Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 4 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (10)e74/364028.7b4355.pdf
PDF · 260.97 KB
No categories available
8Sžo/219/2010
Najvyšší súd 8Sžo/219/2010
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany
Ďurišovej a z členiek JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a JUDr. Aleny Adamcovej v právnej veci
ţalobcov: X.. I.. L. Š., nar. X., bytom P. č. X., Z. M., 2. D.. D.. F. S. P., nar. X., bytom S. č. X., Z.
M., 3. I.. M. Š., nar. X., bytom V. č. X., B., 4. J. Š., nar. X., bytom P. č. X., Z. M., všetci zastúpení
M.. I.. E. S., advokátkou, S. č. X., N., proti ţalovanému: Katastrálny úrad v Nitre, Štefánikova č.
69, Nitra, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. Co 16/2009-2/Fi zo dňa 16.
decembra 2009, na spoločné odvolanie ţalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Nitre
č. k. 11S/25/2010-93 zo dňa 4. mája 2010, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/25/2010-93
zo dňa 4. mája 2010 m e n í tak, ţe rozhodnutie ţalovaného č. Co 16/2009-2/Fi zo dňa
16. decembra 2009 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
Ţalovaný j e p o v i n n ý nahradiť ţalobcom v 1. aţ 4. rade trovy konania vo výške
2469,08 eur k rukám ich právnej zástupkyne v lehote tridsiatich dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Konanie na správnom orgáne
Rozhodnutím č. Co 16/2009-2/Fi zo dňa 16.12.2009 ţalovaný, ako odvolací správny orgán,
potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie Správy katastra Zlaté Moravce č. C 11/2005-80 zo dňa
9.9.2009, ktorým nebolo vyhovené návrhu na zmenu údajov schváleného a zapísaného registra
obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len „ROEP“) v katastrálnom území Z. M. v zmysle § 7 ods.
6 zákona č. 80/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 180/1995 Z.z.“).
V odôvodnení rozhodnutia ţalovaný uviedol, ţe po prešetrení rozhodnutia správy katastra
a predloţeného spisového materiálu má za to, ţe predmetné rozhodnutie vychádza zo správne
zisteného skutkového stavu, pri procesnom postupe sa riadil právnym názorom odvolacieho orgánu,
správny orgán vec po hmotnej stránke správne posúdil a v odôvodnení svojho rozhodnutia
dostačujúcim spôsobom uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie.
Uviedol, ţe dotknuté osoby môţu uzatvoriť nepomenovanú písomnú zmluvu podľa § 51
a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorej obsahom bude dohoda o vyporiadaní vlastníckeho práva
k dotknutým nehnuteľnostiam, ktorá bude predmetom konania o návrhu na vklad vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností a v prípade, ak sa dotknutí účastníci medzi sebou nedohodnú
ohľadom vyporiadania vlastníckeho práva a neuzatvoria dohodu, budú musieť spor o vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam riešiť prostredníctvom podania návrhu na súd podľa § 80 písm. c) zákona
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“),
nakoľko riešenie sporov tohto typu patrí podľa § 7 ods. 1 O. s. p. do právomoci súdu a nie je
ţiadnym právnym predpisom zverené do právomoci správneho orgánu.
Ţalovaný konštatoval, ţe spracovanie ROEP v katastrálnom území Z. M. bolo zadané na
základe Zmluvy o dielo č. X. zo dňa 22.4.2006. V tom čase bol platný a účinný Metodický návod č.
984 410 MN-1/96 v znení s dodatkom č. 1/97 a v zmysle § 7 ods. 3 moţno pri spracovaní
vlastníckych vzťahov postupovať tak, ţe sa pri identifikácií viacerých parciel právneho stavu na
jednu parcelu určeného operátu – tzv. bloky, uvedú vo forme spoluvlastníctva po dohode
s katastrálnym odborom Obvodného úradu, v súčasnosti s príslušnou správou katastra.
Ţalovaný ďalej poukázal na § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z.z., podľa ktorého o zmene
údajov schváleného ROEP moţno rozhodnúť do troch rokov od zápisu údajov registra do operátu
katastra nehnuteľností. ROEP v katastrálnom území Z. M. bol schválený rozhodnutím dňa
27.9.2004 a do operátu katastra nehnuteľností bol zapísaný dňa 8.10.2004, z čoho vyplýva, ţe návrh
na zmenu údajov, podaný dňa 7.3.2005, bol podaný v zákonom stanovenej prekluzívnej trojročnej
lehote; avšak zákon ustanovuje, ţe o tomto návrhu musí byť v uvedenej lehote aj rozhodnuté
a Správa katastra Zlaté Moravce o podanom návrhu rozhodla aţ dňa 09.09.2009, pričom
prekluzívna trojročná márne uplynula dňa 8.10.2007 a aj preto ţalovaný nemohol vyhovieť
odvolaniu ţalobcov.
II.
