Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoCsp/1/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Danice Kočičkovej, v spore žalobcu Wüstenrot poisťovňa, a. s., so sídlom Karadžičova 17, 825 22 Bratislava, IČO: 31 383 408, právne zastúpeného Mgr. Miroslavom Vilímom, advokátom, Michalská 9, 811 01 Bratislava, proti žalovanej G. O., narodenej XX. XX. XXXX, trvale bytom O. XX/XXXX, XXX XX V., t.č. O. č. XX, XXX XX W., o zaplatenie sumy 49,99 Eur istiny s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. -161 z 28. júla 2020, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš vo výroku, ktorým uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 49,99 Eur od 17. 04. 2016 do 17. 04. 2020 vo výške 10,- Eur (II. výrok) a v závislom výroku o trovách konania (III. výrok), p o t v r d z u j e.

II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Veľký Krtíš (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 28. 07. 2020 konanie v časti zaplatenia sumy 49,99 Eur istiny zastavil (I. výrok) a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 49,99 Eur od 17. 04. 2016 do 17. 04. 2020 vo výške 10,- Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (II. výrok). O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobcovi sa proti žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania v plnej výške 100 % (III. výrok). Z odôvodnenia rozsudku prvoinštančného súdu vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu sumu 49,99 Eur istiny spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z istiny od 17. 04. 2016 do zaplatenia z titulu nezaplateného poistného žalovanou. Súd prvej inštancie vydal dňa 13. 11. 2018 platobný rozkaz č. k. -36, proti ktorému žalovaná podala riadne a včas odpor s vecným odôvodnením, preto súd prvej inštancie uznesením zo dňa 10. 09. 2019 č. k. -67 zrušil platobný rozkaz v celom rozsahu. Žalovaná v odpore uviedla, že o existencii poistnej zmluvy vedela a poistné vo výške 20,- Eur platila, o čom si vedie aj účtovnú knihu, ktorú však súdu nepredložila. Finančné prostriedky mala na účet žalobcu poukazovať jej mladšia dcéra, u ktorej bývala. V novembri 2017 mala úraz, kedy požiadala svoju dcéru, aby uplatnila u žalobcu nárok na poistné plnenie z dôvodu poistnej udalosti, na čo jej dcéra reagovala odmietavo. Toto v nej vzbudilo podozrenie, že dohodnuté mesačné poistné sa neuhrádzalo. Na základe týchto skutočností nárok žalobcu v celom rozsahu neuznáva, pretože celú situáciu zavinila jej dcéra a trvá na tom, aby dlžné poistné s príslušenstvom zaplatila jej dcéra XX. XX. O.. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že dňa 24. 10. 2015 žalovaná podpísala Návrh na uzavretie poistnej zmluvy - Euro poistenie, ktorý žalobca akceptoval a vydal Poistku č.

