Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžo/219/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany

Ďurišovej a z členiek JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a JUDr. Aleny Adamcovej v právnej veci

ţalobcov: X.. I.. L. Š., nar. X., bytom P. č. X., Z. M., 2. D.. D.. F. S. P., nar. X., bytom S. č. X., Z.

M., 3. I.. M. Š., nar. X., bytom V. č. X., B., 4. J. Š., nar. X., bytom P. č. X., Z. M., všetci zastúpení

M.. I.. E. S., advokátkou, S. č. X., N., proti ţalovanému: Katastrálny úrad v Nitre, Štefánikova č.

69, Nitra, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. Co 16/2009-2/Fi zo dňa 16.

decembra 2009, na spoločné odvolanie ţalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Nitre

č. k. -93 zo dňa 4. mája 2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. -93

zo dňa 4. mája 2010 m e n í tak, ţe rozhodnutie ţalovaného č. Co 16/2009-2/Fi zo dňa

16. decembra 2009 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Ţalovaný j e p o v i n n ý nahradiť ţalobcom v 1. aţ 4. rade trovy konania vo výške

2469,08 eur k rukám ich právnej zástupkyne v lehote tridsiatich dní od právoplatnosti tohto

rozsudku.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Konanie na správnom orgáne

Rozhodnutím č. Co 16/2009-2/Fi zo dňa 16.12.2009 ţalovaný, ako odvolací správny orgán,

potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie Správy katastra Zlaté Moravce č. C 11/2005-80 zo dňa

9.9.2009, ktorým nebolo vyhovené návrhu na zmenu údajov schváleného a zapísaného registra

obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len „ROEP“) v katastrálnom území Z. M. v zmysle § 7 ods.

6 o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“).

V odôvodnení rozhodnutia ţalovaný uviedol, ţe po prešetrení rozhodnutia správy katastra

a predloţeného spisového materiálu má za to, ţe predmetné rozhodnutie vychádza zo správne

zisteného skutkového stavu, pri procesnom postupe sa riadil právnym názorom odvolacieho orgánu,

správny orgán vec po hmotnej stránke správne posúdil a v odôvodnení svojho rozhodnutia

dostačujúcim spôsobom uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie.

Uviedol, ţe dotknuté osoby môţu uzatvoriť nepomenovanú písomnú zmluvu podľa § 51

a nasl. , ktorej obsahom bude dohoda o vyporiadaní vlastníckeho práva

k dotknutým nehnuteľnostiam, ktorá bude predmetom konania o návrhu na vklad vlastníckeho

práva do katastra nehnuteľností a v prípade, ak sa dotknutí účastníci medzi sebou nedohodnú

ohľadom vyporiadania vlastníckeho práva a neuzatvoria dohodu, budú musieť spor o vlastnícke

právo k nehnuteľnostiam riešiť prostredníctvom podania návrhu na súd podľa § 80 písm. c) zákona

č. , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“),

nakoľko riešenie sporov tohto typu patrí podľa do právomoci súdu a nie je

ţiadnym právnym predpisom zverené do právomoci správneho orgánu.

Ţalovaný konštatoval, ţe spracovanie ROEP v katastrálnom území Z. M. bolo zadané na

základe Zmluvy o dielo č. X. zo dňa 22.4.2006. V tom čase bol platný a účinný Metodický návod č.

984 410 MN-1/96 v znení s dodatkom č. 1/97 a v zmysle § 7 ods. 3 moţno pri spracovaní

vlastníckych vzťahov postupovať tak, ţe sa pri identifikácií viacerých parciel právneho stavu na

jednu parcelu určeného operátu – tzv. bloky, uvedú vo forme spoluvlastníctva po dohode

s katastrálnym odborom Obvodného úradu, v súčasnosti s príslušnou správou katastra.

Ţalovaný ďalej poukázal na , podľa ktorého o zmene

údajov schváleného ROEP moţno rozhodnúť do troch rokov od zápisu údajov registra do operátu

katastra nehnuteľností. ROEP v katastrálnom území Z. M. bol schválený rozhodnutím dňa

27.9.2004 a do operátu katastra nehnuteľností bol zapísaný dňa 8.10.2004, z čoho vyplýva, ţe návrh

na zmenu údajov, podaný dňa 7.3.2005, bol podaný v zákonom stanovenej prekluzívnej trojročnej

lehote; avšak zákon ustanovuje, ţe o tomto návrhu musí byť v uvedenej lehote aj rozhodnuté

a Správa katastra Zlaté Moravce o podanom návrhu rozhodla aţ dňa 09.09.2009, pričom

prekluzívna trojročná márne uplynula dňa 8.10.2007 a aj preto ţalovaný nemohol vyhovieť

odvolaniu ţalobcov.

