Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KE-7S/119/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Sabadošovej a z členov senátu JUDr. Ing. Lenky Figulovej a Mgr. Michala Magura, v právnej veci žalobcu: METAL ART s.r.o. Košice, so sídlom Námestie Osloboditeľov 3B, 040 01 Košice, IČO: 36 191 761, právne zast. KAIFER advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Fibichova 11, 040 01 Košice, adresa pre doručovanie: Timonova 15, 040 01 Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102331798/2019 zo dňa 09. októbra 2019 takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 102331798/2019 zo dňa 09. októbra 2019 a rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 375921/2019 zo dňa 26. júna 2019 a vec v r a c i a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.

II. P r i z n á v a žalobcovi právo na náhradu účelne vynaložených trov konania voči žalovanému.

odôvodnenie:

1. Daňový úrad Košice (ďalej aj „správca dane“) na základe oznámenia o daňovej kontrole č. 9800402/5/1658502/2012/Kreš zo dňa 11. júla 2012 začal dňa 16. júla 2012 u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2012 v zmysle § 46 ods. 2 daňového poriadku. Správca dane vyhotovil z daňovej kontroly protokol č. 9801402/5/38635/2014/Kreš zo dňa 08. januára 2014, ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole bol doručený žalobcovi dňa 08. januára 2014. Žalobca sa k zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontroly vyjadril podaním zo dňa 27. januára 2014, avšak nakoľko vyjadrenie vrátane príloh bolo podané v listinnej forme, správca dane na podanie neprihliadal, nakoľko nebolo predložené zákonom požadovaným spôsobom.

2. Správca dane vydal rozhodnutie č. 9801402/5/86902/2014/Kreš zo dňa 07. februára 2014, ktorým podľa ustanovenia o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom a účinnom znení (ďalej aj „“) určil žalobcovi rozdiel v sume 28.553,72 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2012 a znížil nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2012 zo sumy 100.606,09 eur na sumu 72.052,37 eur. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie dňa 27. februára 2014, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 1100303/1/251015/2014/14230 zo dňa 30. mája 2014 tak, že uvedené rozhodnutie zrušil a vrátil vec správcovi dane na ďalšie konanie.

3. Správca dane vydal rozhodnutie č. 1677195/2015 zo dňa 13. novembra 2015, ktorým podľa ustanovenia § 68 ods. 6 daňového poriadku určil žalobcovi rozdiel v sume 28.553,72 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2012 a znížil nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2012 zo sumy 100.606,09 eur na sumu 72.052,37 eur. Voči tomuto

rozhodnutiu podal žalobca odvolanie dňa 04. decembra 2015, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 181421/2016 zo dňa 22. februára 2016, tak že ho potvrdil.

4. Na základe správnej žaloby žalobcu rozhodol Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. zo dňa 25. mája 2018 tak, že rozhodnutie žalovaného č. 181421/2016 zo dňa 22. februára 2016 ako aj rozhodnutie správcu dane č. 1677195/2015 zo dňa 13. novembra 2015 zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie. Krajský súd v Košiciach zaviazal orgány verejnej správy v ďalšom konaní vysporiadať sa s námietkami žalobcu uvedenými aj v jeho písomnom podaní zo dňa 27. januára 2014 zákonom upraveným postupom.

5. Následne správca dane vydal rozhodnutie č. 375921/2019 zo dňa 26. júna 2019 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa ustanovenia § 68 ods. 6 daňového poriadku určil žalobcovi rozdiel v sume 28.553,72 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2012 a znížil nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2012 zo sumy 100.606,09 eur na sumu 72.052,37 eur.

6. Voči prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie dňa 24. júla 2019, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 102331798/2019 zo dňa 09. októbra 2019 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) a podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

7. Z obsahu administratívneho spisu, ako aj z odôvodnenia rozhodnutí daňových orgánov vyplýva, že v zdaňovacom období apríl 2012 si žalobca uplatnil odpočítanie dane z nasledovných prijatých faktúr:

- faktúra č. 120109 zo dňa 17. apríla 2012, cena bez dane 68.950,10 eur, DPH 13.790,02 eur, cena celkom 82.740,12 eur,

- faktúra č. 120121, zo dňa 23. apríla 2012, cena bez dane 108.158,93 eurá, DPH 21.631,79 eur, cena celkom 129.790,72 eur,

- faktúra číslo 120122 zo dňa 23. apríla 2012, cena bez dane 323.318,89 eur, DPH 64.663,78 eur, cena celkom 387.982,67 eur, s predmetom dodania: nákup plechov od dodávateľa RB, Veľké Kapušany s.r.o., so sídlom Zelená 273/36, 079 01 Veľké Kapušany, IČO: 36 602 809 (ďalej aj „RB, Veľké Kapušany s.r.o.“).

8. Následne bol tovar - plechy nakúpené od spoločnosti RB, Veľké Kapušany s.r.o. čiastočne v sume 44.205,58 eur dodaný do Českej republiky a čiastočne v sume 142.768,59 eur do Maďarska s oslobodením od dane podľa , o dani z pridanej hodnoty v platnom a účinnom znení (ďalej aj „“).

9. Odberateľom tovaru v Maďarsku bola spoločnosť Göncöl Fa Hungária Kft., so sídlom Liget út. 40, 1102 Budapest, Hungary, VAT No.: HU2263392 (ďalej aj „Göncöl Fa Hungária Kft.“). Dodanie tovaru bolo fakturované nasledovnými faktúrami:

- č. 26/2012, dátum dodania: 02. apríla 2012, celková suma: 15.162,90 eur,

- č. 27/2012, dátum dodania: 03. apríla 2012, celková suma: 5.100,46 eur,

- č. 29/2012, dátum dodania: 19. apríla 2012, celková suma: 14.853,46 eur,

- č. 30/2012, dátum dodania: 20. apríla 2012, celková suma: 29.706,91 eur,

- č. 31/2012, dátum dodania: 25. apríla 2012, celková suma: 14.853,46 eur,

- č. 32/2012, dátum dodania: 26. apríla 2012, celková suma: 31.545,70 eur,

- č. 33/2012, dátum dodania: 27. apríla 2012, celková suma: 31.545,70 eur.

10. Správca dane ďalej v súvislosti s dodaním tovaru do Maďarska zistil nasledovné skutočnosti:

- Tovar od spoločnosti RB, Veľké Kapušany s.r.o. bol žalobcovi dodaný (miestne zisťovanie dňa 06. septembra 2012).

- Prepravu tovaru do Maďarska vykonala spoločnosť EASTON TRANS, s.r.o., so sídlom Veľká Ida 369, Veľká Ida 044 55, IČO: 45 561 915 (ďalej aj „EASTON TRANS, s.r.o.“).

- Miesto nakládky tovaru bolo Maťovce, miesto vykládky bolo Gönc, Maďarsko (príslušné CMR).

