Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17Co-32-2020.pdf
PDF · 94.47 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/32/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Marianny Hirkovej, v spore žalobcu KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 31 595 545, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, právne zastúpená AK FELIX NEUPAUER & PARTNERS, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, proti žalovanej: Ľ. Z., R.. X.X.XXXX, D. P. XXX/XX, XXX XX N., o zaplatenie 408,76 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 29C 31/2019-112 zo dňa 4.5.2020 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalobu zamietol. Nárok na náhradu trov konania stranám sporu nepriznal.
2. Prvoinštančný súd tak rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal vrátenia vyplatenej časti poistného plnenia podľa § 12 ods. 1 písm. e/ zákona č. 381/2001 Z.z. vo výške 408,76 eur s 5,05 % úrokom z omeškania od 28.2.2016 do zaplatenia a trov konania. Prvoinštančný súd zistil, že žalobca uzatvoril so žalovanou dňa 22.8.2015 poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXXako povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Dňa 2.9.2015 došlo k dopravnej nehode poisteného motorového vozidla, ktorého vinníkom bola žalovaná, čo vyplýva zo záznamu o dopravnej nehode. Žalovaná v ten istý deň oznámila žalobcovi škodovú udalosť, z ktorého záznamu vyplýva, že spôsobila uvedenú nehodu, nedošlo k privolaniu polície z dôvodu predpokladu nízkej škody. Oznámila aj údaje o poškodenom a vozidle poškodeného. Následne žalobca poukázal v prospech poškodeného vlastníka motorového vozidla poistné plnenie vo výške 3.883,23 eur a uplatnil si voči žalovanej spoluúčasť vo výške 204,38 eur. Podaním zo dňa 9.2.2016, ktoré došlo žalovanej dňa 12.2.2016, si žalobca uplatnil nárok na náhradu poistného plnenia vo výške 408,76 eur podľa § 12 ods. 1 písm. e/ zákona č. 381/2001 Z.z. Prvoinštančný súd vec posúdil podľa § 52 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka, ďalej podľa § 64 ods. 1
- 3 zákona č. 8/2009 Z.z., podľa § 66 ods. 1 - 6 zákona č. 8/2009 Z.z. a ďalej podľa § 12 ods. 1 - 4 zákona č. 381/2001 Z.z. Prvoinštančný súd vec právne posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu o poistení č. XXXXXXXXXX, pretože žalobca pri jej uzatvorení vystupoval v postavení dodávateľa a vykonával túto činnosť v predmete svojej podnikateľskej činnosti. Žalovaná pri jej uzatvorení nekonala v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Existencia poistnej zmluvy uzatvorená v súlade so zákonom č. 381/2001 Z.z. je deklarácia existencie spotrebiteľského vzťahu.
Medzi stranami sporu nebolo sporné, že dňa 2.9.2015 došlo k poistnej udalosti poisteného motorového vozidla, vinníkom tejto udalosti bola žalovaná. V prospech poškodeného žalobca vyplatil škodu 4.087,61 eur. Žalobca voči žalovanej si uplatnil nárok na vrátenie časti vyplateného plnenia z dôvodu, že žalovaná porušila svoju povinnosť vyplývajúcu z § 66 zákona č. 8/2009 Z.z., keď predmetnú udalosť neoznámila polícii, a preto žalobcovi vznikol nárok na vrátenie plnenia podľa § 12 ods. 1 písm. e/ zákona č. 381/2001 Z.z. Žalovaná namietala, že bola povinná uvedenú poistnú udalosť šetriť prostredníctvom polície, poukázala na zverejnené stanovisko Ministerstva vnútra SR. Vodič poškodeného vozidla so svojim spolujazdcom zhodne uviedli, že škoda na motorovom vozidle je okolo 500 eur. Ministerstvo vnútra SR v manuáli na postup v prípade škodovej udalosti poukazuje na to, že okrem zákonných podmienok je najdôležitejším rozlišovacím znakom popri výške škody aj výslovná dohoda na zavinení dopravnej nehody, to znamená, že všetky