II.

Konanie na prvostupňovom súde

Proti rozhodnutiu ţalovaného podali ţalobcovia včas spoločnú ţalobu podľa § 247 a nasl.

Krajský súd v Nitre ako súd prvého stupňa preskúmal napadnuté rozhodnutia ţalovaného

i správneho orgánu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo a dospel

k záveru, ţe v správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav, na jeho základe bol vyvodený

aj správny záver v súlade so zákonom a súd sa stotoţnil s názorom ţalovaného.

Ohľadne záveru ţalovaného o výklade „prekluzívnej lehoty“ v zmysle § 7 ods. 6 zákona

č. krajský súd uviedol, ţe toto nemoţno spájať s Správneho poriadku,

lebo pre objektívne prekáţky na strane správneho orgán nemôţe byť účastník konania ukrátený

na svojich právach, keďţe táto preklúzia zo samotnej dikcie ustanovenia nevyplýva.

Krajský súd zdôraznil, ţe dualitu parciel registra „C“ a „E“ neodstraňuje ani ROEP

schválený podľa ; aj z veta druhá

vyplýva, ţe v rámci ROEP sa priebeh hraníc pozemkov v prírode spravidla nezisťuje.

Krajský súd poukázal na § l ods. 2 , podľa ktorého môţu byť

predmetom konania iba pozemky vymedzené plošne vlastníckymi vzťahmi alebo drţbou, ktoré nie

sú evidované alebo sú evidované neúplne podľa osobitných predpisov v súbore geodetických

informácií a v súbore popisných informácií, čo bolo splnené i v prejednávanom prípade u ţalobcov,

pretoţe i keď ich právni predchodcovia boli zapísaní v pozemnokniţnej (ďalej len „PKN“) vloţke

ako vlastníci parc. č. X. v jednej polovici a druhá polovica bola zapísaná na rodinu P. (čo podľa

tvrdení vzniklo dohodou týchto rodín v minulosti), avšak po právnej stránke a úradnými –

verejnými listinami tento stav nikdy nebol zapísaný do katastra nehnuteľností a výmery pozemkov

neboli zamerané geometrickým plánom tak, aby hranice boli pevne vymedzené a zodpovedali

realite. Preto za obdobie, odkedy bol prvý zápis v prospech právnych predchodcov ţalobcov

aţ po obdobie, kedy sa začala obnova evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim

v konkrétnom katastrálnom území, došlo k mnohým zmenám a k narušeniu hraníc, ktoré v podstate

ani neboli vytýčené. Preto aj údaje nemohli byť záväzné a nemoţno z nich vychádzať tak, ako

to tvrdili ţalobcovia; ich tvrdenia môţu prispieť k objasneniu veci a k vyriešeniu vlastníckych

vzťahov len dohodou, resp. súdnou cestou na základe určovacej ţaloby. Preto aj krajský súd bol

toho názoru, ţe v danom prípade išlo o spor vlastníctva medzi fyzickými osobami, ktorý nie je

moţné riešiť zmenou zápisu do katastra nehnuteľností postupom podľa § 7 ods. 6 zákona

č. , lebo nešlo o rozpor zápisu s verejnou listinou alebo inou listinou, ale o rozdielny

právny názor ţalobcov na otázku vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré boli vedené iba

v pozemkovej knihe.

Podľa názoru krajského súdu postupovali oba správne orgány správne, keď nevyhoveli

návrhu ţalobcov, nakoľko je všeobecne známou skutočnosťou v ustálenej judikatúre súdov,

ţe operát pozemkovej knihy nebol zjednotený s operátom pozemkového katastra a preto

spracovateľ ROEP pre katastrálne územie Z. M. na podklade urovnávacieho zostavenia

identifikoval do bloku parciel určeného operátu parcely pozemkovej knihy č. X., X., X.X. a X. tak,

ţe tieto boli identifikované do bloku parciel určeného operátu ako parc. č. X., X., X. a X. a zapísané

na LV č. X. okrem parc. č. X., ktorá bola vlastnícky usporiadaná na základe geometrického plánu v

roku 2001 v prospech právnych nástupcov P., avšak vznikla tieţ čiastočne aj z PKN parcely č. X..

Krajský súd konštatoval, ţe Metodický návod č. S74.20.73.41.10, ktorý slúţil spracovateľovi na

spracovanie registra obnovenej evidencie pozemkov a v ktorom boli bliţšie upravené podmienky a

postup vyhotovenia registra, keďţe do podrobností nerieši konanie o obnove

evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim a pri spracovaní registra bolo potrebné

vychádzať z iných právnych predpisov a údajov v zmysle katastrálneho zákona, nebol v rozpore so

zákonom, ani s .

