Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5To-6-2021.pdf
PDF · 99.19 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/6/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr. Mariána Mačuru a JUDr. Vladimíra Monoka na verejnom zasadnutí konanom dňa 28.04.2021 v Prešove, jednomyseľne takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. poriadku na podklade odvolania obžalovaného F. B. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 8T/74/2020 zo dňa 25.01.2021 v celom rozsahu.
Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku
obžalovaného F. B. - nar. XX.XX.XXXX v X., trvale bytom L. Q. XXXX/XX, X., t. č. vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS Prešov od 03.05.2020,
u z n á v a v i n n ý m , ž e
- dňa 03.05.2020 v čase okolo 21:30 hod. prišiel k bytu č. 1, ktorý sa nachádza na území na adrese X., ul. XX. augusta č. XXX/XX, vošiel cez neuzamknuté dvere do bytu, bez súhlasu majiteľa bytu A. E., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom X., ul. XX. augusta č. XXX/XX, ktorý sa v tom čase v byte nachádzal, kde A. E. uviedol, aby z bytu odišiel, kde F. B. to odmietol, začal vulgárne nadávať a strčil do A. E., ktorý následkom toho spadol na zem, kde pri páde sa udrel o kuchynskú linku do hlavy, na zemi F. B. najmenej 10-krát kopol a udrel päsťou A. E. do hlavy, tela a do nôh, následne F. B. zobral do rúk čierny popolník v priemere 15 cm, ktorým udrel A. E. do hlavy vpravo, kde počas toho F. B. povedal, že ho zabije, kde týmto konaním vzbudil u A. E. dôvodnú obavu o život a zdravie a spôsobil mu zranenia pomliaždenie a odreninu čelovej oblasti vpravo s predpokladanou dobou liečenia do 3 - 5 dní,
t e d a
- neoprávnene vnikol do obydlia iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - násilím a inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu
t ý m s p á c h a l
- prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. d) Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zákona, za čo mu
u k l a d á
podľa § 194 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 4, § 37 písm. m), písm. h), § 41 ods. 1 Tr. zákona ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 28 (dvadsaťosem) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona ho pre účely výkonu trestu z a r a ď u j e do ústavu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému V. I. X., a. s., IČO: XX XXX XXX, so sídlom X. C. X, B. - mestská časť X. XXX XX, škodu vo výške 68,89 eur (šesťdesiat osem eur a osemdesiatdeväť centov).
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 8T/74/2020 zo dňa 25.01.2021 bol obžalovaný F. B. uznaný vinným zo zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zákona a § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zákona a na tom skutkovom základe, že
- dňa 03.05.2020 v čase okolo 21:30 hod. prišiel k bytu č. 1, ktorý sa nachádza na území na adrese X., ul. XX. augusta č. XXX/XX, vošiel cez neuzamknuté dvere do bytu, bez súhlasu majiteľa bytu A. E., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom X., ul. XX. augusta č. XXX/XX, ktorý sa v tom čase v byte nachádzal, kde A. E. uviedol, aby z bytu odišiel, kde F. B. to odmietol, začal vulgárne nadávať a strčil do A. E., ktorý následkom toho spadol na zem, kde pri páde sa udrel o kuchynskú linku do hlavy, na zemi F. B. najmenej 10-krát kopol a udrel päsťou A. E. do hlavy, tela a do nôh, následne F. B. zobral do rúk čierny popolník v priemere 15 cm, ktorým udrel A. E. do hlavy vpravo, kde počas toho F. B. povedal, že ho zabije, kde týmto konaním vzbudil u A. E. dôvodnú obavu o život a zdravie a spôsobil mu zranenia pomliaždenie a odreninu čelovej oblasti vpravo s predpokladanou dobou liečenia do 3 - 5 dní,
