Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/20/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka v spore žalobcov: 1/ X.. O.. N. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. U., R. XX, 2/ I. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. U., R. XX, zastúpení: Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s.r.o., so sídlom Nové Zámky, PPribinova 9, IČO: 36 813 401, proti žalovanému: Železnice Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Klemensova 8, IČO: 31 364 501, o zaplatenie 34 687,23 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcov 1/, 2/ a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky z 8. novembra 2019 č. k. -471, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd odvolacie konanie o odvolaní žalovaného z a s t a v u j e.

II. Žalobcom 1/ a 2/ voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov zastaveného odvolacieho konania v plnom rozsahu. III. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o zamietnutí zostávajúcej časti žaloby p o t v r d z u j e. IV. Žalovanému voči žalobcom 1/ a 2/ priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1.1. Okresný súd Nové Zámky (súd prvej inštancie podľa , ďalej len „CSP) rozsudkom z 8. novembra 2019 č. k. -471 rozhodol, že žalovaný povinnosť zaplatiť žalobcom v 1. rade a 2. rade spoločne a nerozdielne sumu 7 742,31 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 7 742,31 eur od 19. 01. 2010 do zaplatenia, do troch dní po právoplatnosti rozsudku.

1.2. V zostávajúcej žalobu zamietol.

1.3. Žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v 1. rade a v 2. rade.

2. V záhlaví napadnutého rozsudku, ako aj vo výroku rozsudku a jeho odôvodnení označil sporové strany podľa ich procesného postavenia, teda žalobcov a žalovaného, a keďže na strane žalobcov išlo o procesné spoločenstvo, na rozlíšenie ich označil ako žalobcov v 1. rade a v 2. rade, avšak vzhľadom na to, že v Komentári správne označenie v prípade procesného spoločenstva znie: „žalobca 1/, žalobca 2/, atď.“, neodporúča sa označenie „žalobca v 1. rade, v 2. rade, atď,“ (Števček, M., Filová,S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol . Komentár. Praha: , 814 s.), odvolací súd strany sporu v danej veci v prípade procesného spoločenstva na strane žalobcov označuje žalobcov podľa uvedeného odporúčania v Komentári .

3. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil s poukazom na , , , , , , (ďalej len „“ alebo len „OZ“), , a o dráhach v znení od 01. 01. 2010 (ďalej len „Zákon o dráhach“).

4. V odôvodnení rozsudku poukázal na to, že žalobcovia 1/ a 2/ sa žalobou pôvodne domáhali voči žalovanému zaplatenia 34 600 eur titulom bezdôvodného obohatenia za obdobie od 14. 10. 2007 do 14. 10. 2009, keď poukázali na skutočnosti, v zmysle ktorých má žalovaný užívať bezplatne nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (ďalej len „BSM“), teda žalobcov, pôvodne vedené na liste vlastníctva č. XXXXX, k. ú. R. U., parcela číslo XXXX/X orná pôda o výmere 2048 m2 a parcela číslo XXXX/XX orná pôda o výmere 229 m2 a po vykonaní ROEP-u vedené na LV číslo XXXXX, k. ú. R. U., parcela číslo XXXX/XX orná pôda o výmere 229 m2 a parcela číslo XXXX/XXX orná pôda o výmere 2048 m2. K sporným nehnuteľnostiam nemajú prístup, pretože sú oplotené a užívané žalovaným, ktorý má mať na nich postavené stavby slúžiace pre údržbu a servis infraštruktúry. V minulosti medzi stranami malo dôjsť k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, ktorej predmetom boli sporné nehnuteľnosti, predaj zrealizovaný nebol, pretože vkladové konanie bolo zastavené. Žalovaný tak užíva sporné nehnuteľnosti bez právneho dôvodu, a preto si uplatnili nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške podľa znaleckého posudku č. 3/2006, ktorý si dali vypracovať.

5.1. Žalobcovia v priebehu konania viackrát menili žalobný návrh, pričom o poslednom návrhu bolo rozhodnuté uznesením č. k. -325 z 24. januára 2018, ktorým pripustil zmenu žaloby, podľa ktorej sa žalobcovia 1/ a 2/ domáhajú voči žalovanému zaplatenia spoločne a nerozdielne 34 687,23 eura s ročným úrokom z omeškania vo výške: 9 % ročne zo sumy 6 994,94 eura od 14. 10. 2009 do zaplatenia; 8,50 % ročne zo sumy 6 841,62 eura od 29. 09. 2011 do zaplatenia; 5,50 % ročne zo sumy 6 994,94 eura od 15. 10. 2013 do zaplatenia; 5,25 % ročne zo sumy 6 994,94 eura od 02. 11. 2015 do zaplatenia a 5 % ročne zo sumy 6 860,79 eura od 20. 10. 2017 do zaplatenia, všetko do troch dní po právoplatnosti rozsudku a ktorou žalobcovia 1/, 2/ žiadajú, aby im súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia bol uplatnený za obdobie od 14. 10. 2007 do 29. 09. 2011, od 15. 10. 2011 do 15. 10. 2013, od 02. 11. 2013 do 02. 11. 2015 a od 03. 11. 2015 do 20. 10. 2017.

5.2. Právoplatným uznesením č. k. -174 z 28. apríla 2011 bolo konanie prerušené do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde v Nových Zámkoch pod sp. zn. a následne uznesením č. k. -306 z 27. septembra 2017 rozhodol súd o pokračovaní v konaní, pretože konanie Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. bolo právoplatne skončené vydaním rozsudku č. k. -969 z 9. júna 2017.

6. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Namietal nedostatok svojej vecnej pasívnej legitimácie, poukázal pritom na rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov - prvoinštančných a odvolacích súdov v obdobných veciach. Zároveň poukázal na to, že v období po 01. 01. 2010 v zmysle o dráhach malo vzniknúť zo zákona na sporných nehnuteľnostiach v jeho prospech zákonné vecné bremeno. Žalobcovia 1. a 2. mali možnosť v zákonom stanovenej prekluzívnej lehote uplatniť si príslušnú náhradu.

7.1. Súd prvej inštancie vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie, z ktorého zistil, že žalovaný je zapísaný v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I. pod obchodným menom Železnice Slovenskej republiky, Bratislava so sídlom Klemensova 8, Bratislava, IČO: 31 364 501 a to od 31. 12. 1993. Do predmetu jeho činnosti patrí, okrem iného aj zriaďovanie a prevádzkovanie železničných telekomunikačných a rádiových sietí.

7.2. Podľa LV č. XXXXX k. ú. a obec R. U. z 13. 10. 2009 boli žalobcovia 1/ a 2/ bezpodielovými spoluvlastníkmi v celosti 1/1 nehnuteľností, a to parciel registra „E“ evidované na mape určeného operátu, parcela č. XXXX/X orná pôda o výmere 596 m2, parcela č. XXXX/XX orná pôda o výmere 229 m2 a parcela č. XXXX/XXX orná pôda o výmere 2048 m2. Listom z 08. 04. 2011 Správa katastra Nové Zámky oznámila, že parcela registra E-KN č. XXXX/XXX orná pôda o výmere 2048 m2, evidovaná na LV č. XXXXX, k. ú. R. U. je v súčasnosti (k 08. 04. 2011) identická s parcelou registra E-KN č. XXXX/ X orná pôda o výmere 2048 m2, evidovaná na LV č. XXXXX, k. ú. R. U. z dôvodu, že parcela registra E-KN číslo XXXX/X bola prečíslovaná na parcelu registra E-KN č. XXXX/XXX. Podľa LV č. XXXXX k.

ú. a obec R. U. z 08. 10. 2018 sú žalobcovia 1/ a 2/ rade bezpodielovými spoluvlastníkmi v celosti 1/1 nehnuteľností, a to parciel registra „C“ evidované na katastrálnej mape, parcela č. XXXX/XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 175 m2, parcela číslo XXXX/XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 54 m2, parcela číslo XXXX/XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 674 m2, parcela číslo XXXX/XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 908 m2, ako aj parcely registra „E“ evidované na mape určeného operátu č. XXXX/XXX orná pôda o výmere 466 m2. LV č. XXXXX k. ú. R. U. z 08. 10. 2018 obsahuje zápis v časti C: ťarchy, podľa ktorého je zriadené zákonné vecné bremeno - povinnosť strpieť umiestnenie súčastí dráhy - stavieb Trafostanice a dielne OSO-oznamovacie a zabezpečovacie zriadenie techniky na pozemkoch registra CKN parcely č. XXXX/XXX, XXXX/XXX a vykonanie činností na pozemkoch registra CKN parcely č. XXXX/XXX, XXXX/XXX podľa § 4 ods. 2 a 3 Zákona o dráhach v prospech SR

- Železnice Slovenskej republiky, Bratislava - Z 7977/12.

8.1. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie aj pripojeným spisom Okresného úradu Nové Zámky, katastrálny odbor č. Z 7977/11, týkajúci sa návrhu žalovaného na vykonanie záznamu v katastri nehnuteľností. Podľa podacej pečiatky bol tento návrh doručený Správe katastra Nové Zámky dňa 19. 12. 2011 a mal pridelené číslo konania Z 7977/11. Žalovaný žiadal o zápis záznamom práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu do katastra nehnuteľností v prospech oprávneného z vecného bremena - SR - Železnice Slovenskej republiky, Bratislava, a to na LV č. XXXXX do časti C „ŤARCHY“ nasledovne: zákonné vecné bremeno - povinnosť strpieť umiestnenie súčastí dráhy - stavieb Trafostanice a dielne OSO-oznamovacie a zabezpečovacie zariadenie techniky na pozemkoch registra CKN parcely č. XXXX/XXX, XXXX/XXX a vykonanie činností na pozemkoch registra CKN parcely č. XXXX/XXX, XXXX/XXX podľa a o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v prospech SR - Železnice Slovenskej republiky, Bratislava. Súčasťou spisu je stanovisko žalovaného, podľa ktorého pozemky vedené v registri E-KN na LV č. XXXXX k. ú. R. U. parcely č. XXXX/XX a XXXX/XXX vo vlastníctve žalobcov 1/ a 2/ sa nachádzajú v ochrannom pásme železničnej trate Devínska nová Ves - Štúrovo približne v železničnom km 144,050 - 144,130 vo vzdialenosti asi 16 m od osi krajnej koľaje, v pravo, v smere staničenia uvedená trať je súčasťou IV. medzinárodného koridoru a z hľadiska rozvojových záujmov ŽSR je plánovaná modernizácia tejto trate na traťovú rýchlosť 160km/h. Odbor expertízy generálneho riaditeľstva ŽSR vydal stanovisko, ktorým bolo prehlásené, že po oboznámení sa s predloženou dokumentáciou a právnou úpravou sú uvedené nehnuteľnosti vedené ako súčasti železničnej dráhy, ktoré sú na potrebné na prevádzku dráhy a na dopravu na nej, a teda sú súčasťou obvodu dráhy a v plnej miere sa na ne vzťahuje Zákon o dráhach, ktorý upravuje aj povinnosti majiteľov pozemkov patriacich do obvodu dráhy.

8.2. Prvoinštančný súd pripojil aj spis Okresného úradu Nové Zámky, katastrálny odbor V 1171/01, týkajúci sa návrhu žalobcov 1/ a 2/ na vklad do katastra nehnuteľností doručený 12. 04. 2001, a ktorý sa týkal kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi stranami ohľadom sporných nehnuteľností. Právoplatným rozhodnutím Katastrálneho úradu v Nitre - Správa katastra Nové Zámky sa rozhodlo, že katastrálne konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva k častiam nehnuteľností v k. ú. R. U. vedená na LV č. XXXX ako parcela registra „E“ - parcela č. XXXX/X skladajúca sa z dielu b) o výmere 3037 m2, dielu c) o výmere 682 m2 a z dielu f) o výmere 56 m2 v celosti sa zastavuje pre nedostatky podania, ktoré neboli ani dodatočne odstránené. Listom z 27. 02. 2002 žalobcovia oznámili žalovanému, že vkladové konanie bolo právoplatne zastavené a zároveň ho vyzvali, aby uviedol, či má naďalej záujem o odkúpenie sporných nehnuteľností s tým, že v opačnom prípade sa budú obaja žalobcovia domáhať svojho nároku súdnou cestou, a to nároku pozostávajúceho z náhrady za užívanie pozemku.

