Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Ek-480-2020.pdf
PDF · 100.03 KB
Case nature
Subarea
2Ek/480/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného Y.. P. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/X, XXX XX W. - Z., právne zastúpený JUDr. Jozefom Mišlinom, advokátom, Južná trieda 1545ú9, 074 00 Košice - Juh proti povinnému Stavebné bytové družstvo II. Košice, so sídlom Bardejovská 3, 040 11 Košice, IČO 00 171 204, právne zastúpený JUDr. Gabrielou Jablonskou, advokátkou, Letná 47, 040 01 Košice, o vymoženie 10.000,- eur s prísl., vedenom súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Dulinom, Exekútorský úrad Michalovce, Ľudovíta Štúra 12, 071 01 Michalovce, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 2Ek/480/2020 zo dňa 29.09.2020 takto
rozhodol:
I. Sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 2Ek/480/2020 zo dňa 29.09.2020 z a m i e t a.
II. Návrh povinného na prerušenie konania z a m i e t a.
III. Oprávnený m á n á r o k voči povinnému na náhradu trov exekučného konania v súvislosti so sťažnosťou povinného vo výške 146,14 eur.
odôvodnenie:
1. V právnej veci účastníkov tunajší súd uznesením sp. zn. 2Ek/480/2020 zo dňa 29.09.2020, ktoré vydal vyšší súdny úradník, návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, povinnému nárok na náhradu trov exekúcie nepriznal a oprávnenému priznal nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 145,89 eur.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že odvolací súd zmenil rozhodnutie prvostupňového súdu a jeho rozhodnutie záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, z toho dôvodu podal voči rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. 1Co/364/2018 zo dňa 25.09.2019 dovolanie a žiadosť o odklad vykonateľnosti rozhodnutia. Svoje dovolanie odôvodnil najmä tým, že v danom prípade je vylúčené využitie antidiskriminačného zákona. Povinný ďalej uviedol, že sa v celom rozsahu stotožnil aj s právnym posúdením veci prvostupňovým súdom, ktorý návrh oprávneného zamietol pre stanovenie výšky nemajetkovej ujmy, kde absentuje jej riadne zdôvodnenie, z ktorého by vyplývalo, že rozhodnutie súdu nie je svojvoľné, ale má oporu vo vykonanom dokazovaní, t. j. že je preskúmateľné. Ďalej povinný poukázal, že na základe vyššie uvedených skutočností navrhol dovolaciemu súdu, aby zmenil rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. 1Co/364/2018 zo dňa 25.09.2019 vo veci odvolania oprávneného proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 27.40.2018 č. k. 16C/39/2013-518 tak, že rozsudok Okresného súdu Košice II zo dňa 27.04.2018 č. k. 16C/39/2013-518 potvrdzuje ako vecne aj právne správny. Ako dôkaz predložil súdu dovolanie a návrh povinného na odklad vykonateľnosti rozsudku KS v Košiciach, výzvu na uhradenie súdneho poplatku za podané dovolanie povinného. Ďalej poukázal na to, že listom zo dňa 14.02.2020 sa oprávnený obrátil na povinného s tým, aby sumu 10.000,- eur poukázal na číslo účtu uvedené v podaní. Ako dôkaz predložil výzvu oprávneného, stanovisko
povinného. Povinný predpokladá, že z dôvodu mimoriadnej situácie vyhlásenej Vládou SR, o odklade vykonateľnosti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. 1Co/364/2018 zo dňa 25.09.2019 dovolací súd do dnešného dňa nerozhodol. Povinný konštatoval, že ak by však súdny exekútor v exekúcii pokračoval a dovolací súd by odklad povolil, nedal by sa zvrátiť stav po uspokojení pohľadávky oprávneného v tejto exekúcii a povinný by sa musel iným spôsobom domáhať vrátenia sumy vymoženej v prospech oprávneného a v neprospech povinného. Uvedenú skutočnosť považuje povinný za inú skutočnosť, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu. Na záver uviedol, že návrh na zastavenie exekúcie má odkladný účinok a ak procesný úkon má odkladný účinok, rozumejú sa tým účinky odkladu s blokovaním. Nadväzne povinný konštatoval, že je na mieste, aby do doby pokiaľ súd nerozhodne o vykonateľnosti rozsudku, exekúcia nebola vedená. Tvrdí, že je na mieste, aby do doby pokiaľ súd nerozhodne o vykonateľnosti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. 1Co/364/2018 zo dňa 25.09.2019 exekúcia nebola vedená. Navrhol preto súdu, aby exekúciu zastavil a povinnému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 145,89 eur.
