Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Co-13-2020.pdf
PDF · 152.22 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/13/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Olivera Kolenčíka a sudcov JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Borisa Minksa, v spore žalobcu: O. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX H., O. XX, zastúpený: Sidor a partneri, s. r. o., so sídlom Hlohovec, Železničná 4/A, IČO: 52 635 970, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s., 829 90 Bratislava, Mlynské nivy 1, IČO: 31 320 155, zastúpený: ČERNEJOVÁ & HRBEK, s. r. o., so sídlom Bratislava, Kýčerského 7, o zaplatenie 1.038 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 23. októbra 2019, č. k. 5C/15/2017-232, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalovanému voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Topoľčany (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) rozsudkom 23. októbra 2019, č. k. 5C/15/2017-232 žalobu zamietol a rozhodol, že žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením.
2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 52 ods. 1, 2, 3 a 4, § 53 ods. 1, 2, 3 a 5, § 43c ods. 1, 2, § 451 ods. 1, 2, § 457 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, § 9 ods. 1, 2, 5, § 11 ods. 1 písm. a/ a b/ zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
3. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že žalobca sa podanou žalobou proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 1.038 eur z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Žalobu zdôvodnil tým, že dňa 12. 10. 2012 žalobca uzatvoril so žalovaným Zmluvu/Žiadosť o aktiváciu bankomatky Quatro č. XXXXXXXX. Žalobca v zmluve vystupuje ako spotrebiteľ, keďže uzatvoril zmluvu ako fyzická osoba a pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Predmetná zmluva je tak spotrebiteľskou zmluvou podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Na žalobcu sa preto vzťahujú právne predpisy na ochranu spotrebiteľa. Podľa zákona o spotrebiteľských úveroch má spotrebiteľská zmluva v rámci ochrany a informovanosti spotrebiteľa obsahovať predpísané povinné náležitosti. Ich absencia alebo prípadný nesúlad spôsobujú sankcie podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. V súvislosti s uvedeným Zmluva obsahuje neprijateľne zmluvné podmienky, ktoré sú v rozpore s právnymi predpismi: Absencia hodnoty RPMN - žalovaný v zmluve neuviedol hodnotu RPMN, absencia poplatkov. Vo výpise z účtu žalobcu sú poplatky (náklady na vymáhanie po vyhl. okamžitej splatnosti, náklady z mandátnej správy pohľadávky, administratívny poplatok a mnohé ďalšie), ktoré nie sú v texte zmluvy dohodnuté a nijakým spôsobom nesúvisia s
poskytnutím úveru. Žalovaný tak požaduje poplatky, o ktorých existencii nemal žalobca vedomosť a neboli súčasťou textu zmluvy. Táto praktika nemôže požívať právnu ochranu s poukazom na § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Žalobca mal preto povinnosť uhradiť úver len do výšky istiny (reálne poskytnutej čiastky). Absencia rozdelenia splátky na istinu, úrok a poplatky - zákonodarca v ust. § 9 ods. 2 zákona exaktne stanovil veriteľom povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom úvere rozdeliť splátku na časti, ktorými sa bude samostatne uspokojovať istina, samostatne úrok a samostatne ďalšie poplatky, čo zákonodarca sankcionuje bezpoplatkovosťou a bezúročnosťou predmetného úveru. Absencia termínu konečnej splatnosti úveru. Termín konečnej splatnosti úveru v zmluve absentuje, a to aj napriek tomu, že žalovaný v indikatívnom výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov temer nečitateľným písmom určil obdobie splácania úveru, a to prostredníctvom vzorca, ktorý priemerný spotrebiteľ nemá šancu ani len analyzovať, nieto ešte vypočítať údaj absentujúci v zmluve. Absencia obdobia, v ktorom dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny - Žalovaný v čitateľnej časti zmluvy uvádza výšku štandardnej úrokovej sadzby úveru vyjadrenú percentuálne p. m., resp. p. a. V menej čitateľnej časti zmluvy však žalovaný uvádza, že štandardná úroková sadzba predstavuje variabilnú úrokovú sadzbu, ktorá je uvedená v Cenníku, a ktorú môže žalobca meniť v súlade s podmienkami uvedenými v obchodných podmienkach. Zákonodarca jasným a zrozumiteľným spôsobom v zmysle ust. § 9 ods. 2 stanovil povinnú náležitosť zmluvy v prípade, ak je odplata za poskytnutie úveru vyjadrená variabilnou úrokovou sadzbou. Aj napriek tejto, zákonodarcom vyžadovanej povinnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sporná Zmluva povinnú náležitosť v podobe obdobia, podmienok, a spôsobu vykonania zmeny variabilnej úrokovej sadzby neobsahuje, stručná informácia o existencii variabilnej úrokovej sadzby je uvedená na druhej strane zmluvy evidentne menším písmom, pričom žalovaný ani len neodkazuje na konkrétny bod Cenníka, v ktorom sa údajne tieto zákonodarcom požadované zmluvne náležitosti nachádzajú. V zmysle ust. § 11 ods. ods. 1 zákona absencia povinnej náležitosti v zmluve o spotrebiteľskom úvere v zmysle ust. § 9 ods. 2 zákona postihuje Zmluvu sankciou bezúročností a bezpoplatkovostí celého spotrebiteľského úveru. Na základe vyššie uvedeného je poskytnutý úver zo Zmluvy bezúročný a bez poplatkov. Žalobca mal tak povinnosť splatiť úver len do výšky istiny, teda sumy, ktorú reálne vyčerpal. Na základe výpisov čerpania je zrejmé, že žalobca celkovo čerpal finančné prostriedky vo výške 2.145 eur (navýšenie debetných transakcií je spôsobené zarátavaním rôznych poplatkov ako správa kartového účtu, náklady do vymáhanie okamžitej splatnosti a mnohé iné) a uhradil žalovanému celkovo sumu 3.183 eur čo znamená, že preplatil o sumu 1.038 eur. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je preukázané, že žalovaný sa prijímaním mesačného plnenia bezdôvodne obohatil na úkor majetku žalobcu, a to v celkovej výške 1.038 eur, čím naplnil základné znaky bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 451 Občianskeho zákonníka.
4. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril dňa 03. 05. 2017 okrem iného tak, že ich spoločnosť ako veriteľ uzavrela so žalobcom ako dlžníkom dňa 12.10.2012 Zmluvu o vydaní a používaní pôžičkovej karty - bankomatky Quatro č. XXXXXXXX. K prítomnosti údajov o RPMN, konečnej splatnosti, ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch, ktorých absenciu v zmluve žalobca namieta uviedol, že zmluvu o úvere netvorila len žiadosť, ktorej kópiu priložil žalobca ku svojej žalobe, ale všetky komponenty zmluvy o úvere
- konkrétne žiadosť, obchodné podmienky, cenník a potvrdzujúci list, v ktorých je uvedený aj indikatívny výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov (výpočet v žiadosti vychádza z počiatočných/navrhovaných údajov v zmluve), ročná úroková sadzba - nachádzajúca sa tak v žiadosti, ako i v potvrdzujúcom liste, a aj v cenníku a právnej súčasti/komponente zmluvy; úroková sadzba - v tomto prípade menená nebola, ostávala stále rovnaká (nemenila sa) - 22,80 % p.a., poplatky - niektoré uvedené v Žiadosti, všetky boli uvedené v cenníku, uplatňované v čase uzavretia zmluvy o úvere, priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov, ako i informácia o výške a splatnosti splátky úveru - údaj nachádzajúci sa tak v žiadosti, obchodných podmienkach, ako i v potvrdzujúcom liste, pričom v súlade so zákonom a existujúcou rozhodovacou praxou všeobecných súdov Slovenskej republiky ako i Súdneho dvora EÚ splátka úveru uvedená v zmluve o úvere jednou sumou v sebe zahŕňa jednotlivé zložky splátky úveru (istina, úroky). Z uvedeného je vzhľadom na povahu úveru ako revolvingu nie je možné vopred vypočítať ročnú percentuálnu mieru nákladov spojenú s revolvingovým úverom. Zmluvná dokumentácia preto obsahuje príkladný výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere. V súčasnosti už je rozhodovacou praxou všeobecných súdov ustálené, že v prípade revolvingového úveru (akým je i úver poskytnutý žalobcovi na základe zmluvy o úvere), nie je dosť dobre možné RPMN vopred v
zmluve uviesť, a preto postačuje uvedenie indikatívneho výpočtu. Napríklad podľa rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 27. 01. 2011, sp. zn. 6Co 95/2010, ,,RPMN predstavuje údaj dôležitý pre vyjadrenie nákladov na úver a spotrebiteľom pomáha tento údaj spoznať, aké všetky náklady budú spojené so spotrebiteľským úverom... Nie vždy je však možné tento údaj v zmluve uviesť, pretože pre jeho vyčíslenie je potrebné mať zastabilizované vstupné údaje o výške úveru, obdobie, splátky úveru a úroky s poplatkami“. Krajský súd v Prešove ďalej uvádza, že „revolvingový úver je však typický tým, že veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah tak môže fungovať neurčitú dobu, Krajského súdu v Trnave zo dňa 10. 12. 2013, sp. zn. 9Co/94/20l3: „Neuvedenie konkrétnej a presnej RPMN v zmluve o revolvingovom úvere vzhľadom na charakter revolvingového úveru nemôže mať za následok, že úver bude bezúročný a bez poplatkov, v zmluve o revolvingovom úvere je možné uviesť akúsi „vzorovú“ RPMN, ktorá by bola vypočítaná podľa „Ideálnych podmienok“ .... účelom uvádzania RPMN je umožniť spotrebiteľovi zistiť a porovnať výhodnosť jednotlivých produktov, pričom konkrétna RPMN potom závisí od ním zvoleného spôsobu čerpania úverového rámca.“ Za zmienku stojí i skutočnosť, že vo vyhláške Ministerstva financií SR č. 620/2007 Z. z., ktorá sa viaže k zákonu o spotrebiteľských úveroch (vykonáva ho) a ktorou sa ustanovoval vzor formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere je vo vysvetlivkách v položke 3C uvedené: „Uvádza sa hodnota RPMN pre ponúkaný spotrebiteľský úver vyčíslená na základe ponuky veriteľa alebo požiadaviek spotrebiteľa. Pri spotrebiteľskom úvere poskytovanom prostredníctvom kreditnej karty (revolvingového úveru), pri ktorom nie je možné určiť RPMN, sa riadok nevypĺňa. Je tak zrejmé, že uvedenie indikatívneho výpočtu RPMN je dlhodobo v Slovenskej republike akceptované.
5. Osobitne vo vzťahu ku konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru platí, že žalobca si s ich spoločnosťou dohodol v zmluve o úvere poskytnutie tzv. revolvingového úveru, ktorý je typický automaticky obnovovaným úverovým rámcom a vopred dohodnutým úverovým limitom, pričom pri jeho splácaní môže klient opakovane čerpať poskytnuté finančné prostriedky až do výšky tohto limitu. Klient je následne povinný splácať úver do okamihu jeho úplného uhradenia. Z uvedeného dôvodu sa presná konečná splatnosť tohto úveru ani doba trvania zmluvy nedá určiť, a preto si účastníci zmluvy o úvere dohodli v čl. X. bode 60 obchodných podmienok, že zmluva, ktorej súčasťou sú tieto obchodné podmienky, sa uzatvára na dobu neurčitú“. Pokiaľ ide o výhradu absencie obdobia, v ktorom dochádza vraj k zmene výšky údajnej variabilnej úrokovej sadzby, tu tvrdia, že k zmene úrokovej sadzby v danom prípade doteraz vôbec nikdy nedošlo a zjavne preto nespĺňa parametrické znaky variabilnej úrokovej sadzby, nie je navyše naviazaná na žiaden index ani referenčnú úrokovú sadzbu. Žalobcom citované ustanovenie zákona sa v súvislosti s kartovým produktom preto nepoužije.
6. Žalobca v žalobe uvádzal, že v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch musí zmluva o úvere obsahovať „výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“. S daným tvrdením ich spoločnosť bezo zvyšku súhlasí a jedným dychom dodáva, že táto zákonná náležitosť je v zmluve o úvere bezpochyby prítomná - v žiadosti, ako i v potvrdzujúcom liste; všetky informácie ohľadne splátok boli žalobcovi odovzdané a žalobca teda nepochybne vedel, ako má poskytnutý úver splácať (chce podanou žalobou snáď žalobca tvrdiť, že z textu zmluvy nevedel a nevie určiť koľko, kedy, komu a do kedy má splácať?).