Krajský súd sa stotoţnil s rozhodnutím ţalovaného správneho orgánu, ţe tvrdenia ţalobcov

nie je moţné riešiť v tomto konaní, lebo právnym prostriedkom na dosiahnutie zmeny zápisu

v katastri nehnuteľností tak, aby zápisy zodpovedali právnemu stavu podľa ich tvrdení je iba

určovacia ţaloba podľa alebo dohoda spoluvlastníkov.

Z uvedených dôvodov rozhodol krajský súd o zamietnutí ţaloby podľa ,

keďţe nezistil také vady konania, na ktoré by podľa musel prihliadnuť.

III.

Odvolanie žalobcov a vyjadrenie žalovaného

Proti rozsudku krajského súdu podali ţalobcovia včas spoločné odvolanie z dôvodov

uvedených v a a , keďţe podľa ich názoru súd

prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho

rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd vec nesprávne právne posúdil

tým, ţe nepouţil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

V odvolaní ţalobcovia uviedli, ţe sa nestotoţnili s výkladom ţalovaného ohľadne 3-ročnej

prekluzívnej lehoty podľa , ani s názorom krajského súdu,

ţe v predmetnej veci ide o spor vlastníctva medzi fyzickými osobami, ktorý nie je moţné riešiť

zmenou zápisu do katastra nehnuteľností postupom podľa ,

nakoľko správnemu orgánu bola daná právomoc rozhodnúť o zmene údajov schváleného registra,

ak tento obsahuje údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, ktoré sú v rozpore s § 6 ods. 1

, pričom podľa majú byť podkladmi

na zostavenie registra aj údaje z katastrálneho operátu a týmito údajmi sú aj údaje obsiahnuté

v pozemkovej knihe, avšak schválený register obsahuje také údaje, ktoré sú v príkrom rozpore

s údajmi v pozemkovej knihe a s ostatnými listinami predloţenými ţalobcami.

Ţalobcovia ďalej namietali, ţe pokiaľ správny orgán prvého stupňa pri schválení registra

postupoval podľa Metodického návodu na spracovanie ROEP č. 984 410 MN-1/96 – úplné znenie

s Dodatkom č. 1/97, postupoval v zmysle predpisu odporujúceho

a iným všeobecne záväzným právnym predpisom, keďţe novší Metodický návod (účinný

od 1. apríla 2003) umoţnil zakladanie spoluvlastníctva pri zostavovaní ROEP len po

predchádzajúcom súhlase vlastníkov.

V odvolaní ďalej uviedli, ţe parcely pozemkovej knihy č. X., X., X.X. a X. boli

identifikované do bloku parciel určeného operátu č. X., X., X. a X., avšak pri prepočte

spoluvlastníckych podielov k parc. č. X., X. a X. sa neodpočítala výmera E-KN parc. č. X., ktorá

bola pred schválením ROEP vysporiadaná geometrickým plánom a táto skutočnosť mala za

následok zníţenie spoluvlastníckeho podielu ţalobcov k parc. č. X., X. a X. a teda ukrátenie na ich

vlastníckych právach.

Krajský súd dospel podľa názoru ţalobcov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď

v rozsudku uviedol, ţe parc. č. X. „vznikla tiež čiastočne i z pozemnoknižnej parcely č. X.,

čo nepopierajú ani žalobcovia“; práve naopak, z grafického náčrtu, doloţeného do súdneho spisu

ţalobcami jednoznačne vidno, ţe E-KN parc. č, X. nebola vytvorená z PKN parc. č. X., a to ani

čiastočne. Parc. č. X. vznikla z pôvodných PKN parciel č. X., X.X. a X., teda z parciel, ktoré patrili

v minulosti výlučne rodine P. a nie z PKN parc. č. X., ktorú podľa zápisu v PKV č. X. vlastnili

rodina P. a Š. po l/2-ici.

Na základe uvedených skutočností ţalobcovia ţiadali, aby odvolací súd zmenil rozsudok

krajského súdu tak, ţe rozhodnutie ţalovaného aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa

zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie a aby im priznal náhradu trov prvostupňového a odvolacieho

konania.

Ţalovaný sa k odvolaniu ţalobcov vyjadril prípisom zo dňa 18.8.2010, v ktorom uviedol,

ţe právni predchodcovia ţalobcov boli zapísaní v PKN vloţke ako vlastníci parc. č. X. vo veľkosti

spoluvlastníckeho podielu ½ k celku a druhá polovica svedčila v prospech rodiny P., čo podľa

tvrdení ţalobcov vzniklo dohodou, avšak po právnej stránke a v súlade s verejnými listinami nebol

tento stav nikdy zapísaný do operátu katastra nehnuteľností a výmery pozemkov neboli zamerané

geometrickým plánom tak, aby hranice boli pevne vymedzené a zodpovedali realite. Vzhľadom na

tieto skutočnosti bol aj krajský súd toho názoru, ţe ide o spor vlastníctva medzi fyzickými osobami,

ktorý nie je moţné riešiť zmenou zápisu v katastri nehnuteľností postupom podľa § 7 ods. 6 zákona

č. , lebo nejde o rozpor zápisu s verejnou listinou alebo inou listinou.