3. Oprávnený so zastavením exekúcie nesúhlasil z dôvodu, že exekučný titul - rozsudok Krajského súdu v Košiciach vo veci z 25.09.2019 je právoplatný a vykonateľný. Krajský súd v Košiciach exekučným titulom v celom rozsahu rozhodol v súlade s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. 471/2011-66, ktorým vo veci rozhodol a v súlade rozhodnutiami Európskeho sudu pre ľudské práva. Preto podanie mimoriadneho opravného prostriedku proti exekučnému titulu dovolania a tiež návrhu na odklad jeho vykonateľnosti nie je odôvodnený. Ďalej uviedol, že podanie mimoriadneho opravného prostriedku proti exekučnému titulu dovolania a tiež návrh na odklad jeho vykonateľnosti nie sú iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu Nie sú tu ani okolnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku a exekučný titul ani nebol zrušený. Oprávnený tvrdí, že v súčasnom štádiu konania o mimoriadnom opravnom prostriedku proti exekučnému titulu, je rozsudok Krajského súdu v Košiciach vo veci z 25.09.2019 naďalej právoplatným a vykonateľným exekučným titulom spôsobilým byť podkladom pre vykonanie exekúcie. Aj podľa judikatúry slovenských súdov podanie mimoriadneho opravného prostriedku nemá samo osebe vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť exekučného titulu. Oprávnený tvrdí, že úkon podania mimoriadneho opravného prostriedku nie je možné akceptovať ako skutočnosť, na základe ktorej možno očakávať zastavenie exekúcie. S poukazom na uvedené navrhol návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietnuť a nahradiť oprávnenému trovy konania v sume vo výške 145, 89 eur.
4. Následne vyšší súdny úradník konštatoval, že exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Každý exekučný titul sa vyznačuje formálnou i materiálnou právoplatnosťou. Formálna právoplatnosť vykonávaného rozhodnutia znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi, na ktorých sa právoplatnosť vzťahuje, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku, o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Formálna právoplatnosť sa považuje za bezvýnimočnú, čo znamená, že rozhodnutie buď je alebo nie je napadnuteľné opravnými prostriedkami, materiálna právoplatnosť sa vyznačuje väčšou flexibilitou. Jediným exekučným titulom, ktorý môže exekučný súd preskúmať po hmotnoprávnej stránke, teda aj z materiálnej právoplatnosti, je rozhodcovský rozsudok. Ostatné exekučné tituly môže exekučný súd skúmať len z formálnej stránky.
5. Hlavným dôvodom (dôkazné bremeno je výlučne na povinnom) podania návrhu na zastavenie exekúcie povinným je podanie dovolania proti exekučnému titulu a návrh na odklad vykonateľnosti predmetného rozhodnutia. Exekučný súd však nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučných titulov, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaných v základnom konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť). Obsahom týchto rozhodnutí je viazaný a musí z nich vychádzať, prípadné vady základného konania (aj vtedy, ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To teda znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20 Cdo 1940/2008). Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia. Podanie dovolania nemá samo
osebe žiaden vplyv na vykonateľnosť a právoplatnosť exekučného titulu. Samotné dovolanie nemá suspenzívny účinok a teda podanie dovolania nezakladá odklad vykonateľnosti ex offo. Táto skutočnosť nastáva len v prípade, že dovolací súd na návrh odloží vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, ak sú tu dôvody osobitného zreteľa. Súd uviedol, že z platného právneho poriadku vyplýva, že do vykonateľnosti rozhodnutia pri jeho napadnutí mimoriadnym opravným prostriedkom môže byť primárne zasiahnuté len tými orgánmi, ktoré o uvedených prostriedkoch nápravy konajú a rozhodujú. V tomto prípade ide o najvyšší súd, ktorý má rozhodnúť o dovolaní a zároveň môže odložiť vykonateľnosť, čo povinný navrhol. Aj keby povinný predložil súdu právoplatné rozhodnutie o odklade vykonateľnosti rozhodnutia (exekučného titulu), súd by pri ďalšom postupe musel prihliadať aj na to, že odklad vykonateľnosti má len dočasný charakter. Z uvedeného to nie je dôvod na zastavenie predmetnej exekúcie.