tieto podmienky zo strany žalovanej boli splnené. V prípade, ak náklady na opravu vozidla poškodenej veci sa neskôr zistia vyššie, ako je suma 3.990 eur určená v zákone, nedá sa táto škodová udalosť prekvalifikovať a objasňovať ako dopravná nehoda. Prvoinštančný súd dospel k záveru, že žalovaná nemohla mať pochybnosti, že poistná udalosť zo dňa 2.9.2015, ktorú zavinila, spĺňa všetky znaky škodovej udalosti, pretože, pokiaľ postupovala ako laik v zmysle aj pokynov Ministerstva vnútra SR, okrem uznania svojej viny výška škody bola rozlišovacím znakom dopravnej nehody a v tom čase výška škody neprevyšovala sumu 3.990 eur, pretože takto bola škoda ustálená nielen žalovanou, ale aj poškodeným a jeho spolujazdcom. Preto na objasnenie tejto poistnej udalosti nebola volaná polícia a žalovaná považovala túto poistnú udalosť za škodovú udalosť. Naviac, prvoinštančný súd poukázal na to, že výška náhrady škody poškodenému v sume 4.087,61 eur len nepatrne prevyšuje sumu vyplývajúcu z § 64 ods. 1 písm. b/ zákona č. 8/2009 Z.z., ktorá v tom čase bola 3.990 eur. Preto prvoinštančný súd ako nedôvodnú žalobu zamietol. O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP s tým, že žalobca bol v konaní neúspešný a úspešnej žalovanej trovy konania nevznikli.
3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Namietal nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci. Žalobca mal za to, že žalovaná ako laik, ktorý nevie po vzniku udalosti v cestnej premávke zodpovedne a spoľahlivo určiť výšku vzniknutej škody, mala mať pochybnosti a preventívne privolať na miesto vzniku udalosti príslušný policajný orgán. Skutočnosť, že žalovaná sa s vodičom poškodeného vozidla na zavinení dohodla, nie je jediný faktor, ktorý rozlišuje, či ide o škodovú udalosť v cestnej premávke, alebo o dopravnú nehodu. Výklad Ministerstva vnútra SR, zverejnený na webovej stránke Ministerstva vnútra SR nie je odborným právnym komentárom k zákonu o cestnej premávke a nie je pre súd záväzný. Preto nie je relevantné odôvodniť rozsudok prvoinštančného súdu týmto výkladom. Zavinenie nie je jediným rozlišovacím znakom medzi dopravnou nehodou a škodovou udalosťou, sú to aj iné okolnosti a v tomto prípade je irelevantné prihliadať na dohodu o zavinení, keď škoda z poistnej udalosti presahovala 1,5 násobok väčšej škody podľa Trestného zákona. V takom prípade išlo o dopravnú nehodu. Žalovanej ako účastníčke dopravnej nehody malo byť zrejmé, že výška spôsobenej škody na poškodenom vozidle presahuje zákonom stanovenú hranicu pre povinnosť ohlásiť nehodu polícii a v prípade pochybností mala postupovať zodpovedne a políciu privolať. Po vzniku dopravnej nehody boli vyhotovené fotografie a z toho vyplýval vysoký predpoklad, a to aj pre laika, že oprava poškodení na poškodenom motorovom vozidle bude väčšieho rozsahu. Preto nebol dôvod na zamietnutie žaloby a žalobca žiadal rozsudok prvoinštančného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
4. K odvolaniu žalobcu sa žalovaná písomne nevyjadrila.
5. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so správnymi závermi prvoinštančného súdu a len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia dopĺňa prvoinštančný rozsudok o nasledovné okolnosti: Žalobca v odvolaní namietal, že rozsudok prvoinštančného súdu trpí skutkovými vadami a nesprávnym právnym posúdením veci. Súdne rozhodnutie podľa § 365 CSP trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ. Táto nesprávnosť môže byť spôsobená buď chybným vyhodnotením návrhov na vykonanie dôkazov, nesprávnym vyhodnotením vykonaných dôkazov, alebo je možný predpoklad dotvorenia skutkového stavu ďalšími prípustným okolnosťami procesnej obrany či procesného útoku.