7. Prvoinštančný súd konštatoval, že rozhodoval skorším rozsudkom zo dňa 25. 10. 2017, č. k. 5C/15/2017-72, ktorý bol uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 30. 01. 2019 č. k. 5Co/16/2018-131 zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
8. Po doplnení dokazovania, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu súd prvej inštancie zistil, že dňa 01. 10. 2012 žalobca vyplnil a podpísal Žiadosť o aktiváciu Bankomatky Quatro č. XXXXXXXX, ktorú následne zaslal žalovanému. Podľa vyjadrenia žalobcu mu bola doručená žiadosť o aktiváciu karty spolu s kartou, a keď podpísanú žiadosť zaslal žalovanému, tak mu bol zaslaný PIN kód ku karte. Podľa bodu 22 žiadosti, prijatím a schválením žiadosti zo strany banky sa táto žiadosť stáva Zmluvou o vydanie a používanie platobnej karty VÚB a.s.
9. Zo schválenia žiadosti o Bankomatku Quatro (Potvrdzujúci list) zo dňa 16. 10. 2012 žalovaným adresovanom žalobcovi vyplýva, že žalovaný oznámil žalobcovi, že žiadosť žalobcu o Bankomatku Quatro bola schválená, čím došlo k uzavretiu Zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty. Potvrdzujúci list je súčasťou zmluvy. Úverový rámec - 1.800 eur, štandardná mesačná splátka 60 eur, aktuálna mesačná úroková sadzba 1,90 %, aktuálna ročná úroková sadzba 22,80 %, úverové poistenie
Typ A, termíny splátok 1-15. deň v kalendárnom mesiaci, počet splátok je 47, prvá až predposledná splátka 60 eur, posledná splátka 27,26 eur, RPMN 26,35 %, celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom sú 987,26 eur, celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť je 2.787,26 eur.
10. Žalobca predsporovou výzvou zo dňa 09. 05. 2016 žiadal žalovaného o zaslanie aktuálneho stavu úveru žalobcu a vrátenie preplatku úveru, ktorý má charakter bezdôvodného obohatenia.
11. Z výpisu z Bankomatky Quatro žalobcu ku dňu 09. 01. 2017 vyplýva, že žalobca čerpal finančné prostriedky v celkovej sume - 2.145 eur a uhradil žalovanému celkom sumu 3.183 eur.
12. Poukazujúc na zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu zo dňa 30. 01. 2019, č. k. 5Co/16/2018-131 uviedol, že vzhľadom na charakter listín kontraktačného procesu medzi stranami sporu a časové súvislosti možno povedať, že žiadosť o aktiváciu Bankomatky Quatro bola ofertou žalobcu zo dňa 01. 10. 2012 adresovanou žalovanému. Ohľadne prijatia oferty žalovaným konštatuje súd splnenie podmienok pre uzavretie zmluvy medzi stranami sporu skutočnosťou akceptácie oferty zo strany žalovaného prejavenej tým, že zmluvu dňa 12. 10. 2012 podpísal a tým zavŕšil proces vzájomne zhodnej vôle subjektov právneho úkonu. Skutočnosť účinnosti prijatia návrhu - oferty žalovaným bola v tomto naplnená tým, že do dispozície žalobcu sa dostala informácia o krokoch akceptanta, ktorými súhlas s obsahom návrhu prejavil. Týmito krokmi bezpochyby mohla a bola skutočnosť zaslania PIN kódu ku karte, ktorá nemohla vzbudiť u adresáta tohto prejavu súhlasu s obsahom jeho návrhu akceptantom iný záver ako záver o uzavretí zmluvy akceptáciou návrhu akceptantom -žalobcom. Len platným PIN kódom sa žalobca dostal k podstate spôsobu čerpania úverového rámca, ktorý spôsob bol pre čerpanie určujúcim. Súd dospel k záveru, že predmetná zmluva bola uzavretá platne, pričom bol posudzovaný charakter listín kontraktačného procesu medzi stranami sporu a časové súvislosti (žiadosť čl. 35) ako oferta žalobcu zo dňa 01. 10. 2012 - žiadosť o aktiváciu Bankomatky Quatro a schválenie žiadosti (čl. 46) ako prijatie oferty žalovaným prejavenej tým, že zmluvu dňa 12. 10. 2012 podpísal, a tým zavŕšil proces vzájomne zhodnej vôle subjektov právneho úkonu.
13. V ďalšom postupe súd prvej inštancie hodnotil prostredníctvom spotrebiteľskej právnej ochrany dôvodnosť žaloby, či obsahuje predmetná zmluva zákonom požadované náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré sú vyžadované na platné a účinné uzavretie tohto typu spotrebiteľskej zmluvy (revolvingový úver). Je zrejmé, že vzťah medzi stranami sporu je spotrebiteľským vzťahom, keď medzi nimi bola uzavretá zmluva o revolvingovom úvere, keď žalobca čerpal prostredníctvom kreditnej karty od žalovaného finančné prostriedky. Žalobca má v konaní postavenie spotrebiteľa a žalovaný postavenie dodávateľa. Z predložených listinných dôkazov súd dospel k záveru, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahujú okrem ustanovení Obchodného zákonníka o úverových zmluvách aj ustanovenia § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka aj ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch č.129/2010 Z. z. platných v čase uzavretia úverovej zmluvy. V zmysle žiadosti žalobcu, ktorú adresoval žalovanému, mu boli poskytnuté finančné prostriedky, ktoré čerpal prostredníctvom platobnej karty. Jedná sa tu o revolvingový úver, ktorý je typický tým, že veriteľ dopĺňa tento úver a úverový vzťah tak je založený na neurčitú dobu. Dlžníkovi umožňuje čerpať poskytnuté finančné prostriedky opakovane bez nutnosti žiadať o povolenie čerpania finančných prostriedkov prostredníctvom peňažného ústavu, pričom splátka dlžníka sa používa na splatenie poskytnutých úverových prostriedkov a časť na odplatu. Žalobcovi bol poskytnutý úverový rámec 1.800 eur.