Konanie na prvostupňovom súde
Proti rozhodnutiu ţalovaného podali ţalobcovia včas spoločnú ţalobu podľa § 247 a nasl.
O. s. p. Krajský súd v Nitre ako súd prvého stupňa preskúmal napadnuté rozhodnutia ţalovaného
i správneho orgánu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo a dospel
k záveru, ţe v správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav, na jeho základe bol vyvodený
aj správny záver v súlade so zákonom a súd sa stotoţnil s názorom ţalovaného.
Ohľadne záveru ţalovaného o výklade „prekluzívnej lehoty“ v zmysle § 7 ods. 6 zákona
č. 180/1995 Z.z. krajský súd uviedol, ţe toto nemoţno spájať s § 59 ods. 2 Správneho poriadku,
lebo pre objektívne prekáţky na strane správneho orgán nemôţe byť účastník konania ukrátený
na svojich právach, keďţe táto preklúzia zo samotnej dikcie ustanovenia nevyplýva.
Krajský súd zdôraznil, ţe dualitu parciel registra „C“ a „E“ neodstraňuje ani ROEP
schválený podľa zákona č. 180/1995 Z.z.; aj z § 6 ods. 2 veta druhá zákona č. 180/1995 Z.z.
vyplýva, ţe v rámci ROEP sa priebeh hraníc pozemkov v prírode spravidla nezisťuje.
Krajský súd poukázal na § l ods. 2 zákona č. 180/1995 Z.z., podľa ktorého môţu byť
predmetom konania iba pozemky vymedzené plošne vlastníckymi vzťahmi alebo drţbou, ktoré nie
sú evidované alebo sú evidované neúplne podľa osobitných predpisov v súbore geodetických
informácií a v súbore popisných informácií, čo bolo splnené i v prejednávanom prípade u ţalobcov,
pretoţe i keď ich právni predchodcovia boli zapísaní v pozemnokniţnej (ďalej len „PKN“) vloţke
ako vlastníci parc. č. X. v jednej polovici a druhá polovica bola zapísaná na rodinu P. (čo podľa
tvrdení vzniklo dohodou týchto rodín v minulosti), avšak po právnej stránke a úradnými –
verejnými listinami tento stav nikdy nebol zapísaný do katastra nehnuteľností a výmery pozemkov
neboli zamerané geometrickým plánom tak, aby hranice boli pevne vymedzené a zodpovedali
realite. Preto za obdobie, odkedy bol prvý zápis v prospech právnych predchodcov ţalobcov
aţ po obdobie, kedy sa začala obnova evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim
v konkrétnom katastrálnom území, došlo k mnohým zmenám a k narušeniu hraníc, ktoré v podstate
ani neboli vytýčené. Preto aj údaje nemohli byť záväzné a nemoţno z nich vychádzať tak, ako
to tvrdili ţalobcovia; ich tvrdenia môţu prispieť k objasneniu veci a k vyriešeniu vlastníckych
vzťahov len dohodou, resp. súdnou cestou na základe určovacej ţaloby. Preto aj krajský súd bol
toho názoru, ţe v danom prípade išlo o spor vlastníctva medzi fyzickými osobami, ktorý nie je
moţné riešiť zmenou zápisu do katastra nehnuteľností postupom podľa § 7 ods. 6 zákona
č. 180/1995 Z.z., lebo nešlo o rozpor zápisu s verejnou listinou alebo inou listinou, ale o rozdielny
právny názor ţalobcov na otázku vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré boli vedené iba
v pozemkovej knihe.
Podľa názoru krajského súdu postupovali oba správne orgány správne, keď nevyhoveli
návrhu ţalobcov, nakoľko je všeobecne známou skutočnosťou v ustálenej judikatúre súdov,
ţe operát pozemkovej knihy nebol zjednotený s operátom pozemkového katastra a preto
spracovateľ ROEP pre katastrálne územie Z. M. na podklade urovnávacieho zostavenia
identifikoval do bloku parciel určeného operátu parcely pozemkovej knihy č. X., X., X.X. a X. tak,
ţe tieto boli identifikované do bloku parciel určeného operátu ako parc. č. X., X., X. a X. a zapísané
na LV č. X. okrem parc. č. X., ktorá bola vlastnícky usporiadaná na základe geometrického plánu v
roku 2001 v prospech právnych nástupcov P., avšak vznikla tieţ čiastočne aj z PKN parcely č. X..
Krajský súd konštatoval, ţe Metodický návod č. S74.20.73.41.10, ktorý slúţil spracovateľovi na
spracovanie registra obnovenej evidencie pozemkov a v ktorom boli bliţšie upravené podmienky a
postup vyhotovenia registra, keďţe zákon č. 180/1995 Z.z. do podrobností nerieši konanie o obnove
evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim a pri spracovaní registra bolo potrebné
vychádzať z iných právnych predpisov a údajov v zmysle katastrálneho zákona, nebol v rozpore so
zákonom, ani s Ústavou Slovenskej republiky.