- Odosielateľom tovaru bola (nesprávne uvedená) spoločnosť PREMAKO a.s., so sídlom Maťovce 079 01, IČO: 31 677 819 (ďalej aj „PREMAKO a.s.“), a príjemcom tovaru bola spoločnosť Göncöl Fa Hungária Kft. (príslušné CMR).

- Dodaný tovar nebol v mieste dodania Gönc vyložený, iba bol prekontrolovaný čo do množstva v prevádzkových priestoroch spoločnosti Göncöl Fa Hungária Kft. (potvrdené výpoveďou konateľa Göncöl Fa Hungária Kft, ako aj konateľa EASTON TRANS, s.r.o.).

- V deň dodania bol ten istý tovar, tými istými vozidlami, toho istého prepravcu, na základe nových CMR dodaný od odosielateľa Göncöl Fa Hungária Kft. príjemcovi - spoločnosti KERON s.r.o., so sídlom Veľká Ida 369, 044 55, IČO: 36 841 587 (ďalej aj „KERON s.r.o.“), s miestom dodania Košice alebo Prešov.

- Vozidlá prepravcu EASTON TRANS, s.r.o. boli zaregistrované v elektronickom mýtnom systéme a využívali vymedzené úseky ciest súvisiace s prepravnými trasami v období apríl 2012.

- Spoločnosť KERON s.r.o. nemala v apríli 2012 zaúčtované žiadne faktúry od spoločnosti Göncöl Fa Hungária Kft. a v daňovom priznaní za uvedené zdaňovacie obdobie neuviedla nadobudnutie tovaru z iného členského štátu, faktúry od spoločnosti Göncöl Fa Hungária Kft. boli zaúčtované až v máji v počte 8.

- Spoločnosť KERON s.r.o. bola dňa 03. septembra 2013 zrušená bez likvidácie a zlúčená s nástupníckou spoločnosťou ABC-stavba s. r. o., so sídlom Alvinczyho 16, 040 01 Košice, ktorá však na tejto adrese nesídli.

- Prvotnú objednávku na dodanie určitého množstva a druhu tovaru zadala spoločnosť KERON s.r.o. spoločnosti Göncöl Fa Hungária Kft., a až na jej základe bola zadaná objednávka na dodanie takéhoto tovaru u žalobcu; objednané bolo len také množstvo, aká bola požiadavka spoločnosti KERON s.r.o. a to bolo aj hneď predané.

- Požiadavku na prepravu zo Slovenska do Maďarska a aj z Maďarska na Slovensko zadala spoločnosť Göncöl Fa Hungária Kft. a len prepravné náklady boli následne fakturované podľa trás, t.j. prepravca

- spoločnosť EASTON TRANS, s.r.o. fakturovala dopravu tovaru do Maďarska spoločnosti Göncöl Fa Hungária Kft. a na Slovensko spoločnosti KERON s.r.o.

11. Správca dane vo výsledku, na základe vyššie uvedených zistení konštatoval, že dôvodom neuznania žalobcovho práva na oslobodenie od dane je, že nebolo preukázané, že došlo k preprave tovaru z tuzemska do iného členského štátu, preto nebola splnená podmienka oslobodenia od dane podľa , jednalo sa o jednu dodávku, kedy tovar bol naložený a vyložený v tuzemsku a len prepravná trasa viedla cez územie Maďarska, pričom boli vystavené k tejto preprave dva CMR doklady samostatne a to na trasu zo Slovenska do Maďarska a z Maďarska na Slovensko, podľa fakturácie dvom odlišným subjektom. Zároveň správca dane uviedol, že existujú pochybnosti, či vôbec došlo k preprave tovaru respektíve k samotnému dodaniu tovaru pre spoločnosť Göncöl Fa Hungária Kft a to hlavne z nasledovných dôvodov:

- Žalobca ako aj spoločnosť Göncöl Fa Hungária Kft. ako obchodní partneri nevedeli identifikovať osoby, ktoré medzi sebou pri uzatváraní obchodu komunikovali, osobne sa nikdy nestretli a nepredložili správcovi dane žiadne doklady o elektronickej komunikácii.

- Žalobca nemal informácie o prepravcovi EASTON TRANS, s.r.o., aj napriek tomu mu bol tovar odovzdaný, ani odberateľ spoločnosť Göncöl Fa Hungária Kft. sa preberania tovaru nezúčastnil.

- Nesprávne vyplnené CMR, ktoré vypisovali vodiči prepravcu EASTON TRANS, s.r.o. a preto boli vyhodnotené ako nevierohodný dôkaz.

- Spoločnosť Göncöl Fa Hungária Kft. mala vedomosť o ďalšom kupujúcom ešte pred objednaním tovaru u žalobcu a že tovar bude prepravený do skladovacích priestorov v Košiciach a v Prešove, kde sa reálne preprava aj skončila.

- Vyjadrenia prepravcu EASTON TRANS, s.r.o. neboli jednoznačné ohľadom objednávateľa prepravy.

- Nebolo možné overiť existenciu a následný pohyb tovaru v spoločnosti KERON s.r.o. z dôvodu nekontaktnosti jej nástupníckej spoločnosti po zlúčení spoločností.

- Spoločnosť Göncöl Fa Hungária Kft. vo vyhlásení zo dňa 15. januára 2015 predloženom žalobcom uviedla, že ďalšiu prepravu tovaru nezabezpečila (pozn. pre spoločnosť KERON s.r.o.), pritom zo šetrenia maďarskej finančnej správy vyplynulo, že náklady na prepravu pri dodaní tovaru spoločnosti KERON s.r.o. hradila spoločnosť Göncöl Fa Hungária Kft.

- Z vyjadrenia prepravcu EASTON TRANS, s.r.o. vyplynulo, že pokyny na prepravu tovaru z Maďarska na Slovensko zadávala spoločnosť Göncöl Fa Hungária Kft.

- Existencia rozporov v tvrdeniach konateľa spoločnosti Göncöl Fa Hungária Kft. a spoločnosti KERON s.r.o. v otázke momentu rozhodnutia o kúpe tovaru spoločnosťou KERON s.r.o. ako aj v otázke osobnej prítomnosti konateľa spoločnosti KERON s.r.o. pri preberaní tovaru v Maďarsku.

- Prevzatie tovaru v Maďarsku podľa prvej CMR bolo len zdanlivé a formálne, a vyhotovenie viacerých prepravných dokladov na jeden pohyb tovaru je účelové a neodráža skutkový stav, ktorý fyzicky nastal v rámci dodávok tovaru.

II.

Konanie pred správnym súdom

12. Žalobca podal proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu podľa a nasl. v platnom a účinnom znení (ďalej aj „“) dňa 18. decembra 2019, doručenú na Krajský súd v Košiciach ako v tom čase vecne a miestne príslušný správny súd dňa 20. decembra 2019 a navrhol, aby správny súd rozhodnutie žalovaného ako aj správcu dane zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania v celom rozsahu.

