Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_2Er-889-2015.pdf
PDF · 135.62 KB
Case nature
Area
Subarea
2Er/889/2015
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, v mene ktorej koná konateľka a advokátka JUDr. Andrea Cviková, proti povinnej: U.O. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. X, XXX XX Z., štátny občan SR, právne zastúpenej Mgr. Alenou Gregorovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom ul. Horná 54, 974 01 Banská Bystrica, na vymoženie pohľadávky vo výške 1650,37 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, PhD., so sídlom Exekútorského úradu Rimavská Sobota, Kálmana Mikszatha 268, 979 01 Rimavská Sobota, doručovacia adresa P.O.BOX 142, 977 01 Brezno, pod sp. zn. EX 439/15, o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, o návrhu povinnej na odklad exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu zastavuje.
odôvodnenie:
1. Oprávnený podal dňa 19. 03. 2015 návrh na vykonanie exekúcie proti povinnej na vymoženie pohľadávky vo výške 1650,37 eura s príslušenstvom. Ako exekučný titul pripojil rozhodcovský rozsudok JUDr. Radoslava Semana, PhD., Slovenský arbitrážny súd, zriadený spoločnosťou Slovak arbitration court, s.r.o., so sídlom Krížna 56, Bratislava, č.k. 40/11/14 zo dňa 02. 12. 2014.
2. Súd poverením č. 5601 145655 zo dňa 30. 09. 2015 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD.
3. Povinná doručila tunajšiemu súdu návrh na odklad exekúcie v zmysle ust. § 56 ods. 2 Exekučného poriadku a návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. a) a l) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017), v ktorom povinná uvádza, že exekúcia je vykonávaná na základe rozhodnutia rozhodcovského súdu, ktorý je v rozpore s verejným poriadkom a možno očakávať, že exekúcia bude zastavená. Na základe uvedeného žiadala o odklad exekúcie do rozhodnutia o návrhu na zastavenie exekúcie.
4. Povinná prostredníctvom právnej zástupkyne doručila Okresnému súdu Banská Bystrica v jednom spoločnom podaní zo dňa 09. 01. 2020 návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. a) a písmena l) Exekučného poriadku a návrh na odklad exekúcie, v ktorom uvádza, že výkon exekučného titulu - rozhodcovský rozsudok JUDr. Radoslava Semana, PhD., Slovenský arbitrážny súd, zriadený spoločnosťou Slovak arbitration court, s.r.o., so sídlom Krížna 56, Bratislava, č.k. 40/11/14 zo dňa 02. 12. 2014 je v rozpore s verejným poriadkom podľa § 57 ods. 1 písm. l) zák. č. 233/1995 Z. z. Zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinnou, ktorá bola podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku, je zmluvou spotrebiteľskou (typovo formulárovou, adhéznou). Jedná sa o zmluvu, ktorú uzatvára dodávateľ vo viacerých prípadoch a voči veľkému počtu spotrebiteľov, ktorí obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňujú, zmluvné podmienky sú vopred pripravené bez možnosti ich úpravy. Základnou
črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Rozhodcovská zmluva, hoci uzatvorená na samostatnom tlačive, má charakter štandardnej zmluvnej podmienky používanej oprávneným pri uzatváraní zmlúv o úvere so spotrebiteľmi. Je preto právne bezvýznamné, či riešenie sporu rozhodcovským súdom vyplýva z rozhodcovskej doložky k zmluve alebo z osobitnej zmluvy. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Návrh rozhodcovskej zmluvy je v danom prípade pripravený na predtlačenom tlačive, do ktorého sa len vpisujú požadované údaje a spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah tejto zmluvy, nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu ako celku. Rozhodcovská zmluva bola uzatvorená na predtlačenom formulári v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a oprávnený ničím nepreukázal individuálny charakter tohto dojednania. Dôkazné bremeno na preukázanie toho, že rozhodcovská zmluva bola medzi účastníkmi dojednaná individuálne spočíva na strane dodávateľa. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Z uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy žiadne informácie o rozdieloch medzi riešením sporu pred rozhodcovským súdom a všeobecným súdom nevyplývajú. Podľa dojednanej rozhodcovskej zmluvy sa všetky spory zo zmluvy o úvere mohli riešiť buď pred rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom. Ak spor vyvolal dodávateľ podaním žaloby na rozhodcovskom súde, spotrebiteľ sa takto začatému rozhodcovskému konaniu musel podrobiť. Podanie žaloby na rozhodcovskom súde má totiž rovnaké účinky, ako keby bola žaloba podaná na súde, pričom po začatí rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde, čo je zrejmé z ust. § 19 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Občiansky zákonník účinný od 01. 