8.3. Dňa 14. 06. 2002 bol v Advokátskej kancelárii JUDr. Tatiany Timoranskej spísaný záznam z jednania vo veci odkúpenia pozemku v k. ú. R. U., parcela č. XXXX/X medzi žalobcami ako predávajúcimi a ŽSR Bratislava ako kupujúcim, v zastúpení X.. K. W.. Zástupca kupujúceho vyhlásil, že majú záujem predmetný pozemok odkúpiť. Záznam obsahuje postup, ktorý mal viesť k uzatvoreniu kúpnej zmluvy. Podaním z 03. 03. 2003 žalobcovia oznámili Železniciam SR, Stredisku hospodárenia s majetkom zastúpeného X.. K. W., Bratislava, že dňa 09. 09. 2002 mu zaslala na podpísanie osem kúpnych zmlúv so znaleckými posudkami a geometrickým plánom s tým, že sa zaviazal kúpnu zmluvu podpísať, resp. jej podpísanie zabezpečiť tak, aby nedochádzalo k prieťahom vo veci odkúpenia pozemkov. Napriek tomu k podpísaniu zmlúv nedošlo, v dôsledku čoho bol žalovaný dotazovaný, či má záujem o odkúpenie nehnuteľnosti. Pre prípad, že odpoveď nebude prijatá do 15 dní, žalobcovia sú rozhodnutí podať žalobu o zriadenie vecného bremena za náhradu a o zaplatenie náhrady za užívanie nehnuteľnosti za minulé roky. Žalobcovia oznámili listom z 29. 03. 2005, že žiadajú o zaslanie jednoznačného stanoviska o

prípadnom záujme o odkúpenie pôvodnej parcely číslo XXXX/X, k. ú. R. U., ktorá mala byť zameraná geometrickým plánom č. 89/2002 na novovytvorené parcely č. XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X. Pre prípad nesúhlasného stanoviska boli žalobcovia pripravení na definitívne podanie žaloby na súd.

9.1. Žalovaný v konaní predkladal na preukázanie svojich tvrdení listinné dôkazy, a to Zmluvu o prevádzkovaní dráh na rok 2007 uzatvorenú dňa 05. 02. 2007, Zmluvu o prevádzkovaní dráh na rok 2008, ktorá bola uzatvorená dňa 22. 01. 2008, Zmluvu o prevádzkovaní dráh na rok 2009, ktorá bola uzatvorená dňa 19. 12. 2008, Zmluvu o prevádzkovaní dráh na rok 2010, Zmluvu o prevádzkovaní železničnej infraštruktúry na roky 2011 - 2013 uzatvorenú dňa 27. 12. 2010 a Zmluvu o prevádzkovaní železničnej infraštruktúry na roky 2014 - 2016 uzatvorenú v decembri 2013, ktorá bola uzatvorená medzi vlastníkom dráh Slovenskou republikou zastúpenou Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácii SR a prevádzkovateľom dráh Železnice Slovenskej republiky Bratislava, Klemensova 8, Bratislava, IČO: 31 364 501.

9.2. Žalobcovia 1/ a 2/ rade k žalobe pripojili znalecký posudok č. 3/2006 znalca Ing. Zuzany Vadkertiovej, Nové Zámky, Strečnianska 1, z 13. 03. 2006 vypracovaného na objednávku žalobcu v 1. rade Znalec stanovil všeobecnú hodnotu nehnuteľností - pozemkov, označených ako ostatné plochy na parcele č. XXXX/X a parcele č. XXXX/XX, vedených na LV č. XXXXX k. ú. R. U., sumou 5 000 000 Sk (165 969,60 eura). Zároveň bola určená aj výška nájmu pozemkov pri oboch parcelách sumou po 229,05 Sk/m2 za rok (7,60 eur/m2 za rok).

9.3. Žalovaný k výške prenájmov predložil potvrdenie mesta Nové Zámky z 21. 04. 2006 a znalecký posudok č. XX/XXXX. Mesto Nové Zámky v potvrdení uviedlo, že mesto rozdelené do zón. Lokalita Výpalisko a okolie sa nachádza v III. zóne, kde výška nájomného za prenájom pozemkov v zmysle uznesení MsZ predstavuje 26 Sk/m2 ročne (0,86 eur/m2 ročne), pod garážami 15 Sk/m2 ročne (0,50 eur/m2 ročne). Znaleckým posudkom č. XX/XXXX z 05. 04. 2007 znalkyne Ing. Eleonóry Balogovej, Kapisztóryho 6, Nové Zámky, vypracovaného na objednávku žalovaného bola stanovená všeobecná hodnota nehnuteľností v k. ú. R. U. vedených na LV č. XXXXX, parcely č. XXXX/X ostatné plochy a č. 3960/36 ostatné plochy v celkovej výške 650 000 Sk (21 576,05 eura).

10. Z pripojeného spisu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. prvoinštančný súd zistil, že spor začal 22. 03. 2006, kedy bola súdu doručená žaloba tých istých žalobcov voči tomu istému žalovanému na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1 043 092 Sk (34 624,31 eura) za užívanie tých istých nehnuteľností, ako v konaní sp. zn. . Rozdiel medzi spormi je v tom, že vo veci sp. zn. sa vydanie bezdôvodného obohatenia uplatňovalo za obdobie od 22. 03. 2004 do 22. 03. 2006. Žalobcovia žalobu odôvodnili tými istými skutkovými okolnosťami, ako vo veci sp. zn. a pri stanovení výšky uplatneného nároku vychádzali zo znaleckého posudku č. 3/2006 znalca Ing. Zuzany Vadkertiovej z 13. 03. 2006.

11.1. Právoplatným rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č. k. -281 z 31. marca 2009 bola zamietnutá žaloba žalobcu Železnice Slovenskej republiky, Bratislava, Klemensova 8, Bratislava, IČO: 31 364 501 proti žalovaným: 1/ X.. arch. N. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. U., R. XX a 2/ I. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. U., R. XX, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že je správcom nehnuteľného majetku vo vlastníctve štátu - Slovenskej republiky v k. ú. R. U. na LV č. XXXXX parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere 2048 m2 a parc. č. XXXX/XX orná pôda o výmere 229 m2.

11.2. Uznesením Okresného súdu Nové Zámky č. k. -662 z 22. decembra 2010 bola ustanovená znalkyňa Ing. Gertrúda Hlavičková, aby vypracovala znalecký posudok o určení výšky náhrady za užívanie nehnuteľností vedených na geometrickom pláne č. 89/2002 z 27. 06. 2002 vyhotoveného geodetom Ing. S. U. za užívanie dielov 4, 5, 6 z parc. č. XXXX/X spolu o výmere 1844 m2 za obdobie od 22. 03. 2004 do 22. 03. 2006 s tým, aby bola určená výška náhrady za 1 m2 ročne za uvedené obdobie. Znaleckým posudkom č. 119/2011 ustanovenej znalkyne z 30. 07. 2011 bola stanovená výška nájmu uvedených pozemkov za rok 2004 vo výške 1,255 eura/m2 ročne, za rok 2005 vo výške 1,247 eura/m2 ročne a za rok 2006 vo výške 1,338 eura/m2 ročne.

11.3. Uznesením č. k. -743 z 3. mája 2012 bol ustanovený do konania Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, Univerzitná 1, Žilina, ktorému bolo uložené kontrolným znaleckým posudkom určiť výšku náhrady za užívanie nehnuteľností uvedených na geometrickom pláne číslo

89/2002 z 27. 06. 2002 vyhotoveného geodetom Ing. S. U. za užívanie dielov 4, 5, 6 z parcely číslo XXXX/X o výmere 1844 m2 za obdobie od 22. 03. 2004 do 22. 03. 2006 s tým, aby bola určená výška náhrady za 1 m2 ročne za uvedené obdobie. Ďalej mu bolo uložené sa vyjadriť k príčinám rozdielov v zisteniach znalcov obsiahnutých v znaleckom posudku č. X/XXXX znalkyne Ing. Vadkertiovej a v znaleckom posudku č. XXX/XXXX znalkyne Ing. Hlavičkovej.

11.4. Znaleckým posudkom č. 65/2017 Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline z 13. 04. 2017 bolo určené, že výška náhrady za užívanie nehnuteľností uvedených na geometrickom pláne č. 89/2002 z 27. 06. 2002 vyhotoveného geodetom Ing. S. U. za užívanie dielov číslo 4, 5, 6 z parc. č. XXXX/ X spolu o výmere 1844 m2 za obdobie od 22. 03. 2004 do 22. 03. 2006 činí 5 664,76 eura (zaokrúhlene 5 700 eur). Výška náhrady za 1 m2 ročne za užívanie nehnuteľností uvedených na geometrickom pláne č. 89/2002 z 27. 06. 2002 vyhotoveného geodetom X.. S. U. za užívanie dielov 4, 5, 6 z parcely číslo XXXX/X o výmere 1844 m2 činí 1,536 eura/m2 ročne.

12. Právoplatným rozsudkom č. k. -969 z 9. júna 2017 bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne 6 994,94 eura so 7 % ročným úrokom z omeškania od 22. 03. 2006 do zaplatenia, do troch dní po právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku bola žaloba zamietnutá, žalovanému nebola priznaná náhrada trov konania a stranám sporu bola uložená povinnosť zaplatiť trovy štátu. V odôvodnení rozsudku bola konštatovaná pasívna legitimácia žalovaného a jeho bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcov 1/ a 2/ rade vo vzťahu k pozemku o výmere 2 277 m2. Pri stanovení výšky bezdôvodného obohatenia súd vychádzal zo znaleckého posudku č. 65/2017 Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline 13. 04. 2017.

13. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba je v časti dôvodná. Žalobcovia 1/ a 2/ sa domáhali voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia, ktorého výška sa v priebehu sporu menila a ustálila sa na istine 34 687,23 eura s príslušenstvom (úrok z omeškania). Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia bol uplatnený za celkové obdobie od 14. 10. 2007 do 29. 09. 2011, od 15. 10. 2011 do 15. 10. 2013, od 02. 11. 2013 do 02. 11. 2015 a od 03. 11.2 015 do 20. 10. 2017. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný je prevádzkovateľom železničnej dráhy vo vlastníctve štátu, ktorá sa nachádza aj na sporných pozemkoch vo výlučnom BSM žalobcov v rozsahu 2277 m2. Ide o nehnuteľnosti nachádzajúce sa na LV číslo XXXXX, k. ú. a obec R. U., špecifikované v bode 5.2 odôvodnenia rozsudku. Pokiaľ ide o namietanú legitimáciu prvoinštančný súd uviedol, že aktívna vecná legitimácia žalobcov 1/ a 2/ je daná a vyplýva z LV č. XXXXX, k. ú. a obec R. U., ktorý bez akýchkoľvek pochybností deklaruje BSM žalobcov v celosti k sporným nehnuteľnostiam, cez ktoré vedie železničná dráha. Žalovaný si síce uplatnil nárok na určenie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam v prospech štátu a pri správcovstve žalovaného, avšak žaloba bola právoplatne zamietnutá rozsudkom č. k. -281 z 31. marca 2009. Spornou zostala pasívna vecná legitimácia žalovaného. Žalobcovia mali za to, že žalovaný je subjekt, od ktorého je podľa hmotného práva možné si uplatňovať vydanie bezdôvodného obohatenia, žalovaný namietal nedostatok svojej pasívnej legitimácie, keď mal za to, že žalovaným subjektom mal byť štát v zastúpení príslušného ústredného orgánu štátnej správy Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky. Na podporu svojich tvrdení predložil právoplatné rozsudky Okresného súdu Lučenec č. k. -216 z 25. 02. 2014, Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. z 30. 07. 2015, Krajského súdu v Bratislave č. k. -447 z 25. 03. 2014 a rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 25. 03. 2014. Prvoinštančný súd súhlasil, že rozhodnutia konštatovali, že vlastníkom dráh je Slovenská republika, žalovaný je prevádzkovateľ dráh a za privlastňovateľa úžitkovej hodnoty pozemku bol určený vlastník dráh, teda Slovenská republika. Súdne rozhodnutia nespochybňoval, avšak uviedol, že ide o rozhodnutia prvoinštančného súdu a odvolacích súdov, nie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a teda nie sú záväzné, bez ďalšieho smerodajné a nemusia odzrkadľovať všetky podstatné okolnosti súdenej veci. Železničná dráha sa nachádza na pozemku žalobcov po dobu prevyšujúcu 20 rokov a pri jej nepretržitom prevádzkovaní žalovaným.