14. Zo samotného textu žiadosti pred jej podpisom, s ktorou bol žalobca oboznámený a po vyplnení ju odovzdal žalovanému, podpísal, že bol oboznámený aj s obchodnými podmienkami a cenníkom, svojim podpisom tak potvrdil, že tieto boli súčasťou žiadosti o poskytnutie úveru a uzavretím zmluvy sa stali jej neoddeliteľnou súčasťou. Súd konštatoval, že súčasťou uzavretej zmluvy sa stali aj listiny, ktoré boli označené v rámci zmluvných dojednaní za súčasť zmluvného textu, aj keď neboli podpísané, t. j. obchodné podmienky a Cenník. Zmluva o úvere tak obsahovala všetky zákonom predpísané náležitosti, ktoré boli obsiahnuté tak v obchodných podmienkach ako aj v Cenníku. Z obsahu spisu je zrejmé, že pri samotnom uzatváraní zmluvy mal žalobca možnosť sa oboznámiť so všetkými dokumentmi a nebol v časovej tiesni. Zloženie zmluvy z viacerých listín je bežnou zmluvnou praxou, dôležité je preukázanie právneho puta, ktoré jednotlivé komponenty zmluvy spája a znalosť oboch zmluvných strán o všetkých komponentoch zmluvy. Elementárnej logike zodpovedá, že ak sa človek mieni niečomu zaviazať, tak minimálne z pohľadu sebazáchovy bude a musí aspoň minimálne venovať pozornosť svojmu konaniu,
najmä za situácie, ak chce na seba preberať záväzky do budúcna. Nemožno nad rámec zákona poskytnúť ochranu konaniu spotrebiteľa, ktoré možno hodnotiť ako nezodpovedné a ľahkovážne len preto, že žalobca má postavenie spotrebiteľa (rozsudok KS v Nitre sp. zn. 6Co/148/2016 zo dňa 28. 02. 2017).
15. Žalobca poukazoval na absenciu údajov o RPMN. Na určenie výšky tohto údaju je potrebné mať k dispozícií údaje o výške úveru, obdobie, splátky úveru a úroky s poplatkami. Revolvingový úver je typický tým, že veriteľ ho dopĺňa a dlžník čerpá a môže tak trvať na neurčitú dobu. Údaje relevantné pre výpočet RPMN sa tak v priebehu revolvingu menia. Z uvedených dôvodov nie je objektívne možné uviesť ani konečnú splatnosť úveru. Neuvedenie konkrétnej RPMN v zmluve o revolvingovom úvere vzhľadom na charakter tohto úveru nemôže mať za následok, že úver bude bezúročný a bez poplatkov. Zmluvne je možné uviesť vzorovú RPMN s uvedením údajov, ak by si spotrebiteľ čerpal úverový rámec naraz a následne splácal dohodnuté splátky bez ďalšieho opakovaného čerpania. Zmluva sa skladá z viacerých listín, ktoré už posúdil aj krajský súd, reprezentatívny výpočet RPMN sa nachádza v žiadosti, obsahuje príklad výpočtu RPMN za zvolených úverových podmienok. Výzva na predloženie ponuky bola pripravená vopred pred uzavretím zmluvy, ktorá sa uzatvárala na diaľku, následne po úspešnom kontraktačnom procese bol žalobcovi zaslaný potvrdzujúci list, ktorý obsahuje údaje, ktoré dostal pred schválením jeho žiadosti o úver s aktualizovaným príkladom výpočtu. Žiadosť bola žalobcom podpísaná dňa 01. 10. 2012, bankou dňa 12. 10. 2012, potvrdzujúci list je datovaný dňom 16. 10. 2012 a obsahuje príklad výpočtu ku dňu 01. 11. 2012. Žalobca sa žiadnym spôsobom po dobu trvania úverovej zmluvy a úverového vzťahu nedomáhal a nedožadoval výpočtu RPMN.
16. Pokiaľ ide o žalobcom namietanú absenciu poplatku za správu úverového (kartového) účtu, tento bol zahrnutý do indikatívneho výpočtu RPMN v zmysle § 19 ods. 2 zák. o spotrebiteľských úveroch. Predmetný poplatok je súčasťou tiež indikatívneho výpočtu RPMN uvedeného v cenníku (s. 6 cenníka). Z kontrolného výpočtu žalovaného: vstupné údaje - úrok 22,80 % ročne, požičaná suma 1.800 eur, výška splátky 60 eur, mesačný poplatok 0,65 eura, poplatok za znovu vydanie 8,30 eura, vypočítané údaje - celkom zaplatené 2.787,26 eura, počet splátok 46, posledná splátka 27,263 eura, RPMN 26,35 %.
17. Pokiaľ žalobca namietal absenciu rozdelenia splátky na istinu, úrok a poplatky, toto už bolo judikatórne vyriešené Najvyšším súdom SR rozhodnutiami sp. zn. 4Cdo/211/2017, 3Cdo/56/2018, 3Cdo/146/2017, z ktorých rozhodnutí vyplýva, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba, tej ktorej anuitnej splátky, t.j. nerozdelenie splátky na istinu, úrok a poplatky, nemôže mať za následok, že úver bude bezúročný a bez poplatkov.
18. Ďalšou namietanou absenciou zo strany žalobcu bola absencia obdobia, v ktorom dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny. Žalobca namietal, že zákon vyžaduje pre variabilnú úrokovú sadzbu uvádzanie referenčného indexu, na ktorý je prípadná zmena sadzby naviazaná. Zo žiadosti aj z potvrdzujúceho listu vyplýva výška úrokovej sadzby 1,9 % mesačne a 22,80 % ročne, pričom podľa čl. V bod 11 žiadosti ide o variabilnú výšku štandardnej úrokovej sadzby, určuje ju banka, je uvedená a zverejnená v Cenníku. Banka je oprávnená výšku štandardnej úrokovej sadzby jednostranne meniť za podmienok ustanovených v obchodných podmienkach. Úroková sadzba sa v danom prípade po celú dobu úverového vzťahu nemenila, zmienka o jej variabilite nadväzuje na zákonnú možnosť veriteľa jednostranne meniť zmluvné podmienky, vrátane Cenníka a úrokovej sadzby. Podľa čl. VI bod 42 Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných kariet, cenník je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, banka je oprávnená cenník jednostranne meniť a dopĺňať .... O každej zmene cenníka informuje dotknutého klienta ... Ak klient neoznámi banke formou doručenej listovej zásielky ...., že zmeny neprijíma, platí, že tieto zmeny prijal. Ak klient nesúhlasí so zmenami, má právo na okamžité ukončenie zmluva bez poplatkov pred navrhovaným dňom účinnosti týchto zmien. V danom prípade úroková sadzba počas zmluvného vzťahu menená nebola, nebola plávajúca, teda nebola viazaná na žiadny index ani referenčnú sadzbu.