01. 2008 za neprijateľnú podmienku v ust. § 53 ods. 4 písm. r) považuje aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Vychádzajúc z tohto ustanovenia zmluvná podmienka spotrebiteľom individuálne nedojednaná, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak spotrebiteľ nemal možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, nakoľko túto možnosť skôr využil dodávateľ. Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula alebo dodávateľ svojím konaním podaním žaloby na rozhodcovskom súde. Skutočnosť, že v rozhodcovskej zmluve je uvedená aj alternatíva, umožňujúca riešenie sporov pred príslušným súdom, neodstraňuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Oprávnenie rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť spor medzi účastníkmi sa zakladá práve rozhodcovskou zmluvou (doložkou). Súd má v exekučnom konaní skúmať platnosť rozhodcovskej zmluvy, zaoberať sa tým, či exekučný titul vydal orgán na to oprávnený, rovnako ako by to skúmal v prípade iných exekučných titulov uvedených v § 41 Exekučného poriadku. Predpokladom na zákonné vedenie exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia po materiálnej aj formálnej stránke. Súčasťou predpokladov na vykonateľnosť exekučného titulu je, že exekučný titul bol vydaný orgánom na vydanie takéhoto rozhodnutia príslušným. Ak rozhodnutie vydal nepríslušný orgán, ide o právny akt nulitný, ktorý v exekučnom konaní nie je možné vykonať. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Vzhľadom na uvedené má za to, že je splnený dôvod zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. a) EP.
5. Oprávnený s návrhom na odklad exekúcie nesúhlasí a taktiež nesúhlasí so zastavením exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. a) a l) Exekučného dôvodu (vyjadrenie zo dňa 07. 07. 2020). Poukazuje na skutočnosť, že v tomto konaní platnosť rozhodcovskej doložky už posudzoval Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý v uznesením sp. zn. 43CoE/264/2015 zo dňa 23. 07. 2015 posúdil rozhodcovskú doložku ako individuálne dohodnutú a platne uzavretú, ktorá založila právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať. Oprávnený popiera tvrdenia povinného o tom, že rozhodcovský rozsudok by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky. Rozhodcovský rozsudok zaväzuje na peňažné plnenie, ktoré je možné, dovolené a výkon rozhodnutia nepredstavuje zásah do žiadnej skutočnosti tvoriacej verejný poriadok. Svoje argumenty povinný nepodporuje žiadnymi bližšími skutočnosťami. Oprávnený však popiera dôvodnosť tvrdení povinného a uvádza, že rozhodca preskúmal skutkový stav a predložené listinné dôkazy a nezistil žiadne porušenie právnych predpisov v oblasti spotrebiteľského práva, a
ako vyplýva z exekučného titulu aplikoval ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka. Rozhodcovský rozsudok zaväzuje na plnenie, o ktorom bolo rozhodnuté v konaní založenom vzájomnou dohodou zmluvných strán. Jeho samotný obsah pritom vyplýva z následkov porušenia povinností povinného zo zmluvy o revolvingovom úvere. Oprávnenému nie je zrejmé, v čom vidí povinný rozpor rozhodcovského rozsudku s verejným poriadkom SR. Predmetom rozhodcovského konania bolo zaplatenie peňažnej sumy titulom nesplnených záväzkov zo zmluvy o revolvingovom úvere. Z právneho hľadiska išlo teda o majetkový spor, ohľadne ktorého je možné uzavrieť súdny zmier. Súčasne nešlo o žiadny prípad, ktorý je v zmysle zákona ako predmet konania vylúčený z prejednávania a rozhodovania v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovský rozsudok zaväzuje povinného na peňažné plnenie, ktorého nárok bol v rozhodcovskom konaní riadne právne a skutkovo zdôvodnený, čo potvrdzuje aj výrok rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovská zmluva číslo 8200037357 zo dňa 12.05. 