6. Súd zdôraznil, že vo vzťahu k vykonateľnému exekučného titulu, pokiaľ ide o odklad jeho vykonateľnosti, je potrebné rozlišovať medzi právoplatným rozhodnutím súdu o odklade vykonateľnosti exekučného titulu a právoplatným rozhodnutím súdu o zrušení exekučného titulu. Vykonateľný exekučný titul je základným predpokladom exekúcie, ktorý musí byť daný počas celého exekučného konania. Právoplatné rozhodnutie súdu o odklade vykonateľnosti exekučného titulu je dôvodom odkladu exekúcie v zmysle § 61h ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, avšak nie je žiadnym z dôvodov na jej zastavenie v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Dôvodom na zastavenie exekúcie je až prípadné právoplatné rozhodnutie súdu o zrušení exekučného titulu. V porovnaní s tým je odklad exekúcie dočasným oddialením výkonu exekúcie, ktorý môže ale nemusí vyústiť do skončenia exekúcie. Súd ešte pre úplnosť dodal, že jedným zo základných predpokladov, aby bolo možné na základe rozhodnutia predloženého oprávneným viesť exekúciu, je samotná existencia rozhodnutia, t. j. vykonateľné rozhodnutie. Legitímny a zákonný dôvod na vykonávanie exekúcie v prospech oprávneného proti povinnému by odpadol v prípade zrušenia exekučného titulu. Vzhľadom na skutočnosť, že súd pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie nezistil žiadny zo zákonných dôvodov na zastavenie exekúcie a teda exekúcia sa má vykonať na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, v súlade s § 61l ods. 3 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie zamietol, povinnému nárok na náhradu trov exekúcie nepriznal a oprávnenému priznal nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 145,89 eur.
7. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil citujúc ust. § 61k ods. 1, § 61l ods. 1, § 61l ods. 2, § 61l ods. 3, § 199a ods. 2, § 199b a § 199d ods. 2 Exekučného poriadku a § 444 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
8. Proti tomuto uzneseniu podal povinný prostredníctvom právnej zástupkyne v zákonnej lehote sťažnosť, v ktorej uviedol, že majú za to, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a preto podľa CSP je jeho rozhodnutie vo veci predčasné. Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. 1Co/364/2018 zo dňa 25.09.2019 vo veci odvolania oprávneného proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 27.04.2018 č. k. 16C/39/2013-518 odvolací súd rozhodol tak, že rozsudok Okresného súdu Košice II zo dňa 27.4.2018 č. k. 16C/39/2013-518 zmenil a povinného zaviazal uhradiť oprávnenému sumu 10.000,- €. Voči rozhodnutiu odvolacieho Krajského súdu v Košiciach č. 1Co/364/2018 zo dňa 25.09.2019 podal povinný dovolanie s návrhom na odklad vykonateľnosti právoplatného rozsudku KS v Košiciach č. 1Co/364/2018 zo dňa 25.09.2019. Do dňa vydania upovedomenia o začatí exekúcie nebolo o návrhu povinného odložiť vykonateľnosť právoplatného rozhodnutia odvolacieho Krajského súdu v Košiciach č. 1Co/364/2018 zo dňa 25.09.2019 rozhodnuté. Okresný súd Banská Bystrica vo svojom uznesení o odmietnutí návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že nie je oprávnený skúmať oprávnenosť podaného dovolania. Mal teda konanie prerušiť, a to vzhľadom na povinným citované ust. § 200 Exekučného poriadku a § 162 ods. 1 písm. a) a § 162 ods. 2 CSP. Súd však v tomto konaní takto nepostupoval. Konanie neprerušil a nepočkal do rozhodnutia NS SR o odklade vykonateľnosti právoplatného rozhodnutia, ktorý je v tomto konaní exekučným titulom. Týmto nesprávnym procesným postupom znemožnil povinnému, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Navrhujú preto odvolaciemu súdu, aby uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. 2Ek/480/2020 zo dňa 29.09.2020 zmenil tak, že konanie prerušuje, a to až do doby rozhodnutia Najvyššieho súdu SR o povolení odkladu vykonateľnosti právoplatného rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach č. 1Co/364/2018 zo dňa 25.09.2019.