19. V ďalšom z písomných vyjadrení žalobca namietal, že poistná zmluva medzi stranami nevznikla, že čl. VI zmluvy upravujúci poistenie je uvedený menším písmom ako základné údaje o úverovej zmluve na prednej strane zmluvy. K tomuto súd uvádza, že išlo o nepovinné poistenie ako je to uvedené aj v nadpise čl. VI. žiadosti, žalobca mohol uzavrieť zmluvu za rovnakých podmienok aj bez poistenia, poistné preto do nákladov úveru (RPMN) podľa § 2 písm. g/ zákona o spotrebiteľských úveroch č.129/2010 Z.
z. v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, nevstupuje. Tvrdenia žalobcu o neplatnosti (neuzavretí) poistnej zmluvy nesúvisia s predmetom sporu, ktorým je vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu žalobcom tvrdenej bezodplatnosti úveru. V čl. VI. žiadosti je výslovne uvedené poučenie o možnosti žalobcu odmietnuť poistenie. Pokiaľ žalobca uvádzal, že zmluva o úvere resp. jej časť týkajúca sa poistenia je nečitateľná, neprehľadná, žalobca predmetnú zmluvu pred cca 7 rokmi podpísal, zmluvný vzťah ňou založený akceptoval, zmena nastala až v jeho písomnom vyjadrení zo dňa 19. 08. 2019, tu súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR zo dňa 01. 04. 2015 sp. zn. I.ÚS 640/2014, v zmysle ktorého súd nesmie vychádzať z vlastnej predstavy o určitosti zmluvy, ale musí pri posudzovaní zmluvy vychádzať zo všetkých relevantných zákonných kritérií uplatňovaných pri výklade právnych úkonov, ale aj z vôle účastníkov zmluvy, okolností, ktoré predchádzali uzavretiu zmluvy a aj z následného správania účastníkov zmluvy.
20. Na základe uvedeného, keď súd prvej inštancie dospel k záveru, že predmetná zmluva o revolvingovom úvere bola uzavretá platne, nepovažuje sa za bezúročnú bez poplatkov, bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného tak nevzniklo, preto súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.
21. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal nárok náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorej výške rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
22. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, žiadajúc odvolací súd, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie. Namietal, že mu neboli doručené obchodné podmienky ani Cenník, žalovaný ho s nimi neoboznámil, preto nemôžu tvoriť súčasť zmluvy a zakladať práva a povinnosti medzi zmluvnými stranami. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti zistil skutkový stav (bod 29 odôvodnenia rozsudku) tak, že skopíroval skutkový stav z iného rozhodnutia, konkrétne rozsudku Krajského súdu Nitra zo dňa 28. 02. 2017, sp. zn. 6Co/148/2016. Takéto „zisťovanie“ skutkového stavu považujeme za nepredstaviteľné, pretože súd ma zisťovať skutkový stav konkrétnej veci na základe tvrdení a dôkazov, nie kopírovať ho z iných rozhodnutí, ktoré vychádzajú z iných skutkových okolností (napr. veriteľ v inom konaní mohol spotrebiteľa oboznámiť s VOP a Cenníkom, mohol mu ich doručiť a pod.). Tieto skutočnosti ale musia vyplývať z konkrétnych skutkových okolností, tvrdení a predložených dôkazov, a to bez ohľadu na skutočnosť, že takýto stav bol zistený nadriadeným súdom v inej veci. Zistenie skutkového stavu totiž nie je otázka právneho posúdenia, ktorú by mali súdy nižších inštancií rešpektovať, ale zisťovanie informácií a skutočností, ktoré budú následne posúdené z hľadiska hmotného práva. Žalobca poukázal na to, že A) predmetom konania je zmluva formulárového typu, o ktorej je všeobecne známe, že ju vyhotovil sám veriteľ, bez súčinnosti spotrebiteľa, ktorý mal možnosť ju podpísať ako celom alebo ju ako celok odmietnuť. Poukázal na spor prebiehajúci na súde pod sp. zn. 9Csp/63/2017 medzi žalobcom a žalovaným. Žalobca pri výsluchu uviedol, že súčasťou listiny (žiadosť o aktiváciu karty) neboli žiadne listinné dôkazy, napr. všeobecné obchodné podmienky ani iné špeciálne podmienky k tomu prípadu, ani podrobnosti k poisteniu, ktoré sa konštatuje v zmluve. Počas trvania zmluvy mu neboli doručené listiny ako sadzobník poplatok ani VOP. O poplatkoch sa dozvedel až po tom ako mu bol doručený výpis z pôžičkovej karty Quatro. B) Medzi podnikateľmi podľa ustanovení Obchodného zákonníka (§ 273 ods. 1) neplatí automaticky, že fyzická existencia VOP alebo Cenníka skutočne tvorí súčasť zmluvy. Súčasťou zmluvy sú iba v prípade, ak sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené. V konaní nebolo preukázané, že by mali byť žalobcovi VOP a Sadzobník známe (od nikoho nemožno spravodlivo žiadať, aby poznal všetky interné dokumenty rôznych bánk alebo bankových subjektov), a taktiež nebolo preukázané, že by boli žalobcovi pred podpisom zmluvy zaslané. Napriek tomu, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, súd mal tento existujúci - skutkový stav za preukázaný.
23. Už pred súdom prvej inštancie žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu Trenčín vo veci 8Cob/113/2013, kde súd uviedol, že je na žalobcovi, aby preukázal, že podmienky, na ktoré sa zmluvou odvoláva boli pripojené k zmluve, tiež musí preukázať, že žalovaný poznal a mal znalosť o týchto podmienkach. Je nesporné že žalobca uvedené nepreukázal, a preto správne konštatoval súd prvého stupňa, že neuniesol dôkazné bremeno. Dôvody, na ktoré poukazoval žalobca v odvolaní, že dôkazom znalosti žalovaného je podpis na zmluve, ako aj skutočnosť, že žalovaný sa nikdy nedožadoval toho, aby mu všeobecné obchodné podmienky poskytol, je s ohľadom na vyslovený právny názor odvolacieho súdu bez právneho významu. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho sudu SR sp. zn. 2Cdo/245/2010 zo dňa 30. 11. 2011: „zmluvné strany musia s týmito obchodnými podmienkami vyjadriť
súhlas, a na to, aby boli pre zmluvné strany záväzné zákon vyžaduje, aby boli stranám uzatvárajúcim zmluvu známe, alebo aby boli priložené k návrhu zmluvy. V prípade sporu predpokladanú znalosť týchto podmienok treba preukázať. Bude tak povinná strana, ktorá sa znalosti týchto podmienok dovoláva“.