2011 nebola nikdy podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere. Je samostatným právnym úkonom, ktorého uzavretie je možnosťou, ale nie povinnosťou. To vyplýva z bodu 2. rozhodcovskej zmluvy, ale aj z práva na jednostranné odstúpenie od nej. Na to, aby rozhodcovská zmluva bola považovaná za individuálne uzatvorenú, nemusí mať dlžník možnosť ovplyvniť znenie každého jej ustanovenia, ale postačí, ak môže rozhodcovskú zmluvu odmietnuť ako celok a tým zabezpečiť jej nezahrnutie do vzájomných právnych vzťahov. Pri odstúpení od rozhodcovskej zmluvy by zase bez ohľadu na (ne)súhlas veriteľa došlo k jej zániku, a to bez vplyvu na ďalšie trvanie zmluvy o revolvingovom úvere. Povinný teda mohol nepristúpiť na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, resp. aj jednostranne dosiahnuť zánik takejto dohody, a to v oboch prípadoch bez vplyvu na uzavretie, resp. existenciu (hlavnej) zmluvy o revolvingovom úvere. Je nesporným, že vlastným úkonom mohol ovplyvniť existenciu rozhodcovskej zmluvy a teda aj obsah vzájomného vzťahu s oprávneným. Rozhodcovská zmluva je samostatným právnym úkonom, a nie je súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere. Rozhodcovská zmluva spĺňa preto charakter individuálneho ustanovenia a nemôže byť preto (resp. jej časť) neprijateľnou podmienkou. V konaní ani nebolo dokázané niečo iné. Povinná vychádza z ničím nezdôvodniteľnej domnienky, kedy predloženie zmluvy s vopred predtlačenými a naformulovanými podmienkami by automaticky malo znamenať, že nejde o individuálnu dohodu. Pritom v zmysle ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka je rozhodujúca možnosť spotrebiteľa ovplyvniť obsah, resp. jej samotné zaradenie do zmluvného vzťahu s dodávateľom bez vplyvu na to, že (ne)dôjde k uzavretiu hlavného zmluvného vzťahu. Z rozhodcovskej zmluvy nielenže výslovne vyplýva, že jej uzavretie nie je podmienkou uzavretia samotnej zmluvy o revolvingovom úvere, ale výslovne z nej vyplýva možnosť jednostranne odstúpiť do 14 dní od jej uzavretia. Poučenie spotrebiteľa o tom, že rozhodcovskú zmluvu nie je povinný uzavrieť, a že táto skutočnosť nebude mať vplyv na uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere, je významovo jednoznačné a nesporné, zrozumiteľné pre priemerného spotrebiteľa, ktorý si uvedené ustanovenie prečíta. Uzatváranie akejkoľvek zmluvy primárne vyplýva z úpravy mechanizmu uzatvárania zmluvy (§ 43a a nasl. Občianskeho zákonníka). Návrh zmluvy predkladá jedna strana, druhá ho akceptuje alebo nie. Povinný sa rozhodol rozhodcovskú zmluvu uzavrieť, hoci z nej jednoznačne vyplýva - a to priamo z úvodných ustanovení zmluvy, že jej uzatvorenie nie je podmienkou uzatvorenia zmluvy o úvere. To neznamená, že sa tým vzdáva nejakých práv, zhoršuje si svoje postavenie a podobne. Nie je potom celkom zrejmé, ako si predstavuje vôbec uzavretie a znenie rozhodcovskej zmluvy bez dohody zmluvných strán o základných podmienkach tejto zmluvy (teda aj uvedenia rozhodcovského súdu), s dodržaním ustanovení Občianskeho zákonníka o určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu. Rozhodcovská zmluva obsahuje ustanovenia, ktoré umožňujú spotrebiteľovi rozhodcovskú zmluvu odmietnuť, resp. následným úkonom túto jednostranne zrušiť (ods. 2 a 7). Písomné poučenie spotrebiteľa priamo v rozhodcovskej zmluve je pre dlžníka/spotrebiteľa najzrozumiteľnejšie a najjednoznačnejšie, v porovnaní napríklad s ústnym poučením. Poukazujeme aj na to, že zákon č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní predpokladá, že rozhodcovská zmluva bude predformulovaná s tým, že bude obsahovať poučenie podľa uvedeného zákona. Český Ústavný súd v náleze sp. zn. III. ÚS 3725/13, ktorý sa týkal spotrebiteľského práva, konštatoval„ To platí zejména proto, že jev označovaný jako typizace právního jednání či typizace aplikace práva v podmínkách výkonu veřejné správy nabývá v informační společnosti na stále větším významu. Problém ochrany spotřebitele však nespočívá v zákazu takových ujednání (obchodních podmínek), nýbrž v možnosti se s nimi řádně seznámit, v jejich zřetelném označení, formulaci a možnosti je po zralé úvaze akceptovat, nebo odmítnout, tedy jak bylo již výše zdůrazněno, je především otázkou informování spotřebitele v předsmluvní fázi. Stěžovatelka (viz sub 8) ovšem tyto námitky vznáší až v době, kdy již byla smlouva uzavřena a plněna.“ Zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. l) Exekučného poriadku je preto nedôvodné.
6. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
7. Podľa § 58 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017) exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
8. Podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017) exekúciu súd zastaví, ak sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným.
9. Podľa § 57 ods. 1 písm. l) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017) exekúciu súd zastaví, ak je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom.
10. Exekučným titulom v danej exekúcii je rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu, sp. zn. 40/11/14 zo dňa 02. 12. 2014. Rozhodcovský súd pri vydávaní exekučného titulu odvodil právomoc v danej veci konať z predloženej rozhodcovskej zmluvy č. 8200037357 zo dňa 12. 05. 2011.
11. Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34). Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv.
12. Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
13. Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.
14. Podľa čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
15. Podľa čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 (2).
16. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (účinného do 30. 06. 2011, ďalej len Občiansky zákonník), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
17. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
18. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
19. Podľa § 53 ods. 1, prvá veta Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
20. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
21. Podľa ods. 3 cit. ustanovenia, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
22. Podľa ods. 5 cit. ustanovenia, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
23. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
24. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
25. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
26. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
27. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
28. Pri existencii rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu v spotrebiteľských veciach súd skúma, či rozhodcovskému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, bola daná právomoc vo veci konať a či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy.
29. Rozhodcovským rozsudkom Slovenského arbitrážneho súdu, sp. zn. 40/11/14 zo dňa 02. 12. 2014 bolo povinnej uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému 1 655,37 Eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,065 % denne a úrok z omeškania vo výške 0,425 % ročne zo sumy 61,31 Eur od 30. 10. 2011 do 15. 11. 2011, zo sumy 61,31 Eur od 30. 11. 2011 do 07. 12. 2011, zo sumy 61,31 Eur od 30. 07. 2013 do 08. 09. 2013, zo sumy 61,31 Eur od 30. 08. 2013 do 08. 10. 2013, zo sumy 61,31 Eur od 30. 09. 2013 do 30. 10. 2013, zo sumy 61,31 Eur od 30. 10. 2013 do 08. 12. 2013, zo sumy 61,31 Eur od 30. 11. 2013 do 19. 12. 2013, zo sumy 61,31 Eur od 30. 12. 2013 do 02. 02. 2014, zo sumy 61,31 Eur od 30. 01. 2014 do 23. 02. 2014, zo sumy 61,31 Eur od 01. 03. 2014 do 26. 03. 2014, zo sumy 61,31 Eur od 30. 03. 2014 do 01. 05. 2014, zo sumy 61,31 Eur od 30. 04. 2014 do 05. 06. 2014, zo sumy 61,31 Eur od 30. 05. 2014 do 01. 07. 2014, zo sumy 61,31 Eur od 30. 06. 2014 do zaplatenia,, zo sumy 61,31 Eur od 30. 07. 2014 do zaplatenia, zo sumy 61,31 Eur od 30. 08. 2014 do zaplatenia, zo sumy 61,31 Eur od 30. 09. 2014 do zaplatenia, zo sumy 1 410,13 Eur od 06. 10. 2014 do 25. 02. 2015, zo sumy 1 405,13 Eur od 26. 02. 2015 do zaplatenia tak, že ak zmluvná pokuta spolu s týmto úrokom z omeškania dosiahne celkovo sumu 1080,00 Eur, pričom odo dňa nasledujúceho po dni dosiahnutia tejto sumy je povinný zaplatiť oprávnenému iba úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 1650,37 Eur do zaplatenia a trovy predchádzajúceho konania 318,27 Eur.
30. Predmetom rozhodcovského konania bol nárok oprávneného zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 12. 05. 2011. Spolu so zmluvou boli súdu predložené Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 12. 05. 2011, Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. a rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 12. 05. 2011.
