Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31P/51/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Katarínou Skubákovou v právnej veci manželov: E. D., X.. L. (E. - A. - A.), E. XX.XX.XXXX, J. I. G. XX, Š., zastúpená JUDr. Jarmilou Milatovou, advokátkou, so sídlom Metodova 7, Bratislava a D. D. (A. - F.), E. XX.X.XXXX, J. I. Š., J.. Č.. J. I. XXX, F. Ž., o rozvod manželstva a úpravu pomerov rodičov k maloletému: D. D., E.. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpený procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, so sídlom J. Bottu 4, Trnava, t a k t o

rozhodol:

I. Manželstvo účastníkov, uzavreté dňa XX.X.XXXX K. X., Y. K. D. A. A. Ú. X., K. Y. X, X. XXXX, E. S. XX, Z. Z.. Č.. X, sa rozvádza.

II. Maloletý D. sa na čas po rozvode zveruje do osobnej starostlivosti matky. Obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.

III. Otec sa zaväzuje s účinnosťou od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva platiť na výživu maloletého výživné v sume 170,- eur mesačne, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

IV. Styk otca s maloletým sa neupravuje.

V. Vo zvyšku sa návrh zamieta.

VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.9.2020 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd jej manželstvo uzavreté s manželom rozviedol, zveril maloletého do jej osobnej starostlivosti, zaviazal otca platiť výživné vo výške 250,- eur mesačne a styk otca s maloletým neupravoval.

2. Návrh odôvodnila tým, že manželia uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX K. X.. Toto manželstvo je prvým manželstvom obidvoch manželov. Z manželstva pochádza maloletý D. D.. Manželia sa pred uzatvorením manželstva poznali približne 1 rok, manželstvo uzatvorili z dôvodu tehotenstva matky. Približne po roku manželstva nastali medzi manželmi nezhody, manželia si prestali rozumieť, často sa hádali, prevažne kvôli financiám. Ku dňu podania návrhu na rozvod manželstva nežijú v jednej domácnosti, nehospodária spolu, manželka sa spolu s maloletým odsťahovala k svojej matke. Otec sa zo spoločnej domácnosti odsťahoval v auguste 2020. Medzi manželmi sa vytratil akýkoľvek citový vzťah a manželstvo už viac neplní po žiadnej stránke svoju úlohu. V dôsledku tohto citového ochladnutia a povahových ako aj názorových rozdielov nie je možné manželské spolužitie obnoviť a manželstvo

účastníkov konania prestalo plniť svoje primárne funkcie uvedené v o rodine v znení neskorších predpisov.

3. Manžel, ktorý návrh na rozvod nepodal súhlasil s rozvodom manželstva, vo vzťahu k výživnému uviedol, že maximálne vie platiť 150,- eur mesačne.

4. Procesný opatrovník navrhoval v prípade rozvodu manželstva určiť výživné primerane k potrebám a veku maloletého dieťaťa s prihliadnutím na majetkové a zárobkové možnosti a schopnosti otca.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom matky, oboznámením sa s ostatnými listinnými dôkazmi, výsluchom rodičov, obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Trnava sp. zn. a sp. zn. , pričom zistil nasledovný skutkový stav.

6. Manželia sú obaja slovenskí štátni občania, ktorí uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX K. X. (S. P. Č..P.. X). B. X.X.XXXX sa im narodil maloletý syn D. D. (rodný list čl. 3). U oboch manželov ide o prvé manželstvo.

7. Podľa Zákon o rodine (ďalej len „“), k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

8. Podľa až 3 , súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. (1) Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. (2) Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa a 19. (3)

9. Podľa , manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

10. Podľa , o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

11. Na základe výsledkov dokazovania súd dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky k rozvodu manželstva navrhovateľky a manžela, ktorý návrh nepodal. Súd mal v konaní za preukázané výsluchom manželov (zápisnica zo dňa 17.3.2021 a zo dňa 28.4.2021), že existuje vážny a trvalý rozvrat vzťahov medzi manželmi a manželstvo si neplní svoj účel, a to z dôvodu, že manželia už viac ako pol roka nežijú v spoločnej domácnosti, rovnako spolu nežijú intímne, ani spoločne nehospodária. Manžel považuje vzťah za ukončený. Manželka uvádza, že si prestali rozumieť a mali aj rozdielne názory na starostlivosť o maloletého. Ani jeden z nich si nevie predstaviť obnovenie manželského spolužitia. V kontakte sú iba ohľadom maloletého. Za takéhoto stavu je zrejmé, že manželstvo navrhovateľky a manžela si neplní žiadnu zo svojich základných funkcií, je neusporiadané a obnovenie manželského spolužitia je vzhľadom na postoj oboch manželov, nereálne. Ďalšie trvanie tohto formálneho zväzku nie je v spoločenskom záujme, ani v záujme účastníkov konania, a tento neusporiadaný stav nie je v záujme ani maloletého D., keďže takéto manželstvo nevytvára harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré by zabezpečovalo riadne výchovné prostredie.