za čo mu bol podľa § 194 ods. 3 Tr. zákona s použitím § 37 písm. h), písm. m), § 38 ods. 2, ods. 4, § 41 ods. 1 Tr. zákona uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 56 mesiacov, pre výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Súčasne podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenej strane V. I. X., a. s., pobočka X., A. X, XXX XX X., IČO: XXXXXXXX, titulom náhrady nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť sumu vo výške 68.89 eur.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný M. B. ihneď po vyhlásení rozsudku proti výroku o vine, treste a náhrade škody. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že nie je pravdou, že poškodenému začal vulgárne nadávať a odmietol opustiť byt. Taktiež nie je pravdou, že by ho desať krát kopol a udrel päsťou do hlavy, tela a nôh, a ani to, aby poškodeného udrel popolníkom do hlavy. Poškodený má tendenciu a snahu skresľovať skutočnosti vo svoj prospech. Opätovne vyhlásil, že je nevinný a skutok nespáchal. V písomných dôvodoch odvolania podaných prostredníctvom obhajcu uviedol, že do bytu poškodeného sa nijako nedobíjal a vošiel spolu s P. B., ktorá u neho aj bývala, pričom poškodeného iba strkol zo stoličky. Mal za to, že takýto súhlas osoby oprávnenej užívať byt, vylučuje spáchanie trestného činu porušovania domovej slobody, a to aj napriek tomu, že užívateľ bytu nesúhlasí s prítomnosťou uvedenej osoby. Vychádzajúc zo znaleckého posudku F.. O., ktorý posudzoval poranenia poškodeného, vyslovil názor, že keby poškodeného kopal a udieral tak, ako je uvedené v skutkovej vete odsudzujúceho rozsudku, musel by mať tento vážnejšie zranenia, ktoré však zistené neboli. Keďže sa obžalobe nepodarilo preukázať všetky znaky skutkových podstát uvedených v obžalobe, okresný súd mal brať do úvahy aj zásadu v pochybnostiach prospech obvineného. Berúc do úvahy rozvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a sám rozhodol rozsudkom tak, že ho spod obžaloby oslobodí, pretože nebolo dokázané, že sa skutok stal.
Na podklade takto riadne a včas podaného odvolania obžalovaným ako osobou na to oprávnenou krajský súd, nezistiac dôvody zrušenia napadnutého rozsudku postupom podľa § 316 ods. 3 Tr. poriadku, v zmysle § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc pritom i na chyby odvolaním nevytýkané, pokiaľ by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1, a zistil, že odvolanie je dôvodné, avšak iba vo vzťahu ku právnej kvalifikácii skutku a identifikácii poškodeného.
Odvolací súd v prvom rade preskúmaval postup konajúceho súdu, ktorý predchádzal napadnutému rozsudku z hľadiska jeho legálnosti, pričom nezistil žiadne podstatné chyby v konaní. Obžalovaný mal totiž možnosť vyjadriť sa ku skutku kladenému mu za vinu a ku dôkazom vykonávaným na hlavnom pojednávaní, mal možnosť navrhovať vykonanie dôkazov a vyjadriť sa v rámci záverečnej reči a posledného slova aj k svojej nevine, pričom v konaní ho zastupoval súdom ustanovený obhajca, ktorý reálne uplatňoval práva obhajoby.
Na hlavnom pojednávaní boli konajúcim súdom vykonané dôkazy podľa pravidiel predpísaných procesným predpisom, preto o výsledky vykonaného dokazovania sa mohol konajúci súd opierať a mohol z nich vyvodzovať svoje skutkové závery, ktoré ustálil práve vo výroku o vine napadnutého rozsudku v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov ustanovenou v § 2 ods. 12 Tr. poriadku.
V dôvodoch svojho rozhodnutia okresný súd uviedol, ktoré konkrétne dôkazy vo veci vykonal, ktoré skutočnosti z vykonaných dôkazov vyplývali, ako aj to, na základe ktorých konkrétnych dôkazov svoje skutkové závery ustálil a prečo obrane obžalovaného neuveril.
S dôvodmi rozhodnutia súdu prvého stupňa sa krajský súd stotožňuje a v podrobnostiach na tieto odkazuje. Aj podľa jeho názoru bolo vykonanými dôkazmi nepochybne preukázané, že skutok tak, ako bol súdom prvého stupňa ustálený, sa stal a že tento skutok obžalovaný spáchal.
Len vzhľadom na podané odvolanie obžalovaným krajský súd stručne zhrňuje, že konajúci súd ustálil skutkové zistenia na podklade výpovedí poškodeného A. E., ale aj znaleckých posudkov a listinných dôkazov. Keďže podstatným dôkazom bola výpoveď poškodeného A. E., konajúci súd sa zaoberal jej hodnovernosťou a považoval ju za pravdivú aj preto, že vykonaným dokazovaním boli tvrdenia poškodeného objektivizované znaleckým posudkom F.. I. O., ale i nahrávkou jeho oznámenia o spáchaní skutku na linku 158.
Je faktom, že jediným priamym dôkazom preukazujúcim spáchanie skutku obž. M. B. bola práve výpoveď tohto svedka. Tak, ako konajúci súd, aj odvolací súd považuje tvrdenia svedka poškodeného M. B. za presvedčivé a hodnoverné. Je nutné súhlasiť so súdom prvého stupňa, že závery znaleckého posudku vypracovaného F.. I. O., znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie traumatológia, preukazujú, že zranenia poškodeného mohli vzniknúť spôsobom, ako ich popisuje poškodený K. E.. Okrem toho je potrebné uviesť, že skutok sa stal okolo 21:30 hod. 03.05.2020, pričom poškodený urobil oznámenie o skutku toho istého dňa o 21:43:34 hod., čo plynie z nahrávky oznámenia na tiesňovú linku 158. Z obsahu nahrávky jeho oznámenia ďalej vyplýva, že okolnosti, ktoré v nich uvádza, sú konzistentné s priebehom skutku ako ho popisoval v priebehu celého trestného konania vo všetkých svojich svedeckých výpovediach. Uvádzal v ňom mimo iné, že obžalovaný M. B. vošiel do bytu bez jeho dovolenia, že bol ním napadnutý, a že mu na hlavu hodil aj popolník. Z lekárskej správy lekára centrálneho príjmu - CP ambulancie úrazovej chirurgie Nemocnice Poprad, a. s, je ďalej zistiteľné, že poškodený K. E. ošetrujúcemu lekárovi uviedol, že bol napadnutý v byte a udretý popolníkom po hlave vpravo. Berúc do úvahy uvedené, možno, rovnako ako súd prvého stupňa, dôjsť k záveru, že výpoveď poškodeného o priebehu skutku je nielen v súlade s ďalšími vykonanými dôkazmi, ale tieto ju aj potvrdzujú. Skutočnosť, že poškodený K. E. urobil oznámenie o spáchaní skutku okamžite po tom, čo útok obžalovaného M. B. odznel, výrazným spôsobom znižuje predpoklad účelového a vymysleného obvinenia obžalovaného zo strany poškodeného.
Vo vzťahu k odvolacej námietke obžalovaného, že v prípade, ak by skutočne bola pravda, že by poškodeného kopal a bil päsťami ako to je popísané v skutkovej vete rozsudku, tak by boli na tele poškodeného zistené iné zranenia aké v skutočnosti utrpel, krajský súd uvádza, že z výpovede
poškodeného mimo iné plynie, že sa tento pred údermi bránil, a tak je prirodzené, že k výraznejším zraneniam nemuselo dôjsť.
Na základe vyššie rozvedených zistení a úvah z nich vyvodených odvolací súd uzavrel, že výrok o vine obsahuje skutkové okolnosti, ktoré korešpondujú výsledkom vykonaného dokazovania.
Konajúci súd konanie obžalovaného právne kvalifikoval ako zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zákona a § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zákona, pretože mal za to, že obžalovaný neoprávnene vnikol do obydlia iného a neoprávnene tam zotrval a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - násilím a voči chránenej osobe
- osobe vyššieho veku a inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu.
Okresný súd správne vyhodnotil, že skutok bol spáchaný násilím, čo zodpovedá zisteniam o použití kopov a údermi päsťami, vrátane použitia popolníka pri napadnutí poškodeného obžalovaným. Taktiež za správne je potrebné považovať i právne posúdenie konania, že išlo o neoprávnené vniknutie do obydlia iného, keďže obžalovaný vošiel do obydlia napriek priamemu zákazu jediného majiteľa bytu a jediného jeho oprávneného užívateľa a z neho napriek výzve poškodeného neodišiel. Svedkyňa P. B. síce bývala v byte a užívala ho, avšak len na základe ústneho súhlasu majiteľa bytu - poškodeného K. E., pričom uvedený súhlas nezakladá právo na užívanie bytu v zmysle Občianskeho zákonníka. Z uvedeného dôvodu preto odvolaciu námietku obžalovaného spočívajúcu v tvrdení, že obžalovaný vstúpil a zotrval v byte so súhlasom P. B., vyhodnotil krajský súd ako nedôvodnú.
Pochybil však okresný súd, keď uvedené konanie posúdil ako trestný čin spáchaný voči chránenej osobe
- osobe vyššieho veku.
Podľa § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zákona je chránenou osobou osoba vyššieho veku.
Podľa § 139 ods. 2 Tr. zákona sa ustanovenie odseku 1 nepoužije, ak trestný čin nebol spáchaný v súvislosti s postavením, stavom alebo vekom chránenej osoby.
Podľa § 127 ods. 3 Tr. zákona sa osobou vyššieho veku na účely tohto zákona rozumie osoba staršia ako šesťdesiat rokov.
V prvom rade považuje krajský súd za potrebné viesť, že skutková veta napadnutého rozsudku nezodpovedá tomu, aby bolo možné uvedené konanie posúdiť ako konanie spáchané v súvislosti s vekom chránenej osoby. Už uvedené zistenie viedlo krajský súd k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť v celom rozsahu a upraviť jeho právnu kvalifikáciu tak, aby zodpovedala ustáleným skutkovým zisteniam.
Navyše, pre úplnosť krajský súd uvádza, že v konaní ani nebolo žiadnym dôkazom preukázané, že by sa mal obžalovaný M. A. dopustiť skutku v súvislosti s vekom chránenej osoby, práve naopak. Motívom konania obžalovaného M. B. boli osobné spory medzi poškodeným K. E. a jeho priateľkou P. B., ktorej sa chcel „zastať“ pri hádke poškodeného s P. B.. Z uvedeného možno vyvodiť logický záver, že obžalovaný sa nedopustil žalovaných prečinov voči obžalovanému, z dôvodu, že išlo v ňom o zraniteľnú osobu, voči ktorej by bolo vykonanie týchto trestných činov ľahšie alebo aby túto okolnosť subjektívne spájal s menším odporom alebo slabšou odvetou poškodeného, prípadne umocnením účinku trestného činu voči poškodenému, alebo inou okolnosťou, ktorá zakladá alebo podporuje rozhodnutie páchateľa spáchať trestný čin voči danej osobe, ale že tak konal z osobných, výsostne subjektívnych dôvodov.
Berúc do úvahy konštatované bolo preto potrebné skutok posúdiť ako prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. d) Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zákona, pretože obžalovaný neoprávnene vnikol do obydlia iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - násilím a inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu.
Tieto nedostatky v právnom posúdení skutku viedli odvolací súd k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť postupom podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. poriadku v celom rozsahu. Keďže dokazovanie vykonané konajúcim súdom postačovalo pre rozhodnutie o vine, odvolací súd na jeho podklade upravil právne posúdenie skutku tak, aby zodpovedalo ustanoveniam Trestného zákona, na čo už bolo poukázané vyššie.
Konajúci súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu prihliadal na priťažujúce okolnosti, za ktoré považoval ukladanie trestu za viac trestných činov a skutočnosť, že obžalovaný bol už súdne trestaný. Pri prevahe priťažujúcich okolností za použitia sprísňovacieho ustanovenia § 38 ods. 4 Tr. zákona uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 56 mesiacov, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Uložený trest je trestom úhrnným v zmysle § 41 ods. 1 Tr. zákona, pretože odsudzoval páchateľa za dva trestné činy.
Odvolací súd sa stotožnil s priznaním priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Tr. zákona, t. j. že obžalovaný už bol dvakrát za trestný čin odsúdený. Tomuto zodpovedá zistenie plynúce z odpisu registra trestov, že obžalovaný M. B. bol pred spáchaním skutku odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Poprad sp. zn. 0T/145/2017 z 14.09.2017 k súhrnnému nepodmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní 28 mesiacov za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. d) Tr. zákona a iné a rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 4T/111/2016 zo dňa 28.02.2017 za prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zákona k podmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov na skúšobnú dobu v trvaní 20 mesiacov, výkon ktorého bol nariadený 13.02.2018.
Aj priznanú priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písm. h) Tr. zákona považoval odvolací súd za správne aplikovanú, a to so zreteľom na ukladanie úhrnného trestu podľa zásady ustanovenej v § 41 ods. 1 Tr. zákona.
Podľa § 41 ods. 1 Tr. zákona ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich.
V danom prípade súd odsudzoval páchateľa za dva trestné činy, a tak mu bolo potrebné uložiť úhrnný trest v zmysle ustanovenia § 41 ods. 1 Tr. zákona za trestný čin najprísnejšie trestný, ktorým je v danom prípade prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona s trestnou sadzbou odňatia slobody na jeden rok až na päť rokov.
Pri prevahe priťažujúcich okolností nad okolnosťami poľahčujúcimi prichádzalo do úvahy uloženie trestu v trestnej sadzbe upravenej podľa § 38 ods. 4 Tr. zákona, podľa ktorého sa zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, v rozmedzí od 28 mesiacov až 5 rokov.
Odvolací súd v rámci rozhodovania o ukladaní trestu prihliadal okrem už vyššie spomenutého aj na spôsob spáchania skutku, na motív jeho konania, na následky spáchaného trestného činu, ako aj na osobu obžalovaného a možnosti jeho nápravy.
Z odpisu registra trestov, ako aj z pripojených spisov Okresného súdu Poprad sp. zn. 0T/145/2017 a 4T/111/2016 bolo zistené, že obžalovaný M. B. už bol odsúdený za úmyselné trestné činy, pričom z výkonu uložených trestov odňatia slobody bol podmienečne prepustený uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 6PP/7/2019 z 10.09.2019 a bola mu určená skúšobná doba v trvaní 3 rokov. Z uvedeného plynie, že skutku sa dopustil v priebehu plynutia skúšobnej doby podmienečného prepustenia z predchádzajúceho výkonu trestu odňatia slobody, a to necelých šesť mesiacov po podmienečnom prepustení.
K osobe obžalovaného M. B. je potrebné uviesť, že ide o páchateľa, ktorý sa opakovane dopúšťa rôznorodej, prevažne úmyselnej trestnej činnosti, čo plynie z registra trestov, podľa ktorého má 8 záznamov; v 6 prípadoch sa naňho hľadí, ako keby odsúdený nebol. Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra vyplýva, že obžalovaný má v ňom vedené dva záznamy, oba za
priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, ktorých podstata spočívala vyhrážaním sa ujmou na zdraví, či bitkou, pričom v jednom prípade sa dopustil priestupku po jeho prepustení z výkonu trestu odňatia slobody. Z miesta bydliska je hodnotený všeobecne. Z uvedených zistení možno vyvodiť, že obžalovaný je osobou, ktorá nerešpektuje právne normy a opakovane ich porušuje. S prihliadnutím na uvedené za zákonný a primeraný trest považuje krajský súd trest odňatia slobody v trvaní 28 mesiacov.
Keďže obžalovaný M. B. pred spáchaním prerokúvaného skutku bol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin, pre účely výkonu uloženého trestu bol podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Odvolací súd po zrušení napadnutého rozsudku a po uznaní viny obžalovaného rozhodoval aj o náhrade škody. Poškodená V. zdravotná poisťovňa, a. s., si v prípravnom konaní riadne a včas uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 68,89 eur. Uvedená výška škody zodpovedá ohodnoteniu zdravotnej starostlivosti poskytnutej poškodenému, ktorý je poistencom poškodenej V. zdravotnej poisťovne, a. s. Z uvedeného dôvodu ho preto aj odvolací súd, tak ako súd prvého stupňa, obžalovaného na náhradu tejto škody podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku zaviazal.
To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd vyhovel odvolaniu obžalovaného, a pre chyby v napadnutom rozsudku tento zrušil a rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku. jednomyseľne
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.