31. Súd skúmaním predloženej Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 12. 05. 2011 zistil, že povinná požiadala o revolvingový úver vo výške 1.080,00 Eur, s povinnosťou splácať úver v mesačných splátkach vo výške 61,31 Eur, vždy do 29. dňa v mesiaci, pri počte splátok 36. Celkovú čiastku, ktorú mala povinná zaplatiť spolu s úrokmi bola stanovená vo výške 2.207,16 Eur, pri predpokladanej RPMN 70,01 %, ročnej úrokovej sadzbe úveru 70,01 %, priemernej RPMN 44,86 %, zároveň s poskytnutím revolvingu 618,80 Eur, pri celkovej čiastke revolvingu 1471,44 Eur (t.j. revolving plus úroky za celú dobu čerpania revolvingu), a predpokladanej RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 60,28 %, ročnej úrokovej sadzbe revolvingu 68,44 Eur. Oprávnený schválil revolvingový úver v úverovom limite 1.080,00 Eur, ktorý bola povinná splácať v 36. mesačných splátkach po 61,31 Eur, vždy do 29. dňa v mesiaci a pričom celková čiastka, ktorú mala povinná zaplatiť, bola stanovená vo výške 2.207,00 Eur, pri RMPN 66,31 %, ročnej úrokovej sadzbe 70,01 %, priemernej RMPN 44,86 % a ďalej jej bola poskytnutá čiastka revolvingu 618,00 Eur, ktorý bola povinná zaplatiť v celkovej výške 1.471,44 Eur, pri predpokladanej RMPN úveru po poskytnutí revolvingu 56,10 %, ročnej úrokovej sadzbe revolvingu 68,44 %, ročnej úrokovej sadzbe úrokov z omeškania 9,25 %. Návrh bol podpísaný dňa 02. 05. 2011 a údaje o revolvingovom úvere boli schválené dodávateľom (oprávneným) dňa 12. 05. 2011.
32. Revolvingový úver je typický tým, že veriteľ (oprávnený) ho dopĺňa a úverový vzťah tak môže fungovať neurčitú dobu. Dlžník stále platí, pretože veriteľ mu stále dopĺňa úver a časť splátky sa používa na splatenie poskytnutých úverových prostriedkov a časť na odplatu. Môže byť poskytnutý aj formou kreditnej karty, pri ktorých je klientovi poskytnutý úverový rámec. Ak klient vyčerpá časť alebo celý úverový rámec a následne vyčerpanú sumu splatí jednorazovo, resp. jeho časť povinnou minimálnou splátkou hneď po pripísaní tejto úhrady má opäť k dispozícii celý úverový rámec, resp. časť, ktorá nie je vyčerpaná a ktorá sa zaplatenými splátkami zvyšuje. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že predložená zmluva označená ako revolvingová, nie je zmluvou o poskytnutí revolvingového úveru, nenapĺňa jeho podstatné znaky, oprávnený nesprávne označil druh zmluvy. Súd podľa obsahu zmluvy posúdil túto zmluvu ako zmluvu úverovú, na základe ktorej bol povinnej poskytnutý klasický úver, pretože splácanie jednotlivých súm povinnou nemalo za následok automatické zvyšovanie úverového rámca. O uvedenom svedčí dojednanie o výške mesačnej splátky, počte splátok a pod.
33. Vyššie uvedená zmluva je typickou spotrebiteľskou zmluvou, na ktorú sa vzťahujú normy spotrebiteľského práva. Zmluvnými stranami sú dodávateľ, spoločnosť PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o, ktorej predmet činnosti je aj poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov, teda koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je subjekt, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd považuje za preukázané, že povinná má v danom vzťahu vzniknutého z uzavretej zmluvy postavenie spotrebiteľa. Okrem ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktoré upravujú úver ako zmluvný typ, je nevyhnutné aplikovať aj zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy a ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
34. Súd ďalej konštatuje, že vyššie uvedená zmluva je nepriehľadná, nezrozumiteľná a znevýhodňujúca postavenie spotrebiteľa, obsahujúca viaceré neprijateľné zmluvné podmienky. Konkrétne v článku 8. Dohoda o poskytnutí služby uzavretá podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka je v bode 8.1. uvedené: „Predmetom tejto Dohody o poskytnutí služby je záväzok Veriteľa poskytnúť Dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne 3 akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu poskytnutého na základe Žiadosti/Zmluvy uzavretej medzi Veriteľom a Dlžníkom (ďalej ako úver/revolving“) a záväzok Dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu po a) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 160,38 EUR a b) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 97,20 EUR v prípade, ak bude Dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je Veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť, k čomu Dlžník udeľuje Veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť Dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto Dohody o poskytnutí služby.“ a v bode 8.4. v znení:“ Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok úveru je splatná dňom uzavretia tejto dohody o poskytnutí služby. Veriteľ a Dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky Dlžníka voči Veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru podľa článku 2.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy oproti pohľadávke Veriteľa voči Dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm. a) tejto Dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej výšky odplaty) a to ku dňu poskytnutia úveru Dlžníkovi podľa článku 2.3. Zmluvných
