parciel registra E katastra nehnuteľností) parc. č. XXXX (trvalý trávnatý porast o výmere 7215 m2), parc. č. XXXX (orná pôda o výmere 3 7690 m2), evidovaním pôvodných nehnuteľností (parciel registra E katastra nehnuteľností) parc. č. XXXX (orná pôda o výmere 1 9180 m2), parc. č. XXXX/X (orná pôda o výmere 2 9759 m2), parc. č. XXXX/X (orná pôda o výmere 7668 m2), parc. č. XXXX/X (orná pôda o výmere 5755 m2), zmenou údajov o známych vlastníkoch evidovaných pod osobnými číslami XXXX a XXXX. Vydanie prvostupňového rozhodnutia správny orgán odôvodnil potrebou zohľadnenia geometrického plánu č. XX/XX zo dňa 01.09.1942 a geometrického plánu č. XX/XXXX zo dňa 28.06.1948, ktorých zápisy v pozemkovej knihe boli vykonané podľa čd XXX/ XXXX, čd XXX/XX.

15. Prvostupňové rozhodnutie bolo pôvodnému žalobcovi doručené dňa 28.07.2017. Tento proti nemu podal odvolanie, ktoré bolo prvostupňovému správnemu orgánu doručené dňa 10.08.2017. S poukazom na deň doručenia mu rozhodnutia namietol porušenie ustanovenia , keďže rozhodnutie o zmene údajov schváleného registra už nemôže nadobudnúť právoplatnosť v rámci zákonnej 5-ročnej prekluzívnej lehoty. Navrhol, aby odvolací orgán prvostupňové rozhodnutie zrušil.

16. Žalovaný rozhodnutím č. P. zo dňa 19.10.2017 odvolanie pôvodného žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil, pričom sa nestotožnil s jeho právnym názorom. Poukázal na to, že z ustanovenia ani z dôvodovej správy k zákonu jednoznačne nevyplýva povinnosť príslušného správneho orgánu rozhodnúť tak, aby rozhodnutie o zmene údajov schváleného registra v rámci 5-ročnej lehoty aj nadobudlo právoplatnosť. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 07.04.2016, podľa ktorého „v citovanom ustanovení totiž je stanovená lehota prekluzívna 3 roky na podanie návrhu na zmenu zápisov údajov registra do katastra nehnuteľností, ale z tohto ustanovenia vôbec nevyplýva, že by aj v lehote 3 rokov mal vo veci právoplatne rozhodnúť príslušný správny orgán.“ Žalovaný poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 28.07.2011, podľa ktorého „o

zmene údajov schváleného ROEP možno rozhodnúť do troch rokov od zápisu údajov registra do katastra nehnuteľností, avšak uvedené ustanovenie nemožno využiť v neprospech účastníkov konania.“ Pôvodný žalobca podľa žalovaného nezdôvodnil, z akého právneho predpisu vyvodil, že v rámci 5-ročnej lehoty musí rozhodnutie nadobudnúť právoplatnosť.

17. Podľa v konaní o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim (ďalej len "") sa zisťujú dostupné údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim a na ich základe sa zostavuje a schvaľuje register obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len "register").

18. Podľa prvej vety schválený register je verejná listina, na základe ktorej okresný úrad zapíše údaje registra do katastra nehnuteľností.

19. Podľa v znení účinnom do 30.04.2014 ak schválený register obsahuje údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, ktoré sú v rozpore s údajmi podľa , správny orgán po prerokovaní v komisii rozhodne o zmene údajov schváleného registra. Po právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu sa nové údaje zapíšu do katastra nehnuteľností. O zmene možno rozhodnúť do troch rokov od zápisu údajov registra do katastra nehnuteľností.

20. Podľa v znení účinnom od 01.05.2014 ak schválený register obsahuje údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, ktoré sú v rozpore s údajmi podľa , správny orgán po prerokovaní v komisii rozhodne o zmene údajov schváleného registra. Po právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu sa nové údaje zapíšu do katastra nehnuteľností. O zmene možno rozhodnúť do piatich rokov od zápisu údajov registra do katastra nehnuteľností.

21. Spornou otázkou vyplývajúcou zo správnej žaloby je, či lehota ustanovená v posledná veta je svojím charakterom lehotou prekluzívnou, ako prezentuje správna žaloba, alebo takúto povahu nemá. Uvedenú spornú otázku vyriešil Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný rozsudkom sp. zn. zo dňa 12.02.2020, keď prezentoval záväzný právny názor, podľa ktorého lehota uvedená v ustanovení posledná veta v znení účinnom ku dňu 30.06.2017 nie je hmotnoprávnou lehotou, ale ide o procesnú lehotu, ktorá časovo obmedzuje právomoc právneho orgánu konať v danej veci a vydať meritórne rozhodnutie o zmene registra obnovenej evidencie pozemkov. Prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v čase, kedy právomoc správneho orgánu na rozhodnutie vo veci ešte trvala. Keďže žalobné námietky sa týkali charakteru lehoty ustanovenej v posledná veta buď priamo (námietka nesprávneho právneho posúdenia veci), alebo nepriamo (námietka podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy majúceho za následok vydanie nezákonného rozhodnutia), pričom iné sporné otázky, ktoré by bolo treba riešiť, správny súd v žalobe neidentifikoval, riadiac sa právnym názorom kasačného súdu dospel k záveru o potrebe zamietnutia správnej žaloby podľa pre jej nedôvodnosť.

22. Žalovanému, ktorý bol procesne úspešný v konaní a tiež v rámci o kasačnej sťažnosti, vznikol nárok na náhradu trov ako aj kasačného , avšak pre nenaplnenie podmienok hypotézy právnej normy ustanovenia , ako aj z dôvodu neuplatnenia si tohto práva žalovaným správny súd žalovanému náhradu trov nepriznal.

23. Vo vzťahu k ďalším účastníkom správny súd rozhodol o trovách podľa ustanovenia , v zmysle ktorého má ďalší účastník právo na náhradu iba tých trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú mu správny súd uložil. Keďže správny súd ďalším účastníkom žiadne povinnosti subsumovateľné pod ustanovenie neukladal, pričom rovnako tomu bolo aj v kasačnom konaní, nevzniklo im právo na náhradu trov ani trov kasačného .

24. Tento rozsudok prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne.

V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa , t.j. ktorému správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka . Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník , nemal procesnú subjektivitu, c) účastník nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo , e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi , aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o o správnej žalobe podľa a , c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.