Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12Pc-19-2020.pdf
PDF · 104.72 KB
Case nature
Area
Subarea
12Pc/19/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Natáliou Slivenskou, v právnej veci navrhovateľky: G. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Š., I. XXX/XX, zastúpená: JUDr. Jarmila Milatová, advokátka, Metodova 7, Bratislava, proti povinnému: C. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Š., adresa na doručovanie: U. XXX, o určenie výživného pre manželku, takto
rozhodol:
I. Povinný je p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľky sumou 75 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, s účinnosťou od 23. 11. 2020.
II. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 23. 11. 2020 do 31. 05. 2021 vo výške 470 Eur sa povinnému p o v o ľ u j e uhradiť v splátkach po 15 Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
III. Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .
IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom zo dňa 23. 11. 2020, doručeným súdu dňa 23. 11. 2020, sa navrhovateľka domáhala, aby súd zaviazal manžela prispievať na jej výživu sumou 240 Eur mesačne, vždy k 15. dňu v mesiaci vopred.
2. Navrhovateľka odôvodnila návrh tým, že navrhovateľka a povinný uzatvorili dňa 17. 07. 2018 manželstvo, z ktorého pochádza maloletý C. C., nar. XX. XX. XXXX. Od uzatvorenia manželstva v roku 2018 bývali manželia u rodičov navrhovateľky, v auguste 2020 sa povinný odsťahoval a so starostlivosťou o maloletého syna navrhovateľke pomáhajú jej rodičia, ktorí jej zároveň aj finančne vypomáhajú. Povinný navrhovateľke prispieva sumou 100 Eur mesačne na syna, pričom túto čiastku si určil sám a nestačí ani na úhradu polovice synových potrieb. Na navrhovateľku povinný žiadnym spôsobom neprispieva, hoci táto okrem rodičovského príspevku v sume 270 Eur mesačne a štipendia vo výške 30 Eur mesačne nemá žiaden iný príjem. Navrhovateľka je t. č. na rodičovskej dovolenke a zároveň študuje na Strednej odbornej škole obchodu a služieb A. B., A. X, K.. Tiež má zvýšené mesačné výdavky v súvislosti so zdravím, nakoľko trpí laktózovou intoleranciou. Mesačné náklady navrhovateľky sú cestovné 100 Eur, hygiena a kozmetika 50 Eur, strava doma 100 Eur, mobil 30 Eur, lieky a lekári 15 Eur, bývanie (energie, plyn, elektrina) 45 Eur. Jednorazové (ročné) náklady navrhovateľky sú školné 60 Eur, učebné pomôcky 100 Eur, obuv 300 Eur, oblečenie letné a zimné 500 Eur. Celkové mesačné náklady navrhovateľky sú cca 420 Eur mesačne. Povinný je samostatne zárobkovo činnou osobou v odbore stavebníctvo, vykonáva stavebné práce. Navrhovateľka nemá vedomosť, pre akú fyzickú alebo právnickú osobu tieto vykonáva a ani aký je jeho mesačný príjem.
3. Povinný sa k návrhu navrhovateľky nevyjadril.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom a listinnými dôkazmi zo spisu, najmä rozpisom odôvodnených výdavkov navrhovateľky, potvrdením o návšteve školy, potvrdením o poberaní rodičovského príspevku za rok 2020, pracovnou zmluvou povinného, dohodou o zmene pracovnej zmluvy povinného, výplatnými lístkami za mesiac 10 - 12/2020, odpoveďou spoločnosti Adecco Slovakia, s. r. o., potvrdením o príjme zamestnanca za obdobie 8 - 9/2019, výplatnými lístkami za mesiac 8/2019 - 9/2019, výpoveďou povinného v konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 17. 03. 2021, odpoveďou Daňového úradu Banská Bystrica, daňovým priznaním povinného za rok 2018, čestným prehlásením povinného, oznámením Štatistického úradu Slovenskej republiky, zápisnicou o pojednávaní zo dňa 28. 04. 2021 vo veci vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 31P/51/2020, rozsudkom Okresného súdu Trnava, č. k. 38P/52/2020-73 zo dňa 13. 04. 2021, vyjadrením právnej zástupkyne navrhovateľky na pojednávaní, výsluchom navrhovateľky, keď pojednával v neprítomnosti povinného, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, o odročenie pojednávania nepožiadal, ako aj ostatným obsahom spisového materiálu, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:
5. Navrhovateľka a povinný uzavreli manželstvo dňa XX. XX. XXXX, z manželstva pochádza maloletý C., nar. XX. XX. XXXX.
6. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 28. 04. 2021 vo veci Okresného súdu Trnava, sp. zn. 31P/51/2020, vyplýva, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené, maloleté dieťa bolo na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Otcovi bola uložená povinnosť platiť výživné na maloletého v sume 170 Eur mesačne so splatnosťou do 15. dňa v mesiaci, styk otca s maloletým upravený nebol.