dojednaní Žiadosti/Zmluvy. Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok revolvingu je splatná dňom poskytnutia revolvingu Dlžníkovi. Veriteľ a Dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky Dlžníka voči Veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky revolvingu podľa článku 4.1. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy oproti pohľadávke Veriteľa voči Dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm. b) tejto Dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej výšky odplaty) a to ku dňu uskutočnenia revolvingu podľa článku 4.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy. Rozdiel bude uhradený na účet Dlžníka uvedený v čl. 2. Žiadosti/Zmluvy.“ Uvedená zmluvná podmienka je ako neprijateľná neplatná, pretože predmetné dojednania zvýhodňujú oprávneného ako veriteľa, ktorý si už pri vyplatení úveru povinnej stiahol, resp. odpočítal si odplatu za službu v zmysle čl. 8 ods. 8.1 Dohody o poskytnutí služby bez ohľadu na to, či povinná bude mať o takúto službu záujem alebo nie, resp. bez ohľadu na to, či zo strany oprávneného dôjde k jej poskytnutiu. Takáto služba nemá v čase poskytnutia úveru žiadne logické opodstatnenie. Výška odplaty v zmysle čl. 8 ods. 8.1 Dohody o poskytnutí služby predstavuje takmer trojnásobok mesačnej splátky (mesačná splátka 61,31 eura), teda „služba“, ktorou sa poskytuje odklad splátok na tri mesiace, je „vyvážená“ odmenou za túto službu, ktorá sa rovná takmer 3- násobnej výške týchto splátok. Súd má za to, že poskytnutie uvedenej služby oprávnený povinnej vnútil, keďže dohody o poskytnutí služby zmysle čl. 8 sú zakomponované do obsahu zmlúv o revolvingových úveroch, sú písané drobným písmom a splývajú s ostatným obsahom zmlúv, ktoré sú vyhotovené na predtlačenom formulári. Dohodu o poskytnutí služby v zmysle čl. 8, súd preto nepovažuje za individuálne dojednanú s oprávneným.
35. Súd ďalej preskúmal rozhodcovskú zmluvu, uzavretú medzi oprávneným a povinnou na samostatnej listine, pretože súdna kontrola je možná aj za stavu, že zmluvný vzťah hlavný a vedľajší bol vyjadrený v samostatných listinách. Nie je teda dôvod vylúčiť súdnu kontrolu formulárovej zmluvy len preto, že je na samostatnej listine, ak nebola preukázaná vôľa spotrebiteľa individuálne si dohodnúť, aby prípadné spory bol oprávnený riešiť rozhodcovský súd, v danej veci predformulovaný na tlačive dodávateľa.
36. Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní (§ 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní). Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní). Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli (§ 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní).
37. Z predloženej rozhodcovskej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 12. 05. 2011 vyplýva, že veriteľ (oprávnený) a dlžník(povinný) sa dohodli na nasledovnom znení rozhodcovskej zmluvy: „Akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov: · Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., IČO: 44 130 481, so sídlo Krížna 56, 821 08 Bratislava, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka č. 52189/B, · Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter, s.r.o., IČO: 44 826 460, so sídlom Zvolenská cesta 37, 974 01 Banská Bystrica, zapísaný v obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica, oddiel Sro, vložka č. 16626/S. Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh.“
38. Pri skúmaní vyššie konkretizovanej rozhodcovskej zmluvy súd bral do úvahy kritéria, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky a teda, či rozhodcovská zmluva nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pokiaľ má byť rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom právom akceptovateľná ako prejav jeho zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne
znamená (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 M Cdo 9/2012 zo dňa 16. 01. 2013).