Krajský súd sa stotoţnil s rozhodnutím ţalovaného správneho orgánu, ţe tvrdenia ţalobcov
nie je moţné riešiť v tomto konaní, lebo právnym prostriedkom na dosiahnutie zmeny zápisu
v katastri nehnuteľností tak, aby zápisy zodpovedali právnemu stavu podľa ich tvrdení je iba
určovacia ţaloba podľa § 80 písm. c/ Občianskeho zákonníka alebo dohoda spoluvlastníkov.
Z uvedených dôvodov rozhodol krajský súd o zamietnutí ţaloby podľa § 250j ods. 1 O. s. p.,
keďţe nezistil také vady konania, na ktoré by podľa § 250i ods. 3 O. s. p. musel prihliadnuť.
III.
Odvolanie žalobcov a vyjadrenie žalovaného
Proti rozsudku krajského súdu podali ţalobcovia včas spoločné odvolanie z dôvodov
uvedených v § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ a § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p., keďţe podľa ich názoru súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd vec nesprávne právne posúdil
tým, ţe nepouţil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
V odvolaní ţalobcovia uviedli, ţe sa nestotoţnili s výkladom ţalovaného ohľadne 3-ročnej
prekluzívnej lehoty podľa § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z.z., ani s názorom krajského súdu,
ţe v predmetnej veci ide o spor vlastníctva medzi fyzickými osobami, ktorý nie je moţné riešiť
zmenou zápisu do katastra nehnuteľností postupom podľa § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z.z.,
nakoľko správnemu orgánu bola daná právomoc rozhodnúť o zmene údajov schváleného registra,
ak tento obsahuje údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, ktoré sú v rozpore s § 6 ods. 1
zákona č. 180/1995 Z.z., pričom podľa § 6 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. majú byť podkladmi
na zostavenie registra aj údaje z katastrálneho operátu a týmito údajmi sú aj údaje obsiahnuté
v pozemkovej knihe, avšak schválený register obsahuje také údaje, ktoré sú v príkrom rozpore
s údajmi v pozemkovej knihe a s ostatnými listinami predloţenými ţalobcami.
Ţalobcovia ďalej namietali, ţe pokiaľ správny orgán prvého stupňa pri schválení registra
postupoval podľa Metodického návodu na spracovanie ROEP č. 984 410 MN-1/96 – úplné znenie
s Dodatkom č. 1/97, postupoval v zmysle predpisu odporujúceho Ústave Slovenskej republiky
a iným všeobecne záväzným právnym predpisom, keďţe novší Metodický návod (účinný
od 1. apríla 2003) umoţnil zakladanie spoluvlastníctva pri zostavovaní ROEP len po
predchádzajúcom súhlase vlastníkov.
V odvolaní ďalej uviedli, ţe parcely pozemkovej knihy č. X., X., X.X. a X. boli
identifikované do bloku parciel určeného operátu č. X., X., X. a X., avšak pri prepočte
spoluvlastníckych podielov k parc. č. X., X. a X. sa neodpočítala výmera E-KN parc. č. X., ktorá
bola pred schválením ROEP vysporiadaná geometrickým plánom a táto skutočnosť mala za
následok zníţenie spoluvlastníckeho podielu ţalobcov k parc. č. X., X. a X. a teda ukrátenie na ich
vlastníckych právach.
Krajský súd dospel podľa názoru ţalobcov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď
v rozsudku uviedol, ţe parc. č. X. „vznikla tiež čiastočne i z pozemnoknižnej parcely č. X.,
čo nepopierajú ani žalobcovia“; práve naopak, z grafického náčrtu, doloţeného do súdneho spisu
ţalobcami jednoznačne vidno, ţe E-KN parc. č, X. nebola vytvorená z PKN parc. č. X., a to ani
čiastočne. Parc. č. X. vznikla z pôvodných PKN parciel č. X., X.X. a X., teda z parciel, ktoré patrili
v minulosti výlučne rodine P. a nie z PKN parc. č. X., ktorú podľa zápisu v PKV č. X. vlastnili
rodina P. a Š. po l/2-ici.
Na základe uvedených skutočností ţalobcovia ţiadali, aby odvolací súd zmenil rozsudok
krajského súdu tak, ţe rozhodnutie ţalovaného aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa
zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie a aby im priznal náhradu trov prvostupňového a odvolacieho
konania.
Ţalovaný sa k odvolaniu ţalobcov vyjadril prípisom zo dňa 18.8.2010, v ktorom uviedol,
ţe právni predchodcovia ţalobcov boli zapísaní v PKN vloţke ako vlastníci parc. č. X. vo veľkosti
spoluvlastníckeho podielu ½ k celku a druhá polovica svedčila v prospech rodiny P., čo podľa
tvrdení ţalobcov vzniklo dohodou, avšak po právnej stránke a v súlade s verejnými listinami nebol
tento stav nikdy zapísaný do operátu katastra nehnuteľností a výmery pozemkov neboli zamerané
geometrickým plánom tak, aby hranice boli pevne vymedzené a zodpovedali realite. Vzhľadom na
tieto skutočnosti bol aj krajský súd toho názoru, ţe ide o spor vlastníctva medzi fyzickými osobami,
ktorý nie je moţné riešiť zmenou zápisu v katastri nehnuteľností postupom podľa § 7 ods. 6 zákona
č. 180/1995 Z.z., lebo nejde o rozpor zápisu s verejnou listinou alebo inou listinou.