24. Po ďalšie, súd prvej inštancie sa zároveň žiadnym spôsobom nevyporiadal so skutočnosťou, že ustanovenia zmluvy obsahujúce vyhlásenia spotrebiteľa o tom, že sa oboznámil s VOP alebo Cenníkom, resp. že tento prevzal alebo iné obdobné ustanovenia, predstavujú neprijateľne podmienky, žalobcovi je známe, že súd nemusí dať odpoveď na každú otázku predloženú v konaní, avšak posúdenie tejto otázky je pre vec zásadné - ak by totiž súd dospel k záveru o neprijateľnosti predmetného ustanovenia, nemohli by VOP a Cenník tvoriť súčasť zmluvy (čo ani netvoria).
25. Žalobca ďalej v odvolaní poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu ČR vo veci I. ÚS 3512/2011 ohľadne charakteru obchodných podmienok, že má ísť o vysvetľujúce a technické ustanovenia a nie uvádzanie dôležitých ustanovení zmluvy nevýhodných pre spotrebiteľa. Poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EU vo veci C-449/13 - CA Jonsumer Finance SA/Ingrid Bakkaus s tým, že v predmetnom prípade francúzska banka nepredložila spotrebiteľovi tlačivo so štandardnými európskymi informáciami, ani žiadny iný dokument, ktorý by preukazoval, že si svoju povinnosť splnila. V jednom z prípadov však zmluva o úvere obsahuje štandardné ustanovenie, v ktorom dlžník potvrdzuje poskytnutie tlačiva a oboznámenie sa s ním. V dôsledku toho netvoria VOP a Cenník súčasť zmluvy, teda zmluva neobsahuje údaj o výške, počte a termíne splátok poplatkov, čo spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť zmluvy.
26. Pokiaľ ide o poplatok za správu úverového účtu, podľa názoru súdu mal byť zahrnutý do indikatívneho výpočtu RPMN. V tomto smere súd prvej inštancie opäť len skopíroval kontrolný výpočet žalovaného a skonštatoval správnosť jeho záverov, bez akejkoľvek súdnej kontroly a úvah o posúdení správnosti tohto výpočtu. Žalobca už pred súdom prvej inštancie poukázal na to, že do výpočtu RPMN nebol zahrnutý žiadny z poplatkov, ktoré žalovaný účtoval. Do indikatívneho výpočtu nebol započítaný žiadny poplatok iba samotné splátky. Aj z tejto skutočnosti vyplýva, že súd prvej inštancie vôbec nezisťoval skutočný stav veci. Neoveroval správnosť výpočtov žalovaného. Iba jednoducho kopíroval jeho tvrdenia do svojich záverov, ktoré bez ďalšieho považoval za správne.
27. Súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru aj ohľadom (ne)dobrovoľnosti poistenia. Je nepochopiteľný záver súdu, že neplatnosť poistnej zmluvy nesúvisí s predmetom sporu. Práve naopak, aj otázka poistenia je pre rozhodnutie dôležitá, pretože poistenie dobrovoľné nebolo, resp. toto dokonca ani nevzniklo. Súd sa napr. vôbec nezaoberal so skutočnosťou, že žalovaný sa snažil do úverovej zmluvy subsumovať ďalší právny úkon, o ktorý žalobca nemal záujem. Je neprípustné uzatvárať poistnú zmluvu spôsobom, že táto je automaticky uzatvorená v rámci iného právneho úkonu (hlavného, o ktorý mal spotrebiteľ záujem), pričom ak spotrebiteľ nemá o poistenie záujem, musí výslovne vyjadriť nesúhlas s poistením. Súdu prvej inštancie zrejme unikla pozornosť od ustanovenia § 788 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje obligatórne náležitosti poistnej zmluvy. Tieto sa ale k zmluve o spotrebiteľskom úvere nenachádzajú, preto je otázne, na základe čoho dospel súd k platnosti tohto úkonu.
28. Z hľadiska platnosti poistnej zmluvy zákon vyžaduje, aby poistné podmienky boli poistníkovi fyzicky odovzdané spolu s poistnou zmluvou. Druhou možnosťou je, aby poistné podmienky boli poistníkovi oznámené ešte pred uzavretím poistnej zmluvy. Skutočnosť, že poistné podmienky boli poistníkovi odovzdané alebo oznámené, musí v prípade sporu preukázať poisťovateľ. Súdna prax zastáva názor, že ak sa poistná zmluva odvoláva na neexistujúce poistné podmienky, považuje sa za neurčitú a nezrozumiteľnú, z toho dôvodu podľa § 37 OZ aj za absolútne neplatnú. V takomto prípade je poistná zmluva neplatná od samého začiatku (ex tunc). Vzhľadom na to, že poistenie dobrovoľné nebolo, resp. o poistnom nemožno ani hovoriť, nutno poplatky započítať taktiež do RPMN, čo veriteľ v tomto prípade nevykonal. Parametre úveru preto nemôžu byť správne, teda spotrebiteľ bol zavedený (oklamaný) v otázkach nákladovosti úveru, čo je spôsobilé narušiť ekonomické správanie spotrebiteľa.
29. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný tak, že napadnutý rozsudok je riadne odôvodnený. S ohľadom na znenie odvolania žalobcu je možné uviesť, že pramení jedine v neochote žalobcu akceptovať právny názor vo veci konajúceho súdu prvej inštancie. Vo svojom odvolaní tak žalobca v podstate len opakuje svoj pohľad na vec a za „každú cenu“ sa snaží nájsť v odôvodnení Rozsudku údajné nedostatky, ktoré by mali mať za následok jeho revíziu či zrušenie v odvolacom konaní. Takými nedostatkami a už vôbec nie takej intenzity však rozsudok určite netrpí.
30. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď v zmysle § 219 ods. 3 za použitia § 378 ods. 1 CSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
31. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
32. Vychádzajúc zo skutkových zistení tak ako ich urobil prvoinštančný súd možno konštatovať, že žalobca v zmluve č. XXXXXXXX podpísanej žalobcom dňa 01. 10. 2012 vystupoval ako spotrebiteľ, keďže uzatvoril zmluvu ako fyzická osoba a pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Predmetná zmluva je tak spotrebiteľskou zmluvou podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Na žalobcu sa preto vzťahujú právne predpisy na ochranu spotrebiteľa. Prihliadajúc na postup v konaní odvolací súd tiež konštatuje správnosť záverov prvoinštančného súdu o platnosti predmetnej zmluvy. Uvedené bolo konštatované v súvislosti s uznesením odvolacieho súdu, ktorým zrušil skorší rozsudok.