Ţalovaný ďalej uviedol, ţe spracovateľ ROEP konštatoval, ţe výmery, evidované

v pozemkovej knihe, je moţné povaţovať za smerodajné a identifikácia do blokov bola vykonaná

v rámci moţností s pouţitím dostupných operátov, pričom nie je moţné deliť parcely určeného

operátu inak, ako sú určené v zrovnávacom zostavení. Účastníci konania majú moţnosť rozdeliť si

spoluvlastníctvo evidované na LV č. X. k parcelám určeného operátu č. X., X. a X. v rámci

riadneho právneho úkonu medzi spoluvlastníkmi s vyhotovením geometrického plánu na reálne

rozdelenie nehnuteľností, pričom spracovateľ postupoval v súlade s § 7 ods. 3 Metodického návodu

na spracovanie ROEP č. 984-410-MN-1/96, úplné znenie s dodatkom č. 1/97 a bloky boli zostavené

v rámci celého katastrálneho územia podľa jedného a toho istého zrovnávacieho zostavenia a bez

technického podkladu, ktorým je geometrický plán, nebolo moţné vyriešiť vlastnícke vzťahy na

právny stav, evidovaný v pozemkovej knihe.

Ţalovaný poukázal aj na to, ţe ţalobcovia boli prvostupňovým správnym orgánom poučení,

ţe vlastníci, ktorých vlastnícke právo bolo dotknuté, môţu uzatvoriť dohodu podľa § 51

alebo sa môţu obrátiť ohľadom riešenia sporu na príslušný súd

(s poukazom na ).

Podľa názoru ţalovaného neuviedli ţalobcovia ţiadne nové skutočnosti, ani neoznačili

dôkazy, ktoré by neboli známe a s ktorými by sa správne orgány, či krajský súd nevysporiadali,

vzhľadom na čo navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd SR“)

odvolanie zamietol podľa

IV.

Právne názory odvolacieho súdu

Podľa preskúmavajú súdy v správnom súdnictve na základe ţalôb alebo

opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa sa v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí,

ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd

preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, postupuje podľa druhej hlavy piatej časti

„Rozhodovanie o ţalobách proti rozhodnutiam a postupom

správnych orgánov“.

Podľa je pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia pre súd rozhodujúci

skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môţe vykonať dôkazy

nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.

Najvyšší súd SR, ako súd odvolací ( ), preskúmal rozsudok krajského súdu

ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté

rozhodnutie ţalovaného, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými

námietkami ţalobcov, uvedenými v opravnom prostriedku a či z takto vymedzeného rozsahu

správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného a po zistení,

ţe odvolanie bolo podané oprávnenými osobami v zákonnej lehote ( ) a ide

o rozsudok, proti ktorému je podanie odvolania prípustné ( v spojení s ), dospel

jednomyseľne k záveru, ţe odvolaniu ţalobcov treba priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia s tým, ţe deň vyhlásenia

rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej

stránke Najvyššieho súdu SR, www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28.7.2011 (§ 156

ods. 1 a 3 ).

Z obsahu administratívneho spisu bolo zistené, ţe dňa 7.3.2005 podali ţalobcovia na Správu

katastra Zlaté Moravce návrh podľa na opravu údajov

schváleného ROEP v katastrálnom území Z. M., v ktorom sa domáhali opravy evidovania

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam s parcelným č. X. o výmere 2575 m2, parcelným č. X. o

výmere 13 638 m2 a parcelným č. X. o výmere 1124 m2, zapísaných na LV č. X.. V návrhu

ţalobcovia uviedli, ţe nikdy nevlastnili podiel na PKN parc. č. X., X.X. a X.. Ich predkovia vlastnili

podiel ½ na PKN parc. č. X. (zapísanej v PKN vloţke č. X.), parc. č. X., X. o výmere 6550 m2 a

ţalobcovia namietali identifikáciu PKN parc. č. X. do bloku parciel určeného operátu – do parc. č.