Odvolací súd zistil, že v danom prípade nenastali žiadne okolnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že skutkový stav zistený prvoinštančným súdom nie je ustálený správne. Prvoinštančný súd vykonal všetky dôkazy, ktoré boli predložené stranami sporu, tieto dôkazy náležitým spôsobom vyhodnotil, hodnotenie dôkazov zodpovedá pravidlám formálnej logiky, dôkazy prvoinštančný súd vyhodnotil každý samostatne a vo vzájomnej súvislosti, vyhodnotil procesnú útok aj procesnú obranu strán sporu a skutkové okolnosti dôležité pre rozhodnutie prvoinštančného súdu boli ustálené správne. Odvolací súd je týmto skutkovým stavom zistený prvoinštančným súdom viazaný, ani v odvolacom konaní nevyšli najavo, vzhľadom na to, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, ďalšie okolnosti, ktoré by mohli skutkový stav dotvoriť. Pokiaľ sa týka námietky nesprávneho právneho posúdenia veci, ide o právnu vadu rozhodnutia namietanú žalobcom. Tento odvolací dôvod je naplnený v prípade, keď na zistený skutkový stav, ktorý je zistený riadne a bezpečne, prvoinštančný súd buď neaplikoval príslušnú právnu normu, alebo aplikoval nesprávnu právnu normu, alebo obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval, alebo správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval. Aj v tomto prípade odvolací súd nezistil žiadne také vady rozhodnutia, ktoré by spočívali v nesprávnom právnom posúdení veci. Právne posúdenie prvoinštančným súdom je správne, s týmto sa odvolací súd stotožňuje. Na potvrdenie správnosti úvahy prvoinštančného súdu je potrebné uviesť, že zákon č. 381/2001 Z.z. v ust. § 12 ods. 1 písm. e/ priznáva poisťovateľovi, teda žalobcovi proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia, alebo jeho časti, ktoré zaňho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, keď bola porušená povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu. Citované zákonné ustanovenie ukladá právo poisťovateľovi, aby si tento nárok uplatnil, nie je to jeho povinnosťou. Výška uplatneného nároku závisí na úvahe poisťovateľa, musí byť však bezpečne preukázaný zákonný dôvod, z ktorého si tento nárok poisťovateľ uplatňuje. V danom prípade poisťovateľ sa rozhodol uplatniť od žalovanej regres, pretože žalovaná neohlásila dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu a ktorá dopravná nehoda je poistnou udalosťou podľa uzatvorenej poistnej zmluvy. Zákon č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v ust. § 64 a § 65, § 66 určuje pre účastníka dopravnej nehody jednak rozlišovacie znaky medzi dopravnou nehodou a škodovou udalosťou a zároveň určuje povinnosti účastníka dopravnej nehody alebo škodovej udalosti. Je pravdou, že najdôležitejším rozlišovacím znakom medzi dopravnou nehodou, pokiaľ neboli usmrtené alebo zranené žiadne osoby a nebola spôsobená ani ďalšia škoda, prípadne neunikajú nebezpečné veci, je výška vzniknutej hmotnej škody a dohoda o zavinení. Dohoda o zavinení v prejednávanej veci nie je sporná, žalovaná svoju vinu na vzniku poistnej udalosti uznala. Ust. § 64 ods. 1, písm. b/ stanovuje, že dopravná nehoda je udalosť, pri ktorej na niektorom zo zúčastnených vozidiel, vrátane prepravovaných vecí, alebo na inom majetku vznikne hmotná škoda zrejme prevyšujúca 1,5 násobok väčšej škody podľa Trestného zákona. V opačnom prípade podľa § 64 ods. 3 tohto zákona ide o škodovú udalosť. V prípade dopravnej nehody je povinnosťou vec ohlásiť policajtovi podľa § 66 ods. 2 písm. a/ zákona. Pri škodovej udalosti táto povinnosť nevzniká. Je preto veľmi dôležité ustáliť, aká hmotná škoda pri poistnej udalosti vznikla. V ust. § 64 ods. 1 písm. d/ táto hmotná škoda, pokiaľ by mala kvalifikovať dopravnú nehodu, a teda následné ohlásenie