33. Kardinálnym problémom námietok žalobcu v odvolaní (a v konaní samotnom) bola otázka viazanosti žalobcu Všeobecnými obchodnými podmienkami a Cenníkom, a taktiež správnosť a existencia hodnoty RPMN v zmluve a s tým súvisiaca „uzavretá“ poistná zmluva.
34. Odvolací súd konštatuje, že v zhode so závermi prvoinštančného súdu možno konštatovať, že žalovaný z pohľadu rozhodujúcich preukázaných tvrdení preukázal, že v čase pred podpisom predmetného úveru (v bode 10. žiadosti/zmluvy) sa žalobca ako spotrebiteľ oboznámil z Obchodnými podmienkami a Cenníkom žalovaného.
35. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
36. Podľa § 53 ods. 1 OZ, účinného v čase podpísania zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
37. Z pohľadu potrebne zisťovaného skutkového stavu odvolací súd konštatuje, že spravodlivo „nachádzajúci“ skutkový stav sa potýka s problematikou vyvažovania miery dokazovania zisteného skutkového stavu na jednej strane a skutočným stavom (objektívnou pravdou), ktoré sa môžu a nemusia zhodovať. Sporový civilný proces je založený na potrebe zistenia skutkového stavu (§ 215 ods. 1 CSP). Dostatočnosť hľadania pravdy je determinovaná potrebou napĺňať potreby právnej istoty účinne. V procese hľadania (potrebnej) pravdy sa civilného sporového procesu zúčastňujú súd, strany konania a iné zúčastnené osoby. V prípade súdu ide v základnej rovine zisťovaných skutočností o činnosť prvoinštančného, resp. odvolacieho súdu. V rámci dokazovania v civilnom procese platí zásada (pozri § 132 v spojení s § 185 ods. 1), že každý účastník musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia; kto tvrdí, dokazuje. Inak povedané, účastník musí preukázať to, čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jeho tvrdenie za základ svojho rozhodnutia. Môžeme tiež povedať, že žalobca musí preukázať skutočnosti, na základe ktorých mu jeho právo patrí. „Dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky, ide teda o toho účastníka, ktorý existenciu takýchto skutočností tvrdí „ (II. ÚS 38/2015), in (Števček. M, Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 697 s.). Odvolací súd dodáva, že v rovine konania so slabšou stranou je na mieste z pohľadu vyvažovania hospodárnosti konania na jednej strane a potrebného
rozsahu dokazovania na druhej strane posudzovať okolnosti prípadu a vyhodnocovať, kedy je ešte potrebné súdom iniciatívne (§ 295 CSP) vykonať aj iné nenavrhnuté dôkazy. Ide najmä o situácie silných indikátorov zníženej hodnovernosti stranami „predkladaných“ skutočností (tvrdení).
38. V tomto prípade podľa názoru odvolacieho súdu (v zhode so záverom prvoinštančného súdu) z pohľadu existencie záznamu (vyhlásenie) uvedenom v zmluve (bod 10. zmluvy, V. vyhlásenia klienta), že spotrebiteľ sa oboznámil z OP a s Cenníkom postačuje pre záver o tom, že spotrebiteľ sa oboznámil s uvedenými dokumentmi, teda že mal v čase podpisovania zmluvy vedomosť o podmienkach spotrebiteľského úveru. Pokiaľ išlo o spôsob oboznámenia sa, uvedené vyhlásenie obsahovalo, že OP boli súčasťou žiadosti a Cenník bol prílohou žiadosti, preto sa možno prikloniť k záveru, že v konaní bolo hodnoverne preukázané (potvrdením a podpisom pod vyhlásenie spotrebiteľa), že išlo o listinné oboznámenie sa s uvedenými dokumentmi, a to pred podpisom zmluvy spotrebiteľom - žalobcom. Podľa názoru odvolacieho súdu tak súčasťou zmluvy (pôvodne žiadosti) boli aj Obchodné podmienky a Cenník žalovaného. Pokiaľ išlo o námietku žalobcu v odvolaní, že súd sa nevysporiadal, či predmetné ustanovenie (potvrdzujúce oboznámenie sa spotrebiteľa s OP a Cenníkom) nie je v dôsledku neprijateľnosti neplatné, je treba poukázať na to, že uvedené ustanovenie nemá charakter zmluvnej podmienky z pohľadu práv a povinností, ktoré by v dôsledku neprijateľnosti malo byť neplatné. V tomto prípade išlo o „dojednanie“ osvedčujúce určitú skutočnosť, ktoré nezakladalo nejaké práva a povinnosti o ktorých rovnováhe by sa dalo polemizovať. Pokiaľ išlo o námietku „skopírovaného textu“ z iného rozhodnutia (v bode 29 napadnutého rozsudku) odvolací súd uvádza, že z kontextu odôvodnenia napadnutého rozsudku bolo treba uvedenú časť odôvodnenia považovať za zistenia prvoinštančného súdu s tým, že v závere poukázal na rozsudok, z ktorého čerpal pri svojom závere. Obchodné podmienky a cenník teda boli súčasťou obsahu práv a povinností zmluvy o úvere.
39. Podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zák. č. 129/2010 Z. z. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
40. Pokiaľ išlo o údaj o RPMN je treba sa pristaviť pri charaktere zmluvného vzťahu z pohľadu typu spotrebiteľského úveru. V tomto prípade išlo o tzv. revolvingový úver, ktorý sa čerpá prostredníctvom „kreditného systému“, pri ktorom nie je možné jednoznačne uviesť RPMN, nakoľko tento údaj sa dá určiť len na začiatku poskytnutia úveru na základe známych vstupných údajov, ale tiež s potrebou simulovať určité vstupné údaje RPMN, nie je to však možné vyčísliť v priebehu revolvingu, keď možno úver čerpať a priebežne dopĺňať, a tak sa menia údaje relevantné pre výpočet RPMN. Navyše, uvedený úver nie je v zásade obmedzený, čo do času jeho poskytovania. Uzatváraný je na dobu neurčitú. Pri tejto forme úveru je stanovený „len“ tzv. úverový rámec, teda suma, do výšky ktorej spotrebiteľ môže úver čerpať. Skutočná výška čerpaných prostriedkov a od nej sa odvíjajúca výška splátok, prípadne spôsob čerpania (pravidelnosť, výška a podobne) sú však v čase uzatvorenia úverovej zmluvy neznáme. Pretože tieto údaje sú podkladovými pre určenie RPMN, nemožno údaj o reálnej výške RPMN pre daný, ešte len budúci úver, v čase uzatvorenia úverovej zmluvy určiť. Uvedené platí o výške skutočne čerpaného úveru ako aj rozsah jeho následného splácania. Možno súhlasiť s tým, že uvedenie RPMN je jednou z náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to bez ohľadu na to, či ide o revolvingový úver, resp. iný druh spotrebiteľského úveru. V zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. RPMN majú byť vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom sa uvedú všetky predpoklady použité na výpočet tejto RPMN. Z uvedeného je zrejmé, že v čase uzatvorenia zmluvy je možné vypočítať RPMN z hodnoty úverového rámca indikatívnym výpočtom, ktorý sa poskytuje spotrebiteľovi.