12. Súd tak z uvedených dôvodov manželstvo účastníkov vo výroku I. rozsudku rozviedol, pričom ako dôvod rozvratu ustálil rozdielnosť pováh a názorov manželov, ktorá viedla k ich postupnému odcudzeniu a následnému ukončeniu partnerského spolužitia.

13. Podľa (ďalej len „“), s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

14. Podľa zákona , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

15. Podľa veta prvá (ďalej len „“), pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

16. Podľa a , v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. (1) Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. (4)

17. Podľa , súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.

18. Podľa , rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

19. Podľa , , a , plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (1) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (2) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.(4) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (5)

20. Podľa , ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

21. Podľa , pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

22. Podľa , výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

23. Podľa až 3 , rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. (1) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. (2) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom. (3)

24. S konaním o rozvod manželstva je spojené aj konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode. V tejto časti predmetu konania súd vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový stav.

25. Z obsahu spisu Okresného súdu Trnava sp. zn. vyplýva, že matka sa podaným návrhom domáhala úpravy rodičovských práv a povinnosti k maloletému na čas do rozvodu. Vo veci bolo rozhodnuté dňa 13.4.2021 rozsudkom č.k. -73, pričom súd rozhodol o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky, otcovi určil výživné 130,- eur mesačne a styk otca s maloletým neupravoval. Rozhodnutie dosiaľ nie je právoplatné. Z obsahu spisu Okresného súdu Trnava sp. zn. vyplýva, že podaným návrhom sa matka maloletého domáha určenia vyživovacej povinnosti na manželku vo výške 240,- eur mesačne. Vo veci nebolo rozhodnuté.

26. Z výsluchu otca zo dňa 17.03.2021 (zápisnica čl. 85) vyplýva, že jeho priemerný mesačný príjem v čistom je 605,- eur. Nehnuteľnosti ani hnuteľné veci väčšej hodnoty nevlastní. Iné vyživovacie povinnosti nemá. Je zdravý. Žije v spoločnej domácnosti s rodičmi v nehnuteľnosti, ktorá im patrí. Mesačne im prispieva na bývanie 70,- eur. Rodičia pracujú. Iný príjem nemá. V roku 2020, v septembri a októbri, pracoval v X., robil tam murára a obkladača, zarobil asi 1.500,- eur mesačne. Má nejaké podlžnosti, dlh asi 2.000,- eur, má aj exekúciu. Predtým pracoval na Slovensku na živnosť, tiež stavebné práce - murár, obkladač. Teraz si našiel prácu vodiča. So zverením maloletého do starostlivosti matky súhlasí. Na stretávaní sa vedia dohodnúť. Maloletého si berie každý druhý víkend.

27. Matka v konaní počas výsluchu uviedla, že je v súčasnosti ešte študentkou na Obchodnej odbornej škole, na štúdium dochádza denne. Žije v rodinnom dome, ktorý vlastnícky patrí jej otcovi. V spoločnej domácnosti žije s rodičmi, sestrou a s maloletým. Na bývanie neprispieva. Otec prispieva na maloletého sumou 100,- eur, ktorú si sám určil. Nie je zamestnaná, jej príjem pozostáva z rodičovského príspevku v sume 270,- eur a z prídavku na maloletého, ktorý je 25,- eur. Maloletý nenavštevuje žiadne zariadenie, kým je ona v škole, s maloletým je jej mama. Má výdavky ako uviedla písomne, tieto sa zvýšili na lieky, keďže jej bola diagnostikovaná Crohnova choroba. Táto vyžaduje aj špeciálnu stravu, ktorá je nákladnejšia po dobu, kým je ochorenie v zápalovom štádiu. Mesačne na lieky dopláca 14,- eur, tiež jej je odporučený výživový doplnok, ktorý stojí mesačne asi 100,- eur. Nehnuteľnosti, ani hnuteľné veci vyššej hodnoty nevlastní. Maloletý je zdravý, trpí atopickým ekzémom. Je plienkovaný. Na ekzém mu nie sú predpisované žiadne lieky od lekára, rieši to krémami. Otec sa s maloletým pravidelne stretáva, vyzdvihne si ho v piatok a v prinesie ho v nedeľu. Uviedla tiež, že vie, že otec zarába určite viac, ako je vykázané. Jeho nadriadený je jeho známy. Povedal jej to jeho kamarát, ktorý bol pomôcť na dome. Žiaden dôkaz na to nemá. V konaní sp. zn. matka pri výsluchu uvádzala jej pravidelné mesačné výdavky - strava 100,- eur, hygiena a kozmetika 50,- eur, cestovné 100,- eur, bývanie 45,- eur, lieky 15,- eur, mobil 30,- eur. Ročné výdavky má na oblečenie 500,- eur, obuv 300,- eur, školné 60,- eur, učebné pomôcky 100,- eur. Taktiež uviedla, že otec maloletého sa v čase ich spolužitia živil výstavbou betónových plotov a inými menšími stavebnými prácami. Vedel si takto zarobiť aj 1.000,- eur mesačne v čistom (rozsudok č.k. -7).