X., X. a X., nakoľko do tohto bloku boli identifikované ďalšie PKN parcely – parc. č. X. (zapísaná

v PKN vloţke č. X.), parc. č. X.X. (zapísaná v PKN vloţke č. X.) a parc. č. X. (zapísaná v PKN

vloţke č. X.), ku ktorým nemali ţalobcovia nikdy evidované ţiadne vlastnícke právo. Ţalobcovia

namietali aj výmeru, ktorá im prislúcha v zmysle určených spoluvlastníckych podielov, ktorá je

však menšia (len 2860,6 m2) ako polovica z pôvodnej výmery 6650 m2 – 3375 m2, evidovanej

v pozemkovej knihe u parc. č. X. (zapísanej v PKN vloţke č. X.).

Správa katastra zaslala dňa 6.5.2005 ţiadosť o vyjadrenie k podanému návrhu

spracovateľovi ROEP, ktorý vo svojom vyjadrení k námietkam k ROEP zo dňa 11.5.2005 uviedol,

ţe nie je moţné povaţovať výmery v PKN vloţkách za smerodatné. Identifikácia parciel bola

vykonaná do bloku v rámci moţností dostupných operátov. Pozemnostné hárky reprezentovali

skutočnú drţbu a neboli zaknihované, t.j. nespĺňali náleţitosti listiny, evidujúcej vlastnícke právo.

Spracovateľ ROEP uviedol, ţe ţalobcovia majú moţnosť rozdeliť nehnuteľnosti v rámci riadneho

právneho úkonu medzi spoluvlastníkmi.

Komisia na obnovu evidencie pozemkov a právnych vzťahov k nim na zasadnutí dňa

17.5.2005 návrh prerokovala a posúdila ako neopodstatnený, nakoľko údaje v LV č. X. sú v súlade

s údajmi podľa od. 1 , na základe čoho správa katastra rozhodnutím č. C

11/2005-5 zo dňa 25.5.2005 nevyhovela podanému návrhu na zmenu údajov schváleného ROEP pre

nepreukázanie splnenia podmienok

Proti rozhodnutiu správy katastra podali ţalobcovia odvolanie, ktorému Katastrálny úrad

v Nitre, ako odvolací orgán, vyhovel a napadnuté rozhodnutie zrušil rozhodnutím č. Co 6/2005-2/Fe

zo dňa 5.10.2005 a vec vrátil správe katastra na nové prejednanie a rozhodnutie.

Správa katastra rozhodla opätovne o nevyhovení návrhu ţalobcov rozhodnutím

č. C 11/2005-43 zo dňa 7.12.2005, ktoré bolo na základe podaného odvolania Katastrálnym úradom

v Nitre zrušené dňa 28.3.2006 rozhodnutím č. Co 6/2005-5/Fe a vec bola vrátená opäť správe

katastra.

Dňa 10.10.2006 podali ţalobcovia na Okresný súd Nitra návrh na určenie vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam, zapísaným na LV č. X., katastrálne územie Z. M. a návrh na zrušenie

a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva rozdelením veci. Okresný súd Nitra uznesením č. k.

-72 zo dňa 24.7.2007 odmietol podanie ţalobcov podľa a toto

uznesenie bolo potvrdené aj Krajským súdom v Nitre (uznesením č. k. -81 zo dňa

31.1.2008).

Rozhodnutím č. C 11/2005-80 zo dňa 9.9.2009 správa katastra opätovne rozhodla

o zamietnutí návrhu ţalobcov na zmenu údajov schváleného ROEP. V odôvodnení uviedla,

ţe úlohou spracovateľa ROEP bolo vyšetriť údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, pričom

vychádzal z dostupného existujúceho operátu, a to z určeného operátu, ktorým bol operát

pozemkového katastra, tzv. novomeračský operát z 30-tych rokov 20. storočia a právoplatných

verejných listín. Súčasťou novomeračského operátu bol aj súpis uţívateľov k parcelám

pozemkového katastra, tzv. pozemnostné hárky. Uţívací stav zistený v rámci tohto mapovania

nebol nikdy potvrdený „súdnym komisárom“ ako platný právny stav evidovania vlastníckych

vzťahov v rozsahu celého katastrálneho územia, nakoľko technicky nebolo moţné (keďţe

pozemkový kataster nebol zjednotený s pozemkovou knihou) vykonať zmeny spoluvlastníctva

v pozemkových vloţkách bez vyhotovenia geometrických plánov. Technickým podkladom pre

evidovanie PKN parciel boli krokárske náčrty, ktoré však neboli vyhotovené na ţiadnom

matematickom základe a výmery v nich boli určované siahou a v niektorých prípadoch odhadom.