13. Žalobca v správnej žalobe namietal, že závery daňových orgánov vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, ak dospeli k záveru, že neboli splnené podmienky pre oslobodenie od dane v zmysle , pretože tovar nebol prepravený z tuzemska do iného členského štátu – Maďarska (pretože tam nebol vyložený, iba prekontrolovaný), ale jednalo sa len o tuzemské dodanie tovaru. V tejto súvislosti zároveň argumentoval, že:

- Uvedený záver odporuje zásade, že nikto nemôže na druhého previesť viac práv, ako sa má, pretože v prípade tvrdenom žalovaným by spoločnosť Göncöl Fa Hungária Kft. nadobudla vlastnícke právo k tovaru až v mieste skončenia prepravy a teda by tovar ďalej predávala spoločnosti KERON s.r.o. skôr, ako by k nemu sama nadobudla vlastnícke právo.

- Tak konateľ spoločnosti KERON s.r.o., ako aj konateľ spoločnosti Göncöl Fa Hungária Kft. zhodne uviedli, že spoločnosť KERON s.r.o. nemala vedomosť, odkiaľ pochádza ňou nadobúdaný tovar.

- Ustanovenie neukladá povinnosť vyloženia tovaru, pričom žalobca poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie v prípade Teleos C-409/04 a na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie v prípade Albert Colé C-146/05.

- Záver žalovaného by spôsobil, že v prípade dojednania obchodnej podmienky EXW -INCOTERMS 2010 (bežnej v obchodnom styku) by sa predávajúci vystavoval riziku, že aj v prípade predloženia dokladu o tovare zo strany kupujúceho mu bude daň vyrubená, nakoľko predávajúci nemá možnosť ovplyvňovať ďalšie nakladanie s tovarom v inom členskom štáte kupujúcim a nebude mať o tom ani vedomosť.

- Rozhodujúcou je aj skutočnosť, že žalobca nemal vedomosť o ďalšom predaji tovaru.

- Spoločnosť Göncöl Fa Hungária Kft. nadobudla právo nakladať s tovarom ako vlastník najneskôr pri dôjdení tovaru do prevádzky v meste Gönc, v Maďarsku a preprava tu bola ukončená.

- Tovar bol skutočne prepravený do Maďarska (preukázané výpismi mýtnych transakcií z Elektronického mýtneho systému, CMR, objednaním prepravy tovaru pre spoločnosť KERON s.r.o. z Maďarska na Slovensko).

14. Žalobca ďalej namietal, že daňové orgány konali v rozpore s právne záväzným názorom Krajského súdu v Košiciach uvedeným v rozsudku zo dňa 23. mája 2018, sp. zn. (str. 17), v zmysle ktorého boli povinné v rámci vyrubovacieho konania vykonať dokazovanie alebo miestne zisťovanie, ako reakciu na podané vyjadrenie žalobcu zo dňa 27. januára 2014 a o zistených skutočnostiach spísať zápisnicu.

15. Žalobca tiež namietal zákonnosť informácií získaných v rámci medzinárodnej výmeny daňových informácií a jej použiteľnosť pre daňové konanie, s poukazom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. .

16. Z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane nedáva jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkovo významné otázky týkajúce sa určenia rozdielu dane, hodnotí žalobca uvedené rozhodnutia za nepreskúmateľné.

17. Žalobca tiež poukázal na to, že účel a zmysel Smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „Smernica Rady 2006/112/ES“) je rovnaký v akomkoľvek daňovom konaní bez ohľadu na to, či je predmetom posúdenia nárok na odpočítanie dane podľa ustanovenia alebo nárok na oslobodenie od dane podľa ustanovenia , preto by nárok na oslobodenie od DPH mohol byť žalobcovi ako daňovému subjektu zamietnutý alebo nepriznaný iba v prípade, ak by s ohľadom na objektívne skutočnosti bolo

preukázané, že kontrolovaný daňový subjekt vedel, že toto plnenie je súčasťou daňové podvodu. V tejto súvislosti žalobca poukázal na to, že žalovaný nemohol účinne opierať svoje závery uvedené v napadnutom rozhodnutí o zistenia týkajúce sa obchodnej činnosti spoločnosti Göncöl Fa Hungária Kft a v tejto súvislosti poukázal na rozsudok súdneho dvora Európskej únie v spojených prípadoch C-354/03, C-355/03 a C-484/03, kde Súdny dvor Európskej únie vyslovil, že každá transakcia musí byť posudzovaná sama osebe a charakter jednotlivých transakcií nemôže byť zmenený predchádzajúcimi udalosťami alebo následnými udalosťami.

18. Žalobca nariadenie pojednávania nežiadal.

19. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 02. apríla 2020, v ktorom po rekapitulácii už vyššie uvedených zistení najmä uviedol, že:

- Správca dane na základe dôkazov dospel k záveru, že tovar, ktorý dodal žalobca spoločnosti Göncöl Fa Hungária Kft. bol naložený aj vyložený v tuzemsku, začiatok a ukončenie prepravy je v tuzemsku a prepravná trasa (cez Maďarsko) nemá vplyv na určenie miesta dodania tovaru. Nejedná sa teda o dodanie tovaru do iného členského štátu, ale o tuzemskú dodávku toho istého tovaru v rovnakom množstve medzi viacerými obchodnými spoločnosťami. Miesto dodania tovaru sa neurčuje podľa štátov, či miest prepravnej trasy, ani podľa členského štátu, ktorý pridelil identifikačné číslo pre daň spoločnostiam zapojeným do obchodného reťazca, ale v zmysle , ak je dodanie tovaru spojené s prepravou, podľa miesta, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa preprava začína uskutočňovať.

- Podľa CMR dokladov bolo miesto vyloženia tovaru v meste Gönc v Maďarsku, ale v skutočnosti tam tovar nebol vyložený, iba prekontrolovaný konateľom spoločnosti Göncöl Fa Hungária Kft. a v ten istý deň, ten istý tovar, v nezmenenom množstve, sa tými istými vozidlami vrátil na Slovensko. Žalovaný preto trvá na tom, že záver správcu dane, že údaje uvedené na CMR dokladoch, ktorými žalobca preukazoval opodstatnenosť oslobodenia od dane a splnenie zákonom stanovených podmienok, nezodpovedajú skutočnosti a nepreukazujú prepravu tovaru do iného členského štátu.

- Bolo logické a správne vyhodnotenie uvedených skutočností správcom dane tak, že spoločnosť Göncöl Fa Hungária Kft. zabezpečovala prepravu tovaru zo Slovenska do Maďarska a z Maďarska na Slovensko a dávala prepravcovi pokyn, kde sa má tovar naložiť, prepraviť a vyložiť - čo dokazuje, že v skutočnosti sa jednalo o jednu pohyblivú dodávku spojenú s prepravou, len boli k tejto jednej preprave vystavené dva CMR doklady samostatne, za trasu zo Slovenska do Maďarska a z Maďarska na Slovensko, podľa fakturácie prepravy a znášania prepravných dokladov.