39. Zo znenia rozhodcovskej zmluvy síce vyplýva, že spory medzi účastníkmi zmluvného vzťahu nemusia byť riešené len v rozhodcovskom konaní, ale aj v súdnom konaní, ide ale len o zdanlivú alternatívu, pretože výber spočíva na žalobcovi, ktorým je vo väčšine prípadov práve dodávateľ ako veriteľ. Ten sleduje riešenie sporov práve v rozhodcovskom konaní, čo je aj dôvod, pre ktorý rozhodcovskú zmluvu naformuloval. Rozhodcovská zmluva, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto zmluvy začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Dôsledkom rozhodcovskej zmluvy, ktorá je svojou podstatou taktiež spotrebiteľskou zmluvou je, že spotrebiteľovi je odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom vo všetkých prípadoch, ak dodávateľ podá voči spotrebiteľovi žalobu na ním vopred vybranom rozhodcovskom súde. Spotrebiteľovi je tak odopretá možnosť brániť svoje práva vo všetkých sporoch, v ktorých sa domáha svojich práv v rozhodcovskom konaní dodávateľ. Znenie rozhodcovskej doložky neodporuje síce doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza ( in fraudem legis). O obchádzanie zákona ide vtedy, ak je právnym úkonom dohodnuté niečo, čo síce nie je so zákonom v priamom rozpore, avšak svojimi dôsledkami sleduje cieľ, aby zákon nebol dodržaný (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL.ÚS 16/95 <aspi://module='JUD'&link='JUD30442SK'&ucin-k-dni='30.12.9999'> zo dňa 24. 05. 1995). Obchádzanie zákona spočíva vo vylúčení právne záväzného pravidla správania sa zámerným použitím prostriedkov, ktoré samy osebe nie sú zákonom zakázané, v dôsledku čoho sa nastolený stav javí z hľadiska pozitívneho práva ako nenapadnuteľný. Konanie in fraudem legis predstavuje postup, keď sa niekto správa formálne podľa práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou zakázaný alebo nepredvídaný a nežiaduci (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 314/07 <aspi://module='JUD'&link='JUD34349SK'&ucin-k-dni='30.12.9999'> zo dňa 16. 12. 2008). Rozhodcovská zmluva núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu vo všetkých prípadoch, ak bude vystupovať na strane žalovaného a vzdať sa tak ústavného práva na spravodlivý proces pred nezávislým súdom, ak sa dodávateľ bude voči spotrebiteľovi domáhať svojich práv pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovský súd je súkromnoprávnym orgánom, ktorý neoplýva atribútmi nositeľa verejnej moci. Aj keď rozhodcovská zmluva je tzv. nevýhradná, možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna. Pokiaľ má spotrebiteľ postavenie žalovaného, tak v prípade žaloby na rozhodcovskom súde si už nemôže zvoliť všeobecný súd. Vychádzajúc zo znenia rozhodcovskej zmluvy je zrejmé, že dodávateľ už od počiatku sleduje jej koncipovaním riešenie prípadných sporov rozhodcovským súdom za účelom reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa.
40. Podstatou individuálne nevyjednanej rozhodcovskej zmluvy je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu, a to je práve aj prípad typových rozhodcovských zmlúv, ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na podpis a majú vyvolať dojem, že si ich vyžiadali spotrebitelia. Vychádzajúc z obsahu rozhodcovskej zmluvy je zrejmé, že jedine skutočnosti, ktoré sa do rozhodcovskej zmluvy dodatočne dopisovali (tzn. tie, ktoré neboli vopred formulárovo pripravené dodávateľom), boli: číslo zmluvy, údaje o dlžníkovi (meno, priezvisko, adresa trvalého bydliska a dátum narodenia), deň a miesto podpisu zmluvy a podpisy zmluvných strán. Samotný obsah a jednotlivé náležitosti rozhodcovskej zmluvy boli vopred pripravené dodávateľom (oprávneným) a spotrebiteľ (povinný) ich nemohol ovplyvniť. Na tejto skutočnosti nič nemení ani tvrdenie oprávneného, že v zmysle znenia rozhodcovskej zmluvy táto nemala byť podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere (t.j.„hlavnej“ zmluvy). Toto vyhlásenie je totiž nevýrazne zakomponované do ostatného textu rovnako ako aj prehlásenie, že spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy. Táto skutočnosť vzbudzuje pochybnosti o tom, že spotrebiteľ sa skutočne oboznámil s obsahom rozhodcovskej zmluvy a následkami jej uzavretia, čo umocňuje, že zmluva bola podpísaná v rovnaký deň, ako zmluva o revolvingovom úvere a teda nie v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale už na samom začiatku zmluvného vzťahu, kedy jej spotrebiteľ nemusel prikladať vyšší význam, keď jeho vôľa smerovala primárne k uzavretiu hlavnej zmluvy a získaniu úveru. Preto predformulovanie určitých náležitostí dodávateľom v písomnej forme do rozhodcovskej zmluvy na samostatnej listine ešte neznamená, že tomu skutočne tak aj je, a že spotrebiteľ mal možnosť odmietnuť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu. Tvrdenia oprávneného o individuálnom dojednaní rozhodcovskej zmluvy vyvracia už samotná rozhodcovská zmluva, ktorú nerobí individuálne dojednanou iba skutočnosť, že je
pripravená na samostatnej listine a tiež ustanovenie rozhodcovskej zmluvy o tom, že spotrebiteľ môže od nej jednostranne odstúpiť. Ak by sa zmluvné strany dohodli na jej uzatvorení, potom jednostranné odstúpenie stráca svoj význam.