28. Z výpisu otca zo živnostenského registra zo dňa 6.10.2020 vyplýva, že otec maloletého vykonával podnikateľskú činnosť do 12.09.2020, kedy došlo k ukončeniu vo všetkých predmetoch podnikania. Otec mal živnostenské oprávnenie na predmety podnikania výroba jednoduchých výrobkov z kovov, opracovanie kovu jednoduchým spôsobom, dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov.

29. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava zo dňa 09.10.2020 vyplýva, že matka maloletého nie je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, evidovaná bola v období od 23.07.2018 do 06.08.2018 a vyradená bola z dôvodu narodenia dieťaťa. Od januára 2020 poberá rodičovský príspevok vo výške 270,- eur a rodinné prídavky vo výške 24,95 eur. Otec maloletého nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, naposledy bol evidovaný v roku 2016, nepoberá žiadne štátne sociálne dávky ani dávku v hmotnej núdzi a príspevky k dávke.

30. Zo správy Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava zo dňa 13.10.2020 vyplýva, že rodičia maloletého neboli v období od septembra 2019 poberateľmi žiadnych dávok sociálneho poistenia.

31. Z daňového priznania k dani z príjmom FO za rok 2018 vyplýva, že príjem otca bol vo výške 4.120,- eur a výdavky vo výške 2.472,- eur, základom dane bola suma 1.648,- eur. Z daňového priznania k dani z príjmom FO za rok 2019 vyplýva, že príjem otca bol vo výške 5.786,- eur a výdavky vo výške 3.471,60 eur, základom dane bola suma 2.314,40 eur.

32. Z potvrdenia o návšteve školy zo dňa 28.10.2020 vyplýva, že matka maloletého je v školskom roku 2020/2021 žiačkou tretieho ročníka S. F. Š. F. W. S. K. I..

33. Z odpovede spoločnosti W. S., S..X..F.. zo dňa 25.11.2020 vyplýva, že otec maloletého bol ich zamestnancom v období od 02.08.2019 do 15.09.2019 a pracoval ako pracovník distribučného a návratového centra. Pracovný pomer bol ukončený zo strany zamestnávateľa za dochádzku, mal neospravedlnené absencie (8x), nekomunikoval a neodpovedal na sms. Jeho čistý príjem za obdobie 08/2019 bol vo výške 601,05 eur a za obdobie 09/2019 22,42 eur. Odmeňovaný bol hrubou hodinovou mzdou vo výške 5,50 eur pri 38,68 hod. pracovnom úväzku.

34. Z lustrácie otca v databáze sociálnej poisťovne zo dňa 26.04.2021 vyplýva, že otec je zamestnaný od 26.10.2020 u zamestnávateľa P., S..X..F.. pričom za obdobie od 26.10.2020 do 28.02.2021 mal príjem 2.815,44 eur v hrubom.

35. Z odpovede spoločnosti P., S..X..F.. zo dňa 11.02.2021 vyplýva, že otec so zamestnávateľom uzatvoril pracovnú zmluvu dňa 23.10.2020 s dohodnutým dňom nástupu dňa 26.10.2020, s druhom práce: vodič za mzdu 696,- eur mesačne. Dodatkom k pracovnej zmluve zo dňa 30.12.2020 bola s účinnosťou od 01.01.2021 dohodnutá mzda vo výške 723,- eur mesačne. Z výplatných lístkov otca vyplýva, že za obdobie od októbra 2020 do decembra 2020 mal otec čistý príjem vo výške 1.227,21 eur (od 26.10.2020 do 31.12.2020).