- Spoločnosť Göncöl Fa Hungária Kft. už pri objednaní tovaru u žalobcu mala vedomosť, že tovar predá spoločnosti KERON s.r.o., a že preprava tovaru začne nakládkou v Matejovciach a skončí v skladoch spoločnosti KERON s.r.o. v tuzemsku, teda, že tovar nebude vyložený v Gönci a preprava neskončí v inom členskom štáte - v Maďarsku (uvedené vyplýva z výpovede konateľa spoločnosti Göncöl Fa Hungária Kft.).

- Tvrdenia uvedené v písomnom vyhlásení zo dňa 15. januára 2014, že ďalšiu prepravu tovaru prevzatého od žalobcu nezabezpečovala spoločnosť Göncöl Fa Hungária Kft. ale spoločnosť KERON s.r.o., sú v rozpore s vyjadrením konateľa spoločnosti Göncöl Fa Hungária Kft., ktoré poskytol maďarskej finančnej správe.

- Žalovaný ďalej poukázal na rozpory vo vyjadrení bývalého konateľa spoločnosti KERON s.r.o. a konateľa spoločnosti Göncöl Fa Hungária Kft. o spôsobe zadávania objednávok a o prítomnosti konateľa spoločnosti KERON s.r.o. ako kupujúceho pri preberaní tovaru v meste Gönc.

- Smernica Rady 2006/112/S v článku 20 uvádza, že nadobudnutím tovaru v rámci spoločenstva je získanie práva nakladať ako vlastník s tovarom, ktorý bol prepravený k nadobúdateľovi do iného členského štátu než je ten, v ktorom sa preprava tovaru začala. Žalovaný zastáva názor, že pokiaľ sa tovar naložený na dopravný prostriedok prepraví z členského štátu dodania a tým istým dopravným prostriedkom sa vráti do členského štátu dodania, ktorým je tuzemsko nie je splnená podmienka prepravy tovaru z tuzemska do iného členského štátu.

- K námietke použitia dodacej podmienky EW WORKS podľa Incoterms 2010 uvedenej na zmluvách žalovaný uviedol, že uvedené nemôže ovplyvniť povinnosť žalobcu splniť zákonom stanovené podmienky oslobodenia od dane a preukázať ich.

- K poukázaniu na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Teleos C-409/04 žalovaný uviedol, že aj tento rozsudok potvrdzuje, že k uplatneniu oslobodenia od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník prejde na nadobúdateľa a súčasne, keď sa preukáže, že tento tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu a že v dôsledku tejto

prepravy fyzicky opustil územie členského štátu dodania. V danom prípade však preprava neskončila v inom členskom štáte, ale tovar v nezmenenom množstve bol v ten istý deň prepravený späť do tuzemska tým istým prepravcom, tými istými vozidlami - z čoho vyplýva, že formálnym stavom bol zastretý skutočný stav.

- K poukázaniu na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Albert Collée C-146/05 žalovaný uviedol, že z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že správca dane dôkladne preveril skutkový stav a pri vyhodnotení záverov nevychádzal iba z predložených dokladov.

- Na získanie oslobodenia od dane znáša dôkazné bremeno dodávateľ tovaru, ktorý musí preukázať, že zákonom stanovené podmienky oslobodenia od dane boli splnené, čo však žalobca nepreukázal.

- K námietke žalobcu o nerešpektovaní právne záväzného názoru Krajského súdu v Košiciach vyjadreného v rozsudku sp.zn. zo dňa 23. mája 2018 žalovaný uviedol, že správca dane sa vo vyrubovacom konaní zaoberal obsahom podania žalobcu zo dňa 27. januára 2014 a v zmysle ustanovenia § 68 ods. 3 daňového poriadku stanovil deň prerokovania pripomienok a dôkazov na 12. júna 2019, kedy so splnomocneným zástupcom žalobcu prerokoval pripomienky a dôkazy k protokolu z daňovej kontroly predložené dňa 27. januára 2014. Z obsahu predmetnej zápisnice je zrejmé, že správca dane posúdil všetky pripomienky a dôkazy predložené daňovým subjektom dňa 27. januára 2014, tieto vyhodnotil a zaujal k nim stanovisko. K vyhláseniam uviedol, že síce z nich vyplýva, že preprava sa skončila v meste Gönc v Maďarsku, ale z dokazovania správcu dane vyplynulo, že v meste Gönc sa vykládka tovaru neuskutočnila, tovar tam bol len prekontrolovaný a prepravený späť na Slovensko. Vzhľadom na skutočnosť, že v písomnom vyjadrením žalobcu zo dňa 27. januára 2014 neboli uvedené žiadne také skutočnosti a predložené také dôkazy, ktoré už v predchádzajúcom konaní neboli predmetom dokazovania správcu dane, je žalovaný toho názoru, že vo vyrubovacom konaní po rozsudku Krajského súdu v Košiciach nenastali dôvody na vykonanie ďalšieho dokazovania. Žalobca ani v písomnom vyjadrení zo dňa 27. januára 2014, ani pri prerokovaní pripomienok a dôkazov dňa 12. júna 2019 nevzniesol požiadavku na vykonanie takého dôkazu, ktorý by nebol vykonaný správcom dane v predchádzajúcom konaní.

- K poukázaniu na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. žalovaný uviedol, že v prejednávanom prípade žalobca síce nemal možnosť aktívne pôsobiť na procese získavania informácií prostredníctvom žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií, ale tieto žiadosti boli realizované v súlade s platnou právnou úpravou - Nariadením Rady č. 904/2010 o administratívnej spolupráci v boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty a zaslanie žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií je konaním v zmysle ustanovení daňového poriadku. Správca dane konal tak, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie. Takto získané informácie využil len ako jeden z dôkazov a vyjadrenia konateľa spoločnosti Göncöl Fa Hungária Kft. konfrontoval aj s dôkazmi predloženými daňovým subjektom a ďalšími dôkazmi získanými v daňovom konaní a tieto vyhodnotil jednotlivo, ale aj vo vzájomných súvislostiach so všetkými zabezpečenými dôkazmi.

20. Uznesením č. k. -83 zo dňa 18. mája 2020 správny súd o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku rozhodol tak, že návrh zamietol.

21. V replike zo dňa 29. mája 2020 žalobca zotrval na doterajších námietkach a v tejto súvislosti uviedol, že pre posúdenie oprávnenosti nároku na oslobodenie od dane podľa ustanovenia je v predmetnej právnej veci rozhodujúcim zodpovedanie iba jedinej právne významnej otázky, a to, či fyzické vyloženie tovaru na území iného členského štátu predstavuje obligatórnu podmienku pre oslobodenie od dane. Žalobca v tejto súvislosti namieta, že oba daňové orgány nedôvodne a nezákonne trvajú na tvrdení, že miestom skončenia prepravy tovaru je miesto, kde došlo k jeho skutočnému vyloženiu. Uvedené však nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu, resp. zo žiadneho ustanovenia .