7. Podľa potvrdenia o návšteve školy je navrhovateľka v školskom roku 2020/2021 žiačkou III. DB triedy Strednej odbornej školy obchodu a služieb A. B. Z. K..
8. Matka poberá rodičovský príjem podľa potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava za rok 2020 v sume 270 Eur mesačne.
9. Z pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi zamestnávateľom LAMIS, s. r. o., a povinným zo dňa 23. 10. 2020 vyplýva, že povinný je zamestnaný ako vodič, podľa dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 26. 10. 2020 je jeho mzda vo výške 723 Eur mesačne. Čistý priemerný mesačný príjem povinného činí 409,07 Eur (10/2020 - 110,99 Eur, 11/2020 - 558,11 Eur, 12/2020 - 558,11 Eur).
10. Spoločnosť Adecco Slovakia, s. r. o., súdu oznámila, že povinný bol jej zamestnancom od 02. 08. 2019 do 15. 09. 2019, pracovný pomer bol ukončený za dochádzku zo strany zamestnávateľa, keď povinný mal neospravedlnené absencie (8x), nekomunikoval so zamestnávateľom a neodpovedal na SMS-ky. Čistý príjem povinného za mesiac 8/2019 činil 601,05 Eur, za mesiac 9/2019 činil 22,42 Eur.
11. Z výsluchu povinného v konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 31P/51/2020 zo dňa 17. 03. 2021 vyplynulo, že povinný je zamestnaný ako vodič, jeho priemerný mesačný príjem v čistom je 605 Eur. Nehnuteľnosti ani hnuteľné veci väčšej hodnoty nevlastní. Je zdravý, žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, mesačne im prispieva na bývanie sumou 70 Eur. Iný príjem nemá. Pracoval v Rakúsku, robil tam murára a obkladača asi dva mesiace, keď sa vrátil na Slovensko, našiel si prácu vodiča. Predtým na Slovensku pracoval na živnosť, robil tiež stavebné práce - murár, obkladač.
12. Z čestného prehlásenia povinného vyplýva, že od 26. 10. 2020 je zamestnaný vo firme LAMIS, s. r. o. a jeho mesačný príjem je 558 Eur. Mesačné výdavky sú pôžička 250 Eur, výživné 100 eur, cestovné 60 Eur, mobil 20 Eur, strava 70 Eur, bývanie a energie 50 Eur.
13. Z daňového priznania k dani z príjmov FO za rok 2018 vyplýva, že príjem povinného bol vo výške 4.120 Eur a výdavky vo výške 2.472 Eur, základom dane bola suma 1.648 Eur.
14. Z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2018 vyplýva, že príjmy navrhovateľky činili 13.616,95 Eur, výdavky 8.170,17 Eur, daň na úhradu 48,46 Eur.
15. Štatistický úrad Slovenskej republiky v podaní zo dňa 23. 03. 2021 oznámil, že v roku 2019 bola priemerná mesačná mzda v oblasti murár a podobní pracovníci v sume 683 Eur netto (869 Eur brutto).
16. Rozsudkom Okresného súdu Trnava, č. k. 38P/52/2020-73 zo dňa 13. 04. 2021, súd maloletého C. na čas do rozvodu zveril do osobnej starostlivosti matky, s tým, že obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach. Otcovi bola rozsudkom uložená povinnosť platiť výživné na maloletého v sume 130 Eur mesačne vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred k rukám matky s účinnosťou od 18. 09. 2020. Nedoplatok otca na zročnom výživnom za obdobie od 18. 09. 2020 do 31. 03. 2021 na maloletého v sume 193 Eur súd otcovi povolil zaplatiť k rukám matky v pravidelných mesačných splátkach po 20 Eur spolu s bežným výživným počnúc mesiacov nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že v prípade omeškania sa s plnením čo i len jednej splátky, stane sa splatným celý dlh. Styk otca s maloletým sa neupravil.