110/225215-9 Euro poistenie Tarifa ZP06514, ako potvrdenie o uzavretí poistnej zmluvy, ktorá sa v zmysle (ďalej aj ,Z“) považuje za prijatie návrhu na uzavretie poistnej zmluvy (ďalej aj ,,poistná zmluva“). Tým bola platne uzatvorená poistná zmluva medzi žalobcom a žalovanou. V zmysle poistnej zmluvy bol dohodnutý začiatok poistenia od 01. 11. 2015 a koncom poistenia 00:00h dňa 01. 11. 2045. Dohodnuté poistné za mesačné poistné obdobie bolo vo výške 20,- Eur. Z Výpisu z účtu poistnej zmluvy č. 110/225215 vyplynulo, že žalovaná zaplatila poistné za obdobie od 01. 11. 2015 do 31. 12. 2015 vo výške 20,- Eur mesačne. Nasledujúce poistné od 01. 01. 2016 už žalovaná nezaplatila. Výzvou na zaplatenie dlžného poistného zo dňa 08. 03. 2016 žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie poistného za obdobie od 01. 01. 2016 do 01. 04. 2016 vo výške 60,- Eur s upozornením, že v prípade ak poistné nebude uhradené do jedného mesiaca odo dňa doručenia tejto výzvy, podľa ustanovenia poistenie zanikne uplynutím tejto jednomesačnej lehoty a on má právo na poistné až do zániku poistenia. Výzva žalobcu bola žalovanej doručená doporučene náhradným doručením dňa 15. 03. 2016. Oznámením o zániku poistenia zo dňa 25. 04. 2016 žalobca oznámil žalovanej, že poistenie z poistnej zmluvy číslo 110/225215-9 zaniklo v zmysle ustanovenia dňa 16. 04. 2016 o 00:00 hod. s tým, že dlžné poistné vo výške 49,99 Eur je žalovaná povinná zaplatiť do 15 dní od doručenia oznámenia. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa , , , , . Súd prvej inštancie konštatoval, že jeden zo spôsobov skončenia poistného vzťahu je upravený v ustanovení , podľa ktorého poistenie zanikne aj v prípade, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak nebolo poistné zaplatené pred doručením tejto výzvy. Výzva poisťovateľa pritom musí obsahovať upozornenie, že poistenie zanikne, ak nebude zaplatené. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného. Z tohto ustanovenia vyplýva možnosť poistenca (žalovanej) ukončiť poistný vzťah neplatením poistného. Zákon teda dovoľuje poistencovi neplatiť poistné, aby tak dosiahol zánik poistenia po tom, čo aj napriek výzve poisťovateľa na jeho zaplatenie poistné nezaplatí. V zmysle ustanovenie má poistiteľ právo na poistné za dobu do zániku poistenia, tzn. že zánikom poistného vzťahu vzniká poistiteľovi (žalobcovi) právo na poistné za dobu do jeho zániku. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaná bola povinná platiť žalobcovi bežné poistné vo výške 20,- Eur mesačne. Žalovaná zaplatila poistné za obdobie od 01. 11. 2015 do 31. 12. 2015 vo výške 20,- Eur mesačne. Nasledujúce poistné od 01. 01. 2016 už žalovaná nezaplatila v žiadnej sume, preto žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie dlžného poistného a zároveň žalovanú upozornil, že ak poistné nebude zaplatené do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy ( ), poistenie zanikne uplynutím tejto jednomesačnej lehoty. Keďže žalovaná dlžné poistné žalobcovi nezaplatila ani v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy na zaplatenie poistného, poistenie zaniklo dňa 16. 04. 2016. Žalobcovi tak vzniklo právo na zaplatenie dlžného poistného do dňa zániku poistenia. Vzhľadom na to, že žalovaná po podaní žaloby na súd prvej inštancie, a to dňa 17. 04. 2020 uhradila žalobcovi žalovanú istinu poistného vo výške 49,99 Eur, preto žalobca podaním, doručeným súdu prvej inštancie dňa 06. 07. 2020, zobral žalobu v časti istiny vo výške 49,99 Eur späť. Keďže späťvzatie žaloby sčasti je dispozičným právom žalobcu, ktorým bol súd prvej inštancie viazaný, preto podľa ustanovenia (ďalej aj ,P“) súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenia sumy 49,99 Eur istiny zastavil. Súd prvej inštancie poukázal na to, že na prípadný nesúhlas žalovanej so späťvzatím žaloby neprihliada, pretože k späťvzatiu žaloby došlo skôr, než sa začalo pojednávanie ( ). Keďže žalovaná žalobcovi nezaplatila dlžné poistné riadne a včas, dostala sa do omeškania so zaplatením poistného, a preto má žalobca právo na zaplatenie úrokov z omeškania, ktoré si uplatnil, a to so zreteľom na ustanovenia a Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia (ďalej aj ,,NV SR č. “). Žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením poistného od nasledujúceho dňa po tom, ako zanikol poistný vzťah medzi stranami sporu, t. j. od 17. 04. 2016. Od tejto doby vzniklo žalobcovi právo na poistné za dobu do jeho zániku. Z dôvodu, že žalobca zobral žalobu o zaplatenie istiny poistného celkom späť a súd prvej inštancie konanie v tejto časti zastavil, predmetom sporu zostal len úrok z omeškania. Súd prvej inštancie preto uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 49,99 Eur od 17. 04. 2016 do 17. 04. 2020 (do zaplatenia) vo vyčíslenej výške 10,- Eur s prihliadnutím na to, že základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu činil 0 %, potom výška úrokov z omeškania zvýšená o päť percentuálnych bodov predstavuje 5 % ročne, ktoré zo sumy 49,99 Eur od 17. 04. 2016 do 17. 04. 2020 sú vo výške 10,- Eur.