14. Prvoinštančný súd mal za preukázané, že žalovaný je pasívne vecne legitimovaný v tomto spore. Obsah zmlúv o prevádzkovaní dráh s prílohami a zmlúv o prevádzkovaní železničnej infraštruktúry, uvedené v bode 5.6 odôvodnenia rozsudku nepovažoval v tejto súvislosti za rozhodujúce. V prípade žalovaného ide vo vzťahu k sporným nehnuteľnostiam žalobcov o detenciu, teda o ovládanie (užívanie) cudzej veci, avšak bez úmyslu nakladať s ňou ako s vlastnou a žalovaný má postavenie detentora. Tým sa bezdôvodne obohatil na úkor žalobcov 1/ a 2/ a vznikla mu povinnosť obom žalobcom

za obdobie od 14. 10. 2007 do 31. 12. 2009 vydať bezdôvodné obohatenie podľa a nasledujúce . V tomto smere poukázal na osobité okolnosti veci, a to, že dňa 19. 03. 2001 bola medzi stranami uzatvorená kúpna zmluva na kúpu sporných nehnuteľností priamo žalovaným, avšak nie štátom, od žalobcov a len určité formálne nedostatky zamedzili prevodu vlastníctva na žalovaného. Následne dňa 14. 06. 2002 za prítomnosti strán bol spísaný záznam o tom, že strany uzatvoria novú kúpnu zmluvu, a to tak, aby netrpela nedostatkami vo vkladovom konaní. Napriek tomu žalovaný z neznámych dôvodov, pretože na výzvy žalobcov 1/ a 2/ nereagoval, v konečnom dôsledku na uzatvorenie novej kúpnej zmluvy nepristúpil, hoci v tej dobe nebol oprávneným z vecného bremena a pozemky žalobcov boli nepretržite bezplatne využívané pri prevádzkovaní dráhy.

15.1. Medzi stranami nebolo sporné, že k pozemkom nemali a ani nemajú žalobcovia 1/ a 2/ žiadny prístup, pretože bol žalovaným oplotený, žalobcom nie je poskytovaná a ani nebola poskytovaná žiadna finančná odplata. Súd prvej inštancie preto prihliadol na a vyhodnotil, že v právnom styku medzi stranami došlo k zneužitiu výkonu práv žalovaným, čo v súlade s ustálenou judikatúrou dovoľuje zmierňovať tvrdosť zákona a dáva sudcovi priestor pre uplatnenie pravidiel slušnosti. Súd sa snažil o zmierlivé riešenie sporu a na pojednávaní dňa 26. 10. 2017 zástupkyňa žalovaného prehlásila, že žalovaný by bol ochotný zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ istinu od 14. 10. 2007 do 31. 12. 2009 vo výške 7 742 eur spolu s príslušenstvom pozostávajúceho z úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 6 994,94 eura od 14. 10. 2009 do zaplatenia a vo výške 8,50 % ročne zo sumy 747 eur od 29. 09. 2011 do zaplatenia. Definitívnemu uznaniu tejto časti nároku bránilo záväzné stanovisko žalovaného, ktorý na rozdiel od postoja svojej zástupkyne listom z 30. 10. 2017 uviedol, že nesúhlasí s prípadným vydaním čiastočného rozsudku pre uznanie ani v časti istiny 7 742 eur s príslušenstvom, pretože nárok ani v tejto časti neuznáva čo do základu a do výšky.

15.2. Na pojednávaní dňa 10. 10. 2019 žalobcovia 1/ a 2/ s poukazom na dobu trvania sporu a aj vo vzťahu k veci sp. zn. navrhli mimosúdne riešenie veci, podľa ktorého by sa uspokojili s plnením na úrovni 7 000 eur; žalovaný návrh odmietol. Na pojednávaní dňa 19. 03. 2019 súd vytvoril priestor, aby sa žalobcovia pokúsili vec doriešiť tak, že by sporné nehnuteľnosti prípadne odpredali Slovenskej republike v zastúpení Ministerstvom dopravy a výstavby SR, prípadne priamo žalovanému. Žalovaný uviedol, že nemá záujem o odkúpenie sporných nehnuteľností z dôvodu existencie zákonného vecného bremena v jeho prospech a z tých istých dôvodov neprejavila záujem o odkúpenie sporných nehnuteľností ani Slovenská republika, v mene ktorej konalo Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, ktorá v liste z 07. 05. 2019 poukázala na o dráhach, ktoré upravuje zákonné vecné bremeno na dráhach a právo dotknutej osoby na jednorazovú náhradu. Žalobcom bolo odporučené obrátiť sa s požiadavkou o odkúpenie nehnuteľností zaťažených vecným bremenom priamo na ŽSR.

15.3. S poukazom na uvedené mal prvoinštančný súd za preukázané, že obrana žalovaného o namietanom nedostatku svojej pasívnej vecnej legitimácie za obdobie do 31. 12. 2009 je podporená skutočnosťami, ktoré nedisponujú spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom styku, ktorým je nezneužívanie výkonu práv. Konanie žalovaného pri nároku žalobcov 1/ a 2/ na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie do 31. 12. 2009 je konaním protiprávnym a súd pri uplatňovaní pravidiel slušnosti zmierňuje tvrdosť zákona tým, že žalovaného považuje za pasívne vecne legitimovaný subjekt v spore. Okrem týchto dôvodov poukázal aj na vec vedenú pred prvoinštančným súdom pod sp. zn. , ktorá sa týka tých istých strán s tým istým predmetom sporu, s jediným rozdielom, ktorým je uplatnenie bezdôvodného obohatenia za iné časové obdobie. Právoplatným rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č. k. -969 z 09. 06. 2017 bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne 6 994,94 eura s úrokom z omeškania vo výške 7 % ročne od 22. 03. 2006 do zaplatenia a vo zvyšku bola žaloba zamietnutá.

15.4. V konaní sp. zn. prvoinštančný rozsudok nebol napadnutý odvolaním žalovaného, a preto nepretržité namietanie nedostatku svojej pasívnej legitimácie nemožno považovať za štandardný postoj vo veci. Z uvedených dôvodov pri konštatovaní aktívnej vecnej legitimácie žalobcov 1/ a 2/, pasívnej vecnej legitimácie žalovaného (aj za podpornej aplikácie ) a medzi stranami nerozporovanej skutočnosti o tom, že železničná dráha sa nachádza na sporných nehnuteľnostiach vo výlučnom BSM žalobcov 1/ a 2/ mal súd za preukázané, že základ nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 14. 10. 2007 do 31. 12. 2009 je daný podľa a nasl. .

16. V súvislosti s výškou bezdôvodného obohatenia poukázal prvoinštančný súd na bod 8 odôvodnenia rozsudku, právnu vetu rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. z 24. júna 2008 a znalecký posudok Ústavu súdneho inžinierstva Žilina č. 65/2017 z 13. 04. 2017, ktorý jednoznačne stanovil výšku náhrady pri sporných nehnuteľnostiach na 1,536 eura/m2 ročne. Pri celkovej výmere 2277 m2 výška bezdôvodného obohatenia žalovaného na úkor žalobcov predstavuje celkovo 7 742,31 eura za obdobie od 14. 10. 2007 do 31. 12. 2009. Od 14. 10. 2007 do 31. 12. 2009 je celkovo 808 dní (78 dní + 365 dní + 365 dní). Výška bezdôvodného obohatenia za jeden deň je 0,0042082 eura/ m2 (1,536 eura ročne/m2: 365 dní). Pri 808 dňoch je výška bezdôvodného obohatenia 3,40 eura/m2 (0,0042082 eura/m2 x 808 dní). Pri celkovej výmere 2277 m2 je konečná výška istiny bezdôvodného obohatenia 7 742,31 eura (3,40 eura/m2 x 2277 m2).

17. Podľa k Nariadenia vlády SR č. v znení od 01. 02. 2013 bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ aj úroky z omeškania vo výške 9 % ročne z priznanej istiny 7 742,31 eura. Žalobcovia 1/ a 2/ požadovali od žalovaného zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 6 994,94 eura od 14. 10. 2009 do zaplatenia; 8,50 % ročne zo sumy 6 841,62 eura od 29. 09. 2011 do zaplatenia; 5,50 % ročne zo sumy 6 994,94 eura od 15. 10. 2013 do zaplatenia; 5,25 % ročne zo sumy 6 994,94 eura od 02. 11. 2015 do zaplatenia a 5 % ročne zo sumy 6 860,79 eura od 20. 10. 2017 do zaplatenia. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žaloba s prílohami bola doručená žalovanému dňa 18. 01. 2010 (doručenka), čo znamená, že do omeškania sa dostal nasledujúci deň 19. 01. 2010, odkedy mu táto povinnosť aj bola súdom uložená a v zostávajúcej časti uplatneného úroku z omeškania bola žaloba zamietnutá.

18.1. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žaloba bola zamietnutá v časti prevyšujúcej priznanú istinu 7 742,31 eura do aktuálne uplatneného predmetu sporu 34 687,23 eura, teda v časti istiny 26 944,92 eura (34 687,23 - 7 742, 31), uplatnená titulom bezdôvodného obohatenia za obdobie od 01. 01. 2010 do 29. 09. 2011, od 15. 10. 2011 do 15. 10. 2013, od 02. 11. 2013 do 02. 11. 2015 a od 03. 11. 2015 do 20. 10. 2017. Poukázal na to, že od 01. 01. 2010 nadobudol účinnosť nový Zákon o dráhach, teda Na rozdiel od predošlej úpravy sa v zriaďuje priamo zo zákona vecné bremeno tak, ako je to uvedené v , , zákona o dráhach v znení od 01. 01. 2010. Uvedený právny stav sa aplikoval aj na sporné nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov 1/ a 2/, čo sa premietlo aj na LV č. XXXXX, k. ú. a obec R. U. z 08. 10. 2018 tak, ako uviedol v bode 5.2 odôvodnenia rozsudku. V tomto smere prvoinštančný súd súhlasil so žalovaným, že s účinnosťou od 01. 01. 2010 priamo zo Zákona o dráhach vzniklo vecné bremeno v prospech SR - Železnice Slovenskej republiky, ktoré bolo následne v záznamovom konaní zapísané v katastri nehnuteľností na Okresnom úrade Nové Zámky, odbor katastrálny pod sp. zn. Z 7977/11, pričom zápis má len deklaratórny charakter z hľadiska účinkov vecného bremena. Povinnými osobami z vecného bremena sú žalobcovia 1/ a 2/.

18.2. Za obdobie od 01. 01. 2010 prvoinštančný súd nevzhliadol dôvod na použitie . Z Zákona o dráhach v znení od 01. 01. 2010 je zrejmé, že ak je vlastník nehnuteľnosti obmedzený v dôsledku umiestnenia súčastí dráhy v obvyklom užívaní nehnuteľnosti má právo na jednorazovú primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti; toto právo zaniká, ak sa neuplatnilo u prevádzkovateľa dráhy do jedného roka odo dňa zapísania vecného bremena do katastra nehnuteľností. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobcovia 1/ a 2/ si v jednoročnej prekluzívnej lehote plynúcej odo dňa zapísania vecného bremena do katastra nehnuteľností neuplatnili právo na jednorazovú primeranú náhradu u prevádzkovateľa dráhy (žalovaného). Na uvedenom nemení nič to, ak by žalobcovia ako výluční vlastníci nehnuteľností neboli včas a riadnym spôsobom Okresným úradom Nové Zámky, katastrálny odbor, vyrozumení o zápise uvedeného zákonného vecného bremena, v ktorom vystupujú ako povinné osoby. Tento prípadný nedostatok nemožno prenášať na žalovaného, pretože žiadnym spôsobom sa nepodieľal na skutočnosti tvrdenej žalobcami 1/ a 2/ o nesprávnom postupe katastra po zápise vecného bremena.

18.3. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že na sporných nehnuteľnostiach od 01. 01. 2010 viazne zákonné vecné bremeno v prospech SR - Železnice Slovenskej republiky, kde povinnými osobami z vecného bremena sú žalobcovia 1/ a 2/, teda od 01. 01. 2010 už užívanie sporných nehnuteľností nemá za následok vznik bezdôvodného obohatenia, pretože nie je splnená ani jedna zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia. S účinnosťou od 01. 01. 2010 za užívanie sporných nehnuteľností nevzniká majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, nevzniká majetkový prospech, ktorý bol získaný plnením z neplatného právneho úkonu, nevznikol majetkový prospech získaný plnením

správneho dôvodu, ktorý síce spočiatku existoval, ale dodatočne odpadol a napokon nie je na mieste ani majetkový prospech získaný z nestatočných zdrojov.

18.4. Od 01. 01. 2010 si žalobcovia 1/ a 2/ podľa § 4 ods. 4 Zákona o dráhach mohli u žalovaného v jednoročnej prekluzívnej lehote uplatniť primeranú náhradu, keďže tak včas nepostupovali, náhrada im vyplatená nebola. Listom z 05. 04. 2019 si u žalovaného a zároveň aj na Ministerstve dopravy a výstavby SR žalobcovia uplatnili nárok na jednorazovú náhradu za obmedzenie užívania nehnuteľností, ich nároku ale vyhovené nebolo. Listom z 07. 05. 2019 ich Ministerstvo dopravy a výstavby SR poučilo, že je nutné obrátiť na žalovaného a žalovaný listom z 15. 04. 2019 uviedol, že nárok na jednorazovú náhradu je prekludovaný. Z uvedených dôvodov okresný súd dospel k záveru, že žalobu v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 01. 01. 2010 do 29. 09. 2011, od 15. 10. 2011 do 15. 10. 2013, od 02. 11. 2013 do 02. 11. 2015 a od 03. 11. 2015 do 20. 10. 2017 v rozsahu 26 944,92 eura s príslušenstvom je potrebné zamietnuť ako bezdôvodne podanú.