17. Právna zástupkyňa navrhovateľky na pojednávaní uviedla, že navrhovateľka s povinným uzatvorila manželstvo, ktoré v súčasnosti je neprávoplatne rozvedené. Od opustenia spoločnej domácnosti povinný prispieval len na výživu maloletého sumou vo výške 100 Eur, ktorú si sám určil a navrhovateľke žiadnym iným spôsobom na úhradu jej nákladov neprispieval. Súdu boli vyčíslené výdavky navrhovateľky v sume 420 eur, v súčasnosti sa náklady zvýšili o sumu približne 100 Eur mesačne, a to z dôvodu, že približne pred mesiacom a pol bola navrhovateľke diagnostikovaná crohnova choroba, ktorá si vyžaduje zvýšené náklady na stravu, lieky a výživové doplnky. Navrhovateľka si uplatňuje výživné vo výške 240 Eur, ktoré bolo vyčíslené v pôvodnom návrhu bez započítania zvýšených nákladov na lieky, ktoré jej počas tohto konania vznikli a žiada, aby súd zohľadnil aj túto skutočnosť, hlavne, aby neprihliadal na deklarovaný príjem povinného, ktorý nezodpovedá jeho skutočným príjmom. V rámci vyživovacej povinnosti medzi manželmi zákon predpokladá rovnakú životnú úroveň oboch manželov a navrhovateľka nemá žiaden príjem okrem sociálnych dávok, ktoré poberá v súvislosti s tým, že je na rodičovskej dovolenke. Naďalej navštevuje strednú školu, ktorú až budúci rok ukončí maturitou, a nie je v jej možnostiach a schopnostiach zabezpečiť si iný príjem v súvislosti s vykonávaním osobnej starostlivosti o maloletého a s plnením si svojich študijných povinností.
18. Navrhovateľka v rámci výsluchu na pojednávaní uviedla, že sa pridržiava písomne podaného návrhu. Žije v spoločnej domácnosti so synom, s rodičmi a so sestrou. Mama je nezamestnaná, je na predĺženej rodičovskej dovolenke so sestrou navrhovateľky, ktorá má 7 rokov, a dostáva iba rodinné prídavky, ich výšku nevie. Otec pracuje ako kamionista a jeho príjem je 2.000 - 2.500 Eur. V súčasnosti je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok vo výške 270 Eur a rodinné prídavky v sume cca 25 Eur. Iný príjem nemá. Pokiaľ ide o štipendium, toto nie je pravidelné a závisí od dochádzky a známok, jeho výška je v priemere 30 - 40 Eur mesačne. Jej zdravotný stav si vyžaduje zvýšené výdavky spojené s crohnovou chorobou, ktorú jej diagnostikovali približne pred 2 mesiacmi. Má zvýšené výdavky na stravu a musí brať viac vitamínov na zníženie imunity. Výdavky na domácnosť sú zhodné ako uvedené v návrhu. Maloletý C. bude mať v auguste 3 roky, materskú škôlku zatiaľ nenavštevuje. Náklady na maloletého sú 369 Eur mesačne, z toho strava 150 Eur, hygiena 60 Eur, lieky 120 Eur/rok, letná a zimná obuv 300 Eur/rok, oblečenie letné a zimné 700 Eur/rok, hračky a potreby pre rozvoj 150 Eur/rok, výlety 100 Eur/rok. Zdravotný stav maloletého je dobrý, má len ekzémy, čo si vyžaduje špeciálne pracie gély pre alergikov. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Povinný sa o maloletého zaujíma, stretávajú sa každý druhý víkend. Na maloletého prispieva, ale nepravidelne, prispieval sumou 100 Eur mesačne, po rozhodnutí súdu vo výške 130 Eur mesačne, ale za mesiac máj výživné zaplatené nie je. Povinný ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá.
19. Právna zástupkyňa navrhovateľky v rámci záverečnej reči uviedla, že sa pridržiava svojich doterajších vyjadrení s tým, aby súd pri určovaní výživného zohľadnil skutočnosť, že povinný si svoje daňové priznanie skresľoval, nakoľko deklarovaný príjem nezodpovedá životným potrebám, ktoré mali byť z jeho príjmu uhrádzané, a potvrdil, že v priebehu mesiacov október a november mal okrem príjmu založeného v spise aj príjem z práce zo zahraničia v sume 1.500 Eur mesačne a taktiež ako osoba, ktorá má ukončené stredné odborné vzdelanie bez maturity, sa sám vzdáva živnosti len z dôvodu, aby nemusel platiť výživné v reálnej výške, ktorá by vychádzala zo skutočných príjmov. Navrhla, aby súd určil výživné v zmysle návrhu.