36. Z odpovede Štatistického úradu Slovenskej republiky zo dňa 23.03.2021 vyplýva, že v roku 2019 bola priemerná mesačná mzda u murárov a podobných pracovníkov vo výške 869,- eur v hrubom a 683,- eur v čistom.

37. Súd vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletému na čas po rozvode dospel k záveru, že v záujme maloletého je, aby bol na čas po rozvode zverený do osobnej starostlivosti matky, v ktorej výlučnej starostlivosti sa aktuálne nachádza (výrok II. rozsudku). Súd mal za preukázané, že od opustenia spoločnej domácnosti otcom sa o maloletého stará výlučne matka, ktorej starostlivosť nebola nijakým spôsobom spochybnená. Súd súčasne prihliadal aj na záujem maloletého a na zachovanie stability výchovného prostredia, keď napokon otec o zverenie maloletého do jeho starostlivosti ani nežiadal.

38. Pokiaľ ide o zastupovanie a spravovanie majetku maloletého v bežných veciach, zastupovanie dieťaťa navonok je právo konať za dieťa s právnymi účinkami, ktoré je odrazom práva rodičov o dieťati rozhodovať. Zásadne v bežných veciach môže rozhodovať každý z rodičov samostatne. V iných než bežných veciach, ktoré zákon v ustanovení nazýva podstatné veci, sú rodičia povinní sa dohodnúť, pričom pokiaľ sa nedohodnú, rozhodne na návrh jedného z rodičov súd. Správa majetku dieťaťa predstavuje právo rodiča obhospodarovať majetok dieťaťa v súlade s jeho záujmami. Aj toto právo patrí obom rodičom. pokiaľ sú známi a žijú a nebolo im súdom zasiahnuté do spôsobilosti na právne úkony, ani do výkonu rodičovských práv a povinností. Zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok v bežných veciach tak majú s poukazom na ustanovenie , obaja rodičia, keďže rozhodnutím súdu o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov nedochádza k odňatiu ani obmedzeniu týchto rodičovských práv druhého z rodičov, ktorú skutočnosť súd deklaroval vo výroku II. rozhodnutia keď rozhodol, že obaja rodičia budú (v bežných veciach) maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.

39. Výšku vyživovacej povinnosti otca na maloletého D. na čas po rozvode súd určil v sume 170,- eur mesačne. Maloletý D. mal v čase vyhlásenia rozhodnutia 2 roky a 8 mesiacov. Starostlivosť o neho zabezpečuje výlučne matka, otec sa s ním ale pravidelne stretáva. Maloletý nenavštevuje žiadne zariadenie, matka je s ním doma na rodičovskej dovolenke. Maloletý je zdravé dieťa, zvýšené výdavky má len v súvislosti s atopickým ekzémom na kozmetiku. Matka pravidelné mesačné výdavky maloletého vyčíslila na sumu 369,- eur (strava 150,- eur, hygienické potreby 60,- eur (plienky, krémy, pracie prášky),

výlety a voľnočasové aktivity 8,30 eur, oblečenie a obuv 83,- eur, hračky 12,50 eur, bývanie 45,- eur, lieky a výživové doplnky 10,- eur). Súd sa zaoberal dôvodnosťou výdavkov na maloletého D. a matkou prezentované výdavky posúdil v celosti s ohľadom na vek maloletého, existenčné potreby, záujmové aktivity súvisiace s vekom a výšku odôvodnených mesačných potrieb ustálil na sumu 245,- eur (strava 100,- eur, oblečenie a obuv 30,- eur, hygiena 40,- eur, bývanie 45,- eur, lieky a vitamíny 10,- eur, hračky, záujmové aktivity, výlety 20,- eur). Výdavky maloletého dieťaťa vyčíslené matkou vo výške 369,- eur považoval súd za nadhodnotené, nakoľko maloletý nedovŕšil ešte ani tri roky veku, nenavštevuje predškolské zariadenie, zájmové zariadenia, nemá výrazné zdravotné problémy, stravu mu pripravuje matka doma. Pri posudzovaní odôvodnenosti nákladov vyčíslených matkou na maloleté dieťaťa súd prihliadal aj na tú skutočnosť, že maloletý má atopický ekzém, preto považoval za dôvodný zvýšený výdavok na hygienu vo výške 40,- eur mesačne, keďže maloletému je potrebné zakupovať špeciálnu kozmetiku, prípadne krémy a pracie prášky. Zároveň tento výdavok zohľadňuje aj tú skutočnosť, že maloletý je ešte plienkovaný, ktorý výdavok sa ale postupne znižuje.

