Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_71S-8-2021.pdf
PDF · 78.8 KB
No categories available
71S/8/2021
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v právnej veci žalobcu: P. O., nar. XX. júla XXXX, bytom G. XX, XXXXX C., F., zast.: SUCHÝ & PARTNERS s. r. o., so sídlom Horná 13, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 52 826 791, proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica, Sládkovičova 25, 974 05 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ- HCP-BB2-145-001/2020-SK zo dňa 16. decembra 2020, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
rozhodol:
Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Dňa 2. marca 2021 bola Krajskému súdu v Banskej Bystrici prostredníctvom portálu ÚPVS podaná žaloba žalobcu, ktorou sa domáha preskúmania zákonnosti Rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP- BB2-145-001/2020-SK zo dňa 16. decembra 2020, ktorým žalovaný zmenil Rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Banská Bystrica č. PPZ-HCP-BB5-2370-015/2020-PP zo dňa 20. októbra 2020, ktorým sa žalobcovi zamietla jeho žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu podľa § 54 ods. 2 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tak, že vypustil citáciu „žiadosť o obnovenie prechodného pobytu“ a nahradil ju citáciou „žiadosť o udelenie dlhodobého pobytu.“
2. Žalobca v žalobe zároveň požiadal správny súd o priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Návrh odôvodnil tým, že žalobca vzhľadom na jeho podnikateľské aktivity v zahraničí musí vycestovať do zahraničia a realizovať medzinárodné obchody, ktoré sú aj v hospodárskom záujme Slovenskej republiky, avšak hrozí tu riziko, že s návratom domov, t. j. do Dudiniec, kde vlastní nehnuteľnosť, aj k svojej rodine (manželke a synovi), bude mať problém prejsť cez hraničné priechody, nakoľko nedisponuje dokladom o povolení pobytu cudzinca. Táto skutočnosť mu taktiež znemožňuje aj plnenie podnikateľských aktivít, nakoľko ako štatutárny orgán v spoločnostiach iNet LTD s. r. o., Infoland s. r. o. ako aj KOZAK LTD s. r. o. nemá možnosť elektronicky komunikovať s orgánmi štátnej správy cez portál www.slovensko.sk. Výkon jeho povinností ako konateľa spoločností aj vo vzťahu k správnym orgánom, bankám a podobne je značne sťažený, čo má za následok, že spoločnostiam týmto nekonaním žalobcu môže hroziť vznik značnej závažnej ujmy a hospodárskej škody.
3. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
4. Podľa § 185 SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok: a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
5. Podľa § 186 ods. 1, 2 SSP (1) nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. (2) Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.
6. Podľa § 187 ods. 3 SSP o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.
7. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
8. Správny súd v súlade s ustanovením § 187 ods. 3 SSP výzvou zo dňa 25. marca 2021 vyzval žalovaného, aby sa písomne vyjadril k obsahu žaloby a k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalovaný v písomnom vyjadrení uviedol, že nesúhlasí s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalovaný vzal do úvahy všetky podstatné okolnosti, predovšetkým tie, ktoré sa týkajú záverov SIS, a to, že činnosť žalobcu môže predstavovať riziko pre bezpečnosť štátu, t.j., že informácie obsiahnuté v utajovanej písomnosti svedčia o dôvodnom podozrení vo vzťahu k ohrozeniu bezpečnosti štátu. V danom prípade je teda podstatnou skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky, ktorý vyvstal z dôvodného podozrenia, že štátny príslušník tretej krajiny - žalobca pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu. V žiadnom prípade nie je možné nadradiť súkromný záujem jedinca, ktorý pramení či už z podnikateľskej činnosti alebo z jeho väzieb na území Slovenskej republiky nad bezpečnostný záujem štátu. Žalovaný má za to, že žalobcovi okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia nehrozí žiadna závažná ujma, hospodárska, finančná, či iný vážny nenapraviteľný následok. Návrh žalobcu o priznanie odkladného účinku, ako aj jeho tvrdenie, že bude mať problém prejsť cez hraničné priechody, nakoľko nedisponuje dokladom o povolení na pobyt, považuje žalovaný za účelové, nakoľko výkonom napadnutého rozhodnutia nevznikne žalobcovi ako konateľovi žiadna ujma, ani žiadna finančná škoda, pretože pri výkone konateľských oprávnení sa na chode svojich spoločností, v ktorých je zapísaný ako konateľ a spoločník, môže podieľať aj zo svojej domovskej krajiny - Ukrajiny, ktorá je jednou z najbližších krajín susediacich so Slovenskou republikou. Medzi krajinami je uplatňovaný bezvízový styk, takže nič nebráni jeho bezproblémovému cestovaniu na naše územie pre potreby výkonu podnikateľskej činnosti, podľa nevyhnutných potrieb. Slovenská republika s Ukrajinskou republikou uplatňuje bezvízový styk pre držiteľov biometrických pasov, takže cestovanie žalobcu v prípade akejkoľvek potreby dostaviť sa na územie Slovenskej republiky, pokiaľ by sa navrátil do domovskej krajiny, nie je ničím obmedzené. Bezvízový styk, ktorý sa s výnimkou Veľkej Británie a Írska vzťahuje na celú Európsku úniu a všetky krajiny patriace do Schengenského priestoru, umožňuje občanom Ukrajiny, ktorí sú držiteľmi biometrických pasov, cestovať bez víz na krátkodobý pobyt do 90 dní. Žalovaný zároveň uvádza, že preverovaním z dostupných zdrojov zistil, že žalobca je jediným konateľom iba v spoločnosti Infoland, s.r.o, avšak na chode a zastupovaní v spoločnostiach KOZAK LTD, s.r.o. a iNet LTD, s.r.o. sa spolupodieľa aj jeho manželka. Žalovaný zároveň zastáva názor, že žiadna objektívna skutočnosť nebráni tomu, aby sa žalobca a jeho rodina, aj napriek udelenému pobytu (všetci štátni príslušníci Ukrajiny) navrátili do domovského štátu a viedli v ňom plnohodnotný život. Ich rodnou krajinou je Ukrajina, v nej majú aj svoje rodinné väzby a korene. Vzhľadom na uvedené považuje žalovaný návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe za irelevantný. Žalovaný má jednoznačne za to, že žalobca nespĺňa ani jeden zo zákonných dôvodov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, pretože v súvislosti s účinkami rozhodnutia žalovaného mu nehrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda, či finančná škoda, taktiež žalobcovi nehrozí ani iný vážny nenapraviteľný následok. Žalovaný zároveň považuje za potrebné zdôrazniť, že žalobca sa môže za predpokladu splnenia určitých stanovených podmienok zdržiavať určité obdobie na území Slovenskej republiky a vykonávať svoje podnikateľské aktivity, prípadne
môže využiť inštitúty obchodného zastupovania, či už prostredníctvom Obchodného zákonníka alebo Občianskeho zákonníka. Žalovaný zároveň uvádza, že na základe vyššie uvedených skutočností je nepravdepodobné, aby žalobca utrpel majetkovú, či finančnú ujmu, nakoľko spoločnosti, ktorých je konateľom a taktiež spoločníkom, môžu naďalej bezproblémovo fungovať a prosperovať, nakoľko ich chod môže zabezpečovať aj naďalej, resp. jeho manželka, ktorá je taktiež konateľka spoločností. Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe je podľa žalovaného neodôvodnený, všeobecný a nespĺňajúci kritériá uvedené v § 185 SSP. Žalovaný preto navrhol, aby správny súd podľa § 188 SSP zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
9. Správny súd po oboznámení sa s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nezistil zákonný dôvod pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca neosvedčil skutočnosti, z ktorých by bolo zrejmé, že by mu v danom prípade okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe len všeobecne tvrdil, že mu hrozí riziko problémov pre prípad, že vycestuje do zahraničia a následne sa bude potrebovať vrátiť na územie Slovenskej republiky, nakoľko nedisponuje dokladom o povolení pobytu cudzinca. Žalobca taktiež len všeobecne tvrdil, že výkon jeho povinností ako konateľa obchodných spoločností je značne sťažený, keďže nedisponuje dokladom po povolení pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky a daným spoločnostiam tak môže hroziť vznik závažnej ujmy a hospodárskej škody. Žalobca však svoje všeobecné tvrdenia o možnej hroziacej škode, resp. ujme neosvedčil predložením žiadnych dôkazov, a teda jeho tvrdenia sú len v hypotetickej rovine. Žalobca vo svojom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol len veľmi všeobecným spôsobom to, aký následok mu môže hroziť. Žalobca v návrhu neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, z ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že výkon napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy by skutočne mohol mať za následok nenapraviteľnú ujmu na strane žalobcu. Žalobca tak neosvedčil, že ním uvedené negatívne následky skutočne hrozia a mali by konkrétne, nielen hypotetické dopady na podnikanie žalobcu a priznanie odkladného účinku správnej žalobe je opodstatnené.
10. Správny súd je oprávnený priznať správnej žalobe odkladný účinok len vtedy, ak následky uvedené v § 185 písm. a) SSP hrozia. Z toho vyplýva, že nestačí, ak žalobca tvrdí, že takéto následky hrozia, resp. môžu hroziť. Musí uviesť konkrétne rozhodné skutočnosti, z ktorých je možné dospieť k záveru, že tvrdený následok výkonu napadnutého rozhodnutia skutočne hrozí. V predmetnej veci žalobca vo svojom návrhu neuviedol také skutočnosti, z ktorých by bolo možné objektívne usúdiť, že výkon rozhodnutí žalovaného a orgánu verejnej správy prvého stupňa by malo taký dopad na žalobcu a jeho podnikateľské aktivity, ktorý by pre neho predstavoval závažnú ujmu, či značnú hospodársku, či finančnú škodu, či iný nenapraviteľný následok. Správny súd súčasne pri rozhodovaní prihliadol aj na argumentáciu žalovaného vo vyjadrení k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
11. Vzhľadom na to, že žalobca netvrdil a neosvedčil skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť že mu hrozí tvrdený následok, správny súd nezistil zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a preto návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP zamietol.
12. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).