22. Žalobca ďalej poukázal na články 131 a 138 ods. 1 Smernice Rady 2006/112/ES, pričom s poukazom na článok 138 ods. 1 tejto smernice možno konštatovať, že k uplatneniu oslobodenia dodania tovaru v rámci spoločenstva od DPH môže dôjsť len vtedy, keď:

- právo nakladať s týmto tovarom ako vlastník bolo prevedené na nadobúdateľa,

- predávajúci preukáže, že tento tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu,

- tovar v dôsledku tohto odoslania alebo prepravy fyzicky opustil územie členského štátu. Vzhľadom na uvedené je potrebné prijať záver, že žalobca splnil všetky podmienky potrebné pre oslobodenie od dane a to aj v zmysle .

23. Pokiaľ správca dane, ako aj žalovaný poukazujú na rozpory vo výpovediach konateľa spoločnosti KERON s.r.o. a spoločnosti Göncöl Fa Hungária Kft. ohľadom objednávky tovaru, žalobca v tejto súvislosti poukazuje na to, že dôkazné bremeno sa v prípade pochybností ohľadom okolností rozhodujúcich pre vyrubenie dane presúva na správcu dane, ktorý má povinnosť tieto svoje pochybnosti nielen tvrdiť, ale aj preukázať zákonným spôsobom (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn: ). Naopak, žalobca nepochybne predložením čestných vyhlásení prepravcu EASTON TRANS, s.r.o. a spoločnosti Göncöl Fa Hungária Kft. svoje tvrdenia preukázal a rozpory odstránil.

24. S poukazom na vyjadrenie žalovaného ohľadom povinnosti vykonania ďalšieho dokazovania v nadväznosti na rozsudok Krajského súdu v Košiciach žalobca uviedol, že sám žalovaný uznal, že po vrátení veci správnym súdom nevykonal ďalšie dokazovanie podľa ustanovenia § 68 ods. 3 daňového poriadku a to napriek tomu, že ho správny súd k takejto povinnosti zaviazal. Nakoľko tento svoj odklon od záväzného právneho názoru, ktorý mu bol daný ani správca dane, ani žalovaný relevantným spôsobom neodôvodnili, žalobca považuje a napadnuté rozhodnutie za nezákonné, tendenčné a arbitrárne.

25. Žalobca ďalej namietol dĺžku vyrubovacieho konania, resp. lehotu na rozhodnutie vyrubovacom konaní, ktorá podľa jeho názoru nebola dodržaná, nakoľko správca dane požiadal o predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia vo vyrubovacom konaní na 79. deň odo dňa začatia vyrubovacieho konania, čo je v zjavnom rozpore s § 65 ods. 2 daňového poriadku, v zmysle ktorého možno lehotu predĺžiť iba pred uplynutím zákonnej 60 dňovej lehoty na rozhodnutie, čo daňové orgány zjavne nerešpektovali. Žalobca tiež namietal opakované predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia vo vyrubovacom konaní.

26. V duplike zo dňa 09. novembra 2023 žalovaný namietol, že žalobca vo svojej replike uviedol aj námietky ohľadom trvania vyrubovacieho konania nad rámec žaloby a v ostatnom poukázal na svoje vyjadrenie k žalobe, v ktorom sa už vyjadril k ostatným námietkam žalobcu.

27. V ďalšom podaní zo dňa 15. januára 2024 žalobca uviedol, že nesúhlasí s námietkou žalovaného, že svoje námietky vyrubovaciemu konaniu mal uviesť nad rámec žaloby, nakoľko už v žalobe poukázal na nezákonnosť postupu žalovaného počas vyrubovacieho konania. Žalobca tiež namietal nesprávne hodnotenie údajov uvedených v chceme dokladoch a na ich základe vyvodenie nesprávnych záverov daňovými orgánmi, nakoľko tieto svoje pochybnosti nepreukázali náležitými dôkazmi. Opätovne zdôraznil, že zákonodarca pre naplnenie hypotézy právnej normy vyjadrenej v ustanovení nevyžaduje podmienku vyloženia tovaru, ale od dane je oslobodené dodanie tovaru.

III.

Aplikované ustanovenia právnych predpisov

28. Podľa v platnom a účinnom znení (ďalej aj „“), správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

29. Podľa , správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

30. Podľa , v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len „žalobné body“).

31. Podľa , žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby.

32. Podľa v znení účinnom v rozhodnom čase – apríl 2012, miestom dodania tovaru, ak je dodanie tovaru spojené s odoslaním alebo prepravou tovaru, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa odoslanie alebo preprava tovaru osobe, ktorej má byť tovar dodaný, začína uskutočňovať, s výnimkou podľa písmena b), odseku 2 a .

33. Podľa v znení účinnom v rozhodnom čase – apríl 2012, oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.

34. Podľa v znení účinnom v rozhodnom čase – apríl 2012, platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4. Platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry, a a) ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia, b) ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, c) ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu, d) inými dokladmi, ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar.

35. Podľa článku 14 ods. 1 Smernice Rady 2006/112/ES, „dodanie tovaru“ je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako majiteľ.

36. Podľa § 68 ods. 3 daňového poriadku v príslušnom znení, ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania správca dane. Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto skutočnosti úradný záznam. O priebehu a o výsledkoch dokazovania správca dane spíše s daňovým subjektom zápisnicu podľa § 19, a to aj opakovane; v tom prípade správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní odo dňa spísania poslednej zápisnice s daňovým subjektom alebo odo dňa spísania úradného záznamu.

IV.

Právne posúdenie veci správnym súdom

37. Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“) je počnúc 01. júnom 2023 súdom konajúcim v správnych veciach, na ktorý v tomto rozsahu prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove (v zmysle o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s , 3 o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola pôvodne vedená na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. . Od 01. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny súd v Košiciach, vec bola náhodným výberom pridelená senátu 3S a je vedená pod sp. zn. .

38. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný ( v spojení s ) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe ( ) a dospel k záveru, že nebolo vydané v súlade so zákonom, a preto ho s poukazom na zrušil z dôvodu, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nakoľko rovnakými vadami trpí aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane, správny súd rozhodol v súlade s a , rozhodnutie orgánu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa.

39. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania (v súlade s ) a rozsudok vyhlásil dňa 18. apríla 2024 (oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené dňa 08. apríla 2024).

40. Predmetom súdneho prieskumu bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 102331798/2019 zo dňa 09. októbra 2019 potvrdzujúce prvostupňové rozhodnutie správcu dane č. 375921/2019 zo dňa 26. júna

2019, ktorým tento nepriznal žalobcovi právo na oslobodenie od dane podľa , 27/2012, 29/2012/, 30/2012, 31/2012, 32/2012 a 33/2012 v zdaňovacom období apríl 2012.

41. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí konštatoval, že tovar dodaný žalobcom pre spoločnosť Göncöl Fa Hungária Kft. bol naložený aj vyložený v tuzemsku, že začiatok a ukončenie prepravy je v tuzemsku, pritom prepravná trasa nemá vplyv na určenie miesta dodania tovaru. V uvedenom prípade sa nejedná o dodanie tovaru do iného členského štátu, ale o tuzemskú dodávku toho istého tovaru v rovnakom množstve medzi viacerými obchodnými spoločnosťami. V prípade dodania tovaru žalobcom pre spoločnosť Göncöl Fa Hungária Kft. sa nejedná o dodanie oslobodené od dane, pretože tovar nebol prepravený z tuzemska do iného členského štátu podľa (strana 20 prvostupňového rozhodnutia). Uvedené závery prevzal aj žalovaný, ktorý v napadnutom rozhodnutí uviedol, že správca dane mal pochybnosti, či došlo k preprave tovaru, resp. k samotnému dodaniu tovaru pre odberateľa spoločnosť Göncöl Fa Hungária Kft. a zároveň uviedol, že správca dane na základe dôkazov posúdil celý obchodný prípad ako existujúce dodanie tovaru spojené s prepravou a dospel k záveru, že tovar bol naložený aj vyložený v tuzemsku, že začiatok a ukončenie prepravy je v tuzemsku a prepravná trasa cez Maďarsko nemala vplyv na určenie miesta dodania tovaru. Nejedná sa pritom o dodanie, ktoré je oslobodené od dane, pretože tovar nebol prevezený z tuzemska do iného členského štátu podľa ustanovenia a tým nebola splnená zákonom stanovená podmienka oslobodenia od dane (str. 25 napadnutého rozhodnutia).

42. Z obsahu rozhodnutí, ako aj vyššie citovaných záverov daňových orgánov možno vyvodiť záver, že tieto na vznik daňovej povinnosti u žalobcu primárne aplikovali ustanovenie , v zmysle ktorého je miestom dodania, ak je dodanie tovaru spojené s odoslaním alebo prepravou tovaru, miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa odoslanie alebo preprava tovaru osobe, ktorej má byť tovar dodaný, začína uskutočňovať, s výnimkou podľa písmena b), odseku 2 a . Následne pre účely posúdenia vzniku práva žalobcu na oslobodenie od dane posúdili obchodnú transakciu, z ktorej si žalobca oslobodenie od dane uplatnil, ako reťazový obchod, ktorého sa zúčastnil žalobca, spoločnosť Göncöl Fa Hungária Kft. a spoločnosť KERON s.r.o., ktorej bol tovar v konečnom dôsledku dodaný. V tejto súvislosti neprijali tvrdenie žalobcu, že k dodaniu tovaru z jeho strany došlo v Maďarsku, v meste Gönc, kde však tovar nebol vyložený ale len prekontrolovaný, preto ako miesto dodania tovaru vyhodnotili tuzemsko z dôvodu, že tu sa preprava tovaru reálne skončila. Vzhľadom na uvedené preto daňové orgány konštatovali, že neboli splnené podmienky intrakomunitárneho dodania tovaru oslobodeného od dane, nakoľko tovar nebol dodaný do iného členského štátu, ako to predpokladá , ale miestom dodania tovaru bolo tuzemsko.

43. Správny súd uvádza, že k uplatneniu oslobodenia dodania tovaru od dane v rámci Európskej únie dôjde iba vtedy, ak sú splnené podmienky podľa (v znení účinnom v rozhodnej dobe) v spojení s čl. 14 ods. 1 Smernice Rady 2006/112/ES, a to:

- dodávateľ tovaru je osoba registrovaná pre DPH v tuzemsku a má postavenie platiteľa dane,

- nadobúdateľ tovaru je osobou identifikovanou pre DPH v inom členskom štáte,

- došlo k dodaniu tovaru, t.j. k prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník na nadobúdateľa,

- dodávateľ preukáže, že tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu,

- tovar sa v rámci konkrétneho zmluvného vzťahu fyzicky prepravuje z tuzemska do iného členského štátu, pričom odoslanie alebo prepravu tovaru vykonáva buď dodávateľ alebo nadobúdateľ alebo tretia osoba na ich účet,

- musí ísť o odplatný obchodný vzťah medzi dodávateľom a nadobúdateľom.

44. V prejednávanom prípade nie je sporné, že žalobca ako dodávateľ je osobou registrovanou pre DPH v tuzemsku a spoločnosť Göncöl Fa Hungária Kft. ako nadobúdateľ je osobou registrovanou pre DPH v inom členskom štáte – v Maďarsku. Zároveň nebola sporná ani skutočnosť, že išlo o odplatný obchodný vzťah, čo žalobca preukázal predloženými faktúrami. Rozhodujúcim pre posúdenie súdenej veci je naplnenie dvoch podmienok, a to prechod práva nakladať s tovarom ako vlastník na nadobúdateľa a zároveň fyzický pohyb tovaru do iného členského štátu (vychádzajúc pritom zo záverov rozsudku Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 27. septembra 2007, Teleos, C-409/04).

45. Prvou otázkou podstatnou pre preverenie záverov daňových orgánov o nesplnení podmienok na strane žalobcu pre oslobodenie od dane bolo posúdenie, či došlo k prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník na nadobúdateľa - spoločnosť Göncöl Fa Hungária Kft. Pokiaľ ide o pojem „dodanie tovaru“,

tento je potrebné vykladať v súlade s článkom 14 ods. 1 Smernice Rady 2006/112, ktorý stanovuje, že dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako majiteľ. Vychádzajúc z rozsiahlej judikatúry Súdneho dvora EÚ, „prevod práva nakladať s tovarom ako vlastník sa podľa judikatúry Súdneho dvora neobmedzuje na prevod spôsobmi, ktoré upravuje príslušná vnútroštátna právna úprava, ale zahŕňa každý úkon prevodu hmotného majetku jednou stranou, ktorá udelí druhej strane oprávnenie fakticky ním nakladať, akoby bola sama vlastníkom tohto majetku“ (rozsudok zo dňa 20. apríla 2020, Herst s. r. o. v Odvolací finanční ředitelství, C-401/18, ďalej podobne spojené rozsudky zo dňa 10. marca 2011, Finanzamt Burgdorf a i. v Manfred Bog a i., C-497/09, C-499/09, C-501/09 a C-502/09, rozsudok zo dňa 03. júna 2010, État belge v Nathalie De Fruytier, C-237/09, rozsudok zo dňa 20. apríla 2023, Dyrektor Krajowej Informacji Skarbowej v P. vo W., C-282/22, atď.). „Navyše existencia prevodu práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník znamená, že strana, na ktorú sa toto právo prevádza, má možnosť prijímať rozhodnutia spôsobilé ovplyvniť právne postavenie dotknutého majetku, medzi ktoré patrí najmä rozhodnutie predať ho.“ (rozsudok zo dňa 23. apríla 2020, Herst s.r.o. v Odvolací finanční ředitelství, C-401/18). Bez ohľadu na zmluvné dojednania medzi žalobcom a spoločnosťou Göncöl Fa Hungária Kft. (EX WORKS podľa Incoterms 2010, na ktoré poukazuje žalobca vo svojej žalobe a ktoré pre účely posúdenia daňovo právnych aspektov nemajú žiaden význam z dôvodu existencie osobitnej právnej úpravy) je preto zrejmé, že spoločnosť Göncöl Fa Hungária Kft. nadobudla právo nakladať s tovarom ako vlastník a to ešte pred momentom dodania tovaru spoločnosti KERON s.r.o. v tuzemsku, nakoľko s týmto tovarom ďalej podľa vlastnej úvahy nakladala.