20. Podľa § 19 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“) o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
21. Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
22. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prehliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
23. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
24. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
25. Vzájomná vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká uzavretím manželstva, je viazaná na právnu existenciu manželstva a zaniká spolu s jeho zánikom zo zákonných dôvodov. Zásadne teda trvá počas celého trvania manželstva. Uplatňovanie tejto vyživovacej povinnosti je medzi manželmi možné aj v prípadoch, keď sú obaja zárobkovo činní, schopní zabezpečiť svoje osobné potreby, v dôsledku oddeleného hospodárenia však medzi nimi vznikla disproporcia v ich celkovej životnej úrovni.
26. Vychádzajúc z vyššie uvedených hmotnoprávnych ustanovení a výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrhu navrhovateľky je možné čiastočne vyhovieť.
27. V konaní bolo zistené, že účastníci konania sú manželia, ktorí nežijú v spoločnej domácnosti, rozhodnutie o rozvode manželstva doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť.
28. V prvom rade pri rozhodovaní o výživnom je potrebné zohľadniť aj to, aké sú možnosti oprávnenej osoby, ktorá nie je zamestnaná, či je to jej zavinením alebo či tento stav je daný objektívne. Nie je teda rozhodujúci reálny príjem navrhovateľky, ale to, aký príjem by mohla dosahovať.
29. Súd mal preukázané, že navrhovateľka študuje, pripravuje sa na budúce povolanie, z ktorého dôvodu nie je riadne zamestnaná, a ktorá skutočnosť nebola v konaní ani sporná. Súd pritom zohľadnil aj starostlivosť matky o spoločné nezaopatrené dieťa vo veku do 3 rokov, preto nie je možné od navrhovateľky požadovať, aby sa zamestnala.
30. Súd poukazuje na skutočnosť, že povinnosť uspokojovať potreby rodiny založenej manželstvom majú obidvaja rodičia, avšak pokiaľ ide o rozsah, táto povinnosť závisí od schopností, možností a majetkových pomerov každého z manželov. Neznamená teda mechanickú rovnosť a povinnosť každého manžela prispievať rovnakým dielom. Za uspokojovanie potrieb rodiny sa považuje aj osobná starostlivosť o dieťa a spoločnú domácnosť. Výkon tejto osobnej starostlivosti sa teda považuje za rovnocenný s poskytovaním hmotných, predovšetkým peňažných prostriedkov. Na osobnú starostlivosť o domácnosť a dieťa súd prihliada aj pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti medzi manželmi podľa § 71 Zákona o rodine. Súd je v danom prípade povinný, aj keď manželia nežijú v spoločnej domácnosti, zohľadniť starostlivosť navrhovateľky o jedno spoločné nezaopatrené dieťa, pričom nie je možné od navrhovateľky požadovať, aby sa zamestnala, a to vzhľadom na jej súčasné štúdium a prípravu na budúce povolanie.
31. Príjem navrhovateľky potom súd ustálil na sumu 330 Eur, ktorú sumu tvoria rodinné prídavky poberané navrhovateľkou na maloletého C. v sume cca 25 Eur, rodičovský príspevok v sume 270
Eur a štipendium v sume 30 - 40 Eur mesačne. Mesačné výdavky navrhovateľky predstavujú celkom 420 Eur (strava 100 Eur, hygiena 50 Eur, cestovné 100 Eur, bývanie 45 Eur, lieky 15 Eur, mobil 30 Eur, oblečenie 500 Eur/rok, obuv 300 Eur/rok, školné 60 Eur/rok, učebné pomôcky 100 Eur/rok). V súčasnosti sa jej výdavky zvýšili o sumu asi 100 Eur mesačne, a to z dôvodu crohnovej choroby, ktorú jej diagnostikovali približne pred dvomi mesiacmi. S výdavkami jej vypomáhajú rodičia, s ktorými žije v spoločnej domácnosti. Navrhovateľka má vyživovaciu povinnosť iba k maloletému C., pochádzajúcemu z manželstva účastníkov konania, na výživu ktorého jej povinný prispieval sumou 100 Eur mesačne, po rozhodnutí súdu vo výške 130 Eur mesačne.
32. Na druhej strane, pokiaľ ide o pomery povinného, súd zistil, že je v možnostiac a schopnostiach povinného dosahovať vyšší príjem ako povinný sám v konaní o rozvod manželstva a v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu manželstva deklaroval, preto súd vychádzal z priemernej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve v odbore murár a podobní pracovníci, pričom podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky čistá mzda v tomto odvetví činila 683 Eur a z tejto sumy aj súd pri určovaní výšky výživného vychádzal.