O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia , a to na základe zásady úspechu. Žalobca mal vo veci plný úspech i napriek tomu, že zobral žalobu v časti istiny späť a súd prvej inštancie konanie v tejto časti zastavil, pretože tak urobil len z toho dôvodu, že žalovaná mu žalovanú istinu zaplatila až po podaní žaloby. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobca žalobu podal na súd prvej inštancie dôvodne, preto potom súd prvej inštancie priznal úspešnému žalobcovi proti neúspešnej žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnej výške 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník so zreteľom na ustanovenie .

2. Žalovaná podala formálne odvolanie proti celému rozsudku prvoinštančného súdu, avšak z obsahu jej odvolania vyplýva, že de facto podala odvolanie proti výroku rozsudku, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 49,99 Eur od 17. 04. 2016 do 17. 04. 2020 vo výške 10,- Eur (II. výrok) a proti závislému výroku o trovách konania (III. výrok). Navrhla, aby odvolací súd zrušil rozsudok prvoinštančného súdu v celom rozsahu a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie s tým, že ,,bude vydaný nový rozsudok, kde sa celý môj dlh prepíše na moju mladšiu dcéru XX,- S. O., O. XX, XXX XX V., ktorá to všetko spôsobila!!!“ V odvolaní uviedla, že neuznáva úroky z omeškania vo výške 10,- Eur, pretože boli úmyselne navýšené a ničím nezdokladované. Podľa jej názoru sú i neoprávnené, pretože sa nejedná o pôžičku, ale o dobrovoľnú poistku a v tomto prípade úroky z omeškania nesmú byť, keďže neboli dohodnuté zmluvné úroky. Ona žiadnu poistku nechcela, žiadnu zmluvu nepodpisovala, všetko to ,,spískala“ jej mladšia dcéra W. S. O. kvôli províziám od žalobcu v pozícii sprostredkovateľa. Svojej dcére každý mesiac dávala peniaze na splácanie poistiek, celkovo až 680,- Eur, avšak jej dcéra jej predkladala falošné doklady o zaplatení poistného. Podľa jej názoru jej mladšia dcéra, ktorá zaplatila sumu 49,99 Eur, má zaplatiť aj úrok z omeškania vo výške 10,- Eur, v žiadnom prípade nie je ochotná platiť úroky z omeškania. Taktiež neuznáva žiadne trovy konania, pretože žalobca nemal podávať žalobu na súd, keďže istina bola ,,len 49,99 Eur.“ Poukázala na to, že keď mala jej dcéra XXX,-. V. O. dlh vo výške 162,- Eur, ani nebanková spoločnosť Provident Financial, s.r.o. nepodala žalobu na súd. Podľa jej názoru žalobca sa nemal dať zastupovať externou advokátskou kanceláriou, keďže má svojich právnikov. Uviedla, že má 82 rokov, má zdravotné problémy, je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, má preukaz ZŤP, poberá invalidný dôchodok, keďže mala problémy so srdcom, preto nie je ochotná splácať do konca svojho života dlhy, ktoré ,,narobila“ jej mladšia dcéra a tieto nech platí jej dcéra.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhol odvolanie odmietnuť podľa , pretože nespĺňa zákonom stanovené podmienky odvolania a odvolanie preto nie je proti rozsudku prvoinštančného súdu prípustné. V prípade, že odvolací súd odvolanie žalovanej neodmietne, poukázal na to, že v konaní si uplatnil nárok na úrok z omeškania v zmysle a taktiež v zmysle čl. 7 ods. 6 Všeobecných poistných podmienok. Nesúhlasil s tým, že úroky z omeškania boli umelo navýšené s poukazom na to, že si uplatnil úroky z omeškania až od prvého dňa po zániku poistenia, t.j. v nižšej miere, než by mal zákonný nárok. Tvrdenia žalovanej, že uplatňovaný nárok by mala uhradiť jej dcéra, považoval za irelevantné, pretože zmluvnou stranou poistnej zmluvy bola žalovaná, nie jej dcéra. Ďalej poukázal na to, že právna úprava náhrady trov konania vychádza v zmysle zo zásady úspechu a v zmysle zo zásady procesného zavinenia. Zásada úspechu znamená, že vedenie sporu, respektíve obrana skutočných (nie domnelých) práv v súdnom konaní, nemôže byť strane, ktorá mala v spore úspech, na škodu. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Z vedenia súdneho konania a aj zo súdneho spisu je zrejmé, že žaloba bola podaná dôvodne a trovy konania zavinila žalovaná. Rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým mu priznal nárok na náhradu trov konania, preto považoval za správne a v súlade so zákonom a zásadami súdneho konania. V prípade, ak odvolací súd odvolanie neodmietne, navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie.

4. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zopakovala svoje argumenty uvedené v odvolaní, t.j. že neuznáva úrok z omeškania, pretože bol úmyselne navýšený a ničím nezdokladovaný, zmluvné úroky neboli dohodnuté, pretože sa nejedná o pôžičku, ale o poistku, žalobca jej nič nepožičal, uzatvorenie poistnej zmluvy sprostredkovala jej mladšia dcéra V.. S. O., ktorej dávala peniaze na platenie poistného,

ktoré ale nezaplatila. Poistná zmluva zanikla. Jej mladšia dcéra zaplatila sumu 49,99 Eur a mala zaplatiť aj úrok z omeškania. Taktiež trovy konania sú úmyselne navýšené a ničím nezdokladované. Nesúhlasila s názorom žalobcu, že jej odvolanie proti rozsudku prvoinštančného súdu nie je prípustné. Všetko zavinila jej dcéra, ona nespôsobila žiadnu škodu žalobcovi, naopak, jej vznikla škoda, keď postupne dala dcére sumu 658,- Eur v dobrej viere, že ich poukazuje žalobcovi. Mala za to, že žaloba nebola podaná dôvodne na súde prvej inštancie, preto súd prvej inštancie nemal vydať ani platobný rozkaz, ale mal všetko ,,odmietnuť“ a taktiež žiadne trovy konania nezavinila.

5. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej poukázal na to, že žalovaná zopakovala odvolacie argumenty, ku ktorým sa už vyjadroval v predchádzajúcom vyjadrení. Žalovaná ani teraz neuviedla konkrétny odvolací dôvod a ani ďalšie náležitosti odvolania. Jeho nárok na úrok z omeškania i nárok na náhradu trov konania vyplýva priamo zo zákona, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za správne a v súlade so zákonom zásadami súdneho konania a navrhol odvolanie odmietnuť, resp. potvrdiť odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie.

6. Žalovaná doručila súdu prvej inštancie dňa 14. 01. 2021 vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu (č.l. 201 spisu), ktoré súd prvej inštancie nedoručil žalobcovi z dôvodu, že žalovaná opätovne zopakovala argumenty v odvolaní aj vo vyjadreniach k vyjadreniam žalobcu, pričom doručenie tohto vyjadrenia nebolo potrebné na zachovanie práva žalobcu na spravodlivý proces ( veta druhá ).

7. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa ), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami , , bez nariadenia pojednávania podľa a contrario a v odvolaním napadnutom výroku (II. výrok) vrátane závislého výroku o trovách konania (III. výrok) rozsudok súdu prvej inštancie podľa , potvrdil.

8. Podľa ustanovenia , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku (v odvolaním napadnutých výrokoch) i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).

10. Súd prvej inštancie vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok okresného súdu je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení . Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty žalovanej v odvolaní.

11. V súvislosti s odvolacími argumentmi žalovanej odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaná v odvolacom konaní neuviedla žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré objektívne nemohla uplatniť v konaní pred prvoinštančným súdom a ktoré by spĺňali procesné podmienky uvedené v ustanovení na to, aby mohli byť relevantným odvolacím dôvodom.

12. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté rozhodnutie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je však odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.

13. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 49,99 Eur s príslušenstvom z titulu dlžného poistného s odkazom na poistnú zmluvu č. 110/225215-9 (Euro poistenie) uzavretú medzi žalobcom v pozícii poisťovateľa a žalovanou v pozícii poistenej (poistníka), v ktorej sa žalovaná zaviazala platiť poistné mesačne vo výške 20,- Eur od začiatku poistenia (od 01. 11. 2015). Pokiaľ žalovaná v odvolaní namietala, že poistnú zmluvu nepodpísala, odvolací súd konštatuje, že ide o prostriedok procesnej obrany, ktorý neuplatnila v konaní pred prvoinštančným súdom, hoci ho objektívne mohla uplatniť už pred prvoinštančným súdom, a teda sa nejedná o novotu v odvolacom konaní zmysle ustanovenia , preto na ňu odvolací súd nemohol prihliadnuť.

14. Vzhľadom na to, že žalovaná nezaplatila poistné za poistné obdobie od 01. 01. 2016 do 01. 04. 2016 vo výške 60,- Eur riadne a včas, a to ani na základe Výzvy žalobcu na zaplatenie dlžného poistného zo dňa 08. 03. 2016, poistná zmluva zanikla dňa 16. 04. 2016 podľa .

15. V priebehu prvoinštančného konania došlo k zaplateniu sumy 49,99 Eur zo strany žalovanej, a to dňa 17. 04. 2020 (viď č.l. 132-133 spisu), preto v dôsledku späťvzatia žaloby sčasti žalobcom, súd prvej inštancie v súlade s ustanovením konanie zastavil v časti o zaplatenie sumy 49,99 Eur (I. výrok).

16. Žalobca v žalobe uplatnil okrem nároku na zaplatenia sumy 49,99 Eur i nárok na zaplatenie istiny vo výške 5 % ročne zo sumy 49,99 Eur od 17. 04. 2016 do zaplatenia.

17. Odvolací súd konštatuje, že dlžník je v omeškaní, ak svoj dlh riadne a včas nesplní ( ). Podľa toho rozoznávame dva prípady omeškania: a) omeškanie ktoré spočíva v tom, že dlžník dlh nesplnil včas. Dlžník je povinný splniť dlh v určenom čase (, ), t. j. v deň splatnosti (zročnosti) a keď ho nesplní, je v omeškaní; b) dlžník je povinný splniť dlh nielen včas, ale aj riadne, t. j. musí dbať na všetky náležitosti splnenia, určené, pokiaľ ide o predmet, spôsob, miesto splnenia, osobu dlžníka, veriteľa (príjemcu) a pod.

18. Omeškanie dlžníka (mora debitoris) spôsobuje zmenu záväzkov, a to čo do oprávnení veriteľa a povinností dlžníka, pretože veriteľovi vznikajú nové práva a zvyšujú i sprísňujú sa povinnosti dlžníka, pričom často nastáva aj k zmene v predmete plnenia. Tieto zmeny spočívajú na požiadavke, aby veriteľ nebol omeškaním dlžníka poškodený. Omeškaním dlžníka vznikajú veriteľovi oprávnenia, napr. právo požadovať splnenie v dodatočnej primeranej lehote a dlžník je povinný dodatočne plniť ( ); pri peňažných dlhoch môže veriteľ okrem plnenia požadovať úroky z omeškania, ak nie je dlžník podľa zákona povinný platiť poplatky z omeškania ( ), pričom nárok na úroky z omeškania nevylučuje možnosť veriteľa uplatniť nárok na náhradu škody spôsobenej omeškaním; veriteľ je oprávnený pri odplatných zmluvách z dôvodu omeškania za určitých predpokladov odstúpiť od zmluvy; dlžník zodpovedá za všetku škodu, ktorá postihne predmet plnenia po omeškaní.

19. Ako už bolo uvedené, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, veriteľ má právo požadovať úroky z omeškania, pokiaľ nie je ustanovená povinnosť zaplatiť poplatok z omeškania ( ). Pokiaľ ide o výšku úrokov a poplatku z omeškania, odkazuje na vykonávací predpis, ktorým je , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení neskorších právnych predpisov. Úroky z omeškania sa platia až do zániku pohľadávky splnením ( ).