Operát pozemkovej knihy nebol zjednotený s operátom pozemkového katastra, takţe PKN parcely

boli identifikované na podklade zrovnávacieho zostavenia do bloku parciel určeného operátu tak, ţe

parcely pozemkovej knihy č. X., X., X.X. a X. sa identifikovali do bloku parciel určeného operátu

č. X., X., X. a X.. Časť z týchto parciel v zmysle GP č. X., ktorá zodpovedala parcele určeného

operátu č. X., bola vlastnícky vysporiadaná a odčlenená do parciel registra C-KN č. X. zapísanej na

LV č. X. a č. X. zapísanej na LV č. X..

Správa katastra ďalej uviedla, ţe vlastnícke práva evidované v pozemkovej knihe boli

premietnuté na určený operát a spoluvlastnícke podiely boli určené s ohľadom na veľkosť výmery

konkrétnej PKN parcely, percentuálne prepočítanej, s ktorou vstupovala do bloku parciel určeného

operátu. Takto boli vypočítané predmetné spoluvlastnícke podiely, ktoré nezodpovedali podielom,

evidovaným v pozemkovej knihe.

Na základe uvedeného dospela Správa katastra Zlaté Moravce k názoru, ţe spracovateľ

postupoval v súlade § 7 ods. 3 Metodického návodu na spracovanie ROEP č. 984410 MN-l/96,

úplné znenie s Dodatkom č. 1/97 a bloky holi vytvorené v rámci celého katastrálneho územia podľa

toho istého zrovnávacieho zostavenia.

Aj proti tomuto rozhodnutiu správy katastra podali ţalobcovia odvolanie, ktoré Katastrálny

úrad v Nitre – ţalovaný zamietol a potvrdil rozhodnutie správy katastra rozhodnutím č. Co 16/2009-

-2/Fi zo dňa 16.12.2009. Krajský súd v Nitre rozsudkom č. k. -93 zo dňa 4.5.2010

ţalobu ţalobcov voči uvedenému rozhodnutiu ţalovaného zamietol a ţalobcovia sa v zákonom

stanovenej lehote odvolali na Najvyšší súd SR.

Podľa a sa v konaní o obnove evidencie niektorých

pozemkov a právnych vzťahov k nim zisťujú dostupné údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch

k nim a na ich základe sa zostavuje a schvaľuje ROEP, pričom predmetom konania sú pozemky

vymedzené plošne vlastníckymi vzťahmi alebo drţbou, ktoré nie sú evidované alebo sú evidované

neúplne podľa osobitných predpisov v súbore geodetických informácií a v súbore popisných

informácií, ak v zákone nie je ustanovené inak.

Podľa sa podklady potrebné na zostavenie registra

zisťujú z údajov poskytnutých nájomcami pozemkov, pozemkovými spoločenstvami alebo inými

oprávnenými osobami, z katastrálneho operátu, štátnych archívov, z listín predloţených účastníkmi

konania, z výpovedí svedkov a z iných dôkazov získaných najmä pri prešetrovaní v obci.

Podľa správny orgán zabezpečí zostavenie návrhu

registra na základe údajov zistených podľa odseku 1 a ďalších podkladov. Priebeh hraníc pozemkov

v prírode sa spravidla nezisťuje.

Podľa veta prvá je schválený register verejnou listinou,

na základe ktorej katastrálny úrad zapíše údaje registra do katastra nehnuteľností.

Podľa ak schválený register obsahuje údaje o pozemkoch

a právnych vzťahoch k nim, ktoré sú v rozpore s údajmi podľa § 6 ods. 1, správny orgán

po prerokovaní v komisii rozhodne o zmene údajov schváleného registra. Po právoplatnosti

rozhodnutia správneho orgánu sa nové údaje zapíšu do katastra nehnuteľností. O zmene moţno

rozhodnúť do troch rokov od zápisu údajov registra do katastra nehnuteľností.

Ţalovaný správny orgán vo svojom rozhodnutí uviedol, ţe návrh na zmenu údajov bol

podaný dňa 7.3.2005, t.j. v zákonom stanovenej prekluzívnej trojročnej lehote, avšak zákon

ustanovuje, ţe o tomto návrhu musí byť v uvedenej lehote aj rozhodnuté a správa katastra o návrhu

rozhodla aţ dňa 9.9.2009, pričom prekluzívna trojročná márne uplynula dňa 8.10.2007 a aj preto

nemohol ţalovaný vyhovieť odvolaniu ţalobcov. Krajský súd k tomu síce uviedol, ţe

pre objektívne prekáţky na strane správneho orgán nemôţe byť účastník konania ukrátený

na svojich právach, keďţe táto preklúzia zo samotnej dikcie ustanovenia nevyplýva, avšak viac sa

touto námietkou nezaoberal. Keďţe ţalovaný pouţil uvedenú skutočnosť (uplnynutie 3-ročnej

lehoty) ako jeden z hlavných dôvodov zamietnutia návrhu ţalobcov, povaţoval odvolací súd iba

vyššie uvedené konštatovanie krajského súdu za nedostatočné. V

je uvedené, ţe o zmene údajov schváleného ROEP moţno rozhodnúť do troch rokov od zápisu