33. Pri určovaní výšky manželského výživného súd vychádzal z okolnosti podstatnej pre určenie výživného, a to najmä z príjmu oboch účastníkov. Obaja účastníci musia svoje výdavky prispôsobiť svojim príjmom a život nad svoje pomery súd nemôže zohľadňovať pri stanovení výšky výživného.
34. Nakoľko v prípade navrhovateľky jej príjem predstavuje sumu 330 Eur mesačne a u povinného by mohol predstavovať sumu 683 Eur mesačne, z uvedeného je zrejmé, že čisto vo finančnom vyjadrení je mesačný príjem povinného vyšší o 353 Eur. Na vyrovnanie rozdielnej životnej úrovne by mal povinný navrhovateľke uhradiť sumu približne 176,50 Eur mesačne a v prípade neexistencie ďalších vyživovacích povinností by súd stanovil výšku manželského výživného blížiacu sa uvedenej sume.
35. V zmysle ustálenej rozhodovacej praxe Krajského súdu v Trnave je dôvodné, aby povinná osoba mohla hradiť výživné vo vzťahu k nej oprávneným osobám v rozsahu 20 až 30 % jeho priemerného čistého mesačného príjmu, samozrejme s možnosťou rôznych modifikácií, najmä v závislosti na počte vyživovacích povinností či potrebách jednotlivých výživou oprávnených, ale aj povinných osôb. Výživné v rozsahu 30 % z priemerného čistého príjmu povinného tak predstavuje sumu 204,90 Eur, po zaokrúhlení 205 Eur. Nakoľko v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu bolo na maloletého určené výživné v sume 130 Eur mesačne, súd uložil povinnému povinnosť prispievať navrhovateľke na jej výživu sumou 75 Eur mesačne.
36. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľka sa v prevažnej miere stará o maloletého C., pochádzajúceho z manželstva účastníkov konania, pri určení výživného sa súd pohyboval uprostred uvedeného rozsahu, pričom zohľadnil aj tú skutočnosť, že navrhovateľka je študentkou a rovnako má zvýšené výdavky spojené so zdravotným stavom, ktorá skutočnosť nebola v konaní sporná. Ako súd už uviedol, v danom prípade tak 30 % z príjmu povinnej osoby predstavuje sumu 205 Eur. Nakoľko povinný je v súčasnej dobe zaviazaný povinnosťou uhrádzať výživné na maloletého na čas do rozvodu v sume 130 Eur, je potom v jeho schopnostiach hradiť navrhovateľke sumu 75 Eur mesačne ako manželské výživné (205 Eur - 130 Eur = 75 Eur).
37. Na platenie uvedenej sumy súd povinného vo výroku I. tohto rozsudku aj zaviazal, a to s účinnosťou odo dňa podania návrhu, t. j. 23. 11. 2020, a vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľky vo výroku III. rozsudku ako nedôvodný zamietol.
38. Vzhľadom na určenie výživného súd zároveň vo výroku II. rozsudku rozhodol aj o dlžnom výživnom za obdobie od 23. 11. 2020 do 31. 05. 2021, ktoré predstavuje sumu vo výške 470 Eur (pomerná časť za 8 dní mesiaca november 2020 činí 253,27 Eur (75 Eur : 30 dní = 2,50 Eur/1 deň; 8 dní x 2,50 Eur = 20 Eur) + 450 Eur (12/2020 až 5/2021, t. j. 6 mesiacov x 75 Eur)).
39. S prihliadnutím na výšku dlžného výživného súd povolil povinnému dlh na zročnom výživnom splatiť v splátkach s tým, že v prípade omeškania sa s plnením čo i len jednej splátky, stane sa splatným celý dlh. Výšku splátok súd určil tak, aby nedoplatok zo strany povinného bol uhradený v primeranom čase (najneskôr v súdnej praxi ustálenej dobe 3 roky od právoplatnosti rozhodnutia), pričom v prípade omeškania sa s plnením čo i len jednej splátky dôjde k strate výhody splátok. Platením nedoplatku v
splátkach bude zároveň zabezpečený vyšší mesačný príjem výživného na manželku po určitý čas, čo je viac na prospech ako jednorazovo vyplatená suma.
40. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
41. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
42. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd v zmysle § 52 CMP, keď vo výroku IV. rozsudku rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. CMP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava.
Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.