40. Ohľadne pomerov matky súd vychádzal zo skutočnosti, že matka je na rodičovskej dovolenke a súčasne študuje na strednej škole. Jej aktuálny čistý príjem pozostáva z rodičovského príspevku 270,- eur a prídavku na maloletého 25,- eur. Nevlastní žiadnu hnuteľnú vec vyššej hodnoty, ani nehnuteľnosť. Býva v rodinnom dome spolu s rodičmi a sestrou. Rodičom finančne na bývanie neprispieva. Úvery ani pôžičky nemá. Zvýšené výdavky má v súvislosti s jej zdravotným stavom, nakoľko jej bolo diagnostikované ochorenie - Crohnova choroba. Inú vyživovaciu povinnosť nemá (lustrácia v registri obyvateľov čl. 39).

41. Na strane otca súd pri určení výšky jeho vyživovacej povinnosti vychádzal z jeho potenciálneho príjmu, teda príjmu, ktorý je schopný dosahovať, nakoľko vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že je v jeho schopnostiach a možnostiach dosahovať vyšší príjem ako ten, ktorého dosahovanie súdu reálne deklaroval. Do septembra 2020 otec vykonával podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia, pričom za rok 2019 mal príjem z tejto činnosti vo výške 5.786,- eur a výdavky vo výške 3.471,60 eur, základom dane bola suma 2.314,40 eur. Otec vykonával menšie stavebné a murárske práce. Od 26.10.2020 je zamestnaný ako vodič s čistým mesačným príjmom vo výške 577,- eur (723,- eur v hrubom od 01.01.2021). Príjem otca z výkonu predchádzajúcej podnikateľskej činnosti sa súdu javí nepomerne nízky, keďže vychádzajúc z priemernej mzdy u murárov a podobných pracovníkov bola priemerná mesačná mzda vo výške 683,- Eur v čistom. S prihliadnutím na pracovné skúsenosti a čnosti otca, či celkový aktuálny stav na trhu práce, súd ustálil, že v tomto prípade by bolo neakceptovateľné prihliadať len na reálne vykazovanú mzdu otca v jeho terajšom zamestnaní. Súd tak nevychádzal z otcovho reálne vykazovaného príjmu od zamestnávateľa, ale príjmu potenciálního, ktorého dosahovanie je v otcových preukázaných možnostiach a schopnostiach, keď v danom odbore má dlhšiu prax, ktorý na základe štatistických údajov poskytnutých Štatistickým úradom SR ustálil na úrovni 683,- eur mesačne v čistom, z ktorej sumy súd pri určení výšky vyživovacej povinnosti otca na maloletého vychádzal. Otec vo svojej výpovedi poukazoval na svoje dlhy, avšak na tento fakt súd neprihliadal, nakoľko vyživovacia povinnosť rodiča voči maloletému dieťaťu má prednosť pred inými záväzkami povinného rodiča. Otec ako rodič, ktorý má vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu je povinný zabezpečiť svoje záležitosti tak, aby vedel svoju vyživovaciu povinnosť plniť. Zároveň matka žiadala určovať otcovi výživné zo sumy vyššej, avšak súd v konaní nemal nijako preukázané, že by príjem otca bol v skutočnosti vyšším, či by v jeho preukázaných možnostiach bolo dosahovať príjem iný (vyšší) ako súdom ustálený. K argumentu matky, že otec v minulosti dosahoval v X. príjem 1.500,- eur mesačne (ktorú skutočnosť uviedol sám otec na pojednávaní dňa 17.3.2021) súd uvádza, že uvedený príjem dosahoval otec iba niekoľko mesiacov, pričom od otca nie je možné spravodlivo požadovať, aby trvalo (dlhodobo) vycestoval a sa zamestnal v zahraničí, ktoré rozhodnutie je na ňom samotnom a má ďalekosiahly dosah na jeho život, vrátane možnosti stretávania sa s maloletým, ktorej obmedzenie by nebolo ani v záujme maloletého. Súd tak vychádzal z potenciálneho príjmu, ktorý je otec schopný dosahovať v Slovenskej republike. Súd dodáva, že neurgoval odpoveď zamestnávateľa otca na výzvu na zaslanie potvrdenia o príjme otca, ktorá mu bola doručená dňa 29.3.2021, keď tento mal preukázaný z listín obsiahnutých v spise a lustrácie otca v Sociálnej poisťovni, pričom v konaní v konečnom dôsledku vychádzal nie z vykazovaného príjmu otca, ale príjmu potenciálneho.