46. Pokiaľ ide o argumentáciu daňových orgánov, že nedošlo k vyloženiu tovaru v Maďarsku, uvedené správny súd nevzhliadol za rozhodujúce pre posúdenie otázky, či došlo k prevodu práva nakladať s tovarom na nadobúdateľa spoločnosť Göncöl Fa Hungária Kft. a svoj názor opiera o judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, v zmysle ktorej „...treba pripomenúť, že prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník nevyžaduje, aby strana, na ktorú bol tento majetok prevedený, ho fyzicky držala, ani aby uvedený majetok bol k nej fyzicky prepravený a/alebo aby jej bol fyzicky doručený“ (uznesenie z 15. júla 2015, Itales, C-123/14, neuverejnené, EU:C:2015:511, bod 36, a rozsudok z 19. decembra 2018, AREX CZ, C-414/17, EU:C:2018:1027, bod 75). Vychádzajúc z uvedeného, ak sa pre prevod práva nakladať s tovarom nevyžaduje ani jeho fyzická držba, logicky nemôže byť nedostatkom, ak nadobúdateľ spoločnosť Göncöl Fa Hungária Kft. mal tovar fyzicky k dispozícii, ale nedošlo len k jeho vyloženiu.

47. Druhou riešenou otázkou pre účely posúdenia splnenia podmienok pre oslobodenie dodania tovaru od dane je miesto dodania tovaru. Žalobca v tejto súvislosti deklaroval dodanie tovaru v meste Gönc v Maďarsku, teda v inom členskom štáte, čo však daňové orgány neakceptovali a dospeli k záveru, že tovar bol dodaný v tuzemsku. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že na základe vykonaného dokazovania bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že tovar sa v čase začatia prepravy nachádzal v Maťovciach, kde bol naložený na vozidlá prepravcu EASTON TRANS, s.r.o., vozidlá prepravcu EASTON TRANS, s.r.o. boli zaregistrované v elektronickom mýtnom systéme a využívali vymedzené úseky ciest súvisiace s prepravnými trasami v období apríl 2012, správca dane ani žalovaný nespochybňuje, že tovar bol dovezený do skladových priestorov nadobúdateľa – spoločnosti Göncöl Fa Hungária Kft., kde bol jeho konateľom skontrolovaný.

48. Medzi účastníkmi konania je sporný výklad ustanovenia pokiaľ ide o splnenie podmienky dodania tovaru do iného členského štátu. Podľa názoru správneho súdu je v tejto súvislosti podstatné preukázať, že tovar skutočne fyzicky opustil územie Slovenskej republiky. V pritom zákonodarca kogentne stanovil zoznam dokladov, ktorými je daňový subjekt povinný takéto dodanie tovaru do iného členského štátu preukázať.

49. Z rozhodnutí daňových orgánov, ako aj administratívneho spisu považoval správny súd za preukázané (bod 47 odôvodnenia), že tovar bol skutočne naložený na vozidlá prepravcu EASTON TRANS, s.r.o., ktoré následne tovar prepravili z tuzemska na územie iného členského štátu, Maďarska – teda došlo k fyzickému pohybu tohto tovaru z tuzemska do iného členského štátu, ako to predpokladá . Pokiaľ aj daňové orgány uvedenú skutočnosť spochybňovali poukazujúc na nesprávne vyplnené CMR v časti 1, kde je ako odosielateľ uvedená spoločnosť PREMAKO a.s. a nie žalobca, uvedená skutočnosť podľa správneho súdu nie je spôsobilá sama o sebe spochybniť priebeh prepravy, nakoľko v daňovom konaní nebola sporná otázka odosielateľa tovaru. Zároveň ďalšie skutočnosti tak, ako sú uvedené v CMR dokladoch (miesto naloženia, miesto vyloženia tovaru) boli

preukázané aj inými dôkazmi – miestnym zisťovaním v spoločnosti PREMAKO a.s., výpoveďou konateľa spoločnosti Göncöl Fa Hungária Kft., konateľa prepravcu EASTON TRANS, s.r.o., ako aj výpismi z elektronického mýtneho systému. Správny súd preto dospel k záveru, že podmienka odoslania alebo prepravenia tovaru do iného členského štátu, teda jeho fyzický pohyb bola preukázaná.

50. Pokiaľ žalobca vo svojej žalobe poukazoval na rozsudok súdneho dvora Európskej únie zo dňa 227. septembra 2007, Albert Collée v Finanzamt Limburg an der Lahn, C-146/05, správny súd je toho názoru, že závery uvedeného rozsudku nie sú relevantné pre súdenú vec, nakoľko predmetom rozhodnutí daňových orgánov nie je oneskorené predloženie dokladov o dodávke.

51. Námietku nesprávneho a nedostatočného zistenia skutkového stavu veci správny súd nevzhliadol ako dôvodnú, navyše žalobca ani nešpecifikoval, v čom konkrétne vidí takéto vady v rozhodnutiach daňových orgánov.

52. K námietke žalobcu, že zo strany správcu dane došlo k nedodržaniu lehoty na vydanie rozhodnutia vo vyrubovacom konaní, čím došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej ( ), správny súd uvádza, že túto námietku žalobca neuplatnil riadne a včas ako to požaduje ustanovenie v spojení s . Je pravdou, že žalobca v žalobe všeobecne poukázal na porušenie ustanovení o konaní pred orgánmi verejnej správy, avšak takéto porušenie neodôvodnil žiadnymi konkrétnymi skutočnosťami, ani sa o nedodržaní lehoty na rozhodnutie vo vyrubovacom konaní nezmienil. Na uvedené poukázal až v replike zo dňa 29. mája 2020, teda po viac ako pol roku od podania žaloby.