Ţalovaný ďalej uviedol, ţe spracovateľ ROEP konštatoval, ţe výmery, evidované
v pozemkovej knihe, je moţné povaţovať za smerodajné a identifikácia do blokov bola vykonaná
v rámci moţností s pouţitím dostupných operátov, pričom nie je moţné deliť parcely určeného
operátu inak, ako sú určené v zrovnávacom zostavení. Účastníci konania majú moţnosť rozdeliť si
spoluvlastníctvo evidované na LV č. X. k parcelám určeného operátu č. X., X. a X. v rámci
riadneho právneho úkonu medzi spoluvlastníkmi s vyhotovením geometrického plánu na reálne
rozdelenie nehnuteľností, pričom spracovateľ postupoval v súlade s § 7 ods. 3 Metodického návodu
na spracovanie ROEP č. 984-410-MN-1/96, úplné znenie s dodatkom č. 1/97 a bloky boli zostavené
v rámci celého katastrálneho územia podľa jedného a toho istého zrovnávacieho zostavenia a bez
technického podkladu, ktorým je geometrický plán, nebolo moţné vyriešiť vlastnícke vzťahy na
právny stav, evidovaný v pozemkovej knihe.
Ţalovaný poukázal aj na to, ţe ţalobcovia boli prvostupňovým správnym orgánom poučení,
ţe vlastníci, ktorých vlastnícke právo bolo dotknuté, môţu uzatvoriť dohodu podľa § 51
Občianskeho zákonníka alebo sa môţu obrátiť ohľadom riešenia sporu na príslušný súd
(s poukazom na § 80 písm. c/ O. s. p.).
Podľa názoru ţalovaného neuviedli ţalobcovia ţiadne nové skutočnosti, ani neoznačili
dôkazy, ktoré by neboli známe a s ktorými by sa správne orgány, či krajský súd nevysporiadali,
vzhľadom na čo navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd SR“)
odvolanie zamietol podľa § 250ja ods. 3 O. s. p.
IV.
Právne názory odvolacieho súdu
Podľa § 244 ods. 1 O. s. p. preskúmavajú súdy v správnom súdnictve na základe ţalôb alebo
opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 247 ods. 1 O. s. p. sa v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí,
ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd
preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, postupuje podľa druhej hlavy piatej časti
Občianskeho súdneho poriadku „Rozhodovanie o ţalobách proti rozhodnutiam a postupom
správnych orgánov“.
Podľa § 250i O. s. p. je pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia pre súd rozhodujúci
skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môţe vykonať dôkazy
nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.
Najvyšší súd SR, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal rozsudok krajského súdu
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté
rozhodnutie ţalovaného, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými
námietkami ţalobcov, uvedenými v opravnom prostriedku a či z takto vymedzeného rozsahu
správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného a po zistení,
ţe odvolanie bolo podané oprávnenými osobami v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O. s. p.) a ide
o rozsudok, proti ktorému je podanie odvolania prípustné (§ 202 v spojení s § 250s O. s. p.), dospel
jednomyseľne k záveru, ţe odvolaniu ţalobcov treba priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 O. s. p. s tým, ţe deň vyhlásenia
rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej
stránke Najvyššieho súdu SR, www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28.7.2011 (§ 156
ods. 1 a 3 O. s. p.).
Z obsahu administratívneho spisu bolo zistené, ţe dňa 7.3.2005 podali ţalobcovia na Správu
katastra Zlaté Moravce návrh podľa § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z.z. na opravu údajov
schváleného ROEP v katastrálnom území Z. M., v ktorom sa domáhali opravy evidovania
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam s parcelným č. X. o výmere 2575 m2, parcelným č. X. o
výmere 13 638 m2 a parcelným č. X. o výmere 1124 m2, zapísaných na LV č. X.. V návrhu
ţalobcovia uviedli, ţe nikdy nevlastnili podiel na PKN parc. č. X., X.X. a X.. Ich predkovia vlastnili
podiel ½ na PKN parc. č. X. (zapísanej v PKN vloţke č. X.), parc. č. X., X. o výmere 6550 m2 a
ţalobcovia namietali identifikáciu PKN parc. č. X. do bloku parciel určeného operátu – do parc. č.