dopravnej nehody policajtovi a vyhnutie sa zo strany žalovanej prípadnému regresu zo strany poisťovateľa, zrejme prevyšuje 1,5 násobok väčšej škody podľa Trestného zákona. Určenie presnej výšky škody pre jednoznačné, v momente vzniku škodovej udalosti alebo dopravnej nehody kvalifikovanie charakteru poistnej udalosti, vychádza z tohto slovného spojenia. Zákon v ust. § 64 ods. 1 písm. d/ netrvá na odbornom určení vzniknutej škody. Takáto podmienka zo zákona nevyplýva. Túto škodu posudzujú účastníci poistnej udalosti (škodovej udalosti alebo dopravnej nehody), ktorý v prevažnej miere nemajú odbornú kvalifikáciu na takúto činnosť a môžu sa spoliehať len na svoje zmysly, vedomosti a životné skúsenosti. Zákon pri určení výšky hmotnej škody umožňuje vykonať aj laický odhad tejto škody účastníkovi poistnej udalosti s tým, že bez pocitu nesprávneho záveru a následne neželaných následkov ako v prejednávanej veci, umožňuje vykonať záver o výške vzniknutej hmotnej škody. Zákon ako následok presvedčenia o správnosti odhadu hmotnej škody potom podľa § 64 ods. 1 písm. d/ zákona č. 8/2009 Z.z. nezvratne uvedenú udalosť kategorizuje buď za dopravnú nehodu, alebo za škodovú udalosť. Pokiaľ v neskoršom období sa zistí, že z opatrnosti určená vyššia hmotná škoda kategorizuje túto poistnú udalosť do dopravnej nehody, alebo naopak, z opatrnosti odhadnutá hmotná škoda v nižšej sume, ktorá kategorizuje poistnú udalosť ako škodovú udalosť, nepripúšťa pri zmene výšky hmotnej škody po odbornom posúdení, prekvalifikovať túto poistnú udalosť z dopravnej nehody na škodovú udalosť, alebo zo škodovej udalosti na dopravnú nehodu. Preto postup žalobcu, ktorý dospel k záveru o dôvodnosti uplatniť voči žalovanej tzv. regres, narúša právnu istotu účastníkov tejto škodovej udalosti, ako škodu vyhodnotili účastníci poistnej udalosti k momentu jej vzniku, ktorí boli presvedčení o správnosti záveru o výške hmotnej škody v momente vzniku tejto škody a tým aj správnosti a zákonnosti zvoleného, zákonom dovoleného a predpokladaného
postupu. Nie je možné od nikoho žiadať vykonať „pre istotu“, „preventívne“ úkony, ktoré žalobca v odvolaní požaduje, prípadne pochybovať nad ustálením hmotnej škody, pokiaľ zákon takýto postup pre účastníkov dopravnej nehody a škodovej udalosti vyslovene predpokladá a umožňuje, ako to bolo zachované žalovanou v prejednávanej veci. Postup žalobcu nemôže od žalobkyne vyžadovať plniť si povinnosti, ktoré jej zákon pri predpokladanom chode udalostí neukladá. Keďže žalovaná svoju povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi podľa zákona č. 8/2009 Z.z. neporušila, pretože v čase vzniku poistnej udalosti podľa zistení účastníkov poistnej udalosti hmotná škoda zrejme neprevyšovala 1,5 násobok väčšej škody podľa Trestného zákona, žalobcovi nevznikol nárok na uplatnenie náhrady poistného plnenia, a to ani sčasti, ktoré vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla patriaceho žalovanej v prospech poškodeného. Žalovaná neporušila povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu, pretože táto povinnosť jej nevznikla, pretože hmotná škoda v čase poistnej udalosti zrejme neprevyšovala zákonom určený limit. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako správny potvrdil.
6. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP, v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a čl. 17 Základných princípov CSP. V odvolacom konaní bola úspešnou stranou sporu žalovaná. Žalovanej v odvolacom konaní žiadne trovy zo spisu nevyplývajú, preto v rámci procesnej ekonómie jej súd v súlade s čl. 17 Základných princípov CSP nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi nepriznal.
7. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.