19. Záverom konajúci súd uviedol, že návrhu žalobcov na vykonanie ďalšieho dokazovania výsluchom svedkov, vykonaním ohliadky a vykonaním znaleckého dokazovania nevyhovel. V prípade navrhnutých svedkov malo ísť o zamestnancov žalovaného, ktorí mali mať v náplni práce starostlivosť o stavby nachádzajúce sa na pozemkoch žalobcov, a to žalovaným určený X. D. a T. H.. Vykonanie tohto dôkazu považoval za nadbytočné, pretože nielen zo spisu sp. zn. , ale aj zo spisu sp. zn. bolo preukázané, že sporné pozemky sú súčasťou dráhy a v takom prípade vlastníci nehnuteľností v obvode dráhy sú povinní strpieť umiestňovanie súčastí dráhy a vykonávanie činností podľa zákona o dráhach. V konaní sp. zn. bola vykonaná ohliadka, ktorá uvedené skutočnosti potvrdila, preto bol zamietnutý aj návrh na vykonanie ohliadky. Na podporu uvedeného poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. z 05. 11. 2014. Navyše uvedené vyplýva nielen z dokazovania vykonaného v danej veci, ale aj vo veci sp. zn. . Záverom dodal, že žalobcom nič nebránilo aby vznik a existenciu uvedeného zákonného vecného bremena spochybnili na súde v samostatnom sporovom konaní, pričom o vedení takéhoto konania prvoinštančný súd vedomosť nemal.

20. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa a . Konštatoval, že predmet sporu sa menil a právoplatnosťou uznesenia č. k. -204 z 07. 12. 2015 predmet konania predstavovalo zaplatenie istiny 137 760 eur s príslušenstvom. Právoplatným uznesením č. k. -322 z 24. 11. 2017 bolo zastavené konanie v časti o zaplatenie 109 933,56 eura s príslušenstvom z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby žalobcami po tom, čo bola v konaní sp. zn. znaleckým stanovená výška náhrady za 1 m2 užívania sporných nehnuteľností žalobcov 1/ a 2/ a ktorá bola nižšia ako pôvodne bolo uplatnené v žalobe. V časti o zaplatenie 109 933,56 eura s príslušenstvom bolo konanie zastavené zavinením žalobcov 1/ a 2/. Po pripustení zmeny žaloby uznesením č. k. -325 z 24. 01. 2018 sa predmetom konania stalo zaplatenie 34 687,23 eura s príslušenstvom, z čoho bolo žalobe vyhovené v časti istiny 7 742,31 eura s príslušenstvom a vo zvyšnej časti, teda v časti (o zaplatenie 26 944,92 eura s príslušenstvom) bola žaloba zamietnutá. Žalobcovia 1/ a 2/ mali úspech vo výške 7 742,31 eura s príslušenstvom a žalovaný mal úspech vo výške 136 878,48 eura s príslušenstvom. Celkový úspech v konaní mal žalovaný, ktorému však nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože si ho výslovne neuplatňoval.

21. Proti tomuto rozsudku v časti výroku o zamietnutí zvyšku žaloby podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia, žiadajúc odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne sumu 26 944,92 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 6 094,25 eura od 29. 09. 2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 6 994,94 eura od 15. 10. 2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 6 994,94 eura od 02. 11. 2015 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 6 860,79 eura od 20. 10. 2017 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd žalobcom priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

22. Namietali, že v zamietajúcej časti rozsudku súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. V zamietajúcej časti súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že na pozemku žalobcov vzniklo zákonné vecné bremeno, a to počnúc dňom 01. 01. 2010, ktoré žalovaného oprávňuje k užívaniu nehnuteľnosti. Žalobcovia uviedli, že im zápis vecného bremena nebol oznámený, pričom podľa zákonnej úpravy bez ohľadu na túto skutočnosť mu začala

plynúť jednoročná lehota na uplatnenie nároku na náhradu za obmedzenie užívania nehnuteľností v dôsledku vecného bremena, ktorú si neuplatnil z dôvodu, že zápis vecného bremena nezistil včas. Namietali, že na pozemku žalobcov sa nachádzajú také stavby a zariadenia, ktoré netvoria železničnú infraštruktúru a na posúdenie funkčnosti ako aj funkčného využitia stavieb na pozemku žalobcov, s určením či ide o súčasti dráh, navrhol dokazovanie. Vecné bremeno vyplývajúce zo môže byť zákonne zriadené len v prípade, ak stavby a zariadenia stojace na pozemkoch žabcov slúžia zabezpečeniu prevádzky dráh, o čom vzniesol žalobca pochybnosti, pričom ide o otázku, ktorú ako prejudiciálnu mohol súd prvej inštancie riešiť v tomto konaní. Za týmto účelom navrhol vykonať dokazovanie výsluchom zamestnancov žalovaného a nariadením znaleckého dokazovania. Zdôrazňovali, že vecné bremeno je inštitútom, ktoré svojou povahou obmedzuje vlastníka nehnuteľnosti, avšak nevylučuje ho z užívania tejto nehnuteľnosti, teda právo užívania vyplývajúce z vecného bremena existuje popri práve vlastníka nehnuteľnosť užívať. Žalobcovia navrhli vykonanie dokazovania na preukázanie skutočnosti, že sú úplne vylúčení z užívania vlastnej nehnuteľnosti, keďže táto je oplotená žalovaným, uzamknutá a nemá k nej prístup. Žalovaný teda neužíva nehnuteľnosť v súlade so zapísaným vecným bremenom, ale nad rámec presahujúci oprávnenia, ktoré z neho vyplývajú. S poukazom na uvedené sú žalobcovia presvedčení, že im náhrada za užívanie patrí aj z titulu bezdôvodného obohatenia, ktoré spočíva práve v tom, že žalovaný úplne vylúčil žalobcu z užívania nehnuteľností a tieto užíva výlučne sám bez možnosti ich využitia akýmkoľvek spôsobom žalobcom. Obrana žalovaného spočívala v poukazovaní na zriadené vecné bremeno, preto žiadal žalobu zamietnuť. Žalobcovia poukazovali na nimi produkované dôkazy, ktoré nasvedčujú tomu, že žalovaný nemal záujem vyriešiť vzťah medzi vlastníkom stavieb a vlastníkom pozemkov v jeho konkrétnom prípade, keďže žalovaný takéto nehnuteľnosti odkupuje, navyše v minulosti už opakovane so žalobcom jednal ohľadom uzatvorenia zmluvy, v jednom prípade k uzavretiu zmluvy aj prišlo, táto však nebola zavkladovaná pre nedostatky zmluvy, ktoré mohol odstrániť len žalovaný. S poukazom na uvedené skutočnosti by obrana žalovaného mala mať charakter výkonu práva v rozpore s dobrými mravmi a výkon práva by nemal požívať ochranu.

23. Proti tomuto rozsudku v časti výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobe vyhovel, podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, žiadajúc odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol. Namietal nesprávne právne posúdenie veci. Poukázal na Zmluvy o prevádzkovaní dráh uzatvorených v období rokov 2006 a nasl. medzi Slovenskou republikou a prevádzkovateľom dráhy Železnicami Slovenskej republiky, z ktorých vyplýva, že vlastníkom dráhy, resp. jej súčastí, ktorá prechádza cez sporné pozemky je Slovenská republika zastúpená Ministerstvom dopravy a výstavby SR a žalovaný je len prevádzkovateľom predmetnej dráhy. Poukázal aj na cieľ uvedených zmlúv, a to splniť povinnosti vlastníka celoštátnych a regionálnych dráh (štátu) podľa § 16 a § 17 Zákona o dráhach, a to udržiavať prevádzkyschopnosť celoštátnych a regionálnych dráh, zabezpečiť ich prevádzkovanie prostredníctvom prevádzkovateľa dráhy a umožniť styk s inými dráhami. Ďalej zabezpečuje všetky činnosti súvisiace so správou a prevádzkou majetku tvoriaceho dráhu alebo jej súčastí a činnosti súvisiace s prevádzkovaním dráh, vyplývajúce zo všeobecne záväzných právnych predpisov. V súvislosti s otázkou hospodárenia žalovaného, v predmetných zmluvách o prevádzkovaní dráh je ustanovené, že ich predmetom je okrem iného zabezpečenie vyrovnaného hospodárenia prevádzkovateľa dráhy (žalovaného). Vlastník dráhy sa zaväzuje uhradiť prevádzkovateľovi dráhy (žalovanému) formou neinvestičnej dotácie sumu, ktorá pokryje rozdiel medzi plánovanými nákladmi a plánovanými výnosmi, maximálne do výšky schváleného rozpočtu na tento účel. Na zabezpečenie vyrovnaného hospodárenia vlastník dráhy poskytuje prevádzkovateľovi dotáciu. Z uvedeného je zrejmé, že prijímateľom plnenia, ktoré v predmetnej veci bez právneho dôvodu poskytovali žalobcovia, nebol žalovaný, hoci je správcom (prevádzkovateľom) dráhy, ale vlastník dráhy, ktorým je Slovenská republika v zastúpení Ministerstva dopravy a výstavby SR. Vlastník dráhy si bez právneho dôvodu privlastňoval úžitkovú hodnotu pozemku bez toho, aby žalobcom poskytol akúkoľvek protihodnotu.

24. Žalovaný je len subjektom, ktorého vlastník dráhy zmluvne poveril jej spravovaním, údržbou, opravami, dohľadom, starostlivosťou o rozvoj a modernizáciu. Žalovaný je v hmotnoprávnom vzťahu len s vlastníkom dráhy, pričom jeho činnosť je vo verejnom záujme s vopred schváleným rozpočtom, ktorého prípadné schodky sú kryté dotáciami zo strany vlastníka dráhy. Vzhľadom k tomu si úžitkovú hodnotu pozemku privlastňuje vlastník dráhy tým, že sa na predmetných pozemkoch nachádzajú stavby v jeho vlastníctve, čím znemožňuje vlastníkom užívať svoje pozemky. Žalovaný teda nie je subjektom hmotnoprávneho vzťahu so žalobcami, preto nie je v spore pasívne vecne legitimovaný. Zdôraznil, že len spravuje majetok vlastníka dráhy, pričom tento majetok (dráhy) je tým, čo vylučuje

vlastníkov pozemkov v prisvojovaní si jeho úžitkových vlastností, aj keď vlastník dráh svoju činnosť realizuje za účelom zabezpečovania verejných potrieb. Žalovaný bol vlastníkom dráhy poverený aj prípadným majetkovoprávnym usporiadaním pozemkov, cez ktoré prechádzajú železničné trate, to však neznamená, že je aj subjektom, ktorý sa bezdôvodne obohacuje. Prijímateľom plnenia poskytovaného žalobcami je vlastník dráh, ktorý sa vykonávaním jemu nepatriacich oprávnení bezdôvodne obohatil, jeho majetok sa nezmenšil o prostriedky, ktoré by musel vynaložiť na výkon týchto oprávnení v prípade, že by mu vyplývali z právne relevantného titulu. S poukazom na nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného mal súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

25. K odvolaniu žalobcov sa písomne vyjadril žalovaný, uvádzajúc, že s argumentáciou žalobcov v podanom odvolaní nesúhlasí. Žalobcovia namietajú, že žalovaný v postavení oprávneného z vecného bremena, ktoré vzniklo zo Zákona o dráhach využíva predmetné stavby vo vlastníctve Slovenskej republiky neefektívne a že funkčne neslúžia k prevádzke železničnej infraštruktúry. V tomto smere konštatoval, že zápis vecného bremena, ktorý bol vykonaný na podnet žalovaného, má len deklaratórny charakter. Konštitutívne účinky vecného bremena boli nadobudnuté účinnosťou o dráhach, preto prvoinštančný súd správne z tohto dôvodu zamietol žalobu v časti uplatneného nároku odo dňa 01. 01. 2010. Poznamenal, že v súvislosti s vecným bremenom si prvoinštančný súd vyžiadal spis týkajúci sa zápisu vecného bremena z príslušného katastra nehnuteľností, a tak disponoval kompletnou dokumentáciou. Žalobcovia mali možnosť domáhať sa jednorazovej náhrady za zriadené vecné bremeno, pričom títo tak nepostupovali. Argument žalobcov, že zápis vecného bremena nezistili včas považujú za bezpredmetný s poukazom na zásadu vigilantibus iura scripta sunt, teda práva patria bdelým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V ďalšej časti vyjadrenia zopakoval argumentáciu uvádzanú vo svojom odvolaní s poukazom na uzavreté Zmluvy o prevádzkovaní dráh, účelom uvedených zmlúv, hospodárenia žalovaného s majetkom štátu, financovania činnosti žalovaného vlastníkom dráh. S poukazom na uvedené zotrval na závere o nedostatku svojej pasívnej vecnej legitimácie v konaní, keď subjekt, ktorý sa bezdôvodne obohacuje na úkor žalobcov je podľa názoru žalovaného vlastník dráh, teda Slovenská republika v zastúpení Ministerstva dopravy a výstavby SR. Vzhľadom na nedostatok spočívajúci v absencii pasívnej vecnej legitimácie žalovaného mal súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