X., X. a X., nakoľko do tohto bloku boli identifikované ďalšie PKN parcely – parc. č. X. (zapísaná
v PKN vloţke č. X.), parc. č. X.X. (zapísaná v PKN vloţke č. X.) a parc. č. X. (zapísaná v PKN
vloţke č. X.), ku ktorým nemali ţalobcovia nikdy evidované ţiadne vlastnícke právo. Ţalobcovia
namietali aj výmeru, ktorá im prislúcha v zmysle určených spoluvlastníckych podielov, ktorá je
však menšia (len 2860,6 m2) ako polovica z pôvodnej výmery 6650 m2 – 3375 m2, evidovanej
v pozemkovej knihe u parc. č. X. (zapísanej v PKN vloţke č. X.).
Správa katastra zaslala dňa 6.5.2005 ţiadosť o vyjadrenie k podanému návrhu
spracovateľovi ROEP, ktorý vo svojom vyjadrení k námietkam k ROEP zo dňa 11.5.2005 uviedol,
ţe nie je moţné povaţovať výmery v PKN vloţkách za smerodatné. Identifikácia parciel bola
vykonaná do bloku v rámci moţností dostupných operátov. Pozemnostné hárky reprezentovali
skutočnú drţbu a neboli zaknihované, t.j. nespĺňali náleţitosti listiny, evidujúcej vlastnícke právo.
Spracovateľ ROEP uviedol, ţe ţalobcovia majú moţnosť rozdeliť nehnuteľnosti v rámci riadneho
právneho úkonu medzi spoluvlastníkmi.
Komisia na obnovu evidencie pozemkov a právnych vzťahov k nim na zasadnutí dňa
17.5.2005 návrh prerokovala a posúdila ako neopodstatnený, nakoľko údaje v LV č. X. sú v súlade
s údajmi podľa § 6 od. 1 zákona č. 180/1995 Z.z., na základe čoho správa katastra rozhodnutím č. C
11/2005-5 zo dňa 25.5.2005 nevyhovela podanému návrhu na zmenu údajov schváleného ROEP pre
nepreukázanie splnenia podmienok § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z.z.
Proti rozhodnutiu správy katastra podali ţalobcovia odvolanie, ktorému Katastrálny úrad
v Nitre, ako odvolací orgán, vyhovel a napadnuté rozhodnutie zrušil rozhodnutím č. Co 6/2005-2/Fe
zo dňa 5.10.2005 a vec vrátil správe katastra na nové prejednanie a rozhodnutie.
Správa katastra rozhodla opätovne o nevyhovení návrhu ţalobcov rozhodnutím
č. C 11/2005-43 zo dňa 7.12.2005, ktoré bolo na základe podaného odvolania Katastrálnym úradom
v Nitre zrušené dňa 28.3.2006 rozhodnutím č. Co 6/2005-5/Fe a vec bola vrátená opäť správe
katastra.
Dňa 10.10.2006 podali ţalobcovia na Okresný súd Nitra návrh na určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam, zapísaným na LV č. X., katastrálne územie Z. M. a návrh na zrušenie
a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva rozdelením veci. Okresný súd Nitra uznesením č. k.
8C 70/2006-72 zo dňa 24.7.2007 odmietol podanie ţalobcov podľa § 43 ods. 2 O. s. p. a toto
uznesenie bolo potvrdené aj Krajským súdom v Nitre (uznesením č. k. 6 Co 229/2007-81 zo dňa
31.1.2008).
Rozhodnutím č. C 11/2005-80 zo dňa 9.9.2009 správa katastra opätovne rozhodla
o zamietnutí návrhu ţalobcov na zmenu údajov schváleného ROEP. V odôvodnení uviedla,
ţe úlohou spracovateľa ROEP bolo vyšetriť údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, pričom
vychádzal z dostupného existujúceho operátu, a to z určeného operátu, ktorým bol operát
pozemkového katastra, tzv. novomeračský operát z 30-tych rokov 20. storočia a právoplatných
verejných listín. Súčasťou novomeračského operátu bol aj súpis uţívateľov k parcelám
pozemkového katastra, tzv. pozemnostné hárky. Uţívací stav zistený v rámci tohto mapovania
nebol nikdy potvrdený „súdnym komisárom“ ako platný právny stav evidovania vlastníckych
vzťahov v rozsahu celého katastrálneho územia, nakoľko technicky nebolo moţné (keďţe
pozemkový kataster nebol zjednotený s pozemkovou knihou) vykonať zmeny spoluvlastníctva
v pozemkových vloţkách bez vyhotovenia geometrických plánov. Technickým podkladom pre
evidovanie PKN parciel boli krokárske náčrty, ktoré však neboli vyhotovené na ţiadnom
matematickom základe a výmery v nich boli určované siahou a v niektorých prípadoch odhadom.