9. Oprávnený vo vyjadrení k sťažnosti povinného podanom prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že exekučný titul rozsudok Krajského súdu v Košiciach vo veci z 25.09.2019 je právoplatný a
vykonateľný. Krajský súd v Košiciach exekučným titulom v celom rozsahu rozhodol v súlade s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ÚS 471/2011-66, ktorým vo veci rozhodoval a tiež v súlade s rozhodnutiami Európskeho súdu pre ľudské práva. Preto podanie mimoriadneho opravného prostriedku proti exekučnému titulu dovolania a tiež návrhu na odklad jeho vykonateľnosti nebol a nie je odôvodnený. Podanie mimoriadneho opravného prostriedku proti exekučnému titulu - dovolania a tiež návrhu na odklad jeho vykonateľnosti nie sú iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Nie sú tu ani okolnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku a exekučný titul ani nebol zrušený. Rozsudok Krajského súdu v Košiciach vo veci z 25.09.2019 je právoplatným a vykonateľným exekučným titulom spôsobilým byť podkladom pre vykonanie exekúcie. Aj podľa judikatúry slovenských súdov podanie mimoriadneho opravného prostriedku nemá samo osebe vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť exekučného titulu. Úkon podania mimoriadneho opravného prostriedku nie je možné akceptovať ako skutočnosť, na základe ktorej možno očakávať zastavenie exekúcie. Preto oprávnený má za to, že rozhodnutie súdu bolo a aj naďalej je správne a zákonné. Námietka povinného, že súd mal použiť ustanovenia CSP a konanie do rozhodnutia Najvyššieho súdu SR o návrhu na odklad vykonateľnosti rozsudku Krajského súdu v Košiciach vo veci z 25.09.2019 prerušiť, nemala a nemá oporu v zákone, pretože Exekučný poriadok ustanovuje ako má súd v takom prípade postupovať následne rozhodnúť. Po podaní sťažnosti povinného proti uzneseniu súdu z 29.09.2020, ktorým súd zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie, Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 5 Cdo 81/2020 zo dňa 26.10.2020 dovolanie povinného zamietol, čím potvrdil, že rozsudok Krajského súdu v Košiciach vo veci z 25.09.2019 bol v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným a stále aj je v celom rozsahu právoplatný a vykonateľný. S poukazom na uvedené týmto oprávnený navrhuje, aby súd zamietol sťažnosť povinného proti uzneseniu súdu z 29.09.2020, ktorým zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie a zároveň aby povinnému uložil aj povinnosť nahradiť oprávnenému trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia za úkon právnej služby - písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej, t. j. vyjadrenia sa oprávneného k sťažnosti povinného v sume spolu 146,14 eur.
10. Podľa § 200 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
11. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.
12. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
13. Podľa § 239 ods. 1 a 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
14. Podľa § 243 CSP v sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.
15. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
16. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
17. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
18. Podľa § 162 ods. 1 písm. a) CSP súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť.
19. Podľa § 162 ods. 3 CSP o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.
20. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná. Súd v rozhodnutí vydanom vyšším súdnym úradníkom v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Keďže ani v priebehu konania o sťažnosti sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, súd musel sťažnosť povinného ako nedôvodnú zamietnuť a sudca sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Povinný v sťažnosti zopakoval len ten istý argument (podanie dovolania s návrhom na odklad vykonateľnosti), ktorý uviedol v návrhu na zastavenie exekúcie a teda neuviedol žiadne skutočnosti predstavujúce právnu vadu napadnutého rozhodnutia, ktorým súd zamietol jeho návrh na zastavenie exekúcie, t. j. neuviedol žiadne dôvody (tvrdenia podložené príslušnými dôkaznými prostriedkami), v dôsledku ktorých považuje napadnuté uznesenie za nesprávne.