41. Odvolací súd konštatuje správnosť zistení prvoinštančného súdu, že zmluva obsahovala indikatívny údaj o výške RPMN ako aj údaje o vstupných údajoch, ktoré boli pri indikatívnom výpočte použité. Použité údaje boli výška spotrebiteľského úveru (konkrétna), počet splátok (indikatívna), vrátane výšky splátky (a výšky poslednej splátky). Odvolací súd uvádza, že v indikatívnom výpočte nebol zahrnutý poplatok správy kartového účtu. Podľa Cenníku poplatok „správa kartového účtu“ je účtovaná mesačne, ak bol na Kartovom účte v priebehu mesiaca pohyb a/ alebo dlžný zostatok. Uvedené znamená, že v čase indikatívneho výpočtu nebolo zrejmé, či vôbec dôjde k pohybu na kartovom účte a tiež nebolo zrejmé, či na konci každého mesiaca bude dlžný zostatok. Pre uvedené nebolo treba uvedený poplatok do
indikatívneho výpočtu RPMN zahrnúť. Uvedená bola aj celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a celkové náklady úveru a samotná hodnota RPMN.
42. Odvolací súd zastáva názor, že v prípade revolvingového úveru indikatívny výpočet RPMN, tak ako bol uvedený v zmluve žalovaným v tomto prípade, postačuje pre záver o náležitosti úverovej zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zák. č. 129/2010 Z. z. účinného v čase uzavretia zmluvy, teda zmluva uvedenú náležitosť mala, a preto nebolo možné konštatovať, že úver bol bezúročný a bezpoplatkový.
43. Len pre úplnosť, pretože uvedené bolo pôvodne súčasťou argumentácie žalobcu odvolací súd uvádza, že hodnotenie výkladu zákona o spotrebiteľských úveroch o náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy - rozčlenenia splátok (amortizačná tabuľka) na istinu, úroky a poplatky je, že zákon také rozčlenenie nevyžaduje. Odvolací súd vychádza zo záverov vyslovených v uznesení Najvyššieho súdu SR z 22. februára 2018, č. k. 3 Cdo 146/2017, ktorý konštatoval, že „Pokiaľ ide o to, či zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzatvorili strany sporu, obsahuje výšku, počet a termíny splátok úrokov a iných poplatkov, je potrebné mať na zreteli, že eurokonformný výklad § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. umožňuje dospieť k záveru, že toto ustanovenie nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presné vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok, to znamená určenie, aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky. Účelom predmetného ustanovenia nebolo, aby mal spotrebiteľ už pri uzatvorení zmluvy k dispozícii v číselnom vyjadrení informáciu, aká časť bude v tej ktorej anuitnej splátke (výška ktorej je konštantná) pripadať na istinu, úverový úrok a iné platby. Uvedené platí o to viac pri revolvingovom úvere, kde počet splátok a čas zaplatenia celého kreditného úveru nemôžu byť známe, či na začiatku právneho vzťahu ako aj v jeho priebehu. Hoci uvedené vyslovené závery pramenili z právneho stavu pred prijatím a účinnosťou zákona z 12. októbra 2017 č. 279/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, a prišlo k zmene (medziiným) ustanovenia § 9 ods. 2 písm. i/ zákona č. 129/2010 Z. z. v tom zmysle, že sa v ňom s účinnosťou od 1. mája 2018 slová „a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ nahrádzajú slovami „frekvenciu splátok a“, o to viac platí uvedený záver po účinnosti uvedeného zákona. Ide teda len o potvrdenie predchádzajúceho pohľadu na predmetnú otázku.
44. Podľa § 2 písm. g/ zák. č. 129/2010 Z. z. účinného v čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.
45. Z pohľadu odvolacích dôvodov, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že obsahom žalobcom podpísanej zmluvy o úvere boli aj ustanovenia o „úverovom poistení“. V prejednávanej veci je otázka platnosti poistnej zmluvy a okolnosť jej uzavretia Bankou v prospech spotrebiteľa u tretej osoby rozhodujúce v otázke, či aj prípadne platne uzavretá zmluva a poplatky (poistné) s ňou spojené mali byť súčasťou indikatívneho výpočtu hodnoty RPMN. Nešlo teda v samotnej zmluve o revolvingovom úvere o uzavretie poistnej zmluvy medzi bankou a spotrebiteľom. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom a zisteniami prvoinštančného súdu ohľadne toho, že podpísanie zmluvy, na základe ktorej malo prísť k uzavretiu poistnej zmluvy bolo dobrovoľné. Uvedenému nasvedčuje zreteľne odlíšená grafická časť s možnosťou odmietnuť poistenie. Takto potom nebolo možné dospieť ani k záveru, na ktorý poukazovala strana žalobcu, že poistné malo byť zahrnuté do indikatívneho výpočtu RPMN. Uvedený záver vychádza zo zákonného ustanovenia § 2 písm. g/ zák. č. 129/2010 Z. z. s tým, že poistné sa zahŕňa iba vtedy, ak išlo o povinné poistenie, čo v tomto prípade nebolo.
46. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, postupom podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Uvedené sa týka aj závislého výroku o náhrade trov konania, pretože žalovaný mal vo veci plný úspech, žalobca je povinný nahradiť trovy prvoinštančného konania. 47. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
48. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
49. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
50. Vychádzajúc z ust. § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodol o náhrade trov odvolacieho konania tak, že v odvolacom konaní procesne úspešnej strane žalovaného priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi, ktorý v odvolacom konaní nebol úspešný.
51. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP a § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).