26.1. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadrili žalobcovia, ktorí uviedli, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho vyhovujúcej časti napadnutej odvolaním žalovaného považujú za vecne správne. Zdôraznili, že sa v plnom rozsahu stotožňujú s právnym názorom súdu prvej inštancie a s odôvodnením jeho rozhodnutia v časti týkajúcej sa pasívnej vecnej legitimácie žalovaného. V tomto smere poukázali na svoje skoršie vyjadrenia, ktoré sú súčasťou súdneho spisu. Žalovaný užíva nehnuteľnosť bez toho, aby za užívanie platil náhradu, žalobcovia preukázali, že náhradu za užívanie nehnuteľností platí aj v iných prípadoch žalovaný a nie štát ako vlastník dráh. V súvislosti s pasívnou vecnou legitimáciou poukázali na . Keďže aj v iných žalobcom preukázaných prípadoch do nájomných vzťahov vstupuje žalovaný, u neho dochádza z uvedeného dôvodu aj k bezdôvodnému obohacovaniu sa. Žalovaný je bez ohľadu na vlastnícky vzťah k dráham tým subjektom, ktorý prevádzkuje železničnú dopravu, vykonáva opravu strojov a množstvo ďalších činností vyplývajúcich mu z predmetu podnikania. Je nepodstatné, či túto podnikateľskú činnosť vykonáva na majetku patriacom štátu alebo na svojom vlastnom majetku. Žalovaný vykonáva činnosti, postúpené mu zmluvou ako podnikateľ vo svojom mene a na vlastnú zodpovednosť. Zo zákona o Železniciach SR vyplýva, že všetky svoje potreby a náklady kryje žalovaný predovšetkým z prostriedkov získaných z vlastnej činnosti, tvorí vlastné finančné zdroje, najmä zisk. Nič na tom nemení, že zdrojom financovania žalovaného sú aj dotácie štátu.

26.2. Žalobcovia preukazovali, že žalovaný vstupuje do všetkých právnych vzťahov, okrem iného sám je účastníkom nájomných zmlúv, či už na strane prenajímateľa, alebo nájomcu. Ak by na predmetné nehnuteľnosti bola uzatvorená nájomná zmluva, uzatvoril by ju žalovaný a on by platil nájomné. Táto skutočnosť je podstatná pre posúdenie bezdôvodného obohatenia a pasívnej vecnej legitimácie, keď bezdôvodné obohatenie v zásade spočíva v tom, že u žalovaného nedochádza k zníženiu jeho majetku v dôsledku toho, že nájomné neplatí. Navyše poukazujú na to, že žalovaný uzavrel so žalobcom kúpnu zmluvu, ktorá nebola zavkladovaná len z dôvodov formálnych chýb, ktoré žalovaný neodstránil, ďalej s ním preukázateľne rokoval o uzavretí zmluvy aj druhej v poradí po zastavení katastrálneho konania, kde kupujúcim bol opätovne žalovaný, nie štát. Okrem toho z listín o určení súpisného čísla vyplýva, že vlastníkom stavieb na pozemku žalobcov je žalovaný, identifikovaný ako vlastník so svojím IČO. Ide

pritom o stavby na pozemku žalobcov, určené tak na opravu strojov, ako aj na administratívne účely. S poukazom na uvedené skutočnosti je žalovaný ten subjekt, ktorý užíva bez náhrady nehnuteľnosti žalobcu, pričom v prípade uzatvorenia nájomnej zmluvy na predmetný pozemok by nájomné bolo hradené práve z rozpočtu žalovaného. Užívaním pozemkov žalobcov bez akejkoľvek náhrady sa žalovaný bezdôvodne obohacuje. Výška takto určenej náhrady vyplýva z vykonaného dokazovania, kde znaleckým posudkom bola určená ako náhrada suma zodpovedajúca obvyklému nájomnému. Samotnú výšku náhrady však žalovaný nerozporoval, poukazoval len na nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie.

27. Žalovaný písomným podaním zo 06. 12. 2019 doručeným toho istého dňa Okresnému súdu Nové Zámky zobral späť svoje odvolanie v zmysle .

28.1. Žalobcovia v replike na vyjadrenie žalovaného k ich odvolaniu uviedli, že zotrvávajú na svojom stanovisku, ktoré je uvedené v odvolaní, pokiaľ ide o zamietajúcu časť rozsudku, proti ktorému odvolanie podali. Z predloženého administratívneho spisu a z priloženej dokumentácie, ktorá bola súčasťou administratívneho spisu neboli zrejmé tie sporné otázky, na ktoré žalobcovia poukazovali, a teda či vecné bremeno bolo zriadené zákonne. Žalobcovia namietali, že na ich pozemku sa nachádzajú také stavby a zariadenia, ktoré netvoria železničnú infraštruktúru a na posúdenie funkčnosti ako aj funkčného využitia stavieb na pozemku žalobcov, s určením či sa jedná o súčasti dráh, navrhli dokazovanie, tento návrh bol zamietnutý. Vecné bremeno vyplývajúce zo môže byť zákonne zriadené len v prípade, ak stavby a zariadenia stojace na pozemkoch žalobcov slúžia zabezpečeniu prevádzky dráh, na čo žalobcovia poukazovali. Uvedené otázky neboli zrejmé z dokumentácie vyplývajúcej z administratívneho spisu, v ňom sa nachádzali len formálne doklady potrebné pre zápis vecného bremena, samotná skutočnosť, či ide o stavby, ktoré zabezpečujú funkčnosť dráh, zrejmá zo spisu nebola. Zotrvali na právnom názore, že vecné bremeno nemôže vylúčiť vlastníka veci z jej užívania, môže ho v užívaní len obmedziť, z tohto dôvodu bolo potrebné vzťah medzi stranami sporu posúdiť ako vzťah vzniknutý na základe bezdôvodného obohatenia z titulu užívania nehnuteľností bez právneho dôvodu. Opakovane uviedli, že v čase zápisu vecného bremena o tomto neboli informovaní a v uvedenom čase zrejme ani nebol katastrálny portál verejne prístupný tak, aby kontinuálne mohol stav svojich nehnuteľností sledovať. Ďalej poukazoval na nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, tu žalobcovia odkazujú na svoje skoršie vyjadrenia v konaní pred prvoinštančným súdom ako aj v odvolacom konaní.

28.2. Vzhľadom na to, že žalovaný zobral späť odvolanie proti vyhovujúcej časti rozsudku majú žalobcovia za to, že v konečnom dôsledku svoju pasívnu legitimáciu žalovaný akceptuje a uznáva. Žalobcovia na odvolaní, ktoré oni podali zotrvávajú a navrhujú, aby odvolací súd v zamietajúcej časti na základe odvolania žalobcov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, ako to žalobcovia navrhli v petite podaného odvolania. K späťvzatiu odvolania žalovaného nemajú žiadne výhrady.

29.1. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou stranou v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania ( ) a zistení, že spĺňa náležitosti , prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a cotrario, keď v zmysle za použitia oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov 1/ a 2/ proti zamietajúcej časti výroku napadnutého rozsudku a súvisiacemu výroku o trovách konania nie je dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti ako vecne správny podľa a potvrdil.

29.2. Pokiaľ ide o odvolanie žalovaného smerujúceho proti vyhovujúcej časti rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd odvolacie konanie v tejto časti s poukazom na zastavil.

30. Odvolací súd vychádzajúc z obsahu súdneho spisu zistil, že žalobcovia 1/ a 2/ sa žalobou pôvodne domáhali voči žalovanému zaplatenia 34 600 eur titulom bezdôvodného obohatenia za obdobie od 14. 10. 2007 do 14. 10. 2009 titulom, že žalovaný má užívať bezplatne nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, pôvodne vedené na liste vlastníctva č. XXXXX, k. ú. R. U., parcela číslo XXXX/X orná pôda o výmere 2048 m2 a parcela číslo XXXX/XX orná pôda o výmere 229 m2 a po vykonaní ROEP-u vedené na LV číslo XXXXX, k. ú. R. U., parcela číslo XXXX/XX orná pôda o výmere 229 m2 a parcela číslo XXXX/XXX orná pôda o výmere 2048 m2. K sporným nehnuteľnostiam nemajú

prístup, pretože sú oplotené a užívané žalovaným, ktorý má mať na nich postavené stavby slúžiace pre údržbu a servis infraštruktúry. Žalobcovia v priebehu konania viackrát menili žalobný návrh, pričom o poslednom návrhu bolo rozhodnuté uznesením Okresného súdu Nové Zámky č. k. -325 z 24. januára 2018, ktorým pripustil zmenu žaloby, podľa ktorej sa žalobcovia 1/ a 2/ domáhajú voči žalovanému zaplatenia spoločne a nerozdielne 34 687,23 eura s ročným úrokom z omeškania vo výške: 9 % ročne zo sumy 6 994,94 eura od 14. 10. 2009 do zaplatenia; 8,50 % ročne zo sumy 6 841,62 eura od 29. 09. 2011 do zaplatenia; 5,50 % ročne zo sumy 6 994,94 eura od 15. 10. 2013 do zaplatenia; 5,25 % ročne zo sumy 6 994,94 eura od 02. 11. 2015 do zaplatenia a 5 % ročne zo sumy 6 860,79 eura od 20. 10. 2017 do zaplatenia, všetko do troch dní po právoplatnosti rozsudku a ktorou žalobcovia 1/ a 2/ žiadajú, aby im súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia bol uplatnený za obdobie od 14. 10. 2007 do 29. 09. 2011, od 15. 10. 2011 do 15. 10. 2013, od 02. 11. 2013 do 02. 11. 2015 a od 03. 11. 2015 do 20. 10. 2017. O podanej žalobe rozhodol súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne sumu 7 742,31 eura s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 7 742,31 eura od 19. 01. 2010 do zaplatenia, do troch dní po právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol a o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcom 1/ a 2/ nepriznal.

31. Proti uvedenému rozsudku v zamietajúcej časti podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia, namietajúc, že vecné bremeno nebolo zriadené zákonným spôsobom, pretože im jeho zriadenie nebolo príslušným Okresným úradom, katastrálny odbor, ako výlučným vlastníkom oznámené. Ďalej namietali, že súd prvej inštancie nevykonal riadne dokazovanie, keď zamietol ich návrhy na doplnenie dokazovania za účelom určenia, či stavby a zariadenia, ktoré netvoria železničnú infraštruktúru nachádzajúce sa na sporných pozemkoch sú súčasťami dráh. Namietali aj to, že vecné bremeno môže vlastníka nehnuteľnosti len obmedzovať, nie ho vylúčiť z užívania ako v predmetnej veci. Vzhľadom k uvedenému im patrí náhrada za užívanie titulom bezdôvodného obohatenia. 32.1. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej časti výroku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu v konaní, poukazujúc pritom na to, že žalovaný nie je vlastníkom dráh, ktoré prechádzajú pozemkom žalobcov a ktorými dochádza k obmedzeniu ich vlastníckeho práva, ale je len správcom majetku vo vlastníctve štátu - prevádzkovateľom dráh, pričom subjektom, ktorý sa má na úkor žalobcov bezdôvodne obohacovať je Slovenská republika v zastúpení Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky, ktorá je vlastníkom dráh. Žalovaný však svoje odvolanie zobral späť.

32.2. Podľa dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

32.3. Podľa ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania.

32.4. Podľa ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

33. K späťvzatiu odvolania žalovaným sa písomne vyjadrili žalobcovia v rámci svojho vyjadrenia k vyjadreniu žalovaného k ich odvolaniu, pričom uviedli, že k späťvzatiu odvolania žalovaným nemajú žiadne výhrady.

34.1. Odvolací súd poukazujúc na vyššie uvedené podanie žalovaného - späťvzatie odvolania uvádza, že pre civilné sporové konanie platí dispozičná zásada, t. j. súdne konanie sa zásadne začína na návrh strany sporu. Platí to aj pre odvolacie konanie, ktorého začatie musí byť iniciované niektorou zo strán, resp. iným subjektom konania. Dispozičná zásada sa prejavuje aj v tom, že osoba, ktorá je oprávnená podať odvolanie, sa môže odvolania vzdať, čo je tiež dispozičný úkon s predmetom konania. Ďalším dispozičným úkonom oprávnenej osoby je späťvzatie odvolania. Odvolania, ktoré bolo podané odvolateľom, sa už nemožno vzdať, možno ho však vziať späť. Odvolateľ, ktorý vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Po späťvzatí odvolania odvolací súd konanie zastaví uznesením. Odvolateľ

môže vziať späť odvolanie len sčasti - v tomto prípade odvolací súd zastaví konanie len v časti, v ktorej bolo odvolanie vzaté späť.