20. Toto právo patrí aj veriteľovi, ktorého pohľadávku splnil dlžník, a to hoci len jeden deň po uplynutí lehoty splatnosti, pretože nešlo o včasné splnenie a dlžník sa dostal do omeškania s plnením peňažnej pohľadávky.

21. Vzhľadom na to, že žalovaná sa dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. poistného za obdobie od 01. 01. 2016 do 16. 04. 2016, vzniklo žalobcovi právo i na úroky z omeškania od prvého dňa, kedy sa žalovaná dostala do omeškania s tou-ktorou jednotlivou splátkou mesačného poistného do omeškania, pričom žalobca si v žalobe uplatnil nárok na úrok z omeškania vo výške 5% zo sumy 49,90 Eur jedine od 17. 04. 2016 (od prvého dňa po zániku poistnej zmluvy) do zaplatenia.

22. Odvolací súd konštatuje, že výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ďalej aj ,,ECB“) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu ( NV SR č. ), ktorá bola od 09. 12. 2015 do 15. 03. 2016 vo výške 5,05% (5 percentuálnych bodov + základná úroková sadzba ECB 0,05%) a od 16. 03. 2016 je vo výške 5% (5 percentuálnych bodov + základná úroková sadzba ECB 0,00%).

23. V súvislosti s odvolacími námietkami žalovanej odvolací súd uvádza, že príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením ( ). Pokiaľ žalovaná mala za to, že žalobcovi nevznikol nárok na úrok, pretože v posudzovanej veci sa nejedná o pôžičku, odvolací súd poukazuje na to, že žalobca si žalobou neuplatnil nárok na zmluvný úrok (usurae), t.j. vopred dohodnutú odplatu za užívanie istiny spojenej s požičaním peňazí, ktoré predstavujú odmenu (odplatu) veriteľa za peňažné prostriedky (istinu) prenechané dlžníkovi na vopred stanovenú dobu na základe zmluvy o pôžičke alebo zmluvy o úvere. Žalobca si žalobou uplatnil nárok na úrok z omeškania (usurae moratoriae), t.j. sankciu za porušenie povinnosti žalovanou (riadne a včas plniť peňažný dlh z poistnej zmluvy) vyplývajúcu zo zákona ( ).

24. Žalobca bol oprávnený podať žalobu na súd prvej inštancie, keďže žalovaná si nesplnila povinnosť vyplývajúcu z poistnej zmluvy (zmluvnú povinnosť) v zmysle ustanovenia , z ktorého vyplýva, že žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o splnení povinnosti. Žalobca v rámci dispozičného oprávnenia bol oprávnený podať žalobu na súd, ktorou si uplatnil právo na súdnu ochranu žalobkyňou porušeného jeho práva vyplývajúceho z poistnej zmluvy ( ) s tým, že nemá žiadne zákonné ustanovenie, ktoré by určovalo najnižší limit s prihliadnutím na hodnotu sporu, od ktorého si žalobca žalobou môže uplatniť právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva.

25. Pokiaľ žalovaná mala za to, že dlh voči žalobcovi má zaplatiť jej dcéra XX.S. O., táto odvolacia námietka je právne irelevantná, nakoľko záväzkový vzťah na základe poistnej zmluvy vznikol medzi účastníkmi poistnej zmluvy, a to medzi žalobcom a žalovanou, preto žalovaná bola v spore pasívne vecne legitimovaná.

26. Keďže žalobcovi vzniklo voči žalovanej právo i na zaplatenia úroku z omeškania podľa , preto súd prvej inštancie správne uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi i príslušenstvo pohľadávky Vzhľadom na uvedené odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku (II. výrok) ako vecne správny podľa ustanovenia , potvrdiť vrátane závislého výroku o trovách konania (III. výrok).

27. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania správne aplikoval zásadu úspechu v spore podľa ustanovenia , pričom odvolací súd dodáva, že žalovaná procesne zavinila zastavenie konania sčasti (o zaplatenie sumy 49,90 Eur), pretože po začatí konania zaplatila žalobcovi sumu 49,90 Eur, pričom žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania v súvislosti so späťvzatím žaloby sčasti voči žalovanej v zmysle ustanovenia , z ktorého vyplýva, že ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

28. Pokiaľ žalovaná v odvolaní uviedla, že jej dcéra má zaplatiť náhradu trov konania žalobcovi, odvolací konštatuje, že stranou v spore bola výlučne žalovaná, preto žalobcovi v zmysle ustanovenia , vznikol nárok na náhradu trov konania výlučne voči žalovanej (a nie proti tretej osobe, ktorá nebola stranou v spore).

29. V súvislosti s odvolacou námietkou žalovanej týkajúcou sa náhrady trov konania z titulu zastúpenia žalobcu (právnickej osoby), ktorý udelil plnú moc na zastupovanie v konaní advokátovi, hoci zamestnáva osoby s právnickým vzdelaním, alebo má aj vlastný právny útvar, odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. septembra 2015, sp. zn. , z ktorého vyplýva: ,,V obdobnej veci však svoj názor vyjadril aj Ústavný súd Českej republiky (rozhodnutia Ústavného súdu ČR sp. zn. a II. ÚS aj Ústavný súd Českej republiky (rozhodnutia Ústavného súdu ČR sp. zn. a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky (por. uznesenie sp. zn. , sp. zn. ) sa v rámci svojej rozhodovacej činnosti prikláňa a stotožňuje práve s argumentáciou Ústavného súdu Českej republiky, a to z nasledujúcich dôvodov:

Ústavne garantované právo na právnu pomoc zahŕňa právo účastníka konania zvoliť si, či sa nechá alebo nenechá zastúpiť v konaní a prípadne tiež kým. Právne zastúpenie je tak ponechané úplne na vôli účastníka, a to bez ohľadu na to, či by sa bol schopný zastupovať sám. Dôvody rozhodnutia účastníka nechať sa v konaní zastúpiť advokátom nemožno hľadať len v nedostatku jeho právneho vzdelania, ale napríklad aj vo väčšej miere objektivity zástupcu, jeho konkrétnej špecializácii na danú problematiku a podobne. Účastník konania si musí byť vedomý toho, že v prípade neúspechu ponesie náklady konania, prípadne aj náklady právneho zastúpenia protistrany. Na druhej strane mu však príslušné procesné predpisy ( - aktuálne - pozn. odvolacieho súdu) garantujú, že jeho náklady budú v prípade úspechu nahradené. Súdy nepriznali náhradu trov konania žalovanému s odvolaním sa na to, že neboli účelne vynaložené vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný disponuje viacerými pracovníkmi, ktorý majú právnické vzdelanie, dokonca má zriadený aj právny odbor. Pojem „účelný“ je ale nevyhnuté chápať ako určitú poistku pred hradením nákladov nesúvisiacich s konaním, pred nadbytočnými či nadmernými nákladmi (napr. opakované uplatnenie náhrady za prevzatie a prípravu zastupovania, nepotrebné konzultácie s klientom atď.). Vzhľadom na ústavne zaručené právo na právnu pomoc nie je možné prostredníctvom uvedeného termínu (neúčelne vynaložené náklady konania) vymedziť kategóriu subjektov, ktorá by tak z hľadiska právneho zastúpenia mala odlišné postavenie, a tak jej de facto právo na zastúpenie advokátom v konaní upierať a z hľadiska ostatných účastníkov ju diskriminovať. Účastníka nie je možné sankcionovať tým, že mu nebude priznaná náhrada nákladov zodpovedajúca výške odmeny advokáta s tým, že sa mohol v konaní brániť sám.“

30. Pri rozhodovaní o trovách tohto odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovení v spojení s , z ktorého vyplýva : „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní v zmysle ustanovenia . V tomto prípade bol v odvolacom konaní plne úspešný žalobca, preto mu vznikol nárok náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v rozsahu 100%.

31. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

32. Odvolaním nenapadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie (I. výrok) zostal nedotknutý (367 ods. 2 ).

33. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).