údajov registra do katastra nehnuteľností, avšak uvedené ustanovenie nemoţno vyuţiť v neprospech

účastníkov konania – ţalobcov, ktorí riadne a včas podali návrh na zmenu údajov (dňa 8.10.2004

bol schválený ROEP zapísaný do katastra nehnuteľností a uţ dňa 7.3.2005 podali ţalobcovia návrh,

t. j. 5 mesiacov od zápisu), konania sa aktívne zúčastňovali a to, ţe správa katastra právoplatne

nerozhodla počas obdobia 2 rokov a 7 mesiacov (keďţe jej rozhodnutie vo veci bolo dvakrát

zrušené a vrátené správe katastra na nové prejednnie) nemôţe svedčiť v neprospech ţalobcov.

Na uvedenú skutočnosť mal krajský súd prihliadnuť, keďţe túto skutočnosť ţalovaný nesprávne

právne posúdil.

Ţalobcovia ďalej namietali, ţe zaloţením spoluvlastníctva pri zostavovaní ROEP v súlade

s Metodickým návodom na spracovanie ROEP č. 984 410 MN-1/96, úplné znenie s Dodatkom

č. 1/97, postupoval ţalovaný v zmysle predpisu odporujúceho a iným

všeobecne záväzným právnym predpisom. S uvedenou námietkou sa riadne nevysporiadal

ţalovaný, ani krajský súd.

Vlastnícke právo je základné prirodzené ľudské právo. Súčasná platná právna úprava

nadväzuje na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv podpísanú v New Yorku v roku 1948, ktorá

v čl. 17 ustanovuje, ţe kaţdý má právo na vlastný majetok tak sám, ako aj v spoločenstve s inými

a nikto nesmie byť svojvoľne zbavený vlastného majetku. Dohovor o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) vo svojom pôvodnom znení garanciu vlastníckeho

práva neobsahoval, tá sa do Dohovoru dostala prostredníctvom Dodatkového protokolu k Dohovoru

z roku 1952, kde je v čl. 1 uvedené, ţe kaţdá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne

uţívať svoj majetok a nikoho nemoţno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu

a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.

Predchádzajúce ustanovenie však nebráni právu štátov prijímať zákony, ktoré povaţujú za

nevyhnutné, aby upravili uţívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom a zabezpečili platenie

daní a iných poplatkov alebo pokút.

Podľa veta prvá a druhá (ďalej len „“)

má kaţdý právo vlastniť majetok a vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný

obsah a ochranu.

Podľa a 5 je vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho

práva moţné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú

náhradu. Iné zásahy do vlastníckeho práva moţno dovoliť iba vtedy, ak ide o majetok nadobudnutý

nezákonným spôsobom alebo z nelegálnych príjmov a ide o opatrenie nevyhnutné v demokratickej

spoločnosti pre bezpečnosť štátu, ochranu verejného poriadku, mravnosti alebo práv a slobôd iných.

Podmienky ustanoví zákon.

Ţalovaný sa vo svojom rozhodnutí odvoláva na Metodický návod na spracovanie ROEP

č. 984 410 MN-1/96, úplné znenie s Dodatkom č. 1/97, podľa ktorého bolo moţné pod dohode

so správou katastra postupovať tak, ţe vlastnícke vzťahy sa pri identifikácii viacerých parciel

právneho stavu na jednu parcelu určeného operátu uvedú vo forme spoluvlastníctva. Neskôr prijatý

Metodický návod č. MN 74.20.73.41.10 však uţ zaloţenie spoluvlastníctva podmienil súhlasom

vlastníkov alebo iných oprávnených osôb.

Krajský súd vo svojom rozhodnutí nepochopiteľne uvádza, ţe spracovateľovi slúţil

na spracovanie ROEP novší Metodický návod č. MN 74.20.73.41.10, ktorý nie je v rozpore

so zákonom, ani s SR. Krajský súd sa tak vôbec nevysporiadal s námietkou ţalobcov,

ţe zaloţenia spoluvlastníctva v zmysle staršieho metodického pokynu bolo v rozpore so zákonmi

a SR.

Odvolací súd povaţoval za potrebné uviesť, ţe metodický návod síce slúţi pre potreby

správnych orgánov, ktoré z neho pri svojom rozhodovaní vychádzajú, avšak nejde o všeobecne

záväzný predpis, slúţi na interné účely a ako taký musí byť v súlade s SR a zákonmi SR

a v prípade, ţe nastal nejaký rozpor, bol správny orgán povinný rozhodnúť v súlade so zákonmi

a SR.