34.2. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností odvolací súd rozhodol tak, že odvolacie konanie v časti rozhodovania o podanom odvolaní žalovaného zastavil z dôvodu, že žalovaný vzal svoje odvolanie späť. Vzhľadom na späťvzatie odvolania žalovaného a zastavenie odvolacieho konania o ním podanom odvolaní sa odvolací súd ďalej v odvolacom konaní nezaoberal vecnou správnosťou rozsudku súdu prvej inštancie v časti výroku, ktorým prvoinštančný súd žalobe vyhovel, teda v časti výroku, ktorým uložil povinnosť žalovanému, aby žalobcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatil sumu 7 742,31 eura s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 7 742,31 eura od 19. 01. 2010 do zaplatenia, do troch dní po právoplatnosti rozsudku. 34.3. Podľa ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 34.4. Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 34.5. O náhrade trov zastaveného odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa a tak, že žalobcom 1/ a 2/ voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov zastaveného odvolacieho konania v plnom rozsahu, pretože žalovaný zavinil zastavenie odvolacieho konania ohľadom ním podaného odvolania. 35. Pokiaľ ide o zvyšnú časť napadnutého rozsudku, teda v časti výroku, ktorým žalobe žalobcov nevyhovel, a teda ju zamietol, odvolací súd v tejto časti dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, keď vychádzal z riadne zisteného skutkového stavu, z ktorého dospel aj k správnym právnym záverom.

36.1. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

36.2. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody ( ).

37. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím , došlo v súlade s k zrušeniu . Nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.

38. Podľa ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

39. V ustanovení je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie. Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

40.1. Podľa kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

40.2. Podľa bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

40.3. Podľa predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

40.4. Podľa musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

41.1. Podľa vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.

41.2. Podľa vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

42.1. Podľa o dráhach (ďalej len „“) v znení platnom a účinnom od 01. 01. 2010, v obvode dráhy možno umiestňovať len súčasti dráhy a vykonávať činnosti, ktoré súvisia s prevádzkou dráhy, najmä údržbu telesa dráhy a obvodu dráhy, s dopravou na dráhe alebo s výkonom štátneho dozoru, ako aj uskutočňovať záchranné práce a odstraňovať následky nehôd a mimoriadnych udalostí, ktoré ohrozujú prevádzku dráhy alebo bezpečnosť a plynulosť dopravy na dráhe. Vlastník alebo užívateľ nehnuteľností v obvode dráhy je povinný užívať ich tak, aby neohrozovali dráhu alebo dopravu na dráhe, a je povinný umožniť prevádzkovateľovi dráhy prístup k súčastiam dráhy cez svoje pozemky.

42.2. Podľa v znení od 01. 01. 2010 prevádzkovateľ dráhy je povinný trvalo zabezpečovať obvod dráhy a priechodný prierez dráhy v stave, ktorý neohrozuje dráhu a jej súčasti, ani dopravu na dráhe, a predchádzať ohrozeniam prevádzky dráhy. Na tento účel je prevádzkovateľ dráhy oprávnený vyzvať vlastníka alebo užívateľa nehnuteľnosti v obvode dráhy, aby okliesnil alebo odstránil v nevyhnutnom rozsahu prekážajúce stromy a kry a odstránil spadnuté stromy, kamene a predmety, ktoré sú ohrozením prevádzky dráhy alebo niektorej jej súčasti alebo ohrozením bezpečnosti a plynulosti dopravy na dráhe. Ak vlastník alebo užívateľ nehnuteľnosti neuposlúchne výzvu prevádzkovateľa dráhy a hrozí bezprostredné nebezpečenstvo pre prevádzku dráhy alebo pre dopravu na dráhe, prevádzkovateľ dráhy je oprávnený sám vykonať tieto činnosti v nevyhnutnom rozsahu po upovedomení vlastníka alebo užívateľa nehnuteľnosti.

42.3. Podľa v znení od 01. 01. 2010 vlastník alebo užívateľ nehnuteľnosti v obvode dráhy je povinný strpieť umiestňovanie súčastí dráhy a vykonanie činností podľa odsekov 2 a 3. Oprávnenia prevádzkovateľa dráhy podľa odsekov 2 a 3 sú vecnými bremenami viaznucimi na nehnuteľnostiach v obvode dráhy a na prístupových cestách k obvodu dráhy. Návrh na vykonanie záznamu v katastri nehnuteľností podá prevádzkovateľ dráhy. Ak je vlastník alebo užívateľ nehnuteľnosti obmedzený v dôsledku umiestnenia súčasti dráhy v obvyklom užívaní nehnuteľnosti; má právo na jednorazovú primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti; toto právo zaniká, ak sa neuplatnilo u prevádzkovateľa dráhy do jedného roka odo dňa zapísania vecného bremena do katastra nehnuteľností.

43.1. Podľa o Železniciach Slovenskej republiky (ďalej len „“), železnice zabezpečujú prepravné a dopravné služby, ktoré zodpovedajú záujmom dopravnej politiky štátu a požiadavkám trhu vrátane súvisiacich činností.

43.2. Podľa , predmetom činnosti železníc je a) základný predmet činnosti 1. prevádzkovanie železničných dráh a lanových dráh podľa osobitného predpisu,1) 2. činnosti súvisiace s prevádzkovaním železničných dráh a lanových dráh: 2.1 zriaďovanie a prevádzkovanie železničných telekomunikačných a rádiových sietí, 2.2 výstavba, úpravy a údržba železničných dráh a lanových dráh1) vrátane zariadení ekologického charakteru,

2.3 údržba a opravy dopravných prostriedkov, výroba, údržba a opravy špeciálnych strojov, zariadení a materiálu vrátane revízií a diagnostiky, 2.4 poskytovanie služieb v reštauračných, ubytovacích a kultúrnych zariadeniach, 2.5 prenájom nehnuteľností, 2.6 automatizované spracovanie údajov a ich prenos, 2.7 metrologické výkony a defektoskopia, diagnostika a meranie fyzikálnych veličín, geodetická a kartografická činnosť, 2.8 zabezpečovanie činnosti vedúceho odborového normalizačného strediska v železničnej doprave, 2.9 výroba, montáž, oprava a rekonštrukcia elektrických a elektronických zariadení vrátane revízií a diagnostiky, 2.10 prekládka tovarov, preväzovanie koľajových vozidiel a zmena prepravnej úpravy prepravovaných tovarov pri zmene rozchodu železníc, 2.11 zabezpečovanie osobitnej zdravotnej starostlivosti o pracovníkov vybraných profesií; 3. prevádzkovanie dopravy na dráhe1) na účely 3.1 výstavby, úprav a údržby železničných dráh a lanových dráh, 3.2 poskytovania manipulačných služieb, obslužných dopravných služieb a obslužných prepravných služieb pre prevádzkovateľov dopravy na dráhe, b) ďalšie podnikateľské činnosti zapísané v obchodnom registri. 43.3. Podľa , prevádzkovaním železničných dráh sa na účely tohto zákona rozumejú činnosti, ktorými sa zabezpečuje a obsluhuje železničná infraštruktúra a servisné zariadenia určená na pohyb železničných koľajových vozidiel vrátane pevných železničných zariadení potrebných na zabezpečenie pohybu týchto vozidiel a zariadení slúžiacich na zabezpečenie bezpečnej železničnej prevádzky (ďalej len „železničná infraštruktúra a servisné zariadenia“). 43.4. Podľa , železnice majú správu majetku, majetkovými právami a záväzkami, ku ktorým mali už do svojho zániku právo hospodárenia Železnice Slovenskej republiky, š. p., ako aj s majetkom nadobudnutým v priebehu ich podnikania. 44. Odvolací súd vychádzajúc z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že súd prvej inštancie za účelom zistenia skutočného stavu veci vykonal rozsiahle dokazovanie, z ktorého dospel k správnym skutkovým záverom a následne aj k správnemu právnemu posúdeniu veci. Žalobcovia svoj nárok odôvodňovali tým, že žalovaný bezplatne užíva nehnuteľnosti bližšie špecifikované v žalobe, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov - žalobcov, ktoré žalovaný navyše oplotil, a tak zamedzil žalobcom akékoľvek užívanie svojich nehnuteľností. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia si uplatňovali za obdobie od 14. 10. 2007 do 29. 09. 2011, od 15. do 15. 10. 2013, od 02. 11. 2013 do 02. 11. 2015 a od 03. 11. 2015 do 20. 10. 2017, teda časť žalovaného bezdôvodného obohatenia sa vzťahovala na obdobie pred účinnosťou o dráhach, ktorý s účinnosťou od 01. 01. 2010 upravil vznik vecného bremena ex lege. V tejto časti súd prvej inštancie žalobe vyhovel, pričom uvedenou časťou sa odvolací súd v rámci odvolacieho prieskumu nezaoberal z dôvodu, že hoci bola pôvodne napadnutá odvolaním žalovaného, tento vzal svoje odvolanie späť. Následne súd prvej inštancie prihliadajúc na o dráhach, ktorý s účinnosťou od 01. 01. 2010 prispel k podstatnej zmene právneho stavu danej veci, a to aj bez zmeny skutkového stavu, správne podľa názoru odvolacieho súdu žalobu zamietol, keď konštatoval, že v časti o zaplatenie peňažnej náhrady vo výške 26 944,92 eura mali žalobcovia zákonný prostriedok, akým si mohli uplatniť náhradu za užívanie sporných pozemkov žalovaným, pričom žalobcovia tak v zákonnej jednoročnej (prekluzívnej) lehote neučinili, v dôsledku čoho ich právo na túto náhradu zaniklo. S uvedeným rozhodnutím sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a v ďalšom naň odkazuje. 45. Na podporu správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti odvolací súd dodáva, že z vyššie citovaných ustanovení jednoznačne vyplýva, že žalovaný nie je vlastníkom železničných dráh, ale len správcom majetku štátu. Vzhľadom na to je nepochybné vlastnícke právo žalobcov, keďže žalovaný nikdy nemal nehnuteľnosti žalobcov v správe a vychádzajúc z vykonaného dokazovania ani k nim nenadobudol vlastnícke právo, a to aj napriek opakovaným rokovaniam a odpredaj pozemkov priamo žalovanému, pričom žalovaný opakovane prejavil záujem o odkúpenie nehnuteľnosti, ktoré na účely prevádzkovania dráh využíva. Vychádzajúc z uvedeného je teda zrejmé, že žalovaný vykonáva viac ako 20 rokov svoju podnikateľskú činnosť na pozemkoch žalobcov bez poskytnutia adekvátnej náhrady. Odvolací súd však zdôrazňuje, že v priebehu užívania pozemkov žalobcov, hoci bez poskytnutia náhrady, prišlo k zmene právneho stavu od 01. 01. 2010, ktorý podstatne zasiahol do existujúcich záväzkových vzťahov medzi stranami sporu, a to bez toho, aby prišlo aj k zmene skutkového stavu. Odvolací súd dodáva, že na legislatívnu zmenu týkajúcu sa prevádzkovania dráh a okolností s