53. Správny súd zdôrazňuje, že vymedzenie žalobných bodov, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy za nezákonné je jednou z najdôležitejších náležitostí správnej žaloby ( ). Má zásadný význam z hľadiska žalobcu v určení, čo konkrétne bude správny súd na základe jeho žaloby preskúmavať a z hľadiska správneho súdu v tom, čím sa zaoberať má a môže a čím sa naopak zaoberať nemôže, keďže podľa je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. A teda zmyslom a účelom uvedenia žalobných bodov v správnej žalobe je jednoznačné stanovenie rámca (obsahu) požadovaného súdneho prieskumu v lehote zákonom stanovenej na podanie správnej žaloby, t.j. aké skutkové a právne otázky má správny súd posudzovať z hľadiska žalobcom tvrdenej nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. Správny súd nemôže z vlastnej iniciatívy za žalobcu nahradiť žalobné dôvody, ani sám nevyhľadáva možné vady napadnutého rozhodnutia, resp. opatrenia (iba ak by išlo o vady, ktoré musí posúdiť ex offo, čo však nie je tento prípad). Obligatórnou náležitosťou žaloby je teda povinnosť žalobcu tvrdiť, že správne rozhodnutie, resp. opatrenie alebo jeho časť odporuje konkrétnemu všeobecne záväznému právnemu predpisu a toto tvrdenie právne odôvodniť, nestačí len všeobecné tvrdenie, že zákon bol porušený resp. len prosté poukázanie na ustanovenia . Žalobca musí uviesť konkrétne skutočnosti, z ktorých porušenie zákona vyvodzuje. Nakoľko žalobná námietka porušenia ustanovení o konaní tieto obsahové podmienky nespĺňala, resp. bola doplnená až po uplynutí lehoty na podanie žaloby, správny súd na ňu neprihliadal.

54. Správny súd sa čiastočne stotožnil s námietkou žalobcu, že správca dane nerešpektoval právne záväzný názor Krajského súdu v Košiciach vyslovený v rozsudku sp. zn. zo dňa 25. mája 2018. Podstatou záveru Krajského súdu v Košiciach bolo, že výklad ustanovenia § 14 ods. 1 daňového poriadku nemôže smerovať k záveru, že v prípade, ak zo strany daňového subjektu, ktorý je platiteľom DPH, nebolo správcovi dane jeho podanie doručené elektronicky, tak na takéto podanie sa neprihliada a jeho doručenie iba v listinnej podobe je neúčinné. V dôsledku uvedeného Krajský súd v Košiciach zároveň dospel k názoru, že z obsahu administratívneho spisu ako aj rozhodnutia, ktorého súdny prieskum bol predmetom žaloby tento nezistil, že sa daňové orgány dostatočným spôsobom zaoberali všetkými skutočnosťami vyplývajúcimi z podania žalobcu zo dňa 27. januára 2014 označeného ako „Vyjadrenia k zisteniam uvedeným v protokole, uvedenie pripomienok a predloženie listín, a jeho príloh“. Z uvedeného dôvodu preto zaviazal daňové orgány postupovať v súlade s § 68 ods. 3 daňového poriadku v nadväznosti na uvedené podanie žalobcu a to predovšetkým vo vzťahu k Čestnému vyhláseniu spoločnosti EASTON TRANS, s.r.o. zo dňa 17. januára 2014 a Čestnému vyhláseniu spoločnosti Göncöl Fa Hungária Kft. zo dňa 15. januára 2014. Pokiaľ žalobca namietal, že správca dane nevykonal následné

dokazovanie, správny súd uvádza, že z administratívneho spisu je zrejmé, že správca dane už po zrušení rozhodnutia a vrátení veci na ďalšie konanie rozhodnutím žalovaného č. 1100303/1/251015/2014/14230 zo dňa 30. mája 2014 vo vyrubovacom konaní vykonal ďalšie dokazovanie súvisiace predovšetkým s preukázaním skutočností vyplývajúcich z vyššie uvedených čestných vyhlásení, a to najmä miestne zisťovanie v spoločnosti EASTON TRANS, s.r.o. dňa 13. augusta 2014, výsluch svedka A. B. dňa 07. októbra 2014, podanie ďalšej žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií zo dňa 07. novembra 2014, avšak je pravdou, že daňové orgány vo svojich rozhodnutiach len stroho konštatovali obsah vyššie uvedených čestných vyhlásení, bez poukázania na to, či a ako boli skutočnosti z nich vyplývajúce preukázané alebo spochybnené inými vykonanými dôkazmi. Ak preto aj daňové orgány po vydaní rozsudku Krajského súdu v Košiciach dospeli k záveru, že ich postup je v súlade s § 68 ods. 3 daňového poriadku a nie sú dané dôvody na vykonanie ďalších dôkazov, správny súd je toho názoru, že predovšetkým s ohľadom na záväznosť právneho názoru Krajského súdu v Košiciach bolo na mieste svoj záver náležite a dôsledne odôvodniť. V tejto časti posúdil správny súd rozhodnutia daňových orgánov ako nepreskúmateľné.

55. V súvislosti s námietkou žalobcu smerujúcou proti zákonnosti záverov získaných daňovými orgánmi v rámci medzinárodnej výmeny informácií správny súd poukazuje na Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. zo dňa 30. novembra 2021, v zmysle ktorého „Poznatky získané z medzinárodnej výmeny informácií možno považovať za zákonne získaný a procesne použiteľný dôkaz. To, akú relevanciu prizná správca dane konkrétnemu dôkazu, je už vecou hodnotenia dôkazov. Samozrejme, nemožno opomenúť ústavné právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom ( ).“, a z uvedeného dôvodu túto námietku posúdil ako nedôvodnú.

56. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru, že hmotnoprávne podmienky tak ako to predpokladá v spojení so Smernicou Rady 2006/112/ES boli splnené a toto splnenie v daňovom konaní aj preukázané, preto ak daňové orgány žalobcovi nepriznali právo na oslobodenie od dane v zmysle argumentujúc nesplnením hmotnoprávnej podmienky dodania tovaru do iného členského štátu, uvedený názor vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci z dôvodov uvedených vyššie, a preto správny súd vzhliadol napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane ako nezákonné.

57. V súvislosti s ďalším postupom daňových orgánov v predmetnej veci správny súd zdôrazňuje, že jeho závery bez ďalšieho neznamenajú, že žalobcovi musí byť priznané právo na oslobodenie od dane zo sporných obchodov. V ďalšom konaní však bude úlohou správcu dane, aby buď relevantne spochybnil splnenie hmotnoprávnych/materiálnych podmienok predmetného práva (napr. spochybnením fyzickej prepravy tovaru do iného členského štátu) alebo (v prípade, kedy badá neštandardnosti v deklarovanom zdaniteľnom obchode, respektíve obchodných vzťahoch medzi dotknutými zdaniteľnými osobami a zároveň nie je možné dostatočne dôkladne a jednoznačne spochybniť naplnenie hmotnoprávnych podmienok oslobodenia od dane), aby preukázal žalobcovi spáchanie daňového podvodu či jeho vedomú účasť na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom resp. zneužitie práva.

58. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa tak, že úspešnému žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

59. Senát správneho súdu rozhodol pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu ( v spojení s ). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa

sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (, ).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a. na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c. účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d. v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e. vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f. nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g. rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h. sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i. nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j. podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Sťažnostné body podľa písm. g) až i) sťažovateľ vymedzí tak, že uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podanie pred správnym súdom (, ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa a ; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (, ).