Operát pozemkovej knihy nebol zjednotený s operátom pozemkového katastra, takţe PKN parcely
boli identifikované na podklade zrovnávacieho zostavenia do bloku parciel určeného operátu tak, ţe
parcely pozemkovej knihy č. X., X., X.X. a X. sa identifikovali do bloku parciel určeného operátu
č. X., X., X. a X.. Časť z týchto parciel v zmysle GP č. X., ktorá zodpovedala parcele určeného
operátu č. X., bola vlastnícky vysporiadaná a odčlenená do parciel registra C-KN č. X. zapísanej na
LV č. X. a č. X. zapísanej na LV č. X..
Správa katastra ďalej uviedla, ţe vlastnícke práva evidované v pozemkovej knihe boli
premietnuté na určený operát a spoluvlastnícke podiely boli určené s ohľadom na veľkosť výmery
konkrétnej PKN parcely, percentuálne prepočítanej, s ktorou vstupovala do bloku parciel určeného
operátu. Takto boli vypočítané predmetné spoluvlastnícke podiely, ktoré nezodpovedali podielom,
evidovaným v pozemkovej knihe.
Na základe uvedeného dospela Správa katastra Zlaté Moravce k názoru, ţe spracovateľ
postupoval v súlade § 7 ods. 3 Metodického návodu na spracovanie ROEP č. 984410 MN-l/96,
úplné znenie s Dodatkom č. 1/97 a bloky holi vytvorené v rámci celého katastrálneho územia podľa
toho istého zrovnávacieho zostavenia.
Aj proti tomuto rozhodnutiu správy katastra podali ţalobcovia odvolanie, ktoré Katastrálny
úrad v Nitre – ţalovaný zamietol a potvrdil rozhodnutie správy katastra rozhodnutím č. Co 16/2009-
-2/Fi zo dňa 16.12.2009. Krajský súd v Nitre rozsudkom č. k. 11S/25/2010-93 zo dňa 4.5.2010
ţalobu ţalobcov voči uvedenému rozhodnutiu ţalovaného zamietol a ţalobcovia sa v zákonom
stanovenej lehote odvolali na Najvyšší súd SR.
Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 180/1995 Z.z. sa v konaní o obnove evidencie niektorých
pozemkov a právnych vzťahov k nim zisťujú dostupné údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch
k nim a na ich základe sa zostavuje a schvaľuje ROEP, pričom predmetom konania sú pozemky
vymedzené plošne vlastníckymi vzťahmi alebo drţbou, ktoré nie sú evidované alebo sú evidované
neúplne podľa osobitných predpisov v súbore geodetických informácií a v súbore popisných
informácií, ak v zákone nie je ustanovené inak.
Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. sa podklady potrebné na zostavenie registra
zisťujú z údajov poskytnutých nájomcami pozemkov, pozemkovými spoločenstvami alebo inými
oprávnenými osobami, z katastrálneho operátu, štátnych archívov, z listín predloţených účastníkmi
konania, z výpovedí svedkov a z iných dôkazov získaných najmä pri prešetrovaní v obci.
Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z.z. správny orgán zabezpečí zostavenie návrhu
registra na základe údajov zistených podľa odseku 1 a ďalších podkladov. Priebeh hraníc pozemkov
v prírode sa spravidla nezisťuje.
Podľa § 7 ods. 5 veta prvá zákona č. 180/1995 Z.z. je schválený register verejnou listinou,
na základe ktorej katastrálny úrad zapíše údaje registra do katastra nehnuteľností.
Podľa § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z.z. ak schválený register obsahuje údaje o pozemkoch
a právnych vzťahoch k nim, ktoré sú v rozpore s údajmi podľa § 6 ods. 1, správny orgán
po prerokovaní v komisii rozhodne o zmene údajov schváleného registra. Po právoplatnosti
rozhodnutia správneho orgánu sa nové údaje zapíšu do katastra nehnuteľností. O zmene moţno
rozhodnúť do troch rokov od zápisu údajov registra do katastra nehnuteľností.
Ţalovaný správny orgán vo svojom rozhodnutí uviedol, ţe návrh na zmenu údajov bol
podaný dňa 7.3.2005, t.j. v zákonom stanovenej prekluzívnej trojročnej lehote, avšak zákon
ustanovuje, ţe o tomto návrhu musí byť v uvedenej lehote aj rozhodnuté a správa katastra o návrhu
rozhodla aţ dňa 9.9.2009, pričom prekluzívna trojročná márne uplynula dňa 8.10.2007 a aj preto
nemohol ţalovaný vyhovieť odvolaniu ţalobcov. Krajský súd k tomu síce uviedol, ţe
pre objektívne prekáţky na strane správneho orgán nemôţe byť účastník konania ukrátený
na svojich právach, keďţe táto preklúzia zo samotnej dikcie ustanovenia nevyplýva, avšak viac sa
touto námietkou nezaoberal. Keďţe ţalovaný pouţil uvedenú skutočnosť (uplnynutie 3-ročnej
lehoty) ako jeden z hlavných dôvodov zamietnutia návrhu ţalobcov, povaţoval odvolací súd iba
vyššie uvedené konštatovanie krajského súdu za nedostatočné. V § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z.z.