tým súvisiacich musel súd prvej inštancie prihliadnuť, hoci činnosťou žalovaného dochádza k zásahu do vlastníckeho práva žalobcov. 45. Vlastnícke právo je najdôležitejším a základným vecným právom. Toto právo je realizáciou jedného zo základných ľudských práv, ktoré sú zakotvené a chránené . definuje, že vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Vlastnícke právo býva vzhľadom na uvedené maximy v niektorých prípadoch definované aj ako neobmedzené právne panstvo človeka nad vecou. Práve problematika neobmedzenosti vlastníckeho práva koiciduje s problémom jeho obmedzenia. Možno konštatovať, že vlastnícke právo je zo všetkých subjektívnych práv najmenej obmedzené, má tendenciu k univerzálnosti, ale nie je absolútne neobmedzené. Práve naopak, aj vlastnícke právo je vždy, a to per definitionem, obmedzené. K obmedzeniu vlastníckeho práva môže dochádzať v dôsledku zriadenia a ďalšieho trvania vecného bremena. 46.1. Pojem „vecné bremeno“ sa v právnom jazyku bežne používa vo viacerých významoch. Jednak v objektívnom zmysle ako právny inštitút a jednak v subjektívnom zmysle ako povinnosť určitého subjektu. Okrem toho sa pojem „vecné bremeno“ používa na označenie právneho vzťahu. Vecným bremenom je vlastník veci vo svojich právach obmedzený právami iných osôb, a to tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Takýmto spôsobom je v prospech niekoho iného obmedzený vlastník určitej veci nielen vzhľadom na svoju osobu, ale takto je vo svojich právach obmedzený každý budúci vlastník tejto veci. Vecné bremená ako vecné práva k cudzej veci majú absolútnu povahu; tretie osoby sa voči osobe oprávnenej z vecného bremena musia správať tak, aby výkon jeho práva k cudzej veci bol nerušený. Každému vecnému bremenu zodpovedá určité právo. Hovoríme o právach zodpovedajúcich vecným bremenám. 46.2. Z pojmu vecného bremena vyplýva, že subjektom vecného bremena na strane povinného je vždy vlastník zaťaženej nehnuteľnosti. Subjektom vecného bremena na strane oprávneného však môže byť aj určitá osoba, teda konkrétne určená osoba bez viazanosti jej oprávnenia na vlastnícky vzťah k určitej nehnuteľnosti (R 37/1985, s. 155 ods. 5). Oprávneným subjektom, t. j. subjektom, ktorému prislúchajú práva zodpovedajúce vecnému bremenu, je buď vlastník nehnuteľnosti (vtedy ide o vecné bremeno charakteru in rem), alebo konkrétna osoba (vtedy ide o vecné bremeno charakteru in personam). Vecné bremeno možno tiež zriadiť v prospech tretej osoby. Súhlas tretích osôb ako oprávnených z vecného bremena je nevyhnutným predpokladom pre vznik práva zodpovedajúceho vecnému bremenu ( prvá veta ). Vecné bremeno však nie je možné zriadiť v prospech konkrétne neurčenej osoby alebo bez vzťahu k určitej nehnuteľnosti. 46.3. Vecné bremená, a tým aj práva zodpovedajúce vecným bremenám, môžu mať najrôznejší obsah. Obsah vecných bremien spočíva v tom, že vlastník zaťaženej nehnuteľnosti je v prospech niekoho iného povinný niečo trpieť (pati), niečoho sa zdržať (omittere) alebo niečo konať (facere). Vlastník zaťaženej veci je povinný strpieť určité správanie oprávnenej osoby. Takým správaním oprávnená osoba bezprostredne a aktívne využíva úžitkovú hodnotu zaťaženej veci. Pokiaľ ide o povinnosť zdržať sa určitého správania, ktoré by mu inak prislúchalo z titulu vlastníckeho práva je vlastník zaťaženej veci je obmedzený vo výkone vlastníckeho práva ( ), konkrétne pri realizácii úžitkovej hodnoty veci. Oprávnená osoba aktívne neužíva cudziu vec, ale má prospech z toho, že vlastník zaťaženej veci je vo svojom správaní obmedzený, čím sú rozšírené možnosti realizácie úžitkovej hodnoty vlastnej veci. Vlastník zaťaženej veci môže byť povinný uskutočniť určité konania v prospech oprávnenej osoby, či už ide o individualizovanú osobu alebo osobu, ktorá je vlastníkom inej veci. Prospech oprávnenej osoby spočíva v tom, že povinný subjekt jej poskytuje určité plnenia, predovšetkým určité úkony. V jednom vecnom bremene môžu byť tieto tri druhy povinností aj kombinované. 47. uvádza jednotlivé právne dôvody, na základe ktorých dochádza k vzniku vecného bremena. Tieto dôvody sú podobné dôvodom, na základe ktorých sa nadobúda vlastnícke právo, preto možno rozlišovať medzi pôvodným (originárnym) a odvodeným (derivátnym) nadobúdaním. Právne vzťahy vecných bremien vzniknú na základe zmluvy o zriadení vecného bremena, závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, súdom schválenej dohody dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutia príslušného štátneho orgánu, zo zákona alebo vydržaním. Najdôležitejším právnym dôvodom vzniku vecného bremena je zmluva o zriadení vecného bremena. Ide o odvodený spôsob nadobudnutia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Vecné bremeno vznikne až vkladom do katastra nehnuteľností. Návrh na vklad vecného bremena do katastra nehnuteľností možno katastrálnemu úradu podať v časovo neobmedzenej lehote, pretože účastníci sú viazaní zmluvnými prejavmi svojej vôle. Vecnoprávne účinky vecného práva nastávajú až vkladom do katastra nehnuteľností. V prípade nehnuteľností, ktoré sa neevidujú v katastri nehnuteľností, vecné bremeno vznikne už uzavretím zmluvy.

48. V mnohých prípadoch vznikajú vecné bremená priamo zo zákona, najčastejšie v záujme uspokojovania určitých špecifických spoločenských potrieb v prospech štátu a štátnych organizácií. Zo zákona vznikajú vecné bremená dvoma spôsobmi. V prvom prípade vecné bremeno vznikne okamihom účinnosti právnej normy a v druhom a častejšom prípade vzniká vecné bremeno napr. pri styku nehnuteľnosti s líniovou stavbou; jeho vznik je teda v právnej norme založený hypoteticky, vznikne v momente povolenia stavby a je tak spätý so stavebným povolením zo zákona. 49. Zákonné vecné bremená zahŕňajú najrozmanitejšie obmedzenia vlastníkov (užívateľov) pozemkov, ktorí sú prevažne vo verejnom záujme povinní napr. strpieť vstup na pozemok, umiestnenie a obsluhu určitých zariadení, značiek, signálov, zdržať sa niektorých činností, vykonávať rôzne ochranné opatrenia na svojich pozemkoch a pod. ( o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, o cestnej doprave v znení neskorších predpisov, o Národnej diaľničnej spoločnosti, o Železničnej spoločnosti, a. s., o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov). 50. Vecné bremená zriadené na základe zákona majú špecifický režim upravený verejnoprávnymi predpismi, na základe ktorých boli zriadené. Aj keď majú nesporný verejnoprávny prvok daný spôsobom ich vzniku a účelom, ktorému slúžia, nemožno prehliadať, že majú aj významný súkromnoprávny prvok. Občianske právo definuje vecné bremeno ako právo niekoho iného než vlastníka veci, ktoré ho obmedzuje tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Tzv. zákonné vecné bremená tento charakter majú tiež. Ostatné zákony, podľa ktorých vznikajú, ich týmto pojmom označujú. Ich režim však nie je celkom totožný s režimom zmluvných vecných bremien, lebo sa riadi špeciálnou úpravou právnych predpisov, ktoré upravujú činnosti, na prevádzkovanie ktorých vznikli. Nejde však o úpravu komplexnú, ktorá by vylučovala použitie všeobecnej úpravy občianskeho práva o vecných bremenách. Preto pokiaľ tieto špeciálne predpisy nemajú osobitnú úpravu, riadi sa ich režim všeobecnou úpravou občianskoprávnou (Nález ÚS ČR z 23. 02. 2005, sp. zn. ). Pri posúdení toho, či ide o vecné bremeno alebo o zákonné obmedzenie, rozhoduje podstata týchto inštitútov vyložená v príslušnom právnom predpise, nie ich pomenovanie „vecné bremená“. Zákonné vecné bremená nie sú súkromnoprávnym inštitútom, ale inštitútom sui generis, a to verejnoprávnym obmedzením vlastníckeho práva patriacim do oblasti verejného práva (Ro NS ČR z 10. 7. 2002, sp. zn. ). 51. V kontexte uvedeného je potrebné mať na zreteli , ktorý deklaruje právo každého vlastniť majetok a tiež to, že vlastnícke právo každého má rovnaký zákonný obsah a ochranu. neustanovuje absolútne rovnaký obsah vlastníckeho práva všetkých vlastníkov ku všetkým veciam, ktoré môžu byť predmetom vlastníctva. Určuje však rovnaký zákonný obsah vlastníckeho práva všetkých vlastníkov. Z toho vyplýva, že vlastníci druhovo rovnakej veci musia mať rovnaký zákonom stanovený obsah svojho vlastníckeho práva. SR nedefinuje, čo je obsahom vlastníckeho práva, pretože sa odvoláva na jeho zákonný obsah, t. j. na obsah stanovený jednotlivými zákonmi. 52. Podľa je vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. 53. Zatiaľ čo vyvlastnenie (expropriácia) je odňatím majetku vlastníkovi proti jeho vôli a bez časového obmedzenia (teda navždy), nútené obmedzenie vlastníckeho práva spočíva v dočasnom určení obmedzujúcich dispozícií majetkom, alebo v odňatí časti práv, ktoré sú obsiahnuté v práve vlastniť majetok. Vlastnícke práva nad vecou, ktorá je predmetom obmedzenia, sa zúžia, vlastník takej veci s ňou nemôže nakladať v plnom rozsahu svojich vlastníckych práv, ale neprestáva byť vlastníkom veci. Nútené obmedzenie vlastníckeho práva je v súlade s prípustné len vtedy, ak sa uskutoční v súlade so štyrmi kumulatívne stanovenými podmienkami: len v nevyhnutnej miere, vo verejnom záujme, na základe zákona a za náhradu. Ústavný súd Slovenskej republiky uviedol, že v rámci zákona, existenciu ktorého predpokladá SR, nejde už o stanovenie zákonného obsahu vlastníckeho práva, ale o vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva, t. j. o obmedzenie samotného výkonu (uplatňovania) vlastníckeho práva, zákonný obsah ktorého zákonodarca už stanovil na základe SR. Úlohou zákona, predpokladaného v je preto umožniť, aby oprávnený orgán zasiahol do výkonu vlastníckeho práva individuálnych vlastníkov za podmienok určených zákonom. Ústavný poriadok SR predpokladá dva druhy obmedzenia výkonu vlastníckych práv: prvým je obmedzenie, ktoré sa týka všetkých vlastníkov a súvisí ako s vymedzením obsahu vlastníckeho práva a druhým bude obmedzenie vlastníckych

práv in concreto, na základe výroku príslušného správneho orgánu, ktoré obmedzuje vlastnícke právo konkrétneho vlastníka. 54. Odvolací súd poznamenáva, že inštitút verejnoprávneho obmedzenia vlastníckeho práva je obmedzenie vlastníckych práv vo verejnom záujme, ktoré upravujú právne predpisy kogentnej povahy. Povinnosti vlastníka pozemku niečo strpieť, resp. niečoho sa zdržať sú konkrétne oprávnenia vymedzeného, druhovo určeného subjektu, ktorým môže byť vykonávateľ verejnej správy, alebo iný oprávnený subjekt. Vlastnícke práva a ich výkon musí teda byť vždy v pomere k verejnému záujmu. Právny poriadok zrejme počíta s určitou proporcionalitou a vyvažovaním oboch týchto hodnôt a priznáva primeranú náhradu len v prípadoch, keď zákonné obmedzenie zasahuje do vlastníckych práv zvlášť citlivo. V prípade tzv. zákonných vecných bremien ide o verejnoprávnu úpravu, ktorá je voči úprave vecných bremien v špeciálna. Uplatňuje sa teda vzťah všeobecnej a špeciálnej normy, lex specialis derogat legi generali. Napriek vyššie uvedenému konštatovaniu, že v prípade tzv. zákonných vecných bremien ide o úpravu verejného práva, sú uvedeným právnym vzťahom vlastné nepopierateľné súkromnoprávne prvky - ide o trvalý a mnohokrát zvlášť citeľný zásah do ústredného inštitútu civilného práva, ktorým právo vlastnícke nepochybne je. 55. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k rovnakému záveru, ako súd prvej inštancie, a to, že účinnosťou o dráhach od 01. 01. 2010 došlo k právnej úprave, ktorá uvádza, že v obvode dráhy nemožno vykonávať činnosti, ktoré by mohli ohroziť dráhu alebo dopravu na dráhe; činnosti, ktoré nesúvisia s prevádzkou dráhy ani s dopravou na dráhe možno vykonávať len so súhlasom prevádzkovateľa dráhy. Vlastník alebo užívateľ nehnuteľností v obvode dráhy je povinný užívať ich tak, aby neohrozovali dráhu alebo dopravu na dráhe, a je povinný umožniť prevádzkovateľovi dráhy prístup k súčastiam dráhy cez svoje pozemky (). V zmysle ods. 3 cit. zákona prevádzkovateľ dráhy je povinný trvalo zabezpečovať obvod dráhy a priechodný prierez dráhy v stave, ktorý neohrozuje dráhu a jej súčasti, ani dopravu na dráhe, a predchádzať ohrozeniam prevádzky dráhy. Na tento účel je prevádzkovateľ dráhy oprávnený vyzvať vlastníka alebo užívateľa nehnuteľnosti v obvode dráhy, aby okliesnil alebo odstránil v nevyhnutnom rozsahu prekážajúce stromy a kry a odstránil spadnuté stromy, kamene a predmety, ktoré sú ohrozením prevádzky dráhy alebo niektorej jej súčasti alebo ohrozením bezpečnosti a plynulosti dopravy na dráhe. Ak vlastník alebo užívateľ nehnuteľnosti neuposlúchne výzvu prevádzkovateľa dráhy a hrozí bezprostredné nebezpečenstvo pre prevádzku dráhy alebo pre dopravu na dráhe, prevádzkovateľ dráhy je oprávnený sám vykonať tieto činnosti v nevyhnutnom rozsahu po upovedomení vlastníka alebo užívateľa nehnuteľnosti. Vlastníkovi pozemku ukladá cit. zákona povinnosť strpieť umiestňovanie súčastí dráhy a vykonanie činností podľa odsekov 2 a 3. Oprávnenia prevádzkovateľa dráhy podľa odsekov 2 a 3 sú vecnými bremenami viaznucimi na nehnuteľnostiach v obvode dráhy a na prístupových cestách k obvodu dráhy. Návrh na vykonanie záznamu v katastri nehnuteľností podá prevádzkovateľ dráhy. Ak je vlastník alebo užívateľ nehnuteľnosti obmedzený v dôsledku umiestnenia súčasti dráhy v obvyklom užívaní nehnuteľnosti; má právo na jednorazovú primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti; toto právo zaniká, ak sa neuplatnilo u prevádzkovateľa dráhy do jedného roka odo dňa zapísania vecného bremena do katastra nehnuteľností. 56. Vychádzajúc z uvedeného prišlo jednoznačne k vzniku zákonného vecného bremena na pozemkoch žalobcov, ktoré je žalovaný oprávnený týmto titulom riadne užívať, a teda nemožno hovoriť o užívaní bez právneho dôvodu, ktoré by tak, ako to tvrdia žalobcovia v žalobe, zakladalo nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za čas od nadobudnutia účinnosti uvedeného zákona. Odvolací súd poukazuje na to, že vecné bremeno bolo zapísané v administratívnom konaní na základe návrhu žalovaného doručeného príslušnému Okresnému úradu, katastrálny odbor, dňa 19. 12. 2011, na LV č. XXXXX, k. ú. R. U., obec R. U., v konaní č. Z 7977/12. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že uvedený zápis vecného bremena má len deklaratórny charakter, keďže k zriadeniu vecného bremena zákonom dochádza účinnosťou právneho predpisu a zápis vecného bremena na list vlastníctva má už len evidenčný charakter. Je potrebné poznamenať, že v danej veci nie je sporné, že užívaním nehnuteľnosti žalobcov žalovaným dochádza k obmedzeniu ich vlastníckeho práva, keďže tento ich užíva na činnosti súvisiace s prevádzkovaním dráh, čím znemožňuje užívanie pozemkov na účel požadovaný žalobcami. Skutočnosť, že žalobcovia namietajú, že nemôže ísť o zákonné vecné bremeno, pretože žalovaný žalobcov nielenže obmedzuje v užívaní predmetu ich vlastníctva, ale ich priamo z tohto užívania vylúčil, keď nehnuteľnosť oplotil, čím im znemožnil akýkoľvek prístup na pozemok, odvolací súd zdôrazňuje, že zákonnosť zriadenia vecného bremena a jeho rozsah nemožno riešiť v predmetnom konaní, pretože takéto posudzovanie by prekračovalo rozsah dokazovania súdu v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia. Poukazujúc na uvedené a vychádzajúc z obsahu súdneho spisu a výsledkov vykonaného rozsiahleho dokazovania v konaní pred súdom prvej inštancie nemožno dospieť k inému

záveru ako k tomu, že v čase od 01. 01. 2010 žalovaný užíval nehnuteľnosti žalobcov titulom vecného bremena, ktoré vzniklo priamo zo , čím nepochybne obmedzoval na užívaní tých istých nehnuteľností žalobcov, avšak nekonal nezákonne alebo bez právneho dôvodu, čím je jednoznačne vylúčený nárok žalobcov na vydanie bezdôvodného obohatenia. 57.1. Odvolací súd na podporu správnosti uvedeného záveru dodáva, že k vzniku obdobného vecného bremena dochádza aj podľa predpisov o energetike a o verejných vodovodoch a kanalizáciách, kedy sa zriaďuje ex lege trvalé vecné bremeno viaznuce na pozemkoch obdobne ako v zmysle na pozemkoch tvoriacich obvod dráhy. Je však potrebné vychádzajúc z majúc na zreteli ochranu vlastníckeho práva, zabezpečiť náhradu za takéto obmedzenie vlastníckeho práva povinného subjektu. Zriadenie vecného bremena zo zákona je možné chápať ako obmedzenie vlastníckeho práva v zmysle . Neposkytnutie náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva, hoci zriadením vecného bremena sui generis v zmysle osobitného zákona, v rovnakom rozsahu ako v iných prípadoch obmedzenia vlastníckeho práva by bolo v rozpore s princípmi materiálneho právneho štátu v zmysle článku 1 ods. 1 SR. Takýto stav je aj v rozpore s článkom 20 ods. 1 SR, pretože vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Z uvedeného vyplýva, že ani pri obmedzení vlastníckeho práva nie je možné robiť rozdiely a náhrada za obmedzenie vlastníckeho práva v zmysle článku 20 ods. 4 SR a je možná, okrem iných podmienok, len za primeranú náhradu porovnateľnú vo všetkých druhovo rovnakých prípadoch obmedzenia vlastníckeho práva. Ochrana vlastníckeho práva (v danom prípade vlastníkov pozemkov) je akcentovaná nielen v rámci slovenského právneho poriadku ako jedna zo základných chránených hodnôt, ale má dôležité miesto aj v európskom hodnotovom systéme, a to bez ohľadu na to, či ide o zásah súkromnoprávny (napr. priamym výkonom práva zo strany prevádzkovateľa v dôsledku nesprávnej aplikácie práva), alebo verejnoprávny (napr. vydaním autoritatívnych rozhodnutí štátnych orgánov alebo prijatím právnych noriem, ktoré umožňujú súkromnoprávny zásah). 57.2. Zásah do pokojného užívania majetku musí zachovávať spravodlivú rovnováhu medzi potrebami verejného záujmu a požiadavkami ochrany základných práv jednotlivca. Podmienky, za ktorých je náhrada poskytovaná, majú zásadný význam pre posúdenie, či namietané opatrenie rešpektuje požadovanú spravodlivú rovnováhu a najmä, či nekladie na niektorý subjekt neprimerané bremeno. V tejto súvislosti pozbavenie majetku (obmedzenie majetku) bez poskytnutia náhrady v rozumnom pomere k tejto hodnote vo všeobecnosti predstavuje neprimeraný zásah, ktorý nemožno ospravedlniť z hľadiska čl. 1 Dodatkového protokolu č. 1 Európskeho dohovoru. Tento článok však nezaručuje právo na úplnú náhradu za všetkých okolností, pretože legitímne ciele verejného záujmu môžu vyžadovať náhradu nižšiu, ako je plná trhová hodnota.

57.3. V súlade s článkom 20 ods. 4 (obdobne ako právne predpisy o energetike a o verejných vodovodoch a kanalizáciách) aj upravuje jednorazové odškodnenie vlastníkov (užívateľov) pozemkov, ak sa zriadením vecného bremena obmedzí ich obvyklé užívanie. V je ustanovená prekluzívna lehota na uplatnenie jednorazového odškodnenia, a to do jedného roka odo dňa zapísania vecného bremena do katastra nehnuteľností, pričom uplatniť si ho je potrebné u prevádzkovateľa dráh.

58. Finančná náhrada za zriadenie vecného bremena je nepochybne majetkovým právom osoby, ktorá je povinným subjektom z vecného bremena. Predmetné vecné bremeno vzniká „in rem“, vzťahuje sa na každého vlastníka zaťaženého pozemku bez ohľadu na spôsob zmeny vlastníctva. Je však potrebné dodať, že nemožno jeho vznik posudzovať samostatne v prípade každého nového vlastníka zaťaženého pozemku. Finančná náhrada za vznik vecného bremena je nepochybne jednorazová a nemá charakter opakovaného plnenia.

59. Ustanovenie sleduje cieľ predísť možnosti, že vzťah vlastníka pozemku a prevádzkovateľa dráhy zostane neupravený (v tom zmysle, že prevádzkovateľ nebude mať titul na užívanie pozemku ako tomu bolo pred prijatím ). Zvolená bola koncepcia úpravy ich vzťahu zákonným vecným bremenom v zmysle s tým, že finančné vyrovnanie práv a povinností vyplývajúcich z obsahu právneho vzťahu založeného týmto zákonom sa uskutoční (môže uskutočniť) podľa všeobecných zásad vyrovnania vzťahu medzi vlastníkom a tým subjektom, ktorý výkonom svojich vlastných práv obmedzil práva vlastníka. Pokiaľ však vlastník právo na náhradu za obmedzenie svojho vlastníctva neuplatní v stanovenej dobe, dochádza k prekludovaniu jeho práva a v súčasnosti sa už nemôže domáhať žiadnej náhrady za obmedzenie jeho vlastníckeho práva.

60. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu, ako aj pripojeného administratívneho spisu, bolo vykonaným dokazovaním na prvoinštančnom súde bezpečne preukázané, že žalobcovia tak v jednoročnej prekluzívnej lehote neučinili. Jednorazovej náhrady sa žalobcovia domáhali až listom 05. 04. 2019, a to tak u žalovaného ako aj u Ministerstva dopravy a výstavby SR, pričom ministerstvom boli poučení o tom, že sa náhrady musia domáhať priamo u žalovaného. Žalovaný tomuto návrhu nevyhovel s odôvodnením, že nárok je prekludovaný. Súd prvej inštancie posudzoval plynutie prekluzívnej lehoty vychádzajúc z listu vlastníctva č. XXXXX, k. ú. R. U., obec Nové Zámky, keď zistil, že v čase, keď si žalobcovia nárok na jednorazovú finančnú náhradu uplatnili, skutočne uplynula jednoročná lehota od zápisu vecného bremena na príslušný list vlastníctva (konanie o zápise pod č. Z 7977/11). S uvedeným záverom sa odvolací súd vychádzajúc zo zákonnej dikcie v celom rozsahu stotožňuje, avšak považuje za potrebné dodať, že žalobcovia v tomto prípade musia sami znášať zodpovednosť za to, že si svoje práva voči žalovanému neuplatnili riadne a včas. Aj napriek tomu, že žalovaný nehnuteľnosti na prevádzku dráh užíva, lehota má jednoznačne prekluzívny charakter, ktorý nemožno opomenúť a na ktorý je súd povinný prihliadnuť ex offo, teda aj bez námietky žalovaného, pričom márne uplynutie lehoty spôsobuje zánik práva bez možnosti jeho opätovného obnovenia, čo je aj daný prípad.

61. Odvolací súd v nadväznosti na uvedené poukazuje aj na už vyššie spomínaný vzťah lex specialis derogat legi generali, ktorý úzko súvisí so zriaďovaním zákonných vecných bremien, keď v danej veci je nevyhnutné vychádzať zo a nemožno tak subsidiárne aplikovať všeobecnú úpravu, a to ani za situácie, ktorá nastala v danom konaní, keď povinné subjekty z vecného bremena zmeškajú lehotu na uplatnenie svojho práva, hoci reálne dochádza k obmedzeniu ich vlastníckeho práva. Najvyšší súd sa zaoberal problematikou zaplatenia náhrady titulom obmedzenia vlastníckeho práva k pozemku jeho zaťažením zákonným vecným bremenom v prospech vlastníka energetického zariadenia v rozhodnutí sp. zn. , kde konštatoval, že v prípade, ak by zákony upravujúce tzv. zákonné vecné bremená neriešili poskytovanie náhrad za takéto bremená, bolo by možné odvodiť ich poskytnutie priamo z , prípadne z . Keďže v danej veci osobitný zákon obsahuje úpravu poskytnutia finančnej náhrady za takéto obmedzenie vlastníckeho práva, opačným výkladom možno dospieť k záveru, že aplikácia všeobecnej úpravy je v danej veci vylúčená, preto je potrebné vychádzať výlučne z a dospieť možno len k záveru, že nárok žalobcov v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty zanikol. Keďže tento nárok v predmetnom konaní včas uplatnený nebol, nemohol súd tento nárok žalobcom priznať, čo malo za následok zamietnutie žaloby v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 26 944,92 eura.

62. Pretože žalobcovia nepreukázali skutočnosti odôvodňujúce navrhovanú zmenu rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti, odvolací súd vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu súdom prvej inštancie dospel k rovnakému právnemu záveru o nedôvodnosti žaloby v uvedenej časti. Súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými dôkazmi, ktoré vykonal a zohľadnil všetky skutočnosti významné pre správne zistenie skutkového stavu. Svoje rozhodnutie náležite odôvodnil, teda tak, ako to má zreteli v ustanovení .

63. Poukazujúc na uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k záveru o vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, preto ho procesným postupom podľa a potvrdil.

64. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa v spojení s tak, že procesne úspešnému žalovanému voči žalobcom 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

65. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( druhá veta v spojení s posledná veta o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).