42. V súvislosti s určením výšky výživného zo strany povinného rodiča je potrebné uviesť, že neexistujú záväzné kritériá pre jeho určenie a vždy sa vychádza z individuálneho posúdenia. Súd musí vždy zhodnotiť, jednak oprávnené výdavky maloletého dieťaťa a jednak zárobkové a majetkové schopnosti

a celkové pomery rodičov. Pri určovaní výšky výživného na maloletého D. vychádzal súd preto jednak z potenciálneho príjmu otca ako povinného rodiča vo výške 683,- eur a jednak z odôvodnených pravidelných výdavkov maloletého. Vzal do úvahy aj majetkové a finančné možnosti matky maloletého ako aj jej osobnú starostlivosť o maloletého a životnú úroveň. Prihliadol aj na životnú úroveň otca, jeho celkové pomery, zárobkové možnosti a schopnosti. Výšku vyživovacej povinnosti na maloletého D. súd následne určil vo výške 170,- eur mesačne, keď takto určené výživné sa súdu javí ako primerané tak vzhľadom na pravidelné a odôvodnené výdavky maloletého, ako aj ostatné pre určenie výživného relevantné spomenuté faktory.

43. Súd zároveň poznamenáva, že vyživovacia povinnosť na maloleté dieťa prináleží obom rodičom, t. j. nielen tomu rodičovi, ktorý dieťa nemá vo svojej osobnej starostlivosti, v tomto prípade je to otec, ale aj matke, u ktorej je však táto povinnosť čiastočne vykompenzovaná práve osobnou starostlivosťou, ktorú maloletému poskytuje. Samotnú výšku vyživovacej povinnosti potom súd určil aj s prihliadnutím na ustálenú súdnu prax tunajšieho krajského súdu, keď výživné má tvoriť 20% až 25% z čistého príjmu povinného rodiča na všetky vyživovacie povinnosti, v tomto prípade sa tak má pohybovať niekde medzi sumou 136,- eur až 170,- eur. Súd sa priklonil k hornej hranici pre stanovenie výživného, a to najmä s poukazom na skutočnosť, že matka maloletého je stále študentkou strednej školy, čo obmedzuje jej akékoľvek zárobkové možnosti. Súčasne súd zohľadnil matkine zvýšené výdavky spojené s jej zhoršeným zdravotným stavom, ktoré taktiež zvyšujú jej odkázanosť na otca maloletého, čo do finančného zabezpečenia maloletého. Výživné stanovené na sumu 170,- eur mesačne zároveň rešpektuje i pravidlo, že rodič, ktorý má maloleté dieta vo svojej osobnej starostlivosti by nemal uhrádzať viac ako 1/3 odôvodnených výdavkov dieťaťa, pričom v tomto prípade otec bude pokrývať výživným 69% zo súdom ustálených odôvodnených výdavkov na maloletého. Po zvážení všetkých vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že takto ustálená výška výživného korešponduje aktuálnym potrebám maloletého dieťaťa a zodpovedá aj kritériám Zákona o rodine. Keďže súd návrhu matky v celom rozsahu (navrhovaného výživného) nevyhovel, vo zvyšku jej návrh vo výroku V. zamietol.

44. V prejednávanej veci matka stretávanie nežiadala upraviť, nakoľko sa s otcom maloletého vedia na tomto dohodnúť. Maloletý sa s otcom stretáva pravidelne, každý druhý víkend, od piatka do nedele. Zhodne o tejto skutečnosti vypovedal aj otec maloletého, neuvádzal, že by mu matka v stretávaní s maloletým bránila, nežiadal styk osobitne upravovať. Keďže stretávanie maloletého s druhým rodičom, do starostlivosti ktorého nebol zverený súd upraví len ak sa rodičia o tomto nevedia dohodnúť ( a ) a žiadajú stretávanie upraviť, súd ponechal styk otca s maloletým neupravený.

45. Podľa , o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

46. Podľa , žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

47. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd podľa , keď vo výroku VI. rozsudku rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení a nasl. a zároveň účastníci náhradu trov konania ani nežiadali.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa , ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva oznámiť príslušnému matričnému úradu, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.