je uvedené, ţe o zmene údajov schváleného ROEP moţno rozhodnúť do troch rokov od zápisu
údajov registra do katastra nehnuteľností, avšak uvedené ustanovenie nemoţno vyuţiť v neprospech
účastníkov konania – ţalobcov, ktorí riadne a včas podali návrh na zmenu údajov (dňa 8.10.2004
bol schválený ROEP zapísaný do katastra nehnuteľností a uţ dňa 7.3.2005 podali ţalobcovia návrh,
t. j. 5 mesiacov od zápisu), konania sa aktívne zúčastňovali a to, ţe správa katastra právoplatne
nerozhodla počas obdobia 2 rokov a 7 mesiacov (keďţe jej rozhodnutie vo veci bolo dvakrát
zrušené a vrátené správe katastra na nové prejednnie) nemôţe svedčiť v neprospech ţalobcov.
Na uvedenú skutočnosť mal krajský súd prihliadnuť, keďţe túto skutočnosť ţalovaný nesprávne
právne posúdil.
Ţalobcovia ďalej namietali, ţe zaloţením spoluvlastníctva pri zostavovaní ROEP v súlade
s Metodickým návodom na spracovanie ROEP č. 984 410 MN-1/96, úplné znenie s Dodatkom
č. 1/97, postupoval ţalovaný v zmysle predpisu odporujúceho Ústave Slovenskej republiky a iným
všeobecne záväzným právnym predpisom. S uvedenou námietkou sa riadne nevysporiadal
ţalovaný, ani krajský súd.
Vlastnícke právo je základné prirodzené ľudské právo. Súčasná platná právna úprava
nadväzuje na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv podpísanú v New Yorku v roku 1948, ktorá
v čl. 17 ustanovuje, ţe kaţdý má právo na vlastný majetok tak sám, ako aj v spoločenstve s inými
a nikto nesmie byť svojvoľne zbavený vlastného majetku. Dohovor o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) vo svojom pôvodnom znení garanciu vlastníckeho
práva neobsahoval, tá sa do Dohovoru dostala prostredníctvom Dodatkového protokolu k Dohovoru
z roku 1952, kde je v čl. 1 uvedené, ţe kaţdá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne
uţívať svoj majetok a nikoho nemoţno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu
a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.
Predchádzajúce ustanovenie však nebráni právu štátov prijímať zákony, ktoré povaţujú za
nevyhnutné, aby upravili uţívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom a zabezpečili platenie
daní a iných poplatkov alebo pokút.
Podľa čl. 20 ods. 1 veta prvá a druhá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavy SR“)
má kaţdý právo vlastniť majetok a vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný
obsah a ochranu.
Podľa čl. 20 ods. 4 a 5 Ústavy SR je vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho
práva moţné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú
náhradu. Iné zásahy do vlastníckeho práva moţno dovoliť iba vtedy, ak ide o majetok nadobudnutý
nezákonným spôsobom alebo z nelegálnych príjmov a ide o opatrenie nevyhnutné v demokratickej
spoločnosti pre bezpečnosť štátu, ochranu verejného poriadku, mravnosti alebo práv a slobôd iných.
Podmienky ustanoví zákon.
Ţalovaný sa vo svojom rozhodnutí odvoláva na Metodický návod na spracovanie ROEP
č. 984 410 MN-1/96, úplné znenie s Dodatkom č. 1/97, podľa ktorého bolo moţné pod dohode
so správou katastra postupovať tak, ţe vlastnícke vzťahy sa pri identifikácii viacerých parciel
právneho stavu na jednu parcelu určeného operátu uvedú vo forme spoluvlastníctva. Neskôr prijatý
Metodický návod č. MN 74.20.73.41.10 však uţ zaloţenie spoluvlastníctva podmienil súhlasom
vlastníkov alebo iných oprávnených osôb.
Krajský súd vo svojom rozhodnutí nepochopiteľne uvádza, ţe spracovateľovi slúţil
na spracovanie ROEP novší Metodický návod č. MN 74.20.73.41.10, ktorý nie je v rozpore
so zákonom, ani s Ústavou SR. Krajský súd sa tak vôbec nevysporiadal s námietkou ţalobcov,
ţe zaloţenia spoluvlastníctva v zmysle staršieho metodického pokynu bolo v rozpore so zákonmi
a Ústavou SR.
Odvolací súd povaţoval za potrebné uviesť, ţe metodický návod síce slúţi pre potreby
správnych orgánov, ktoré z neho pri svojom rozhodovaní vychádzajú, avšak nejde o všeobecne
záväzný predpis, slúţi na interné účely a ako taký musí byť v súlade s Ústavou SR a zákonmi SR
a v prípade, ţe nastal nejaký rozpor, bol správny orgán povinný rozhodnúť v súlade so zákonmi
a Ústavou SR.
Nakoľko sa ţalovaný v rozhodnutí iba odvoláva na metodický pokyn bez posúdenia,
či zaloţeným spoluvlastníctva bez súhlasu dotknutých osôb nemohlo dôjsť k porušeniu ich
základných práv, garantovaných ústavou a ani krajský súd sa uvedenou otázkou nezaoberal,
odvolací súd nemohol vysporiadanie sa s touto námietkou ţalobcov preskúmať.
K rovnakému záveru nepreskúmateľnosti rozhodnutia ţalovaného dospel odvolací súd pri
námietke ţalobcov, ţe správny orgán postupoval pri zápise podielov v rozpore s ust. § 6 ods. 1 a 2
zákona č. 180/1995 Z.z., na ktoré síce ţalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal,
ale s konkrétnymi námietkami ţalobcov o rozpore ROEP s podkladmi na zostavenie registra
sa nevysporiadal.
Z uvedených dôvodov mal krajský súd dospieť k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie
ţalovaného trpí uvedenými vadami (spočívajúcimi v tom, ţe ţalovaný ako jeden z dôvodov
zamietnutia návrhu ţalobcov nesprávne uviedol uplynutie 3-ročnej lehoty a ţe sa nevysporiadal
s námietkou moţného porušenia základného práva ţalobcov na ochranu vlastníckeho práva), pričom
tieto vady spôsobili nepreskúmateľnosť rozhodnutia ţalovaného a boli spôsobilé vyvolať jeho
zrušenie a vrátenie veci ţalovanému na ďalšie konanie.
Keďţe na uvedenú okolnosť krajský súd neprihliadol, dospel odvolací súd k záveru
o potrebe zmeny napadnutého rozsudku tak, ţe je účelné rozhodnutie správneho orgánu
pre nepreskúmateľnosť zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 250ja ods. 3 O. s. p.).
O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd SR podľa § 250k ods. 1 O. s. p. a § 151 ods. 1
a 5 O. s. p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. tak, ţe ţalobcom, ktorí mali úspech vo veci,
priznal právo na náhradu trov konania podľa vyčíslenia ich právnej zástupkyne v zmysle vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb (ďalej len „vyhláška“) v sume 2.469,08 eur, ktorá pozostáva z:
1. trov prvostupňového konania vo výške 2133,80 eur, a to:
za zaplatený súdny poplatok za ţalobu vo výške 66 €
z náhrady trov právneho zastúpenia za 5 úkonov právnej sluţby vykonaných do 31.5.2010:
- prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom (§ 14 ods. 1
písm. a/ vyhlášky) v sume 120,23 € – 20 % (§ 13 ods. 2 vyhlášky účinnej
do 31.5.2010) x 4 (počet účastníkov) = 384,72 €
- písomné podanie na súd vo veci samej – podanie ţaloby (§ 14 ods. 1 písm. b/
vyhlášky) v sume 120,23 € – 20 % (§ 13 ods. 2 vyhlášky účinnej
do 31.5.2010) x 4 (počet účastníkov) = 384,72 €
- účasť na pojednávaní dňa 20.4.2010 (vo vyčíslení bol nesprávne uvedený
dátum pojednávania – namiesto 20.4.2010 bol uvedený dátum 12.4.2010)
podľa § 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky v sume 120,23 € – 20 % (§ 13 ods. 2
vyhlášky účinnej do 31.5.2010) x 4 (počet účastníkov) = 384,72 €
- písomné podanie na súd vo veci samej – podanie písomného vyjadrenia
zo dňa 21.4.2010 (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky) v sume 120,23 € – 20 %
(§ 13 ods.2 vyhlášky účinnej do 31.5.2010) x 4 (počet účastníkov) = 384,72 €
- účasť na pojednávaní dňa 4.5.2010 (§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky) v sume
120,23 € – 20 % (§ 13 ods. 2 vyhlášky účinnej do 31.05.2010) x 4 (počet
účastníkov) = 384,72 €
z paušálu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 7,21 € x 4 (počet účastníkov) x 5 (počet úkonov) = 144,20 €
2. trov odvolacieho konania vo výške 335,28 eur, a to:
za zaplatený súdny poplatok za odvolanie vo výške 66 €
z náhrady trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej sluţby vykonaný po 31.5.2010:
- písomné podanie na súd vo veci samej – podanie odvolania zo dňa 2.8.2010
(§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky) v sume 120,23 € – 50 % (§ 13 ods. 2 vyhlášky
účinnej po 31.5.2010) x 4 (počet účastníkov) = 240,44 €
z paušálu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 7,21 € x 4 (počet účastníkov) x 1 (počet úkonov) = 28,84 €
Ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobcom vyššie uvedenú náhradu trov konania vo výške
2469,08 eur k rukám ich právnej zástupkyne M.. I.. E. S. (v zmysle § 149 ods. 1 O. s. p. v spojení s §
246c ods. 1 veta prvá O. s. p.), na účet vedený v T. B., A., číslo účtu X. v lehote tridsiatich dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. júla 2011
JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Dagmar Bartalská