Nakoľko sa ţalovaný v rozhodnutí iba odvoláva na metodický pokyn bez posúdenia,

či zaloţeným spoluvlastníctva bez súhlasu dotknutých osôb nemohlo dôjsť k porušeniu ich

základných práv, garantovaných a ani krajský súd sa uvedenou otázkou nezaoberal,

odvolací súd nemohol vysporiadanie sa s touto námietkou ţalobcov preskúmať.

K rovnakému záveru nepreskúmateľnosti rozhodnutia ţalovaného dospel odvolací súd pri

námietke ţalobcov, ţe správny orgán postupoval pri zápise podielov v rozpore s ust. § 6 ods. 1 a 2

, na ktoré síce ţalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal,

ale s konkrétnymi námietkami ţalobcov o rozpore ROEP s podkladmi na zostavenie registra

sa nevysporiadal.

Z uvedených dôvodov mal krajský súd dospieť k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie

ţalovaného trpí uvedenými vadami (spočívajúcimi v tom, ţe ţalovaný ako jeden z dôvodov

zamietnutia návrhu ţalobcov nesprávne uviedol uplynutie 3-ročnej lehoty a ţe sa nevysporiadal

s námietkou moţného porušenia základného práva ţalobcov na ochranu vlastníckeho práva), pričom

tieto vady spôsobili nepreskúmateľnosť rozhodnutia ţalovaného a boli spôsobilé vyvolať jeho

zrušenie a vrátenie veci ţalovanému na ďalšie konanie.

Keďţe na uvedenú okolnosť krajský súd neprihliadol, dospel odvolací súd k záveru

o potrebe zmeny napadnutého rozsudku tak, ţe je účelné rozhodnutie správneho orgánu

pre nepreskúmateľnosť zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie ( ).

O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd SR podľa a

a 5 v spojení s veta prvá tak, ţe ţalobcom, ktorí mali úspech vo veci,

priznal právo na náhradu trov konania podľa vyčíslenia ich právnej zástupkyne v zmysle vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb (ďalej len „“) v sume 2.469,08 eur, ktorá pozostáva z:

1. trov prvostupňového konania vo výške 2133,80 eur, a to:

za zaplatený súdny poplatok za ţalobu vo výške 66 €

z náhrady trov právneho zastúpenia za 5 úkonov právnej sluţby vykonaných do 31.5.2010:

- prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom (§ 14 ods. 1

písm. a/ ) v sume 120,23 € – 20 % ( účinnej

do 31.5.2010) x 4 (počet účastníkov) = 384,72 €

- písomné podanie na súd vo veci samej – podanie ţaloby (§ 14 ods. 1 písm. b/

) v sume 120,23 € – 20 % ( účinnej

do 31.5.2010) x 4 (počet účastníkov) = 384,72 €

- účasť na pojednávaní dňa 20.4.2010 (vo vyčíslení bol nesprávne uvedený

dátum pojednávania – namiesto 20.4.2010 bol uvedený dátum 12.4.2010)

podľa v sume 120, € – 20 % (

účinnej do 31.5.2010) x 4 (počet účastníkov) = 384,72 €

- písomné podanie na súd vo veci samej – podanie písomného vyjadrenia

zo dňa 21.4.2010 ( ) v sume 120, € – 20 %

( účinnej do 31.5.2010) x 4 (počet účastníkov) = 384, €

- účasť na pojednávaní dňa 4.5.2010 ( ) v sume

120,23 € – 20 % ( účinnej do 31.05.2010) x 4 (počet

účastníkov) = 384,72 €

z paušálu podľa vo výške 7, € x 4 (počet účastníkov) x 5 (počet úkonov) = 144, €

2. trov odvolacieho konania vo výške 335,28 eur, a to:

za zaplatený súdny poplatok za odvolanie vo výške 66 €

z náhrady trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej sluţby vykonaný po 31.5.2010:

- písomné podanie na súd vo veci samej – podanie odvolania zo dňa 2.8.2010

( ) v sume 120, € – 50 % (

účinnej po 31.5.2010) x 4 (počet účastníkov) = 240,44 €

z paušálu podľa vo výške 7, € x 4 (počet účastníkov) x 1 (počet úkonov) = 28, €

Ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobcom vyššie uvedenú náhradu trov konania vo výške

2469,08 eur k rukám ich právnej zástupkyne M.. I.. E. S. (v zmysle v spojení s §

246c ods. 1 veta prvá ), na účet vedený v T. B., A., číslo účtu X. v lehote tridsiatich dní od

právoplatnosti tohto rozsudku.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. júla 2011

JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská