Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_9CoCsp-2-2024.pdf
PDF · 70.74 KB
Case nature
Subarea
9CoCsp/2/2024
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalocu: Ahoj, a. s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 48 113 671, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanej: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX, D., zast. Advokátska kancelária KUHAJDA, s. r. o., so sídlom Karadžičova 47, Bratislava, IČO: 47 232 773, o zaplatenie 620,31 eura s príslušenstvom, o späťvzatí žaloby takto
rozhodol:
Odvolací súd späťvzatie žaloby n e p r i p ú š ť a .
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 20. novembra 2023 č. k. 15Csp/105/2022-185 zastavil konanie v časti istiny 100,- eur (výrok I.), vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok II.) a žalovanej priznal nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok III.). Dôvodom zastavenia konania bola tá skutočnosť, že žalobca vzal žalobu v časti splátok v sume 100,- eur späť pred prvým pojednávaním, preto nebol potrebný súhlas žalovanej. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol z dôvodu, že žalovaná mala vykonané všetky splátky za dané obdobie (s prihliadnutím na tú skutočnosť, že úver nebolo možné zosplatniť, ako aj s prihliadnutím na jeho bezúročnosť a bezpoplatkovosť). Žalovanej vznikol nárok na náhradu trov konania v zastavujúcej časti v rozsahu 16,13% a v zamietajúcej časti v rozsahu 83,87%, preto jej priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.
2. Žalobca po vydanom rozsudku súdu prvej inštancie doručil súdu dňa 20. 02. 2024 podanie, v ktorom vzal žalobu späť v celom rozsahu a náhradu trov konania si neuplatnil.
3. Žalovaná vo vyjadrení k späťvzatiu žaloby uviedla, že so späťvzatím žaloby nesúhlasí z vážnych dôvodov. Poukázala na rozhodnutie súdu prvej inštancie, v ktorom súd uviedol, že zo strany žalobcu ako dodávateľa došlo k porušeniu jeho povinností vyplývajúcich z osobitných právnych predpisov, úver sa považuje za bezúročný a bezpoplatkový a tiež, že nie je povinná vrátiť žalobcovi jednorazovo zvyšok poskytnutého úveru, ale je oprávnená pokračovať v jeho splácaní v zmysle dojednaných ustanovení v úverovej zmluve. Rozsudok má pre ňu ako spotrebiteľku veľký význam, pretože jej dáva záruku, že bude môcť pokračovať v mesačných splátkach až do dojednanej splatnosti, t.j. do 20. 09. 2027 bez obáv, že by žalobca požadoval od nej úhradu akýchkoľvek iných neoprávnených nárokov. Poukázala tiež na to, že žalobca pokračoval v súdnom konaní až do vyhlásenia rozsudku, pričom mal vedomosť, že svojim konaním porušil spotrebiteľské práva. Žiadala súd, aby späťvzatie žaloby nepripustil.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), zaoberajúci sa účinkami späťvzatia žaloby bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre rozhodnutie o pripustení späťvzatia v zmysle § 370 ods. 2 CSP.
5. Podľa § 370 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.
6. Podľa § 370 ods. 2 CSP súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.
7. Z dikcie citovaného ustanovenia § 370 ods. 1, 2 CSP je zrejmé, že disponovať s predmetom konania môže strana sporu nielen tým, že podá žalobu v zmysle ustanovenia § 131 CSP, ale aj tým, že podanú žalobu vezme účinne späť (sčasti alebo celkom). Urobiť tak môže nielen počas konania na súde prvej inštancie, ale aj po vydaní rozhodnutia, avšak len do tej doby, pokiaľ rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť. Ide o dispozíciu s konaním zo strany žalobcu voči súdu, ktorou prejavuje svoju vôľu, aby sa vo veci nekonalo a meritórne nerozhodovalo. Toto dispozičné právo obsahuje v sebe oprávnenie slobodne disponovať s hmotnými a procesnými právami v civilnom konaní. Vziať žalobu späť je možné počas odvolacej lehoty (resp. lehoty na podanie odporu) bez toho, aby muselo byť súčasne podané odvolanie a ak bolo podané odvolanie, tak kedykoľvek počas odvolacieho konania, najneskôr do právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie. O pripustení späťvzatia žaloby v tomto prípade rozhoduje odvolací súd. Ak späťvzatie žaloby pripustí, rozhodne zároveň o zrušení rozhodnutia súdu prvej inštancie a o zastavení konania. Vôľa žalobcu dosiahnuť zastavenie konania prostredníctvom inštitútu späťvzatia žaloby je však limitovaná dvoma skutočnosťami, a to nesúhlasom druhej procesnej strany so zastavením konania a existenciou vážnych dôvodov, pre ktoré konanie zastaviť nemožno. Dôkazné bremeno existencie takýchto vážnych dôvodov potom v konaní nesie žalovaný. Pokiaľ ide o vymedzenie pojmu vážne dôvody, zákon túto otázku nerieši, preto treba vychádzať z toho, že posudzovanie vážnosti dôvodov je výlučne vecou voľnej úvahy a hodnotiaceho úsudku súdu. Tie však nie sú svojvoľné, pretože súd pri posudzovaní závažnosti dôvodov berie na zreteľ jednotlivé skutkové okolnosti prípadu a povahu uplatňovaného nároku a hodnotí predovšetkým možné dôsledky zastavenia konania z hľadiska právneho a faktického stavu vzťahov medzi účastníkmi a dopad na postavenie účastníkov, najmä žalovaného, s prihliadnutím na mieru ohrozenia jeho práv a právom chránených záujmov (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22. septembra 2010 sp. zn. 4Cdo 136/2010).
8. V preskúmavanej veci bola žaloba vzatá späť v čase, keď už súd prvej inštancie meritórne rozhodol rozsudkom. Žalobca po rozhodnutí súdu prvej inštancie, do času, kým rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť, písomným podaním doručeným súdu dňa 20. 02. 2024 zobral celú svoju žalobu späť a žiadal konanie zastaviť. Žalovaná, ktorá mala vo veci úspech so späťvzatím žaloby nesúhlasila. Žalovaná je pritom v tomto konaní spotrebiteľkou a ide o spor s ochranou slabšej strany. Meritórne rozhodnutie súdu prvej inštancie žalovanej poskytuje ochranu v podobe možnosti splácať úver v mesačných splátkach a zároveň v tom, že súd v rozsudku vyslovil, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Odvolací súd preto dospel k záveru, že žalovanou uvádzané dôvody, pre ktoré so späťvzatím žaloby nesúhlasila, sú z tohto dôvodu vážne, preto odvolací súd späťvzatie žaloby nepripustil. Na záver odvolací súd ešte dodáva, že žalobca bol v rámci predbežného prejednania sporu vyzvaný súdom prvej inštancie na späťvzatie žaloby, avšak žalobca na výzvu súdu nereagoval.
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).