21. Napriek vyššie uvedenému a zneniu cit. ust. § 202 ods. 2 Exekučného poriadku súd k veci ešte uvádza, že v predmetnej veci zo strany povinného nedošlo k dobrovoľnému uspokojeniu pohľadávky oprávneného priznanej právoplatným a vykonateľným súdnym rozhodnutím a oprávnený bol oprávnený pristúpiť k nútenému výkonu rozhodnutia. Samotné podanie dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku nemá vplyv na prebiehajúce exekučné konanie, ktoré je vedené na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorý nebol zrušený, ani zmenený. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 60/2004 zo dňa 19.05.2004, v zmysle ktorého: „Podanie mimoriadneho opravného prostriedku nemá samo osebe vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosti exekučného titulu.“ a ktorým sa Ústavný súd v rovine princípu legality podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy zhodol, že nižšiemu súdu neprislúcha judikovať to, o čom koná a rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky. Podanie dovolania s návrhom na odklad vykonateľnosti exekučného titulu teda nijakým spôsobom nezasahuje do existentnosti judikovaného nároku. Takýto vplyv na exekúciu má len jedine právoplatný výsledok konania o mimoriadnom opravnom prostriedku, ktorým bolo vyhovené podávateľovi tohto procesného úkonu. Podaním dovolania s návrhom na odklad vykonateľnosti nemožno očakávať, že mu bude vyhovené, byť akokoľvek subjektívne sa to môže zdať povinnému. Prijatie názoru povinného, že podaním dovolania možno očakávať zastavenie exekúcie v dôsledku zrušenia alebo zmeny exekučného titulu, by nútilo exekučný súd zaoberať sa otázkou rozhodnutia vydaného v inom konaní, resp. zaoberať sa otázkou, na ktorú nemá kompetenciu, keďže úlohou exekučného konania nie je opätovné riešenie sporov, resp. prieskum právoplatných rozhodnutí, ale nútený výkon nárokov priznaných právoplatnými a vykonateľnými exekučnými titulmi. Vzhľadom na uvedené rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka nie je predčasné a správne v napadnutom uznesení uviedol, že podanie dovolania nemá samo osebe žiaden vplyv na vykonateľnosť a právoplatnosť exekučného titulu.
22. S poukazom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia a sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 2Ek/480/2020 zo dňa 29.09.2020 zamietol.
23. Pokiaľ povinný v sťažnostnom petite podal návrh na prerušenie konania s poukazom na § 200 Exekučného poriadku v spojení s § 162 ods. 1 písm. a) CSP, keď svoj návrh odôvodnil tým, že súd má počkať do rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o odklade vykonateľnosti exekučného titulu, exekučný súd k obligatórnemu prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) CSP uvádza, že využitie tohto inštitútu je na mieste len v prípade, ak ide o otázky, ktoré exekučný súd nie je oprávnený v exekučnom konaní riešiť, pričom túto prejudicialitu je potrebné vykladať v intenciách § 193 CSP. Pokiaľ povinný žiadal konanie prerušiť až do rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o odklade vykonateľnosti exekučného titulu, tak vzhľadom na to, že sa nejedná o žiadnu predbežnú otázku, rozhodnutím o ktorej by bol exekučný súd viazaný v zmysle § 193 CSP, nie je daný dôvod na prerušenie exekučného konania. Súčasne súd prihliadol na to, že Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 5Cdo/81/2020 zo dňa 26.10.2020 dovolanie povinného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 25. septembra 2019 sp. zn. 1 Co 364/2018 odmietol, čím rozhodol aj o návrhu povinného na odklad vykonateľnosti exekučného titulu, ktorý odmietnutím dovolania de facto nepovolil. Preto súd
návrh povinného na prerušenie exekučného konania podľa § 162 ods. 3 CSP per analogiam v spojení s § 200 Exekučného poriadku zamietol v rozhodnutí, ktorým rozhodol aj o podanej sťažnosti vo veci sporu ohľadom zastavenia exekúcie. Keďže sudca o podanom návrhu rozhodol, je o návrhu povinného v celom rozsahu rozhodnuté. Zároveň súd len dodáva, že v zmysle právnej úpravy pokiaľ súd návrh na prerušenie konania zamietne, je takéto rozhodnutie súčasťou meritórneho rozhodnutia. V exekučnom konaní je vo veci prejednania sporu o dôvodnosť exekúcie rozhodnuté v prípade podania sťažnosti až rozhodnutím sudcu v sťažnostnom konaní.
24. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
25. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
26. Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.
27. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
28. Súd v zmysle § 199a ods. 1 Exekučného poriadku priznal oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s jeho vyjadrením k sťažnosti povinného proti uzneseniu sp. zn. 2Ek/480/2020 zo dňa 29.09.2020 spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby písomné podanie na súd - vyjadrenie k sťažnosti vo výške 135,27 eur a k tomu prináležiaci režijný paušál vo výške 10,87 eur, spolu suma 146,14 eur. Po právoplatnosti tohto uznesenia súd vydá dodatok k poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.