41. Nesúlad rozhodcovskej zmluvy s § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.%252353'&ucin-k-dni='30.12.9999'> potvrdzuje samotná rozhodcovská zmluva, ktorá vo všetkých prípadoch, ak dodávateľ podá žalobu voči spotrebiteľovi na rozhodcovskom súde, núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť právomoci rozhodcu vybraného dodávateľom a spôsobuje tak nemožnosť riešiť svoj spor s dodávateľom na všeobecnom súde. Obdobný právny záver bol prezentovaný napr. i v rozhodnutiach tunajšieho súdu sp. zn. 12Ek/1001/2018 zo dňa 16.11.2018, sp. zn. 8Ek/1002/2018 zo dňa 16.11.2018, sp. zn. 68Ek/1390/2018 zo dňa 15.11.2018, sp. zn. 73Ek/1382/2018 zo dňa 19.10.2018, sp.zn. 10Ek/995/2018 zo dňa 04.09.2018, sp. zn. 9Ek/266/2018 zo dňa 04.09.2018, sp. zn. 16Ek/1001/2018 zo dňa 13.08.2018, sp. zn. 13Ek/1000/2018 zo dňa 13.08.2018, sp. zn. 17Ek/453/2018 zo dňa 09.08.2018. Uvedené závery exekučného súdu v citovaných veciach boli navyše posudzované Ústavným súdom SR, ktorý uznesením IV. ÚS 371/2018-43 zo dňa 20.06.2018 sťažnosti obchodnej spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. odmietol ako zjavne neopodstatnené. S ohľadom na uvedené, opačný právny názor prezentovaný oprávneným, súd považuje za nenáležitý.
42. Na základe takto zisteného stavu, súd dospel k záveru, že rozhodcovský rozsudok sp. zn. 40/11/14 zo dňa 02. 12. 2014 Slovenského arbitrážneho súdu, zriadeného spoločnosťou Slovak arbitration court, s.r.o., so sídlom Krížna 56, Bratislava, vydaný na podklade spotrebiteľskej zmluvy (Zmluvy o revolvingovom úvere) obsahujúcej neprijateľné zmluvné podmienky a neplatnej rozhodcovskej zmluvy v rozpore so zákonom, má za následok materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu. Vzhľadom na uvedené preto súd rozhodol tak, že exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017).
43. Povinná sa návrhom domáhala i zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1, písm. l) Exekučného poriadku, avšak bez akéhokoľvek zdôvodnenia tohto návrhu.
44. Podľa § 57 ods. 1 písm. l) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017) exekúciu súd zastaví, ak je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom.
45. Výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom ako dôvod zastavenia exekúcie je formulovaný značne široko. Obyčajne sa však rozpor s ordre public chápe ako "poistka" pred núteným výkonom cudzích exekučných titulov v prípadoch, keď povaha tribunálu, priebeh konania alebo uložená povinnosť sú v rozpore s verejným poriadkom štátu výkonu. Tento dôvod integruje všetky podstatné prípady presadenia hodnôt dobrých mravov, spravodlivosti, ktoré zakladajú hodnotové zázemie spoločnosti a ústavného a právneho poriadku SR. V danej veci nebol posudzovaný exekučný titul takejto povahy, ale rozhodcovský rozsudok slovenského rozhodcovského súdu. Samotná povinná podala takýto návrh v zmysle § 57 ods. 1 písm. l) Exekučného poriadku bez akéhokoľvek zdôvodnenia. Keďže súd zistil zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, týmto iným dôvodom zastavenia exekúcie sa už nezaoberal.
46. Spolu s návrhom na zastavenie exekúcie podala povinná i návrh na odklad exekúcie podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku. Odklad exekúcie podľa citovaného ustanovenia môže byť spojený s tým, že na základe zákonom vymedzených skutočností, možno dôvodne očakávať, že dôjde k zastaveniu exekúcie. Vo všeobecnosti možno povedať, že pred povolením odkladu podľa tohto ustanovenia by malo byť aspoň osvedčené, že sa začalo konanie alebo iný právny postup, ktorých výsledkom môže byť právna skutočnosť vyvolávajúca zastavenie exekúcie. Nakoľko súd zistil dôvody pre zastavenie predmetnej exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, o návrhu povinnej na odklad exekúcie už samostatne nerozhodoval.
47. Po právoplatnosti tohto uznesenia súd rozhodne o trovách exekúcie.
Poučenie:
Proti výroku o zastavení exekúcie je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Banská Bystrica. V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. V odvolaní musí byť uvedená spisová značka a musí byť podpísané. Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu (a) - h)), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.